Tretí deň rokovania
32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
15. júna 2000
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci.
Chcel by som vás poprosiť, aby sme sa prezentovali a zistili počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 27 poslancov.
Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, aby sme mohli otvoriť tretí rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím pánov poslancov, aby sa ešte raz prezentovali.
Prezentovalo sa 59 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Začneme rokovať o 9.30 hodine.
Podpredsda NR SR P. Hrušovský:
(Po prestávke.)
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam v prípade, že nebude dostatočný počet poslancov prítomných v rokovacej sále, aby sme odložili hlasovanie o včera prerokovaných bodoch a pokračovali prerušeným bodom - návrh skupiny poslancov na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky.
Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?
(Reakcia z pléna.)
Hlasovať sa bude dnes dopoludnia. My by sme mali hlasovať v ktorúkoľvek chvíľu, ale keďže nás nie je dostatočný počet prítomných v rokovacej sále, tak nemôžeme hlasovať.
Prosím, skúsme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bodom programu
návrh skupiny poslancov na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky.
Otváram tretí rokovací deň schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: podpredseda Národnej rady Bugár, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Andrassy, Bauer, Hajdúk, Hofbauer, Krajči, Palko, Slota, Švantner, Švec, Topoli a Zelník.
Prosím teraz pána poslanca Kresáka, aby za skupinu navrhovateľov zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím tiež pána poslanca Ivanka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
A prosil by som, aby sa do rokovacej sály dostavil predseda Združenia miest a obcí pán Sýkora, ktorému Národná rada hlasovaním umožnila vystúpiť k tomuto prerokúvanému bodu programu.
Ešte pred vystúpením pána predsedu chcem informovať, že do rozpravy sú prihlásení ešte páni poslanci za poslanecký klub SDĽ pán poslanec Orosz, za poslanecký klub SMK pán poslanec Fehér a ďalší páni poslanci Šimko a Fico.
Pán predseda, máte slovo.
Predseda Združenia miet a obcí Slovenska M. Sýkora:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
milé dámy,
vážení páni,
je mi cťou, že po desiatich rokoch stojím za rečníckym pultom zákonodarného zboru Slovenskej republiky opäť ako hosť, predstaviteľ miestnej samosprávy. A je mi cťou, že túto výsadu požívam ako predseda najväčšej mimovládnej organizácie Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré reprezentuje na dobrovoľnom princípe 96 % sídiel v našej krajine. Primátori miest, starostovia obcí a poslanci zastupiteľstiev, teda volení predstavitelia na miestnej úrovni reprezentujú v systéme demokracie nezameniteľný prvok. Spoločne s vami ako poslancami Národnej rady a prezidentom Slovenskej republiky sme priamo volenými zástupcami občanov. Tak ako vy reprezentujete schopnosť samosprávy krajiny, reprezentujeme my schopnosť samosprávy jednotlivých sídiel. Naše postavenie má tú najväčšiu legitimitu pochádzajúcu z demokratických a slobodných volieb.
Priestor na vystúpenie dostávam dnes kvôli základnému zákonu štátu - Ústave Slovenskej republiky. Všetci by sme si ju mali ctiť a vážiť. Všetci by sme k nej mali pristupovať nanajvýš čestne, oprostiac sa od osobných, skupinových, lokálnych či krátkodobých záujmov. Najmä vďaka, nie napriek, praxi v komunálnej politike som presvedčený o tom, že takýto prístup je možný.
Združenie miest a obcí Slovenska patrilo medzi prvé organizácie, ktoré sa od začiatku aktívne zapojili do prípravy novely ústavy. Napokon táto aktivita nám nebola nijako cudzia, pretože sme si ju vyskúšali už v roku 1992 pri príprave Ústavy Slovenskej republiky a najmä jej štvrtej hlavy. Práve ona, hovoriac o územnej samospráve, sa stala jedným z podstatných míľnikov vymedzujúcich cestu územnej samosprávy v uplynulých rokoch. Je pre nás zadosťučinením, že Združenie miest a obcí Slovenska sa podieľalo aj touto formou na posilnení územnej samosprávy. Spolupráca na práve predkladanom návrhu novely mala spočiatku písomnú podobu a v závere minulého roka prerástla do podoby pracovných rokovaní s jej spracovateľmi, predovšetkým poslancami pánom Ladislavom Oroszom a Petrom Kresákom. Chcem ju na tomto mieste úprimne oceniť.
Združenie miest a obcí Slovenska si napriek hlbokej rozpoltenosti vnútropolitickej scény vytýčilo za cieľ spoluprácu, spolupatričnosť, korektný a vecný dialóg so všetkými, ktorí môžu a chcú ovplyvniť postavenie územnej samosprávy. Toto posolstvo prevyšuje záujmy jednotlivých politických strán a pomáha preklenúť zložitosť a niekedy aj osamotenosť na vari najťažšej z ciest, ktorou je práve cesta dohody. To je náš vklad do budovania modernej Slovenskej republiky, a preto som rád, že dnes môžem konštatovať v súlade so závermi rady Združenia miest a obcí Slovenska zo začiatku júna tohto roku, že predkladaná novela Ústavy Slovenskej republiky je výsledkom takéhoto úsilia o dohodu a o skutočne vecný prístup k rozličným pohľadom. Novela ústavy prispieva k posilneniu územnej samosprávy a odráža sa v nej úsilie rešpektovať jej práva a postavenie v demokratickej spoločnosti.
Rada Združenia miest a obcí Slovenska ocenila, že v prospech postavenia samosprávy obsahuje návrh novely Ústavy Slovenskej republiky napríklad zakotvenie dĺžky volebného obdobia orgánov územnej samosprávy, úpravu orgánov vyššieho územného celku, právo orgánov územnej samosprávy chrániť svoje práva na samosprávu i spresnenie terajšej úpravy o právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu ku všeobecne záväzným nariadeniam obcí. Zostávajúce návrhy Združenia miest a obcí Slovenska dotýkajúce sa napríklad činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, definovania kompetencií samosprávy v mestách Bratislave a Košiciach, ekonomickej stability obcí a miest majú za cieľ ďalšie ustanovenia precizovať. Z pohľadu budúceho smerovania Slovenskej republiky považujem za hlavnú úlohu predkladanej novely ústavy vytvoriť priestor na demokratizáciu spoločnosti, na jej decentralizáciu, na efektívnejšie spravovanie vecí verejných v celej ich šírke.
Bez zmien v Ústave Slovenskej republiky by nebolo možné realizovať ani zásadné rozhodnutia v reforme verejnej správy, ktorá však nesmie byť iba organizačnou zmenou v rozličných úradoch. Jej najdôležitejšie hľadiská nespočívajú ani vo finančnej oblasti, ani v územnosprávnom členení, jej zmyslom je nové prerozdeľovanie kompetencií, zodpovednosti a politickej moci v spravovaní verejných záležitostí. Nosnou ideou reformy verejnej správy je širšie uplatnenie demokratických princípov a mechanizmov a širšie uplatňovanie politických práv občanov. Som hlboko presvedčený, že na jednej strane právo a na druhej strane schopnosť občanov spravovať svoje záležitosti môžu našu krajinu iba posilniť. Práve preto reforma verejnej správy nie je to, čo môžeme urobiť, ale to, čo urobiť musíme. Prosím, majte to na pamäti v čase, keď sa budete zaoberať v zákonodarnom zbore komplexom jej otázok, a prosím, akceptujte pritom jasné stanoviská občanmi priamo volených predstaviteľov požadujúce po 10 rokoch zavŕšenie reformy verejnej správy v Slovenskej republike.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
na záver môjho vystúpenia chcem zopakovať, že orgány Združenia miest a obcí Slovenska vrátane aprílového 10. snemu a minulotýždňovej rady Združenia miest a obcí Slovenska podporujú návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Aj tentoraz, orientujúc sa na vecné problémy, sa dokázalo zjednotiť na spoločnom postoji. Nevyhnutnosť spoločného postupu pri podstatných záležitostiach je spätnou väzbou, ktorú dostávame od občanov v každodennom kontakte. Dovoľte mi, aby som toto posolstvo posunul ďalej a skončil ním aj svoj prejav.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán predseda.
Ďalší do rozpravy k prerokúvanému bodu programu je prihlásený predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Orosz. Po ňom vystúpi pána poslanec Fehér.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
je nesporné, že nie je každodennou udalosťou ani v činnosti Národnej rady Slovenskej republiky rokovať o takom rozsiahlom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady, v ktorej som mal byť česť členom.
Pán poslanec Kresák vás včera vo svojom úvodnom vystúpení oboznámil v základných črtách s obsahom nami predkladanej novely Ústavy Slovenskej republiky a takisto o predpokladanom spoločensko-politickom dosahu tejto novely v prípade jej schválenia. Ja sa vo svojom vystúpení nechcem zaoberať obsahovými otázkami predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, pretože tomu bude možné venovať pozornosť v druhom a prípadne v treťom čítaní. Cieľom môjho vystúpenia je vrátiť sa k základným dôvodom, ktoré podnietili rozhodnutie skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť takýto návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, a takisto vám podrobnejšie priblížiť proces prípravy tohto dokumentu. K takto koncipovanému vystúpeniu ma okrem iného vedú tie dôvody, že z úst niektorých našich opozičných kolegov v posledných dňoch a týždňoch viackrát zaznelo, že návrh novely Ústavy Slovenskej republiky sa pripravoval kabinentným spôsobom a bez účasti odbornej verejnosti.
Dovoľte začať v histórii. Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 bola schválená 1. septembra 1992, t. j. necelé tri mesiace po parlamentných voľbách v roku 1992. Žiada sa poznamenať, že išlo o vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vtedy jednofarebná vláda Hnutia za demokratické Slovensko, podporovaná Slovenskou národnou stranou, predložila do Slovenskej národnej rady začiatkom augusta 1992. Inými slovami, celý legislatívny proces trval v slovenskom ústavodarnom zbore necelý mesiac.
Nemožno nespomenúť, že podľa vtedy platného zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady bol legislatívny proces dvojfázový. V prvej fáze sa predkladali zákonodarnému zboru zásady návrhov právnych predpisov a v druhej fáze osnovy alebo paragrafované znenie. Výnimočne bolo možné podľa tohto právneho predpisu, podľa rokovacieho poriadku, upustiť od predloženia zásad právneho predpisu. Tak sa stalo aj v prípade predloženia Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, do Slovenskej národnej rady bolo predložené hneď paragrafované znenie návrhu ústavy. Napriek týmto skutočnostiam bola diskusia o návrhu Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej národnej rade veľmi konštruktívna, bolo predložených množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, podľa mojich údajov to bolo 435 takýchto návrhov, o ktorých potom poslanci hlasovali 1. septembra 1992.
Výsledok je dnes známy. Ústava bola schválená vďaka podpore poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a drvivej väčšiny členov poslaneckého klubu SDĽ. Návrh ústavy vtedy nepodporili poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie a vtedajšej Maďarskej koalície. Ako sa pamätáme, tesne po hlasovaní o návrhu Ústavy Slovenskej republiky vtedajší premiér Vladimír Mečiar poslal z balkóna Slovenskej národnej rady poslancov, ktorí nehlasovali za návrh ústavy, do histórie. Bolo by veľmi zlé, keby sa takéto udalosti v slovenskej histórii opakovali.
1. september sa od tohto dňa stal Dňom Ústavy Slovenskej republiky a štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ak sa s odstupom času vraciame k tejto nesporne historickej udalosti, tak sa žiada konštatovať, že schválenie Ústavy Slovenskej republiky v septembri 1992 bolo politicky nesporne správnym a chvályhodným krokom v situácii, keď bolo na spadnutie ústavné rozhodnutie o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Prijatie ústavy vytvorilo základné ústavné predpoklady na konštituovanie samostatnej Slovenskej republiky a na bezporuchové prevzatie všetkých právomocí, ktoré v tom čase ešte vykonávali federálne ústavné orgány.
Po druhé sa žiada objektívne konštatovať, že v takej hektickej a politicky výbušnej atmosfére, aká na Slovensku bola na prelome leta a jesene 1992, zrejme len ťažko mohlo vzniknúť výrazne lepšie legislatívne dielo, akým sa stala Ústava Slovenskej republiky v znení schválenom 1. septembra 1992. Kvalitatívne limity, ktoré obmedzovali kreatívnosť ústavodarcu na prelome augusta a septembra 1992, je potrebné vidieť nielen v napätej spoločensko-politickej atmosfére, ale aj v skutočnosti, že slovenská ústava bola pripravená v dvojjedinej funkcii. Po prvé ako ústava členského štátu federácie a po druhé v prípade zásadnej zmeny ústavných pomerov ako ústava samostatného štátu. Je zrejmé, že v čase vtedajšej existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nebolo možné principiálne inak upraviť spoločenské pomery na Slovensku, ako to bolo v druhej časti vtedy existujúceho spoločného štátu a v rozpore so spoločnými ústavnými dokumentmi ešte existujúcej česko-slovenskej federácie.
Sumarizujúc, je možné konštatovať, že schválenie Ústavy Slovenskej republiky v septembri 1992 bolo historicky správnym krokom, ktorý aj z kvalitatívneho hľadiska znamenal výrazné vykročenie vpred, čo sa následne prejavilo aj v pozitívnom hodnotení Ústavy Slovenskej republiky zo strany viacerých medzinárodných inštitúcií.
Dnes s odstupom siedmich rokov je však situácia kvalitatívne iná. Doterajšia ústavná prax aj vo svetle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky poukázala na viaceré aj systémové nedostatky platného ústavného textu. Z podrobnejšej analýzy ústavného textu vyplývajú aj viaceré navonok drobné nedostatky a nepresnosti, ktoré nie sú hodné základného zákona štátu a ktoré môžu v budúcnosti vyvolať viaceré interpretačné a aplikačné problémy. Slovenská republika je v súčasnosti v kvalitatívne inej etape svojho vývoja. V tomto volebnom období sa veľmi jednoznačne prihlásila k napĺňaniu svojich integračných ambícií smerujúcich do Európskej únie a systému kolektívnej bezpečnosti. Z tohto je potrebné v súčasnosti vychádzať.
Opierajúc sa o volebné programy väčšiny parlamentných politických strán, ako i na nich koncipovaný program vlády Slovenskej republiky, je dnes namieste zaoberať sa veľmi vážne skvalitnením a modernizáciou ústavného textu a jeho zmenami v súlade s aktuálnymi národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky. V týchto dokumentoch je vyjadrená vôľa takto postupovať. Na tomto základe bola vo februári minulého roku zriadená na pôde Národnej rady Slovenskej republiky komisia pre revíziu Ústavy Slovenskej republiky zložená zo zástupcov všetkých parlamentných politických strán.
V prvej fáze svojej činnosti sa táto komisia obrátila na všetky relevantné vedecké a vedecko-pedagogické inštitúcie Slovenskej republiky, ako aj na príslušné ústavné orgány so žiadosťou o vyjadrenie k úvahám o potrebnosti ústavných zmien a zaslanie konkrétnych podnetov a námetov na prípadnú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. O odpovediach, ktoré boli komisii zaslané, sa drvivá väčšina oslovených inštitúcií vyslovila za vykonanie ústavných zmien a zároveň komisia dostala celý rad veľmi konkrétnych podnetov a námetov na vykonanie týchto ústavných zmien.
Paralelne s týmto procesom sa začiatkom marca uskutočnila reprezentatívna vedecká konferencia v Tatranskej Javorine organizovaná Ústavným súdom Slovenskej republiky a Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky pod názvom Ústava Slovenskej republiky a jej legislatívne perspektívy. Aj na tomto významnom podujatí sa väčšina účastníkov tejto konferencie prihlásila k potrebe ústavných zmien, nevinímajúc ani vtedajšieho predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky akademika Milana Čiča, ktorý sa považuje za jedného z hlavných tvorcov Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992. Akademik Milan Čič nám potom zaslal veľmi konkrétne pripomienky, viaceré z nich sú zohľadnené v návrhu, ktorý je predmetom nášho rokovania.
V tom čase na jar minulého roku bola už známa aj hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá negatívne hodnotila tú časť Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa dotýka všeobecných súdov, osobitne problematiky 4-ročných sudcov a potreby prehĺbenia nezávislosti výkonu súdnej moci a sudcovskej funkcie. Všetky tieto skutočnosti, o ktorých som hovoril, priviedli časť skupiny poslancov, ktorí boli členmi komisie na revíziu Ústavy Slovenskej republiky, k rozhodnutiu spracovať návrh novely Ústavy Slovenskej republiky a predložiť ho ešte v tomto volebnom období do legislatívneho procesu.
Naše rozhodnutie sme oznámili na pôde tejto komisie a vyzvali aj našich kolegov z opozície k spolupráci. Žiaľ, zástupcovia opozície túto našu ponuku vtedy neprijali. V prvej fáze prípravných prác sa črtal len menší návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý by upravil okrem iného problematiku článku 17 ústavy, to znamená dĺžku lehoty na zadržanie podozrivej osoby po rozhodnutie o jej vzatí do väzby, ďalej úpravu právomocí Najvyššieho kontrolného úradu v súlade s európskymi štandardmi, ďalej problematiku úpravy poslaneckej imunity, formu vzdania sa poslaneckého mandátu, úpravu postavenia všeobecných súdov a takisto rozšírenie právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky v záujme posilnenia ústavnej ochrany základných práv a slobôd občanov.
Až na základe konzultácie s príslušnými členmi vlády sa následne text novely Ústavy Slovenskej republiky rozširoval o riešenie tých problémov, ktoré sú obsiahnuté aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Inými slovami, predloženie novely Ústavy Slovenskej republiky je svojím spôsobom aj realizáciou niektorých ustanovení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
V konkrétnostiach išlo najmä o tieto problémy:
Po prvé o vytvorenie ústavného priestoru na napĺňanie integračných ambícií Slovenskej republiky do Európskej únie a systému kolektívnej bezpečnosti a v tejto súvislosti aj úpravu vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva v súlade so súčasnými ústavnými tendenciami vo vyspelých krajinách.
Po druhé o vytvorenie ústavného priestoru na prijatie ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky.
A po tretie, prirodzene, aj o vytvorenie ústavných podmienok na realizáciu reformy verejnej správy, osobitne možnosti vytvorenia plnohodnotnej samosprávy vyššieho územného celku.
Na základe týchto skutočností, ako aj na základe akceptácie niektorých ďalších námetov od poslaneckých klubov parlamentu a iných inštitúcií sa návrh dotvoril a vznikol text, ktorý máte pred sebou. Chcem zdôrazniť, že počas celého procesu prípravy návrhu skupina poslancov úzko spolupracovala s predstaviteľmi všetkých dotknutých orgánov a inštitúcií, osobitne s vedením Najvyššieho kontrolného úradu, s predstaviteľmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, Radou sudcov Slovenskej republiky, Združením sudcov Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedením Združenia miest a obcí Slovenskej republiky, zástupcami dotknutých inštitúcií, či už ministerstva spravodlivosti, ministerstva obrany, alebo ministerstva zahraničných vecí. Osobitne chcem oceniť aj spoluprácu s podpredsedom vlády pre legislatívu pánom docentom Ľubomírom Fogašom. Veľmi výrazne sme spolupracovali aj s viacerými predstaviteľmi právnej teórie. Významne pri prípravných prácach pomohli aj niektorí pracovníci legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Každé pracovné stretnutia, ktoré sme mali k príprave ústavného textu, bolo veľmi konštruktívne, i keď viaceré z nich boli veľmi často kontroverzné, pretože predstavitelia jednotlivých inštitúcií úplne prirodzene presadzovali predovšetkým záujmy tej inštitúcie, ktorú reprezentujú. To vidieť aj z doteraz prebiehajúcej diskusie. Je zrejmé, že my sme museli hľadať ústretové riešenie medzi na jednej strane záujmami Združenia sudcov Slovensku, Rady sudcov a na druhej strane ministerstva spravodlivosti. Do určitej kontroverzie sa v určitej fáze prípravného procesu dostali aj predstavy Najvyššieho kontrolného úradu so Združením miest a obcí Slovenska a tak by sme mohli pokračovať. Napriek tomu všetky tieto stretnutia prispeli k skvalitneniu návrhu, ktorý máte pred sebou.
Vedomí si spoločenskej dôležitosti a významu nami predkladanej novely ústavy sme požiadali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zorganizovanie odbornej konferencie k pracovnému návrhu ústavy, na ktorú boli pozvaní zástupcovia všetkých parlamentných politických strán včítane opozície, zástupcovia dotknutých ústavných orgánov, ako aj predstavitelia právnej teórie a praxe. Táto konferencia sa uskutočnila 15. novembra 1999 v Častej-Papierničke a poskytla predkladateľom cenný podkladový materiál na dopracovanie tohto návrhu. Žiaľ, účasť opozície na tomto podujatí bola len symbolická v podobe pasívnej prítomnosti nášho kolegu pána poslanca Brňáka.
Paralelne sme pracovný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky poskytli zástupcom hromadných oznamovacích prostriedkov v záujme rozprúdiť aj spoločenskoverejnú diskusiu o návrhu novely ústavy. Domnievam sa, že aj tento náš krok sa stretol s pozitívnym ohlasom. Bolo nám doručených viacero námetov a podnetov aj od občanov.
Po zapracovaní námetov a podnetov, ktoré zazneli najmä na konferencii v Častej-Papierničke, sme v polovici februára tohto roku opätovne zverejnili pracovný text návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky a požiadali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie pracovného stretnutia zástupcov všetkých parlamentných strán. Naším hlavným zámerom bolo opätovne vtiahnuť do prípravných prác aj zástupcov opozície a diskutovať v tejto fáze najmä o politických aspektoch a dosahoch návrhu novely ústavy.
Toto stretnutie sa uskutočnilo začiatkom marca za účasti všetkých parlamentných politických strán a vytvorilo opätovne dostatočný časový priestor na dopracovanie návrhu novely ústavy o pripomienky parlamentných politických strán a prípadne aj dotknutých ústavných orgánov. Tento priestor využili popri Strane maďarskej koalície a Demokratickej strane ešte aj zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, ministerstva obrany a tiež ministerstva spravodlivosti. Žiaľ, opozícia ani túto šancu nevyužila.
Po zapracovaní predložených pripomienok sme už nevideli dôvody na to, aby sme návrh nepredložili do riadneho legislatívneho procesu. Stalo sa tak 24. mája tohto roka. Každý, kto chcel mal niekoľko možností zapojiť sa do prípravných prác. Prirodzene, táto možnosť naďalej trvá. Včerajším dňom začal oficiálny legislatívny proces, do ktorého je možné prispieť konštruktívnymi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Chcem veriť tomu, že legislatívny proces bude naozaj konštruktívny.
Chcem s plnou vážnosťou povedať, že žiaden dokument legislatívneho charakteru nebol v novodobej histórii Slovenskej republiky pripravovaný tak trpezlivo a s takým širokým priestorom na vstup parlamentných i neparlamentných politických strán i dotknutých inštitúcií do prípravných prác. Myslím, že som spomenul fakty, ktoré to potvrdzujú.
Vznikol návrh, ktorého kvalitu a dosah na právnu reguláciu spoločenských vzťahov i napĺňanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky bude možné objektívne posúdiť len s odstupom času, tak ako to bolo aj v súvislosti s Ústavou Slovenskej republiky schválenou v roku 1992. V každom prípade však bude pred nami poslancami Národnej rady Slovenskej republiky vážne rozhodnutie vyjadriť sa k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Bude to jedno z najvýznamnejších hlasovaní, ktoré bude pred nami v tomto volebnom období.
Dovoľte mi v závere môjho vystúpenia ešte v mene poslaneckého klubu SDĽ povedať, že všetci členovia poslaneckého klubu SDĽ sú pripravení podporiť predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky aj s prípadnými konštruktívnymi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré neohrozia priechodnosť návrhu ako celku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlási pán poslanec Cuper a pán poslanec Brňák.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Orosza. Ak niekto, pán poslanec Orosz, ako ty vyhlasuje, že k príprave tohto dokumentu pristupoval s takou vážnosťou, s akou sa k nijakému dokumentu tak vážne nepristupovalo, tak musím to označiť za bohapusté farizejstvo. Treba zvážiť, pred akým fórom hovoríme. Tu nie si v Trimajovej prezidentskej kancelárii za čias Michala Kováča st., keď sa podvod a lož stávala pravidlom jeho práce. Tu si pred parlamentom Slovenskej republiky. Nehovor o tom, že opozícia mala možnosť sa vyjadriť k ústavnému textu. Tajili ste ho, pripravovali ste ho div nie doma ako kedysi Golda Meirová zasadnutia izraelskej vlády vo vlastnej kuchyni, a tu pred plénom rozprávaš o tom, akú sme mali možnosť zúčastňovať sa na príprave ústavného textu.
Celý ústavný text máme k dispozícii asi 15 dní. Ak by si seriózne o tom chcel debatovať, tak by ste ho boli museli dať na posúdenie širšej verejnosti, odborníkom a občanom tohto štátu, tak ako sa to robí v každom demokratickom štáte, že ústavné zmeny sa dotýkajú zmeny hodnotového systému celej spoločnosti, politických štruktúr aj občianskej spoločnosti. Vy ste to neurobili. Chcete sa presláviť tým, že ste "zosmolili" narýchlo podľa požiadaviek zo zahraničia i niektorých domácich politických subjektov niečo, čomu hovoríš novela Ústavy Slovenskej republiky. Na tvojom mieste by som sa s tým tu naozaj nevychvaľoval.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
ja som nechcel teraz v rámci prvého čítania vystupovať k tejto tematike, myslím si, že bude čas ešte v rámci druhého čítania, ale predsa len ma vyprovokoval pán predseda ústavnoprávneho výboru aspoň ku krátkej replike.
Chcem povedať, pán predseda ústavnoprávneho výboru, že nie je pravdou to, že sme mali možnosť alebo že tu bola možnosť, alebo niečo okolo toho. Jednoducho táto predstava, ktorá je teraz prezentovaná, je naoktrojovaná, je jednostranná a opozícia od začiatku do týchto vecí nebola pripustená minimálne preto, že v každej okrem totalitných krajín sa ústavný text z hľadiska jeho pracovnej verzie neschvaľuje a neprijíma s opozíciou tak, že ho predložím 30. mája, doslova 30. mája, tak ako som ja dostal tento ústavný text na pôde parlamentu, a dnes, 15. júna, mám nejako vážne reagovať v rámci prvého čítania na zmenu ústavy, ktorá je veľmi rozsiahla, ktorá je veľmi široká, ktorá je veľmi veľká. Čiže v tomto smere jednoducho hrať sa na to, že máte možnosť, páni z opozície, teraz povedať svoje argumenty, teraz predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a teraz zlepšovať tento text, je farizejské.
Ak sa chcela hľadať nejaká politická dohoda, tak ona sa mala a musela hľadať v pôvodnom termíne. Ja som na toto veľmi často a veľmi, by som povedal, vážnym spôsobom poukazoval aj v parlamentnej komisii na revíziu ústavy, že ak sa chce urobiť priestor širšieho konsenzu, širšieho súhlasu, že sa to musí udiať na počiatku, a nie počas rokovania o tomto texte na pôde v parlamente. Čiže toto je základný problém, a teda nesúhlasím s vami, že my sme boli v tom nejako...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz chce reagovať na faktické poznámky.
Poslanec L. Orosz:
Chcem reagovať najmä na vystúpenie pána poslanca Cupera, pretože on si občas myslí, že dokáže presvedčiť ľudí, že to, čo je biele, je čierne, hoci fakty jednoducho tvrdia niečo úplne iné.
Ak ste pozorne počúvali moje vystúpenie, tak som hovoril o jednotlivých fázach prípravných prác, hovoril som o tom, že minimálne trikrát v tom procese vám bol daný k dispozícii text návrhu novely ústavy a mali ste možnosť sa vyjadriť.
(Reakcia z pléna.)
V lete minulého roku. Najprv to bola požiadavka, aby ste sa zúčastňovali práce. Tá bola odmietnutá. V lete minulého roku ste dostali návrh. Peter Brňák, bolo to tak.
(Reakcia z pléna.)
Boli ste pozvaní na konferenciu v Častej-Papierničke, bol vám predložený text novely ústavy vo februári tohto roku. Pred pracovným stretnutím u predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali základný pracovný návrh...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, aby ste sa správali slušne voči sebe. Páni, poslanci!
Poslanec L. Orosz:
Neviem, či toto je konštruktívny prístup k rokovaniu. Ale toto sú fakty a o tých by mali vedieť všetci.
(Reakcia z pléna.)
Žiaľ, nehovoríte pravdu. A chcem povedať ešte to, že o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky sa bude rokovať v druhom čítaní, ak získa podporu v prvom čítaní, až začiatkom septembra.
(Reakcia poslankyne z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa!
Poslanec L. Orosz:
Dovtedy je dosť času na to, aby sme sa, ak budete chcieť, viackrát stretli a rokovali o tom, čo chcete presadiť do ústavy, čo chcete prípadne z toho návrhu dať von. Máte tu priestor na to. Ja by som bol veľmi rád, keby ste ho využili a hovorili pravdu občanom Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Fehér za poslanecký klub Strany maďarskej koalície.
Poslanec M. Fehér:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992. Jej príprava sa začala o niekoľko mesiacov skôr. V čase príprav a prijímania zodpovedali poznatky a predstavy o úlohe a mieste ústavy v právnom poriadku. Predchádzajúca skúsenosť nepoukázala na nevyhnutnosť presných právnych formulácií a ustanovenia právnych účinkov uplatnenia pôsobnosti štátnych orgánov v texte ústavy. Z jednoduchého dôvodu. Išlo o skúsenosť získanú v socialistickom štáte, pre ktorý uznesenia straníckych orgánov a interné normatívne pokyny ústredných orgánov štátnej správy mali neporovnateľne väčší význam pre riadenie a kontrolu štátu než ústava.
Novinkou v ústavnom práve boli aj základné práva a slobody jednotlivcov konštruované ako skutočné a v praxi vymožiteľné práva zosúladené s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach. Neexistujúca skúsenosť s uplatňovaním ústavy ako základného, a teda najdôležitejšieho zákona štátu, nedostatky v predstavivosti tých, ktorí sa podieľali na príprave znenia ústavy, aj medzery v ich poznaní o ústavnom práve a ústavách z konca 20. storočia mali za následok, že platná ústava skombinovala prvky obsiahnuté v ústave prvej Česko-slovenskej republiky z roku 1920 s prvkami zahrnutými do Ústavy Česko-slovenskej socialistickej republiky z roku 1960. A to všetko doplnila o formulácie prevzaté z medzinárodných zmlúv o ľudských právach.
Keby sa ústava bola uplatňovala tak ako predtým, to znamená len zdanlivo a formálne, nikdy sa nemuseli prejaviť jej medzery a nedostatky. Udialo sa však to, s čím tvorcovia ústavy, ani mnohí z tých, ktorí bez výhrad hlasovali za jej prijatie, vôbec nepočítali. Ústava sa naozaj stala základným zákonom štátu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov vtedajšia politická opozícia uplatnila ústavné princípy na ochranu a možno až na záchranu demokratického a právneho štátu. Občania tiež pochopili, že základné práva a slobody sa im ústavou nielen prisľúbili, ale že ústava im poskytuje aj príležitosť na to, aby sa ich domáhali.
Obrovským šťastím pre Slovensko bolo, že v rovnakom čase na Ústavnom súde Slovenskej republiky bola časť sudcov so zmyslom pre spravodlivosť, s citom pre základné hodnoty demokratickej spoločnosti a úlohu ústavy v štáte, ktorý má záujem byť právnym. To všetko povýšili nad krátkodobé záujmy politických zoskupení a veľakrát uplatnili ústavu so všetkým, čo v nej bolo a dosiaľ je. Spory, ktoré Ústavný súd rozhodol, aj pochybnosti, ktoré jeho rozhodnutia vyvolali, vznikli a občas pretrvávajú kvôli nejasným a nedôsledným formuláciám v jednotlivých článkoch ústavy, ako aj kvôli neujasneným vzájomným väzbám medzi normami obsiahnutými v rôznych hlavách a oddieloch ústavy.
Z tohto stavu sú len dve východiská. Prvým je podriadenie sa nedostatkom platnej ústavy, vzdanie sa nádeje na nastolenie naozaj právneho a spravodlivého štátu. Druhým východiskom je vyvodenie dôsledkov z poznania o nedostatkoch ústavy ich odstránením. Jednotlivé politické strany a hnutia, vládne aj opozičné, v parlamente zastúpené, aj tie, ktoré v ňom práve zastúpené nie sú, uprednostňujú prvé alebo druhé riešenie. To riešenie, ku ktorému sa klonia, veľa napovedá o ich hodnotovej orientácii, vzťahu k demokracii, právnosti, rovnosti a spravodlivosti.
Strana maďarskej koalície sa jednoznačne hlási k druhému riešeniu. Ak platná ústava nevytvára dostatočne široký a právne pevný základ pre právny štát, potom ju treba zmeniť. A či presnejšie, treba ju meniť tak dlho, dokiaľ budú závažné nedostatky. Zmena ústavy nesmie byť samoúčelná. Iba zmeny a doplnky upravujúce otázky predtým neriešené možno označiť za príčinu odôvodňujúcu siahnutie na základný zákon štátu, ktorý v kultúre právneho štátu musí byť posvätný.
Kľúčom k rozhodnutiu o predloženom návrhu na zmenu ústavy je odpoveď na otázku, či svojím obsahom spĺňa požiadavky, ktoré sa v spoločnosti vyznávajúcej hodnoty demokracie a ústavnosti musia splniť, aby zásahy do textu ústavy dostali prednosť pred jej posvätnou nedotknuteľnosťou.
V prospech predloženého návrhu ústavy svedčia aj nasledujúce dôvody:
1. Právnosť štátu nezávisí od vôle politikov a ich proklamácie. Je výsledkom uplatnenia práva štátnymi orgánmi. Po uplatnení ústavy, zákona alebo každého iného všeobecne záväzného právneho predpisu musí nasledovať jasný a jednoznačný právny účinok, ktorým je urobenie nápravy, odstránenie stavu porušovania práva. Za paradox súčasného ústavného stavu možno označiť skutočnosť, keď dokonca aj rozhodnutia štátneho orgánu s exkluzívnym právom chrániť ústavnosť môžu zostať bez právnych účinkov. Veľakrát sme boli svedkami a mohli sme sa iba smutne prizerať, ako sa nerešpektujú rozhodnutia Ústavného súdu. Tento stav bude patriť minulosti, ak sa prijme novela ústavy v navrhnutom znení. Článkom 127 ods. 2, článkom 127a, článkom 128 a článkom 129 sa určujú jasné pravidlá, ktorými sa buď odstraňujú pochybnosti o tom, aké právne účinky a odkedy sa spájajú s rozhodnutím Ústavného súdu, posledná veta článku 128. Alebo čo je ešte závažnejšie, určujú sa nimi dosiaľ neexistujúce účinky rozhodnutia Ústavného súdu.
2. Článkom 151a novely sa zriaďuje nový ústavný inštitút verejného ochrancu základných ľudských práv a slobôd. Strana maďarskej koalície iniciovala zavedenie tohto ústavného inštitútu do právneho poriadku Slovenskej republiky. Inštitút verejného ochrancu základných práv a slobôd je čo do pomenovania zhodný s cudzojazyčným pomenovaním ombudsman. Uprednostnenie domáceho pomenovania pre ombudsmana je v súlade s trendom, ktorý v deväťdesiatych rokoch zvolili v rade krajín, ktoré ombudsmana zahrnuli do svojich ústav. V súlade s vývojovým trendom sú viaceré ďalšie prvky návrhu v rozsahu týkajúcom sa verejného ochrancu základných práv a slobôd. Základné práva a slobody sa v modernej spoločnosti inštitucionálne zabezpečujú systémom súdnej a mimosúdnej ochrany. Súdna ochrana má dve zložky. Ochranu prostredníctvom všeobecných súdov a pomocou Ústavného súdu. Takúto ochranu priznáva aj platná Ústava Slovenskej republiky. Mimosúdnu ochranu základných práv a slobôd poskytujú orgány štátnej správy a zároveň s nimi ďalšie štátne orgány. Dôležité miesto medzi nimi má inštitút ombudsmana, ktorého platná ústava nevytvorila. Dodržiavanie základných práv a slobôd v Slovenskej republike nie je natoľko bezchybné, aby sa ním vysvetlila neexistencia úradu ombudsmana.
Počet ombudsmanov nie je medzinárodne zjednotený. Sú štáty, kde majú viac ombudsmanov, v iných štátoch majú len jedného, ktorý chráni všetky základné práva a slobody. Predložený návrh vytvára úrad jedného ombudsmana. Okrem predkladania správ parlamentu, čo je najstaršia všeobecne zavedená úloha ombudsmana, verejný ochranca základných práv a slobôd na Slovensku bude mať aj právo predkladať návrhy na Ústavný súd, ak orgány územnej samosprávy prijmú všeobecne záväzné nariadenie, ktorým porušia ústavu alebo medzinárodné zmluvy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať, článok 151a ods. 2 písm. b).
Rovnaké právo bude mať verejný ochranca základných práv a slobôd aj vo vzťahu k všeobecne záväzným predpisom prijatým miestnymi orgánmi štátnej správy, článok 151a ods. 2 písm. c). Pôsobnosť verejného ochrancu základných práv a slobôd, tak ako je navrhnutá, vytvára právny základ, ktorý neslúži iba na predstieranie záujmu o ochranu základných práv a slobôd a na zriadenie nového úradu, ktorý bude ukracovať štátny rozpočet o prostriedky potrebné na svoju prevádzku. Navrhnutá právna úprava otvára priestor na užitočnú a efektívnu účasť verejného ochrancu základných práv a slobôd na zvýšení ochrany, ktorú štát poskytne všetkým svojím občanom a v rozsahu ústavou poskytnutých záruk aj všetkým ostatným jednotlivcom.
3. Článkom 17 ods. 3 ústavy ustanovená lehota obmedziteľnosti osobnej slobody pre potreby trestného stíhania na 24 hodín predstavuje problém všeobecne známy. Netreba o ňom veľa rozprávať, lebo všetko podstatné zaznelo nie raz. Predĺžením tejto lehoty na 48 hodín sa vytvára ústavný základ, od ktorého možno očakávať prínos k odhaľovaniu a objasňovaniu trestnej činnosti. Ide o takú zmenu ústavy, ktorá očividne opodstatňuje zmenu platného stavu.
4. Ústava Slovenskej republiky v článku 78 upravuje imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu, ktorý bol prevzatý z ústav predchádzajúceho socialistického typu článku, článok 58 a článok 82 ústavného zákona číslo 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej socialistickej republiky, resp. článok 50, 51, 52, 97 ods. 1 a článok 116 ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii. V tejto koncepcii sa odrazilo dobové zmýšľanie o nadradenosti a nepostihnuteľnosti vybraných príslušníkov strany, ktorej ústava priznávala vedúcu úlohu v spoločnosti a ktorých táto strana poverila, aby zastupovali ľud v jeho zákonodarnom orgáne. Poslanecká imunita ustanovená socialistickými ústavami sa vzdialila účelu tohto ústavného inštitútu. V skutočnosti zaviedla poslanecké privilégiá, aké nemajú obdobu v modernom ústavnom práve, lebo sú popretím princípov demokratickej spoločnosti, v ktorej rovnosť občanov patrí k samozrejmostiam, o ktorých sa nediskutuje. Návrh novely odstraňuje najzávažnejší nedostatok platnej úpravy, ktorá poskytuje základ na oslobodenie poslanca od právnej zodpovednosti. Navrhnutou zmenou sa inštitút poslaneckej imunity priblížil k štandardu ochrany člena parlamentu pred zneužitím verejnej moci na formovanie jeho postojov k uplatneniu svojich práv, ktoré sa mu priznávajú na plnenie úloh pri výkone funkcie.
Aj na základe skúseností s uplatnením práva hlavy štátu udeliť milosť a amnestiu sa navrhuje taká zmena ústavy, ktorá zbavuje prezidenta možnosti mariť trestné stíhanie udelením milosti alebo amnestie. Až potom, čo osoba podozrivá zo spáchania trestného činu predstúpi pred súd a ten uložením trestu potvrdí páchateľovi jeho vinu, vznikne hlave štátu právo oslobodiť páchateľa od výkonu trestu tým, že mu udelí milosť alebo amnestiu.
Niekoľko ďalších zmien možno uviesť na dôkaz splnenia požiadavky, podľa ktorej zmena ústavy je prijateľná, ak sa ňou odstraňujú závažné nedostatky a nastoľuje sa nimi vyššia miera právnej istoty. Namiesto ich výpočtu nezaškodí pripomenúť, že predložený návrh možno v pripomienkovom konaní doplniť tak, aby bezo zvyšku odstránil ústavné nedostatky v rozsahu úprav, do ktorých novela vstupuje.
V tejto súvislosti si pozornosť zaslúži navrhnutá úprava článku 102 písm. j) o udeľovaní milosti a amnestie. Z hľadiska získaných skúseností ide v našich podmienkach o veľmi chúlostivú a ľahko zneužiteľnú kompetenciu hlavy štátu. V ústavnom práve čoraz väčšieho počtu štátov sa presadzuje riešenie, pri ktorom práve udeliť milosť sa oddeľuje od udeľovania amnestie tak, že hlave štátu sa ponecháva iba právo udeliť milosť, kým udelenie amnestie sa zveruje do pôsobnosti parlamentu. Predložený návrh novely je v tomto smere konzervatívny bez toho, aby uviedol príčiny na zachovanie prežívajúceho riešenia. Okrem toho návrh nespája vznik prezidentovo právo udeliť milosť alebo amnestiu s právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Na rozdiel od zahraničných úprav, kde hlava štátu nemôže vstúpiť do činnosti orgánov súdnej moci skôr, ako tieto s konečnom platnosťou rozhodnú. Prezident Slovenskej republiky bude mať možnosť udeliť milosť aj amnestiu už po prvostupňovom rozhodnutí bez toho, aby musel vyčkať na právoplatnosť súdneho rozhodnutia.
Ďalším ústavným inštitútom, ktorý v praxi vyvoláva problémy zapríčinené nedostatočným určením právnych účinkov, je inštitút referenda. Úprava referenda sa dopĺňa tak, aby prezident Slovenskej republiky mal možnosť v pochybnostiach požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky o preskúmanie súladu petície žiadajúcej o vyhlásenie referenda s ústavou, článok 95 ods. 2. Kvôli tomu sa rozširuje pôsobnosť Ústavného súdu, článok 125b. Ústavnému súdu sa tiež ustanovuje lehota 60 dní na rozhodnutie, či predmet petície alebo uznesenia Národnej rady je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, článok 125b ods. 3. Navrhnutá úprava je formulovaná: "Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho prijatia na konanie." Takto formulovaná úprava je imperfektná, lebo neurčuje právne účinky pre prípad, že Ústavný súd poruší ústavu a do 60 dní nerozhodne. Napriek zdanlivo jasnej úprave navrhnutá zmena neposkytuje právnu záruku, že konanie pred Ústavným súdom naozaj nepotrvá viac ako 60 dní. Ústavný súd má možnosť o petícii rozhodovať oveľa dlhšie, hoci aj celé volebné obdobie bez toho, aby existovali priame alebo nepriame právne prostriedky na odstránenie tohto stavu.
Strana maďarskej koalície upozorňuje na tieto nedostatky, lebo je presvedčená, že ich odstránenie nepredstavuje neprekonateľnú prekážku. Výrazné zvýšenie právnej istoty danej takto rozšírenou novelizáciou stojí za čas a úsilie vynaložené na doplnenie formulácie oboch noriem, ale predovšetkým tej, ktorá je obsiahnutá v článku 125b ods. 3.
Strana maďarskej koalície pripomína, že upozornila na ďalšie otázky, ktoré by mali byť predmetom právnej úpravy uvedenej v ústave, ale podnety zostali bez náležitého ohlasu. Sú to dôležité návrhy, ktoré vychádzajú z princípu občianskeho, rozširujú občianske práva a podľa nášho názoru sú aj v súlade so zámermi predkladanej novely. Sme za to, že občiansky princíp je potrebné uplatniť do dôsledkov, čo znamená aj vyriešenie problému preambuly. Je to problém, kvôli ktorému predstavitelia Strany maďarskej koalície nie sú medzi predkladateľmi návrhu. Strana maďarskej koalície podporí návrh novely v prvom čítaní a očakáva akceptovanie svojich návrhov v druhom čítaní.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)