Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky k vystúpeniu pána podpredsedu Andela. Celkom päť, posledný pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Keltošová.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi niekoľko poznámok k vystúpeniu pána podpredsedu Andela. Napriek tomu, že si vážim jeho fundovanosť a a široký, široký odborný záber od poľnohospodárstva cez šport až po sociálne zabezpečenie, dovoľte mi, aby som uviedla tri veci na pravú mieru.
Pokiaľ ide o slovenských podnikateľov a ich zvýhodňovanie cez nepriame dane, faktom je, že ten národný šport nie je u nás len čierna práca, ale najmä neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Slovenskí podnikatelia, ktorí sa domáhajú takýchto výhod voči zahraničným, vlastne tí, ktorí neplatia, už dnes majú výhody voči vlastným kolegom, taktiež slovenským podnikateľom.
Ja sa pýtam, prečo ich zvýhodňovať. Rovnaké podnikateľské prostredie platí pre všetkých zahraničných aj domácich. Režijné náklady a nekvalifikovanosť manažmentu, dovoľte mi, pán podpredseda, aby som sa usmiala, pretože žiadne kontrolné orgány nenašli nedostatky v hospodárení Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa na rozdiel od zdravotných poisťovní má jedného riaditeľa, jednu sekretárku, jeden sekretariát, jedno auto, jednu budovu. A má len 39 pobočiek. Čiže ak sa budeme baviť aj o týchto režijných nákladoch, treba poznať fakty a nielen mýty.
A ešte na záver by som chcela povedať, že systém tri deti, a ak som to dobre pochopila a ďalej nič, zaváňa rasizmom a ja budem prvá, ktorá budem protestovať proti takémuto návrhu, pretože poznám celý rad rómskych rodín, ktoré slušne vychovávajú svoje deti, a celý rad takzvaných bielych detí, ktoré ich dávajú do detských domovov, ktoré som riadila dva roky. Drvivá väčšina detí tam je bieleho, nie rómskeho pôvodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hudec, nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Rád by som doplnil vystúpenie pána podpredsedu parlamentu o niekoľko skutočností.
V prvom rade treba povedať, že nielen nominálna výška dôchodku rozhoduje o tom, aká je súčasná životná úroveň dôchodcu. Štruktúra výdavkov sa tiež veľmi rôzni. A možno sa treba spýtať dôchodcu alebo nejakej analýzy o spotrebnom koši, čo si mohol kúpiť dôchodca nie zo 41-, z takmer 45-percentného príjmu dôchodku v roku 1998 a čo si môže kúpiť dnes. Nominálny dôchodok je oveľa nižší, ten reálny prudko, ešte prudšie klesol.
Pravdaže nie je jednoduché nájsť finančné zdroje na krytie dôchodkov, ale upozorňujem, keď na nič iné nie, tak na to, že aj keď vykazujeme štvrtinu našich voličov ako dôchodcov, v skutočnosti je to jedna tretina, pretože ich vždy viac príde k volebným urnám ako tých z mladších vekových skupín.
Prosím preto poslancov tohto parlamentu, aby si uvedomili tento fakt. Každý tretí reálny volič je ten, koho sa bude týkať aj táto novela zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Aj keď sa pán podpredseda, tak ako to povedal vo svojich záverečných slovách, snažil problém dôchodkov dať do širšieho rámca sociálnej problematiky, s mnohými vecami sa nedá súhlasiť napriek tomu, že s niektorými názormi, napríklad, že skutočne vysoká nezamestnanosť spôsobuje to, že fondy či už Sociálnej poisťovne alebo zdravotných sa nenapĺňajú, tak ako by sa mali. Ale takisto ako upozornila pani poslankyňa Keltošová, nemôžem súhlasiť s jeho negatívnym hodnotením práce manažmentu Sociálnej poisťovne. Tento manažment práve naopak je vysoko oceňovaný aj v zahraničí, pretože je členom zahraničného združenia, ktoré združuje sociálne poisťovne. Má tam veľmi dobré meno, nakoniec exminister Tkáč bol v rámci tejto štruktúry zvolený aj do vysokej funkcie. Naozaj Sociálna poisťovňa vykazuje stabilitu výberu a za to, že ten výber je problematický, nemôže manažment, ale situácia v ekonomike Slovenska. Takže s týmto sa nemôžem stotožniť. Treba hľadať iné riešenia.
Zabudli ste však na jednu vec upozorniť, s ktorou sme vystupovali my poslanci za HZDS pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte. Tam totiž neboli vôbec plánované zdroje na zvýšenie dôchodkov a suma, ktorú platí štát za svojich poistencov, teda za ktorých musí platiť do Sociálnej poisťovne, je veľmi nízka. Takže to sú dva problémy, že sa veľmi málo platí. Mnohé skupiny občanov neplatia, vysoká nezamestnanosť zaťažuje tieto fondy vlastne nízkymi odvodmi za tieto skupiny, za ktoré platí štát. Takže takto sa pozrime na globálny problém. Ten vznikol už pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. My sme vedeli, že tento problém v roku 2000 vznikne. Tak hľadajme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rada by som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Andela, ktorý uviedol rečnícku otázku, ako zladiť právne nároky občanov s prázdnou kasou, ktorá je v Sociálnej poisťovni. Chcem povedať poznámku, že občana nemusí zaujímať, ako je plná kasa, ak má právny nárok, je to nárok vymáhateľný na súde a tento nárok treba uspokojiť.
Po ďalšie chcem povedať, že valorizácia dôchodkov je právnou povinnosťou, ktorú by si táto vláda mala plniť. Vláda Vladimíra Mečiara si túto povinnosť plnila nad rámec ročných inflácií. Každá valorizácia dôchodku bola vyššia, ako bola inflácia. Takže aspoň do hranice inflácie. Mimochodom chcem poznamenať, že štát patrí medzi neplatičov do Sociálnej poisťovne, takže plakať nad tým zo strany predstaviteľov vlády, že nie je dostatok financií v Sociálnej poisťovni, je skutočne veľmi záhadné, pretože štát si má splniť svoje povinnosti a potom by Sociálna poisťovňa lepšie stála. A pokiaľ si pamätám, boli rôzne vyjadrenia zo strany vládnej koalície, že niet peňazí, lebo ostala kasa prázdna a tak ďalej, nejdem to zopakúvať. Pokiaľ si dobre pamätám, v roku 1998 odstupujúca vláda Vladimíra Mečiara v Sociálnej poisťovni nechala 12 miliárd. Takže to nemôže byť dôvodom...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Zároveň mi dovoľ, pán poslanec, aby som ťa prerušil a privítal na balkóne nášho parlamentu členov parlamentu Indickej republiky. Páni, vitajte medzi nami, privítajme ich potleskom. (Potlesk.)
Aj pán Krajcer je tam, samozrejme, ktorý nás zdraví.
(Smiech v sále.)
Ďakujem, pán poslanec, máš slovo s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem.
Nezvyknem reagovať na vystúpenia svojich kolegov tým, a po prvýkrát to robím, že sa vrátim aj do minulosti, ale chcel by som len pripomenúť všetkým, že s valorizáciou dôchodkov a hlavne s výškou boli vždy problémy, ako bývalý odborársky predák to môžem potvrdiť. Vždy boli problémy a vždy boli argumenty, že niet peňazí. Chcel by som uviesť niekoľko čísiel. Zo štatistických výkazov o vybraných ukazovateľoch zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne, Úradu práce a tak ďalej môžem konštatovať, že za roky 1995 až 1998 štát za svojich poistencov zaplatil 9,28 miliardy korún. Pozrite si tú štatistiku. V roku 1994 štát zaplatil 5,6 miliardy korún. A ďalšie roky - v roku 1995 4,7; v roku 1996 3,3; v roku 1997 0,54; v roku 1998 0,9. Keby bol štát platil, a teda tie parlamenty schvaľovali alebo ten parlament rozpočet tak, ako mal, a tie vlády sa správali, ako mali, dnes by bolo v Sociálnej poisťovni navyše 22 miliárd korún. Takže nechoďme hľadať príčiny tam, kde nie sú, ale poďme rozmýšľať, ako vyriešiť tento problém.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi za klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kalman, po ňom pán poslanec Šepták.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegovia, kolegyne,
Hnutie za demokratické Slovensko, poslanci za tento politický subjekt už dlhodobo očakávali návrh na novelizáciu príslušného zákona a na valorizáciu dôchodkov. Sme nakoniec radi, že teraz tento návrh zákona prišiel. Dlhodobo sme očakávali alebo žili sme v očakávaní po vyjadreniach niektorých členov vlády, konkrétne pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Magvašiho, ktorý hovoril a argumentoval o podstatnom zvýšení dôchodkov v tomto roku. Priznám sa, že sme mu drukovali, pretože realita i opodstatnenie boli v tomto prípade namieste a chceme ho aj v tomto smere podporiť. Žiaľ, návrh, ktorý dnes je tu predložený, nemôže uspokojiť súčasnú politickú, sociálnu, ale aj sociálno-ekonomickú situáciu našich občanov a predovšetkým našich dôchodcov, ktorých je celkove, respektíve poberateľov dôchodkov, ktorých je takmer viacej ako 1,2 milióny na našom území a ktorí dnes jednoznačne patria medzi sociálne skupiny občanov, ktorí majú najhoršiu a najnižšiu životnú úroveň.
Boli tu už spomenuté rôzne námety alebo názory na zvýšenie alebo na prekvapenie na taký nízky nárast. Som presvedčený a história aj prax predchádzajúcej vlády, tak ako to už bolo povedané, dokázala, že vždy, ak sa chce, nájdu sa prostriedky, nájde sa spôsob, ako aspoň približne vyjadriť otázku nárastu alebo valorizácie jednotlivých dôchodkov. My všetci veľmi dobre vieme a som o tom pevne presvedčený, že v podstate otázka úpravy dôchodkov v mnohých parlamentoch, hlavne v našom parlamente, bola vždy veľmi ostro sledovaná, často spolitizovaná. Často sa hovorí o určitom populizme a mnohých ďalších prívlastkoch. Som však toho názoru, že práve v oblasti starostlivosti o dôchodcov, starostlivosti o poberateľov dôchodkov by aj populizmus, aj politické súťaženie, aj všetko ostatné s tým malo ísť bokom a skutočne by sme sa mali reálne, poctivo, ale predovšetkým s pocitom zodpovednosti pozerať na reálny stav. Z tohto reálneho stavu pozerať aj na to, čo chceme schváliť alebo to, o čom budeme hovoriť, alebo čo chceme prerokúvať.
Dámy a páni, skutočnosť je taká, že na Slovensku je najhoršia sociálno-ekonomická situácia od vzniku alebo od spoločenských zmien v roku 1989. Skutočnosť je taká, že podľa štatistických výkazov, ukazovateľov alebo štatistiky, ktorá je oficiálna štatistika, prakticky 60 percent občanov Slovenskej republiky, presnejšie povedané, žije na pokraji chudoby. Skutočnosť je taká, že mnohé renomované firmy, inštitúcie, ako Svetová banka, hovoria o Slovensku v tom zmysle, že sa tu pohybuje a bude pohybovať naďalej taký silný fenomén, ako je otázka chudoby. Skutočnosť je taká, že máme mnohé regióny, mnohé obce, mestá, kde nezamestnanosť prevyšuje oveľa viac ako 30 percent, kde v jednotlivých obciach je toto číslo niekoľkonásobne väčšie, kde je situácia skutočne krízová, kritická a v mnohých a mnohých prípadoch už neúnosná. A opäť musím zdôrazniť, že najhoršie na tomto, v tomto kolobehu alebo v tomto prostredí sa pohybujú práve naši dôchodcovia, poberatelia jednotlivých dôchodkov. Je preto len logické, že Hnutie za demokratické Slovensko nemôže súhlasiť s navrhovanou sumou a z poverenia klubu vystúpi pri druhom čítaní poverená členka nášho klubu, ktorá predloží návrh na 19,4-percentné zvýšenie. Teda presne toľko, koľko ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny analýzou vývoja životných nákladov od posledného zvýšenia, od poslednej úpravy dôchodkov dospelo k názoru, o koľko vzrástli životné náklady.
Dámy a páni, ak som spomenul minulý rok, myslím si, pán minister, to bol 1. júl 1999, keď sa upravovali dôchodky, už v tom čase inflácia bola za celý rok 10,6 percenta ku koncu roka. V tom čase úprava dôchodkov bola oveľa vyššia, ale dôchodky sa upravili na 7 percent. To znamená, že už minulý rok sme posunuli kategóriu dôchodcov alebo poberateľov dôchodkov do polohy zhoršenej životnej úrovne. Minimálne alebo v priemere okolo 5 percent. Dnešným návrhom, dnešným návrhom, dámy a páni, hlavne pri predpokladanej miere inflácie, ktorá by mala dosiahnuť tento rok a samotná vládna koalícia a samotná vláda pripúšťa, že to bude dvojciferné číslo, experti trebárs z tej Svetovej banky predpokladajú až 18-percentnú infláciu a tu sa navrhuje opäť len 7-percentné zvýšenie. To znamená, že minimálne okolo 10 percent opäť posúvame tendenciu životnej úrovne týchto ľudí na nižšiu úroveň. Je to skutočne potom otázne a treba veľmi vážne brať na zreteľ tú poznámku, ktorá tu bola a ku ktorej sa vyjadrila aj kolegyňa Tóthová, či je to v súlade s ústavou, či je to v súlade s našimi právnymi normami a či skutočne chceme takýmto spôsobom dôstojne zabezpečovať životnú úroveň a dôstojný život práve týchto ľudí, o ktorých sa v materiáli hovorí.
Mnohokrát nám argumentujete a ja skutočne nechcem teraz dávať do polohy súčasnú vládu a predchádzajúcu vládu, ale nedá sa, aby sa predsa len nepovedalo a neukázalo na niektorých otázkach, pretože dosť často nám dávate do úst, čo sme spravili my alebo čo až odkiaľ zobrať.
Dámy a páni, fakt je taký, že za našej vlády sme skutočne pod 2 percentá nad mieru inflácie nikdy nešli. V roku 1996 bola miera inflácie 5,6 percenta. Valorizovali sme dôchodky o 12 percent. V roku 1997 bola miera inflácie 6,1 percenta a valorizovali sme o 10 percent. V roku 1998 inflácia 6,7 percenta a valorizovali sme o 8 percent. Pán Mesiarik ako účastník tripartity vždy vedel, akým spôsobom sme sa v tomto smere dohadovali a kde sme nachádzali východisko. Takže, dámy a páni, mali by sme tieto čísla, mali by sme tento vývoj, mali by sme súčasnú situáciu našich občanov, najmä toho, tejto kategórie, ktorých sa dôchodky týkajú, veľmi brať na zreteľ. Mali by sme brať na zreteľ aj skutočnosť, že v minulom roku vo veľkej časti rodín po prvýkrát výdavky prevýšili príjmy. A boli to práve rodiny dôchodcov a poberateľov dôchodkov. My ich opäť chceme týmto navrhovaným opatrením postupne znížiť ešte do ťažšej situácie. Preto aj ja sa prikláňam k názoru, aj Hnutie za demokratické Slovensko, že tento návrh nie je adekvátny. My podporujeme, aby materiál išiel do druhého kola, chceme, aby sa zvýšila alternatíva, potrebujeme a sme si plne toho vedomí, že je nutné zvýšiť a upraviť dôchodky alebo valorizovať dôchodky, ako chcete, ale musí to byť postavené na inej báze, musí to byť postavené na iných reálnych hodnotách.
Aby sme sa vedeli ešte aj lepšie orientovať, dámy a páni, musím poukázať na jeden moment, ktorý je opäť porušením zákona alebo zákonov aj tohto parlamentu. Dámy a páni, aj pri takom dôležitom zákone, ako je ten, ktorý prerokúvame a následne ďalšie, opäť nám chýba stanovisko sociálnych partnerov. Aspoň ja som ho nemal v materiáli. Je tam síce vyjadrené v materiáli, že bolo prerokované v tripartite, že to má predložiť, ale boli stanoviská rozdielne. Preto chcem požiadať pána ministra ako člena vlády, aby do druhého čítania zabezpečil pre poslancov a poslankyne stanoviská sociálnych partnerov, aby sme videli aj z toho, aké vlastne zaujali konkrétne opatrenia dané inštitúcie, daní sociálni partneri v tejto oblasti. Možnože sa budeme a určite som presvedčený, že sa dokážeme lepšie zorientovať aj v tých otázkach alebo v tých dimenziách, o ktorých sme hovorili. Preto chcem poprosiť, aby sme veľmi dôsledne a veľmi zodpovedne zvažovali tento moment, pretože určite nie veľmi rýchlo opäť sa stretneme s ďalšou úpravou dôchodkov. Nie opäť tak ako doteraz, samozrejme, stretnúť, že veľmi promptne vláda aj v nastávajúcom období pri presiahnutí dvoch alebo jedného z dvoch kritérií, to je otázka 5 percent rastu miezd alebo 10 percent životnej úrovne sa k tomu rýchlo vláda dopracuje. A podotýkam, že my sme vždy valorizovali na základe rastu miezd, nie na základe rastu životných nákladov. Aj v tom je rozdiel v kvalite valorizácie v predchádzajúcom období a v kvalite valorizácie v súčasnom období.
Vážené dámy a páni, z tohto pohľadu môžem vyhlásiť, že Hnutie za demokratické Slovensko podporuje valorizáciu dôchodkov, ale nie v tomto smere, ako je navrhnuté. Podporíme, aby materiál išiel do druhého čítania, ale v druhom čítaní predložíme konkrétne naše návrhy na 19,4 percenta, tak ako to v prvom momente vychádzalo aj pre rezort ministerstva práce a sociálnych vecí, ako to aj minister práce podľa môjho názoru veľmi dôsledne, dôrazne a dôstojne presadzoval, pretože si bol plne vedomý toho, že toľko je potrebné upraviť všetky typy dôchodkov, o ktorých budeme dnes rokovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Benkovský a pred ním pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok. Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca, ktorý povedal, že výdavky v poslednom období prevýšili príjmy. O tejto skutočnosti bolo diskutované aj v tlači. Konštatoval to konečne Štatistický úrad a mňa zarazili jednosmerné závery, že vyššie výdavky nad príjmami sú dôsledkom len čiernej práce.
Vážení, to boli sploštené, podľa môjho názoru, závery. Pretože s prekročením výdavkov nad príjmami súvisí aj otázka práve dôchodcov, ktorí z celoživotných úspor permanentne vyberajú z banky financie na prežitie z mesiaca na mesiac. A páni poslanci a panie poslankyne musia tak ako my dostávať listy, zúfalé listy aj dôchodcov, ktorí už signalizujú, že niet z čoho vyberať, a teda ich životná situácia sa stáva katastrofálnou. Ja si myslím, že túto skutočnosť tiež treba brať do úvahy a pripájam sa k myšlienke, ktorú povedal pán poslanec Kalman, že poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko sú toho názoru, že valorizácia by mala byť zodpovedajúca zhoršeniu podmienok existencie a cien, a to znamená 19,4 percenta.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja nerád, ale musím tiež reagovať na pána kolegu poslanca Kalmana. Dúfam, že ešte stále priateľa, ktorý bol zástupcom Združenia robotníkov Slovenska v predchádzajúcej vláde a teraz je podpredsedom Hnutia za demokratické Slovensko. On sám tu hovoril, ja som si to poznačil a citujem ho, že by bolo potrebné podľa neho reálne a poctivo sa pozrieť na ekonomickú a sociálnu situáciu. Žiaľ, on sám tak vo svojom vystúpení neurobil, a preto by hádam bolo dobré, aby sme sa vrátili aj k tomu, ako hovoril pán kolega Mesiarik, ako si štát plnil svoje povinnosti v predchádzajúcich obdobiach voči Sociálnej poisťovni, aké sú reálne možnosti a čo skutočne môžeme dôchodcom poskytnúť, pretože populizmus v tejto oblasti skutočne nepomôže a dúfam, že Jozef to aj pochopí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
hostia,
dovoľte mi povedať pár slov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov a ich úprave (tlač 655). Na základe § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady číslo 374/1994 Z. z. sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent alebo priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky aspoň o 5 percent, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Doterajšie plnenie tohto paragrafu nebudem komentovať, 19,4-percentný prepad hovorí za všetko.
V poslednom období počuť stále hlasnejšie, že sme sa odrazili od dna. Zvyšujú sa naše ukazovatele vo všetkých smeroch. Škoda, že to zlepšenie konštatuje len vláda a zahraničie. Ľud tejto krajiny má úplne opačné pocity. A keby bolo len pri pocitoch. Sú to osobné skúsenosti hlavne na vlastných peňaženkách. Peniaze už chýbajú na pokrytie základných životných potrieb. Koniec koncov v týchto dňoch dostávajú všetky domácnosti vyúčtovanie plynu a energie. Drvivá väčšina ľudí aj napriek tomu, že im z vyúčtovania doteraz peniaze vracali späť, dnes doplácajú v priemere od 1 000 do 3 000 korún. Aj to je posun, ale k horšiemu. Nehovoriac o európskom prvenstve v nezamestnanosti, k rovnakému prvenstvu sa blížime aj v politike starostlivosti o dôchodcov. Dôchodky od roku 1998 neustále klesajú, čím nevyrovnávame zvyšujúcu sa infláciu. Predpoklad domácich aj zahraničných expertov je, že inflácia sa tohto roku bude pohybovať okolo 17 percent. Slovenská vláda schválila valorizáciu dôchodkov o 3,5 percenta, čo spolu s pevnou sumou predstavuje zvýšenie o 7 percent. Tento návrh predložila do parlamentu s termínom nadobudnutia právoplatnosti od 1. augusta. Dôchodky sa pritom zo zákona musia zvyšovať pred koncom roka, a nie v jeho polovici. Okrem toho valorizácia nevyrovnáva zvýšenie životných nákladov občanov, ktoré sa vyšplhali od 1. júla minulého roku na 19,4 percenta.
Dámy a páni, 11 percent ľudí tejto krajiny sa dnes nachádza v stave hmotnej núdze, 60 percent ľudí žije okolo hranice životného minima. Ak 230 tisícom dôchodcov zvýšime momentálne ich dôchodky o 12 percent, dostaneme ich na hranicu životného minima. O čom je vládny návrh zvýšenia dôchodkov o 7 percent? To je to dôležité, čo si myslím, že má dnes v tejto sále zaznieť. Tento týždeň apeloval pán premiér Dzurinda na poslancov vládnej koalície, aby si uvedomili pri schvaľovaní valorizácie dôchodkov, čo si môže dovoliť tento štát. Je hanbou, že mohol takéto niečo povedať premiér, ten premiér, ktorý vo voľbách toho toľko nasľuboval. Vládny návrh 7 percent ani zďaleka nevystihuje rast životných nákladov.
Dámy a páni, v zákone, ktorý predložila vláda, máme aj stanovisko Sociálnej poisťovne. Citujem: "V súvislosti s pripravovanou valorizáciou dôchodkov si vás dovoľujeme upozorniť, že Sociálna poisťovňa nemá v rámci svojho rozpočtu z roku 2000 zdroje na zvýšenie dôchodkov. Na túto skutočnosť bolo poukázané už pri návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000, ktorý bol schválený, dámy a páni, Národnou radou. S výnimkou mesiacov január a február 2000 budú v ostatných mesiacoch roka výdavky na výplaty dôchodcov vyššie ako príjmy základného fondu dôchodkového zabezpečenia, čo napriek predpokladanej prevahe príjmov nad výdavkami v mesiaci december 2000 bude mať za následok celkový deficit v tomto fonde k 31. 12. 2000 vo výške 4,5 miliardy korún so súčasným takmer 2,2-miliardovým záväzkom voči základnému fondu nemocenského poistenia za návratnú finančnú výpomoc poskytnutú v roku 1999."
V základnom fonde dôchodkového zabezpečenia za predpokladu, že vývoj príjmov výberu poistného sa bude do konca roku 2000 vyvíjať na úrovni predpokladanej rozpočtom, možno očakávať deficit, ktorý som už spomínal. Treba zdôrazniť, že v týchto úvahách nie je premietnutý finančný dosah súvisiaci so zvýšením dôchodkov. Každé 1 percento zvýšenia dôchodkov predstavuje mesačne sumu asi 55 miliónov korún. Finančnú situáciu vo Fonde dôchodkového zabezpečenia nie je možné podľa ministerstva financií riešiť do konca mája prostriedkami zo štátneho rozpočtu, ale už v apríli avizovala Sociálna poisťovňa kritickú situáciu v tomto fonde.
Na záver, dámy a páni, stručná rekapitulácia. Vláda navrhuje 7-percentné zvýšenie dôchodkov, SDĽ 10-percentné zvýšenie dôchodkov, SOP 14-percentné zvýšenie dôchodkov alebo tu pán minister mi hovorí, že len Mesiarik, nie SOP. Takže pán poslanec Mesiarik. Neobvyklá spolupráca je v ďalšom návrhu zvýšení, a to pán minister Magvaši, HZDS a SNS, ktoré navrhujú zvýšenie dôchodkov o 19,4 percenta, ktoré reálne odrážajú rast životných nákladov. Považujem tieto cifry, ktoré som tu teraz povedal, za nedôstojné handrkovanie sa v nadväznosti na to, čo som spomínal v úvode môjho príspevku. Ak 230 tisícom dôchodcov zvýšime dôchodky o 12 percent, dostanú sa na hranicu životného minima. Pán minister Magvaši vypracoval skutočne veľmi dobrý materiál a jemu treba poďakovať za prácu, ktorú odviedol. Valorizácia dôchodkov o 19,4 percenta zohľadňuje rast životných nákladov. Preto vás prosím, dámy a páni, o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý v druhom čítaní prednesie pani kolegyňa poslankyňa Keltošová, aby sme tým dôchodcom dali to, čo im skutočne patrí.
Slovenská národná strana podporí prechod tohto zákona do druhého čítania a bude hlasovať za zvýšenie dôchodkov o 19,4 percenta.
Veľmi pekne vám ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Húska, predtým pán poslanec Slaný. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Slaný, máte slovo.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, ktorý kvetnato obhajuje zvýšenie dôchodkov o 19 percent. Podľa mňa tento jeho prejav je prejavom absolútneho farizejstva ako člena strany, ktorý sa spolupodieľal na rozbíjaní ekonomiky Slovenskej republiky. Na jeho mieste nikdy by som si takéto vystúpenie nedovolil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem povedať, že požiadavka a návrh, aby sme sa výškou upravovaných dôchodkov priblížili k hladinám vývoja cien a cenových hladín, je veľmi dôležitá a je celkom správna. Chcem upozorniť, že v minulosti v roku 1919 a 1920 sa vo veľkom argumentovalo, že "demagogický" návrh zavedenia 8-hodinového pracovného času bude znamenať také zaťaženie hospodárstva a také zaťaženie sociálnymi nákladmi, že sa zrúti svetová ekonomika. Priatelia, svetová ekonomika sa nielen nezrútila, ale sa vytvorili lepšie pracovné podmienky, lebo sa zvýšila kúpna sila obyvateľstva. My musíme vnímať našich dôchodcov aj ako tvorcov kúpnej sily obyvateľstva. Ak ich jednoducho budeme dostávať stále viac do sociálneho kúta, tak zmenšujeme koniec koncov celkovú kúpyschopnosť obyvateľstva. To nie je výdavok na ľudí, u ktorých by sme mali obavy, že rozptýlia svoje zdroje, že ich budú používať nehospodárne. Naopak, títo ľudia sú navyknutí životom veľmi hospodárne narábať. Takže tieto požiadavky nie sú ani demagogické, ani neoprávnené.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Šepták, nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem reagovať na faktické pripomienky. Odpoviem pánu poslancovi Slanému, to je zo zákona, čo som povedal. Viete, skutočne sa nedá stále na niekoho vyhovárať. Možno sa predchádzajúca vláda mohla vyhovárať na tie predchádzajúce vlády, možno na 40 rokov predtým, ale toto vám už ľudia dnes nezoberú, pán Slaný. Toto jednoducho je už za nami. Vy musíte niečo konkrétne začať robiť, pretože dali ste dosť sľubov na to, aby ste ich už začali plniť, pretože máte dva roky za sebou a zatiaľ ste zo sľubov ani jeden nesplnili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Konštatujem, že písomne prihlásení poslanci všetci vystúpili. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne k tomuto bodu programu. Konštatujem, že 5 poslancov - pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Rusnák, Brocka, pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Tkáč. V tomto poradí sa hlásia ústne do rozpravy. Uzatváram zároveň možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
napriek tomu, že bolo už dosť povedané aj dosť argumentov odznelo k tomuto prerokúvanému bodu programu, dovoľte aj mne povedať niekoľko slov trošku aj z takého pohľadu, ktorý sa tu ešte neobjavil.
V médiách sa často hovorí o dôchodkoch v spojitosti so staršími občanmi, ktorí dosiahli dôchodkový vek a nárok na starobný dôchodok podľa zákona číslo 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Túto skupinu občanov často dehonestujú koaliční poslanci a im naklonené médiá, ktoré niekedy siahajú až k hyenizujúcim prirovnaniam. Stačí si prečítať z pred pár dní SME alebo Nový Čas. Nebudem opakovať tie výroky, ktoré odzneli na adresu našich voličov a tých, ktorí sa zúčastnili na našich protestných akciách, aké vyjadrenia sa tu objavili. Ako keby títo občania boli menejcenní, druhoradí, ako keby ste sa aj vy svojimi sľubmi v predvolebnom boji neusilovali týchto občanov oklamať, ako sa o to snažilo SDK a teraz sa tvári, že tieto sľuby neexistujú a že jednoducho ich nemôžu plniť, pretože sa dostali do vlády s ďalšími politickými stranami, ktoré im v tom vlastne bránia. Ako keby starnutie nebol prirodzený proces, ktorým prejdeme či chceme, či nechceme všetci. Uráža ma tento prístup k občanom, ktorí dosiahli dôchodkový vek, a vlastne aj prístup vlády k tomuto návrhu zákona a k tomuto zvýšeniu dôchodkov ukazuje, aký vzťah má vláda k starším občanom. Ukazuje sa to nielen v oblasti sociálnej politiky, ale, bohužiaľ, vidíme to aj v oblasti zdravotníctva. Títo občania sú odsunutí na okraj spoločnosti. Považujem to za nesprávne, pretože každý z nás, každý má v rodine či už starého rodiča alebo rodiča a mnohí z nás sú už tiež v tomto veku, keď by mali byť alebo budú o pár mesiacov, alebo o pár rokov poberateľmi dôchodkov. Ak odídu z parlamentu, neviem, či sa im bude páčiť takýto prístup budúcich poslancov alebo médií, keď sa dočítajú o sebe ako o niečom, čo je v tejto spoločnosti nepotrebné. Naozaj vo viacerých vystúpeniach či už zo strany mojich kolegov alebo zo strany SDĽ odznelo, že by sme nikdy nemali zabudnúť, že v sociálnej oblasti platí princíp solidarity, že dnes my platíme na starších a o pár rokov budú mladí platiť na nás. Tak prosím vás, pristupujte aj k tomuto zákonu nielen vecne z hľadiska tých suchých čísiel, ktoré sú tu, ale pozrite sa aj na skupinu občanov, ktorá stojí za týmto zákonom.
Nakoniec aj programové vyhlásenie vlády v časti sociálna politika na strane 22 sľubuje, citujem: "Vláda zameria pozornosť na problematiku starších občanov s cieľom vytvoriť podmienky na nezávislosť, zúčastnenosť a dôstojnosť starších ľudí, a to aj v duchu hlavnej témy medzinárodného roka starších ľudí spoločnosť pre všetky vekové skupiny." Iste pekný sľub, za ktorý by sme sa všetci podpísali. Ale aká je realita? Vláda tento sľub neguje. Možno aj preto, že medzinárodný rok starších sa skončil 31. 12. 1999. Možno aj preto, že vláda čaká, kedy táto generácia vymrie. Pri nástupe novej vlády a konštituovaní nového parlamentu ste nám, dámy a páni, predovšetkým z SDĽ, vytýkali, že sme na túto skupinu občanov nepamätali a ožobračovali ich. Aká bola a je realita? Niektoré čísla tu už odzneli. Dovoľte mi povedať ďalšie a niektoré zopakovať, aby ste si naozaj uvedomili, o čo tu ide.
V rokoch 1995 až 1998 boli dôchodky pravidelne valorizované v zmysle zákona číslo 46/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vždy k 1. júlu, a to percentuálnymi sadzbami v rozmedzí 8 až 12 percent. Percentuálnymi sadzbami preto, lebo priemerná mzda rástla o viac ako o 5 percent, ale životné náklady nevzrástli aspoň o 10 percent, ako to určuje zákon. Reálna hodnota dôchodkov rástla každoročne o 3 až 5 percent. Spotrebiteľské ceny vtedy rástli v rozpätí 5,6 až 6,7 percenta. Za vašej vlády vzrástli ceny v roku 1999 o 12,3 percenta, v roku 2000 za prvé mesiace o 16,8 percenta. Je to z materiálu Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý všetci dostávame. Dá sa ľahko tieto čísla porovnať a overiť. Vlani ste dôchodky upravili v priemere o 8 percent, čím ich reálna hodnota poklesla o 4 percentá. Teraz navrhujete valorizáciu v priemere o 7 percent. Ide o historicky najnižšiu úpravu dôchodkov od existencie Slovenskej republiky. Pán podpredseda Andel hovoril o pomere priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve a priemernom dôchodku. Bohužiaľ, nemal správne čísla, pretože kým v roku 1998 reálna hodnota mzdy a dôchodku tvorila 44 percent, za minulý rok to pokleslo na, zaokrúhlime to na 42 percent. Teraz to poklesne na 41 percent. Takže aj tento pomer sa prejavuje v znevýhodnení v porovnaní s dôchodkom.
Vážené dámy, vážení páni, predtým, tak ako povedal pán poslanec Mesiarik, sa vždy odborári vyjadrovali veľmi kriticky k úprave dôchodkov. Kde sú tí odborári dnes, pýtam sa. Dostal niekto z vás, vážené dámy a vážení páni, nejaké stanovisko odborárov? Nie, pretože dnes odborárski bossovia myslia iba na seba. Je im jedno, že im klesá členská základňa. Je im jedno, do akej situácie sa dostávajú občania Slovenskej republiky. Tu je ten rozdiel, pán Mesiarik, v prístupe odborov. Keď ste vy boli odborárskym funkcionárom, áno, vtedy sa tu objavovali mnohé zdôvodnenia, mnohé návrhy. Napriek číslam, ktoré tu hovorili moji predrečníci a z ktorých som niektoré uviedla aj ja. Dnes je to odborárom všetko jedno, pretože oni svoj cieľ dosiahli. Predtým pôsobili ako ďalšia politická sila bez politického označenia a dnes im je táto situácia ľahostajná.
Dôchodky sa však netýkajú iba starších ľudí, teda poberateľov starobných dôchodkov, o ktorých tvrdíte, že podporujú z nich svoje deti a vnúčatá, a teda dokážu vyžiť aj z nižších finančných prostriedkov. Týkajú sa aj invalidných dôchodcov, čiastočných invalidných dôchodkov, vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov. Aké sú počty týchto ľudí, ktorí sa dostali do tejto životnej situácie bez svojho pričinenia? Starobných dôchodkov je okolo 800 tisíc, invalidných dôchodcov okolo 220 tisíc, čiastočne invalidných dôchodcov okolo 55 tisíc, vdovských dôchodkov je okolo 300 tisíc, vdoveckých okolo 3 tisíc a sirotských je 37 tisíc.
Vážené dámy, vážení páni, ak budete rozhodovať o dôchodkoch, majte na pamäti aj tieto veľké skupiny ľudí, ktorí sa dostali do tejto nezávideniahodnej situácie nie vlastným pričinením. Neviem, či vy nedostávate listy od občanov, pravdepodobne áno. Ja ich dostávam veľmi veľa, aj včera som dostala práve od matky ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Ako môže vyžiť z tej sumy, ktorá je dnes určená jednak ako životné minimum, ale aj ako invalidný dôchodok? Myslím si, že po tom, ako budeme rozhodovať o tomto zákone, treba mať okrem pragmatických dôvodov a pragmatického pohľadu aj tento ľudský pohľad, pretože poslanec musí rozhodovať aj z tohto uhla pohľadu. Preto si vás dovolím požiadať, aby ste sa v druhom čítaní zamysleli nad všetkými týmito tisíckami občanov a pristupovali k schváleniu dôchodkov tak, aby sme sa im mohli spoločne pozrieť do očí a nemuseli ich klopiť, pretože sa budeme hanbiť za to, čo sme odhlasovali. Vy vedome a my, pretože sme v menšine, tak jednoducho zákon bude taký, ako vy rozhodnete. Dúfam, že v tejto veci nájdeme nejaké spoločné východisko, spoločné stanovisko a že si pozorne prečítame tie argumenty, ktoré povedal aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, keď navrhoval úpravu dôchodkov o 19,4 percenta.
Ďakujem vám za pozornosť.