Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky sú štyri. Posledný pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalšieho uplatnenia faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Slaný.
Nech sa páči.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na moju predrečníčku a chcem povedať jedno, že výška dôchodkov nám nie je ľahostajná. A kategóriu dôchodcov my nepodceňujeme a ako kresťanskí politici sme povinní robiť takú politiku, aby sme nežili na úkor dôchodcov a na úkor mladých. Žiaľ, musím povedať, že na Slovensku už desať rokov žijeme najmä na úkor budúcnosti, o čom svedčia vysoké štátne dlhy. A to zaplatia predovšetkým mladí ľudia v budúcnosti a, žiaľbohu, budú za to trpieť i starí, stará generácia. Musíme si otvorene priznať, kto akým dielom sa podieľal na tvorbe týchto dlhov a postupne sa musíme tejto pliagy zbaviť. Čiže my v poslaneckom klube SDK sme diskutovali o tom a dá sa povedať, že máme jasno, o koľko zvýšime dôchodky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na myšlienku pani poslankyne Aibekovej, ktorá sa týkala odborov a jej stanoviska k ľahostajnosti odborov dnes. Ale na druhej strane nemožno nepovedať, že povinnosťou predstaviteľa vlády bolo predložiť do parlamentu materiál so stanoviskom odborov. Nemajte mi, pán minister, za zlé, ale z právnych predpisov vyplýva, že vláda predloží s týmito stanoviskami materiál do parlamentu. Preto nemožno inak, ako konštatovať, že vláda tento materiál predložila nie v súlade s požiadavkami platného práva, pretože materiál sme mali mať jednoznačne doložený stanoviskami odborov. A tie stanoviská odborov, pán minister, by vášmu návrhu len akosi podržali vašu líniu, ak nie zlepšili. Takže si myslím, že škoda, že ten materiál vláda neposlala aj so stanoviskami odborov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Súhlasím s vystúpením, ktoré povedala pani Aibeková, len na margo toho, čo ma spomínali. Ja som vychádzal z čísel, ktoré boli dané v analýze pri novele tohto zákona. Tam ste pani kolegyňa povedali zaokrúhlene 42 percent, ja som použil 41,8 percenta, takže som sa v podstate nemýlil. A k tomu môjmu vystúpeniu, že som tam nespomenul štátny rozpočet, že je nedostatočný a tak ďalej. V bode tri môjho vystúpenia som jasne povedal, že štát neuhrádza svoje záväzky. A inak súhlasím s vaším vystúpením.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Nakoniec pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Áno, ďakujem za slovo.
Ja by som chcel len reagovať na pani kolegyňu poslankyňu. A nechcem polemizovať, ale myslím si, že nebolo by dobré ísť tou cestou, že budeme vyzývať odbory alebo hodnotiť odbory. Ja si myslím, a pokiaľ mám informáciu, pretože ako podpredseda výboru som sa zaujímal o stanovisko, samozrejme, aj tripartity a odborárov, robia to isté, čo aj predtým, možno, že inými formami. Je možno chyba, ako povedal pán Kalman, že to stanovisko rozdielne a rozporné malo byť a mohlo by byť vo vystúpení, pokiaľ bolo, samozrejme, rozporné, aby ste o tom všetci poslanci vedeli.
Hovorili ste pani poslankyňa o dôchodcoch ako rizikovej skupine. Ja to môžem len potvrdiť aj z pozície nášho výboru, že skutočne je to v mnohom bezmocná skupina ľudí odkázaná na krutý trh, odkázaná na, by som povedal, na chorý trh práce, pretože nenájde si nejakú možnosť a, samozrejme, aj tu už boli nejaké myšlienky jeden čas, aby sme robili opatrenia, aby dokonca dôchodcovia nemohli robiť. Ja chcem ale upozorniť, že v tej rizikovej skupine ešte rizikovejšia je miniskupina, a to sú osamelí dôchodcovia. Skôr ako budeme mať druhé, tretie čítanie, treba zobrať ceruzu a prepočítať aj tento problém, ako sa bude pohybovať pri takomto zvýšení návrhu alebo pri nezvýšení, alebo pri nevalorizácii taký osamelý dôchodca, pretože ten žije z toho jedného dôchodku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková má slovo ako vystupujúca v rozprave.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Ďakujem za všetky pripomienky, aj keď sa s niektorými nestotožňujem.
Pán Mesiarik, ja som nemala v úmysle hovoriť o odborároch. Keby ste vy predtým neboli práve hovorili, ako sa odborári vždy zastávali, ako boli nespokojní s dôchodkami, takže to bola vlastne reakcia na to, čo ste vy v rozprave spomenuli. Rozhodne nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Slaným, pretože poznám mnohé krajiny, ktoré sú oveľa viac zadlžené ako Slovenská republika, napriek tomu dokážu zabezpečiť slušnú životnú úroveň občanom svojej krajiny. A ja som vo svojom vystúpení argumentovala, že tu nie je len skupina 800 tisíc dôchodcov, ale všetky tie ostatné skupiny. Tam patria aj mladí ľudia, vdovy, vdovci a predovšetkým tie siroty a invalidné dôchodky. Do invalidných dôchodkov sú dávaní aj mladí ľudia. Takže tu rozhodujeme aj o skupine mladých ľudí, ktorí si nedokážu sami pomôcť. Nakoniec aj tí ľudia s čiastočnými invalidnými dôchodkami sú absolútne diskriminovaní na trhu práce. Nemajú šancu si nájsť prácu, keď je 600-tisícová armáda nezamestnaných. Takže pozrite sa na ten problém z tohto pohľadu. A prosím vás, s tou zadlženosťou Slovenskej republiky, tieto argumenty neobstoja pri takomto prerokúvaní, pretože ak budeme hovoriť o zadlženosti, tak vlastne nikdy nedáme šancu ľuďom, aby slušne žili.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Rusnák, pripraví sa pán poslanec Brocka.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril niekoľko poznámok, návrhov, stanovísk k vládnemu návrhu zákona, ktorým riešime zvýšenie dôchodkov pre tento a budúci rok.
V Slovenskej republike existuje silná 1,2-miliónová populácia dôchodcov, tak ako tu už odznelo, ktorým je vyplácaných cca 1,4 miliardy dávok dôchodkového zabezpečenia. Ide o občanov, ktorí na základe v súčasnosti platného zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení splnili zákonom stanovené nároky na poberanie určitého druhu dôchodku. Je potrebné si uvedomiť, že zväčša ide o ľudí, ktorí poctivo odpracovali v priemere 37 rokov a platili príspevky s nádejou, že v prípade sociálnej udalosti, akou je staroba, invalidita a tak ďalej, bude o nich primerane postarané. Pracujúcich dôchodcov, t. j. tých, ktorí majú možnosť získania aj iného príjmu, je v súčasnosti iba 80 tisíc, z toho cca 10 tisíc dôchodcov živnostníkov. To znamená, že pre drvivú väčšinu týchto občanov je dôchodok jediným zdrojom zabezpečenia ich základných životných potrieb.
Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala zvyšovať životnú úroveň dôchodcov a v Generálnej dohode na rok 2000 je zakotvený záväzok, že vláda predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o valorizácii dôchodkov v nadväznosti na rast životných nákladov a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V období rokov 1994 až 1998 priemerná výška dôchodku vzrástla 1,4-násobne, životné náklady v tomto období vzrástli 1,3-násobne, t. j. reálna hodnota dôchodku vzrástla o 11,4 percenta. V roku 1999 došlo k poklesu reálnej hodnoty dôchodku. Dôchodky sa valorizovali celkove o 8 percent, zatiaľ čo životné náklady vzrástli o 10,6 percenta. Predpokladaná priemerná inflácia v tomto roku je zhruba 12 až 13 percent, čiže každé zvýšenie dôchodkov, ktoré by bolo nižšie ako predpokladaná priemerná inflácia, spôsobí ďalší prepad reálnej hodnoty dôchodkov v tomto roku oproti minulému roku 1999.
V Národnej rade Slovenskej republiky je predložený návrh zvýšenia životného minima z 3 230 Sk na 3 490 Sk, t. j. približne o 8 percent s účinnosťou od 1. júla 2000. Od výšky životného minima sa bezprostredne odvíja dávka sociálnej pomoci vyplácaná občanom v prípade hmotnej núdze. V roku 1999 sa dávka sociálnej pomoci vyplácala cca 300 tisícom občanom v úhrnnej sume cca 9,5 miliardy Sk. Systém dôchodkového zabezpečenia poskytuje dávky omnoho väčšiemu počtu občanov v úhrnnej sume okolo 62 miliárd za rok 1999. Z uvedených faktov vyplýva, že zvýšenie dôchodkov menšie ako 10 percent je neúnosné.
Dovoľte mi, aby som na podporu nevyhnutnosti úpravy dôchodkov sa oprel o niektoré dôležité dokumenty.
Po prvé Ústava Slovenskej republiky. Podľa článku 9 ods. 1 občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa ods. 3 podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon. Takýmto zákonom je zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Po druhé Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Podľa článku 9 štáty zmluvnej strany paktu uznávajú právo každého na sociálne zabezpečenie, ktorého súčasťou je aj právo na sociálne poistenie. Podľa článku 11 štáty zmluvnej strany paktu uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrnujúce dostatočne výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok.
Po tretie Európska sociálna charta. Podľa článku 12 sa zmluvné strany zaväzujú vytvoriť alebo udržiavať systém sociálneho zabezpečenia. Udržiavať systém sociálneho zabezpečenia na uspokojivej úrovni, najmenej na takej úrovni, akú vyžaduje dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia. Zmluvné strany sa ďalej zaväzujú usilovať sa o postupné pozdvihnutie úrovne systému sociálneho zabezpečenia. Podľa článku 4 Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte sa zmluvné strany na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu zaväzujú prijať alebo podporovať príslušné opatrenia zamerané na umožnenie starším osobám zostať podľa možnosti čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a a kultúrnom živote.
Po štvrté Dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia časť 5 - Starobný dôchodok. Podľa článku 25 každý členský štát zabezpečí chráneným osobám poskytovanie dávok v starobe. Podľa článku 28 je dávka v starobe pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná podľa článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia. Podľa článku 67 dávka v starobe má byť taká, aby postačovala na zabezpečenie zdravých a slušných životných podmienok pre rodinu požívateľa dávky. Táto dávka nesmie byť nižšia ako 40 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka - muža. Ako je charakterizovaný tento nekvalifikovaný robotník - muž. Typicky nekvalifikovaný robotník v strojárskom priemysle s výnimkou výroby elektrických strojov alebo typicky nekvalifikovaný robotník - muž zamestnaný v najväčšej skupine hospodárskej činnosti s najväčším počtom hospodársky činných osôb mužského pohlavia.
Po piate Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia. Podľa článku 25 každá zmluvná strana zabezpečí chráneným osobám poskytovanie dávok v starobe. Podľa článku 28 je dávkou v starobe pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná podľa článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia. Podľa článku 67 sa výška dávky určí vnútroštátnymi pravidlami tak, aby zabezpečovala zdravé a dôstojné životné podmienky pre rodinu príjemcu dávky a nesmie byť nižšia ako 40 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka.
Po šieste. Podľa protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú štandardy sociálneho zabezpečenia, upravuje minimálnu výšku dávky v starobe tak, že táto dávka nesmie byť nižšia ako 45 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka. Uvedenú zmenu vo výške percenta je potrebné podľa nášho názoru akceptovať, pretože v súčasnom období prebieha analýza Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, jeho dodatku číslo 2 a protokolu za účelom posúdenia súladu nášho právneho poriadku s európskymi štandardmi. Taktiež je potrebné brať do úvahy, že medzinárodné dokumenty upravujú minimálne štandardy, ale tiež záväzok zmluvných strán tieto minimálne štandardy zvyšovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, uvedené dokumenty potvrdzujú správnosť rozhodnutia vlády pristúpiť k zvýšeniu dôchodkov. Otázkou však zostáva v akej výške.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktickú poznámku má pán poslanec Benkovský. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja by som chcel len podporiť vystúpenie pána Štefana Rusnáka, pretože aj keď nemienime situáciu v oblasti valorizácie dôchodkov dramatizovať najmä preto, že vieme, že dôchodok nie je dar vlády, ale realita, ktorá zodpovedá Európskej a sociálnej charte, Ústave Slovenskej republiky, dohovoru o organizácii práce, ako on sám uvádzal. Bolo by potrebné, aby za situáciu, aj keď takmer niet z čoho valorizovať dôchodky, nezodpovedal alebo nevyhovárali sme sa len na zodpovednosť predchádzajúcej vlády, ale aj všetkých vlád, ktoré tu doteraz boli. Chcem preto povedať iba toľko, že samotný dôchodok, ako aj proces valorizácie dôchodkov je zbytočne zložitý a zneužíva sa často na politické ciele a možno by bolo do budúcnosti skutočne potrebné raz a pre vždy stanoviť mechanizmus, ako k tomuto pristupovať. Strana demokratickej ľavice a myslím si, že o tom niet pochýb, že nie je populistickou stranou, a preto chceme, aby sa dôchodky upravovali a valorizovali v rámci možností verejných financií, teda Sociálnej poisťovne a, samozrejme, aj v nadväznosti na to aj štátneho rozpočtu. Preto SDĽ a poslanci Strany demokratickej ľavice podporia návrh, ktorý je predložený vládou Slovenskej republiky do druhého čítania. Potom sme pripravení diskutovať o možných pozmeňujúcich návrhoch, tak ako o nich hovoril poslanec Štefan Rusnák.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Konštatujem, že pán poslanec Brocka nie je v rokovacej sále. Stráca poradie. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Keltošová, po nej pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán minister,
dovoľte mi najprv niekoľko všeobecných téz na vystúpenia rečníkov, ktoré tu odzneli, ako si štát plní svoje povinnosti. Chcem povedať čisto z technického hľadiska, že štát si vždy plnil aj si bude plniť povinnosti v rámci zákona, ktorý neurčuje presne odvody štátu. Určuje oddelene odvody štátu od iných subjektov, ktoré si plnia daňové odvodové povinnosti. Nakoniec je to systém spojitých nádob, keďže v tom závere štát nesie zo zákona zodpovednosť a garanciu za solventnosť Sociálnej poisťovne, takže o čo menej štát dá, o to potom sa dá očakávať, že v tom finále štát bude mať o to väčšie podlžnosti a väčšiu sumu bude musieť nahradiť. Systém spojených nádob, keď to hlavne prechádza z jedného vrecka do druhého.
Ešte k tým zvyšovaniam v rokoch 1994 - 1998. V úhrne zvýšila naša vláda dôchodky o 35 percent. Odzneli tu presné cifry o tých 8 percent cez 10 až 12 percent, vždy to bolo tak, ako to už bolo tu povedané pánom Kalmanom, že sme išli minimálne o 2 percentá nad hranicu priemernej medziročnej miery inflácie. Takže reálna hodnota dôchodkov bola vždy vyššia, ako bola inflácia.
Ešte jednu poznámku k určitým možno nihilistickým názorom, ktoré tu zaznievajú v snemovni, ale aj vo výboroch o skupine, o ktorej teraz hovoríme. Mali ste si našetriť, to je také ústredné heslo, mali ste si našetriť a prečo my ako stredná alebo mladá generácia máme teraz na vás doplácať. My čo starší si pamätáme z rokov 1989-1990, aké boli naše priemerné príjmy. Ja to uvediem na sebe. V tom čase som ako vysokoškolsky vzdelaná redaktorka po okolo 22 rokov praxe odchádzala z postu redaktorky s platom, ktorý presahoval o 20 korún 3 000 Sk, čo bolo neuveriteľné, pretože kto sa dostal do kategórie platu 3 000 korún, tak už patril k tej lepšie platenej kategórii občanov. Čiže ani ja by som si nevedela po prepočte našetriť z priemeru 3 000 korún. A už nehovorím o tých dôchodcoch, ktorí mali tú smolu, že odchádzali do dôchodku pred rokom 1989. Treba uvážiť, že ešte je len 10 rokov od zmeny režimu, iba 10 rokov máme poistný systém, ktorý treba ešte stále zlepšovať a jednoducho táto kategória občanov, ktorá bola znevýhodnená nízkymi príjmami v minulosti, je dvakrát teraz znevýhodňovaná aj z toho vypočítanými dôchodkami.
Som takisto toho názoru, že reštriktívnymi opatreniami, ktoré táto vláda v priebehu 19 mesiacov prijímala, najviac ublížila skupine dôchodcov, pretože či ide už o dávky sociálnej pomoci, spomeňte si, panie poslankyne a páni poslanci, najprv sme odbúrali príspevky napríklad na diétne stravovanie ako jednu z dávok, alebo výrazne sme znížili diétne stravovanie, príspevok na diétne stravovanie. Obce hlásia nedostatok financií na ďalšie sociálne dávky, samozrejme, fakultatívne. Samospráva nemá peniaze na príspevky na ošatenie, na príspevky na kúrenie, na ďalšie príspevky, ktoré súvisia najmä so životom dôchodcov. Viete, že ste schválili aj liberalizáciu cien energií, ktoré išli, nemusím to uvádzať, o koľko percent stúpli ceny elektriny, plynu, vodného, stočného. Myslím si, že si ešte takisto pamätáte, ako sa prijala deregulácia nájomného a v tejto súvislosti mi nedá povedať, že deregulácia postihla opäť dôchodcov, najmä tých, čo žijú v mestách. Jednoducho preto, že svoj konečný cieľ nemohla splniť, a to je trh s bytmi. Výstavba bytov mešká a dôchodcovia jednoducho nemajú k dispozícii dostatok, podobne ako mladé rodiny, malometrážnych bytov za nízke ceny, relatívne nízke ceny, ktoré by vedeli uhradiť. Čiže ideme opačným postupom. Najprv robíme reštrikcie, nemáme k tomu primerané kompenzácie a ešte teraz navrhujeme 7 percent valorizácie dôchodkov. Je to krátkozraká politika aj preto, lebo ak títo ľudia pri reálnej hodnote dôchodkov, ktorá ide teraz do mínusu vo vzťahu k súčasnej inflácii, sa dostanú do sociálnej siete. Štát bude musieť siahnuť do svojich rezerv a zákonné dávky, ktoré obsahuje zákon o sociálnej pomoci, im bude musieť jednoducho vyplácať. Takže je to také klamanie samých seba a oveľa komplikovanejšie na správu a na výkon najmä štátnej správy, ak teraz odsúhlasíme predkladaný návrh zákona. Nič na tom neušetríme. Možno náklady budú ešte vyššie.
Na záver mi dovoľte, aby som si a zároveň pánu ministrovi položila ešte jednu otázku. Systém štátnej sociálnej podpory absentuje v súvislosti s valorizáciou dôchodkov o to viac, pretože jednotlivé dávky štátnej sociálnej podpory mali už podľa mojich informácií byť v legislatívnom procese. Mal to byť takisto spomínaný systém kompenzácie, ako je sociálna pomoc, lenže zo strany štátu, a zatiaľ akosi mešká. Chcela by som vedieť, či súvislosť s takou nízkou valorizáciou je myslená v kompenzáciách cez štátnu sociálnu podporu alebo štátna sociálna podpora jednoducho v tomto roku nie je aktuálna ani jedna z jej dávok.
Keby sme zhrnuli všetky vystúpenia mojich kolegov a pánov poslancov doposiaľ, zaznieva alebo rezonuje tu stále určitý podtón, štát na to nemá. Verte mi z mojej skúsenosti, z vlastnej skúsenosti, ak by sme takto k tomu pristupovali, tak by sme na to nikdy nemali. Tu ide o to, či máme politickú vôľu ako parlament urobiť niečo pre našich občanov, našich voličov alebo schováme hlavu do piesku a povieme, že štát na to nemá. Odznelo tu tiež, že nebolo by dobré prostriedky z privatizácie ani v určitom podiele na zvyšovaní dôchodkov využívať. Myslím si, že naopak, práve dôchodcovia, ktorí sa podieľali na vytváraní hodnôt, ktoré sa dnes privatizujú, by mali mať právo, morálne právo získať z tohto privatizačného koláča povedzme formou valorizácie dôchodkov.
Ja zatiaľ len toľko, v druhom čítaní prednesiem potom pozmeňujúce návrhy za poslanecký klub HZDS.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel reagovať na pani poslankyňu. Súhlasím s ňou, že štát v podstate podľa zákona sanuje, zodpovedá, ručí za to, aby Sociálna poisťovňa plnila finančné svoje povinnosti. Ale udivuje ma jedno, že tak v minulosti, ako aj v súčasnosti neviem pochopiť, prečo sa potom štát stavia stále na zadné nohy, a to bolo vždy. Stavia sa na zadné a špekuluje, aby túto povinnosť nemusel plniť.
Po druhé. Takisto súhlasím a upozorňovali sme na to aj v minulosti, aj v súčasnosti, keď došlo k liberalizácii cien, že tu treba tie veci domýšľať do úplného konca, čo to urobí s každým občanom. To je aj do budúcnosti a myslím si, že aj pre tento parlament určité poučenie, aby sme tieto veci doťahovali perspektívne aj čo do sociálnych dosahov.
Poznámka k myšlienke pani poslankyne, štát na to nemá. S tým sa stretávame často. Pozrite sa, nedávno, nie je to tak dávno, čo sme prerokúvali zákon, ktorým sme zrušili možnosť predčasného odchodu do dôchodku. Vtedy bolo hovorené, že to ušetrí skoro 2 miliardy ročne. No tak ich teda teraz môžeme investovať do valorizácie. Keď tých 30 tisíc ľudí nebude pribúdať na predčasné dôchodky. Je 30 miliárd dlhov alebo problémov, ktoré treba riešiť v Sociálnej poisťovni. Ak by sme dokázali vytvoriť legislatívu v Sociálnej poisťovni tak, aby aspoň polovicu vymohla, to je 15 miliárd, aby mohla dajme tomu tieto pohľadávky predávať, čo teraz teda nie je možné, alebo kapitalizovať. Zmena štátu, zmena platieb zo strany štátu, privatizácia a mohol by som ďalej hovoriť, čím by som teda mohol a vedel doplňovať vás poslancov, kde zobrať zdroje. Takže súhlasím s tým, neobstojí tvrdenie, nemáme zdroje. Máme málo, ale sú. A myslím si, že už v roku 1990 sú tu traja poslanci minimálne, ktorí boli pritom, navrhovali sme, aby z privatizácie sa tvoril fond, tak ako je reštitučný, aj fond na takéto problémy do budúcnosti. Neurobilo sa tak.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč má slovo. Po ňom pán poslanec Brocka, ktorý nebol v sále. Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážený pán spravodajca,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som niekoľkými poznámkami vystúpil k problematike zvyšovania dôchodkov. Treba povedať, že je to lukratívny politický inštitút, na ktorom mnohí aj z vás, čo ste dnes vo vládnej koalícii, ste tvrdo pracovali v čase, keď ste boli v opozícii. Je to normálne, je to pochopiteľné, a keď som už pritom, azda by bolo možné diskutovať aj vzhľadom na pripravovanú novú koncepciu sociálneho poistenia, ako upraviť mechanizmus zvyšovania dôchodkov. Ja si viem predstaviť rôzne techniky. Sú vo svete toho plné knižnice a keď chcete jeden taký, možno dosť opticky zrejmý variant, pokojne si viem predstaviť, že vzhľadom na to, že je táto Sociálna poisťovňa dnes odštátnená, je verejnoprávna inštitúcia, že by vedenie Sociálnej poisťovne, správna rada či riaditeľ raz za pol roka vyhlasoval podľa zdrojov Sociálnej poisťovne percento, o koľko je možné zo zdrojov Sociálnej poisťovne dôchodky zvýšiť. Nebola by to politická kategória, bola by to normálna kategória, kategória toho, že sa vlastne plne rozvinie poistný princíp, ktorý je veľmi podstatný, a ten vo svojej jednoduchosti, vlastne vo svojej podstate je mimoriadne jednoduchý, tá bratská pokladnica funguje aj dnes len v celospoločenskom meradle. Koľko do systému vložím, za akých podmienok z toho systému dostanem a ako dlho do toho systému vkladám. To sú tri roviny, kde Sociálna poisťovňa je čierna skrinka, z ktorej to potom vyjde. Tých techník je skutočne mnoho, ale chcel by som povedať jednu vec, ktorá sa dosť často používa a myslím si, že pán poslanec Šepták tu tak v pokoji reagoval na vystúpenie pána poslanca Slaného, keď tu padali slová o "spľundrovaní" a takéto veci, ktoré nemám príliš vo zvyku opakovať.
Chcel by som povedať jeden alebo dva údaje, ktoré sú opticky veľmi jasné. Vážení, v decembri 1994 nastupovala Mečiarova vláda presne 13. decembra a v tom čase dlh Moravčíkovej vlády, v ktorej bola drvivá väčšina dnešnej koalície, bol na Číňana korunu. Ja som to vtedy tak nazval, 1 250 miliónov korún, vtedy toľko mala Čína obyvateľov, ste vyprodukovali mnohí z vašej koalície dlžobu z rozpočtu štátu do Sociálnej poisťovne a v máji 1999 som ešte ako predseda správnej rady predkladal správu o ročnej závierke. Je to nie môj termín, je zo zákona termín, asi spisovný nie je, ale bola ročná závierka, kde som predkladal za rok 1998 v troch rozhodujúcich fondoch, teda vo Fonde dôchodkového zabezpečenia, vo Fonde nemocenského poistenia a v Rezervnom fonde som predkladal prebytok 11,5 miliardy Sk, čiže z mínus 1,5, jedna celá štvrť miliardy korún v roku 1994. Za Mečiarovej vlády sa rezervy vo všetkých zdrojoch a fondoch Sociálnej poisťovne neprejedli ani sa neprerozdávali, ale boli prebytkové.
Chcem tým prejsť do podstaty problému, v ktorej sa súčasná vládna moc pohybuje, a to je otázka, prečo je nedostatok zdrojov v Sociálnej poisťovni. Chcel by som znovu zvýrazniť aj vzhľadom na to, že som mal povinnosti v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy pri štátnom rozpočte, že ste odhlasovali protizákonne, podľa mojej mienky, presuny zo správneho fondu Sociálnej poisťovne do Fondu dôchodkového poistenia, tuším vyše 200 miliónov korún pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2000, a to táto Národná rada protizákonne rozhodla, pretože podľa mojej mienky Národná rada nemá právo meniť rozpočet Sociálnej poisťovne. Môže ho len schváliť alebo neschváliť. A v tom čase sme počítali aj s momentom, že by nebol schválený rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2000 s tým, že vedenie správnej rady zo správnej rady dostalo splnomocnenie promptne upraviť tieto položky, pričom už vedenie Sociálnej poisťovne predložilo do Národnej rady reštrikcie v správnom fonde o 200 miliónov korún. Dokopy teda zhruba 430 miliónov korún sa začalo šetriť na správnom fonde.
Ja som zástanca šetrenia, ale chcel by som povedať jednu podstatnú myšlienku, ktorá dnes odznela v širších súvislostiach, a to je otázka čiernej práce, to je otázka malverzácie v sociálnom systéme a ďalších negatívnych stránok veci. V tomto čase sa už mal rozbiehať komplexný informačný systém sociálnej sféry, takzvaný KIS. V rámci koncepcie transformácie sociálnej sféry Národná rada bola o tom informovaná a koncom septembra ešte pred voľbami som parafoval dohody so Svetovou bankou, ktoré ministerstvo financií v podstate dodnes úspešne blokuje. Tento systém mal v podstate riešiť aj to, čo zo strany vládnej koalície často odznieva, že treba sprísniť rozdeľovanie prostriedkov do sociálnej sféry, že treba kontrolovať a podobne.
Dovoľte mi povedať jednu odbočku, že všetko to, čo súvisí s nedostatkom zdrojov na zvyšovanie dôchodkov, váľať na čiernu prácu je totálny nezmysel. V tejto súvislosti ja verejne vyzývam pána ministra, nech sa osvedčí aj vo svojom expozé na záver diskusie, aká je pravda zo strany manažmentu Národného úradu práce, ktorý tvrdí, že tuším 130 až 150 tisíc ľudí pracuje dnes načierno a ako to môže dopustiť vedenie Národného úradu práce. Ak je to pravda, pretože ja si osobne myslím, že je to totálny nezmysel, a pokiaľ to tvrdia manažéri Národného úradného práce, tak podľa mňa neviem, za čo berú plat.
Po druhé, odkiaľ tvrdia daňové úrady, a to tiež nikde nebolo verifikované, ak hovoríme exaktne, tak hovorme exaktne, že na Slovensku je vraj až 230 až 250 tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno. Za čo potom, ak je to pravda, ja tomu absolútne neverím, za čo potom pri takejto pravde daňové úrady, funkcionári týchto inštitúcií, ktoré majú vykonávať kontrolu a dozor, berú platy. To by som chcel skutočne počuť odpoveď zo strany vládnej koalície. Pokiaľ to nie je virtuálna realita, ktorú provládne médiá dokážu, samozrejme, vyprodukovať, že dnes sa nehovorí o tom, že Slovensko je vo vážnej a ťažkej hospodárskej kríze, ktorá je oveľa horšia ako v tridsiatych rokoch vzhľadom na parametre, ktoré máme. A v tridsiatych rokoch ešte sa do 300 tisíc nezamestnaných za celé Československo, vážení, počítali aj nezamestnaní z Podkarpatskej Rusi. Študoval som si po tieto dni tieto údaje a tam sú skutočne vážne signály, a keď sa hovorí o 300 tisícoch nezamestnaných v celom Československu vrátane Podkarpatskej Rusi, tak médiá aj ekonómovia a sociáli hovorili o národnej katastrofe.
To je práve tá otázka, či Sociálna poisťovňa ako tak v dobrom slova zmysle, filozoficky povedané, čierna skrinka má dostatok vstupov a sme pri tom. Ak sa zvyšuje nezamestnanosť, neprodukujú sa hodnoty, neplatí sa poistné. Váľať všetko na štát za to, že neplatí dostatočné vstupy, teda poistné za osoby, takzvané, ktoré sú závislé od štátu, je takisto jedna filozofická kategória, ktorú sme už niekoľkokrát aj na pôde parlamentu vysvetľovali. Keď som si to študoval začiatkom deväťdesiatych rokov, ako je to v iných štátoch, teda koľko štát platí za osoby závislé od neho, čo sú ženy na materskej dovolenke, vojaci základnej služby a podobne, tak v podstate tá logika znela veľmi jednoznačne, koľko štát má alebo vláda, toľko dá.
Nikde vo svete nie je pravidlo, že by sa platilo 100-percentne, aj keď je fakt logicky z hľadiska spravodlivosti, princípov spravodlivosti normálne, že ak štát niekoho pozve na povinnú základnú službu, tak by mal za neho zaplatiť poistné, pretože on sa stáva súčasťou systému, ale nikde nie je napísané, a to ani v konvenciách, ktoré tu pán kolega Rusnák presne uvádzal, že je to povinnosť štátu. To by som chcel skutočne zvýrazniť a teraz obhajujem v podstate od Čarnogurského, Moravčíkovej, Mečiarovej vlády aj Dzurindovu vládu. Nie je to povinné do výšky 100 percent. Iná otázka je princíp spravodlivosti, ale aj iná otázka princípu zdrojov.
Chcel by som teda povedať, že podstatu vidím skutočne v tom, že je reštriktívna ekonomická politika, že reštriktívna politika netvorí zdroje a zvyšovanie počtu nezamestnaných vlastne obmedzuje vstupy, to znamená platenie poistného. Zhoršuje sa platobná disciplína, dnes Sociálna poisťovňa hovorí zhruba o 42 až 43 miliardách korún pohľadávok, ktoré by, samozrejme, mali prispieť rozvoju činnosti Sociálnej poisťovne. Problémy sú v tom, že sa neplatí a je to skutočne objektívna kategória.
Chcel by som ešte povedať, otázka spoločenských pomerov tu odznela. Okrem odborov som sa po tieto dni pri stretnutí s ľuďmi pýtal, povedzte mi aspoň troch naraz alebo najmenej troch funkcionárov Konfederácie odborových zväzov, tak ľudia zostali v šoku a nevedeli pomaly vedenie konfederácie dnes už ani identifikovať. Podobne by som chcel zvýrazniť to, že stanovisko nám poslala aj Jednota dôchodcov a že ich prepočty sú optimalizujúce sa a približujúce sa k postoju ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z hľadiska techniky zvyšovania dôchodkov sa zvyšujú dôchodky pevnou sumou a percentuálne. Nehovorím nič nové, ale podstata zákona ešte z federálnych čias o zvyšovaní pevnej sumy spočívala v tom, že pevná suma sa mala čerpať pri raste životných nákladov zo štátneho rozpočtu. V tejto situácii teda, ak rastie inflácia alebo rastú životné náklady, tak štát prostredníctvom výberu dane by mal mať vyššie príjmy, to je úplne logické. Sú to spojené nádoby a percentuálnu časť by mal potom, teraz je tu už asi spisovné slovo, previesť do systému sociálneho poistenia.
V tejto situácii zaťažovať Sociálnu poisťovňu pevnou sumou bez zmeny logiky zákona o zvyšovaní dôchodkov ja považujem naozaj za obyčajný populizmus, za nič viac. V tejto sume alebo oblasti treba povedať, že je nevyhnutné čo najskôr dokončiť reformu systému sociálneho poistenia. Chcel by som uviesť, že ešte v máji 1998, teda pred dvoma rokmi a jedným mesiacom sme mali na vedeckej medzinárodnej konferencii audit od Európskej komisie na 6. variant zákona o sociálnom poistení. Dnes je už aj napriek sľubom vládnej koalície pred voľbami dva roky a mesiac od mája 1998 a po dobre rozbehnutej diskusii, ktorú sme všetci tu podporovali aj zo strany opozície, sa reforma sociálneho poistenia zdržuje. Tá je nevyhnutná, pretože nebude stačiť tento systém reagovať na všetky zmeny, ktoré v súčasnosti sú, nota bene ešte vo väzbe na reštriktívnu politiku hospodárstva, ktorá sa jednoznačne odzrkadľuje vo vstupoch. Systém jednoducho nemá zdroje a rezervy sú z roka na rok čo najviac vyčerpané.
Chcel by som v závere ešte uviesť, že máme prepočty aj zo Štatistického úradu, akým spôsobom rástli životné náklady, a to nielen u dôchodcov, a pani doktorka Aibeková to presne identifikovala, že nejde len o starobných dôchodcov. Sú to obrovské skupiny detí, sú to skupiny rodinných účtov a skupiny domácností alebo porovnávajú sa štatistiky rodinných účtov, a čo je veľmi zaujímavé, od júla 1999 do apríla 2000 vzrástol úhrnný index spotrebiteľských cien (životných nákladov) medzi júlom 1999 a aprílom 2000 v domácnostiach spolu na 115,9 percenta, ale u dôchodcov stúpli životné náklady na 118,8 percenta. Chcem tým ale povedať, a o tom štatistiky takisto hovoria, že podľa štatistík rodinných účtov za našej vlády sa rodiny dôchodcov dostávali do lepšej životnej situácie ako ostatné rodiny. To je objektívna pravda, ktorá je potvrdená v rozboroch sociálnej situácie, navyše ešte to zlepšenie životnej situácie alebo štatistiky rodinných účtov dôchodcov boli lepšie modelované, samozrejme, v rodinách, kde boli dvaja dôchodcovia, teda úplne rodiny bez straty jedného z partnerov.
Chcem tým povedať, že tie životné náklady skutočne postihujú skupinu dôchodcov drastickejšie ako celých domácností, z čoho tiež treba vyvádzať záver. Myslíme si, že tie prepočty, ktoré dalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, teda nad 19 percent zvýšenie dôchodkov, sú reálne a nebudeme populisticky dávať nereálne sumy, ale to, čo ministerstvo práce v pôvodnom variante dalo, myslíme si, že zohľadňuje skutočné objektívne potreby, pretože prudký rast životných nákladov, ktorý ešte ďalej bude sužovať naše domácnosti, sa týmto neskončil. Ja by som naozaj želal pánu ministrovi aj zároveň ako predsedovi správnej rady, keby mohol na konci svojho funkčného obdobia odovzdať prebytkové fondy Sociálnej poisťovne, a to želám predovšetkým našim občanom.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Sú dve faktické poznámky - pani poslankyňa Keltošová, poslanec Slaný. Uzatváram možnosť ďalších podaní faktických poznámok.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Ja by som rada doplnila tú časť vystúpenia pána poslanca, kde hovoril o meškajúcej reforme sociálneho poistenia. Chcela by som upozorniť snemovňu a poslancov vládnej koalície, že reforma sociálneho poistenia je len súčasťou reformy verejnej správy a toto by mala byť podľa mňa priorita politických strán, ktoré sa nazývajú reformnými. Pretože ja uznám, že v každej strane sú určité pnutia a bývajú rôzne nálady, ale reforma verejného sektora, reforma sociálneho poistenia a na to nadväzujúce právne predpisy, ktoré už dávno tu mali byť, a to je zákon o verejnej službe, zákon o štátnej službe a nový Zákonník práce, toto všetko nás čaká, a to nás neminie, pretože je to medzi prioritami legislatívy Európskej komisie.
Takže si myslím, že naozaj už by bolo načase skončiť so žabomyšími vojnami o SDK, SDKÚ o rôzne krídla, krídelká a bolo by treba si sadnúť spolu s opozíciou, prejsť ešte raz priority legislatívy acquis communautaire a povedať si jasne, toto chceme urobiť v tomto kroku, toto v druhom kroku, toto v treťom kroku. Čiže nejde to teraz len vidieť v úzkych súvislostiach s valorizáciou dôchodkov, treba vidieť celý systém poistenia a jeho valorizáciu v rôznych skupinách obyvateľstva. To sú aj starobní, to sú aj invalidní, to budú aj štátni úradníci, to bude aj verejný sektor. Je to komplex problémov a treba ho začať riešiť.