Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu sa hlási pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som reagovať na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu predovšetkým poznámkou, že legislatívny proces je tu na to, aby všetky konštruktívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zaznejú v legislatívnom procese, boli zapracované do textu ústavy. To platí aj o námetoch, ktoré zazneli vo vystúpení predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. My budeme o nich hovoriť. V každom prípade ale chcem pripomenúť predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že s teóriou trojdelenia štátnej moci súvisí aj princíp vzájomných bŕzd a protiváh, ktorý sa žiada rozumným spôsobom premietnuť aj do textu Ústavy Slovenskej republiky, a to v tej časti, ktorá sa týka kreovania správy a riadenia súdnej moci prirodzene tak, aby tým nebola ohrozená rozhodovacia nezávislosť sudcov.
Naším cieľom bolo premietnuť do zloženia a uznášania súdnej rady moderný princíp spolurozhodovania, kde musí pri rozhodovaní dôjsť ku konsenzu zástupcov jednotlivých zložiek moci. Toto je moderná tendencia, celoeurópska tendencia, ktorá sa razí momentálne v Európe, a nie tá, o ktorej hovoril pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napriek tomu sme pripravení o všetkých týchto otázkach ďalej diskutovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ešte odporúčam, aby pred obedňajšou prestávkou vystúpil predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán predseda Stahl.
Nech sa páči, máte slovo.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu J. Stahl:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
s poznaním náročnosti prerokúvanej problematiky zmeny a doplnenia Ústavy Slovenskej republiky využívam možnosť predstúpiť pred vás so svojím príspevkom na podporu navrhovaných úprav so zameraním sa na články 60, 61 a 63 týkajúce sa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Zdôrazňujem, že z navrhovaných úprav Ústavy Slovenskej republiky vyplývajúce rozšírenie pôsobnosti a kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu nepotrebuje tento úrad. Je to potreba spoločnosti daná jej vývojom od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Je to potreba Národnej rady Slovenskej republiky a občanov tohto štátu. Veď práve tento úrad je tým, kto zabezpečuje spätnú väzbu pre vás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri napĺňaní vašich rozhodnutí. Z tohto úradu plynú k vám objektívne informácie a správy, ako sa realizujú vami prijaté právne akty. Niektorí z vás sa už stretli aj osobne s tým, čo by bolo potrebné preveriť, ale čo náš úrad pre nedostatok kompetencií nemohol skontrolovať. Veľakrát nám všetkým ostávalo potom už len bezmocne sledovať, ako sa stráca majetok štátu bez toho, aby sme mohli poukázať na príčiny a zodpovednosť za nehospodárnosť a pre štát negatívnu ekonomickú činnosť.
Tak ako sa i v dôvodovej správe uvádza, máme dosť poznatkov o tom, ako sa predmetná problematika vyriešila napríklad v susedných štátoch, respektíve v štátoch Európskej únie. Prečo sa teda neučiť na chybách druhých, ale na vlastných. V ekonomicky vyspelých štátoch je porovnateľný obsah navrhovaných úprav našej ústavy zapracovaný a odskúšaný. Kompetencie najvyšších kontrolných úradov týchto štátov sú v praxi overené. Pritom nejde len o bezhlavé kopírovanie ich ustanovení, ale o aplikáciu poznatkov a skúseností uvedených úradov na podmienky nášho štátu. Pri mojich zahraničných cestách sa ma predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií pýtali napríklad na pôsobnosť nášho úradu v oblasti podnikateľských subjektov s účasťou štátu, verejnoprávnych inštitúcií, poisťovní, Fondu národného majetku a podobne. Pri uvedení skutočností, že tieto veci sú mimo nášho pôsobenia, čudovali sa, že hospodárenia v týchto oblastiach neboli doteraz kontrolované. Zdôrazňujem, nezávislým kontrolným orgánom. Pritom nejde len o kontrolu pre kontrolu, ale ide o potreby Národnej rady a príslušných ústredných orgánov štátnej správy pri legislatívnom, správnom a riadiacom procese.
Taktiež z hľadiska našich integračných snáh o vstup do Európskej únie je dôležité, aby boli predmetné kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu prijaté v súlade so zásadami Límskej deklarácie INTOSAI o organizácii nezávislej finančnej kontroly a v súlade so štandardmi kontrolnej činnosti krajín Európskej únie vrátane Európskeho účtovného dvora. Veď jednou z kapitol na posudzovanie pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie je aj finančná kontrola. Je preto čas v tejto oblasti zabezpečiť pripravenosť tak, aby pri rokovaniach bolo možné túto len potvrdiť. K tomu v tomto období spejú aktivity Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky.
Práve v súvislosti s citovanými aktivitami je zaujímavá negatívna reakcia predstaviteľov samosprávy na možnosť kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami miest a obcí. Zástupcovia miest a obcí nevidia zrejme snahu o pomoc pri správe ich majetku kontrolou závažných prípadov nezávislým kontrolným orgánom. Je to hádam obava, že budú odhaľované ich prípadné negatívne činnosti? Čo je v záujme občanov tohto štátu? Mať istotu, že s ich majetkom sa nakladá správne alebo takúto istotu nemať?
Je historicky aj praxou preukázané, že vnútorný kontrolný systém nemá a fakticky nemôže mať jednoznačne objektívne kontrolné zistenia. Dokazujú to práve poznatky našich kontrolórov zisťovaním nedostatkov v každej preverovanej oblasti. Svedčia o tom aj poznatky z realizácie účelovo pridelených finančných prostriedkov zo štátnych fondov mestám a obciam. Nie je záruka, že za 5 alebo 10 rokov nebudeme konštatovať, že obce a mestá sa tunelujú a štát nemá možnosť tomu zabrániť účinnou kontrolou hlavne v záujme občanov.
Spomeňme si na zdravotné poistenie, Fond národného majetku a niektoré akciové spoločnosti s účasťou štátu. Pritom nezávislá kontrola hospodárenia obcí a miest zo strany štátu je vo vyspelých štátoch Európskej únie overená a osvedčená. Je potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nemôže byť v záujme štátu kontrolovať výkonné a rozhodovacie právomoci zastupiteľstiev, primátorov a starostov miest a obcí. Je to ponuka pomoci pri ich činnosti. Výsledky kontroly v tejto oblasti by okrem iného mali slúžiť ako objektívny prameň poznania aj pre Národnú radu Slovenskej republiky, a teda aj pre vašu zákonodarnú činnosť.
Na záver si dovoľujem pripomenúť, že podrobné zdôvodnenie potreby novelizácie je uvedené v dôvodovej správe k návrhu zmien a doplnkov Ústavy Slovenskej republiky. S týmto zdôvodnením sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky stotožňuje. Považoval som však za povinnosť zdôrazniť dôležitosť tohto materiálu a prijatie jeho obsahu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem tento bod rokovania. Na základe schváleného programu budeme o 14.00 hodine pokračovať návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o úprave dôchodkov, ako aj prvým čítaním. Ak schválime tento návrh a po týchto dvoch prerokovaných bodoch by sme pokračovali v diskusii o návrhu skupiny poslancov na prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady ďalším programom. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Zároveň žiadam pána spravodajcu, pána ministra, ktorý je už prítomný v rokovacej sále. Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby zaujali rokovacie miesta v sále.
Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály tak, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
Žiadam poslanca Krumpolca, aby sa ihneď dostavil do rokovacej sály.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 654. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Vládnym návrhom zákona sa realizuje článok 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Realizácia tohto základného ľudského práva, t. j. práva na primerané hmotné zabezpečenie staroby a pri strate živiteľa odôvodňuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie poslanca Jozefa Krumpolca, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Zároveň žiadam ešte raz všetkých pánov poslancov, poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán podpredseda,
Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 42. schôdzi dňa 2. júna 2000. Výbor súhlasil s uznesením z 8. júna 2000 pod číslom 209 s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov a prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím vás, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram, páni poslanci, panie poslankyne, rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlásenie sa do rozpravy. Pýtam sa teda, či sa chce niekto z poslancov k tomuto bodu prihlásiť ústne. Pán poslanec Benkovský, nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy k tomuto bodu programu a dávam v rozprave slovo pánu poslancovi Benkovskému.
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ja budem veľmi stručný, keďže ide o skrátené legislatívne konanie, o podstate ktorého, predpokladám, že nikto nepochybuje. Chcel by som však napriek tomu vyjadriť názor, že pri skrátenom legislatívnom konaní o zvýšení dôchodkov nejde o politikárčenie, o percentá, ale o princíp a myslím si, že ten je jasný. Považujem preto za dôležité, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zaujali pozitívne stanovisko a hlasovali za skrátené legislatívne konanie, aby týmto spôsobom napravili, a na to by som chcel tiež upozorniť, chybný a pomalý postup vlády Slovenskej republiky, ktorá aj napriek iniciatíve ministra práce, sociálnych vecí za zvýšenie dôchodkov sa zaoberala až teraz.
Znova sa potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky pracuje nekoncepčne, ak takýto zákonný nárok predkladá v skrátenom legislatívnom konaní. Považujem to za nedôstojné. Napriek tomu alebo práve preto nepredpokladám, že sa nájde čo i jeden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by tento návrh nepodporil. Myslím si, že je nám všetkým známe, že súčasní dôchodcovia vytvorili hodnoty, z ktorých i my dnes žijeme, že si na svoje dôchodky zarobili, že prakticky zálohovali štát a teraz chcú len to, čo im patrí, preto by som odporúčal a poslanecký klub bude hlasovať za skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Sú tri faktické poznámky, ako posledný pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Paška.
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s pánom poslancom Benkovským, že vláda pracuje pomaly a nekoncepčne, a tiež si myslím, že v mnohých prípadoch Národná rada ťahá horúce gaštany z ohňa za vládu, ktorá si neplní svoje základné povinnosti. Práve preto sa nazdávam, že by bolo potrebné, aby sme rokovali nielen o tomto zákone, ale i o tom, ako chce vláda plniť svoje programové vyhlásenie ďalšie dva roky, a bol by som rád, keby nás aj Strana demokratickej ľavice, aj pán Benkovský v tejto žiadosti podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
V doterajších svojich vystúpeniach som nezvykla súhlasiť s pánom poslancom Benkovským, pretože mali sme na mnohé veci rozličné názory, tentoraz jeho vystúpenie plne podporujem aj za náš klub, preto ani nikto z poslancov HZDS nevystúpil ku skrátenému konaniu. Ako viete, práve v roku 1999 sme veľmi ostro kritizovali postup vlády so skrátenými legislatívnymi konaniami, pretože bolo ich naozaj neúmerne veľa, ale v tomto prípade je naozaj najvyšší čas, najvyšší čas, aby sme sa zaoberali problémom nielen dôchodkov, ale vôbec sa zaoberali sociálnou situáciou všetkých občanov Slovenskej republiky, preto aj my budeme hlasovať pozitívne za skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem takisto podporiť vystúpenie pána poslanca s tým, že chcem zdôrazniť, že z technického hľadiska skutočne nebolo potrebné a nebol dôvod na to, aby sme čakali na poslednú chvíľu a takýto vážny, by som povedal, sociálnopolitický dokument schvaľovali v skrátenom konaní. Veď predsa všetci vieme, že podmienky sa naplnili už v januári tohto roku, zákonné podmienky na takýto krok. Ja dúfam, že v budúcnosti to nebudeme opakovať, pretože tak by sme mali viacej času, aby sme aj s príslušnými organizáciami mali možnosť viac pracovať a aby výsledok rokovania, ktorý sa týka valorizácie dôchodkov, bol takým spoločenským konsenzom a nielen výsledkom politických dohôd.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či chcete reagovať na rozpravu. Nie. Pán spravodajca? Nie.
Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.
Žiadam, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa ihneď dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní k predmetnému bodu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovaniu na svoje pracovné miesta.
Páni poslanci, poslankyne, prosím vás, budeme sa prezentovať, najprv zistíme účasť v rokovacej sále. Prosím vás, keby ste sa prezentovali páni poslanci, nebudeme hlasovať. Prezentujte sa. Zisťujeme účasť v sále, prosím vás, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, poslankyne. Prezentujeme sa, nehlasujeme.
Konštatujem, že sa prezentovalo 77 poslancov.
Páni poslanci, panie poslankyne, ešte raz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.
Hlasujte, páni poslanci, o predloženom návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nikto nezdržal.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 655. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 686.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
vláda Slovenskej republiky 31. mája tohto roku schválila návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Účelom vládneho návrhu zákona je realizácia § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z., podľa ktorého sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent alebo priemerná mzda aspoň o 5 percent, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.
Predchádzajúce zvýšenie dôchodkov sa uskutočnilo k 1. júlu 1999 zákonom číslo 107/1999 Z. z., a to o 4 percentá mesačnej sumy dôchodku a o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku. Dôchodky týmto návrhom zákona sa predpokladajú alebo navrhujú zvýšiť o 3,5 percenta a o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku, pri starobnom dôchodku o 159 Sk mesačne, čo v celkovom vyjadrení predstavuje celkové zvýšenie 7 percent. 7-percentné zvýšenie sa navrhuje premietnuť aj vo vdoveckom dôchodku a v najvyšších výmerách starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úhrnu vyplácaných dôchodkov, prípadne úhrnu dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku za bezvládnosť.
Spracovanie vládneho návrhu zákona vrátane novelizácie viacerých zákonov, a to osobitnými článkami, je v súlade s článkom 11 ods. 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov číslo 19/1997 Z. z.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážení páni poslanci, pani poslankyne,
vážený pán predsedajúci,
v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. V dôvodovej správe sa konštatuje, že na základe § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Zb. sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent alebo priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky aspoň o 5 percent, a to najneskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.
Posledné zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou od 1. júla 1999. K 1. augustu 2000 budú splnené už obidve podmienky, ktoré podľa zákona o zvýšení dôchodkov podmieňujú realizáciu zvýšenia dôchodkov. Vzhľadom na finančné možnosti štátu a Sociálnej poisťovne navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zvýšiť starobné dôchodky s účinnosťou od 1. júla 2000 o 3,5 percenta z dôvodu rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a o pevnú sumu 159 korún, to je celkom o 7 percent. Relácia priemerného vyplácaného starobného dôchodku k 31. decembru 2000 k priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky bude pri týchto podmienkach dosahovať približne 41,3 percenta.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozorňuje na nedostatok finančných zdrojov na krytie navrhovaného zvýšenia dôchodkov v roku 2000 a následné úpravy dôchodkov priznaných v roku 2001. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky návrh zákona vzala na vedomie s konštatovaním, že existuje problém zdrojového krytia.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy predložíte v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky alebo v rámci druhého čítania, alebo tretieho čítania priamo na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 686 z 5. júna 2000 prideliť vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, a gestorský výbor ho prerokovali v termíne ihneď.
Prosím vás, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Do rozpravy sa písomne prihlásil za klub HZDS pán poslanec Kalman a pán poslanec Šepták. Podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku využíva pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky právo vystúpiť.
Udeľujem vám slovo, pán podpredseda Národnej rady Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Teraz som utekal z výboru, priatelia, prepáčte. Neviem dámy, dovolíte?
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, je tu požiadavka, aby ste sa riadne ustrojili. (Smiech v sále.)
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, elegantne ustrojený, máš slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážené dámy a páni, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som po tejto trošku menšej uvoľňovacej procedúre mohol vystúpiť.
Pán kolega, podpredseda parlamentu, sadni si a neruš, lebo zavolám poriadkovú službu, aby ťa vyniesla.
(Smiech v sále.)
A teraz už vážne.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tlači číslo 655, k zákonu o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Moja prvá veta vychádza zo slovenského príslovia, kde nič nie je, ani čert neberie. Tým by som chcel postaviť tento problém na dve veci. Po prvé, vyjadrenie Sociálnej poisťovne, ktorá nemá finančné prostriedky, a po druhé, morálnu a zákonom stanovenú povinnosť starať sa o dôchodky. Pri prvom bode hovorím, je z čoho, len vláda by mala počúvať dobre mienené rady. Pri druhom bode, keď zabudnem na morálnu povinnosť, tak podľa môjho názoru vláda porušuje článok 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Ešte raz zdôrazňujem, že sa porušuje Ústava Slovenskej republiky, zákon číslo 46/1991 Zb. a zákon číslo 374/1994 Z. z. o zvyšovaní dôchodkov.
Vopred viem, akými argumentmi budú členovia vlády argumentovať, a preto ich chcem hneď v zárodku spacifikovať. Terajšia vláda určite poukáže na činnosť jej predchodkyne, čiže minulej vlády. Priemerný dôchodok za minulej vlády bol 4 180 korún, čo predstavovalo reláciu 41,8 percenta priemerného zárobku. Nízka inflácia a relatívne vysoký prorastový faktor spôsobili, že reálne dôchodky stúpali. Ak by sa aj teraz zvýšili dôchodky o navrhovaných 7 percent, tieto stále nedosiahnu realitu roku 1998. Výpočty, ktoré sme dostali pri predkladaní tohto návrhu zákona, ma skutočne udivujú. Každý vie, aká je miera inflácie. V samotnom materiáli sa uvádza odhad zvýšenia spotrebiteľských cien za júl 2000 oproti júnu 1999 o 19,4 percenta, aj keď si myslím, že odhad je ešte milosrdne nízky a skutočnosť je podstatne horšia.
Posledné zvýšenie dôchodkov bolo k 1. júnu 1999, čiže skoro zhodný dátum, a vy chcete dôchodky zvýšiť iba o jednu tretinu vami predkladaného nárastu spotrebných cien. Pripomeniem vám iba zvyšovanie cien, ktoré priamo zasiahli vrstvu, o ktorej sa bavíme, teda o dôchodcoch. Zvýšenie spodnej hranice DPH zo 6 percent na 10 percent, niekoľkokrát zvyšovanie elektrickej energie, plynu, vodného a stočného, zvýšenie ceny tepla, zvyšovanie nájomného, zvýšenie spotrebných daní, zvýšenie miestnych aj štátnych poplatkov, zvýšenie dopravy a tak ďalej a tak ďalej.
O koľkých veciach, ktoré potrebuje táto vrstva, sa dá povedať, že sa znížili alebo aspoň zostali na rovnakej úrovni, že nemuseli byť nárastom energie druhotne zvýšené? V podstate takéto čosi sa nenájde. Aby sme aspoň čiastočne dodržali zákon a nevytvárali ešte väčšiu biedu, bez nádychu populizmu by mali byť dôchodky zvýšené, ak nie o tých 19,4 percenta, čo by bolo prirodzené, tak minimálne o 14,7 percenta. Už v úvode som povedal, že najprv však musí byť z čoho, čiže vrátim sa k svojmu bodu, a chcel by som navrhnúť niekoľko riešení nielen všeobecných, ale aj konkrétnych, ktoré sa nedajú v takom krátkom čase dostatočne vysvetliť, ale, samozrejme, ak niekto z vás bude mať záujem, som ochotný s ním o týchto mojich predkladaných návrhoch sa porozprávať.
Najväčší problém je, že nie sú prostriedky v Sociálnej poisťovni, a to podľa môjho názoru z týchto dôvodov.
Po prvé. Pozrime sa na spotrebu Sociálnej poisťovne či už režijnú, mzdovú alebo investičnú. To je problém, ktorý sa dotýka priamo Sociálnej poisťovne.
Po druhé, podnikatelia dlhujú Sociálnej poisťovni, pretože vláda tak ugniavila podnikanie, že výbery sú problematické. Východisko vidí poisťovňa v exekúciách, kde náklady pre podnikateľa, ktorý aj tak nemá finančné prostriedky, stúpnu o 20 percent. Čiže podnikateľ, ktorému dlhuje aj štát, štátom riadené organizácie, štátom dotované organizácie a samosprávne organizácie, je likvidovaný, aj keď je ziskový, čím nastáva vlastne tá situácia alebo nastala tá situácia, ktorá dnes existuje, že každý každému dlhuje.
Štát si prispôsobil, bohužiaľ, legislatívu tak, aby bol čo najmenej postihovateľný a využíva právo Sociálnej poisťovne, ktorá zvyšuje nezamestnanosť a otvára podnikanie solventným zahraničným organizáciám bez domácej konkurencie. Zároveň nahrádza dovoz pred domácou výrobou, čím sa, samozrejme, automaticky tiež znižuje príjem Sociálnej poisťovne, ako som aj povedal, zvyšuje sa nezamestnanosť.
Po tretie. Štát neuhrádza svoje záväzky a zvyšuje tak tlak na likviditu poisťovne, čím otvára jednu z najväčších možností korupcie.
Po štvrté. Čierna práca alebo práca za minimálnu mzdu s nezdaneným doplatkom sa pri zvýšení percenta nezamestnaných stáva čoraz častejšie, ba po roku 1998 priam národným športom.
Po piate. Daňové a ostatné nepriame zaťaženia domácich podnikateľov znižujú konkurencieschopnosť oproti zahraničným dovozcom, ktorí sú v materskej krajine menej zaťažení odvodmi a mnohokrát dotovaní touto svojou materskou krajinou.
Po šieste. Sociálna poisťovňa kontroluje iba odvody zaregistrovaných podnikateľov a ich zamestnancov, pričom neexistuje súčinnosť medzi zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou a políciou, čím sa stáva, že zamestnanec zoberie podnikateľovi zákazku, ktorú odpracuje počas práceneschopnosti, ktorú mu zaplatí zdravotná poisťovňa, a štátu aj poisťovniam neodvedie nič, za čo mu hrozí krátenie nemocenskej maximálne o 20 až 50 percent, čomu sa títo pracovníci vlastne iba smejú.
Po siedme. Posledný bod sa dá ťažko a veľmi dlhodobo odstrániť iba zvýšením životnej úrovne. Celý slovenský národ okrem jedného etnika starne. Počet dôchodcov sa zvyšuje a počet aktívneho obyvateľstva percentuálne možno povedať, že pomerne prudko klesá.
Dámy a páni, skúsim vám načrtnúť aj niektoré riešenia, ktoré budú mať krátkodobý, strednodobý, respektíve dlhodobý charakter. Naplniť a preplniť nielen Sociálnu poisťovňu, ale i ostatné poisťovne, úrad práce, ale i daňový úrad sa dá zrušením odvodu miezd a v rovnakej výške zaťažiť nepriamymi daňami všetok tovar mimo dovozu energetických a rozhodujúcich surovín. Čo tým dosiahneme? Na zdravotné, sociálne poistenie a nezamestnaných budú prispievať aj tí, ktorí k nám tovar iba dovážajú. Domáci výrobok by nemal zdražieť a dosiahne konkurencieschopnosť oproti zahraničnému výrobku. Zahraničný podnikateľ, respektíve dodávateľ rýchlo pochopí, že sa mu pri kvalifikovanej pracovnej sile a nízkych mzdách aj pri vysokom daňovom zaťažení oplatí vyrábať na Slovensku. To znamená zníženie nezamestnanosti, zvýšenie príspevkov do fondov, ale absencia neplatenia do fondov bude podstatne nižšia, pretože ide o nepriame dane.
Týmto opatrením budeme stimulovať vývoz a nebudeme prosiť o príchod zahraničného kapitálu, ale budeme ho nepriamo nútiť vstúpiť na náš trh, pokiaľ tu chce seriózne podnikať. Pre zaujímavosť dovoz na Slovensko predstavuje 480 miliárd korún, z toho energetika a suroviny, ktoré by neboli zdaňované, predstavujú jednu tretinu z tejto ceny.
Druhým opatrením by malo byť vybratie cca 50 až 100 základných potravinových článkov, respektíve základných potravinových surovín, takých, ktoré sa nedovážajú, samozrejme, a oslobodiť ich od dane, respektíve znížiť DPH najviac maximálne na 4 percentá, čím by sa pomohlo najmä sociálne slabým vrstvám a možno by nemusel byť nárast príjmov taký vysoký. Medzi tými stami vybranými druhmi by mohli byť tri druhy chleba a tak ďalej. Vlastne Strana občianskeho porozumenia túto koncepciu má a sama v nedávnom čase sa opäť k tejto koncepcii vrátila a navrhovala, ktoré základné potravinové články by tam mali byť. To nakoniec nie je problém, pokiaľ by nebolo DPH alebo maximálne 4 percentá, to by bol najmenší problém určiť, ktoré základné potravinové články by tam mali byť.
No a tretím krátkodobým opatrením, a to sa týka pána ministra ako šéfa správnej rady Sociálnej poisťovne, okamžitá výmena vedenia a manažmentu Sociálnej poisťovne najmä v nadväznosti na tú prvú časť, čo som povedal. A nakoniec aj pani ministerka financií povedala, že veľmi často Sociálna poisťovňa neadekvátne nakladá s finančnými prostriedkami prezamestnanosť a tak ďalej a tak ďalej.
Jedným zo strednodobých riešení je zníženie pracovníkov, za ktorých odvody platí štát, čo je podstatne nižší príjem do poisťovní ako od ostatných platcov. V rozpočtovej a príspevkovej sfére je zamestnaných cca 360 tisíc pracovníkov, čo pri 2 miliónoch práceschopného obyvateľstva pri odčítaní vyše 0,5 milióna nezamestnaných nemá, dámy a páni, obdobu v žiadnej krajine Európy.
Medzi strednodobé riešenia patrí aj zníženie nezamestnanosti, a tým zvýšenie platieb do fondov cez rozvoj ekonomiky a hospodárstva, na čo mám viac riešení, ktoré vám z časových dôvodov neuvádzam, ale nie raz som ich tu povedal. Nebojme sa démonizovaného prehriatia slovenskej ekonomiky a napomôžme zvýšenie hrubého domáceho produktu.
Vážení vládni ekonómovia, zanechajme už konečne reštriktívnu ekonomickú politiku, ktorú si môže dovoliť iba bohatý štát. Slovensko, bohužiaľ, bohatý štát nie je, a ak to takto pôjde, tak nebudeme ním ani za dvesto rokov.
Medzi dlhodobé opatrenia by mali patriť opatrenia na zmenu demografickej štruktúry obyvateľstva cez štátnu podporu novo narodených detí do troch maximálne v jednej rodine. Podpora bytovej výstavby a dostupnosť hypotekárnych úverov na tieto byty, celkové zvýšenie životnej úrovne a tak ďalej a tak ďalej.
Vážené kolegyne, kolegovia, možno som zobral zvýšenie dôchodkov celým prierezom problémov, ale ich spätosť, či chceme alebo nechceme, ich spätosť sa jednoducho vylúčiť nedá. Výška zvýšenia dôchodkov nemôže byť stabilizovaná príjmami z privatizácie strategických podnikov, lebo tieto prostriedky by sa mali výhradne využiť na ďalší rozvoj, teda na rozvojové programy, ktoré so sebou prinesú aj naplnenie jednotlivých pokladní.
Nemôžeme však zvýšiť dôchodky iba o 7 percent, keď empiricky, ale aj ukazovateľmi okrem už spomínaného nárastu spotrebiteľských cien, životné náklady, nám dostatočne ukazuje i rast inflácie alebo aj devalvácie, ktorý ako nepriamy ukazovateľ nám preukazuje tiež ich podstatné zvýšenie. V auguste 1998 stál dolár 34,50, pričom v roku 2000 sa pohybuje od 44 do 48 korún za dolár.
Aj z tohto dôvodu vás žiadam o prehodnotenie zvýšenia výšky dôchodkov a preukázanie vôle dôchodcom za ich celoživotnú prácu, pretože oni tvorili hodnoty, z ktorých my vlastne dnes žijeme.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a pánu Mikloškovi za sako.