Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Bajana sa hlási pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

myslím si, hovoril som aj s jedným z predkladateľov pánom poslancom Jarjabkom, že sú prístupní na to, aby sme rokovali v druhom čítaní o týchto veciach, že niečo vypustíme. A takisto ako pán poslanec Bajan myslím si, že to nebude až taká veľká záchrana pre naše divadlá aj z toho dôvodu, že dnes, keď poviem, aká je skutočnosť, poviem za mesto Zvolen, dávame divadlu bezplatne plagátovacie plochy riaditeľstvu Zámocké hry zvolenské. Keby sme nevychádzali v ústrety v iných veciach, tak by im to nevyšlo a lístky by boli drahšie. Takisto podporujem, aby sme to pustili do druhého čítania, ale treba sa nad tým ešte komplexne zamyslieť, lebo skutočne trošku zasahujeme do práv zastupiteľstiev miest. Myslím si, že každý poriadny starosta a primátor by mal mať cit a zastupiteľstvo by malo byť také citlivé, že túto oblasť kultúry bude rozvíjať a dokáže si sám popoťahovať nitky, kedy pustí, kedy nepustí, presne ako povedal pán poslanec Bajan, nejaký film Hviezdne vojny a niečo také, čo je hodnotnejšie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek je v poradí ďalší prihlásený do rozpravy a zároveň ako jeden z predkladateľov návrhu zákona.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

v prvom rade sa chcem poďakovať za všetky slová, ktoré doteraz odzneli. Keď sme s pani poslankyňou dávali návrh tohto zákona, verte mi, že nás viedla len jedna jediná vec, aby sme riešili obsahovú stránku. A som veľmi rád, že je to prvý opozično-koaličný návrh zákona, ktorý by sa takýmto spôsobom mohol ujať, lebo naozaj tu nejde o nejaké politické tričko, ale ide skutočne o vec.

Verte mi, že nikto z nás nespochybňuje vzťah ku kultúre pána starostu Petržalky, pána primátora Zvolena, pána primátora Nitry. Jednoducho naozaj záleží zatiaľ v tejto chvíli len na vzťahu, aký majú vzťah ku kultúre jednotliví vrchní, aby som to tak nazval, komunálni vrchní. Ak je tento vzťah dobrý, kultúra v regiónoch funguje. Sú tam kiná, divadlá. Ak tento vzťah ku kultúre je zlý, jednoducho žiadny, čo sa veľmi jednoducho môže stať po takých alebo onakých voľbách, v tejto chvíli prestávajú fungovať aj tieto inštitúcie.

Treba sa naozaj zamyslieť nad tým, aký je vôbec vzťah ku kultúre, že sa kultúra berie ako terciárna sféra, že jednoducho na kultúru sa pozerá inak, ako sa pozerá na šport. Nikoho nenapadlo, aby z futbalových zápasov niekto vyberal 10 % zo vstupného. Neviem o tom, že by vzťah k športu bol taký, ako je vzťah ku kultúre. To, o čom hovoril pán poslanec Bajan, ak by to bolo naozaj tak, pritom absolútne nespochybňujem jeho dobré úmysly, neexistovala by v Bratislave taká slabnúca, stále slabnúca sieť kín, aká v súčasnosti existuje.

Za posledné roky na celom Slovensku bol úbytok vyše 400 kín, čo je veľmi veľa, nehovoriac o divadlách, akým spôsobom divadlá doslova a do písmena prežívajú. Táto novela si skutočne kladie za cieľ jednu jedinú vec - uľahčiť finančný život, ktorý majú kiná a divadlá. Aj kiná, aj divadlá sú nekomerčnou sférou. Nikto nehovorí o kolotočoch, o cirkusoch a tak ďalej a tak ďalej, to je úplne iná vec. Ale naozaj je tu nekomerčná sféra kultúry, medzi ktorú patria divadlá a kiná, ktoré jednoducho trpia finančnou podvýživou, a toto je možno len jedna maličká kvapka v mori, akým spôsobom jej pomôžeme.

Mám veľmi súhlasné stanoviská od všetkých riaditeľov na Slovensku, od množstva prevádzkovateľov kín a veľmi rád vás v druhom čítaní oboznámim, akým spôsobom títo ľudia vôbec pracujú, aby tieto divadlá a kiná mohli obživiť. Hovorím ešte raz, má to byť malá novelka, ktorá má pomôcť prežiť divadlám a kinám a nemá absolútne politické ambície. Ambície sú len a len vecné, preto vás prosím, aby ste k tomu takýmto spôsobom pristupovali, aby ste ju podporili v druhom čítaní, kde môžeme o tejto veci hovoriť oveľa podrobnejšie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne.

Nechcel by som, aby sme podliehali ilúzii o zachovaní siete kín. Uvedomme si, kde máme tie kiná. Veď sú predovšetkým v domoch, ktoré buď podľahli reštitúcii, alebo vráteniu majetku alebo jednoducho už nie sú obecným majetkom. Čiže či sa zachráni sieť kín alebo nezachráni, nezáleží len od odpustenia poplatku, to chcem tým povedať. Takže neočakávajme od tejto novely to, čo bolo povedané. To bola jedna vec.

A druhá je argumentovať tým, že sú vo vrcholových funkciách teraz funkcionári, ktorí podporujú kultúru, a potom, čo sa stane po voľbách, keď nie. No tak, preboha, to nezávisí od tých ľudí. Ak nebudú chcieť mať ľudí, ktorí budú podporovať miestnu kultúru, tak ich nezvolia a naopak. Takže už ideme na celkom inú rovinu diskusie, a preto si to rozoberme potom vo výbore, ale naozaj diskutujme aj z druhej strany, nielen z pohľadu záchrany štátu, lebo ak teraz, poviem to naozaj nahlas, štát nemá na záchranu národného divadla, tak miestne poplatky ho nezachránia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš je ďalší prihlásený do rozpravy.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

mňa tiež veľmi teší, že sa zhodla koalícia s opozíciou ako predkladatelia tohto návrhu. Ale ak si všimnete, rovnako sa zhodne koalícia a opozícia - tí, ktorí sa kúpeme v samospráve - aj v kritike tohto návrhu. Myslím si, že pokiaľ chceme pomáhať kultúre, tak odporúčam predkladateľom, aby sa postarali o zníženie daňových odvodov štátu z týchto zariadení a nebrali príjmy samospráve. Treba povedať, čo sa týka týchto poplatkov, že nepoznám obec alebo mesto, ktoré by nedávalo týmto konkrétnym zariadeniam viac, než z nich dostáva späť. Ale beriete nám nástroj možnej istej regulácie a na druhej strane beriete nám nástroj možného prerozdelenia peňazí medzi rôzne kultúrne aktivity, z ktorých mnohé sú možno náhodilé, ale predsa sú veľmi dôležité práve preto, aby sa kultúra nerobila len formálna, ale robila sa kultúra aj skutočne medzi ľuďmi. A o toto nás tento zákon oberá.

Spýtam sa, či naozaj by súhlasili napríklad prevádzkovatelia kín a divadiel, keby sme vyhlásili - fajn, nebudete platiť žiadne poplatky, ale nečakajte od mesta, od obce, že dostanete korunu na svoje predstavenia. Doplatili by na to. Veľmi tvrdo by na to doplatili.

Ďalší problém, ktorý s týmto návrhom zákona súvisí, je, že je jasné, hoci, povedzme, viedla dobrá myšlienka predkladateľov, že nemajú žiadne skúsenosti s uplatňovaním zákona priamo v praxi. Na jedno upozornil už pán poslanec Bajan v súvislosti s filmovými predstaveniami. Lenže ja vás upozorňujem ešte na druhú, omnoho vážnejšiu vec. Tento návrh zákona hovorí o tom, že poplatok sa neplatí za vstupné na divadelné a filmové predstavenie. Fajn, niekto premietne päťminútový amatérsky film na diskotéke a obec nedostane poplatky ani odtiaľ, pretože to prevádzkovateľ oddeklaruje ako filmové predstavenie -, a že sa tam bude robiť aj niečo iné, to je len sprievodná hudba -, alebo vystúpi amatérsky súbor s jedným človekom a je z toho divadelné predstavenie a zas z toho nemáme vôbec nič.

Odznelo, či vyberáme aj zo športových aktivít. Lenže športové aktivity sú trošičku presnejšie definované na rozdiel od týchto aktivít. Preto, dámy a páni, ja by som odporučil predkladateľom - ak naozaj chcú zlacniť vstupné, ako sa o tom hovorilo na tejto úrovni, tak nech sa pozrú, koľko sa odvádza do štátnej kasy z týchto predstavení a koľko sa odvádza vo forme poplatku obciam, a zistia, že do štátnej kasy toho ide viac. Pokiaľ pripravia takýto návrh, rozhodne prospejú týmto zariadeniam podstatne viac, než by im prospelo toto. Je smutné, ak v odôvodnení, prečo sa siaha na obecný poplatok, je to, že je to jednoduchšie, ako novelizovať príslušné daňové zákony, aby sa urobila úľava tam.

Dámy a páni, neodporúčam vám schváliť do druhého čítania tento návrh zákona, pretože výsledok bude, že obce budú menej podporovať kultúru, ako to robia doteraz.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo.

Úctivo by som si dovolil nesúhlasiť s pánom poslancom Prokešom jednoducho z toho dôvodu, že príklad s diskotékou a filmovým predstavením na diskotéke je podľa môjho názoru trošku pritiahnutý za vlasy. Ide o to, či sa to bude prezentovať ako diskotéka alebo či sa to bude prezentovať ako filmové predstavenie. No a ja by som sa zase len vrátil k tomu vzťahu. Ak má primátor dobrý vzťah ku kultúre, k divadlám a kultúrnym inštitúciám, ktoré vo svojom regióne má, problémy nie sú, len, bohužiaľ, ak nemá, tak v tejto chvíli sa celá kultúra v okrese, v kraji, v meste a tak ďalej rúti nekonečným spôsobom. Pozri poslednú moju skúsenosť napríklad v Humennom s jedným jediným kinom zo šiestich, ktoré absolútne prežíva možno silou vôle toho, kto popri tom musí predávať ešte v krčme aj pivo, aby vôbec nejakým spôsobom zabezpečil túto "fungujúcu inštitúciu".

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledný v poradí je prihlásený pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

nechcem, samozrejme, preceniť význam takéhoto kroku, pretože je to pomocný krok, je to krok, ktorý má hľadať riešenia, povedal by som, nie vo veľkom svete, ale v prostredí, kde sa vôbec dá nejakým spôsobom pomôcť. Oceňujem aj to, že vznikol pri navrhovaní taký tandem, aký vznikol, pretože koniec koncov je to nezvyklé a treba povedať, že máme naozaj dosť veľkú biedu aj inú biedu vo vzájomnom porozumení a naozaj je veľmi ťažké u nás nájsť dvoch iniciátorov z dvoch úplne protichodných politických zoskupení. Ale je to fakt a treba aj túto skutočnosť oceniť, i keď zároveň ukazuje na symptóm iného typu, že vlastne na väčších veciach sa veľmi ťažko vieme dohodnúť. Ale napriek tomu si myslím, že je to postup zaujímavý a hodný odporúčania.

Chcem zároveň povedať, že tak či tak sa budeme musieť oveľa výraznejšie zamyslieť nad tým, ako vlastne podporovať kultivovanie. Nemyslím tým predovšetkým kultúru, ale kultivovanie ľudí, lebo, samozrejme, aj kultúra sa musela podrobiť tomu tvrdému a doslova bezcitnému zákonu trhu a je nesporné, že práve preto dostala veľké výhody takzvaná konzumná kultúra, ktorá sa predsa len vie lepšie uživiť a je dokonca zdrojom takzvaného zábavného priemyslu, ako to poznáme z amerických skúseností.

Ale treba povedať, že tak ako sa nanovo premýšľa vzájomný vzťah medzi tovarom, teda medzi produktmi trhového priestoru a takzvanými verejnými statkami, ktoré sú produktmi verejných inštitúcií, ktoré sa starajú o doplnenie existenčných podmienok práve o to, čo vlastne samotný trh nemôže sprostredkovať, tak treba aj v našom prípade hľadať takéto možnosti. Som presvedčený, že ten návrh je naozaj taký umiernený, že nemôže poškodiť ani obciam a dokonca mnohé obce v snahe udržať také verejné inštitúcie v chode (okrem diskoték, ktoré sa premieňajú postupne na rozpredaj drog) aj obce samotné podporujú kultúrne podujatia a v mnohých prípadoch nepožadujú ani zákonne zabezpečené prostriedky.

Z týchto dôvodov odporúčam, aby sme išli touto cestou malých krokov, aby sme postupne vytvárali priestor pre kultúru, aby sme postupne povedľa kultúrneho tovaru, ktorý nesporne bude a ktorý bude predmetom trhu, aby bol aj kultúrny statok a aby sme zabezpečili fungovanie kultúrnych zariadení.

V trhových podmienkach a v podmienkach veľkých predností tých, ktorí majú ekonomické prostriedky, teda v podstate v podmienkach elít, nie je problém starať sa o ich kultúrne potreby. Ony si svoje zázračné kultúrne raje, kde, bohužiaľ, často užívajú ani nie kultúrne produkty, ale rafinované nič, pod ochranou rôznych bodyguardov užívajú a nemusia sa, samozrejme, zapodievať tým, či vstupné do takéhoto zariadenia je vysoké alebo nízke.

Musíme sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom ľuďom aj v týchto ťažkých transformačných podmienkach vytvárať kultúrne vzory a ako ich zhromažďovať na kultúrnych podujatiach, aby sa nepodvolili, že sa stanú izolovanými konzumentmi len pred obrazovkami. Spoločné podujatia treba však ustrážiť, aby sa nestali prostredím, ktoré by mohlo zvádzať na nevhodné činnosti antikultúry.

Z takýchto dôvodov každopádne podporujem už aj vznik tandemu koalično-opozičných navrhovateľov, lebo budeme musieť hľadať čosi, čo je pre nás spoločné a čo musíme vydupať zo zeme, aby sme vytvorili menej polarizovanú spoločnosť, a jednak preto, lebo v oblasti kultúry zatiaľ podmienok na veľké kroky nieto. Ale o to viac sa prihováram, aby sa takéto tandemy vytvárali aj na to, aby sa hľadali alternatívne riešenia kultúrneho koexistovania verejnej kultúry s konzumnou kultúrou spôsobom vzájomného dolaďovania a predovšetkým ochrany kultúrnej podstaty. V mladej spoločnosti je to mimoriadne dôležité. Som presvedčený, že takýmto spôsobom sa dá nájsť východisko z politického močiara, v ktorom sme všetci uviazli a z ktorého sa izolovane nedostaneme.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia štyria páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Už vo svojom vystúpení som povedal, teraz to chcem pánu poslancovi Húskovi zopakovať, že väčšina poslancov má veľmi malé skúsenosti s priamym dosahom zákonov, ktoré schvaľujeme, a hlavne v oblasti samosprávy. Znovu sa pýtam, prečo sa ide riešiť záchrana divadiel a kín na úkor samosprávy. Prečo neodhlasujete, páni poslanci, dotáciu na divadelné predstavenia a filmové predstavenia zo štátneho rozpočtu? Čoraz viac povinností dostáva samospráva. Čoraz väčšmi škrtíte príjem samosprávy. Pýtam sa vás znovu, z čoho to má potom samospráva financovať.

Čo sa toho týka konkrétne, poviem vám niekoľko príkladov. Napríklad mesto Nitra má niekoľko stotisíc korún príjem z poplatkov z rôznych kultúrnych akcií. Vydáva na kultúru niekoľko miliónov spätne na kiná aj divadlá. Len na samotnú Divadelnú Nitru ako akciu dávame okolo 450 tisíc korún z mestského rozpočtu. Znovu sa vás pýtam, prečo by mal ktokoľvek podporovať divadlá a kiná, ak samotní prevádzkovatelia nie sú ochotní vytvárať a akumulovať a prispievať na akumuláciu fondov na rozvoj všeobecnej kultúry.

Takto stojí otázka, páni poslanci. A preto vás prosím, ak naozaj chcete zachraňovať divadlá a kiná, nerobte to na úkor samosprávy. Samospráva má hromadu povinností, dáva na kultúru podstatne viac zo svojich rozpočtov, relatívne, než dáva štát. Obráťte sa na štát.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Nepochybujem o skutočne úprimne vrelom vzťahu ku kultúre zo strany pána kolegu Bajana, preto som si dovolil nedávno v decembri k tomu aj zablahoželať, a takisto u pána Prokeša. Ale treba si, páni, uvedomiť jedno. Tento zákon nie je pre Petržalku a pre Nitru. Tento zákon je pre ďalších 2 000 obcí na Slovensku. A skutočne, v malých obciach je tento poplatok pre príjem obcí absolútne zanedbateľný, ale pre prevádzkara existenčný, skutočne často existenčný.

Takže, pán Prokeš, poviem toľko. Odrátajte tie státisíce, ktoré dostávate ako príjem práve z týchto podujatí, ktoré ste spomínali, od tých miliónov, ktoré obci, vašej kultúre dávate. Aj tak sa dá otázka postaviť vo vašom prípade. Ale skutočne nechcem ísť do extrémov. Rozmýšľajte, prosím, že na Slovensku nie je len Petržalka a Nitra a krajské mestá. Sú tu stovky a tisíce obcí, ktoré si kino chcú zachovať a potrebujú ho ako súčasť kultúrneho života samotnej obce a aj mnohých občanov.

Takže prijímať tieto veci z vášho pohľadu je možno celkom seriózne, čo ste povedali, z pohľadu obce Petržalka a z pohľadu obce Nitra, ale nie celkom seriózne z pohľadu ďalších stoviek a tisícok obcí, malých mestečiek a obcí na Slovensku. A tento zákon smeruje predovšetkým k tým, ktoré sú na to výsostne odkázané.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne.

Bol by som nerád, keby koalično-opozičný návrh nakoniec urobil opačný výsledok a rozdelil by práve na diskusii tieto dva tábory. To by bol tiež paradox predkladaného návrhu. Ale chcel by som len povedať, že systémovo jednoducho prichádzame s takou divnou premisou, akoby sme chceli zachrániť miestnu kultúru divadiel a sieť divadiel a kín týmto nástrojom, pretože nedôverujeme komunálnym politikom, že majú obdobný záujem. A berieme im tento nástroj.

Poviem vám rovno príklad. Nechcem hovoriť o Petržalke, ale dobre. Keby som sa nebol dohodol s distributérmi, resp. s prenajímateľmi kín, tak by som s nimi nemohol vybartrovať obchod, že im zruším poplatok za niečo tak, aby mohli - celoslovenská akcia prebehla pred nejakým časom - bezplatne distribuovať film Ježiš Kristus, teda veľmi zaujímavú filmovú tému, ktorá mala obrovský úspech na Slovensku. Mohol som to urobiť vďaka tomu, že som mal nástroj v rukách.

Čiže, druhá vec, ešte maličká poznámka. Viem si predstaviť iný nástroj. Firma XY má v prenájme kiná po Bratislave, z tohto príjmu musíme odviesť daň. Poďme do tohto nástroja a pokojne celý tento výťažok nechám na podporu kultúry. Ale, jednoducho, ja sa chcem vrátiť k tomu systému. My nabúravame systém takýmto spôsobom možno v dobrej viere, ale garantujem vám, že môžeme dosiahnuť opačný efekt, že zasekneme tie dobré vzťahy medzi kultúrnikmi a funkcionármi obce, myslím tým aj miestnymi poslancami. Aby sme s vodou nevyliali aj povestné dieťa.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani poslankyňa, uzavrel som možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Poslankyňa K. Tóthová:

Je mi ľúto, ale od začiatku som bola zahlásená.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, na svetelnej tabuli vaše meno nebolo. Pán poslanec Bajan bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Pán predsedajúci, už viackrát ste voči mne takto vystúpili, preto sa umravnite. Je tu množstvo svedkov, ktorí videli, že po celý čas som sa sledovala na tabuli.

Ale chcem povedať, že tento poslanecký legislatívny návrh je vlastne prejavom zúfalej snahy pomôcť udržať kultúru v obciach a mestách, keďže táto vládna koalícia nezvládla takmer pri dvojročnom vládnutí a nenašla spôsob, ako riešiť tento problém. A sú tam ľudia, ktorí v minulosti stáli na námestiach a kričali Zachráňte kultúru, pretože my sme tí, ktorým leží kultúra na srdci, my sme tí, ktorí chcú a vedia a budú vedieť podporovať kultúru. Jasný dôkaz je tento poslanecký návrh, aké boli slová a aké sú skutky. Viac k tomu nepotrebujem dodať.

A opakujem, po celý čas som bola na svetelnej tabuli.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Rusnáková ako navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi veľmi pekne sa poďakovať za všetky pripomienky, ktoré odzneli. Chcem vás ubezpečiť, že som si ich vypočula s veľkou úctou a so snahou prijať tie pripomienky, ktoré objektivizujú stanovisko najmä starostov a primátorov vo vzťahu k rozpočtu obcí. Nám ako predkladateľom je absolútne jasné, že tento návrh zákona nemôže zachrániť v celej miere kiná a divadlá, o ktorých sa tu dnes hovorí. To je potrebné urobiť prostredníctvom štátneho rozpočtu a ďalšími formami, ktoré ste spomínali.

Ubezpečujem pána Prokeša, že zmena daňových poplatkov nebola z tejto iniciatívy vynechaná preto, lebo je to náročnejšia forma. My sme sa snažili nájsť spôsob, ktorý je už dnes využívaný a tvorí spätný príjem divadiel a kín a môže byť využívaný najmä preto, že je to dobrá vôľa a pozitívne stanovisko obcí a miest. Náš návrh tvorí len jeden minimálny krok, ktorý je možné spraviť aj pred schválením štátneho rozpočtu. Vidíme, že kiná a divadlá pomoc a podporu naozaj potrebujú. Myslím si, že ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania, o čo opätovne prosím, ako predkladatelia budeme schopní prijať vaše pripomienky tak, aby tvorili istý kompromis, aby tento návrh zákona mohol byť Národnou radou schválený.

Veľmi pekne vám ešte raz ďakujem za všetky pripomienky.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pani poslankyni.

Žiada si záverečné slovo pán poslanec Sopko? Nie.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčal by som, aby sme teraz nehlasovali o prerokovaných návrhoch zákonov, ale aby sme pokračovali v prerokúvaní jednotlivých bodov programu tak, ako sú uvedené v programe schôdze, a odporúčam, aby sme zajtra ráno o 9.00 hodine hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch dnešného dňa. Pýtam sa, či je v snemovni všeobecný súhlas s takýmto postupom.

(Šum v sále a hlasy.)

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Pán predsedajúci, chcem vás poprosiť o jednu výnimočnú vec, povolenie jednej poznámky. Nepoviem ju, keď mi ju nepovolíte, pretože argument, ktorý používa na konci predkladateľka, je veľmi zvláštny. Ak mi dovolíte, poviem ju, ak nie, tak nepoviem ju.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, povedzte.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne.

Argument, že je schválený štátny rozpočet a len v medziobdobí môžu urobiť tento krok, je veľmi zavádzajúci, pretože aj obce a mestá majú schválené rozpočty. Je to rovnako záväzný dokument pre obce, ako je pre štát štátny rozpočet.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pani navrhovateľke a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Petra Kresáka na vydanie zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona o premávke na pozemných komunikáciách,

ktorý ste dostali ako tlač 649. Súčasťou návrhu je aj návrh na pridelenie tohto návrhu zákona výborom Národnej rady na prerokovanie.

Teraz prosím pána poslanca Malchárka, aby za skupinu navrhovateľov predniesol predmetný návrh zákona.

Poslanec J. Malchárek:

Vážený pán predsedajúci,

pani ministerka,

vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

je mi cťou vás požiadať za predkladateľov pána Petra Kresáka a mňa a predovšetkým v mene budúcich vodičov a všetkých účastníkov cestnej premávky o podporu návrhu zákona o Slovenskej komore výcvikových autoškôl, zariadení autoškôl, ktorý je výsledkom dlhodobej analýzy vzťahov vznikajúcich v oblasti premávky na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike.

Rozvoj automobilizmu napreduje rýchlym tempom a rozvoj dopravnej infraštruktúry a cestnej siete vyvolávajú potrebu väčšieho a účelnejšieho zapájania sa neštátnych subjektov do procesu zabezpečovania úloh a osvety v týchto oblastiach. Štatistické ukazovatele týkajúce sa nehodovosti nasvedčujú, že kvalitná príprava vodičov a osvetová práca v tejto oblasti je jedným z možných riešení na zlepšenie situácie. Automobilová súčasnosť v Slovenskej republike sa čoraz viac približuje kvalitou, počtom áut a vodičov vyspelým krajinám, pričom najmä mladí vodiči sa do cestnej premávky zapájajú s minimálnymi praktickými skúsenosťami. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby subjekty podieľajúce sa na ich odbornej príprave vykonávali svoju činnosť zodpovedne a na vysokej kvalitatívnej a kvalifikovanej úrovni. Ich činnosť by pritom nemusela byť kontrolovaná len štátnymi orgánmi, ale čiastočne vlastnými samosprávnymi orgánmi autoškôl, o čom bezpochyby vznik Slovenskej komory výcvikových zariadení bude.

Návrh zákona o komore vychádza z uvedených skutočností a sleduje cieľ vytvoriť samosprávnu organizáciu, v ktorej by na princípe dobrovoľného členstva vyvíjali činnosť všetky výcvikové zariadenia autoškôl a aby táto inštitúcia prevzala aj časť spoločenských záruk za kvalitnú prípravu vodičov a inštruktorov. Návrh zákona sleduje ďalej cieľ prehĺbiť súčinnosť prevádzkovateľov autoškôl so štátnymi orgánmi, ale aj orgánmi samosprávy obcí a inými právnickými osobami pri výchove v oblasti cestnej premávky. V neposlednom rade konečne vznikne reprezentant autoškôl pre komunikáciu s podobnými organizáciami vo vyspelej Európe za účelom vzájomného skvalitňovania ich činností.

Návrh zákona sa systematicky člení na štyri časti. V prvej sa vyjadruje podstata zriaďovanej komory a princípy jej členstva. Druhá časť upravuje základné úlohy komory a problematiku jej spolupráce so štátnymi orgánmi. Tretia časť sa zaoberá samosprávou komory, upravuje jej orgány, systém zabezpečovania úloh týkajúcich sa chodu komory a jej financovania a posledná časť, štvrtá, upravuje otázky náležitosti stanov komory, otázky prípravného výboru a úlohy prvého valného zhromaždenia komory.

Návrh zákona nevyvoláva nároky na štátny rozpočet. Všetky náklady súvisiace so vznikom komory a neskoršie s jej financovaním, s jej prevádzkou budú hradené zo zdrojov členov komory a z príjmov v súlade s § 15 tohto návrhu.

Ako predkladatelia sme si zabezpečili podporné stanoviská 90 % autoškôl existujúcich na Slovensku. Veľmi významným je aj podporné stanovisko Červeného kríža ako garanta zdravotnej výchovy v autoškolách pôsobiacich v Slovenskej republike a, samozrejme, aj súhlasné stanovisko ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Prosím preto o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania, kde bude priestor sa zapojiť do prípadne skvalitňujúceho procesu tohto navrhovaného zákona.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Zároveň dávam slovo určenému spravodajcovi navrhnutého gestorským výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Gabrielovi Palackovi.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec G. Palacka:

Ďakujem, pán podpredseda.

Vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpil pri prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

Predložený návrh bol doručený poslancom 26. mája 2000 a predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa všetky náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel a zaradil ho na prvé čítanie na tejto schôdzi Národnej rady. Ako spravodajca môžem potvrdiť, že návrh spĺňa všetky náležitosti a je možné ho na tejto schôdzi v prvom čítaní prerokovať.

V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada po rozprave prerokovala tento návrh zákona v druhom čítaní.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne k tomuto bodu do rozpravy. Pán poslanec Kresák ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegyne a kolegovia,

ako jeden z predkladateľov by som rád tiež využil príležitosť a, samozrejme, pomerne stručne by som vás chcel osloviť so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Chcem konštatovať, že aj tento návrh zákona, ako ste si už určite všimli, podobne ako predchádzajúci návrh, predstavuje taký návrh legislatívnej normy, ktorý by azda nemal spôsobovať akési politické problémy.

Ide nám všetkým o to, aby sme vytvorili čo najlepšie predpoklady pre nás všetkých, ktorí sa pohybujeme na cestných komunikáciách, ale teraz mám na mysli predovšetkým všetkých občanov, ktorí sa na týchto komunikáciách pohybujú. Predložený návrh má ambíciu vytvoriť akési jednotné kritériá na dosahovanie kvality výučby autoškôl v Slovenskej republike. Z tohto pohľadu sme presvedčení, že posúva kvalitu v tejto oblasti, ktorá nám všetkým azda právom leží na srdci, do požadovanej úrovne v čase, keď motorizácia Slovenska skutočne narastá geometrickým radom.

Chcem tiež podčiarknuť skutočnosť, že tento predložený návrh naďalej posilňuje samosprávne princípy, na ktorých je budovaný demokratický štát, ktorým Slovenská republika je, a že to umožňuje cez budúci orgán, ktorý, veríme, vznikne a bude zastrešovať jednotlivých vyučujúcich alebo súkromné a právnické či fyzické osoby, ktoré sa podieľajú na výchove v cestnej doprave a prostredníctvom ktorého budú môcť aj štátne orgány jednoduchšou formou komunikovať, čo tiež bude značný prínos pre samotný štát. Nezanedbateľným je tiež aj fakt, že samotný Červený kríž podporuje tento návrh aj z toho dôvodu, že aj pre výučbu v oblasti zdravotnej starostlivosti vytvorí nami navrhovaný orgán lepšie podmienky, než sú tie, ktoré existujú v súčasnosti, vzhľadom na pluralitu malých vyučovacích zariadení.

Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu a verím, že jeho schválením prispejeme k skvalitneniu toho, čo nás všetkých právom tlačí, a to je kvalita cestnej dopravy a jej výučby na Slovensku.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou k pánu predrečníkovi sa hlási pán poslanec Bohunický. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem.

Skutočne chcem podporiť slová pána predrečníka o otázke kvality takto poskytovanej služby, pretože dopravná nehodovosť, ale aj ostatné záležitosti spojené s prevádzkou na cestných komunikáciách nás nútia zamyslieť sa nad spôsobom povoľovania a organizovania autoškôl. Oslovili ma niektorí, dalo by sa povedať, prevádzkovatelia autoškôl, ktorí od začiatku roku 1992 v nových podmienkach veľmi ťažko tieto autoškoly uskutočňovali a svoju kvalitu si zachovali. A teraz, keď nastal boom vlastne veľkých finančných prostriedkov, tak sa to stalo veľmi výnosnou živnosťou, bohužiaľ, na úkor kvality. Preto by som túto novelu zákona skutočne podporil.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou ešte sa hlási pán poslanec Gašparovič? Nedá sa. Snaha bola, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Vzhľadom na to, že pred chvíľočkou sme sa dohodli, že hlasovať sa bude až zajtra o 9.00 hodine, budeme pokračovať ďalším bodom a to je

vládny návrh zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh ste dostali ako tlač 632.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Brigita Schmögnerová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

Nech sa páči.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh na schválenie zákona o Úrade pre finančný trh, ktorý predkladám v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

Úloha vytvoriť spoločnú inštitúciu na dohľad nad bankami, kolektívnym investovaním, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi, a tým zabezpečiť účinnejšiu reguláciu finančného trhu je úlohou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vytvorenie úradu reaguje na požiadavky medzinárodných organizácií, predovšetkým OECD, Európskej únie a jeho zámerom je zásadné zlepšenie regulácie jednotlivých častí slovenského finančného trhu, a to osobitne formou štátneho dozoru.

Vláda schválila koncepciu rozvoja kapitálového trhu a v nadväznosti na ňu je pripravený aj uvedený zákon, ktorý v prvom kroku navrhuje vyčleniť dozor nad kapitálovým trhom a komerčným poisťovníctvom z pôsobnosti ministerstva financií a vytvoriť samostatný Úrad pre finančný trh s tým, že v druhom kroku, čo predpokladáme do konca roku 2002, vyčleniť z Národnej banky Slovenska dohľad nad bankami a presunúť ho na úrad, čo si, samozrejme, bude vyžadovať aj rozsiahlejšie zásahy do legislatívy.

Návrh zákona zohľadňuje doterajšie často negatívne skúsenosti pri výkone štátneho dozoru a je krokom smerujúcim k zabezpečeniu regulácie finančného trhu podľa osvedčených zásad uplatňovaných v rozvinutých štátoch s prihliadnutím na možnosti, ktoré poskytuje súčasný slovenský legislatívny systém. V predloženom návrhu zákona je predovšetkým upravené postavenie a kompetencie úradu, jeho organizačné usporiadanie, postup pri výkone štátneho dozoru, konanie na úrade pri vydávaní povolenia, ukladanie rozhodnutí sankčného charakteru.

Úrad sa navrhuje vytvoriť ako štátny orgán, ktorý bude plniť úlohu štátnej správy v rozsahu vymedzenom týmto zákonom s osobitnými hmotnoprávnymi kompetenciami týkajúcimi sa kapitálového trhu a poisťovníctva. Bude mať charakter rozpočtovej organizácie, ktorá bude napojená na štátny rozpočet so samostatnou rozpočtovou kapitolou. Bude sídliť v Bratislave a bude mať celoštátnu pôsobnosť. Úrad pre finančný trh bude regulačnou inštitúciou na výkon štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom a bude to inštitúcia z hľadiska svojho postavenia porovnateľná so zahraničnými regulačnými inštitúciami. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento zákon prešiel rokovaním vlády Slovenskej republiky a bol schválený 17. 5. 2000.

Dovoľte mi, vážená poslanecká snemovňa, aby som vás požiadala o podporu tohto zákona v prvom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.