Podpredseda NR SR I. Presperín:

K vystúpeniu pani poslankyne sa hlási šesť poslancov s faktickými poznámkami. V poradí, ako ste na tabuli.

Pán poslanec Rusnák je prvý.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem za slovo.

Som tak trošku prekvapený kolegyňou Sárközy, pretože ste skutočne mali možnosť byť vo výbore, ja som to spomínal aj včera v Papierničke, diskutovali sme o týchto problémoch. Myslím si, že tie otázky, ktoré tu boli kladené momentálne ministrovi, bolo potrebné, ale isteže to je problém pani poslankyne. Mne sa zdá, že mnohé veci sa tu zužujú a robia sa viac politicky, pretože už keď tu bolo vytknuté pánu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, že nerieši nezamestnanosť, že dokonca sme ho tu zvolili aj za predsedu predstavenstva Národného úradu práce. No ja neviem, k tomu dáva otáznik, ale myslím si, že ministerstvo ani Národný úrad práce neriadi ekonomiku tohto štátu. Myslím si, že zužovaním problému nezamestnanosti na neúčasť podpredsedu SDĽ, zdôrazňujem podpredsedu SDĽ, ktorý tam vraj nebol druhý deň, je to zrejme pravda, bol tam prvý deň, keď mal byť program, tak ako bol, že sociálne veci sa mali prerokovať prvý deň, to zrejme nie je jeho chyba, ale zužovať to na to, že bola to neúčasť podpredsedu SDĽ, to tiež za niečo hovorí.

Myslím si, a to by som chcel len dokončiť tú myšlienku, ktorú som načal, že sa to zužuje nejako do tej politickej oblasti a v ostatnom čase, žiaľbohu, Strana maďarskej koalície takýmito útokmi, a to neférovými útokmi, pretože dokonca jej predseda už rieši aj vnútrostranícke problémy Strany demokratickej ľavice... (Hlasy v sále.) Prosím? Ja si myslím, že tak ako boli oficiálne vyjadrenia predsedu Strany maďarskej koalície, tu sa hrá o niečo iné. Neriešia sa vecné problémy a ide sa čisto ideologicky a myslím si, že to je veľmi zle a v rámci koalície o to viac.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Nechcem polemizovať o desiatej v noci s pani Sárközy, o desiatej v noci by sa mali robiť iné veci, ale predsa by som len k tomu, že ministerstvo, áno, je to ministerstvo práce, ale si myslím, že práve ministerstvo práce a sociálnych vecí by malo práve riešiť tie veci, ktoré rieši, a to, že keď človek stratí zamestnanie, aby mu jednoducho pomohli preklenúť to obdobie, pokiaľ si nájde nové zamestnanie.

A myslím si, že v tomto ministerstvo robí, je to aj posledný zákon o zamestnanosti, kde práve VPP rieši určité veci, kde bude zmluva medzi okresným úradom práce a obecným úradom na riešenie určitej zamestnanosti. Ale je predsa úplne nezmyselné, aby ministerstvo práve riešilo zamestnanosť 600 tisíc nezamestnaných ľudí. To hádam ste nemysleli vážne, pani Sárközy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Tuchyňa.

Poslanec J. Tuchyňa:

Vážené kolegyne, kolegovia,

musím povedať, že dávam pani poslankyni Sárközy za pravdu, a to, že jednoducho zamestnanosť na ministerstvo práce a sociálnych vecí nepatrí. Minister práce a sociálnych vecí zamestnanosť nemôže vyriešiť. Ale my tu diskutujeme už tretí deň o kompetenčných problémoch tejto vlády. Už tretí deň. Vláda za jeden a pol roka nie je schopná doladiť svoje kompetencie pre jednotlivé rezorty. Tak asi tam je niekde zakopaný pes a problém. A keď hovoríme, že neplní svoje programové vyhlásenie vlády, tak ho jednoducho neplní. Takže to nie je len v zamestnanosti, to je v ekonomike, to je v regionálnom rozvoji, pred chvíľou sme hovorili, koľko je zložiek kompetentných, nekompetentných, takže nad tým sa zamýšľajme. A poslednú poznámku, už to tu bolo povedané, už je to pravidlom, že sa miešate do straníckej práce a do straníckych záležitostí. Aj tu je to, tu je podpredseda Andrassy vymenovaný, on je tu poslanec Andrassy, pani Sárközyová.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem.

Skúsim porovnať riešenie nezamestnanosti v krátkej vláde 1994, keď sme boli v koaličnej vláde, a potom v tejto vláde. V roku 1994 Brigita Schmögnerová ako podpredsedníčka vlády, ktorá koordinovala rezorty, potrebovala naplniť kasu. Urobila to pre náš škodlivo zavedením 23-percentnej dane, DPH, a minister Šagát - zdravotníctva, minister Harach a minister Brocka proste tie peniažky, ktoré tam došli, rozdali aj medzi nezamestnaných, pretože bolo potrebné ich rozdať, lebo už vtedy boli nezamestnaní. Správali sa zodpovedne aj jedni, aj druhí. V tejto vláde je to podobne. Brigita Schmögnerová ako ministerka financií pri absencii podpredsedu vlády, ktorý by mal tieto ekonomické aktivity koordinovať, napĺňa kasu reštrikciou na občanovi a pretože aj minister práce a sociálnych vecí sa správa zodpovedne, tak zníži dávky z 12 mesiacov na 9 mesiacov, z 5 400 Sk na 4 800 Sk, my ich schválime, ale div sa, svete, nové opatrenia na aktívnu zamestnanosť, na ktorú upozorňujem, na ktorú sú minuté všetky peniaze, iné rezorty akosi nedávajú. Nekoordinuje to podpredseda vlády, nerobí s tým nič pán Harach a nikto s tým nič nerobí. Ako keby boli zodpovední za túto situáciu iba dvaja ministri tejto vlády. Pritom kompetenčne je to úplne inak. Je to o zodpovednosti za zamestnanosť, o jeho zodpovednosti.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Na začiatok chcem iba vysvetliť najmä poslancom za Stranu maďarskej koalície, že v utorok som sa neflákal, v utorok som bol otvárať internetové učebne v základných školách v Bratislave. Bol to dlhodobo plánovaný program. Teda, ak by som nemal tento program, určite by som sa zúčastnil na zasadaní v Papierničke, pretože v pondelok som tam bol, a nie tak, ako tvrdil predseda vášho poslaneckého klubu, že päť minút, ale bol som tam od obeda do večera.

Ďalej chcem povedať, že dôkazom toho, že problém nezamestnanosti nemôže riešiť len ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a skutočnosť, že samotná vláda odsúhlasila pri prijatí tohto materiálu vznik komisie na riešenie otázok nezamestnanosti a do tejto komisie boli zaradení najmä zástupcovia ekonomických hospodárskych rezortov a zodpovednosť za prácu tejto komisie a koordináciu tejto práce nesie podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Teda otázky vytvárania nových pracovných miest v prvom rade musia riešiť ekonomické ministerstvá, a nie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Chcem zareagovať aj na tú skutočnosť, ktorá tu bola povedaná, že je slabá mobilita na Slovensku. Súhlasím s týmto a ukazujú to aj štatistiky. Ale táto slabá mobilita súvisí aj s tým, že obyvateľovi, ktorý žije na južnom Slovensku alebo ktorý žije na východnom Slovensku, sa neoplatí cestovať do Bratislavy za 1 000 korún týždenne za prácou a zarobí 7 - 8 tisíc. Teda aj to sú dôvody, že na Slovensku je veľmi nízka cena práce, a to aj súvisí s tým, že existuje aj čierna práca, že občanovi sa neoplatí pracovať, skôr sa mu oplatí byť na úrade práce na sociálnom odbore, poberať podporu v nezamestnanosti, a pritom si ešte privyrobiť. A ja už čakám, kedy Strana maďarskej koalície príde s konkrétnymi a jasnými návrhmi, ako riešiť nezamestnanosť v Rimavskej Sobote, Veľkom Krtíši, Komárne, Trebišove, pretože ste tam mali najlepšie pozície, ale otázka nezamestnanosti v týchto regiónoch vás vôbec nezaujíma. Zaujíma vás úplne niečo iné.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán podpredseda.

Ja si myslím, že pán poslanec Tuchyňa to vystihol veľmi dobre, keď povedal, kde sú kompetencie. A ja by som jeden príklad povedal. Keď som nastúpil na funkciu primátora, tak neexistovalo v meste ani jedno miesto, ktoré by sa staralo o rozvoj, a ja som nemal nikde z okolia impulz, nikto neriešil žiadny rozvoj ani mesta Zvolen, ani jeho okolia, tak si teraz zriaďujem tento rozvoj. Stretol som sa s primátorom Banskej Bystrice, všetci starostovia medzi našimi mestami spoločne si koordinujeme rozvoj územných plánov, spoločne komunikujeme s investormi a žiadnemu investorovi v živote nenapadlo, aby išiel na Národný úrad práce alebo na ministerstvo práce a sociálnych vecí, ale my komunikujeme spolu, my hľadáme podmienky a ja používam ministerstvo práce, sociálnych vecí alebo Národný úrad práce ako obslužnú činnosť, ktorá mi povie, aká je tam profesijná skladba, aká je tam nezamestnanosť, všetko to, čo ja poskytujem investorovi a ja ho aj tak pociťujem. Zrejme by to nebolo dobré, keby sme to vlastne naozaj zvrhli na to, že ministerstvo práce a sociálnych vecí môže za tú nezamestnanosť.

A myslím si, že sme trošku možno znervózneli tým stretnutím v Papierničke a možno preto sa aj takýmto spôsobom vyjadrujeme. Ja to stretnutie osobne pociťujem tak a malo by byť častejšie, že stretnime sa nie pod tým tlakom, že niekoho odvoláme, ale pod tým tlakom, že keď niečo je zlé, tak si to vyriešme, pomôžme tomu ministrovi riešiť jeho problémy a naše spoločné problémy, ale my sme trošku znervózneli a potom vlastne hovoríme aj také veci, ktoré za iných okolností by sme nepovedali. A verím tomu, že po dnešnom dni a po tejto Papierničke sa situácia medzi nami upokojí a budeme veci riešiť spoločne. Naozaj to poviem teraz tak revolučne, bok po boku, a o to nám všetkým ide.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Ambróš.

Poslanec L. Ambróš:

Ďakujem pekne za slovo.

Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Kláru Sárközy v jej vystúpení. Ale chcem podotknúť, že zároveň štátnou tajomníčkou na ministerstve práce a sociálnych vecí je pani Edit Bauer, čiže spoluzodpovednou je aj Strana maďarskej koalície za prácu ministerstva práce a sociálnych vecí. Ale zároveň súhlasím s názorom, že problematika zamestnanosti má prierezový charakter a nemôže byť za ňu zodpovedný len minister práce a sociálnych vecí. To treba podotknúť.

Druhá otázka je, a to z tejto diskusie vlastne vyplynulo, či ministerstvo práce, sociálnych vecí a jemu podriadené orgány využívajú tie zákonné možnosti, ktoré majú na to, aby znížili evidovanú nezamestnanosť na mieru, ktorá by bola štatisticky opodstatnená, pretože chcem podotknúť, že za veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch, keď ľudia zomierali od hladu, tak v Československu bola 17,5-percentná nezamestnanosť. My evidujeme vyše 20-percentnú nezamestnanosť. To vážne svedčí o tom, že tu je čierna nezamestnanosť a že sa tu vlastne hospodári na úkor štátu a berú sa peniaze neopodstatneným spôsobom. Čiže ja sa prikláňam k tomu názoru, že ministerstvo práce a sociálnych vecí má zvýšiť svoje kontrolné mechanizmy v tom zmysle, aby prerušilo vyplácanie dávok u tých ľudí, ktorí vlastne ani nemajú opodstatnenie na to, aby tieto dávky poberali. A takisto by som ešte chcel na záver podporiť to, čo pani Klára Sárközy povedala, sú tu návrhy, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť. Je to aj ten návrh pána Prokopoviča.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V zmysle rokovacieho poriadku má ešte záverečnú možnosť vystúpiť pani poslankyňa.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Sárközy:

Chcem povedať, že pán poslanec Andrassy je podpredsedom Strany demokratickej ľavice. Druhá vec, nie ja som tá, ktorá vo svojich vystúpeniach a vo svojich poznámkach hovorí o tom, ktorá strana čo robí. To nie je mojou zvyklosťou. Čo spravila Strana maďarskej koalície pre to, aby sa znížila nezamestnanosť na južnom Slovensku? Naši poslanci vrátane predsedu boli na všetkých poslaneckých výjazdoch alebo prieskumoch, ktoré sa odohrávali. Či to bol Trebišov, Komárňanské lodenice, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a mohla by som spomínať všetky okresy. To je jedna vec. A druhá vec, chcela by som reagovať aj na to, že ste tu pred chvíľou povedali, čo robí ministerstvo. Minulý týždeň sme prijali zákon o verejnoprospešných prácach. Tak teraz sa už dohodneme, či to bol poslanecký návrh alebo návrh ministerstva, ja by som podporila aj návrh vlády.

A druhá vec. Mňa trošičku mrzí tento štýl, ktorý tu bol. Ja som neznervóznela v Papierničke, pretože to rokovanie v Papierničke som neiniciovala ja a nie naša strana, ale niekto iný. Takže nervózny by mohol byť asi niekto iný. Ale kde bola Strana demokratickej ľavice, keď už hovoríme o straníckych tričkách, vtedy, keď sme minulý týždeň novelizovali zákon o Sociálnej poisťovni? Ozval sa z vás niekto za to, aby pre tých dôchodcov ten návrh podporil? Jasná vec, že potom ste to podporili. A druhá vec, mimoriadne dôchodky alebo reforma sociálneho poistenia. Kto obhajoval túto reformu najviac v tejto snemovni?

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážený pán podpredseda,

vážené dámy,

vážení páni,

chcel by som poďakovať pánom poslancom Mesiarikovi, Dzurákovi, Klemensovi, Andrassymu za, myslím si, že podnetné vystúpenie, ktoré v našej práci využijeme. Chcel by som povedať, že aj diskusie, ktoré boli vo výboroch Národnej rady, nám mnoho vecí, samozrejme, o ktorých vieme a na ktorých pracujeme, berieme v plnej vážnosti. A preto je nakoniec ten návrh, ktorý som predložil v gestorskom výbore, aby sme uskutočnili v najbližšom období jedno celodenné stretnutie, v ktorom by sme si detailnejšie niektoré veci objasnili, preukázali, pretože si myslím, že je mnoho takých falošných ilúzií alebo dezilúzií, alebo mýtov, ktoré sa rozprávajú ohľadom nezamestnanosti a zamestnanosti, a myslím si, že si treba tieto veci jasne utriediť, aby sme vedeli, kde je hlavný smer a kadiaľ by sme mali tieto veci riešiť.

Ja som trošku prekvapený jednou vecou, že nie celkom aj vo výboroch sa koncentrovala podoba do toho, že máme pripravený návrh, a v tom jednom materiáli to je, návrh prípravy národného plánu zamestnanosti, kde je veľmi konkrétne v troch pilieroch povedané, čo chceme spraviť a v súčasnosti to vlastne dopracúvame a že vlastne tento národný plán zamestnanosti vychádza z amsterdamského znenia zmluvy o Európskej únii, kde Európska únia v roku 1997 sa dohodla o tom, že takéto národné plány zamestnanosti budú robené každý rok v každej európskej krajine a že budú predmetom rokovania rady a komisie a rada a komisia bude ku každej krajine dávať odporúčania, ako ďalej ísť.

Nebudem komentovať, že keď sme takýto návrh predložili do koncepcie zamestnanosti, že to bolo z niektorých kruhov skritizované, že tu chceme zavádzať niečo, čo je akože div, nie vracanie sa k nejakému plánovaniu zamestnanosti. My sme len vychádzali inakšie z európskeho znenia, teda z amsterdamského znenia zmluvy o Európskej únii a o tom, že vlastne ako prístupová krajina budeme mať už teraz povinnosť od budúceho roka každý rok takéto niečo do Európskej komisie predkladať.

Myslím si, že ten návrh Národného plánu zamestnanosti je pomerne veľmi detailný a ten dá na rad vecí odpoveď a, samozrejme, predpokladáme, že tento Národný plán zamestnanosti aj predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme mohli konštruktívne o tomto diskutovať.

Samozrejme k vystúpeniu pani poslankyne Sárközy by som chcel len povedať toľko, že pani štátna tajomníčka Edit Bauer, v jej kompetencii je riadenie sekcie práce, takže rad vašich nepresností, pani poslankyňa, ktorých ste sa dopustili vo svojom vystúpení, odporučím pani štátnej tajomníčke, aby vám ich ona vysvetlila ako osoba, ktorá je zodpovedná na ministerstve práce, sociálnych vecí za túto oblasť.

Takže ja by som chcel teda hádam na záver len povedať toľko, že určite problematika zamestnanosti je medzirezortná záležitosť. Nemôže byť len záležitosťou jednej vlády, teda jedného ministerstva. To nakoniec hovorí aj táto zmluva Európskej únie, že tak sa to vníma aj vo svete. A mňa mrzí, že sa mnohokrát táto otázka zbytočne spolitizúva, pretože ide o problém, ktorý nie je problémom len tejto vlády. Je to problém, ktorý sa začal na Slovensku rodiť od roku 1990. Je to kontinuálny problém a Slovensko musí tento problém riešiť systémovo, cieľavedomo a dovolím si povedať, že po prvýkrát, po prvýkrát za tých desať rokov existuje tu koncepcia zamestnanosti, cielený systém prípravy Národného programu zamestnanosti. Chcem veriť, že táto vláda má dostatok síl na to, aby aj túto situáciu zmenila.

Samozrejme napríklad je tam rad krokov, ktoré ovplyvňujú celkové hospodárske prostredie, pretože čierna práca je len subsystémom čiernej ekonomiky. Čiernu ekonomiku nerobí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán spravodajca, máte slovo.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

kolegyne, kolegovia,

ja si myslím, že nie je dôležité, ako sa volá materiál. Či tam hovoríme o opatreniach na riešenie zamestnanosti alebo riešenie nezamestnanosti, dôležitý je ten cieľ. A ten chápeme všetci rovnako.

Chcel by som aj vyjadriť také nie celkom presvedčenie a súhlas s tým, že by niekto z koalície bol spokojný. Ja som sa nestretol so žiadnym poslancom, pokiaľ hovoríme o koalícii, že by boli spokojní. Iná otázka je, kto má aké aktivity, kto sa ako stavia k problému. Ale chcel by som len zdôrazniť tú časť vystúpenia, neviem, kto z vás to povedal, že my musíme prizvať k tomu problému aj opozíciu. Správne tu bolo povedané, že veľký podiel viny na tom, kde sa nachádzame, má vlastne opozícia, ktorá bola koalíciou.

Takže tiež by sme mali nájsť spôsob, formu aj vo výbore, ale hádam aj v parlamente ako takom. Nech teda dávajú návrhy, nech pomôžu riešiť tento problém, na ktorom majú veľkú, veľkú, veľkú vinu. Čo je dobré a z rozpravy to možno dedukovať, že jednoducho všetci si uvedomujeme, že nezamestnanosť je skutočne problém, ktorý musí byť problémom číslo jeden. Jej riešenie musí byť prioritou, riešenie teda zamestnanosti, ak chcete. To je dobré, ale skutočne sa ona musí stať problémom prioritným nielen pre vládu a nielen teda len podľa toho, ako sme povedali na ministerstvách, ale aj pre parlament. Preto si myslím, že aj nabudúce, ak budeme takýto bod prerokúvať, a myslím si, že sa bude treba v druhom polroku k tomu vrátiť, že tu bude plná sála, že ho budeme prerokúvať vo vhodnom čase, nie v noci, a že budeme jednoducho možnože za priameho prenosu hovoriť, čo chceme občanom dať, čo chceme urobiť, aby jednoducho mohli mať prácu.

Chcel by som povedať na záver, Boh nás chráň, keď by sme išli touto cestou, že by sme do toho plietli politiku. Nezamestnanosť, to je ako choroba. To nepozná stranícku knižku, je to ako smrť. Jednoducho, to je jedno, aký je ten občan člen strany, akej. Jednoducho on o robotu príde a je to jeho sociálna trauma. Je to problém. A to si všetci uvedomujeme, ak máš dve tri deti a prídeš o robotu a niet roboty. A pritom sme znížili sociálne dávky zo subjektívnych príčin na 1 650 korún mesačne na osobu. Vyžite z toho.

Takže ja to len dokumentujem a chcem dať výraz toho, že to je skutočne pliaga, do ktorej nesmieme politiku pustiť. A nemôžu byť problémom tohto parlamentu nejaké rezortné kompetencie. Pre nás je partner vláda na čele s premiérom. A to, aké kompetencie sú vo vláde, to je jeho problém. A je to problém aj výboru, aby sme si my vyjasnili kompetencie, ale nie v tejto sále. Tou cestou nechoďme. My sme požiadali vládu. Možnože tu mal premiér sedieť, ale je to iná otázka, pretože poveril oficiálne pána ministra, ale nechoďme do toho, kto má aké kompetencie, pretože na to je vláda. My budeme vládu brať na zodpovednosť, keď sa bude plniť alebo hodnotiť plnenie programového vyhlásenia. Nie jedného alebo druhého ministra.

Tak by som vás chcel požiadať, aby sme skutočne urobili všetko pre to, aby sa riešil tento problém, ktorý nie je len problém Slovenska, je to pliaga celej Európy či už z hľadiska globalizácie a všade, kade chodíme i ja v bývalom postavení aj teraz, keď chodíte von, vidíte, že to je pliaga, ktorá ničí aj Nemcov, aj Rakúšanov, aj Francúzov, len my sme na to neboli zvyknutí a sme nervózni, keď teraz tento problém je a niekedy to dávame do politickej dimenzie, a to je chyba.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister aj pán poslanec za prácu, ktorú ste vykonali pri vypracovaní, predložení aj prerokovaní tejto správy.

Páni poslanci, panie poslankyne,

budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a telelevízne vysielanie za rok 1999.

Správu ste dostali ako tlač číslo 527 a spoločnú správu výborov ako tlač 527a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím predsedu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Petra Juráša, aby správu uviedol.

Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie P. Juráš:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

v hodnotenom období bolo hlavné úsilie rady zamerané predovšetkým na zachovanie identity slovenských elektronických médií a ich pôsobenie v podmienkach globalizácie kultúry, najmä v oblasti podpory vytvárania podmienok pre lokálne a regionálne rozhlasové a televízne vysielanie.

Za mimoriadne dôležité považovala rada aj udržanie a posilnenie plurality a nezávislosti elektronických médií, upevnenie právnych istôt sprevádzkovateľov vysielania, dôsledný výkon svojich kontrolných a regulačných právomocí, teda úloh, ktoré vyplývajú pre radu priamo zo zákona.

Rada a jej kancelária sa tiež aktívne podieľali na príprave nových mediálnych zákonov, konkrétne zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý podľa plánu legislatívnych úloh vlády vzniká na pôde Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zákon o vysielaní a retransmisii po nadobudnutí účinnosti nahradí dva doteraz platné základné zákony pre elektronické médiá - zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania a zákon číslo 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. V týchto dňoch bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu a bude predložený do Legislatívnej rady a následne na rokovanie vlády. Podrobne je činnosť rady pri príprave zákona o vysielaní a retransmisiách pri rokovaniach o vstupe do Európskej únie a OECD popísaná v kapitole 224 na strane 35 správy.

Zároveň možno konštatovať, že v roku 1999 prišlo v činnosti rady oproti predchádzajúcemu obdobiu k ďalšiemu posunu jej činnosti od orgánu, ktorý sa od svojho vzniku sústreďoval najmä na udeľovanie licencií, na orgán, ktorého hlavnou náplňou je oblasť správy a kontroly vysielania. Výrazne sa pritom dostávali do popredia úlohy rady v oblasti štátnej správy. Tu možno konštatovať, že celková vysielacia plocha v roku 1999 sa výrazne oproti predchádzajúcemu roku nezvýšila. Prišlo k určitej stabilizácii. Celková stopáž rozhlasového vysielania zostala na úrovni 222 tisíc hodín, pri televíznom vysielaní sme zaznamenali nárast o zhruba 4 tisíc hodín, čo predstavuje celkovú stopáž 66 tisíc hodín programu. Vysielanie textových informácií v infokanáloch zaznamenalo takisto nárast.

O uvedenom posune v činnosti rady, ktorý považujeme za prirodzený a nutný, svedčí okrem iného aj splnenie aktuálnych a koncepčných úloh rady pre rok 1999 v jednotlivých oblastiach podrobne popísaných v štyroch kapitolách počnúc stranou 30 správy.

Do vašej pozornosti by som rád uviedol okrem už spomenutých aktivít rady pri príprave nového zákona o vysielaní a retransmisii aj časť venovanú aktivitám zameraným na ochranu detí a mládeže pred negatívnymi javmi vo vysielaní. Vyvrcholením týchto aktivít bol podpis dohody so Slovenskou televíziou, v zmysle ktorej táto od 1. októbra v roku 1999 začala označovať svoje programy symbolikou. Otvorene však treba povedať, že celkový vplyv na verejnosť nie je adekvátny aj preto, že označovanie symbolikou nesprevádzala žiadna kampaň a nie je uvádzané v programových časopisoch.

Rada je pri výkone svojej činnosti priamo odkázaná na súčinnosť ďalších orgánov štátnej správy, orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ďalších inštitúcií. Správa v kapitole 212 počnúc stranou 25 podrobne túto spoluprácu z pohľadu rady mapuje. Po rokoch problémov sa podarilo s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dosiahnuť dohodu a bola podpísaná nová zmluva o prenájme priestorov v budove Národného osvetového centra s platnosťou do konca roku 2004.

Ak máme hodnotiť spoluprácu s Radou Slovenskej televízie a Rozhlasovou radou, musíme otvorene povedať, že kvalitu súčinnosti je potrebné naďalej zvyšovať. Spolupráca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky s radou a odbornými útvarmi kancelárie rady bola aj v uplynulom roku na potrebnej úrovni. Počas celého hodnoteného obdobia rada úzko spolupracovala s gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Výbor bol takmer permanentne oboznamovaný nielen so všeobecnými informáciami o činnosti rady prostredníctvom písomných materiálov, ale viacerí členovia navštevovali radu a podrobne konzultovali špecifické problémy. Zástupcovia rady boli pravidelne prizývaní na zasadnutia výboru. Výbor viackrát pozitívne hodnotil zásadný postup rady pri rešpektovaní právnych noriem v oblasti vysielania s cieľom zabezpečenia ústavného práva občanov na informácie. Výbor sa zásadne angažoval a jednomyseľne podporil oprávnenosť požiadaviek rady pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

Aj napriek jeho následnej podpore problematika finančného zabezpečenia činnosti rady v tomto roku nie je dodnes stále doriešená. Na druhej strane uvádzam, že iba za prvé tri mesiace tohto roku odviedla rada do štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov a pokút sumu 6 144 tisíc korún. Najvyšší súd Slovenskej republiky v minulom období potvrdil ďalšie rozhodnutie rady o pokutách vo výške 1 350 tisíc korún. Zjednodušene môžem teda povedať, že už takmer tri štvrtiny celoročného rozpočtu rada do štátneho rozpočtu vrátila. Ako v uplynulých rokoch sa rada však domnieva, že skvalitnenie činnosti a operatívne riešenie problémov v oblasti vysielania by napomohol širší záujem poslancov aj z ďalších výborov Národnej rady. Považujeme to za potrebné aj z dôvodu, že v médiách sa k činnosti rady často vyjadrovali, mali však o jednotlivých problémoch nedostatočné, respektíve jednostranne prezentované informácie.

V oblasti televízneho vysielania rada v roku 1999 rozhodla o udelení jednej licencie na terestriálne vysielanie a 10 licencií na vysielanie v káblových rozvodoch. V 6 prípadoch rozhodla o odňatí licencie na televízne vysielanie v káblových rozvodoch, v 32 prípadoch rozhodla o zmene licencie. V 5 prípadoch rozhodla o zastavení konania. V roku 1999 bolo v oblasti televízneho vysielania odmonitorovaných 32 vysielateľov, celkove 1 899 hodín programu, z toho Slovenská televízia 788 hodín, televízia Markíza 633 hodín, VTV 177 hodín. Na základe výsledkov monitorovania rada rozhodla celkom o 26 porušeniach zákonných ustanovení, z toho v Slovenskej televízii celkom v 7 prípadoch a uložila okrem iných sankčných opatrení pokuty v celkovej výške 1,5 milióna korún, v televízii Markíza boli porušené licenčné a zákonné podmienky celkom v 9 prípadoch, celková výška pokút dosiahla sumu 1 750 tisíc korún.

V oblasti rozhlasového vysielania rozhodovala rada celkom o 8 licenciách, vo všetkých prípadoch išlo o udelenie nových licencií po ukončení lehoty platnosti doterajších. V jednom prípade rada rozhodla o odňatí licencie, v 17 prípadoch o zmene licencie. Odmonitorovaných bolo celkom 2 054,5 hodiny programu 18 prevádzkovateľov rozhlasového vysielania, z toho 639 okruhy Slovenského rozhlasu, 406,5 hodiny Rádio Twist. V 10 prípadoch rozhodla o uložení sankčných postihov za porušenie zákonných a licenčných podmienok, v jednom prípade bola uložená pokuta.

V roku 1999 bolo rade doručených celkom 61 sťažností na televízne a rozhlasové vysielanie. Uvedený počet je oproti roku 1998 vyšší o 8 sťažností. Z tohto počtu sa 24 sťažností týkalo vysielania Slovenskej televízie, 19 sťažností vysielania TV Markíza, 3 sťažnosti Slovenského rozhlasu, 4 sťažnosti Rádia Dúha.

Zákonom číslo 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta bola rada poverená výkonom dohľadu nad vysielaním elektronických médií počas volebnej kampane, moratória a volieb. V období od 22. apríla do 22. júna 1999 bolo rade doručených celkom 21 sťažností a 27 prípadov potenciálneho porušovania uvedeného zákona. Z toho 10 prípadov sa týkalo verejnoprávnych vysielateľov, 9-krát Slovenská televízia a 1-krát Slovenský rozhlas. 17 prípadov sa týkalo vysielania držiteľov licencií, z toho 9 prípadov TV Markíza, 3 prípady VTV, 2 prípady TV Naša Košice. Po podrobnom posúdení rada konštatovala, že v 11 prípadoch bolo 7 sťažností neopodstatnených, v 4 prípadoch boli sťažnosti opodstatnené a rada rozhodla o uložení sankčných opatrení. Najzávažnejším porušením zákona bolo vystúpenie predsedu vlády v Slovenskej televízii v prvý deň volebného moratória, za čo bola Slovenskej televízii udelená pokuta vo výške 1 milión korún. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie Slovenskej televízie zamietol a rozhodnutie rady potvrdil. Podrobný popis činnosti rady v období voľby prezidenta je na stranách 65 až 67 správy. K tejto problematike chcem na záver ešte povedať, že činnosť rady v tomto období bola hodnotená domácimi i zahraničnými organizáciami pozitívne, osobitne to uvádzala aj správa pozorovateľskej misie OBSE.

Po prvýkrát obsahuje správa na stranách 136 až 169 aj prehľad vlastníckych vzťahov držiteľov licencií na rozhlasové a televízne vysielanie. Riešenie otázok transparentnosti a koncentrácie v médiách je na úrovni Rady Európy, Európskej únie a Európskej komisie riešená, uvádza to príloha číslo 8 na strane 196, avšak v našej doteraz platnej legislatíve táto problematika takmer absentuje. Jediné ustanovenie zákona číslo 468 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktoré ošetruje otázky získania možného dominantného postavenia v hromadných oznamovacích prostriedkoch, nie je prakticky možné využiť v správnych konaniach, čo potvrdilo i stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

V návrhu nového zákona o vysielanie retransmisií je táto problematika riešená v súlade s odporúčaniami a nariadeniami Rady Európy a Európskej únie.

Podstatné zvýšenie počtu odvolaní prevádzkovateľov vysielania proti rozhodnutiam rady, ktoré predstavuje oproti roku 1998 až 41-percentný nárast, chápeme aj ako upevňovanie ich právnych istôt. Konkrétne Slovenská televízia a televízia Markíza podali opravný prostriedok prakticky voči každému druhu sankčného opatrenia, teda nielen proti pokutám. V kapitole 3.3 je od strany 69 uvedený prehľad súdnych sporov a konaní o opravných prostriedkoch. Mohol by som argumentovať číslami o počte rozhodnutí rady, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky z celkového počtu odvolaní potvrdil aj s dôvetkom, že od začiatku roku bolo tak v ďalších 5 konaniach, to ale nie je podstatné. Podstatným je skutočnosť, že v roku 1999 tak ako vo všetkých konaniach od roku 1995 ani v jednom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyniesol rozsudok, podľa ktorého správny orgán - rada svojím rozhodnutím porušila zákon. V prípadoch, keď Najvyšší súd zrušil rozhodnutie rady a vrátil vec rade na ďalšie konanie, rozhodol tak jedine z procesných dôvodov, respektíve požiadal radu o doplnenie konania. Zároveň za celé obdobie činnosti rady nebola rada zaviazaná súdom nahradiť ani len korunu škody, ktorú by svojím nesprávnym rozhodnutím spôsobila.

Hlavné úlohy rady na rok 2000 sú uvedené na stranách 36 a 37 správy. Okrem už spomínaných úloh na spolupráci v legislatívnej oblasti, aktivít v rámci asociačných snáh Slovenskej republiky smerom k Európskej únii a OECD, podpore v rámci rozvojových programov, osobitne digitálneho terestriálneho vysielania si dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na dve mimoriadne významné medzinárodné podujatia, ktorých usporiadaním bola poverená rada. Už zajtra 18. mája sa koná v Bratislave medzinárodný seminár Reklama a sponzorovanie programov v rozhlasovom a televíznom vysielaní, na ktorý poskytuje finančné prostriedky Rada Európy. Prednášať na ňom budú poprední zahraniční a domáci odborníci. Seminár je určený pre odbornú verejnosť. Najvýznamnejším tohtoročným podujatím však bude 12. zasadnutie európskej platformy regulačných orgánov v Bratislave v dňoch 26. a 27. októbra. Po prvýkrát sa bude toto zasadnutie s účasťou zástupcov 31 regulačných orgánov z 29 členských štátov konať v štáte východnej a strednej Európy, Slovenská republika bola vybratá spomedzi troch kandidátov. Ide o podujatie významné nielen z odbornej stránky, ale aj spoločenskej a politickej, ktorého úspech môže mať priamy vplyv na uzatvorenie kapitoly číslo 20 - kultúra a audiovizuálna politika na rokovaniach o vstupe do Európskej únie. Je preto pochopiteľné, že na spoločenské podujatia tohto zasadnutia budú pozvaní aj členovia Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a ďalší predstavitelia Národnej rady Slovenskej republiky.

Na záver som povinný na základe poverenia rady uviesť problematiku, v ktorej sa v správe priamo nehovorí. Sú to opätovne otázky absencie štátnej mediálnej politiky, na ktoré rada poukázala už v správe o činnosti a stave vysielania v roku 1996. Tento neúnosný stav sa pokúsili riešiť aj poslanci vládnej koalície, aj opozície, žiaľ, bez akéhokoľvek výsledku. Je preto priamo zarážajúce, ako sa v tejto veci v tomto roku začali vyjadrovať niektorí zástupcovia médií považujúci sa za expertov, hoci sa ukazuje, že ani vlastne nevedia, čo to vlastne mediálna politika je a čo by mala obsahovať. Veľkým pozitívom však je, že Rada vlády Slovenskej republiky pre masmédiá prijala základnú koncepciu tvorby mediálnej politiky a iniciovala vznik expertnej skupiny na jej prípravu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu Jurášovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Františka Mikloška, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.

Nech sa páči.

Poslanec F. Mikloško:

Dámy a páni,

správu o stave vysielania v Slovenskej republike o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 591 na prerokovanie výborom Národnej rady. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999 vziať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

1. vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999,

2. vysloviť súhlas, aby predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 a tak ďalej.

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanej správe rady tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tejto správe znie takto:

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999 (tlač 527)

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999.

Ďakujem.