Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne pán poslanec Benkovský aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu za aktívnu účasť pri prerokovaní tejto správy. Hlasovať o nej budeme neskôr.

Nasledujúcim bodom programu sú

opatrenia na riešenie nezamestnanosti v Slovenskej republike.

Materiál vlády ste dostali ako tlač 590 a spoločnú správu výborov ako tlač 590a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

Dávam teraz slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Petrovi Magvašimu a prosím ho, aby materiál vlády uviedol.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené dámy,

vážení páni,

predloženie tejto správy vyplynulo z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 737 zo 14. marca 2000, aby vláda Slovenskej republiky predložila takýto materiál. Na základe tohto vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. apríla sa s touto úlohou zaoberala a prijala uznesenie číslo 246/2000, ktorým poverila predsedu vlády predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky materiál Opatrenia na riešenie nezamestnanosti Slovenskej republiky obsahujúci tri samostatné časti, ktoré boli jednotlivo predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky v priebehu posledného polroka. Ide o komplexné rozpracovanie problematiky v materiáloch koncepčného charakteru, v rámci ktorých boli prijaté konkrétne úlohy a opatrenia v oblasti zamestnanosti v Slovenskej republike príslušnými uzneseniami vlády Slovenskej republiky. Úlohy a opatrenia prijaté vládou Slovenskej republiky už v tomto čase sa realizujú alebo nositeľmi úloh priebežne sa rozpracúvajú do realizačných projektov.

Ide o tri základné dokumenty, a to Koncepciu politiky o zamestnanosti do roku 2002, ktorej samostatnou časťou je aj Národný plán zamestnanosti, ktorý bol prijatý 25. novembra minulého roku, a musím povedať, že vlastne v súčasnom období sa dopracúva Národný plán zamestnanosti tak, aby koncom júna bol na svete Národný plán zamestnanosti.

Ďalej je to analýza súčasného stavu nezamestnanosti a možnosti jej riešenia, kde predovšetkým tá časť opatrení sa stala nosnou stránkou riešenia medzirezortnej komisie na riešenie nezamestnanosti, ktorá bola na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 100 z 23. februára 2000 zriadená, a potom je to materiál, ktorý predložil do vlády Slovenskej republiky podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Mikloš o nezamestnanosti v ekonomike Slovenskej republiky a opatrenia na jej znižovanie, ktorý je skôr takého charakteru nie konkrétnych krokov, ale skôr zamyslenia sa nad niektorými ostatnými opatreniami, ktoré by mali ovplyvniť aj otázku nezamestnanosti v Slovenskej republike.

Zníženie súčasnej výraznej nerovnováhy na trhu práce nie je možné realizovať len cez politiku trhu práce a jej nástroje. Chcel by som teda toto definovanie zvýrazniť, pretože trh práce je definovaný v zákone o zamestnanosti, kde je definovaná aj politika zamestnanosti. A politika zamestnanosti je jasne definovaná v zákone o zamestnanosti, že nie je predmetom povinnosti ministerstva práce, sociálnych vecí, ale predovšetkým takzvaných ekonomických rezortov. Vyplýva to zo zákona Slovenskej republiky.

Situácia si vyžaduje zásadné riešenia predovšetkým teda cez politiku zamestnanosti najmä prostredníctvom nástrojov hospodárskej politiky, ako aj ďalších makroekonomických politík. Preto riešenie tohto problému sa stalo aj prioritnou úlohou pre rok 2000 vlády Slovenskej republiky a otázka vytvárania nových pracovných miest sa stala úlohou z tých 22 úloh, ktoré si zobrala vláda Slovenskej republiky za prioritné. Teda nie je riešenie problémov trhu práce, ale vytvárania nových pracovných miest.

Chcel by som povedať ako predseda medzirezortnej komisie na riešenie problémov nezamestnanosti, že od jej zriadenia vo februári tohto roku sa detailne táto komisia schádza, pracujeme určitými systémovými krokmi, to znamená, že si vyberáme celé tematické okruhy, ktoré môžu ovplyvňovať otázku zamestnanosti v Slovenskej republike. Pretože nie je tu ani jeden opozičný poslanec, ste tu len všetci poslanci z vládnej koalície a včera som mal možnosť na túto tému s vami rozprávať v siedmich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, nechcel by som viacej zdržiavať, pretože si myslím, že sme veci detailne rozobrali a chcem veriť tomu, že tento jeden z vážnych problémov slovenskej spoločnosti sa nám podarí v tejto vládnej koalícii úspešne začať riešiť.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister Magvaši, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Prosím teraz podpredsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Mariána Mesiarika, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

z poverenia Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie predkladám spoločnú správu k tlači 590. Správu ste dostali v tlači 590a.

Uznesením Národnej rady v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady z 19. apríla tohto roku Opatrenia na riešenie nezamestnanosti boli pridelené výboru pre rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva. Ako gestorský výbor bol určený výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

Všetky výbory, ktoré opatrenia prerokovali, prijali odporučenie Národnej rade vziať opatrenia na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu opatrenia do určeného termínu neprerokoval.

Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré opatrenia prerokovali, vyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrhy, tak ako ich máte uvedené v správe, s tým, že výbor odporúča po rozprave hlasovať o bode 1 a bode 2 uvedených v správe osobitne a tieto odporučenia schváliť.

V prílohe správy máte aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý odporúča výbor prerokovať a schváliť.

Toľko k správe veľmi stručne. Žiadam, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu. Zároveň sa hlásim do rozpravy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa do rozpravy hlási ústne. Ak mám rešpektovať to poradie, tak to bol pán poslanec Dzurák, pán poslanec Klemens, potom pán poslanec Mesiarik, po ňom pán poslanec Andrassy, pani poslankyňa Sárközy. Ešte niekto z poslancov? Nie.

Ako prvý bude vystupovať v rozprave pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé dámy,

vážení páni,

už pán minister povedal, že nezamestnanosť je jeden z najvážnejších problémov tejto vlády, dokonca si myslím, že je to nejaká Achillova päta tejto vlády, ale napriek tomu si myslím, že treba k tomuto materiálu diskutovať. Ja viem, že ho je ľahšie vytvoriť, ako ho pripomienkovať, ale si myslím, že dobre, že ten materiál je tu, lebo len v hĺbkovej analýze sa môžeme dostať k nejakým veciam.

Najprv len pár všeobecných poznámok. Škoda, že tento materiál sa volá opatrenia na riešenie nezamestnanosti, že sa nevolá troška optimistickejšie na riešenie zamestnanosti, možnože by bolo pre našich ľudí, teraz mi to jednoducho napadlo, že možno to mohol byť optimistickejší názov. To po prvé. Po ďalšie si myslím, že namiesto pána ministra Magvašiho by som tu radšej videl sedieť pána podpredsedu vlády Mikloša alebo pána ministra hospodárstva s tým, že si myslím, že práve tam je tá zakliata 20-percentná nezamestnanosť, teda tých 600 tisíc nezamestnaných ľudí.

K niektorým bodom správy.

Po prvé, správa poukazuje na veľké regionálne rozdiely v otázke nezamestnanosti a aj malý záujem investovať do týchto zaostalých regiónov. Myslím si, že práve v tomto by sa mali možnože viac tie regióny naučiť sa lobovať, naučiť sa jednoducho viacej pracovať pre svoj región. Možno viacej ponúkať zaujímavé návrhy na investície, preinvestície, možno že nejaké pozemky, priestory, lebo si myslím, že ak si 70 percent nepomôže región, tak jednoducho vláda mu asi ťažko bude nejako veľmi nápomocná. Jednoducho je taká doba, že každý ti pomôže, ale si musíš predovšetkým pomôcť sám.

Po druhé je zvýraznená nezáujmom ľudí pracovať, ktorí jednoducho nemajú motiváciu pracovať, lebo je malý rozdiel medzi sociálnymi dávkami, v príspevkoch v nezamestnanosti a reálnou mzdou. Už nehovorím o minimálnej mzde, ale o reálnej mzde, lebo reálna mzda je skutočne u 60 percent pracovníkov hlboko pod priemernú mzdu, ktorá činí okolo 11 tisíc korún. Predovšetkým odevný, textilný priemysel, pôdohospodárstvo, obuvníctvo, tam sú mzdy okolo 6, 7 tisíc korún a sú to skutočne nie motivujúce mzdy.

Po ďalšie je to vysoké daňové zaťaženie, odvody. Tu si myslím, že tiež jednoducho nie je nejaké nadšenie vytvárať nové pracovné príležitosti, keď až 50 percent je mimomzdové zaťaženie. Taktiež sa hovorí, že by si nezamestnaný mohol vytvárať aj sám pracovnú príležitosť, že by sa mal sám zamestnať, avšak sú tu problémy, že ide predovšetkým o remeslá, že banky zrejme ťažko budú dávať pôžičky na vytvorenie takýchto opravárenských služieb, keď práve ten nezamestnaný zrejme nemá čím ručiť pôžičku, tak si myslím, že táto cesta je asi dosť tŕnistá.

Pozastavil som sa nad bodom nedostatočné vzdelanie, že si myslíme, že práve vyššie vzdelanie by malo viesť k lepšej alebo k hodnotnejšej práci. Ja mám jeden taký zlý príklad z okresu Prievidza, kde si práve myslím, kde ľudia so stredoškolským vzdelaním vo firme Jazaki-Debnár sú doslova hnaní do roboty, nezaujímavej roboty, roboty, ktorá devastuje, devastuje toho človeka. Proste osem hodín niekto spájkuje jednu súčiastku so stredoškolským vzdelaním, navyše to zamestnanie, tá robota skutočne nie je ani lákavá, už nechcem hovoriť o mzdových podmienkach. Preto si myslím, že by bolo možno dobré, keby v budúcnosti, keď budú chodiť zahraniční investori, aby sa vláda zamyslela nad tým, kto sem príde a s akým programom sem príde. Aby sme jednoducho nebrali všetko to, čo niekde inde nechcú, aby sme jednoducho vedeli zabezpečiť pre tých ľudí aj slušné zamestnanie, aj zaujímavú robotu a, samozrejme, aj nejaké sociálne istoty. Ak chceme mať vzdelaných ľudí a myslím si, že chceme, tak im dávajme aj zaujímavú prácu a prácu na úrovni ich vzdelania.

Už som v úvode povedal, že by som tu namiesto pána ministra Magvašiho rád videl pána podpredsedu vlády Mikloša z toho dôvodu, že keď som si preštudoval tú časť, ktorú vypracúval pán Mikloš, sú to väčšinou také konštatačné veci, ktoré poznáme, že nezamestnanosť je zapríčinená predovšetkým tým, že mladí ľudia nemajú prácu, že proste hľadajú ťažko príležitosti, že sú tu dlhodobo nezamestnaní, že je tu čierna práca a tak ďalej. To jednoducho všetko vieme, aj tie návrhy na opatrenia sú viac-menej také, treba vytvoriť takú komisiu, onakú komisiu, ale ja som si predstavoval, že proste ako zvýšime zamestnanosť v tomto roku, aké programy sú pripravené, prípadne v budúcom roku. Žiaľ, nedočítal som sa. Preto by som chcel dať aspoň pár návrhov, možno sa to dostane k pánu podpredsedovi vlády asi v tom, že veľa hovoríme aj v programovom vyhlásení o využití vlastných zdrojov na výrobu elektrickej energie. Vieme, že máme jedinú energetickú surovinu, je to uhlie a stále sú problémy s ťažbou a odkúpením uhlia do Slovenských elektrární. Vieme, že je možnosť vyrábať 10 percent elektrickej energie z vlastných zdrojov, žiaľ, ani toto sa nenapĺňa a každý rok je okolo predaja uhlia zo slovenských baní do Slovenských elektrární veľa, veľa problémov.

Ďalšie by možno bolo využitie predovšetkým ďalšej suroviny, ktorú máme, drevo. Mne je až veľmi ľúto, ako upadli za posledné roky drevárenské podniky. Konkrétne v okrese Prievidza. Mali sme závod Tatra nábytok Pravenec, značkový, ktorý zamestnával 2 700 ľudí. Dnes je tam okolo 150 ľudí a práve teraz som čítal zvodku z okresného úradu práce, kde ďalších 55 ľudí bude v máji prepustených. Teda ostane nám tam 90 ľudí. Je to škoda, lebo si myslím, že by sme to drevo vedeli zhodnotiť. Naši ľudia vedia robiť s drevom. Vedia robiť zaujímavé výrobky, a preto si myslím, že možno by to bola ďalšia cesta, ako by sme mohli naplniť ten program o využití vlastných zdrojov aj surovín.

Po ďalšie, mám tiež veľký úzky kontakt napríklad s Chiranou Stará Turá. Tam ma mrzí, že práve vláda nevie nájsť nejaký kontakt, aby viac pomohla tejto Chirane a smerom k zdravotníctvu, aby dokázala viac táto Chirana robiť pre naše zdravotníctvo. Mnohé veci sa dovážajú zvonku a myslím si, že to by bola tiež cesta, akoby sme mohli pomôcť aspoň časti tejto zamestnanosti. Samozrejme ďalšia tá vec, ale to už troška s potešením musím konštatovať, že sa už na tom pracuje, výstavba bytov a diaľnic. Tam, samozrejme, môžeme využiť opäť našu ľudskú prácu a, samozrejme, aj naše suroviny.

Poslednú vec, ktorú tu mám len tak poznačenú narýchlo. Je to v pôdohospodárstve výroba bionafty. Prakticky je tu pripravený projekt po celom Slovensku vyrábať bionaftu. Opäť si myslím, že by to bolo celkom zaujímavé. Ide tam možno až o 3 000 pracovných príležitostí v rámci Slovenska. Opakujem to len preto, že sú tu proste návrhy, sú tu, myslím si, že veľmi zaujímavé návrhy, ako pomôcť aj nenáročne, ako využiť aj pracovné miesta v jednotlivých regiónoch. Bude to chcieť zrejme od vlády a konkrétne opäť sa musíme odvolať na pána ministra Mikloša, že proste je to šéf, ktorý je zodpovedný aj za ekonomiku, aj za to hospodárstvo, že by mohol zrejme viac a účinnejšie aj v takýchto materiáloch takéto veci viac-menej presadzovať. Možno pri ďalšej správe, ktorú budeme prerokúvať o rok alebo kedy, už budú aj konkrétne opatrenia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Klemens. Po ňom pán poslanec Mesiarik.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

riešenie nezamestnanosti a prijímanie opatrení na jej zníženie musí patriť medzi priority vlády Slovenskej republiky i nás poslancov Národnej rady. Úloha riešiť nezamestnanosť vychádza nielen z predvolebných sľubov všetkých súčasných parlamentných strán vrátane programového vyhlásenia vlády, ale v prvom rade vychádza z potreby denného života. Veď práca a zamestnanosť by mala byť považovaná za základnú sociálnu istotu každého práceschopného občana Slovenskej republiky. Súčasná nezamestnanosť presahujúca 20 percent, v niektorých regiónoch Slovenska 30 percent a v niektorých hlavne vidieckych oblastiach ešte viac, je varovným mementom pre nás všetkých s úlohou problém nezamestnanosti urýchlene riešiť.

Jedno z opatrení, ako riešiť zníženie nezamestnanosti, vidím v rezorte poľnohospodárstva. Poľnohospodársky rezort, ak je funkčný a prosperujúci, možno z hľadiska naviazanosti na iné profesie a rezorty prirovnať k rezortu stavebníctva. Poľnohospodársky rezort okrem toho, že sám zamestnáva ľudí, viaže na seba ďalšie profesie a rezorty hlavne v potravinárstve pri spracúvaní poľnohospodárskych produktov, ale aj v strojárstve pri výrobe poľnohospodárskej techniky, v chemickom priemysle pri výrobe hnojív, minerálnych komponentov, pesticídov, bionafty a iných látok potrebných pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, ale i v stavebníctve pri rekonštrukčných a stavebných prácach na poľnohospodárskych objektoch. Podobne sa viažu na poľnohospodárstvo i ďalšie rezorty národného hospodárstva.

V prosperujúcej poľnohospodárskej veľkovýrobe do roku 1990 pracovalo zhruba 250 tisíc pracovníkov. V súčasnosti pracuje necelých 80 tisíc. Takmer 170 tisíc si prevažne sadlo na lavicu nezamestnaných na ťarchu štátu.

Som si vedomý, že v poľnohospodárskom rezorte do roku 1990, ale i v súčasnosti bola a aj je určitá prezamestnanosť a nižšia efektivita práce, ale ľudia pracovali, mali prácu a neboli odkázaní na milosť a podporu štátu. Poľnohospodári sa vždy k zamestnanosti správali sociálne.

V súčasnosti poľnohospodárska výroba nie je na želateľnej úrovni, čomu zodpovedá i zamestnanosť v nej. Nezmyselnými exekúciami poľnohospodárskych podnikov sa ničí nielen poľnohospodárska výroba, ale ničia sa i pracovné miesta. Občania vidieka, ktorí celý život zasvätili poľnohospodárskej práci, likvidáciou poľnohospodárskych podnikov sú nie vlastnou vinou pripravovaní o základnú sociálnu istotu - prácu.

Za posledný rok exekúciami poľnohospodárskych podnikov a následných opatrení prišlo o prácu v Slovenskej republike takmer 6 000 pracovníkov. Nefunkčná poľnohospodárska výroba má negatívny dosah v prvom rade na spracovateľskú výrobu, t. j. potravinársku. Za minulý rok sa doviezli na Slovensko potraviny za 32 miliárd korún. Z uvedenej sumy za 7 miliárd sa doviezli potraviny, na dopestovanie ktorých nemáme na Slovensku klimatické podmienky. Ide o citrusové ovocie, čaj, kávu, ryžu a kakao. Za 25 miliárd korún sa doviezli potraviny, ktoré si dokážeme vypestovať a spracovať sami vlastnými silami a prostriedkami. Ak si sami poľnohospodárske produkty dopestujeme a spracujeme, zamestnáme ľudí, teda riešime zamestnanosť.

Vážené kolegyne a kolegovia, svojím vystúpením som chcel povedať, že sfunkčnenie a stabilizovanie agropotravinárskeho rezortu môže byť jedným z opatrení na zníženie nezamestnanosti v Slovenskej republike a dúfam, že o to nám všetkým ide.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

som toho názoru, že cieľom a zmyslom, pre ktorý sme navrhli na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady predložiť tieto opatrenia, nebolo to, aby sme my tu v parlamente hovorili vláde, ako má riešiť nezamestnanosť, ale chceli sme sa dozvedieť, čo vláda pripravuje, čo robí a čo mieni urobiť preto, aby sme plnili vládne programové vyhlásenie v tejto oblasti, ktoré, žiaľbohu, neplníme ani z pohľadu roku 2000 nadväzne na štátny rozpočet, zákon o štátnom rozpočte, a obávam sa, že ak by sme spoločne neurobili nejaké kroky, nebude splnený ani záväzok za tie štyri roky, ktoré vládne programové vyhlásenie obsahuje.

Ja považujem stav nezamestnanosti za vážny a, žiaľbohu, ani vývoj, ani prognóza nie je optimistická. Mnoho organizácií, a to vy dobre viete, ohlásilo hromadné prepúšťanie, onedlho pribudnú ďalší absolventi, ktorí si určite prácu nenájdu alebo väčšina z nich, a samotný stav ekonomiky nenasvedčuje tomu, že by bez zásahov, možnože i tvrdých zásahov, došlo k zmene.

Aj z toho pohľadu som očakával, že opatrenia budú stručné, jasné, konkrétne, ale hlavne že budú adresné a zasiahnu okamžite. Predložené opatrenia, ak si dobre všimneme, sú vo veľkej časti postavené do polohy - bolo by treba, bude potrebné. Nie sú zlé, to podotýkam, podľa môjho názoru, ale prinesú ovocie trocha neskôr. Lenže my tých 20 percent, možnože teraz niečo menej, musíme riešiť čím skôr.

Ono je síce zaujímavé, ak nám vláda predložila viacero materiálov, dáva to poslancom mnoho informácií, čo všetko vláda urobila, ale osobne som čakal veľmi stručné, jasné, konkrétne opatrenia na riešenie súčasného zlého stavu v oblasti nezamestnanosti. Očakával som aj to, že vláda povie aj svoje kroky, ktoré chce urobiť smerom k fabrikám, ktoré ešte je možné zachrániť, a takých je dosť. Napríklad aj tým, že rýchlo prijmeme opatrenia na to, aby takéto fabriky mohli získať prevádzkové úvery, pretože v mnohých prípadoch je len toto problém. Ani odbyt, ani výroba však nemajú možnosť získať dobrý lacný prevádzkový úver.

Som toho názoru a stotožňujem sa s vystúpením pána Dzuráka, ktorý hovoril, že za toto nemôže zodpovedať jeden minister ani jedno ministerstvo samé. Teda nielen ministerstvo práce, ale všetky rezorty a celá vláda, a to sme sa pýtali tými opatreniami, čo vláda. Chcem zdôrazniť, že ak chceme bojovať proti chudobe, musíme dať ľuďom prácu, to je základ. A bolo to vždy v každej hospodárskej kríze a je to aj v tejto. Inak sa z toho nedostaneme. Tým nechcem tvrdiť, že vláda v tejto oblasti nerobí nič.

Ak sme dobre sledovali túto oblasť a kroky vlády, urobila viacero krokov, ktoré by mohli napomôcť oživenie ekonomiky, čo je základ aj na riešenie zamestnanosti. Som však toho názoru, že absentuje určitá koordinácia rezortov, absentuje taký, by som povedal, frontálny nástup a zodpovednosť všetkých rezortov. A ja som rád, že pán minister nám ohlásil vo výbore, že tak ako uvádzame pri rôznych zákonoch aj vyjadrenie, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet, že budeme uvádzať pri týchto zákonoch a opatreniach, aký to bude mať dosah na zamestnanosť, aby si to konečne každý uvedomil, že sme tu na to, aby sme vytvárali podmienky pre normálny život občana. A bez práce tie podmienky občan nemá.

Teda riešenie problému zamestnanosti musí byť vecou celej vlády. Chcel by som zdôrazniť, že ak chceme oživiť ekonomiku, čo je teda základom, bude skutočne potrebné a budeme to mať zakrátko tu v parlamente, zmeniť aj fiškálnu politiku tohto štátu. Ja očakávam, že v rozpočte na rok 2001 už budú trošku iné kroky smerujúce aj k oživeniu ekonomiky, že tento rozpočet založí viac rozvojových impulzov, ako tomu bolo vlani a tento rok.

Občan očakáva od vlády, ale aj Národnej rady konkrétne kroky na zastavenie rastu sociálnej pliagy, ktorou je nezamestnanosť, a ja ako poslanec som očakával zase od vlády, keď sme toto uznesenie prijímali, že sa skutočne dozvieme na dvoch - troch listoch konkrétne opatrenia, čo chceme robiť, ale aj to, v čom vláda potrebuje pomoc poslancov parlamentu, výborov, aby sme prispeli k riešeniu problému všetci.

Aj to bol dôvod, prečo sme vo výbore prijali uznesenie, že chceme pomôcť a budeme hneď začiatkom júna robiť spoločné rokovanie výboru s vedením ministerstva práce, kde si sadneme a budeme hľadať možnosti, dávať návrhy, tak ako tu povedal pán Dzurák a ďalší poslanci, aby sme aj my poslanci pomohli rezortom tento problém vyriešiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

panie poslankyne, páni poslanci,

som veľmi sklamaný tým, že taká citlivá a veľmi nebezpečná otázka, ako je otázka nezamestnanosti, v skutočnosti zaujíma v tejto poslaneckej snemovni bezmála len 20 poslancov. Chcem sa vyjadriť k tejto veľmi závažnej téme a veľmi nebezpečnému javu, ktorý môže, ak sa nebude táto otázka riešiť, vyústiť aj do toho, že na Slovensku môžu vzniknúť aj určité sociálne nepokoje najmä v oblastiach východného Slovenska, kde v určitých mikroregiónoch presiahla miera nezamestnanosti už viac ako 40-percentnú hranicu.

Slovensko sa s bezmála 20-percentnou nezamestnanosťou, čo je viac ako 0,5 milióna ľudí bez práce, zaradilo v tomto roku na nie slávne prvé miesto v miere nezamestnanosti z celoeurópskeho hľadiska. Je to alarmujúca skutočnosť aj z toho dôvodu, že vláda Slovenskej republiky si vo svojom programovom vyhlásení predsavzala uskutočniť také opatrenia v slovenskom hospodárstve, ktoré prinesú zníženie nezamestnanosti pod hranicu 10 percent v čase ukončenia jej funkčného obdobia. Vláda sa nachádza na pol ceste svojho vládnutia a ukazuje sa, že strany vládnej koalície ostávajú najviac dlžné občanom, voličom v plnení otázok, ktoré sú spojené s otázkou nezamestnanosti, s otázkou oživenia výroby. Časť vládnej koalície je však spokojná a nehodlá nič robiť. Podľa môjho názoru nie je možné riešiť zamestnanosť inak ako investovaním do výroby, investovaním do podnikovej sféry. Je mylné domnievať sa, že nezamestnanosť má riešiť len minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Opatrenia na riešenie nezamestnanosti, ktoré dnes v Národnej rade predkladá minister Peter Magvaši, preto zákonite vychádzajú z potreby aktívnejšieho prístupu najmä ekonomických a hospodárskych rezortov vlády do celého procesu riešenia otázok zamestnanosti. Pozitívne preto vnímam aj vytvorenie medzirezortnej komisie na riešenie otázok nezamestnanosti, ktorú prácu bude koordinovať podpredseda vlády Ivan Mikloš. Dnešná vysoká miera nezamestnanosti nie je zapríčinená, tak ako sa to snaží verejnosti nahovoriť opozícia, len neschopnosťou súčasnej vládnej koalície riešiť túto otázku. Príčinu bezmála 20-percentnej nezamestnanosti z celoslovenského pohľadu treba hľadať v období rokov 1990 - 1998, keď dochádzalo k neefektívnej a nekontrolovateľnej transformácii slovenského hospodárstva, k neefektívnej privatizácii. Osobne vidím ďalšie príčiny terajšej nezamestnanosti najmä v týchto štyroch oblastiach.

Po prvé ide o veľké rozdiely v regionálnej nezamestnanosti. Značné rozdiely v miere nezamestnanosti vyvoláva sociálne napätie najmä v okresoch východného a takisto aj južného Slovenska. Miera nezamestnanosti sa v okresoch Košického a Prešovského kraja dlhodobo pohybuje nad celoslovenským priemerom. Na východe republiky vznikli mikroregióny, v ktorých miera nezamestnanosti presiahla hranicu 40 percent. Tieto regióny si samé poradiť s nezamestnanosťou nevedia, preto je nevyhnutné, aby vláda Slovenskej republiky prostredníctvom jasných, rýchlych a cielených rozvojových programov pomáhala prioritne riešiť tento nezdravý a celospoločensky nebezpečný jav. Bez verejných investícií sa nebudú môcť tieto mikroregióny postaviť na vlastné nohy. Jednou z pomoci malo byť prijatie zákona o regionálnom rozvoji a zákona o hospodárskych parkoch. Tieto legislatívne iniciatívy sa objavili aj v prioritách vlády a je preto pre mňa zarážajúce, že dodnes tieto právne normy neuzreli svetlo sveta a v dohľadnom čase sa s nimi neráta ani na rokovaniach vlády či parlamentu.

Po druhé v nedostatočnej vzdelanostnej úrovni spoločnosti. Nový vedecko-technický pokrok si čoraz viac vyžaduje aj vysokú vzdelanostnú úroveň, vzdelanú pracovnú silu. Podstatná časť dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov, zvlášť občanov rómskej národnosti, je dlhodobo nezamestnaná kvôli nekvalifikovanému vzdelaniu. Dnes má totiž bezmála 200 000 nezamestnaných len základné či učňovské vzdelanie a na druhej strane podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí je malý. Nízke vzdelanie našich spoluobčanov je hlavným znevýhodňujúcim faktorom na trhu práce. Som preto rád, že aj na ministerstve školstva sa pripravuje nová reforma v školstve a v odbornej verejnosti sa už dlhšie diskutuje o projekte Milénium 2000. Tento projekt prináša nové pohľady na štrukturálne zmeny v systéme škôl, zmeny v systéme vzdelávania mladej generácie, prispôsobenie sa školstva požiadavkám trhu práce. Významný posun dopredu v tejto oblasti by mal priniesť aj národný projekt Infovek, ktorého cieľom je napojiť základné a stredné školy na internetovú sieť. Viesť vyučujúci proces prostredníctvom výpočtovej techniky.

Národná rada pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte na tento rok prijala pozmeňujúci návrh, aby sa na realizácii Infoveku vyčlenilo o 35 miliónov korún viac. To prinieslo nové technológie, nové možnosti vzdelávania sa prostredníctvom výpočtovej techniky vo viac ako 150 základných a stredných školách. Chcem aj touto cestou vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby pri príprave rozpočtu na rok 2001 zohľadnila nevyhnutnosť investovania do vzdelania, investovania do slovenského školstva. Som presvedčený, že financie, ktoré investujeme do mladej generácie, sa nám určite v budúcnosti vrátia aj s úrokmi. Ak sa tak nestane, môže sa celkom ľahko stať, že slovenské školstvo spadne do priepasti a mladí ľudia končiaci školu pôjdu namiesto do zamestnania na úrady práce alebo odídu do cudziny.

Po tretie, k diskriminácii na trhu práce. Parlament v uplynulom období schválil zákon, ktorý zatiaľ len na papieri bráni diskriminácii občanov pri prijímaní do zamestnania. Realita je totiž iná a rôzne formy diskriminácie najčastejšie na vlastnom tele majú možnosť pocítiť mladí ľudia, absolventi stredných či vysokých škôl, ale aj mladé matky. Požiadavka Strany demokratickej ľavice na uplatnenie práva na prvé zamestnanie pre absolventov škôl sa ukazuje stále aktuálnejšia, pričom ide o prijatie súborov právnych noriem, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť mladej generácie. Ak sa pozrieme do štátov Európskej únie, či už je to Nemecko, Francúzsko alebo aj Veľká Británia a Španielsko, zistíme, že v týchto krajinách vlády vynakladajú veľké finančné prostriedky na realizáciu myšlienky aktívneho zamestnávania mladých ľudí. Len v minulom mesiaci podporila susedná vláda, vláda Českej republiky, projekt, ktorý prinesie vytvorenie 35 tisíc nových pracovných miest vo verejných inštitúciách pre čerstvých absolventov strednej či vysokej školy.

Nie je teda pravda to, čo tvrdí podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, že prijímanie legislatívnych noriem, ktoré by pomáhali pri zamestnávaní mladých ľudí, znamenali by niečo neštandardné, niečo atypické alebo dokonca protiústavné. Zamestnávanie mladých ľudí napĺňa myšlienku práva na prvé zamestnanie, môžeme podľa mňa dosiahnuť aj tým, že znížime daňové a odvodové zaťaženie tým zamestnávateľom, ktorí zamestnajú absolventa školy.

A po štvrté, k čoraz viac sa rozmáhajúcej čiernej práci. Odhady úradov práce sú také, že dnes okolo 150 tisíc evidovaných nezamestnaných občanov poberá podporu v nezamestnanosti či štátnu sociálnu dávku, ale zároveň si privyrábajú načierno. Je spoločensky neúnosné, že dlhodobo nezamestnaní nie sú povinní za štátne finančné dávky vykonať žiadnu adekvátnu službu pre spoločnosť. Som rád, že pri príprave novely Ústavy Slovenskej republiky sa zapracovala aj požiadavka SDĽ, aby sa rozšíril článok 18 ústavy. Novelou článku 18 sa totiž rozšíri okruh prác, ktoré nie sú považované za nútené práce, o menšie služby v obciach a mestách. Ústavne tak vytvoríme dlhodobo očakávaný predpoklad, že tí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a poberajú štátne sociálne dávky, budú musieť odpracovať určitý počet hodín pri zveľaďovaní našich obcí a miest. Nezamestnaní sa tak zapoja do pracovného života, budú mať opäť pocit svojej užitočnosti pre spoločnosť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nezamestnanosť sa stala rakovinou našej spoločnosti. Pozitívne preto hodnotím, že materiál predkladaný ministrom Petrom Magvašim obsahuje aj konkrétne kroky vedúce k riešeniu otázky zamestnanosti. V tejto chvíli mi ostáva len veriť, že úlohy, ktoré si pred seba postavila vláda v tomto materiáli, budú naozaj splnené.

Ďakujem za porozumenie. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ako posledná vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Sárközy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé kolegyne, kolegovia,

pán poslanec Mikloško ma posiela s tým, že "gyorsan". Budem sa snažiť, je 22.00 hodín. Ja som veľmi zvažovala, či mám vystúpiť, ale myslela som si, že bude treba reagovať na tie slohové práce, ktoré tu odzneli, to som si zrejme požičala od môjho kolegu, ktorý to povedal včera. A je na škodu veci, že neboli včera prítomní všetci v Papierničke, pretože si myslím, že tá diskusia by sa rozprúdila trošičku inak, pretože ktorí sme tam boli včera prítomní, mám taký dojem, že o nezamestnanosti a zamestnanosti na Slovensku sme rozprávali asi hodinu alebo hodinu aj pol. Keby tam bol podpredseda Strany demokratickej ľavice, hádam by teraz nevytýkal poslancom, ktorí tu nie sú, ale ktorí tam sedeli včera, prečo je prázdna snemovňa. To len na úvod.

A myslím si, že na začiatku treba ešte niečo povedať, ja som to aj vo výbore počúvala, povedala som to aj včera, ale poviem to aj teraz, pretože opakovanie je matka múdrosti. Už v našom výbore pre sociálne veci a bývanie som mala taký dojem, že rezort ministerstva práce a sociálnych vecí nemá na starosti rezort práce. Ja teraz hovorím o zamestnanosti a nehovorím o nezamestnanosti, pretože pán minister hovoril, že treba to brať pozitívne, takže ja hovorím o zamestnanosti, a nie o nezamestnanosti, pretože uznesenie sme prijímali v tom duchu. Ja s tým maximálne súhlasím, takže nehovorím nič iné, ako hovoríte vy, že aby som prečítala zákon o zamestnanosti, je to pravda. No lenže myslím si, že keď to ministerstvo má v názve, že je to ministerstvo práce na prvom mieste, a potom sú sociálne veci, tak to ministerstvo nerozdáva len sociálne dávky, ale má na starosti aj zamestnanosť a nezamestnanosť úzko súvisí s nezamestnanosťou.

No a pán minister, predsa Národný úrad práce má na starosti aktívnu aj pasívnu politiku nezamestnanosti a tento ctený parlament vás zvolil za predsedu správnej rady Národného úradu práce. Takže, keď hovoríme o tom, čo vláda robí pre zamestnanosť, tak sedíte tu za vládu, ale aj ako predseda správnej rady Národného úradu práce. Ja veľmi nerada citujem tie veci, ktoré má na starosti každý, kto tu sedí, pretože si myslím, že ten materiál sme dostali všetci, ale predsa je tam zopár pasáží, ktoré by som v krátkosti citovala a potom poviem prečo.

Príčinou rastúcej nezamestnanosti nie sú iba štrukturálne zmeny v mikrosfére, malý obeh investícií alebo nevhodná regionálna politika. Tieto faktory, keď pôsobia spoločne, prinesú určitú zamestnanosť, neriešia však problém rastúcej nezamestnanosti v podmienkach, keď nadzamestnanosť je stále vysoká. Hovoríme o tom, že na Slovensku je vyše 20-percentná nezamestnanosť, ale musíme si uvedomiť, že ešte je tu stále nadzamestnanosť. Však aj v tom materiáli, ktorý ste pripravili, je napísané, respektíve že je nadzamestnanosť v Železniciach Slovenskej republiky. Ja neviem, či je to nadzamestnanosť, ale predsa sú tam Hnedouhoľné bane, a to nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dzurákom, pretože tam je útlm ťažby a po tretie, a je to veľmi dôležité, je nadzamestnanosť vo verejnej správe. Takže keď hovoríme o decentralizácii verejnej správy, tak si musíme uvedomiť aj to, že keď sa spraví decentralizácia, tak jasná vec, že táto nadzamestnanosť vo verejnej správe sa zníži. Preto som citovala toto.

Nezamestnanosť po určitú hranicu možno považovať za fenomén závislý od vývoja ekonomiky, od uplatňovania hospodárskej politiky a od súhrnu vnútorných a vonkajších vplyvov. Súčasný stav nezamestnanosti na Slovensku má však také kvantitatívne dimenzie, že si vyžaduje riešenie využívajúce osobitne inštrumentárium na zabránenie ďalšieho nepriaznivého vývoja v tejto oblasti. Aké bude to inštrumentárium? Je to konštatačné, ale mňa jednak ako poslankyňu a členku výboru pre sociálne veci a bývanie zaujíma, aké bude to inštrumentárium, ako tomu mám rozumieť.

Ďalej sa tu uvádzajú hlavné príčiny nezamestnanosti, ja to nebudem rozvádzať, to má každý, ale hovorí sa tu o tom, že k hlavným príčinám terajšej vysokej nezamestnanosti patrí skutočnosť, že sa do krátkeho obdobia koncentrujú dôsledky závažných hospodársko-politických rozhodnutí, vedená štruktúra hospodárstva, omyly nedávnej privatizácie, nedostatočné zahraničné investície a štrukturálne programy trhu práce.

Potom sa tu hovorilo o regionálnych rozdieloch nezamestnanosti. Ja by som upriamila pozornosť na jednu vec. Jasná vec, však sme to veľa rozoberali aj vo výbore, že neviem presne, ale mám taký dojem, že je 40 okresov, kde nezamestnanosť je nad 30 percent, ten počet teraz neviem, pretože to nie je v materiáli. Ale jedno si treba uvedomiť, že regionálna nezamestnanosť je špecifická aj v rámci jedného okresu. Spomeniem okres Dunajská Streda, to som tu už spomínala, kde síce miera nezamestnanosti teraz už prekročila asi tých 20 percent, ale keď sme ten materiál vo výbore mali niekedy vo februári, tak to bolo ešte pod 20 percent, ale to špecifikum je v tom, že pokiaľ napríklad vo Veľkom Mederi, kde bývam, je nezamestnanosť 27,7 percenta, v Šamoríne je 4,3 percenta. To preto, že je tam blízkosť Bratislavy, kde tí ľudia cestujú. A treba si uvedomiť jedno, že mobilita pracovnej sily na Slovensku je veľmi nízka. Keď hovoríme o regionálnej politike, tak si musíme byť vedomí aj toho, že z tisíc ľudí len 60 ľudí cestuje za prácou. Takže sú také dôležité čísla, s ktorými by sme asi mali niečo robiť.

Potom sa píše o tom, že je vysoký daňový a odvodový klin, to je samozrejmá vec, a nízko platená práca nevyvoláva vďaka súčasnému sociálnemu systému záujem prijať takúto prácu. Vzhľadom na nemožnosť a neželateľnosť zrušenia sociálnej siete treba túto deformáciu riešiť inak. Moja otázka: Ako? Teraz som pozorne sledovala vystúpenie pána podpredsedu Andrassyho, pán minister kýval kladne na všetky jeho vystúpenia, až raz zakýval negatívne hlavou, a to bola čierna práca. Pán minister to viackrát zdôraznil aj vo výbore, vy nesúhlasíte s tým číslom, že je asi 150 tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno, asi to vysvetlíte aj teraz, ale ja tu čítam, že čierna zamestnanosť a slabá kontrola, výrazné rozdiely medzi evidovanou a zisťovanou nezamestnanosťou, ale aj iné indikátory ukazujú na to, že podstatná časť registrovaných nezamestnaných pracuje. No a toto je dôležité, to, čomu ja veľmi nerozumiem. Odhad práce načierno podľa daňových úradov je 200 až 250 tisíc osôb vrátane zamestnávaných cudzincov bez povolenia, včera ste povedali, že asi len 15 tisíc cudzincov, a to hlavne Ukrajincov pracuje na Slovensku, ale Národný úrad práce počet zamestnaných osôb načierno odhaduje na 120 až 160 tisíc. To je rozdiel takmer 80 alebo 100 tisíc. Ktoré číslo je teraz smerodajné.

Už tu bolo hovorené o nedostatočnej vzdelanosti, s tým môžeme maximálne súhlasiť. Keď dobre viem, tak vysokoškolsky vzdelaných nezamestnaných je asi len 1,5 percenta. No a tu sa hovorí o tom, že zmena aktívnej politiky trhu práce, súčasná podoba aktívnej politiky je procyklická, netransparentná, neefektívna. Preto treba zvážiť nahradenie doterajších programov jednotnou, automaticky nárokovateľnou úľavou z odvodových alebo daňových povinností pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú dlhodobo nezamestnaných alebo ak dlhodobo nezamestnaný začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. No ale jedno nechápem, prečo sa vláda v decembri a dokonca aj teraz negatívne stavia k takzvaným Prokopovičovým zákonom, však toto je o tom, o ničom inom. Tak potom buď tu hovoríme komplexne o všetkých pákach, ktoré máme v nezamestnanosti, alebo potom fakt treba povedať, že táto vláda nerobí všetko pre to, aby sa nezamestnanosť znížila a zamestnanosť zvýšila.

Budem končiť, pretože som povedala, že budem hovoriť krátko. Ešte je tu zvýšenie flexibility trhu práce posilnením možností zamestnávania na kratší pracovný čas. Jasná vec, novela zákona to povoľuje. Na formuláciu opatrení riešenia problému nezamestnanosti bude žiaduce urobiť krátku a strednodobú prognózu vymedzujúcu všetky relevantné vplyvy, ktoré v tejto oblasti budú pôsobiť. Kvantifikovať by sa mal najmä vplyv tých opatrení, ktoré sa v prítomnosti všeobecne odporúčajú ako cesty na riešenie problému nezamestnanosti. Kedy, ako? A posledná veta. Navrhované opatrenia postupu riešenia problému nezamestnanosti treba ďalej rozpracovať. Na tento účel je opodstatnené vytvoriť medzirezortnú komisiu na riešenie problému nezamestnanosti. Ja sa pýtam, že kedy sa to stane, pretože tá nezamestnanosť presiahla tých 20 percent, to je jedna dôležitá otázka. A druhá, minulý týždeň, asi to bolo v utorok, keď sme vo výbore prerokúvali túto problematiku, tak okrem iného ja som tam navrhla to, čo nakoniec výbor aj prijal svojím uznesením, aby výbor pre sociálne veci a bývanie spravil jeden nový seminár alebo neviem, ako to nazvať, kde by boli jednak pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nielen pán minister, ale aj sekční šéfovia, aby tam bol generálny riaditeľ Národného úradu práce, aby sme si sadli a porozprávali sa, ako ďalej a čo mienime robiť, aby sa tá nezamestnanosť znížila. Ja som za to, aby tam potom boli prítomní aj ostatní páni ministri alebo tí, ktorí na zamestnanosti majú niečo robiť, nech je tam aj pán podpredseda vlády pre ekonomiku, nech je tam aj pán minister hospodárstva, nech je tam aj pán minister školstva, ale chcem vedieť, kedy, ako, konkrétne veci, a nie konštatančné.

Ďakujem pekne, len toto som chcela k tomu povedať. (Potlesk.)