Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Prosím, pán poslanec, stručne.
Poslanec V. Faič:
Budem rešpektovať predsedajúceho a vyjadrím sa stručne.
Nazdávam sa, že je dobré, že táto správa tu bola, pretože bola možnosť dať odpočet a, samozrejme, aj vyjadriť názory. Boli tu dané otázky na doplnenie a nazdávam sa, že aj isté námety na novú štruktúru obsahu správy, ktorá bude hovoriť o hodnotení regionálnej politiky v budúcnosti. Myslím si, že tu zazneli veľmi vecné námety aj pre pána podpredsedu, ktoré si iste nenechá pre seba, ale boli smerované pre celú vládu.
Výbor pre verejnú správu prijal pri prerokúvaní tejto správy svoje vlastné interné uznesenie, ktoré vlastne tento výbor bude viesť k tomu, aby bol zapojený do celého procesu tvorby a, samozrejme, aj realizácie regionálnej politiky z hľadiska kontrolnej funkcie. Že ide o vážnu problematiku, svedčí aj fakt, že rozprava, ktorá tu bola, pritiahla viacerých kolegov a kolegyne k účasti na rokovaní o tomto bode programu. Nazdávam sa, že tak rozprava, ako aj reakcia pána podpredsedu vlády na vznesené otázky a pripomienky boli vecné, korektné, so záujmom odstrániť problémy pri tvorbe a, samozrejme, aj realizácii a navodiť tak aktívnu realizáciu regionálnej politiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi, ďakujem pánu podpredsedovi vlády za účasť na prerokovaní tohto bodu.
Páni poslanci, panie poslankyne, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz, keďže je aj súhlas pána ministra Magvašiho, predpokladám, prerokovali ešte správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a po ňom by sme prešli na opatrenia na riešenie nezamestnanosti v Slovenskej republike. Môžeme.
Ďakujem.
Takže nasledujúcim bodom programu je
správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999.
Správu ste dostali ako tlač 523 a spoločnú správu výborov ako tlač 523a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby správu uviedol.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Pán poslanec Benkovský sa ešte hlási s procedurálnym návrhom.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som poprosiť ctenú snemovňu, že je skutočne nedôstojné, aby sme prerokúvali takéto vážne body programu, či sa to týkalo bezpečnosti, regionálneho rozvoja alebo teraz Najvyššieho kontrolného úradu za účasti torza poslancov. Preto navrhujem, aby sme túto schôdzu prerušili a rokovali o tom v normálnom čase za účasti poslancov, ak to tak nevieme zabezpečiť teraz.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Myslím si, že páni poslanci sú prítomní, zazvoním.
Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predseda, predložte správu.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Stahl:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti nášho úradu za rok 1999, tak ako je to uložené ustanovením § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Správa obsahuje informácie o postavení a organizačnom členení, zameraní kontrolnej činnosti, výsledkoch kontrolnej činnosti a o ostatnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999. V prílohe správy je uvedené stručné vyhodnotenie výsledkov kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu podľa jednotlivých kontrolných akcií a kapitol štátneho rozpočtu.
V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky v priebehu hodnoteného obdobia zasielal správu o výsledkoch každej kontrolnej akcie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému výboru Národnej rady pre náš úrad, ako aj vecne príslušnému výboru Národnej rady. Súčasťou týchto správ bol aj prehľad opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie zistených nedostatkov.
Najvyšší kontrolný úrad svoju činnosť zabezpečoval v roku 1999 v zmysle článku 60 Ústavy Slovenskej republiky ako nezávislý orgán s 219 zamestnancami, z toho 148 kontrolórmi. Ako tu už bolo aj v minulosti povedané, pôsobnosť, práva a povinnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ako aj jeho postavenie vo vzťahu k iným štátnym orgánom sú dané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Tento zákon neumožňuje Najvyššiemu kontrolnému úradu výkon kontroly všetkých verejných financií vyberaných na základe zákona v prospech verejnoprávnych inštitúcií, fondov, miest a obcí, ako aj kontrolu hospodárenia s ich majetkom. Uvedená oblasť teda zostáva aj naďalej nepokrytá nezávislou vonkajšou kontrolou. Z uvedeného dôvodu zostáva nekompatibilné postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky s postavením nezávislých najvyšších kontrolných inštitúcií v štátoch Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad nemá zákonodarnú iniciatívu. Z tohto dôvodu sa problematiku rozširovania svojej kontrolnej pôsobnosti snažil riešiť okrem námetov na zmenu príslušnej časti Ústavy Slovenskej republiky a reformy verejnej správy v Slovenskej republike aj pri príprave dokumentov v rámci procesu integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie.
Kontrolná činnosť úradu v roku 1999 vychádzala zo zamerania schvaľovaného predsedom po prerokovaní v Rade Najvyššieho kontrolného úradu. Jednotlivé kontrolné akcie boli organizované tak, aby umožnili realizovať trvalo platné priority a ciele Najvyššieho kontrolného úradu, a to realizovať v maximálnej miere a rovnomerne vecnú a osobnú pôsobnosť úradu v zmysle § 2 a § 4 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Zabezpečiť splnenie povinností úradu vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, to znamená vypracovanie stanovísk k návrhu štátneho záverečného účtu a k návrhu štátneho rozpočtu pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ďalšie stanoviská a správy, o ktoré požiada Národná rada. Ďalej zabezpečiť realizáciu takých kontrolných akcií, ktoré sú zamerané na väčšie položky rozpočtových prostriedkov alebo majetku štátu. Reagovať na aktuálne požiadavky, to znamená podnety z Národnej rady, od členov vlády a tak ďalej. Vyhodnotiť plnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených predchádzajúcimi kontrolami.
V roku 1999 úrad vykonal celkom 108 kontrolných akcií. Najväčší počet kontrolných akcií bol zameraný na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a majetok štátu, pričom predmetom väčšiny kontrolných akcií bolo zároveň hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a aj nakladanie s majetkom štátu. V príjmovej časti štátneho rozpočtu boli kontrolné akcie zamerané, ako je to uvedené v predkladanom materiáli, na spôsob vyrubovania a vymáhania daní, odvodov, poplatkov a pokút a na výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov, ktorých účastníkom je štát.
Výsledky kontrol sme využili aj pri vypracovaní stanovísk úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1998 a stanovísk k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 a na rok 2000 pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky. V správe sú v osobitnej časti uvedené systémové poznatky vyplývajúce z kontrolnej činnosti úradu vykonané v príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu a v hospodárení s majetkom štátu. V prílohe správy sú uvedené tie výsledky kontrolnej činnosti za rok 1999 podľa jednotlivých kontrolných akcií a kapitol štátneho rozpočtu, ktoré obsahujú údaje o predmete kontroly, kontrolovaných subjektoch, najdôležitejších kontrolných zisteniach a príklady porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov.
Z predloženej správy o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu vyplýva, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu úrad vykonal kontrolu ťažiskových položiek daňových príjmov, t. j. dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
Uvedenými kontrolami bolo zistené, že napriek zlepšenému výberu dane z pridanej hodnoty v priebehu roku 1999 pretrvával nepriaznivý trend rastu pohľadávok štátu, na ktorom sa do určitej miery podieľala aj daňová legislatíva, ktorá sťažuje výber daní a vymáhanie nedoplatkov najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty a umožňuje i daňové úniky. Nedostatky sú aj v uplatňovaní súčasných právnych predpisov príslušnými orgánmi štátnej správy, ich nekonaním, respektíve oneskoreným konaním. Aj vymožiteľnosť, respektíve vymoženosť pohľadávok štátu súdnymi exekútormi a súdmi je neuspokojivá. Likvidácia podnikov a konkurzné konanie prebiehajú zdĺhavo a uspokojenie štátu ako veriteľa je nedostatočné, čím sa tieto pohľadávky dostávajú do kategórie nevymožiteľných.
Kroky, ktoré vykonávajú finančné orgány na vymoženie niektorých pohľadávok, sú spojené so značným úsilím, pričom výťažok z predaja zhabaného tovaru alebo majetku nepokryje ani náklady spojené s ich vymáhaním.
V colnej oblasti bolo zistené nedôsledné zabezpečovanie colného dlhu, nepresná evidencia zaisteného a zhabaného tovaru, jeho nedostatočná ochrana pri skladovaní a tiež jeho neefektívny predaj. Oneskorené konanie, respektíve nekonanie colných orgánov bolo tiež v niektorých prípadoch príčinou, že sa časť pohľadávok štátu dostala do kategórie takzvaných nevymožiteľných. Aj na tieto nedostatky sme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poukazovali už v našich predchádzajúcich správach, žiaľ, bez dostatočného efektu v podobe nápravy.
Východiská k náprave vidíme okrem dôslednejšej prípravy daňových zákonov a súvisiacich predpisov aj vo vytváraní podmienok na dôsledné uplatňovanie daňových zákonov a colných predpisov príslušnými štátnymi orgánmi. Nevyhnutným je i dôsledné vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči osobám, ktoré porušujú zákon vrátane zamestnancov daňových a colných orgánov.
Veľkú pozornosť venoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky aj kontrole výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Najväčší počet porušení zákona bol zistený kontrolou hospodárenia s prostriedkami Štátneho fondu rozvoja bývania, keď nebol dodržiavaný najmä § 11 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, podľa ktorého fond má rozhodnúť o poskytnutí štátnej podpory do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti okresnému úradu. Nedodržanie uvedeného termínu bolo spôsobené najmä nedostatkom zdrojov v nadväznosti na veľký počet žiadostí.
Ďalšími porušovanými predpismi, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch a, žiaľ, bez väčšieho náznaku zlepšenia boli zákon o rozpočtových pravidlách, pri ktorom boli porušované najmä ustanovenia o účelovom a hospodárnom použití rozpočtových prostriedkov, zákon o účtovníctve, keď dochádzalo k porušovaniu povinnosti viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby vecne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Ďalej zákon o správe majetku štátu, keď neboli dodržiavané najmä povinnosti správcu majetku štátu spojené s jeho nakladaním, udržiavaním a ochranou. Taktiež zákon o verejnom obstarávaní, ktorého porušovanie sa prejavilo v nehospodárnom použití rozpočtových prostriedkov. Veľmi nepriaznivá situácia pretrvávala aj v oblasti nakladania s majetkom v štátnych podnikoch.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poznatky úradu potvrdzujú, že rozhodujúcou príčinou porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj nedodržiavanie princípov hospodárnosti a účelnosti vynakladania rozpočtových prostriedkov je ľudský faktor. Na základe kontrolných zistení je možné uviesť, že zásadný obrat v kvalite ľudského faktora nebol dosiahnutý. V roku 1999 bolo na základe kontrolou zistených nedostatkov prijatých celkom 1 791 opatrení na ich odstránenie. Z toho bolo 416 opatrení prijatých v ústredných orgánoch štátnej správy a 1 375 opatrení v organizáciách, ktorých sú zakladateľmi. Uvedené údaje, ktoré sú v podstate už niekoľko rokov na rovnakej úrovni, svedčia o pretrvávajúcom porušovaní právnych predpisov a interných noriem zo strany správcov jednotlivých kapitol, respektíve im podriadených organizácií, ako aj o nízkej účinnosti opatrení prijímaných na odstránenie zistených nedostatkov.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislá kontrolná inštitúcia sa však na riešení uvedeného problému môže podieľať len v rovine oboznamovania kompetentných orgánov so zistenými nedostatkami vrátane oznamovania prípadov podozrenia z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Nemá možnosť zasahovať do riešenia problémov represívnym spôsobom. V tejto súvislosti úrad v prvom štvrťroku tohto roku inicioval pracovné stretnutie so zástupcami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s cieľom zefektívniť formy spolupráce Najvyššieho kontrolného úradu s uvedenými orgánmi pri odhaľovaní porušovania zákonov počas výkonu kontrolných akcií a v boji proti korupcii.
Jedným z nástrojov, ktoré by mali mať vplyv na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny, je viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Účinnosť tohto nástroja však bola aj v roku 1999 problematická. Z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny boli síce kapitolám viazané rozpočtové prostriedky v celkovej sume viac ako 861 miliónov Sk, ale z tohto objemu im boli poskytnuté úľavy z viazania v sume viac ako 688 miliónov Sk, t. j. podiel úľav na viazaní bol cirka 80 percent.
Uvedené údaje nepriamo potvrdzujú filozofiu "kontrolovaných subjektov", že porušovanie rozpočtovej disciplíny je v konečnom dôsledku nesankcionovateľné.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v roku 1999 v oblasti medzinárodnej spolupráce sa zameral nielen na získavanie nových poznatkov a výmenu pracovných skúseností z výkonu finančnej kontroly s partnerskými najvyššími kontrolnými inštitúciami členských štátov INTOSAI a EUROSAI, ako aj s Európskym účtovným dvorom, ale sa podieľal aj na tvorbe odporúčaní INTOSAI, týkajúcich sa pôsobenia najvyšších kontrolných inštitúcii v súvislosti s európskou integráciou.
V oblasti legislatívnych aktivít sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadroval celkom k 293 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, medzi nimi i k takým dôležitým návrhom právnych noriem ako napríklad návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a návrhy vykonávacích predpisov, návrh zákona o verejnom obstarávaní, návrh novely zákona o štátnom podniku, návrh colného zákona a tak ďalej. Legislatívne odporúčania sme dávali v rámci stanovísk, ktoré úrad predkladá aj Národnej rade v zmysle § 13 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
ďakujem za možnosť predniesť úvodné slovo k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Milana Benkovského, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru podal spoločnú správu Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o prerokovaní správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999 (tlač 523).
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999 rozhodnutím číslo 592 zo 4. apríla 2000 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výborom v termíne do 5. mája 1999. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu.
Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 375 z 3. mája tohto roku, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením číslo 243 zo 4. mája 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 125 z 3. mája a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu svojím uznesením číslo 137 z 3. mája.
Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999 zobrať na vedomie. S týmto aj pred vás predchádzame.
Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa k tomuto bodu programu chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že dvaja páni poslanci, pán poslanec Rusnák, pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne.
Dávam slovo prvému prihlásenému pánu poslancovi Rusnákovi.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,
vážené kolegyne, kolegovia,
pre Národnú radu Slovenskej republiky je správa o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za predchádzajúci rok významným zdrojom informácií o stave v hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Je na poslancoch Národnej rady, aby ju dokázali maximálne využiť vo svojej práci v oblastiach patriacich do pôsobnosti Národnej rady. Okrem iného výsledky činnosti Najvyššieho kontrolného úradu môžu byť pre poslancov aj východiskovou pozíciou na uplatnenie ich práva kvalifikovane interpelovať vládu, jej člena alebo vedúceho iného orgánu štátnej správy. Interpelácie vo všetkých parlamentných demokraciách v zahraničí sú klasickým a účinným prostriedkom na kontrolu výkonnej moci parlamentu.
Kolegyne, kolegovia, myslím si, že aj pre vládu a jej členov je správa Najvyššieho kontrolného úradu užitočným materiálom, ktorý v koncentrovanej podobe ukazuje na najzávažnejšie nedostatky a pochybenia, ktoré sa vyskytli a boli nezávislou kontrolou zistené v oblastiach, za ktoré zodpovedá vláda. Vláda a jej členovia majú možnosť využiť takéto poznatky na aktívny prístup k riešeniu rokmi pretrvávajúcich, niekedy až absurdných negatívnych javov v rozpočtovom hospodárení. Je na nás, aby sme túto možnosť vlády zmenili na povinnosť vlády. Očakávam, že vláda v súvislosti so správou, ktorú sme si pred chvíľou vypočuli, prijme konkrétne systémové kroky na uplatnenie nápravy množstva nedostatkov opatreniami v jej pôsobnosti, respektíve v pôsobnosti jednotlivých ministrov. Ak sa tak nestane, bude potrebné interpelovať napríklad ministerku financií, čo mieni urobiť na zabezpečenie rozpočtovej disciplíny, ministra vnútra, ako využiť v podmienkach rezortu poznatky Najvyššieho kontrolného úradu na zefektívnenie boja proti úplatkárstvu a korupcii. Takto možno pokračovať ostatnými ministrami a vedúcimi ústredných orgánov štátnej správy.
Tieto orgány disponujú aj vlastným vnútorným kontrolným mechanizmom, ktorý sa musí stať, ak to tak doposiaľ nie je, neformálnou súčasťou ich riadiacej práce. Výsledky predloženej správy svedčia o tom, že sú tu značné rezervy. Výsledky kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sú alarmujúce, nastavujú zrkadlo hospodáreniu len s prostriedkami a majetkom štátu v užšom slova zmysle. Pretrváva stav, ktorý je napokon známy, ale je potrebné ho riešiť. Dnes je totiž stav taký, že oblasť hospodárenia s verejnými prostriedkami a verejným majetkom v širšom slova zmysle stále nie je zabezpečená inštitucionálne nezávislou vonkajšou finančnou kontrolou, ktorú v podmienkach Slovenska predstavuje Najvyšší kontrolný úrad.
Mám za to, že poslanci Národnej rady majú právo vedieť o nakladaní s verejnými financiami, mali by dostať kompletnú informáciu, ako sa nakladá s prostriedkami plynúcimi zo štátneho rozpočtu, ako aj s prostriedkami, ktoré sú príjmom rôznych inštitúcií na základe zákonov. Verejnosť očakáva, že vonkajšia kontrola sa dostane aj do takých organizácií, akými sú Fond národného majetku a poisťovne. Náprava v tomto smere je v kompetencii nás poslancov. Príležitosť nám poskytuje príprava novely ústavy. Verím, že ju využijeme a cez rozšírené právomoci Najvyššieho kontrolného úradu dostaneme my, ako aj široká verejnosť lepší obraz o hospodárení v tomto štáte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakuje pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,
krátko som takto vystúpil k minuloročnej správe Najvyššieho kontrolného úradu a hovoril som, že všetky tieto úniky peňazí, všetky účtovné nepresnosti a prestúpenia, napríklad zákona o verejnom obstarávaní, o účtovníctve, sú oproti tomu, aké sú úniky pri mrhaní desiatkami a stovkami miliónov pri nehospodárnom zaobchádzaní s verejnými financiami, že to je takzvaná druhá liga. Ale je veľmi dôležitá, pretože skutočne odhaľuje, že kontrola sama bez účinných sankcií jednoducho nestačí na zlepšenie. Správa z minulého roku a z tohto roku sa dosť podobajú, ale nepodobajú sa celkom. Hovorí sa a bolo to, myslím si, veľmi jasne povedané, že najväčším dôvodom týchto všetkých pochybení je ľudský faktor. Ja sa znova vrátim k tomu, že keď niet nejakých sankcií alebo aj verejnej kontroly, tak potom niet nápravy.
Čo sa týka tej prvej ligy, ktorá nebola postihovaná Najvyšším kontrolným úradom, na verejnosť sa skorej dostávajú škandály, ktoré sú v médiách. Veľkú časť z nich prešetruje finančná polícia. V našom volebnom období sa po prvé objem príslušných peňazí znížil, po druhé to má aj osobné politické dôsledky. Myslím si, že tí dnes zodpovední sú si viac vedomí zodpovednosti.
Teraz ako to aplikovať aj pre tú oblasť, ktorú kontroluje Najvyšší kontrolný úrad. Minulý rok sme si odpovedali, že sú také systémové kroky, ako je privatizácia. Veľmi veľa najmä v hospodárskych odvetviach, ktoré patria ako majetok štátu, sa stratí neefektívne vynaložených peňazí. Po privatizácii toto už nebude možné. Myslím si, že od tých čias sme neurobili veľký pokrok. Dúfam, že tento rok sa konečne v tejto kategórii niečo urobí.
Druhý krok je zefektívnenie samotnej verejnej správy. To je aj ľudský faktor, keď je verejná správa taká, ktorá svojím zložením nie je efektívna. V tomto sa urobilo zatiaľ to, že oddnes zhruba do poldruha mesiaca podpredseda vlády Mikloš má predložiť do vlády audit celej verejnej správy, centrálnej štátnej správy a ja od toho očakávam, že ak sa potom naozaj vláda podľa toho bude správať, tak ten efektívnejší model bude lepšie kontrolovateľný, ľudia si budú viac vážiť svoje miesta a jednoducho budú aj zodpovednejší.
Tretí systémový krok je reforma verejnej správy. Aj v tom sme od minulého roka, a to som spomínal aj minulý rok, aj v tom sme od minulého roka pokročili. Prijala sa koncepcia reformy. Očakávame prvé legislatívne návrhy a v tejto decentralizovanej forme štátnej správy podľa pripravovanej novely ústavy aj novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade bude mať Najvyšší kontrolný úrad významné miesto. Očakávame okrem Najvyššieho kontrolného úradu aj väčšiu kontrolu bezprostredne verejnosťou a malo by to tiež niečo priniesť.
Ďalší veľký balík je to, čo sa volá národný boj proti korupcii. A práve dnes sme prispeli významnou mierou a takým prvým veľkým krokom v tomto boji tým, že sme prijali zákon o slobodnom prístupe k informáciám. To, akými mechanizmami sa robia nečestnosti alebo zanedbania s verejnými financiami a ktoré postihujú správy Najvyššieho kontrolného úradu, bude možné kontrolovať aj zo strany občianskej verejnosti. Nie úplne všetko, ale posilní to zodpovednosť nakladania s verejnými prostriedkami, celkovú transparentnosť.
Tu hrajú nesporne svoju veľkú úlohu aj médiá. Keď sme minulý rok preberali túto správu, tak som nezažil ako člen gestorského výboru pre financie a rozpočet taký záujem konkrétnych médií o jednotlivé štátne orgány a záujem o túto správu ako takú. A naozaj sa za posledné dva týždne objavilo dosť veľa kritiky aj v médiách.
Čo sa ďalej zlepšilo od minulého roku, ale stále, samozrejme, to nie je ešte ono, je fakt, že keď sme minulý rok konštatovali, že 27 podaní Najvyššieho kontrolného úradu spred minulého roka jednoducho predchádzajúci generálny prokurátor uložil, a to boli návrhy na trestné stíhania, tak tento rok sa už tak nedialo. Komunikácia medzi Najvyšším kontrolným úradom, Policajným zborom a Generálnou prokuratúrou priniesla ten efekt, že všetky podania sú v šetrení, žiadne nie sú zahodené do nejakého šuplíka. Pokiaľ viem a pokiaľ sme mohli o tom hovoriť vo výbore, tak najväčší problém vždy tvorí trestnoprávne určenie osobnej zodpovednosti.
Čo sa týka toho, že na to vplýva ľudský faktor, veľká časť nepresností alebo nekvality sa našla aj v práci daňových úradov v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Keď sme preberali s riaditeľom Ústredného daňového riaditeľstva aj otázku personálnej práce, myslím si, že tu je tiež veľmi veľa možné urobiť. A to nielen v kvalite a profesionalite tých ľudí, ale aj v tom, ako sú prepojení ako osoby na obdobia, keď sa páchalo oveľa viacej pochybení. Ja nenalieham na plošnú výmenu ľudí, ale na preťatie väzieb, ktoré viedli k daňovým únikom zo strany pochybenia daňových úradov. A to je personálna práca.
A teraz spomeniem dve uznesenia, ktoré prijala Národná rada. Jedno prijala práve pred rokom špeciálne k správe. Bolo to uznesenie číslo 315, ktoré sa už v tej novej správe necituje, a bolo to uznesenie pre Najvyšší kontrolný úrad a pre ministerstvo financií, aby v spolupráci pripravili návod alebo postup, metodiku, ako by sa pri príprave štátneho rozpočtu, o ktorom chcem hovoriť ako o poslednom bode, pri príprave štátneho rozpočtu vopred navrhla nejaká metodika na určenie kritérií efektívnosti vynakladania peňazí vopred. Aby štátny rozpočet, ktorý je potom takto kontrolovaný a aj jeho využívanie, jednoducho nebol samoobsluhou z našich daní. Aby sa to nerozpísavalo tak, ako minulý rok, ale aby sme okrem nutných prevádzkových nákladov, pokiaľ možno, prešli na projektové financovanie a určenie nejakých kritérií.
Druhá vec, ktorá v tom uznesení bola, je to, že fyzické osoby, podnikatelia a štátne orgány nie sú rovnocenné pred štátnym rozpočtom. Všetci sú zo zákona o daniach a iných odvodoch povinní platiť na to, aby sme naplnili štátny rozpočet. Ale potom už štátny rozpočet "pri rozdávaní peňazí" najmä hospodárskym štátnym sektorom tieto rozmaznáva a tí, ktorí tie dane platia, sú znevýhodnení. To keď len porovnáme tieto dve kategórie. Treba zrovnoprávniť subjekty voči štátnemu rozpočtu. Toto je oveľa viac úloha pre ministerstvo financií ako pre Najvyšší kontrolný úrad, ale prijali sme to uznesenie práve pri preberaní minuloročnej správy. To nie je len úloha pre ministerstvo financií, ale pre absolútne všetky rezorty, pôdohospodárstvo, hospodárstvo a, samozrejme, aj tie rezorty, ktoré sú konzumné, ktoré užívajú peniaze, ako sú sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo, aby sa efektívne využívanie prostriedkov naozaj plánovalo vopred.
Dnes sa práve vláda zaoberala prípravou budúcoročného štátneho rozpočtu. Ja si veľmi starostlivo preštudujem, čo sa dosiahlo za ten rok a budem sa k tomu rovnakým spôsobom vyjadrovať aj ďalej. Nebudeme schopní určiť, a keď Najvyšší kontrolný úrad len dodatočne kontroluje, či sa aspoň prostriedky správne vynakladali. Ja nalieham na to, aby sme zlacnili tento štát, pretože nebudeme môcť z daní utiahnuť všetko, čo by si kto prial.
Posledné uznesenie, ktoré v tejto súvislosti spomeniem, je uznesenie, ktoré navrhoval k takzvanej zelenej správe pán poslanec Slaný a ktoré hovorí o kritériu účelného vynakladania prostriedkov pri dotáciách v poľnohospodárstve. Nesúvisí to s Najvyšším kontrolným úradom, ale patrí to do poslednej skupiny, ktorú spomínam. A to je jednoducho váženie si peňazí zo štátneho rozpočtu a ich účelné vynakladanie. Jednoducho sme si my sami odhlasovali a nie je to zatiaľ naplnené, že dotácie sa majú dávať na merateľný výkon, nie celoplošne.
Keď porovnávame minuloročnú a tohtoročnú správu, tak ja som len veľmi stručne vymenoval, čo sa týka pochybení, záverov aj približného počtu prípadov, ktoré je schopný Najvyšší kontrolný úrad skontrolovať a odhaliť. Tak som tu v každej kapitole popísal zlepšenia, popísal som, čo vláda ako celok chystá v systémových krokoch a jednoducho som to chcel použiť nielen ako komentár k správe Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj ako naliehanie na nás všetkých, aby sme v systémových krokoch, reformných, zlepšovacích krokoch začali, aby sme v nich pridali, aby sme prípadne, ak budem ja alebo niekto iný vystupovať o rok k takejto správe, mohli povedať, že zase sme urobili nejaký pokrok.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či sa chce vyjadriť v rozprave.
Nech sa páči.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu J. Stahl:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
nebudem opakovať to, čo bolo povedané pánmi poslancami, môžem len zdôrazniť, že sa stotožňujem s ich poznatkami aj názormi a že vlastne môžeme konštatovať, že sme v jednej línii, pokiaľ ide o snahu o riešenie problémov pri nakladaní so štátnym rozpočtom a pri hospodárení s majetkom štátu. Dovolím si len zdôrazniť niektoré momenty, a síce pokiaľ ide o otázku zaobchádzania s finančnými prostriedkami. Osobne pri výkone kontrol a hlavne pri prerokúvaní protokolov žasnem nad úvahou niektorých manažérov a riadiacich pracovníkov na vysokých riadiacich postoch s vysokými finančnými príjmami, keď sa spýtajú, že aký zákon porušili. Čiže ich nezaujíma otázka hospodárnosti a efektívnosti nakladania s majetkom štátu, ale len chcú vedieť, ktorý paragraf, ktorý odsek paragrafu zákona porušili. To považujem za zvrátené, pretože práve manažéri sú preto postavení na riadiace miesta, aby sa vo všeobecnosti správali ako hospodári a efektívne nakladali s majetkom štátu a s jeho právami.
Ďalej je to otázka boja proti korupcii, ktorá rezonuje aj v oblasti kontroly. Tu je veľmi dôležité, aby náš kontrolný úrad bol nezávislý či už tým, že neurčuje osobnú zodpovednosť pri zistení nedostatkov, ale nedostatky adresuje voči subjektu ako takému alebo tým, že nebude závislý napríklad aj finančne od toho, koho kontroluje. Práve tam je aj v súvislosti s poznatkami z iných štátov, z iných účtovných dvorov veľmi dôležitý prvok nezávislosti.
Za týmto účelom nám vzhľadom na to, že sme mali záujem problematiku riešiť aj v rámci výchovy, a teda prevencie boja proti korupcii, bola poskytnutá z prostriedkov PHARE veľmi slušná finančná čiastka, ktorá bude využitá pri výchove, vzdelávaní kontrolórov jednak vnútornej kontroly, ale aj kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu s tým, že predpokladáme okolo 1 200 až 1 300 kontrolórov, ktorí prejdú takýmto školením a že sa vytvorí, nazvem to tak, armáda ľudí, ktorí budú ďalej rozsievať myšlienky boja proti korupcii.
Veľmi dôležitým momentom je slobodný prístup k informáciám, ktorý bol aj predmetom dnešného rokovania. Ja len chcem povedať, že toto je aj jeden z najefektívnejších nástrojov pri dosahovaní nápravy. Používa sa v ekonomicky vyspelých štátoch sveta, pretože ten vlastne bráni rozširovaniu alebo pokračovaniu v porušovaní zákonov aj v porušovaní povinností pri správe majetku a financií. Každý by mal normálne mať obavy z toho, že práve jeho zlá práca bude zverejnená medzi občanmi a že môže byť priamo občanmi za to kritizovaný.
V otázke prípravy štátneho rozpočtu sme už tento rok prikročili iniciatívne v rámci aj spolupráce s ministerstvom financií ku kroku, ktorý nás vedie k tomu, že už s predstihom spracujeme naše stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 tak, aby naše stanovisko bolo nielen predmetom rokovania v Národnej rade, ale aj aby bolo použiteľné pri zostavovaní štátneho rozpočtu zo strany ministerstva financií.
Zaujímavý moment pána poslanca Tatára, to je vlastne také ukončenie aj môjho vstupu, je otázka podobnosti správ. Je to tak. Hádam môžem len zvýrazniť, že zrejme alebo, žiaľ, tá podobnosť práv sa bude aj v najbližšej budúcnosti opakovať. Mám na mysli to, že mení sa počet a adresnosť subjektov, ktoré podliehajú kontrole, ale nemení sa druh nedostatkov. Máme systém, podľa ktorého meníme svoje zameranie z hľadiska tých subjektov, ktoré ešte nepodliehali kontrole Najvyššieho kontrolného úradu. Sledujeme to, aby v určitej periodicite niekoľkých rokov v závislosti od našich kapacít sme mohli čo najviac subjektov napojených na štátny rozpočet alebo hospodáriacich s majetkom štátu skontrolovať. V nadväznosti na uvedené chcem na záver zdôrazniť, že sme pripravení v prípade, že prejde novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, resp. aj novelizácia zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, úlohy vyplývajúce z týchto zmien zvládnuť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán predseda, za vaše vystúpenie.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ak dovolíte, aspoň zopár poznámok.
Pokiaľ ide o môjho kolegu vo výbore pána Tatára, dúfam, že sme sa dobre rozumeli, že za tvorbu štátneho rozpočtu a najmä za jeho naplnenie by mal zodpovedať pán podpredseda vlády Mikloš, a nie ministerstvo financií. Ale myslím si, že v tomto sme ako zajedno.
Pokiaľ ide o druhú otázku, a to je otázka predkladanej správy, tak si myslím, že naozaj došlo k určitému posunu v kvalite, a to by som chcel poďakovať pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, že je tu určitý odraz. Ja som si to porovnával aj tie správy, nakoniec zo dva roky sa s tým zaoberáme, takže vidíme, v čom to je. A ak teda nie je to dotiahnuté, tak je to predovšetkým v tom, že Najvyššší kontrolný úrad nemá kompetencie, ktoré by mal podľa nášho, už dokonca podľa viacerých názorov, prevládajúcich názorov v tejto Národnej rade, mať.
Takže správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, samozrejme, každoročne poukazujú na vážne nedostatky kontrolovaných subjektov, a to tak ústredných orgánov štátnej správy, jednotlivých rozpočtových kapitol, ako i daňových a colných úradov. Zdá sa, že sa nevieme poučiť a myslím si, že z tohto by si mala zobrať ponaučenie vláda a ja si dokonca myslím, že aj pri takomto bode programu by tu mal byť minimálne podpredseda, ak nie predseda vlády Slovenskej republiky, pretože jednoducho je to o tom, že sú tu konkrétne poznatky o ministerstvách, o rozpočtových kapitolách, o podriadených organizáciách a z toho sa nevyvodzujú dôsledky. Týka sa to napríklad Slovenského pozemkového fondu, Slovenskej správy ciest, štátnych hmotných rezerv, opakovane, niekoľkokrát to už tu máme a znovu a znovu sa k tomu vraciame.
Myslím si, že bolo objektívne od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, že tu uviedol, že sú tu zákony opakovane porušované najmä o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, o verejnom obstarávaní a myslím si, že k tomuto sa budeme musieť aj v Národnej rade znovu a znovu vracať.
Taktiež by som chcel povedať, že od vzniku Slovenskej republiky sa doteraz nepodarilo zabezpečiť dôslednú kontrolu verejných financií ako takých. Stále kontrolujeme či už štátny rozpočet, naplnenie alebo niektoré čiastkové rozpočty, ale nie to, o čom sú verejné financie. Teda pozornosť sa sústredila len na kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, hospodárenia a nakladania s majetkom štátu, s majetkovými právami a pohľadávkami Slovenskej republiky. O otázkach efektívnosti príjmovej či výdavkovej časti štátneho rozpočtu, tak ako tu aj dokonca kolega naznačil, niet ani reči. K tomu sa nedostávame.
Doteraz tiež absentovala možnosť kontroly pôsobnosti Fondu národného majetku, verejnoprávnych inštitúcií, fondov sociálnej či zdravotnej poisťovne, Národného úradu práce, ako i novovznikajúcich organizácií spravujúcich verejné financie či majetok štátu. Práve táto nejednotnosť a vzájomné prelínanie rôznych orgánov kontroly, ako je Najvyšší kontrolný úrad, ministerstvo financií, Úrad vlády Slovenskej republiky a takto by sme mohli pokračovať, ako sú i nové štátne orgány kompetentné kontrolovať, ako je napríklad Úrad pre štátnu pomoc, pre verejné obstarávanie a podobne, sa prejavili ako neefektívne v systéme kontroly. Preto sme pripravili spolu s odborníkmi z Najvyššieho kontrolného úradu a predpokladám, že budeme úspešní v koalícii, že sa pristúpi k schváleniu novely ústavy, a tým aj novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Sme na to pripravení, len čo dôjde k prvému čítaniu, myslím si, že s pánom predsedom a s odborníkmi okolo neho sa vieme dohodnúť na tom, aby sme predložili novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.
Ďakujem.