Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Faiča chce reagovať s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec Faič veľmi plasticky, ale na mnohých konkrétnych prípadoch naznačil absolútne zlyhanie koordinujúcej funkcie podpredsedu vlády pána Csákyho v tejto oblasti, ale aj podpredsedu pána Hamžíka, pretože tu sa kompetencie bili a častokrát sa tie kompetencie tak zahmlili, že vlastne nemáme teraz nejakého zodpovedného za to, aby sme mohli identifikovať, kto je vlastne zodpovedný za to, že sa takto pomaly proste robia tieto práce na reforme verejnej správy, teda na reforme regionálneho rozvoja. Takisto sú mnohé príklady aj v realizačnej fáze, keď vláda ide do krajov na výjazdy, urobia sa rozsiahle materiály na krajských úradoch regionálneho rozvoja, oddeleniach regionálneho rozvoja, často sa poukáže na najpálčivejšie problémy toho regiónu a výjazd potom je niekoľkominútový k týmto problémom, neriešia tieto problémy, odkladajú sa a sú to akési spanilé jazdy za čias HZDS, ktoré absolútne v regióne neriešia problémy, ktoré sú tam.

Príkladom môže byť aj náš Trnavský kraj, ktorý bol vtedy dosť zložitý, pretože bol návrh na odvolanie jedného z ministrov vlády. Ale keď premiér vlády, ktorého upozorňujeme na niektoré najdôležitejšie problémy, ako sú "atómka", ale na druhej strane sa chceme aj pochváliť niektorými aktivitami zahraničnej politiky, dá si tú námahu, že uskutoční prednášku na vysokej škole a navštívi arcibiskupa, myslím si, že toto nie sú tie najpálčivejšie problémy Trnavského kraja. Keď tam vláda bola a mala sa zaoberať týmito problémami, boli nastoľované, tak neviem, kedy sa nimi chce zaoberať, ak nie na výjazde, keď tam má byť. Takže aj v tej praktickej regionálnej politike, čo aspoň niečo by sa dalo zachytiť, tak absolútne absentuje.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán predseda výboru pán Sopko, pripraví sa pán predseda výboru Orosz.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Sopko:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážená Národná rada,

vážené kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

tak ako povedal Vladimír Faič, správa o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky v Národnej rade je predložená z iniciatívy poslancov na základe uznesenia výboru pre verejnú správu. Dôvodov bolo viac, ale predovšetkým to, že vláde Slovenskej republiky sa nedarí plniť programové vyhlásenie v tejto oblasti, ktoré znie a ja ho budem citovať tak, ako som si ho opísal: "Vláda bude venovať intenzívnu pozornosť politike regionálneho rozvoja, vytváraniu a uplatňovaniu koordinovaných štrukturálnych nástrojov s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálnoekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky." Ďalšia téza: "Vláda pripraví koncepciu regionálnej politiky, ktorá vymedzí typ regionálnej politiky, ciele, nástroje územnej jednotky a inštitucionálny cieľový rámec."

Budem hovoriť len o tej prvej časti programového vyhlásenia. Niečo z takto definovaného programu bezprostredne súvisí s koncepciou decentralizácie a reformy verejnej správy, ako to povedal pán podpredseda vlády, ale v niečom zaostávame úplne z iných dôvodov.

O regionálnom rozvoji stále hovoríme len v teoretickej polohe, vo verbálnej polohe. Jeden a pol roka nám trvalo, kým sa spresnili kompetencie jednotlivých rezortov. A práve roztrieštenosť kompetencií, a tým aj roztrieštenosť zodpovedností medzi ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, medzi ministerstvo vnútra, kde je cezhraničná spolupráca, medzi ministerstvo zahraničných vecí a medzi dvoch podpredsedov vlády pána Csákyho a pána Hamžíka, toto zabrzdilo plnenie citovaných častí programového vyhlásenia vlády. Proces tvorby a realizácie regionálnej politiky si vyžaduje naozaj jasné kompetenčné vzťahy. Je najvyšší čas, aby sme z polohy analýz, rozborov, organizačného aj obsahového plánovania pristúpili ku konkrétnym účinným veľmi jasným krokom, to znamená do realizačnej fázy.

Regionálnu dimenziu prebiehajúceho transformačného procesu nemôžeme naďalej prehliadať. Monitorovanie úrovne súčasných krajov svedčí o hrozivom náraste disparít. Hodnotenie sociálno-ekonomickej úrovne krajov Slovenska je pre nás výzvou, že vláda Slovenskej republiky nemôže v tejto oblasti stagnovať, ani v oblasti vlastnej štátnej regionálnej politiky, ani v oblasti euroregionálnych aktivít, cezhraničnej spolupráce, ani vo využívaní reštrukturálnych fondov Európskej únie.

Pozamýšľajme sa, nájdime príčiny a jasne ich pomenujme. Prečo Slovenská republika nedokázala ani v minulom roku 1999, ani v roku 2000 využiť objemy finančných prostriedkov ponúkaných Európskou úniou v rámci projektov? Tým, že fondy Európskej únie sú časovo a objemovo limitované, už dnes vieme, že Slovenská republika je schopná vyčerpať len polovicu finančných zdrojov plánovaných pre Slovenskú republiku v tomto roku 2000. Tento neúspech nemôžeme ospravedlniť len konštatovaním, že v riadiacich a v poradných orgánoch pretrvávali neujasnené kompetenčné vzťahy. Učiť sme sa mohli snáď v prvom roku 1999, ale nie aj v roku 2000.

Požiadavky Európskej únie ani v tomto roku teda nedokážeme metodicky splniť napriek tomu, že máme národného koordinátora na prípravu projektov. Je ním pán podpredseda vlády Hamžík. Napriek dostatočnému rozdeleniu úloh v rámci koordinácie programov a projektov nedarí sa nám využívať ponúkané finančné objemy z fondov Európskej únie. A to je tragédia. Takže by som chcel, pán podpredseda vlády, veľmi vás prosím, aby ste spresnili, koľko bolo ponúkaných a koľko bolo využitých finančných zdrojov v minulom roku 1999 a v roku 2000.

Predpoklad využitia v roku 2000, tak ako sme dostali podklady vo výbore alebo ústnu informáciu, je len maximálne 6,8 z ponúkaných 12 mil. euro. Takže len polovica bola akceptovaná po podaní projektov. V čom to je? Prečo nevyužívame možnosti? Prečo nevieme splniť nové podmienky, nové smernice a programy Európskej únie? Veď o tom veľmi veľa rozprávame. Na tieto otázky mi, pán podpredseda vlády, správa odpoveď nedáva. A nemám záruky, že situácia bude v budúcom roku iná. Musím to zvýrazniť preto, lebo pokiaľ mám informácie, od vyhlásenia možnosti až po čerpanie, budúcnosť stanovuje plánovacie obdobie takmer jeden rok. Takže vo vláde Slovenskej republiky je stále veľa kompetentných a málo zodpovedných. Nevieme, kto je zodpovedný.

Vrátim sa ale k našej vnútornej štátnej regionálnej politike. A začnem vôbec tým, čo je vôbec regionálna politika štátu. Je veľmi zložitá a možno ju zjednodušene definovať ako priemet hospodárskej, sociálnej, národnostnej a ekologickej politiky do územia regiónu. A tým regiónom môže byť budúci vyšší územný celok alebo súčasný kraj. Regionálna politika popri makroekonomickej rozvojovej politike patrí vo všetkých štátoch k špecifickým formám hospodárskej politiky. Preto sú namieste otázky, ktoré dávame aj predsedovi vlády, aj podpredsedovi vlády, aj ústrednému orgánu novému, ktorý vedie pán minister Harna.

Je v silách súčasnej vlády Slovenskej republiky robiť účinnú regionálnu politiku? Rozvinúť a realizovať konkrétnu štátnu regionálnu politiku? Nie rozprávať, teoretizovať, blafovať a zahmlievať túto oblasť politickými tézami. Vláda Slovenskej republiky môže ovplyvňovať rozvoj regiónov aj napriek tomu, že nemáme vyššie územné celky, teda v rámci súčasných krajov Slovenskej republiky. Nič nám v tom nebráni. Neskrývajme svoju slabosť, vlastné nedostatky za to, že dnes v Slovenskej republike nemáme ešte samosprávu vyšších územných celkov a vyššie územné celky. Neveríme si v tejto oblasti a ani súčasná vláda Slovenskej republiky nevie zvládnuť zložitosť a náročnosť štátnej regionálnej politiky.

Vážený pán podpredseda vlády, povedzme si pravdu. Ani Rada vlády pre regionálnu politiku, ktorú vediete, ani Národná agentúra, okolo ktorej je stále veľa nejasností, ani regionálne rozvojové agentúry, ani krajské úrady sa nevedia v tejto oblasti pohnúť a obmedzujú svoje pôsobenie na podporu programov vlády Slovenskej republiky, ktoré neexistujú. Ja také nepoznám.

Existujú teda projekty, či programy Európskej únie, ale nie programy vlády Slovenskej republiky. Preto prosím všetkých kompetentných, neskrývajme našu bezmocnosť za programy Európskej únie. Tie sú len programy podporné. Ale bezodkladne realizujme zásady koncepcie štátnej regionálnej politiky, to znamená vládnej politiky, ktorá by mala jasne stanoviť a stanovuje ciele, formy a nástroje ovplyvňovania.

Ekonomika každého štátu má svoje historické dedičstvo, ktoré vo väčšine prípadov býva predmetom zásadných štrukturálnych premien. Doterajší priebeh ekonomických reforiem na Slovensku potvrdzuje, že priestorová štruktúra ekonomiky štátu neumožňuje zachytiť radikálne zmeny v odvetvovej štruktúre a prispôsobiť sa podmienkam rozmiestňovania ekonomických činností tak, ako ich stanovuje trh. Rešpektujme, ale analyzujme, že na jednej strane sa vytvárajú predpoklady na koncentráciu ekonomických aktivít do tých území, ktoré disponujú ekonomickým potenciálom a kde je priaznivá technická a sociálna infraštruktúra, a na druhej strane reálne by sme mali vidieť, že sa už hrozivo, kriticky prejavujú tendencie útlmu ekonomickej aktivity v tých okresoch a krajoch, ktoré nie sú schopné poskytovať okamžite rovnaké lokalizačné výhody. Takže či Bratislava, či stredné Považie, či iné regióny viac majú a ešte viac budú mať. Nič v doterajšom konaní vláda Slovenskej republiky, ani bývalá, ani súčasná, nič konkrétne neurobila, aby došlo k zmenám.

Zákon o regionálnom rozvoji Slovenskej republiky. Ja, vážený pán podpredseda, mám prvý pracovný návrh z roku 1995. Odvtedy sa tento zákon na Slovensku pripravuje. A nestojí to na vytváraní vyšších územných celkov, ale na našej slabosti, na bezmocnosti dotknutých ministerstiev. Preto sa sústavne odsúva a dobre, že ste to povedali, lebo ja už mám informáciu, že sa bude odsúvať aj v tomto roku a neverím, že bude schválený.

Takže nazývajme veci pravým menom, že už dnes existujú a narastajú výrazné rozdiely v životných podmienkach obyvateľstva. Poznáme a sú vyčíslené rôzne ukazovatele, ktoré sú alarmujúce v niektorých častiach Slovenska, a nielen v obidvoch východoslovenských krajoch. Možno teda aj v iných častiach Slovenska, ako ste, pán podpredseda, spomínali a vykresľuje to aj integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenska.

Vláda Slovenskej republiky prehliada alebo registruje a úmyselne odsúva riešenie výrazných rozdielov v životných podmienkach obyvateľstva. A to sa dá veľmi jednoducho vyčísliť celou sústavou ukazovateľov, celým objemom reprodukovaného zisku, tvorbou hrubého domáceho produktu, podielom celkového investovaného kapitálu v Slovenskej republike, vývojom nezamestnanosti, priemernými zárobkami, peňažnými príjmami na jedného obyvateľa a podobne.

Prehĺbenie disparít medzi regiónmi v Slovenskej republike znásobuje aj tá skutočnosť, že sa zóna ekonomickej aktivity a demografickej vitality neprekrýva. Inými slovami, prírastky obyvateľstva sa sústreďujú do tých častí Slovenska, kde nedochádza k ekonomickej aktivite, ako je to vo vyspelom svete. Práve na takýto priestorový vývoj vlády iných vyspelých európskych krajín reagujú štátnou cieľavedomou regionálnou hospodárskou politikou. Vláda Slovenskej republiky takú má od roku 1997, tak som to vyčítal, ale zároveň konštatujem, že napriek tomu sa len veľmi málo urobilo na Slovensku, aby sa zabránilo pretrvávaniu výrazných a narastajúcich medziregionálnych disproporcií.

V prvom rade vláda Slovenskej republiky a až potom orgány verejnej správy či samosprávy budúcich vyšších územných celkov vstupujú do procesu alokácie ekonomických aktivít. Priamo ovplyvňovať vývoj spoločnosti v oblasti regionálnej politiky, prízvukujem štátnej regionálnej politiky, môže len vláda Slovenskej republiky svojím jasným stanovením zásad a nástrojov na vytváranie podmienok na vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj regiónov.

Ja rešpektujem tých, čo tvrdia, že základnou premisou úspešného predchádzania vzniku regionálnych problémov je, že sa musia začať riešiť na tej úrovni, kde vznikajú. Preto sú nevyhnutné aj programy vyšších územných celkov, okresov, krajov či obcí. Ale vláda Slovenskej republiky v tomto procese nemôže a nesmie absentovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, ako povedal môj kolega Vladimír Faič, jeden celý minulý rok sme riešili kompetenčné vzťahy. Tento rok 2000 budeme tvoriť a schvaľovať zákon o regionálnom rozvoji, aj tak neverím, že nám bude predložený. Takže mám pocit, že ešte ďalšie dva roky sa budeme navzájom utriasať a v teoretickej rovine o všeličom presviedčať. Kedy sa dostaneme k reálnemu naplňovaniu dlhodobého rámcového cieľa, a tým je zabezpečovať vyvážený sociálno-ekonomický rozvoj regiónov? Kedy prestaneme prehliadať do očí bijúce rozdiely v životnej úrovni ľudí, v jednotlivých častiach Slovenska?

Zatiaľ sme neurobili žiadne konkrétne kroky, ktoré by priniesli túžobne očakávané zmeny. Neprispievajú k tomu ani výjazdové zasadnutia vlády Slovenskej republiky do územia zaostávajúcich okresov.

O tom mala byť, pán podpredseda vlády, aj požadovaná správa, takéto informácie sme chceli, ktorú sme žiadali od predsedu vlády, a nie informácie o doterajších personálnych, štrukturálnych a kompetenčných zmenách. Nič iné som sa nedozvedel, len ako sa tam druhý rok navzájom utriasate. Takže správa uhýba z vlastnej podstaty, vyhýba sa podstate, to znamená dať nám informáciu, ako sa realizuje regionálna politika v Slovenskej republike.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca, pána predsedu výboru nechce nikto reagovať z poslancov.

Ďalší v rozprave vystúpi pán predseda výboru Orosz.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Vážený pán podpredseda vlády,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážení hostia,

už sa dnes viackrát hovorilo, že v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa veľmi jednoznačne ako jedna z priorít vlády Slovenskej republiky uvádza vytvorenie inštitucionálnych, finančných a ostatných predpokladov na komplexnú regionálnu politiku. Práve v neschopnosti predchádzajúcich vlád vytvoriť komplexný a koncepčný prístup k regionálnej politike je potrebné hľadať jednu z hlavných príčin nerovnovážneho sociálneho a ekonomického rozvoja Slovenskej republiky a hrozivej sociálnej a ekonomickej situácie v jednotlivých regiónoch Slovenska, ktorá môže ohroziť integritu našej republiky.

Hovorím to s plnou vážnosťou ako poslanec pochádzajúci z Košického kraja, ktorý nesporne ako celok patrí k najviac ohrozeným regiónom. Informácie, ktoré som mal ja a moji kolegovia z poslaneckého klubu SDĽ, vzbudzovali obavy z toho, že k napĺňaniu tejto priority vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky nepristupuje vláda, resp. jej zodpovední členovia s dostatočnou razantnosťou a cieľavedomosťou. Aj z tohto dôvodu sme k tejto problematike najprv iniciovali rokovanie výboru pre verejnú správu a následne na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky iniciovali zo strany vlády Slovenskej republiky predloženie správy o doterajšom postupe vlády pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky a pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.

Sme radi, že našu iniciatívu podporili aj poslanci z iných poslaneckých klubov. Už samotné predloženie správy splnilo minimálne dva čiastkové cieľe. Po prvé, nastavuje zrkadlo tomu, čo sa zatiaľ na úseku regionálnej politiky za takmer polovičný mandát vlády Slovenskej republiky urobilo a poskytuje poslancom Národnej rady Slovenskej republiky potrebné informácie o napĺňaní tejto časti programového vyhlásenia vlády, ktoré bude možné využiť pri našej poslaneckej práci.

Po druhé, predloženie správy, aspoň dúfam, prispelo k zintenzívneniu činnosti na tomto úseku pod hrozbou vyvodenia politickej zodpovednosti zo strany parlamentu za neplnenie úloh v tejto oblasti. Na základe obsahu predloženej správy i ďalších informácií, ktoré sme získali najmä počas tohtotýždňového rokovania v Častej - Papierničke, musím však s poľutovaním konštatovať, že naše očakávania o nedostatočnom plnení tejto úlohy vyplývajúcej z programového vyhlásenia vlády sa naplnili. Považujem za korektné aspoň to, že vláda tieto nedostatky v správe nezakrýva a snaží sa ich pomenovať. Žiaľ, nedostatočná efektivita vlády v tejto oblasti už spôsobila a pravdepodobne spôsobí značné hospodárske a finančné straty súvisiace aj s tým, že spomalené rozvíjanie jednotlivých prvkov regionálnej politiky je späté s nedostatočným využívaním finančných prostriedkov ponúkaných z podporných fondov Európskej únie. V podmienkach všeobecného nedostatku finančných prostriedkov použiteľných na sociálny a ekonomický rozvoj je to fakt, ktorým sa vláda Slovenskej republiky nemôže pochváliť. Skôr naopak. Z úloh, ktoré musí vláda na tomto úseku ešte vykonať, žiaľ, vyplýva, že aj pri zvýšenej aktivite všetkých zodpovedných a interesovaných orgánov sa k efektívnemu fungovaniu regionálnej politiky môžeme možno dopracovať niekedy na konci volebného obdobia, aj to, ako sa na Slovensku hovorí, ak Boh dá.

Na začiatku tohto procesu bolo prílišné otáľanie s určením zodpovedného ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť regionálnej politiky. Ako vieme, už to tu zaznelo, trvalo viac ako rok od konštituovania vlády Slovenskej republiky, kým sa týmto orgánom stalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tiež bolo povedané, že za to nie je zodpovedná Národná rada Slovenskej republiky, ale vláda, ktorá oneskorene tento návrh do parlamentu predložila. Sám osobne som si stále nie istý, či to bolo správne rozhodnutie a či bude dosiaľ rezortné ministerstvo schopné plniť potrebnú koordinačnú a riadiacu funkciu, aj keď som si vedomý, že to zastrešuje pán podpredseda vlády. Či bude schopné plniť túto funkciu v oblasti, ktorá má nesporne nadrezortný charakter a má veľmi úzku väzbu na územné orgány verejnej správy. Tieto problémy sa už v praxi objavujú. To vyplynulo z nášho rokovania v Častej - Papierničke, kde nielen pán minister Harna, ale i ďalší ministri priznali, že existujú vážne problémy pri koordinácii jednotlivých aktivít na úseku tvorby regionálnej politiky.

Domnievam sa, že problémy treba vidieť aj v koordinačnej a riadiacej práci vlády ako celku. Koordináciou činnosti na tomto úseku, ako vieme, je poverený pán podpredseda vlády Pál Csáky. Nie som si ale istý, či on sám vie, pokiaľ až siahajú jeho riadiace a koordinačné kompetencie a či sú dostatočné. O to viac, že vo vláde Slovenskej republiky sedí ďalší podpredseda zodpovedný za európsku integráciu, na ktorom, aspoň si myslím, by mala tiež ležať čiastočná zodpovednosť, pretože sem patrí aj problematika využívania štrukturálnych a podporných fondov Európskej únie.

V tejto súvislosti je naozaj otvorená aj otázka, či pán Hamžík nesie aspoň čiastočnú zodpovednosť za túto oblasť, a keď nenesie, tak za čo vlastne nesie zodpovednosť, veď vo vláde pôsobí aj podpredseda vlády pre legislatívu a on je zodpovedný za predkladanie návrhov zákonov súvisiacich s aproximáciou práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, teda s napĺňaním integračných ambícií Slovenskej republiky. Myslím si, že poslanci majú právo vedieť o týchto otázkach, majú právo byť veľmi precízne o tom informovaní, možno niektorí vedia, ja, žiaľ, nie, zo správy na túto otázku nemožno vyvodiť odpoveď, možno pán podpredseda vlády nám k tejto súvislosti čosi povie.

Problematika, o ktorej hovoríme, otvára aj množstvo ďalších otáznikov. Mnohé otázky tu už zazneli. Položím len niektoré. Napríklad prečo integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja schválený vládou v októbri minulého roku neobstál v Bruseli pri odbornej oponentúre a prečo ho treba dopracúvať. V tej súvislosti, prirodzene, je potrebné položiť si otázku, kto je za to zodpovedný. Iste, treba si položiť tiež otázku, prečo sa tak mešká so zákonom o regionálnom rozvoji, prečo sa tak mešká s prípravou ďalších koncepčných materiálov.

Za vážnu považujem aj otázku, či je dostatočná transparentnosť a dostatočný prenos informácií po línii zodpovedný člen vlády, príslušné ministerstvo, krajské úrady, odbory regionálneho rozvoja, okresné úrady, odbory regionálneho rozvoja týchto okresných úradov až po záujemcov o spracovanie projektov na regionálny rozvoj, resp. uchádzačov o využitie fondov Európskej únie. Teda či je dostatočná transparentnosť z hľadiska metodických pokynov a odborných usmernení pri tvorbe takýchto projektov. Ak by to všetko fungovalo, ako má, tak by sme zrejme nemuseli dnes smutne a otvorene konštatovať, že Slovenská republika prišla v poslednom období o nemalé finančné prostriedky z fondov Európskej únie len preto, že predložené projekty neobstáli pri odbornej oponentúre v Bruseli.

Chcem v tejto súvislosti povedať, že za účelom hľadania odpovede na túto otázku, kde sú vlastne príčiny doterajšieho zlyhávania, som si urobil určitý prieskum v Košickom kraji, navštívil som Krajský úrad v Košiciach, viaceré okresné úrady Košického kraja a túto otázku som kládol aj viacerým starostom a primátorom z nášho kraja. Odpovede som sa však nedopátral. Na krajskom úrade mi dokladovali, že vyškolili pracovníkov okresných úradov na základe metodických pokynov z centra, že vyškolili aj starostov a primátorov a povedali mi, že na úrovni Košického kraja je predložených 99 projektov regionálneho rozvoja, pri ktorých sa uchádzajú o využitie fondov z Európskej únie, ale podľa informácií len jeden z projektov má šancu na úspech. Pán podpredseda možno o tom bude vedieť, to je problematika južného Zemplína - kanalizácia a čistiarne. Neviem, či tá informácia je pravdivá, ale aspoň takúto optimistickú informáciu som dostal.

Prirodzene, je tu otázka, čo s tými ďalšími projektmi. Prečo nie sú na dostatočnej úrovni, keď všetci tvrdia, že od úrovne krajského úradu až dole si plnia tie povinnosti, ktoré im boli stanovené zhora, a že projekty pripravujú tak, ako boli stanovené požiadavky. Treba v tejto súvislosti veľmi otvorene povedať, že tí, ktorí spracúvajú tieto projekty, strácajú motiváciu. Myslím si, že naši ľudia sú schopní, sú tvoriví, sú schopní pripraviť projekty, ak sú vhodne odborne usmernení, ale ak jedenkrát, dvakrát, trikrát zlyhajú, tak už potom jednoducho nemajú síl sa pustiť do ďalších vecí.

Chcem veľmi otvorene povedať, ak by som bol opozičným poslancom, tak by som na základe zisteného stavu možno uvažoval o využití ústavných prostriedkov na uplatnenie politickej zodpovednosti voči príslušným členom vlády. Ako koaličný poslanec svoje vystúpenie chápem a verím, že aj pán podpredseda vlády to tak chápe skôr ako dobre mienenú kritiku, ktorá, verím, že dopadá na úrodnú pôdu.

V záverečnej časti správy sú, myslím si, že veľmi správne pomenované úlohy, ktoré by sa mali na úseku regionálnej politiky v tomto polroku splniť. Ak sa to podarí a chcem byť optimista, že sa to podarí, tak sa budeme môcť o napĺňaní tejto priority vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v budúcnosti môcť vyjadrovať lichotivejšie, a veľmi rád by som veril tomu, že to tak bude.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána predsedu Orosza s faktickou poznámkou chce reagovať jeden pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

Poslanec J. Kužma:

Doplním kolegu Orosza. Podobná situácia je totiž aj v Prešovskom kraji. Prešovský kraj, Košický a časť Bystrického kraja boli vybrané do takzvaného experimentu, kde by sa tieto projekty mohli uchádzať o financie z prostriedkov bruselských fondov. Vrátim sa k programu PHARE, ktorý starostom robí značné problémy ani nie v tom, že sa nedokážu združiť, ale nedokážu, a na to som upozorňoval, už keď sme zostavovali rozpočet, vlastne samofinancovať projekt v období podania.

Zoberme si len taký matematický príklad, kde treba pre združenie Domaša na kanalizáciu približne 200 miliónov korún, o ktoré sa treba uchádzať. A z hľadiska vstupu, aby ste mohli dať vôbec žiadosť a splniť podmienky tohto programu, potrebujete investovať 2 až 4 % vlastne do predprojektovej prípravy, do projektov. Čiže potrebujú títo starostovia od štátu získať prostriedky v rozsahu v zásade 4 až 6 miliónov korún, čo im robí problém.

Po ďalšie je problém vlastne vybavenia úverov, keď prostriedky z týchto fondov môžu vlastne kryť len do výšky 50 alebo maximálne 75 percent. Čiže zrejme aby sme zväčšili možnosť podieľať sa obciam a mestám na čerpaní prostriedkov, budeme musieť vytvoriť v rozpočtoch rezervu, či už na úrade krajskom alebo na okresnom, zdroje na spracovanie projektov o uchádzanie sa o tieto programy...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán predseda výboru Orosz bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa ešte niekto z poslancov chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

Vážený pán podpredseda,

vážené dámy,

vážení páni,

ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Ďakujem pekne aj za kritické vystúpenia. Domnievam sa, že je skutočne naša spoločná vec, aby sme pomohli novým impulzom v tejto oblasti. Predpokladá takúto otvorenú diskusiu a otvorený dialóg, aj keď, dovoľte mi, aby som povedal, že ja za seba ľutujem, že sme to neuskutočnili už vlani a neposkytli sme vám viac informácií, pretože vo vašich argumentáciách, a ospravedlňujem sa vám, že to poviem tak otvorene, bolo viac nepresností, a nie nekorektných alebo nie presných informácií.

Napríklad neviem, odkiaľ má pán predseda Orosz informáciu, že integrovaný plán v Bruseli neobstál. Opak je pravdou. Bol hodnotený ako jeden z najlepších dokumentov. Je pravda, že integrovaný plán je len, ako som už povedal vo svojom úvodnom vystúpení, prvá časť toho komplexného materiálu, ktorá sa má postupne dopracovať aj na regionálnu úroveň. Takže majú sa urobiť regionálne operačné plány a ďalšie dokumenty, na ktorých sa pracuje teraz a na ktorých vlastne bude potom alebo v zmysle ktorých bude potom dopracovaná regionálna politika aj na regionálnu úroveň.

Ďalej neviem prečo už tu asi trikrát odznela informácia, že nečerpáme alebo nemáme šancu dočerpať prostriedky z fondov Európskej únie. Jednak rokovania nie sú ešte ukončené. Finančné memorandum nie je podpísané. Podpíše to pán podpredseda Hamžík. A jednak aj ja mám také informácie dôverného charakteru z Bruselu, ale netýkajú sa predovšetkým programu PHARE, ale týkajú sa programu ISPA, keď už a, samozrejme, tým nechcem povedať, že táto problematika nemá byť riešená, nemá byť priehľadnejšia. Ak si môžem dovoliť upriamiť vašu pozornosť na tie priority na tento rok, o ktorých som hovoril aj ja, tak práve aj podľa môjho názoru je právom kritizované aj zo strany možno primátorov, starostov alebo regionálnych expertov pre regionálnu politiku, že aj tento proces nebol možno dostatočne transparentný.

Preto som dal v Rade regionálnej politiky vypracovať taký dokument, ktorý by poskytol dostatočnú informáciu aj na regionálnej úrovni, ale musíme si uvedomiť jednu vec, vážené dámy, vážení páni, a to je vlastne moja zásadná pripomienka k vašim pripomienkam. Tým, že vytvoríme ministerstvo, vytvoríme národnú agentúru, proste dobudujeme centrálnu úroveň, ale tým ešte nebudeme realizovať dobrú regionálnu politiku. Ak dočítate naše programové vyhlásenie, ak dočítate acquis communautaire, tak tam je jasne napísané, zaviazali sme sa k tomu, že základným nástrojom a základnými inštitúciami dobrej regionálnej politiky budú regionálne samosprávne orgány.

Takže ešte raz, vítam takýto dialóg. Ak môžem poprosiť váš výbor, bol by som rád, keby sme práve urýchlili tento decentralizačný proces, aby sme skutočne dali regiónom, pretože tam tiež máme programové vyhlásenie, aj acquis, že správne regionálna politika bude realizovaná tak, že dáme skutočné právomoci regiónom aj obciam zvýšime právomoci a dáme im aj finančné prostriedky alebo finančné toky. Súčasný mechanizmus nie je dobrý. Súčasný mechanizmus odzrkadľuje, s prepáčením, štátny dirigizmus.

V súčasnosti aj tie prostriedky, ktoré dávame na regionálnu politiku, prerozdeľujeme z centrálneho rozpočtu. Jednak je málo prostriedkov, je to 200 miliónov na tento rok, na takzvané malé projekty, ktoré hradíme zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ale jednak to nie je správny mechanizmus. Pretože správny mechanizmus bude po daňovej reforme, keď v tých regiónoch skutočne zostanú prostriedky, ktoré sa vyprodukujú v týchto regiónoch a na základe princípu solidarity sa potom ešte prerozdeľujú ďalšie prostriedky na regionálnu politiku.

Inak absolútne môžem súhlasiť s konštatovaním, že regionálna politika a správna regionálna politika je šanca pre zaostávajúce a zaostalé regióny. No na druhej strane nie je, bohužiaľ, všeliek, takže nemôžeme očakávať, pán predseda Sopko, tu vymenovaciu plejádu problémov, ktoré, bohužiaľ, sú problémy v regiónoch Slovenskej republiky. Ale zase nemôžem očakávať riešenie všetkých detailných problémov, o ktorých ste hovorili, ktoré sa týkajú aj ďalších rezortov, len od regionálnej politiky.

Bola tu pripomienka na výjazdové zasadnutia vlády, či je to efektívne alebo nie. Pán poslanec, dokonca možno môžem s vami súhlasiť. Mám aj ja určité výhrady k efektivite týchto výjazdových zasadnutí, ale na druhej strane musím povedať, že podľa môjho názoru, predsa to dáva určitý signál tým regiónom, že vláda nerozmýšľa len v Bratislave a nezasadá len v Bratislave, ale chce navštíviť aj tieto regióny. Súhlasím s vami v tom a možno máte informáciu zo zasadnutia vlády, ja som to v Trnave otvorene kritizoval, že toto výjazdové zasadnutie vlády nebolo dobre pripravené. Je o tom záznam. Môžete to skontrolovať.

Skutočne to má byť lepšie premyslené, lepšie skontrolované. A keď hovoríme s ľuďmi a prídu s konkrétnymi problémami, tak sa na to má reagovať nielen na verbálnej úrovni, ale ten proces musí mať aj koncovku. Takže v tejto veci dokonca môžem aj súhlasiť.

Pán poslanec Faič, vy ste hovorili napríklad o tom, že nebol zriadený stály sekretariát SPP. Bol zriadený, už dávno funguje s tým, že tam tiež môžeme hovoriť o tom, či dostatočne efektívne funguje alebo nie, ale musím vám povedať, že šéfom celého procesu je alebo mal by byť pán štátny tajomník Šipoš v tejto oblasti, a ja som s ním nikoľkokrát hovoril a požiadal som ho o lepšiu koordináciu. Celkove vám môžem povedať to, že sa obávam, že nové ministerstvo pre výstavbu a regionálny rozvoj má určité problémy ako nový ústredný orgán štátnej správy a musíme sa priznať a povedať aj to, že v Slovenskej republike je málo regionalistov. A pán minister sa stále sťažuje. Aj teraz, prosím, dovoľte mi, aby som to zverejnil, že hľadá dvoch riaditeľov odborov, a domnievam sa, že by sme mohli aj v tejto oblasti pomôcť pánu ministrovi tým, že tam navrhneme kvalitných odborníkov.

Čo sa týka zákona, hovoril som o tom v úvodnom vystúpení, že zákon by mal byť predložený vládou do júna tohto roka. Tlačím na ministerstvo, aby pripravilo kompetenčný zákon. Vy inak poznáte kompetenčný zákon, a viete, kto má aké kompetencie. Mám koordinačné kompetencie, a pán minister má priame výkonné kompetencie. Predkladal som túto správu z toho dôvodu, že vlani zo starého kompetenčného zákona za tento proces bol zodpovedný Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti a ten úrad zatiaľ nefungoval alebo už neexistuje, takže bolo by nekorektné, keby zase pán minister predkladal túto správu, lebo je zodpovedný za túto problematiku od 1. decembra minulého roka. Ale v každom prípade napríklad pripraviť zákon má ministerstvo výstavby a verejných prác. Ako som vám povedal, majú rôzne problémy predovšetkým v dvoch oblastiach. Po prvé, v oblasti regionálnych kompetencií, a po druhé, v oblasti financovania. A to financovanie je problém, o ktorom som hovoril, že v súčasnosti nemáme doriešené kompetencie a podľa môjho názoru potrebujeme aj reformu daňovej sústavy, aby sme vytvorili regionálne dane, aby sme skutočne prostriedky efektívnejšie využívali práve v regiónoch.

Čo sa týka kvality projektov, verejne som sa k tomu niekoľkokrát vlani vyjadril, aj tu sa k tomu, bohužiaľ, musím priznať, že kvalita našich projektov nie je dobrá. Týka sa to aj tzv. malých regionálnych projektov, ktoré financujeme zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ale hlavne sa to týka tých väčších projektov, ktoré sú posudzované v Bruseli. To bol dôvod, prečo som dal vypracovať malý projekt a zdá sa, že v Bruseli to bolo hodnotené pozitívne, aj keď vám musím povedať, že finančné memorandum, na základe ktorého budeme realizovať alebo žiadame podporu z Bruselu, ešte podpísané nebolo. Bude to projekt na písanie ďalších projektov. To znamená budeme školiť našich ľudí aj na regionálnej úrovni. Nerobme si ilúzie, že proste oni vyrastú, budeme robiť systematické školenia pre nich, aby sme sa učili tomuto procesu. Je to nový proces, ktorý je bežný v Európskej únii a nám nič iné nezostáva, len akceptovať tie pravidlá hry.

Pán poslanec napríklad hovoril o spolufinancovaní. Ten problém je stále problémom, lenže nezabudnime na to, myslím si, že to je správny model, Európska únia všade a vždy žiada spolufinancovanie 20 až 25 %, niekedy aj viac, no inak sa domnievam, že teoreticky a principiálne je to správny systém, pretože ak niekto chce realizovať nejaký väčší projekt, tak je jasné, že ten, ktorý poskytne na to prostriedky, poskytne na to finančnú pomoc, chce vedieť, či ten dotyčný, ktorý si vymyslel projekt, to myslí vážne alebo nie. Ak to myslí vážne, tak je asi správna požiadavka, aby sa na tom aj spolupodieľal aj finančným spôsobom.

To je už iná vec, čo pán poslanec kritizoval, a to je, bohužiaľ, pravda, proste náš bankový systém je taký, aký je a dostať sa k úverom a k ďalším finančným zdrojom je problém, a to, samozrejme, súvisí s touto problematikou, ale to zase nie je priama problematika regionálneho rozvoja. Takže pravdepodobne aj touto problematikou sa budeme musieť zaoberať, ale princíp spolufinancovania asi neodstránime, pretože to je univerzálny princíp, ktorý je používaný v Európskej únii a podľa môjho názoru je to správny princíp a korektný prístup.

Čo sa týka požiadavky vnútornej štruktúry ministerstva, ja o tom, ak mi dovolíte, pán poslanec, budem informovať pána ministra a navrhnem mu, aby predložil túto vnútornú štruktúru ministerstva. On je kompetentný, aby tento krok smerom k vám realizoval.

Aká je koordinácia, aké je koordinovanie regionálnej politiky? Prosím, ak vyzeralo vlani a ešte v prvom polroku tohto roku, že sú určité problémy v tejto oblasti, tak asi ten, kto takto konštatuje, nie je ďaleko od pravdy. Sú určité problémy. Európska únia nám vytýka predovšetkým rezortizmus. Rezortizmus sa prejavil aj pri príprave integrovaného právneho, regionálneho a sociálneho rozvoja. Ešte raz hovorím, že tento plán som dal dvakrát prepracovať a bol pozitívne hodnotený Európskou úniou. Ale na druhej strane vám musím povedať a je to fakt, že sa mi občas zdá, že členovia vlády, ministri a štátni tajomníci sa boja, že koordináciou sa stratí časť ich kompetencií. Takže každý sa proste snaží dívať na tento proces z vlastného hľadiska, z hľadiska vlastného rezortu a je to kritizované Európskou úniou. Nie je to len môj problém, pretože občas vznikajú aj konflikty z toho hľadiska, ale domnievam sa, že to chce skutočne lepší, korektnejší a komplexnejší pohľad na túto problematiku a trošku aj veľkorysosť zo strany ministrov.

Ak si všímate v prioritách, ktoré som navrhol riešiť v tomto roku, je aj táto otázka, aby sme dali do vlády materiál, kto je za to priamo zodpovedný. Budem veľmi rád, a to som aj v úvodnej časti povedal, ak tento materiál bude odsúhlasený vládou, samozrejme, predložíme ho aj vám, aby ste mali aj vy lepšie možnosti nielen informovať sa o týchto procesoch, ale aj kontrolovať nás, pretože absolútne súhlasím s tým, že v tejto oblasti by sme mali spolupracovať intenzívnejším spôsobom.

Pri vašich vystúpeniach, keď ste kritizovali prípravu projektov, ešte raz sa chcem k tomu prihlásiť, že proste tá kvalita projektov je problematická. O tom sme už niekoľkokrát hovorili, ale občas ste miešali naše projekty a projekty, ktoré sa dávajú do Európskej únie. Chcem ešte raz povedať, že projekty, ktoré idú do cezhraničnej spolupráce a do PHARE, boli v nich určité menšie problémy, ale skôr sa zdá, že väčšie problémy sú predovšetkým na úrovni ministerstva životného prostredia, čiastočne aj ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a týka sa to predovšetkým programu ISPA. Samozrejme, musíme sa venovať aj tejto otázke, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že finančné memorandum zatiaľ podpísané nebolo.

Ešte by som mohol reagovať na ďalšie detaily, ale vzhľadom na to, že sa zdá, že tento problém nemôžeme dodiskutovať detailne v pléne Národnej rady, chcem sa ešte raz poďakovať za všetky námety a ponúkam vám, aby sme sa častejšie stretli v budúcnosti, možno vo výboroch, kde bude viac priestoru na to, aby sme si tie detaily prediskutovali a bol by som aj rád - prepáčte, aj toto musím povedať - minule som pozval mojich kolegov, aby boli aspoň prítomní, aby si vypočuli, aj pán minister, ktorý je priamo zodpovedný za regionálnu politiku, bol by som rád, keby si tieto veci vypočul, pretože potom, keď poviem, že požaduje vyššie právomoci ohľadne koordinácie, tak si bude myslieť, že si prihrievam vlastnú polievočku a bude mať možno obavy o určité svoje kompetencie.

Na záver, dámy a páni, ak vás môžem o niečo požiadať, odstráňme tú sivú zónu v tejto mapke, skúsme urýchliť proces decentralizácie verejnej správy. Niektorí z vás hovorili aj o tom, že obce majú problémy v tejto oblasti alebo majú problémy v cezhraničnej spolupráci, to ste tiež spomínali. Veľmi sa ospravedlňujem, ale Slovenská republika ratifikovala podľa môjho názoru veľmi nevhodným spôsobom aj Európsku chartu miestnych samospráv, aj Európsku chartu cezhraničnej spolupráce. Tam boli určité obavy, aby sme nedali obciam a mikroregiónom také kompetencie, ktoré si zaslúžia, no a teraz vidíme negatíva toho, že obce sa nemôžu dostatočným spôsobom združovať, lebo nemajú dostatočné kompetencie.

A čo sa týka - to je posledná moja pripomienka - cezhraničnej spolupráce alebo euroregiónov, som ten, kto vždy podporoval euroregióny, dal som rôzne materiály do vlády, dokonca finančne sme podporovali aj ich inštitucionalizovanie, ale zase prosím, euroregióny nevytvára vláda, nevytváram ich ja alebo ministerstvo. Vláda vytvára rámec na to a regióny sa majú starať o to, aby si vytvárali vlastné štruktúry. My tieto procesy podporujeme a budeme podporovať, aj finančne budeme podporovať, ale, samozrejme, chce to aktivitu aj regiónov.

Dámy a páni, ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som bol trošku dlhší, ale občas som mal pocit, že je tu predsa len duch neprítomnej opozície.

Ďakujem pekne.