Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Dávam slovo členke výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Anne Záborskej, aby podala správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
kolegyne a kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou o prerokovaní súhrnnej správy o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 1999 a aktualizáciu úloh na rok 2000.
Predseda Národnej rady pridelil súhrnnú správu na prerokovanie piatim výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu mládež a šport a výboru pre zdravotníctvo, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor.
Všetky výbory Národnej rady určené predsedom Národnej rady v stanovenom termíne prerokovali správu a prijali platné uznesenie. Všetky výbory vrátane gestorského zobrali správu na vedomie a žiadajú vládu Slovenskej republiky každoročne predkladať Národnej rade súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 a návrhy na jej aktualizáciu na príslušný rok.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor okrem týchto dvoch bodov žiada vládu, aby túto správu predložila každoročne do 30. apríla, ďalej pri tvorbe štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 žiada navŕšiť finančné prostriedky určené na boj s drogovou závislosťou a vo vybraných rozpočtových kapitolách ich účelovo viazať. Po tretie, žiada Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas o vyhodnotenie časti D uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 30. novembra 1999, v ktorom Národná rada odporučila Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu venovať výraznú pozornosť prevencii drogovej závislosti vo vysielacom čase, ktorý je najviac sledovaný mladou generáciou.
Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.
Pán predsedajúci, buďte taký dobrý a otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni za uvedenie správy.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Šepták. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda,
dámy a páni,
ešte by som sa slovíčkom vrátil k tomu predchádzajúcemu bodu, pán podpredseda. Neberte to tak, že vám človek niečo vyčíta, ale viac-menej upozorňujeme na problematiku, ktorá tu v skutočnosti je a vy ste si vedomý tejto problematiky, len vám chcem povedať, že viete veľmi dobre, ako som to myslel. To, že s nami rokujú, je jedna vec, a že ma teda chytáte za slovo, ale čo nám skutočne aj vyčítajú a túto problematiku nám vyčítajú a budeme mať problémy ju vysvetliť. Takže to je dôvod, o ktorom som v predchádzajúcej faktickej pripomienke, pán podpredseda, hovoril.
Ale ak mi dovolíte, vrátim sa k správe o programe boja proti drogám. Povedali ste, pán podpredseda, že situácia na Slovensku nie je dramatická a je stabilizovaná. Súhlasím s vami, že nie je až taká dramatická, ale myslím si, že veľmi veľa rodičov by teraz s vami nesúhlasilo, hlavne tých rodičov, ktorí majú problémy so svojimi deťmi v tejto oblasti, čo sa týka drogovej závislosti. A myslím si, že môžem bez obáv povedať, že všetci, ako tu sedíme, sa stretávame s touto problematikou každý deň.
Nie som priateľom grafov a štatistických čísel, ktoré ste tu ukazovali, pretože skutočne štatistika je niečo všeobecné, ktoré sa na tento problém pozerá z pohľadu obyvateľov, všetkých obyvateľov Slovenska, a preto sú tie čísla niekedy dosť skresľujúce. Myslím si, že ste hovorili o vekovej kategórii od 15 rokov do 39 rokov a tá štatistika nezasahuje vekovú kategóriu detí základných škôl, ktoré už majú skúsenosti s drogami, ktoré jednoducho vedia, čo sú drogy a sú to skrátka veci, ktoré v bežnom živote sú a štatistiky ich nepodchycujú.
Spomínali ste, pán podpredseda, aj Výbor ministrov. Ale nezachytil som informáciu od vás, či Výbor ministrov už pracuje tak, ako by pracovať mal, pretože po extemporé pána Müllera v televízii, v jednej nemenovanej televízii, sa rozvírila alebo sa rozvíril tento problém drogovej závislosti a problematiky drog. A vysvitlo, vyšlo na povrch, že Výbor ministrov nefunguje tak, ako by mal, pretože ministri sa nezúčastňujú a zastupujú ich zväčša štátni tajomníci. Rád by som sa spýtal, či sa zlepšila akčnosť pánov ministrov, ktorí sú zodpovední za túto problematiku.
Potom druhá otázka, ktorú by som chcel položiť pánu podpredsedovi, je, že na základe informácie, ktorá v nedávnej minulosti zaznela v televíznych novinách, kde vznikla situácia, že určití ľudia prevážali cez hranice prekurzor alebo preparát, z ktorého sa vyrába droga, a ja som si teraz nie celkom istý, či išlo o výrobu alebo či sa z toho preparátu vyrába droga, tzv. extáza, resp. ten preparát, ktorý bol prevážaný vo veľkom množstve a bol zachytený, nepostihuje náš zákonník, že jednoducho nie je tam trestnoprávne postihnutie. Teda síce ten preparát bol zadržaný, ale bol zhabaný, ale nič sa ďalej nedeje. Či sa teda zaoberá touto skutočnosťou Výbor ministrov, ktorý by skutočne mal postihnúť takúto vec, pretože z tohto preparátu sa nakoniec tá droga vyrába. To, že je nepostihnuteľný dovoz tejto drogy, myslím si, že je veľmi závažná vec.
Spomínali ste, pán podpredseda, aj liečbu metadonom. Hovorí sa, že keď je človek raz závislý, už sa nikdy nevylieči, jednoducho nie je šanca. Tento človek môže len abstinovať. Hovorí sa aj o zákulisných praktikách, čo sa týka liečby metadonom a akým spôsobom prebieha. Môžem to, hádam, aj povedať, distribúcia metadonu aj napriek tomu, že by to malo byť pod prísnou kontrolou a vlastne je to náhrada drogy, ktorá by mala byť aplikovaná v liečebniach, ale sú už informácie o tom, že metadon, ktorý, myslím si, že sa vyrába v Spojených štátoch amerických, je už voľne k dostaniu aj na čiernom trhu. Takže či štát, ktorý sa podieľa, a nielen štát, ale, samozrejme, aj určití investori sa podieľajú na týchto veciach, čo sa týka liečenia drogovo závislých ľudí, pripravuje nejaké opatrenia na to, aby sa aj takéto veci neuskutočňovali.
Skutočne si myslím, že drogová problematika je veľmi vážna vec a som presvedčený, že tento parlament by sa mal takýmito správami zaoberať častejšie a hlavne hľadať riešenia a pomôcť policajtom pri ich práci a pri riešení tejto závažnej kriminality, ktorá privádza vlastne naše deti na okraj spoločnosti a nakoniec do záhuby. Chápem to ako skutočne vážny problém, problém, ktorým sa musíme všetci zaoberať bez rozdielu politických tričiek a hľadať spoločné riešenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca nikto nechce reagovať faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce reagovať.
Nech sa páči, máte možnosť.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vzhľadom na to, že som bol pánom poslancom oslovený, pán poslanec, ak mi dovolíte, veľmi stručne by som reagoval na vaše otázky. Tým, že som povedal, že situácia nie je dramatická, nechcem povedať, že tu nie sú problémy. Ak mi dovolíte, vymenoval by som práve päť oblastí. Už, bohužiaľ, nie sme len tranzitnou krajinou, ale aj cieľovou krajinou. Objavili sa už aj určité iné regióny Slovenska, ktoré majú problémy. To už nie je len problém Bratislavy alebo Petržalky, ako bolo v určitom období.
Máte pravdu v tom, že mládež sa dostáva do zhoršenej situácie a tam aj tie štatistiky poukazujú na to, že táto veková skupina je skutočne viac ohrozená a, bohužiaľ, musím vám povedať aj to, že podľa štatistík aj nezamestnaní teraz už patria do veľmi silne ohrozenej skupiny obyvateľstva.
Pýtali ste sa na účasť ministrov na činnosti Výboru ministrov. Situácia sa zlepšila, ale skôr v tlači bola kritizovaná nie ako činnosť Výboru ministrov, ale činnosť Protidrogového fondu. Tam skutočne vznikla v decembri z dôvodu, podľa môjho názoru, preťaženosti členov vlády, určitá kritická situácia, odročil som jedno rokovanie, to je pravda a o tom sa objavili informácie v tlači, ale teraz je situácia stabilizovaná aj v tejto oblasti.
Čo sa týka prekurzorov a metadonovej liečby, domnievam sa, že je to pod dostatočnou kontrolou a musím vyzdvihnúť, ak mi dovolíte, aj činnosť Národnej protidrogovej jednotky. Podľa môjho názoru a podľa informácií, ktoré dostávam, Národná protidrogová jednotka plní veľmi dobre svoju úlohu.
Pán podpredseda, ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.
Hlasovať, tak ako sme sa rozhodli, budeme neskoršie.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je
správa o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky a pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.
Správu ste dostali ako tlač 592. Spoločnú správu výborov ak 592a.
Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľujem si vám predložiť na základe požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky správu o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky na pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.
Materiál bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a odsúhlasený vládou Slovenskej republiky. Ak dovolíte, využil by som to členenie, ktoré je aj v písomnom materiáli.
Po prvé, programové vyhlásenie vlády k regionálnej politike. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklaruje ako jednu zo svojich priorít vytvorenie inštitucionálnych, finančných a ostatných predpokladov pre komplexnú regionálnu politiku. Vláda presadzuje také financovanie regionálneho rozvoja, ktoré umožňuje diferencovaný prístup regionálneho rozvoja k riešeniu svojich rozhodnutí, čo vláda považuje za jeden z prejavov nezávislosti regiónov na centre. To si vyžaduje legislatívne a inštitucionálne úpravy súvisiace s decentralizáciou kompetencií a finančných zdrojov.
Legislatívne a inštitucionálne úpravy boli začaté prijatím uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 23. 12. 1998 číslo 922 z roku 1998, ktoré rozhodlo o reorganizácii a reštrukturalizácii Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého kompetencii bol problém regionálneho rozvoja a ďalších krokov smerujúcich k reorganizácii systému regionálnej politiky.
Uvedené uznesenie zaviazalo predsedu úradu znížiť počet zamestnancov úradu z pôvodných 130 na 55 do 30. marca 1999. Činnosť úradu sa tak zredukovala iba na oblasť regionálnej politiky s očakávaním, že kompetencie v tejto oblasti prevezme po prijatí nového zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Do 1. decembra 1999 Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky vykonával aktivity, ktoré súviseli s plnením uznesenia vlády číslo 922 z decembra 1998. Boli spojené s presunom agendy na iné rezorty, resp. znižovaním stavu pracovníkov a útlmom činnosti úradu.
V spojitosti s dobudovaním inštitucionálneho a legislatívneho systému regionálnej politiky bol uznesením vlády číslo 606/1999 schválený štatút Rady vlády pre regionálnu politiku ako koordinačného, poradného a iniciatívneho orgánu vlády pre otázky regionálnej politiky a koordináciu štrukturálnych nástrojov. Rada koordinuje hlavné aktivity zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy a ďalších organizácií s cieľom vytvárania legislatívnych a inštitucionálnych podmienok na realizáciu stratégie regionálnej politiky a účasti Slovenskej republiky na uplatňovaní regionálnej a štrukturálnej politiky Európskej únie. Koordinuje najmä rozpracovanie zámerov vlády v oblasti regionálnej politiky, prípravu dokumentov potrebných na čerpanie prostriedkov z predštrukturálnych fondov, pričom zabezpečuje predovšetkým časovú a obsahovú nadväznosť hlavných aktivít a dbá na prípadné vylúčenie duplicít. Funkciu sekretariátu Rady vykonáva odbor rozvoja regiónov Úradu vlády Slovenskej republiky.
Pôvodný termín prijatia nového tzv. kompetenčného zákona bol jún 1999. Napokon však Národná rada Slovenskej republiky prijala tzv. malú novelu kompetenčného zákona, presnejšie zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
V tejto novele parlament odsúhlasil zrušenie Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky a kompetencie v oblasti stratégie rozvoja vedy a techniky prešli do pôsobnosti ministerstva školstva a v oblasti regionálneho rozvoja boli delimitované na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Toto ministerstvo malo predtým názov ministerstvo výstavby a verejných prác. Príčinou oneskorenia prijatia tzv. malej novely kompetenčného zákona bola pripravovaná kompletná verzia nového kompetenčného zákona a diskusia, politická diskusia vo vláde ohľadom osudu tohto kompetenčného zákona. Bohužiaľ, len v júni 1999 sa prijalo politické rozhodnutie na schválenie nového kompetenčného zákona a malej novely kompetenčného zákona.
Do prijatia malého kompetenčného zákona zámery regionálnej politiky boli zabezpečované Úradom pre stratégiu a rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky. Táto oblasť bola len koordinovaná a aj teraz je len koordinovaná mnou, to znamená podpredsedom vlády, ale podpredseda vlády nemá priame kompetencie. Od 1. decembra priame kompetencie v regionálnej politike má pán minister výstavby a regionálneho rozvoja.
V zmysle platného uznesenia vlády Slovenskej republiky 802 zo dňa číslo novembra 1997 prijatého ku koncepcii štátnej regionálnej politiky boli predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja vedy a techniky Slovenskej republiky vládou uložené v spolupráci s vedúcou Úradu vlády Slovenskej republiky vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh na zriadenie a štatút Národnej agentúry pre regionálny rozvoj. Zriadenie Národnej agentúry pre regionálny rozvoj bolo zakotvené aj v acquis communautaire ako jeden z dôležitých krokov v rámci inštitucionálneho dobudovania systému regionálnej politiky Slovenskej republiky. Národná agentúra mala pôsobiť ako inštitúcia s implementačnou funkciou v oblasti prijímania zahraničnej pomoci na podporu v regiónoch.
Návrh na zriadenie Národnej agentúry schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 252 zo dňa 31. marca 1998, keď uložila predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti zorganizovať založenie Národnej agentúry. Vzhľadom na to, že úrad ako ústredný orgán štátnej správy nebol v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy kompetentný zakladať združenia právnických osôb, resp. príspevkovej organizácie, mohol iba zorganizovať jej založenie, čo sa, bohužiaľ, nestalo.
Problém založenia Národnej agentúry sa premietol aj do regionálnej politiky, ktorú realizuje súčasná vláda. S jej vznikom sa rátalo v uznesení vlády číslo 922 z roku 1998 v kontexte s reorganizáciou a reštrukturalizáciou Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti. V novembri 1999 vláda Slovenskej republiky prijala návrh na sfunkčnenie Národnej agentúry. Rozhodnutie vlády podľa uznesenia 923/1999 bolo, aby po prevzatí kompetencií ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja bol na rokovanie vlády predložený štatút Národnej agentúry pre regionálny rozvoj. Materiál v súčasnosti pripravujú podpredseda vlády Csáky a minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna. V súčasnosti však nie je ujasnený charakter Národnej agentúry. Prípravu tohto materiálu pribrzdila skutočnosť, že experti Európskej únie, presnejšie pán Dr. Treuner, ktorý tu bol prítomný tri mesiace, s poradcami Európskej únie odporučili sfunkčnenie Národnej agentúry pre regionálny rozvoj odložiť na neskorší termín, a to z časových dôvodov, ako aj s ohľadom na proces decentralizácie verejnej správy.
Dňa 22. marca tohto roku vláda schválila uznesením číslo 171 Národný program na prijatie acquis communautaire, v ktorom ministerstvo výstavby a regionálnej rozvoja navrhlo iný prístup k založeniu Národnej agentúry pre regionálny rozvoj.
Dňa 27. marca 2000 minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna predložil do Rady vlády pre regionálnu politiku návrh legislatívneho zámeru zákona o regionálnom rozvoji. Základným cieľom legislatívnej úpravy podpory regionálneho rozvoja je nielen zmierňovať spoločensky neakceptovateľné regionálne diferencie a pomáhať pri revitalizácii a reštrukturalizácii regiónov, ale aj vymedziť pôsobenie inštitúcií zaoberajúcich sa regionálnym rozvojom, stanoviť ich vzájomné vzťahy a definovať základné nástroje regionálnej politiky.
Rada vlády pre regionálnu politiku vzhľadom na mimoriadnu potrebu tohto právneho predpisu odporučila pokračovať v príprave zákona o regionálnom rozvoji v súlade s legislatívnym plánom práce vlády Slovenskej republiky na tento rok. Princíp partnerstva v regionálnom rozvoji je v zabezpečení prostredníctvom významných inštitúcií aj v súvislosti s naším záujmom podporovať všetky možnosti aktívneho vstupu zástupcov tretieho sektora a ďalších odborných subjektov do procesov týkajúcich sa realizácie a regionálneho rozvoja.
V súčasnosti Rada vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku zriaďuje prostredníctvom odboru rozvoja regiónov úradu vlády svojpomocný orgán, pracovnú skupinu pre regionálnu a štrukturálnu politiku. Po vyjasnení situácie s funkčnosťou riadiacich a monitorujúcich výborov pre predvstupové fondy Európskej únie v zosúladení požiadaviek Európskej komisie bude možná práca týchto výborov na dobudovaní a dopracovaní integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a regionálnych monitorovacích výborov. Podporujeme aktivizáciu týchto telies aj v programe ISPA a SAPARD.
V oblasti regionálnej politiky v súčinnosti s podpredsedom vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a regionálny rozvoj bola činnosť Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti zameraná aj na plnenie uznesenia vlády číslo 258/1999, na základe ktorého mali byť poskytnuté finančné dotácie na podporu regionálnych projektov. Správcom rozpočtovej kapitoly v minulom roku bol Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti a bola vytvorená vládou medzirezortná komisia, ktorá posudzovala regionálne projekty predovšetkým zaostávajúcich regiónov Slovenska.
Za predsedu tejto medzirezortnej komisie som bol vymenovaný vládou Slovenskej republiky ja, členmi medzirezortnej komisie boli zástupcovia rezortov ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, životného prostredia, kultúry, pôdohospodárstva, výstavby a verejných prác, ako aj Združenia miest a obcí Slovenska. Dotácie určené na podporu regionálnych projektov boli poskytnuté na rozvojové projekty obcí, malého a stredného podnikania v zaostávajúcich regiónoch, činnosť regionálnych rozvojových agentúr, ale tiež na podporu činnosti euroregiónov a výkup pozemkov v katastri napríklad Kysuckého Nového Mesta, kde firma INA WERKE vyvíja perspektívne investičné aktivity.
V súvislosti s posudzovaním a schvaľovaním finančných projektov podporujúcich regionálny rozvoj sa vyskytli aj určité problémy opakujúce sa fakticky pravidelne. Výber projektov na okresnej a krajskej úrovni často nebol v súlade s metodickými pokynmi. Na rokovanie komisie sa dostávali projekty, ktorým chýbal regionálny charakter, mali často nejasné podnikateľské zámery, chýbali dôveryhodné doklady o zdrojoch financovania, resp. o firmách samotných. Len málokedy sa opierali o skutočne rozvojové priority preferované okresnými a krajskými plánmi regionálneho rozvoja. To malo za následok opakované vyžadovanie dostatočne dôveryhodných dokladov, na základe ktorých komisia na posudzovanie projektov mohla odporučiť finančnú dotáciu.
Vzhľadom na to, že poskytnutie a využitie účelových dotácií na regionálne projekty je viazané na obdobie jedného roka, je potrebné zabezpečiť výber týchto projektov do regiónov čo najskôr. V súčasnosti vláda posudzuje ďalšie kritériá napríklad tento rok a dúfam, že do troch týždňov tieto dokumenty budú k dispozícii na okresných a krajských úradoch.
Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja. Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 610 zo dňa 7. júla 1999 vláda Slovenskej republiky poverila podpredsedu Csákyho koordinovať vypracovanie integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky ako základného dokumentu Slovenskej republiky na získanie podpory z predštrukturálnych fondov Európskej únie, predovšetkým z PHARE 2000 PLUS a predložiť vypracovaný návrh tohto dokumentu na rokovanie vlády do 30. septembra 1999.
Podpredseda vlády poveril spracovaním tohto dokumentu predsedu Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti a koordináciou na medzirezortnej úrovni bol poverený štátny tajomník Roman Šipoš z ministerstva výstavby a verejných prác. Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky pre realizáciu programov PHARE 2000 vláda schválila uznesením číslo 923 zo dňa 27. októbra 1999. V tomto materiáli boli vymedzené tzv. prioritné regióny pre realizáciu a čerpanie pomoci PHARE 2000. Sú nimi tieto celky: Slovensko východ, Slovensko severozápad, Slovensko juhozápad, pričom v rámci krajov Slovenskej republiky za prioritné budú považované zaostávajúce okresy s dôrazom na región Slovensko východ.
Spolu s týmto dokumentom boli vypracované metodické pokyny na tvorbu regionálnych operačných programov v regiónoch. Ak mi dovolíte, ukážem tieto pokyny. Takto boli zaslané na krajské a okresné úrady, ako aj postupy na zriadenie riadiacich a monitorovacích výborov v regiónoch, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť a princíp partnerstva pri tvorbe regionálnych, plánovacích a projektových dokumentov.
Dňa 27. marca tohto roku minister výstavby a regionálneho rozvoja predložil do Rady vlády pre regionálnu politiku návrh obsahového a organizačného zabezpečenia vypracovania Národného plánu regionálneho rozvoja. Základným cieľom tohto materiálu je organizačné, vecné, personálne a inštitucionálne zabezpečenie vypracovania dokumentu Národného plánu regionálneho rozvoja, ktorý by umožnil účasť Slovenskej republiky na využívaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohéznych fondov Európskej únie. Národný plán ako rozšírený integrovaný plán by sa mal stať základným programovým dokumentom Slovenskej republiky v oblasti regionálneho rozvoja. Rada vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku odporučila návrh obsahového a organizačného zabezpečenia vypracovania národného plánu regionálneho rozvoja na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Dámy a páni, teraz by som si dovolil pristúpiť k časti Informácia o špeciálnom prípravnom programe pre štrukturálne fondy Európskej únie. V rámci aktivít zameraných na budovanie inštitúcie Európska komisia otvorila v marci 1998 špeciálny prípravný program určený kandidujúcim krajinám s cieľom prípravy na štrukturálnu politiku Európskej únie. Prostriedky určené na programy jednotlivých krajín boli zaradené do ich národných programov PHARE. Sú spravované v súlade s pravidlami PHARE pod dohľadom delegácie Európskej komisie v každej krajine.
Vláda Slovenskej republiky rozhodnutím Rady vlády pre európsku integráciu pod vedením pána podpredsedu Hamžíka zriadila Výbor pre štrukturálne fondy Európskej únie. Výbor bol založený zo zástupcov ministerstiev a inštitúcií, ktoré sa mali aktívne zúčastňovať na programovaní a realizácii štrukturálnej a regionálnej politiky, konkrétne Úradu vlády, Úradu stratégie rozvoja spoločnosti, ministerstva financií, pôdohospodárstva, hospodárstva, životného prostredia, dopravy a pôšt. Úlohou výboru bolo riadenie špeciálneho prípravného programu.
Špeciálny prípravný program pre štrukturálne fondy má tieto časti:
po prvé, Národný program pre regionálny a štrukturálny rozvoj, rozpočet je 1 mil. euro a má za cieľ vypracovať pre vládu Slovenskej republiky návrh národného rozvojového plánu, druhá časť je vybudovanie efektívneho systému inštitucionálneho a administratívneho zabezpečenia štrukturálnej politiky vo výške 2 mil. euro a má za cieľ pripraviť Slovenskú republiku na implementáciu štrukturálnych fondov Európskej únie a kohéznych fondov Európskej únie po prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie aj s návrhmi legislatívnych úprav.
A druhá veľká časť tohto programu sa týka pilotných projektov za vybrané sektory vo výške 4 mil. euro.
Personálne obsadenie a základné úlohy programu SPP. V rámci programu očakávame príchod veľkého počtu zahraničných expertov až do 40 expertov. Podľa svojho zamerania budú tvoriť dve základné skupiny - tweeningovú skupinu a skupinu technickej asistencie.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte, aby som pristúpil k jednej veci. Ja som predložil dosť podrobnú analýzu, vypracoval som to s pánom ministrom Harnom, ale, samozrejme, vy ste sa pýtali nielen na minulosť, ale aj na budúcnosť. Závery tohto materiálu som zhrnul do 9 bodov, tie priority, ktoré treba realizovať v 1. polroku 2000. Ide o tieto kroky: schváliť koncepciu reformy verejnej správy, určiť kompetencie regionálnych samospráv aj v oblasti regionálneho rozvoja.
Ak dovolíte, ak by ste sa ma opýtali, kde je najväčší problém regionálnej politiky v súčasnosti v Slovenskej republike, tak by som si dovolil vám ukázať túto mapu, ktorá bola vypracovaná Asociáciou európskych regiónov. Táto mapa bola vypracovaná v Štrasburgu a sú na nej vyznačené všetky európske krajiny a ich regióny. Je mi veľmi ľúto, tieto dve časti sú Česká republika a Slovensko, kde nie sú regióny, to znamená, nie sú uznané také regióny, v ktorých sú volené regionálne samosprávne orgány, aj keď podľa môjho názoru Česká republika je tam trošku neprávom, pretože v Českej republike zákon už je, ale ešte proste nefungujú tieto orgány. Takže my môžeme hovoriť veľmi dlho o regionálnej politike na centrálnej úrovni, ale kým nebudú vytvorené regionálne samosprávne orgány, stále tu bude problém a systém nebude, bohužiaľ, fungovať. Preto je to absolútna priorita na tento rok.
Druhým bodom v nadväznosti na koncepciu reformy verejnej správy je určiť novú štruktúru finančných nástrojov regionálneho rozvoja.
Po tretie dopracovať integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky ako Národný plán regionálneho rozvoja, na tom sa pracuje. Postupne pripraviť zákon o regionálnom rozvoji. Práve dnes som mal veľmi obsiahly rozhovor s pánom ministrom Harnom, ktorý ma upozornil, že síce to máme v legislatívnom pláne do júna tohto roka, ale dopredu avizoval, že pravdepodobne nevie dodržať tento termín a bude to problém aj v súvislosti s našimi vzťahmi k Európskej únii, pretože mu chýbajú základné parametre. Vzhľadom na to, že ešte nepadlo zásadné rozhodnutie o reforme verejnej správy, je veľmi veľký problém pripraviť takýto korektný zákon, pretože jednak ide o nevyjasnené kompetencie na regionálnej úrovni a jednak ide o nevyjasnené finančné toky na regionálnej úrovni.
Piatym bodom, piatou prioritou je doriešiť problematiku Národnej agentúry pre regionálny rozvoj. Ako som vám povedal, tento materiál je na medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Po šieste treba zefektívniť činnosť regionálnych rozvojových a monitorovacích výborov. Na tejto časti programu sa pracuje a budú doň začlenení aj experti Európskej únie.
Po siedme zvýšiť transparentnosť a kvalitu procesov pri príprave projektov PHARE, ISPA, SAPARD a PHARE CBC. V tejto oblasti vás chcem informovať o tom, že sme vypracovali materiál, ktorý po odsúhlasení vládou predložím, samozrejme, aj poslancom Národnej rady, aby sme skutočne zvýšili transparentnosť prípravy projektov aj realizovanie projektov, nielen PHARE, ale aj ISPA a SAPARD.
Po ôsme vypracovať a zverejniť kritériá na posudzovanie, schvaľovanie a financovanie regionálnych rozvojových projektov pre rok 2000.
A po deviate naďalej podporovať euroregionálne aktivity ako perspektívne aktivity budúcnosti.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za obsiahle zdôvodnenie tejto správy.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre verejnú správu pánu poslancovi Vladimírovi Faičovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády,
vážení poslanci, poslankyne,
dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní správy o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizovaní regionálnej politiky a pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.
Správu o doterajšom postupe vlády pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 27. apríla tohto roku na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor určil výbor pre verejnú správu.
Výbory v lehote prijali uznesenia k tejto správe, súhlasili s ňou a odporúčali Národnej rade vziať ju na vedomie.
Gestorský výbor na základe týchto stanovísk tiež odporúča Národnej rade vziať túto správu na vedomie.
Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste k tejto správe otvorili rozpravu a zároveň sa prihlasujem do rozpravy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Faič, ďalší, ktorí sú písomne prihlásení, je pán poslanec Sopko a pán predseda výboru Orosz.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
pri formulovaní programového vyhlásenia vlády konštatovali všetky koaličné strany, že v Slovenskej republike nie je systém regionálnej politiky, že sa prehlbujú regionálne disparity, zodpovednosť za regionálny rozvoj je roztrieštený a z toho dôvodu bola do vládneho programu ako jedna z priorít zaradená úloha vytvoriť inštitucionálne, finančné a ostatné predpoklady pre komplexnú regionálnu politiku.
Treba povedať, že sme očakávali, že tieto predpoklady realizácie regionálnej politiky budú vytvorené rýchlo vzhľadom na situáciu v regiónoch a nastúpi realizácia účinnej regionálnej politiky. Súčasný stav vlastne z iniciatívy výboru pre verejnú správu hodnotí predložená správa. Správa dáva relatívne ucelenú informáciu o stave prác na tvorbe regionálnej politiky v Slovenskej republike. Čo jej však chýba buď z toho dôvodu, že nebolo o čom písať, alebo sa na to pozabudlo, je to, že neinformuje vôbec o realizácii regionálnej politiky, len o jej tvorbe.
Za významný počin vlády pokladám zintenzívnenie príprav na využívanie podporných fondov Európskej únie v regionálnom rozvoji Slovenskej republiky. S jestvujúcim rozsahom a kvalitou regionálnej politiky však kontrastuje bujný systém jej inštitucionálneho zázemia. Nie je logické ani efektívne pre každú novú aktivitu domácej a zahraničnej regionálnej politiky vytvárať nové inštitúcie. Ústredný orgán regionálnej politiky podľa "kompetenčáku" ministerstvo spolu s Radou vlády pre regionálnu politiku a expertnými skupinami by mali byť dostatočne odborne a organizačne spôsobilé zabezpečovať regionálnu politiku v celom rozsahu.
V ďalšej časti chcem predniesť niektoré pripomienky alebo možno otázky na pána podpredsedu vlády tiež k tej štruktúre, ako uviedol správu, ktorú sme dostali.
K časti legislatívne a inštitucionálne zmeny. Možno by bolo v tejto časti vhodné uviesť, aká je vlastne organizačná štruktúra pracovísk regionálneho rozvoja na ministerstve a akými činnosťami je poverená. Je to dôležité a súvisí to s ďalšími inými pracoviskami. Bolo by dobré povedať dôvody nezriadenia alebo nesfunkčnenia Národnej agentúry regionálneho rozvoja. Nie je vlastne vysvetlené, prečo nedošlo v súvislosti s vytvorením ministerstva k jej sfunkčneniu.
V časti princíp partnerstva, ktorú by bolo možné nazvať byrokratizácia regionálnej politiky, je vidieť nekoordinovaný a roztrieštený prístup k regionálnej politike. Za akým účelom vzniká pracovná skupina pre regionálnu a štrukturálnu politiku a aké je potom poslanie ministerstva, ak niektoré jeho funkcie vykonáva Úrad vlády Slovenskej republiky? Aké bude poslanie Národnej agentúry regionálneho rozvoja? Je to dôležité z toho dôvodu, aby v konečnom dôsledku bolo možné alebo nebolo možné merať výsledky regionálnej politiky len na základe dynamiky jej tvorby, jej inštitucionálnych predpokladov, a nie dynamiky samotného regionálneho rozvoja.
Čo sa týka podpory regionálnych rozvojových projektov, treba jednoznačne dať odpoveď na otázku, prečo sa neurobil kvalitný výber projektov preferujúcich regionálny rozvoj, kto za to nesie zodpovednosť. Konštatovanie o zlom výbere projektov na okresnom a krajskom stupni nezbavuje zodpovednosť centrálnej úrovne.
Povedal by som, a to treba oceniť, že integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja je možno jediným uceleným dokumentom, ktorý obsahuje smerovanie regionálnej politiky v Slovenskej republike, a treba oceniť jeho rozpracovanie aj napriek istým nedostatkom, samozrejme, ktoré s tým súvisia.
Čo sa týka informácie o špeciálnom pripravenom programe pre štrukturálne fondy Európskej únie, v časti sa konštatuje zriadenie prípravného výboru pre štrukturálne fondy, ktorého prácu by mal zabezpečovať stály sekretariát. Dosiaľ nebol zriadený. Je prípravný výbor konečným orgánom alebo len ďalšou zo zoznamu inštitúcie regionálnej politiky?
Čo sa týka cezhraničnej spolupráce a euroregionálnych aktivít, pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky podpísala, ratifikovala, aj keď ako jedna z posledných transformujúcich sa krajín, tento dohovor, ktorý umožní uzatváranie cezhraničných dohôd miestnym a regionálnym orgánom. Jeho realizáciu by malo napomôcť aj vytvorenie vyšších samosprávnych územných celkov. Menej potešiteľné je konštatovanie, že aj v súčasnosti pretrváva rok roztrieštenosť v kompetenciách centra pri podpore cehraničnej spolupráce a že vláda Slovenskej republiky nevytvorila napriek prijatému uzneseniu predpoklady na inštitucionalizáciu cezhraničných aktivít. Tak ako ste vy, pán podpredseda, zhrnuli svoj záver do istých bodov, pokúsim sa aj ja zhrnúť k správe niektoré závery do niekoľkých bodov.
Po prvé, predložená správa svedčí o pretrvávaní nekoordinovaného postupu pri riadení regionálnej politiky v Slovenskej republike. Po druhé, pre regionálnu politiku Slovenskej republiky je príznačné bujnenie jej inštitucionálnej infraštruktúry bez evidentných výsledkov, ktoré by naznačovali obrat zastavením prehlbovania regionálnych disparít. Po tretie, zo správy vyplýva, že zodpovednosť za regionálny rozvoj je naďalej roztrieštená medzi niekoľkých kompetentných vládnych činiteľov a inštitúcie. Po štvrté, napriek ponuke zdrojov sa tieto nevyužívajú, nakoľko chýbajú kvalitné programy rozvoja a nie je zrejmé, či sa robia opatrenia na zmenu tohto stavu. Po piate, od októbra 1998 sa sústavne riešia legislatívne a inštitucionálne predpoklady. To sú zatiaľ jediné aktivity v regionálnej politike, treba povedať, tvorba predpokladov. Po šieste, celý rok 1999 sa rušil Úrad pre stratégiu a zmena kompetencií ministerstva výstavby. Nie vinou Národnej rady sa tento malý kompetenčný zákon prijímal v závere roka, ale vinou predkladateľa. Po siedme, nikto nekoordinuje obce, mestá, regionálne združenia, ba ani krajské a okresné úrady, kde sú štátom platení ľudia zodpovední za regionálny rozvoj.
V čom je problém? Nie je to náhodou v ľudskom faktore? Kto je vlastne za súčasný stav zodpovedný? Ste vy pán podpredseda dostatočne aktívny a snažíte sa koordinovať tvorbu regionálnej politiky? Hovorím o tvorbe. Ste aktívny a rozhodnutý urobiť všetko pre využitie prostriedkov z rôznych fondov? Ste aktívny a rozhodnutý koordinovať realizáciu regionálnej politiky, pretože len tá má vypovedaciu hodnotu pre rozvoj regiónov. Mám obavu a myslím si, že odôvodnenú, zo stavu vecí, ktorá je aj v správe, a preto vás žiadam, pán podpredseda vlády, aby ste s plnou vážnosťou prevzali zodpovednosť za daný stav v tvorbe prípravy a realizácie regionálnej politiky, lebo doteraz ani táto zodpovednosť voči parlamentu, samozrejme, aj pri jej realizácii nie je jasná.
Ďakujem.