Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za podanie informácie. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Páni poslanci Moric, Ambróš a Tóth. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Moric.
Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán podpredseda,
ďakujem za slovo a chcel by som asi takto povedať, že v prvom rade si myslím, že parlament by si zaslúžil, aby takáto vážna informácia o našich cigánskych spoluobčanoch a riešení otázky riešených problémov bola predložená písomne. Myslím si, že by to mal podpredseda vlády dať písomne pre náš parlament. Je to normálne a je to, myslím si, aj korektné. V podstate bolo veľmi ťažko rozumieť, pretože sa mnohí poslanci bavili všeličím iným, len neriešili cigánsku problematiku v slovenskom parlamente.
Myslím si, že v tej informácii sa problémy zjednodušili a aj prekrúcali. Taký náznak prekrúcania bol v tom, že na Slovensku neexistuje rómska národnostná menšina, ale existuje cigánske etnikum. Mám kopu kamarátov medzi týmito ľuďmi, mnohí majú dve alebo tri vysoké školy a nepovažujú sa za rómsku národnostnú menšinu. To po prvé.
Po druhé, počet poslancov v tejto sále je priamo úmerný záujmu o túto informáciu, ktorá bola predložená. To mi neprekáža. Prekáža mi to, že počet poslancov je priamo úmerný záujmu o riešenie cigánskej otázky, a to je horšie, lebo cigánska otázka na Slovensku naozaj existuje. Dva, štyri, šesť, osem, desať, dvanásť, štrnásť, šestnásť, osemnásť, dvadsať, dvadsaťdva, dvadsaťštyri, je tu 24 poslancov, ktorí si vypočuli správu podpredsedu vlády. (Hlasy v sále.) To nie sú poslanci, tí tu musia sedieť. Dobre, 30 poslancov si vypočulo správu, informáciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky o riešení cigánskeho problému na Slovensku a to je katastrofa, to naozaj je absolútna katastrofa. Myslím si, že toto raz budeme všetci ľutovať.
Hovorili ste o neznášanlivosti, o xenofóbii a neviem, o čom ešte. Ale stále ste to hovorili len z tej druhej strany, len zo strany "gadžov". Prečo nehovoríte o neznášanlivosti, xenofóbii zo strany Cigánov? Znovu opakujem, tisíckrát to budem opakovať, ak v jednom okresnom meste sú 2 % obyvateľov Cigánov a podieľajú sa na trestných činoch 50 %, tak niekde je chyba. A tu si takýto problém vypočulo 30 poslancov zo 150. Pán podpredseda, chcel by som vám povedať, že nerobte nijaké projekty, ani nerobte metodické pokyny tam, kde to robíte v riešení cigánskej otázky. Riešte cigánsku otázku! Robte niečo pre Cigánov alebo, ak chcete, robte niečo s Cigánmi, lebo o chvíľu ich bude tu viac ako Slovákov a potom sa všetci prestaneme smiať. Potom sa všetci prestaneme smiať.
Chcel by som, aby ste v ďalšom rozviedli aj vašu osobnú zodpovednosť, pán podpredseda, za to, že nehodní Cigáni - lebo u nás sú aj "hodní" Cigáni a je ich dosť, Cigáni vzdelaní, múdri, ktorí pre tento štát dobre robia, vytvárajú hodnoty, dokonca vychovávajú naše deti -, že nehodní Cigáni robia také zlo pre slovenský štát, pre Slovenskú republiku, keď žiadajú politický a, neviem, kdejaký azyl za to, že tu vraj majú neslobodu a neviem čo všetko možné.
Viete, keď vás ustanovili do tejto funkcie, musím vám povedať, vôbec som si nerobil - a teraz to poviem sarkasticky -, ilúzie o tom, že vy po maďarsky hovoriaci slovenský intelektuál sa budete naozaj zaoberať "špinavými Cigánmi". Nerobil som si žiadne ilúzie a vy to aj tak robíte. A my to aj tak robíme, celý tento parlament, nezaoberáme sa týmto problémom. My to aj tak robíme, aj naša vláda, vážne sa nezaoberáme týmto problémom. Choďte sa pozrieť, či sa jednoduchý človek, ktorý má dve-tri deti, tak prehŕňa v peniazoch vo vrecku ako hociktorý Cigán v hociktorej cigánskej osade. Choďte sa na to pozrieť, je to katastrofa.
Čiže netreba dávať správy o riešení cigánskej otázky, nie o konečnom riešení cigánskej otázky ani o začiatočnom riešení cigánskej otázky. O tomto netreba dávať správy, ale treba v tomto niečo robiť a niečo aj urobiť. Správa, ktorú ste predniesli, bola prednesená len pre to, aby si niekto mohol spraviť čiaročku.
Viete, my sme sa tými Cigánmi zaoberali. Ale čo s nimi? Ja som dosť urobil, neprednášal som informáciu, pani kolegyňa, takže na vašu otázku, čo som ja pre to urobil, odpovedám: Urobil som dosť. Ja som s týmito ľuďmi chodil do triedy. Ja sa vás spýtam, čo ste vy urobili. Ale vy by ste sa mali pýtať pána podpredsedu vlády, pani kolegyňa. Ja som nie na to, aby som vám odpovedal, on je tu na to, aby vám odpovedal. Ak chcete, tak vám môžem odpovedať niekde inde na niečo iné a kedykoľvek som vám k dispozícii, ale nie tu a nie o Cigánoch.
Takže by bolo dobré, keby vláda, parlament, nie 30 ľudí v parlamente, sa týmto problémom naozaj zaoberali a urobili nejaké závery a tento problém riešili a v dohľadnom čase aj vyriešili, aspoň tak ako riešili problém černochov v Amerike, a zdá sa, že svojím spôsobom sú niekde možno v troch štvrtinách cesty riešenia černošského problému v Amerike.
Vašu správu považujem za absolútne nedostačujúcu, pretože ste nedali správu písomne a nestačil som zaregistrovať, bohužiaľ, jediný konkrétny vyriešený problém.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som potvrdiť slová môjho kolegu pána Morica, že skutočne pán podpredseda vlády trošku zjednodušoval problémy, ktoré v súvislosti s jeho správou a týmto etnikom sú. Mrzí aj mňa nezáujem poslancov v tejto snemovni o taký rozsiahly problém, ktorý sa na Slovensku, bohužiaľ, nerieši, naopak, vzrastajú ešte väčšie problémy, ktoré, dá sa povedať, Slovákom zamedzujú cestovanie do zahraničia, pretože dostávame všade a musíme si požiadať o víza. Dosť veľa krajín, európskych krajín už pred nami uzatvorilo hranice, nehovoriac o tom, že ich populácia neustále narastá. Vedia využiť všetky zákony v svoj prospech a toto neriešenie problémov ma doslova zamrazilo aj tu v parlamente.
Chcel by som sa poslancov a poslankýň spýtať, či sa niekto v tomto štáte zaujímal aj o takú vec alebo analýzu, ktorá existuje a je vypracovaná. Myslím si, že pán podpredseda vlády o nej vie, že v roku 2070 slovenský národ nevyhynie, len stmavne. Čo potom keď sa začnú počty vyrovnávať a bude hroziť na Slovensku občianska vojna? Takže skúsme sa zaoberať touto vecou podstatne vážnejšie, a nielen prednesením správy v parlamente, ktorú si vypočuje 30 poslancov, a skúsme hľadať skutočné riešenia, pretože tie, ktoré doteraz boli, nepostačujú a neukazujú, že by sa táto problematika riešila.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Nagy, pán predseda výboru.
Poslanec L. Nagy:
Vážená Národná rada,
pán poslanec Moric, chcem vám pripomenúť, že v roku 1991 vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie vlády, v ktorom zakotvuje existenciu rómskej národnosti na Slovensku, a tým nielenže uznáva existenciu tejto komunity ako národnostnej menšiny, ale zakotvuje aj označenie rómskej menšiny. Bolo to na želanie, výslovné želanie rómskej komunity a som presvedčený, že pomenovanie, kto sa ako chce volať v tejto republike, patrí k základným ľudským právam každého občana, každej etnickej skupiny. Bolo by prinajmenej slušné, aby ste rešpektovali základné právo Rómov nazývať sa tak, ako im to vyhovuje. Im vyhovuje, nielen jednotlivcom, ale aj organizáciám, označenie Róm.
Protestujem proti vášmu vyjadrovaniu sa, vašej terminológii, keď nazývate, možno aj v úvodzovkách, skupinu ľudí špinavými Cigánmi. To je urážlivé a svedčí o vašom "úprimnom vzťahu" k Rómom. Žiadam vás, aby ste sa ospravedlnili nie Rómom, ale nám, lebo aj nás urážate takouto terminológiou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, samozrejme, pán poslanec Moric, máte právo reagovať.
Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
V prvom rade, pán kolega, odpovedám vám. Ja som hovoril o intelektuálnom vystupovaní podpredsedu vlády a parafrázoval som. Človek nemusí mať špinavé ruky, aby povedal, že má špinavé ruky. Takto som to myslel a neprevracajte ma. Ak to nechápete, tak je to váš problém. Myslím si, že tak to bolo pochopené. To je po prvé.
A po druhé, pokiaľ sa týka celej rómskej problematiky, mne celá táto rómska problematika pripadá asi tak, len, preboha, aby som sa toho nemusel dotknúť. Tu nebola povedaná nijaká konkrétna vec tak, aby som povedal, že tak toto sú krátkodobé riešenia na riešenie cigánskej otázky, toto je strednodobejšie riešenie a toto je dlhodobejšie riešenie. Jednoducho nebolo to tu povedané, nebol ani náznak konkrétneho riešenia tejto problematiky.
Pokiaľ ide o rómsku národnosť, nie je tu rómska národnosť, dokonca podľa slovenského jazyka nie sú to ani Rómovia, sú to len Cigáni, takže nechajte mňa tak a vy si riešte svoje problémy sami. Ešte raz, porovnával som prístup k riešeniu cigánskej otázky z hľadiska toho, že nikto sa toho nechce dotknúť, pretože každý to považuje za niečo, čoho sa netreba dotýkať a vyrieši sa to akosi samo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako predsedajúci považujem za nevyhnutné povedať, že táto správa bola zaradená na základe požiadavky poslancov. To znamená, že pán podpredseda vlády si nevymyslel, že teraz vystúpi s takouto informáciou, ale bola to požiadavka Národnej rady Slovenskej republiky a, samozrejme, opozície. To považujem za potrebné povedať.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš, potom pán poslanec Tóth.
Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
patrím medzi ľudí, ktorí vlastne celý svoj život prežili v zmiešanej komunite, to znamená, že som žil medzi ľuďmi, ktorí patrili do viacerých etník. A jedným z tých etník bolo aj rómske etnikum. Podľa mňa nespočíva problém v tom, ako toto etnikum nazývame. Keď som bol malý, tak sme naozaj toto etnikum nazývali Cigáni. Ak sme to zakotvili v našom zákonodarstve, že ide o rómske etnikum, je podľa mňa nedôstojné, ak to jednoducho nerešpektujeme. Je to nerešpektovanie platného zákonodarstva.
Veľmi som privítal túto správu, pretože ako člen Strany zelených na Slovensku, strany, ktorá už od svojho vzniku sa rómskou problematikou zaoberá, máme záujem na tom, aby sa dospelo k zlepšeniu vzťahu v spoločnosti ako takej k Rómom, aby sme sa k nim nesprávali ako k niečomu, čo spoločnosť zaťažuje, aby sme sa správali dôstojnejšie a uvedomili si zodpovednosť za toto etnikum.
Ako predseda výboru pre životné prostredie a ochranu prírody som sa zúčastnil na poslaneckom prieskume na požiadanie Národného parku Slovenský raj, ktorý má veľmi vážne problémy s časťou tohto rómskeho etnika, hlavne tých skupín, ako bolo spomenuté, ktoré žijú v osadách a ktoré svojím počínaním vážne poškodzuje životné prostredie. Čiže táto problematika sa dotýka aj práce, ktorú máme vo výbore pre životné prostredie. A ešte pred tým, ako sme uzavreli výsledky tohto poslaneckého prieskumu v Slovenskom raji, dovolím si ako poslanec povedať niekoľko pripomienok a námetov, ktoré mi chýbali v tejto správe, hoci ju považujem za pomerne komplexnú a vystihujúcu stav, v akom sa nachádzajú práce, resp. zámery, ktoré vláda Slovenskej republiky na riešenie problematiky rómskeho etnika má, resp. pripravuje.
Jeden z tých poznatkov je, že problémy s rómskym etnikom nie sú tam, kde toto rómske etnikum je integrované do sociéty, kde žije. To znamená, že nie je nejakým spôsobom vydelené na okraj sociéty. To sa krásne ukázalo aj na Spiši práve v oblasti Letanovského mlyna, že najväčšie problémy sú s Rómami v osade, ktorá je oddelená od obce.
Treba povedať, že najväčšie problémy sú s tou časťou rómskeho etnika, ktorá vlastne nemá ani ukončené základné vzdelanie, je sociálne ťažko prispôsobiteľná a, samozrejme, ako taká má veľmi malú šancu, aby získala nejaké zamestnanie. Tu treba povedať, že zatiaľ sme tento problém riešili len tým, že sme pre túto časť sociálne neprispôsobivých Rómov zabezpečovali sociálne dávky, aby sme ich udržali vlastne, nazvem to, pri živote, aby sme zabezpečovali aspoň ich základné životné potreby.
Toto podľa mňa nie je postačujúce a naopak, je to veľmi demoralizujúci faktor, pretože pokiaľ sa o niekoho postaráme bez toho, aby sme mu dali možnosť vytvoriť niečo ako protihodnotu, aby bol vlastne integrovaný, aby vlastne mal pocit, že sa podieľa na vytváraní nejakých hodnôt, tak dochádza k tomu, že si tieto veci neváži a v konečnom dôsledku to hraničí s takým dosahom, ako sme zistili pri našom poslaneckom prieskume v Slovenskom raji. A to aj tu bola spomínaná otázka tzv. rómskej etnoturistiky do krajín, kde sú výhodné azylové podmienky pre azylantov.
Chcem pripomenúť, že okrem toho, že štát sa okrem sociálnych dávok dosiaľ nepostaral o to, aby sa títo Rómovia aktívnejšie integrovali naspäť do spoločnosti, vlastne vytvoril podmienky na to, aby sa táto časť sociálne neprispôsobivého etnika stala obeťou úžerníkov a priekupníkov, ktorí tejto časti rómskeho etnika požičiavajú peniaze a následne za úžeru im odoberajú sociálne dávky. Čiže navrhujem, aby sme sa veľmi vážne začali týmto zaoberať a aby orgány činné v trestnom konaní začali prešetrovať túto organizovanú trestnú činnosť, ktorá, podľa môjho názoru, je prapríčinou aj istej, povedal by som, etnoturistiky, ktorá je vlastne vynútená zo strany týchto úžerníkov tým spôsobom, že oni od nich vyžadujú, aby sociálne dávky, ktoré, trebárs, dostanú, im vracali.
Máme konkrétny príklad, ktorý sa stal v Belgicku, kde zahynula rómska rodina v havarovanom automobile, ktorá sa vracala z Luníka 9 z Košíc, kde si bola vyzdvihnúť sociálne dávky na Slovensku a išla pre sociálne dávky do Belgicka. Čiže jedno z navrhovaných opatrení je, aby aj orgány činné v trestnom konaní správne venovali väčšiu pozornosť tejto organizovanej trestnej činnosti.
Plne podporujem vytváranie takých učebných smerov na vysokých školách, ktoré budú vychovávať pracovníkov, sociálnych pracovníkov, ktorí by pomohli resocializovať tieto skupiny obyvateľstva a ktorí by mali určité nástroje na to, aby títo ľudia znova dostali svoj život do vlastných rúk a neboli odkázaní na druhých.
Druhá moja pripomienka súvisí s tým, že som absolvoval minulý týždeň návštevu Bruselu a v Európskej komisii nám bol predložený materiál, ktorý sa týkal takzvaného sexturizmu a zneužívania maloletých. Je to, dá sa povedať, celoeurópsky a možno celosvetový problém a že sa dotýka aj nás, o tom svedčia vlastne aj poznatky, ktoré sme zistili v rómskej osade Letanovský Mlyn, a to v tom smere, že nám bolo povedané, že len v tejto osade, kde žilo okolo 600 Rómov, je tento rok 5 šiestačiek základnej školy tehotných. Čiže ide tu o závažnú trestnú činnosť zneužívania maloletých a, myslím si, nemali by sme tolerovať to, čo sa vlastne dosiaľ tolerovalo, že oni majú nejaké inakšie etnické zvyky.
Chcem apelovať na to, že jedna z podmienok, ako by sme mali znovu integrovať túto časť rómskeho etnika do spoločnosti, je tá, že budeme tvrdo vyžadovať od nich dodržiavanie zákonnosti v každom smere, že im jednoducho nebudeme vytvárať úľavy, ale naopak, budeme sa snažiť, aby sme im vytvorili podmienky na to, aby sa sami mohli o seba postarať.
V tomto prípade plne podporujem návrhy, ktoré boli predložené, že vo forme resocializačných projektov by sme mali túto časť rómskeho etnika vlastne znovu integrovať do spoločnosti. Toľko k pripomienkam, ktoré som chcel povedať k prednesenej informácii.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána predsedu výboru Ambróša s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Šepták.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Skutočne tento problém nevyrieši prednesenie správy v parlamente, ale treba sa ňou, týmto celým problémom hlbšie zaoberať. Myslím si, že hlavne vláda a hlavne podpredseda vlády pán Csáky a ďalší poverení ľudia by sa tým mali zaoberať a prísť so sériou konkrétnych krokov, s víziou, čo všetko treba spraviť aj pre tie konkrétne veci, ktoré pán Ambróš povedal, nielen o tom, že sú v zahraničí a poberajú sociálne dávky na Slovensku a čo sa deje tým, že maloleté sú tehotné a bolo to kritizované nedávno aj v televízii.
Ale vlastne aj samotný problém, na ktorý upozorňujú vysokí predstavitelia Európskej únie, že Slovensko nemusí byť kvôli rómskemu, cigánskemu problému prizvané na rokovania o vstupe do Európskej únie. A za to nesiete zodpovednosť vy, pán podpredseda. Myslím si, že skutočne je najvyšší čas, aby ste prišli s konkrétnymi krokmi, čo všetko spravíme pre to, aby tým, čo Európska únia vyčítala, alebo vysokí predstavitelia Európskej únie vyčítali našej vláde v súvislosti s touto problematikou, aby sme sa jednoducho nedostali potom pod priamy tlak, že ste nesplnili toto, a preto vás nezoberieme. Čiže na to treba dať odpoveď, čo všetko spravíte, pán podpredseda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ešte vystúpi pán poslanec Mikloško a uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Poslanec F. Mikloško:
Chcel by som len doplniť vystúpenia pána kolegu poslanca, a tým sa dotknúť trochu aj vystúpení dvoch opozičných poslancov, ktorí sú prítomní na tomto rokovaní. Už len jeden.
Správa pána podpredsedu vlády je prvá správa svojho druhu za 10 rokov od Nežnej revolúcie, prvá správa svojho druhu. Prvýkrát vláda sa vôbec chytá tohto problému, informuje parlament a, samozrejme, ako o začiatku riešenia celej tejto nie jednoduchej problematiky. Za celé minulé štyri roky parlament, pán kolega Šepták, vaša vláda, v ktorej ste vy boli, neurobila ani najmenší krok k riešeniu tejto problematiky, ani najmenší krok. Čiže, problémy narastajú postupne a tie problémy sú tu desať rokov.
(Reakcia poslanca z pléna.)
Prosím vás, počúvajte, tichučko počúvajte, učte sa a nebuďte taký tvrdý, lebo stratíte ako Slovenská národná strana ešte aj posledných voličov, ktorých máte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán predseda výboru, chcete reagovať na vystúpenia pánov poslancov?
Poslanec L. Ambróš:
Nie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tóth.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I Tóth:
Vážený pán predsedajúci,
vážený podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení poslanci,
napriek tomu som pozorne vypočul informáciu vlády Slovenskej republiky o stave riešenia rómskej problematiky v Slovenskej republike. Túto informáciu by som chcel v krátkosti rozšíriť o informácie Stálej komisie pre práva Rómov. Táto komisia bola založená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Uvedomujúc si zložitosť úloh, do tejto komisie boli prizvané osobnosti predovšetkým z rôznych oblastí, ako z výskumu, z mimovládnych organizácií, rómski aktivisti i zástupcovia samospráv. Opodstatnenosť vytvorenia tejto komisie by som chcel dokumentovať predovšetkým tým, že samotní občania Rómovia sa na nás obracajú s dôverou, na našu komisiu, takisto ako aj na výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadajú nás o pomoc, dávajú nám podnety na riešenie svojich problémov, žiadajú nás o priame kontakty, navštevujú nás alebo nám aj píšu.
A naopak, my ako členovia tejto komisie, stálej komisie, chodíme do jednotlivých regiónov, kde skúmame jednak opodstatnenosť sťažností alebo žiadostí, ale aj získavame vlastné poznatky o živote našich Rómov. Tu by som chcel uviesť konkrétne zistenia, názory komisie, ale ak dovolíte, aj moje vlastné skúsenosti z práce s rómskym obyvateľstvom.
Na Slovensku, i keď nielen u nás, vládne vo všeobecnosti taký názor, že máme obrovský rómsky problém. Pýtam sa, je to naozaj rómsky problém? Osobne si myslím a prax mi to aj dokazuje, že je to problém nás všetkých. Moja skúsenosť ďalej dokazuje, že u časti Rómov existujúci stav v štáte vyhovuje. Ale naopak, veľká časť Rómov svoje postavenie v spoločnosti chce zmeniť a na týchto zmenách sa chce aj zúčastňovať. Chcú si napríklad zabezpečiť lepšie bývanie, majú záujem o vzdelanie vrátane aj vyššieho vzdelania, chcú podnikať, chcú rozvíjať svoju kultúru, chcú sa aktívne zapájať do činnosti samospráv a podobne. Som však presvedčený, že ich požiadavky nie sú vždy akceptované, návrhy vypočuté, a ak sú, tak na mnohých miestach len tak na pol ucha, aby sa nepovedalo.
Nie je to dobrý jav, veci sa neriešia, ale veľa sa o riešení predovšetkým hovorí a píše. A verte mi, oplatí sa ich vypočuť a oplatí sa ich navrhnúť a aj realizovať, no predovšetkým tie reálne návrhy, lebo to vychádza od nich a pre nich, a keď sa ešte na ich realizácii aj sami podieľajú, výsledok je dobrý. Hlavne tú vec, prácu, aj jej výsledok si vážia a predovšetkým chránia. Nie, teraz nehovorím o rozprávke, ale hovorím o skutočnosti z mojej 20-ročnej praxe s prácou s Rómami, s ktorou vás nemusím zaťažovať, lebo pred pár mesiacmi azda neboli noviny, ktoré by nepísali o práci s Rómami v Kolárove. Chce to ale čas, trpezlivosť, nebojácnosť, hlavne málo hovoriť, veľa pracovať, zapájať samotných Rómov a veľa pracovať aj s vedomím majoritnej väčšiny.
Viete, sú potrebné aj rôzne koncepcie, súbor opatrení a iné vládne opatrenia, ale keď zostanú na jednotlivých úsekoch len na papieri, nezavedú sa dobré myšlienky do života, keď sa aj zavedú, výsledky nebudú kontrolované, vyhodnocované, nemajú veľký význam. Keď sa práca zastaví, nedovedie do konca, tak námaha bola vynaložená zbytočne.
Naopak, musím povedať, že súbor opatrení vlády obsahuje osožné, krásne a ušľachtilé myšlienky, návody na riešenie, ale po jeho schváleniach od 27. 9. 1999 neviem, či v živote Rómov či nás - jedno s druhým veľmi úzko súvisí -, priniesol nejaké zmeny alebo pozitíva. Podobne je to aj so vzdelávacími projektmi a s inými, ako by sa s nimi vrece rozsypalo v poslednom období, hlavne na začiatku roku 1999. Ale aké a kde sú výsledky týchto projektov, ako ich pocítia v reálnom živote Rómovia, ako i majoritná spoločnosť? Kde sú tí ľudia, ktorí boli vyškolení pre prácu s rómskou komunitou? Podobne by som mohol poukázať na rôzne semináre, konferencie, ktorých je viac ako dosť, aj sa na nich pekne a múdro hovorí. Ale čo ďalej?
Výsledky a ešte raz výsledky v živote nás sú zrkadlom toho, či niečo priniesli pre nás všetkých alebo len pre tých prítomných. Netvrdím pritom, že sú nepotrebné, zbytočné. Sú potrebné, ale ich závery treba preniesť do života, a preto na nich pozývať ľudí, ktorí v praxi pracujú s Rómami, lebo teoretické vedomosti prenášajú do konkrétneho života. To mi nedá nepovedať, že s Rómami a s ich problematikou majú pracovať na všetkých úsekoch, hlavne na najnižších úsekoch takí ľudia, ktorí majú pozitívny postoj k menšinám vo všeobecnosti, ktorí chcú pracovať a chcú ozaj dosiahnuť nápravu. Lebo človek, ktorý má závrat, ktorý hovorí o Rómoch hanlivo, aj keď len medzi priateľmi, nemá miesto v takejto práci.
A ešte čosi. Nestačí mať splnomocnenca vlády Róma, ale aj v krajoch a okresoch by to mali robiť predovšetkým a výlučne Rómovia. Lepšie chápu ich mentalitu, lepšie s nimi komunikujú a majú aj väčšiu autoritu.
Vážené kolegyne, kolegovia, skúsenosti našej komisie sú také, že niektoré rómske osady sú v katastrofálnom stave, tak ako uviedol pán podpredseda vlády. A tu by som chcel predovšetkým uviesť pozitívne skúsenosti, ktoré apelujeme hlavne pri našich návštevách na starostov a primátorov a sociálnych pracovníkov, že to nie je len vecou Rómov, ale aj ich vecou a je ich povinnosťou postarať sa o týchto ľudí. To sú aj naši občania. Ale nie tak, že osadu osadím do najhoršie položeného miesta, predovšetkým čo najďalej od obce. Musíme si všetci uvedomiť, že vhodné bývanie to je aj kultúra, rast životnej úrovne, to je aj menej detí v rodine a práca aspoň okolo domu. Bývanie je jednoduché, uspôsobivé k mentalite, životnému štýlu, budovanie predovšetkým svojpomocnou prácou. Bývanie je dôležité, ale práca, zamestnanosť taktiež.
Mali by sme prijať v nastávajúcom období opatrenia o tom, ako zamestnať Rómov, lebo skúsenosť je taká, že na úrady práce už prichádzajú zamestnávatelia pomaly s poznámkou: ale neposielajte Róma. Dopyt po rómskej pracovnej sile je nulový a treba povedať, že hraničí s diskrimináciou. Potom aj tí Rómovia, ktorí prácu skutočne hľadajú, nemajú šancu dokázať, že pracovať vedia a chcú pracovať. Vieme, že dlhodobá nezamestnanosť Rómov, ale nielen ich, znamená nebezpečenstvo znehodnotenia ich pracovného potenciálu, najmä tých, ktorí predtým boli zamestnaní a chcú pracovať aj teraz.
Ďalšia naša skúsenosť je zanedbaná výchova a vzdelanie. Viem, že je to už stará skúsenosť, ale zlé na nej je to, že nič alebo veľmi málo sa v tejto oblasti v predchádzajúcom období urobilo. Aj v súčasnej koncepcii sa o tom veľa píše, ale boli by sme radi, keby v skutočnosti nastali zmeny. Hoci riešenia sú a veľmi jednoduché, možno to vonia obmedzovaním práva, ale zo skúseností viem, že to pomáha, predovšetkým osoh je veľmi veľký na záver.
Treba prispôsobiť sociálnu výpomoc povinnostiam rodičov starať sa o svoje deti a ich vzdelanie a, samozrejme, potrebujeme k tomu odhodlaných ľudí, učiteľov a pracovníkov úradov. A zase som sa dostal k ľuďom, ktorí v tejto oblasti pracujú, že to musia byť ľudia zanietení, ktorým ozaj ide o dobré výsledky, ktorí hľadajú možnosti, a nie zamestnanie a nie to, ako sa to nedá. Na to nemáme zákony, nariadenia a podobne, čiže veľa musíme pracovať na premene vedomia nielen Rómov, ale aj nás Nerómov.
Keď hovorím pracovať, tak pracovať, a nie vypracúvať nové dokumenty, ale uvádzať do života tie, ktoré sú a ktoré sú dobré. A čo je veľmi dôležité a nezastupiteľné, pracovať s Rómami v obciach, a nie na Úrade vlády, v Národnej rade, ale to platí o ľuďoch všeobecne. Na ústredných miestach im musíme vytvárať vhodné možnosti, priestory, podmienky a v obciach a mestách, kde s nimi žijeme, treba s nimi úspešnejšie pracovať. Spoločne trpezlivo a systematicky.
Moje skúsenosti, ale aj skúsenosti ako predsedu stálej komisie - všetko potrebuje svoj čas, ale nečakajme na zázraky, zázraky skúsme robiť. Nesťažujme sa, nečakajme na pomoc zvonka, ale konajme nie pre Európsku úniu a Štrasburg alebo iné. A nekonajme len pre Rómov, ale pre nás všetkých. Lebo verte mi, že keď Rómovia budú lepšie a kultúrnejšie žiť, budeme žiť aj my spokojnejšie a bezpečnejšie. Takže riešme nie rómsku otázku a problematiku, ale našu, a to čím skôr, a nielen na papieri, ale v reálnom živote. Práca, vzdelanie, bývanie a v neposlednom rade aj ich vlastná kultúra, to je alfa a omega k riešeniu problémov rómskej národnostnej menšiny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.
Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pán podpredseda máte slovo.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Veľmi stručne chcem zareagovať na niektoré vystúpenia.
Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Tóthovi aj Ambróšovi za veľmi korektné a vecné vystúpenia. Chcem povedať, že so všetkým vlastne súhlasím s tou malou pripomienkou, že vy ste hovorili, pán poslanec Tóth, o vzdelávacích projektoch. Nezabudnime, prosím, že niektoré nulté ročníky boli otvorené len v minulom roku. Ešte ani jeden školský rok nefungujú, to znamená, pravdepodobne musíme byť trpezlivejší v tejto oblasti a je to skutočne proces na dlhší čas.
Súhlasím aj s pánom Ambróšom v tom konštatovaní, že úžerníctvo v rómskej spoločnosti predstavuje veľmi silný problém. Chcem vám povedať, že som rokoval o tom s prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s pánom ministrom vnútra. Obaja uznali, že je to veľmi vážny problém, ale obaja mi hovorili, že je veľmi ťažké dokazovať práve takéto aktivity. A domnievam sa, že Policajný zbor v tejto veci musí byť aktívnejší.
K vystúpeniu pána Morica sa nechcem vyjadrovať podrobnejšie. Domnievam sa, že môj kolega pán Laszló Nagy sa vyjadril veľmi fundovane k týmto vecným stránkam. Chcem len povedať, on narážal na to, že je tu relatívne málo poslancov. Ja, samozrejme, akceptujem tento stav, ale je mi trošku čudné a dovoľte mi, aby som povedal, pokiaľ mám dobré informácie, prerokovanie tohto bodu inicioval pán poslanec Švec a trošku sa čudujem, že pán poslanec Švec sa nezúčastnil na prerokovaní bodu, ktorý vlastne on sám inicioval.
Ak mi dovolíte, posledná pripomienka alebo posledná reakcia je na druhé vystúpenie pána poslanca Šeptáka. Pán poslanec, napísal som presne, čo ste povedali, ak rómska problematika nebude doriešená, a teraz vás citujem: "Slovenská republika nebude prizvaná k rokovaniam o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie." Pán poslanec, chcem vás informovať, že na Helsinskom summite sme boli pozvaní a už tretí mesiac rokujeme.
Ďakujem, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu podpredsedovi.
Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené.
Nasledujúcim bodom programu je
súhrnná správa o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 1999 a aktualizácia úloh na rok 2000.
Správu vlády máte predloženú ako tlač 581, spoločnú správu výborov ako tlač 581a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám za rok 1999 a jeho aktualizáciu na rok 2000. Materiál predkladám na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 12. mája 1999.
Materiál bol prerokovaný v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pod gesciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Na rokovaniach výborov, na ktorých som sa zúčastnil, bola nastolená aj otázka ďalšieho financovania Národného programu boja proti drogám, a to najmä v súvislosti s adekvátnym pôsobením masovokomunikačných prostriedkov a v súvislosti s otázkami prevencie a vyhodnocovania účinnosti preventívnych opatrení a realizovaných projektov. Je priaznivé, že gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporúča zvýšiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na boj proti drogám, samozrejme, pod podmienkou konkrétneho zdôvodnenia a následnej kontrolovateľnosti.
Účelové viazanie takto zdôvodnených financií v rámci vybratých kapitol rezortov však obsahuje aj nevyslovený predpoklad toho, že existuje koordinačný orgán, ktorý túto účelnosť vopred posúdi a prostriedky buď pridelí, alebo ak je program, alebo projekt nedostatočne zdôvodnený a podložený argumentmi, tak prípadne ich pozastaví, alebo je možné aj to, že ich prerozdelí tam, kde sa preukáže ich skutočná potreba. Takýmto koordinačným orgánom je v zmysle svojho štatútu práve Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ktorý by mal na jednej strane takto vyčlenené financie zo štátneho rozpočtu spravovať a taktiež vytvoriť posudzovací a kontrolný mechanizmus na ich prideľovanie na projekty a programy v rámci balíkov určených pre jednotlivé rezorty. Toto projektové financovanie, o zavedení ktorého sa u nás začína uvažovať, by bolo azda vhodné použiť práve v oblasti boja proti drogám aj preto, aby sme dostali spätnú väzbu o skutočnom efekte využitia peňazí daňových poplatníkov.
Dovoľte mi ešte pripomenúť, že pri tvorbe rozpočtu so zohľadnením boja proti drogám sa budeme musieť zamyslieť nielen nad vnútroštátnymi programami a projektmi, ale aj nad medzinárodnými súvislosťami, ktoré vyplývajú z priorít prípravy Slovenska na vstup do Európskej únie. K plneniu acquis pre oblasť drog napríklad patrí už v roku 2001 vypracovanie národných stratégií a priama spolupráca našich existujúcich i novozriaďovaných inštitúcií s tými inštitúciami Európskej únie, ktoré boli zriadené pre oblasť drog. Na túto spoluprácu, pre ktorú Slovensko by malo dostať z programu PHARE a z projektu Európskej komisie v prepočte cca 44 miliónov Sk, však budeme musieť prispieť i sami v zmysle spolufinancovania v sume cirka 12 až 14 miliónov Sk.
Dámy a páni, drogová situácia v Slovenskej republike nie je dramatická, je stabilizovaná. Ak mi dovolíte, ukázal by som vám, neviem, či bude vhodné odtiaľto dobre vidieť, ukázal by som vám dva grafy. Prvý graf hovorí o výskyte po prvýkrát liečených v prepočte na 100 tisíc obyvateľov v krajinách strednej a východnej Európy, kde sú porovnané Česká republika, Slovenská republika, Chorvátsko a Slovinsko. To modré, najnepriaznivejšia situácia je v Slovinsku, to druhé je Česká republika, tretie je Chorvátsko a najnižší počet na 100 tisíc obyvateľov 13,6 má Slovenská republika. Obdobná je situácia aj vo vekovej skupine obyvateľov medzi 15 - 39 rokmi, to znamená, môžem vám povedať, že je viac-menej samozrejmé, že Slovenská republika v tejto oblasti je hodnotená z medzinárodného hľadiska pozitívne. Počet liečených drogovo závislých síce neklesá, no expozívny rast, ktorý sme sledovali v rokoch 1994 a 1996, sa zmiernil a teraz stagnuje. Faktom je tiež, že počet po prvýkrát liečených mladých ľudí klesol v roku 1999 oproti roku 1998 o vyše ako 18 %.
Okrem konkrétnych návrhov na väčšiu invenciu a spôsoboch a formách splnenia úloh Národného programu boja proti drogám, zapojenia tretieho sektora a masmédií, najmä Slovenskej televízie, pokladám za veľmi podstatnú podmienku alebo pripomienku zvýraznenie väčšej spolupráce s masmédiami, zvýšenie pozornosti masmediálnej oblasti s cieľom zabrániť alebo aspoň protiargumentmi oslabiť, prípadne eliminovať verejnú propagáciu drog.
Domnievam sa však, že celospoločenská závažnosť problematiky drog si jednoznačne vyžaduje zachovanie zásadného rozhodovania o drogách a tvorbe protidrogovej politiky na úrovni vlády, teda účasť ministrov kľúčových rezortov vlády. Je tiež jasné, že viaceré aspekty Národného programu boja proti drogám majú aj svoj medzinárodný rozmer, ktorý súvisí s plnením podmienok určených Slovenskej republike na vstup do Európskej únie a v tejto súvislosti už napríklad Výbor ministrov rozhodol o posilnení svojej exekutívy generálneho sekretariátu a jeho poverení vstupovať do priamych vzťahov s inštitúciami Európskej únie. Ide o spoluprácu s Európskym monitorovacím centrom pre drogy v Lisabone, chcem vás informovať, že najneskoršie v júli OSN otvorí Informačnú kanceláriu protidrogových aktivít pre celú Višegrádsku štvorku v Bratislave a zdá sa, že v novembri máme šancu získať aspoň podpredsednícky post v Pompidourgroup, ktorá zahrnuje všetky členské krajiny Európskej únie Rady Európy pre programy boja proti drogám.
Správa o plnení Národného programu boja proti drogám sa predkladá každoročne. Súčasťou materiálu sú nové ciele a stratégia protidrogovej politiky vlády Slovenskej republiky, ktorá problém drogových závislostí zapracovala do svojho programového vyhlásenia. Aktivity Výboru ministrov v roku 2000 budeme orientovať predovšetkým na zabránenie využívania detí pri nezákonnej výrobe a obchodovaní s omamnými psychotropnými látkami a prípravkami, tiež do nových preventívnych programov zvýšenia kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov liečby, ako aj procesu resocializácie.
Vážené dámy, vážení páni, drogy sú, bohužiaľ, súčasťou nášho života. Úsilie na zníženie a zastavenie šírenia drogových závislostí a s nimi súvisiacich ťažkých ochorení, akými sú napríklad AIDS či infekčné hepatitídy, je centrom nášho snaženia. Preto aj naďalej je potrebné upriamiť pozornosť nielen na prevenciu, liečbu a resocializáciu drogovo závislých, ale aj na evidenciu a kontrolu závislých. Tým sa umožní nielen ich lekárske sledovanie, ale zavedením napríklad metadonovej liečby sa zníži aj kriminalita.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.