Piaty deň rokovania
31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
17. mája 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram piaty rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Kovačič, Osuský a Rakús. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady: pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Švec.
Pristúpime k bodu programu, ktorým je
Nnárodný program pre prijatie acquis communautaire.
Materiál ste dostali ako tlač 583 a spoločnú správu výborov ako tlač 583a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Národný program uvedie podpredseda vlády pán Pavol Hamžík.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás informoval o druhej revízii Národného programu pre prijatie acquis communautaire, ktorý je národným dokumentom každej asociovanej krajiny, teda aj Slovenskej republiky, a súčasne je strategickým nástrojom v rozvoji vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou.
Dôležitosť národného programu spočíva nielen v tom, že definuje zodpovednosť vlády Slovenskej republiky za záväzky prijaté na plnenie priorít obsiahnutých v dokumente Európskej komisie Partnerstvo pre vstup a za celkovú realizáciu kritérií na vstup do únie, ale aj z hľadiska jeho úlohy ako indikátora plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z decembra 1998.
Po predložení, prerokovaní a schválení národného programu v Ministerskej rade vlády pre európsku integráciu Národný program pre prijatie acquis communautaire schválila vláda Slovenskej republiky 22. marca. Schválený národný program som odovzdal 4. apríla mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi Európskej komisie v Slovenskej republike Walterovi Rochelovi a 17. apríla komisárovi Európskej únie Günterovi Verheugenovi v Bruseli.
Národný program plní významnú úlohu v prístupovom procese tým, že komplexne pokrýva celú problematiku prijatia acquis communautaire, teda európskeho práva až do roku 2002. Zároveň však slúži ako dokument na monitorovanie plnenia úloh vyplývajúcich z Európskej dohody a konkrétnych priorít v rámci dokumentu Európskej komisie Partnerstvo pre vstup.
Pri vypracovaní tejto druhej revidovanej verzie Národného programu pre prijatie acquis communautaire sa v maximálnej miere zohľadnili pripomienky Európskej komisie z decembra 1999, najmä v otázke odkazu na relevantné acquis a reálnosti časového harmonogramu. Na rozdiel od národného programu z roku 1999 sa v dokumente jednotne používajú termíny účinnosti predkladaných opatrení, keďže Európska komisia nesleduje jednotlivé termíny legislatívneho procesu, ako je stav predkladania a schvaľovania, ale účinnosť prijatých legislatívnych predpisov a opatrení na ich implementáciu.
Východiskom na vypracovanie revízie dokumentu bol Národný program pre prijatie acquis communautaire prijatý v roku 1999, ako aj dokumenty Európskej komisie Partnerstvo pre vstup, pravidelná správa z minulého roku o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a závery bilaterálnych, teda dvojstranných skríningov. Textová časť národného programu sa zameriava na politické a ekonomické kritériá, na schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v únii, na administratívnu schopnosť implementovať acquis communautaire, teda uviesť ho do praxe, a na finančné potreby.
Členenie kapitol obsahu pokrýva acquis communautaire vo všetkých 29 negociačných kapitolách. Kapitoly majú jednotnú štruktúru a obsahujú informácie o dosiahnutom stupni aproximácie práva, o existujúcich administratívnych štruktúrach, o krátkodobých a strednodobých prioritách, ako aj o administratívnych a finančných potrebách. V úvode každej kapitoly sú uvedené prijaté opatrenia, ktoré stručne hodnotia kroky jednotlivých rezortov zrealizované v minulom roku. V rámci aproximácie legislatívy je popísaná príslušná legislatíva a stupeň jej zhody s právom európskych spoločenstiev Európskej únie.
Pri určovaní stupňa zhody sa vychádza z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré ukladajú predkladateľovi povinnosť vypracovať doložku zlučiteľnosti. Táto rozlišuje tri stupne kompatibility, teda zhody s právom európskych spoločenstiev, Európskej únie, ktorými sú úplná kompatibilita, kompatibilita čiastočná, v ktorej sa uvádza aj predpokladaný termín dosiahnutia súladu návrhu zákona s právom Európskej únie, a tam, kde kompatibilita nie je dosiahnutá, je uvádzaný predpokladaný termín dosiahnutia súladu návrhu zákona s právom Európskej únie.
V rámci existujúcich administratívnych štruktúr je podpísaný už vytvorený inštitucionálny rámec vrátane regionálnych štruktúr, a tam kde je to žiaduce, aj previazanosť na súdy, resp. správne orgány. V dokumente sú chronologicky uvedené krátkodobé kritériá, teda tie, ktoré je potrebné splniť do roku 2000, teda krátkodobé priority a takzvané strednodobé priority na roky 2001 - 2002. Pri tvorbe sa vychádzalo z toho, že o strednodobé priority ide v prípadoch, kde finálny dátum na nadobudnutie účinnosti je 31. 12. 2002. Uvedený dátum je nutné zohľadniť aj z hľadiska referenčného dátumu vstupu Slovenska do únie, ktorým je podľa rozhodnutia vlády 1. január 2004. Rozdiel dvoch rokov je plánovaný z hľadiska procedurálnych otázok, ktorými sú popísané prístupové zmluvy a ich ratifikácia zmluvnými stranami, preto len vo výnimočných prípadoch sú rozvrhnuté strednodobé priority nad rok 2002.
Vzhľadom na skutočnosť, že každá kapitola je istým spôsobom osobitá a vyžaduje aj individuálny prístup, v rámci niektorých krátkodobých legislatívnych priorít sa objavuje ako termín účinnosti 1. január 2001. Tieto priority sú zaradené ako krátkodobé, keďže podstatná časť ich realizácie sa uskutoční v roku 2000. Finančné potreby sú uvádzané sumárne podľa jednotlivých kapitol, resp. sektorov, a nie podľa členenia rezortov, ktoré si nárokujú financie v štátnom rozpočte. Väčšina kapitol má prierezový charakter a zasahuje do kompetencií viacerých ministerstiev.
Druhý zväzok národného programu, ktorý máte tiež k dispozícii, obsahuje tieto prílohy: tabuľku implementácie, schému legislatívneho procesu, plán legislatívnych úloh vlády, teda dokumenty, ktoré boli schválené vládou, spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky, rozpracovanie princípov priemyselnej politiky, koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2002, koncepciu reformy sociálneho poistenia a národný environmentálny akčný program.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v záujme prijatia celého acquis communautaire do referenčného dátumu je predovšetkým nevyhnutné dodržať termíny predkladania zákonov patriacich medzi priority do vlády. Termíny uvedené v pláne legislatívnych úloh sú pre tieto zákony záväzné a ich posun je možný len formou zmeny uznesenia vlády cez národný program. Tým, že národný program bol schválený vládou a bol predložený Európskej komisii, termíny účinnosti sa stávajú pre Slovenskú republiku záväzné.
V rámci negociačného procesu, ktorý sa začal 15. februára, bude Európska komisia pozorne monitorovať plnenie jednotlivých úloh, ktoré sú uvedené v národnom programe. Vzhľadom na to by neplnenie týchto úloh mohlo výrazne spomaliť celý integračný proces. V tejto súvislosti chcem oceniť iniciatívu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, ktorý minulý mesiac v záujme odvrátenia oneskoreného plnenia plánu legislatívnych úloh, a tým aj plnenia termínov zaradených v národnom programe, inicioval stretnutie so zástupcami výkonnej moci. Taktiež z mojej iniciatívy vláda prerokovala správu o nevyhnutnosti plnenia prioritných legislatívnych úloh na rok 2002 z hľadiska plnenia úloh integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Vláda v nej ukladá príslušným členom vlády, ministrom, predsedom ústredných orgánov štátnej správy predložiť prioritnú legislatívu v termíne, ktorý určuje národný program a legislatívny plán vlády.
Od zintenzívnenia spolupráce vlády a parlamentu očakávam prijatie prioritných právnych predpisov v takom termíne, aby mohli byť zohľadnené Európskou komisiou v pravidelnej správe o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii. V opačnom prípade sa nevyhnutne nevyhneme negatívnemu hodnoteniu pokroku v plnení záväzkov vyplývajúcich z preberania legislatívy v Európskej únii.
Druhá revízia Národného programu pre prijatie acquis communautaire sa predkladá v čase, keď Slovenská republika má už za sebou dvojročné skúsenosti z jeho praktickej implementácie.
Vzhľadom na dvojročné výsledky odpočtov, ktoré boli zverejnené prostredníctvom rokovania asociačných podvýborov i výborov, možno konštatovať, že vláda musí vyvinúť skutočné úsilie na implementáciu úloh, teda uvedenie legislatívy do praxe, ktoré si jednotlivé rezorty sami vytýčili. V opačnom prípade sa môže stať, že sa do roku 2002, keď sa vo väčšine sektorov deklaruje úplné prevzatie acquis communautaire, nepodarí realizovať tieto stanovené úlohy.
Na záver mi dovoľte pripomenúť, že národný program je otvorený dokument, ktorý sa pravidelne aktualizuje. To však neznamená, že v rámci revízie budú jednotlivé rezorty posúvať termíny smerom k neskoršiemu dátumu. Práve naopak, národný program je vyjadrením úsilia dodržať stanovený termín prijímania legislatívy a inštitucionálneho budovania ako nevyhnutnej podmienky na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem podpredsedovi vlády. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre európsku integráciu poslanca Árpáda Duku-Zólyomiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády,
v zmysle § 80 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám správu o výsledku prerokovania Národného programu pre prijatie acquis communautaire (tlač 583) Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Národný program pre prijatie acquis communautaire (tlač 583) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 637 zo dňa 20. apríla 2000 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu v termíne do 12. mája 2000. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý pripraví správu o prerokovaní Národného programu pre prijatie acquis communautaire (tlač 583) vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 58. schôdzi prijal uznesenie číslo 81, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Národný program pre prijatie acquis communautaire (tlač 583).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 19. schôdzi prijal uznesenie číslo 19, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Národný program pre prijatie acquis communautaire.
Predmetná správa o prerokovaní Národného programu pre prijatie acquis communautaire bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu číslo 20 zo dňa 11. mája 2000.
Podpísaný František Šebej, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.
To je všetko. Ďakujem.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil jeden poslanec pán Duka-Zólyomi za klub poslancov Strany maďarskej koalície.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády,
za uplynulý 1,5 roka naša koalícia, vláda a ministerstvo zahraničných vecí, resp. najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky museli vyvinúť, dá sa povedať, nadmiernu, ale pritom plánovitú a systematickú aktivitu, aby sa napravilo minulou vládou pokazené a paralyzované postavenie tejto krajiny na ceste integrácie do európskych transatlantických štruktúr. Táto snaha bola korunovaná úspechom, čo dokazuje aj rozhodnutie helsinského summitu o začatí konkrétnych predvstupových rozhovorov so Slovenskou republikou, a nadväzne otvorením rokovaní až v ôsmich kapitolách. Je to úctyhodný výkon, ale súčasne si musíme uvedomiť a konštatovať, že tá najťažšia etapa je stále pred nami, resp. sa teraz začína.
Každá kapitola je vlastne, obrazne povedané, len jedna tridsatina nášho života, ale každá otvorená kapitola sa musí postupne naplniť vecnými dôkazmi, skutkami a konkrétnosťami pozitívnych a stabilných reforiem ako v oblasti politickej, tak ekonomickej, sociálnej, vzdelávacej a v iných oblastiach. A všetko musí mať pevný fundament. Presnejšie, všetko musí byť podložené takým systémom právnych noriem, ktorý obstojí a vyhovuje tvrdým podmienkam zákonov a predpisov Európskeho spoločenstva. Po niekoľkodesaťročnom vývoji a spolupráci sa vykryštalizovali štyri základné kritériá členstva Európskej únie, ktoré sú vlastne veľmi jednoznačne naformulované podmienky očakávania na vstup kandidátskej krajiny do Európskej únie.
Medzi tieto tzv. kodanské kritériá patrí aj nie jednoduchá oblasť acquis communautaire. Je to schopnosť krajiny prijať povinnosti vyplývajúce z členstva vrátane prijatia cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie. Od decembra 1997 od luxemburského summitu sa zaviedol nový spôsob príprav a naformulovania perspektívnych úloh a stratégie kandidátskych krajín formou národných programov. Jeden z nich je vládou Slovenskej republiky predložený materiál - Národný program pre prijatie acquis communautaire, v skratke NPAA, ktorý je výsledkom úzkej spolupráce všetkých rezortov vlády Slovenskej republiky.
Od luxemburského summitu je to už tretia revidovaná verzia, ktorá je momentálne posledným a jediným oficiálnym dokumentom odovzdaným Európskej komisii. Predložený materiál je veľmi obšírny, podrobne a dôkladne, ale prehľadne vypracovaný program. Môžeme ho hodnotiť ako veľmi dobrý návod alebo smernicu do budúcnosti na konkrétny postup rokovaní v jednotlivých otvorených kapitolách a na nie jednoduchú prácu v oblasti harmonizácie práva. Členenie je veľmi jasné a uvedené kapitoly sú vlastne principiálne oblasti, ktoré sú totožné s kodanskými kritériami členstva, prijatými na summite Európskej únie v roku 1993 v Kodani. Zvlášť treba vyzdvihnúť, že predložený program obsahuje aj podrobný súhrn, prehľad doterajších výsledkov a v rokoch 1998 - 1999 vykonaných opatrení a taktiež ako dôkazový materiál vládou prijaté dôležité dokumenty.
Tento program je vypracovaný tak, že každý politický subjekt, každý poslanec Národnej rady nezávisle od politickej príslušnosti by ho mal podporovať a usilovať sa o jeho urýchlenú realizáciu. Ale na to potrebujeme vybudovať pevné pozadie, spoľahlivú politickú stabilitu. To znamená, že treba zabezpečiť istotu toho, že sa dôsledne vybuduje systém demokratických hodnôt s dlhodobou garanciou a spoľahlivý nemenný právny štát.
Na druhej strane sme svedkami toho, že na našej politickej scéne prevláda silná nevyváženosť. Doslova paradoxne znie, že už teraz aj opozícia, hlavne HZDS, odhodlane hlása nevyhnutnosť euroatlantickej integrácie, ale jej skutočné činy potvrdzujú opak. Krajina urýchlene potrebuje politickú, hospodársku a sociálnu stabilitu, aby sme sa dokázali všetkými silami sústrediť na realizáciu aj predloženého programu. Deklaratívne reči predstaviteľov HZDS sú len prázdnou množinou, lebo ich snahou nie je stabilita, ale stupňovanie napätia v spoločnosti a príprava občianskej neposlušnosti. V skutočnosti využívajú každý možný prostriedok na diverziu a rozklad vládnej koalície ako v zákonodarnej, tak aj vo výkonnej moci. Ich cieľom je destabilizácia spoločnosti a degradácia demokratických hodnôt a budovania právneho štátu. Je to falošná, neúprimná hra, je to rozbíjačský, nie charakterný postoj opozície.
Za takýchto okolností si uvedomujeme, že realizácia takého zložitého a obšírneho programu nebude jednoduchá práca, vyžaduje zjednotiť sily vládnej koalície a spolupracovať triezvo, vecne a úprimne. Nezabúdajme, že politická stabilita, naplnenie politických kritérií, očakávaní sú základom demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Napríklad v oblasti rešpektovania ľudských práv a zabezpečenia právnej istoty menšinových komunít sú ešte značné rezervy.
Vážené poslankyne, poslanci,
vážená Národná rada,
na záver chcem konštatovať, že predložený materiál dáva triezvy obraz pripravenosti a taktiež súhrn povinností a úloh, ktoré treba vykonať v budúcnosti, aby Slovenská republika bola úspešná v predvstupových rokovaniach do Európskej únie. Poslanci za Stranu maďarskej koalície sú rozhodnutí podporovať tento program a súčasne vyzývam vás všetkých taktiež na podporu tohto programu. Naším spoločným úsilím je, aby sa táto krajina čo najrýchlejšie pripojila k hospodárskopolitickému spoločenstvu európskych krajín.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi bol jediný prihlásený do rozpravy.
Pani poslankyňa Dubovská chce reagovať faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som sa pripojiť k pánu spravodajcovi Dukovi-Zólyomimu, ktorý hovoril o istej výzve smerom k nám poslancom. Ale chcela by som upozorniť, že národný program je indikátorom plnenia programového vyhlásenia vlády z decembra 1998, čo tu už odznelo, a je to v oblasti zahraničnej politiky Slovenska. Keďže Európsku komisiu zaujíma v prvom rade účinnosť prijatých legislatívnych predpisov, je dôležitá reálnosť plnenia termínov účinnosti, ktorá je veľmi dôležitá vzhľadom na vypovedaciu schopnosť národného programu, ktorá je pre takýto dokument naozaj nevyhnutná. Chcela by som sa sústrediť na fakt, že na rozdiel od minuloročnej revízie sa v dokumente jednotne používajú termíny účinnosti predkladaných opatrení. Preto je veľmi dôležité, aby takéto náhodné neplnenie úloh nezapríčinilo naše zlyhanie alebo spomalenie integračného procesu. Preto si myslím, že je dôležité túto výzvu smerovať nielen na kolegov poslancov, ale aj na jednotlivé sekcie vo vláde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Stručne.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem, len pár slov.
Chcem upozorniť na skutočnosť, že máme po prvý raz na stole komplexný materiál, ktorý zahŕňa Partnerstvo pre vstup, ktorý zahŕňa predchádzajúce národné programy, takisto východiská z hodnotiacej správy a závery individuálneho skríningu. Je to ľahko kontrolovateľný dokument, veľmi prehľadný aj pre vás. Som veľmi rád, že eurointegračný výbor, ako aj zahraničný výbor sa aktívne zapojili do diskusie o plnení jednak legislatívneho plánu vlády a jeho prioritných úloh, ako aj Národného programu pre prijatie acquis communautaire, a verím, že v dobrej spolupráci vlády a Národnej rady Slovenskej republiky budeme úspešne plniť ako krátkodobé, tak aj strednodobé priority.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi aj pánu podpredsedovi vlády za účasť na rokovaní o tomto bode programu. Hlasovať budeme potom v jednom bloku aj s prerokovanými návrhmi zákonov a správami, ktoré sú v poradí ako ďalšie body programu.
Teraz by sme sa vrátili k bodu číslo 64, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 524. Spolu s návrhom máte aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom, ako aj stanovenie gestorského výboru.
Prosil by som teraz, aby návrh zákona odôvodnil navrhovateľ pán poslanec Palko, a prosil by som, aby sa pripravil spoločný spravodajca k tomuto návrhu zákona, ktorým je pán poslanec Langoš.
Pán poslanec Palko, máte slovo.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v roku 1998 na sklonku pôsobenia bývalej vlády bol schválený nový zákon číslo 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších ozbrojených zborov. Nepochybujem, že jeho autori mali iste zámer podporiť formovanie Policajného zboru na vysokej odbornej úrovni. Túto úroveň mala zabezpečiť v zákone i požiadavka vysokoškolského vzdelania v podstate vo všetkých riadiacich funkciách v Policajnom zbore. Ukazuje sa, že táto iste dobre mienená požiadavka predbehla čas, pretože v súvislosti s ňou sa objavujú v polícii isté problémy.
V súčasnosti je v Policajnom zbore Slovenskej republiky neobsadených približne 300 riadiacich funkcií, ktoré nie je ani možné pri súčasnej právnej úprave obsadiť, pretože v Policajnom zbore niet dosť policajtov spĺňajúcich kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania na funkciu. Zákon si striktne vyžaduje splnenie tohto predpokladu.
Chcel by som zdôrazniť, že počet neobsadených funkcií z tohto dôvodu môže ešte vzrásť, pretože vo vedúcich funkciách pôsobia mnohí policajti, ktorí nespĺňajú kvalifikačný predpoklad vzdelania, môžu však pôsobiť v riadiacej funkcii na základe prechodných ustanovení zákona číslo 73. Sú to tí, ktorí v čase nadobudnutia účinnosti zákona boli v danej funkcii a začali už študovať diaľkovo na vysokej škole. Týmto prechodné ustanovenia určujú lehotu 6 rokov, počas ktorej musia štúdium skončiť. Dnes už je jasné, že niektorí z nich toto štúdium neskončia, preto nebudú môcť svoju funkciu zastávať a na uvoľnenú funkciu bude možné menovať už len policajta, ktorý má kvalifikačný predpoklad vzdelania na funkciu už splnený. Podobne majú podľa prechodných ustanovení zákona výnimku zo vzdelania tí, ktorí ju mali podľa predchádzajúcich predpisov z toho dôvodu, že mali viac ako 45 rokov a praxou ukázali, že majú odborné znalosti potrebné na výkon funkcie. Práve toto sú už ľudia v rokoch, odchádzajú a opäť je možné ich nahradiť iba policajtmi, ktorí už majú vysokoškolské vzdelanie.
Zabezpečiť účinnú prácu polície na ochranu občana znamená v prvom rade odstraňovať problémy vnútri Policajného zboru. Len taká polícia je úspešná, ktorá sa môže sústrediť na službu občanom a nemusí strácať energiu riešením interných problémov. Preto som podal návrh novely zákona číslo 73, kde navrhujem, aby mohli byť ustanovení do funkcií i takí policajti, ktorí začali študovať na vysokej škole a v štúdiu riadne pokračujú. Táto zmena v zákone umožní obsadenie väčšiny doteraz neobsadených miest, pretože v polícii pôsobí mnoho policajtov, ktorí diaľkovo študujú.
Predložená novela rieši i niektoré nespravodlivosti ohľadne započítavania odslúžených rokov. Zákon číslo 73 umožňuje, že roky odslúžené vo Federálnom policajnom zbore alebo v Polícii Českej republiky za asistencie federácie sa započítavajú policajtovi, ako keby boli odslúžené v Policajnom zbore. Neumožňuje však započítavanie rokov odslúžených napríklad vo Federálnej bezpečnostnej a informačnej službe alebo v spravodajských zložkách Federálneho ministerstva obrany. Ak dnes slúži v polícii bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti, roky odslúžené v ŠtB sa mu započítavajú. Ak dnes slúži v polícii človek, ktorý bol príslušníkom napríklad Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby alebo spravodajských služieb ministerstva obrany, tak tieto odslúžené roky sa mu nezapočítavajú. Novela umožňuje i započítavanie rokov odslúžených vo Federálnej bezpečnostnej a informačnej službe alebo v spravodajských zložkách Federálneho ministerstva obrany.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril k odmietavému stanovisku vlády k tejto novele. Toto odmietavé stanovisko sa odvíjalo iba od odmietavého názoru ministerstva vnútra, avšak ministerstvo vnútra neodmieta v zásade možnosť ustanovenia do funkcií takých policajtov, ktorí ešte len študujú na vysokej škole. Je to pochopiteľné, lebo niet inej cesty, ako problém riešiť. Ministerstvo vnútra iba nechce, aby sa táto zmena zavádzala ako trvalá, lebo tým by sa narušil celkový duch zákona. Preto som sa s ministerstvom vnútra dohodol na kompromise, ktorý spočíva v tom, že táto zmena bude platiť iba budúce 4 roky. Tento kompromis som potom navrhol ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Výbor tento pozmeňujúci návrh prijal a nachádza sa v spoločnej správe. Po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu bude predložená novela zákona v súlade so stanoviskom ministerstva vnútra.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste podporou predloženej novely zákona o štátnej službe podporili stabilizovaný a akcieschopný Policajný zbor.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán navrhovateľ.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
ako gestorský výbor na tento návrh bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý ma poveril, aby som predniesol v druhom čítaní spoločnú správu výborov, ktoré sa týmto návrhom zaoberali.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol, aby o tomto návrhu rokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Iné výbory Národnej rady o tomto návrhu nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov. Ústavnoprávny výbor nesúhlasil s návrhom poslanca Národnej rady Vladimíra Palka a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh na dopracovanie.
Výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom, ktorý je uvedený v spoločnej správe. Spoločnú správu máte na laviciach pod číslom 524a.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa § 79 ods. 4 písm. c) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrh, ako je uvedené v spoločnej správe a ako ho tento výbor odporúča schváliť.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa niekto hlási do rozpravy ústne.
Pán poslanec Palko - ako predkladateľ, nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predstúpil ešte s malým doplňujúcim návrhom skupiny 15 poslancov Národnej rady, ktorý znie takto:
Návrh sa dopĺňa novým bodom 3, ktorý znie: § 276 sa dopĺňa odsekmi 3, 4 a 5, ktoré znejú:
"(3) Policajta, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je v služobnom pomere zaradený v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe a ktorému bola podľa predchádzajúcich predpisov udelená výnimka z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou praxou preukázal na výkon funkcie potrebné odborné znalosti, možno previesť alebo preložiť na inú funkciu podľa § 35 ods. 6, ak udelená výnimka podľa predchádzajúcich predpisov je porovnateľná so stupňom všeobecného vzdelania požadovaným pre funkciu, na ktorú sa má policajt previesť alebo preložiť.
(4) U policajta, ktorý bol prevedený alebo preložený na inú funkciu podľa ods. 3, sa kvalifikačný predpoklad vzdelania považuje za splnený.
(5) Odseky 3 a 4 sa vzťahujú iba na Slovenskú informačnú službu."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil tento návrh. Predstavte si napríklad bývalého príslušníka Štátnej bezpečnosti, teda organizácie porušujúcej ľudské práva, predstavte si, že tento človek dostal výnimku zo vzdelania podľa predchádzajúcich predpisov, ktoré platili pred prijatím zákona číslo 73. Tú výnimku dostal z dôvodu, že mal viac ako 45 rokov a praxou preukázal predpoklady na výkon funkcie. Predpokladajme, že tým mohol byť v riadiacej funkcii v Slovenskej informačnej službe v čase, keď bol prijímaný zákon číslo 73 o štátnej službe. Aj keď tento zákon striktne vyžaduje vysokoškolské vzdelanie na akúkoľvek riadiacu funkciu, tak tento človek mohol i naďalej zastávať svoju funkciu, pretože zákon číslo 73 to umožňuje v prechodných ustanoveniach, ktoré zachovávajú túto výnimku.
Teraz si na druhej strane predstavme človeka, ktorý bol odporcom komunistického režimu, nemohol preto študovať na vysokej škole. Predstavme si, že po roku 1989 začal pracovať v spravodajskej službe, dostal vtedy výnimku zo vzdelania podľa predchádzajúcich predpisov, a tak mohol zastávať riadiacu funkciu. Po roku 1992 takí ľudia po nástupe vlády Vladimíra Mečiara nemali šancu pôsobiť ďalej v spravodajskej službe, napríklad v Slovenskej informačnej službe. Po roku 1998 síce mohli byť prijatí do Slovenskej informačnej služby, v riadiacej funkcii však byť nemôžu, pretože sa na nich nevzťahujú prechodné ustanovenia zákona číslo 73, pretože v čase prijatia zákona číslo 73 neboli v služobnom pomere.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento doplňujúci návrh teda odstraňuje i túto nespravodlivosť, preto vás naozaj veľmi prosím, aby ste ho podporili. Je to vec elementárnej spravodlivosti. Nemôže to byť nejako zneužité, pretože je to vlastne prechodné ustanovenie, ktoré sa týka iba tých ľudí, ktorí už dnes sú príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, a nebude sa to vzťahovať v budúcnosti na žiadnych iných neskoršie prijatých. Domnievam sa, že zmena, ktorú sme sľúbili po parlamentných voľbách 1998, by mala byť vykonávaná i takýmito odstraňovaniami drobných nespravodlivostí.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Žiada sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie.
Odporúčam, páni poslanci, prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Zostane nám iba hlasovanie o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Palko, záverečné hlasovanie. Odporúčam, aby sme prerokovali ešte ďalšie body programu, okolo 11.00 hodiny odporúčam, aby sme hlasovali o jednotlivých prerokovaných bodoch.
Ďakujem pánu poslancovi Palkovi a pánu poslancovi Langošovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, dostal som informáciu od skupiny navrhovateľov k ďalšiemu návrhu, ktorým je návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, ktorý prerokúvame ako tlač 532. Skupina navrhovateľov odporúča prerušiť rokovanie o tomto bode programu na 31. schôdzi Národnej rady a skupina navrhovateľov, teda predkladateľov žiada, aby sme o tomto zákone rokovali až na 32. schôdzi, ktorá sa začne v júni tohto roku. Je všeobecný súhlas s takýmto procedurálnym návrhom na prerušenie rokovania o bode 66, o tlači 532? Áno. Ďakujem pekne.
Pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov (zákon o slobode informácií),
ktorý ste dostali ako tlač 426.
Teraz prosím, aby za skupinu navrhovateľov predložený návrh zákona zdôvodnil pán poslanec Langoš.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
prerokúvame pravdepodobne najdôležitejší zákon od prijatia Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992, ktorý má upraviť alebo realizovať ústavnú ideu. Teda nejde len o právny problém. Ide aj o uskutočnenie idey, ktorá hovorí, že okrem toho Slovenská republika je štát otvorený.
Prijatím ústavy sa v roku 1992 vlastne vytvoril úplne nový ústavný stav pri kontinuite starého právneho poriadku, ktorý vznikal počas komunistického režimu, ktorého mnohé zákony vlastne vytvorili štát, ktorý bolo možné označiť ako štát dôverný alebo ako štát tajný.
Až po 8 rokoch pristupuje k uskutočneniu tejto ústavnej idey, ktorá hovorí, že štát je tu pre občanov, a nie občania pre štát. Táto idea je stará idea, idea je stará prinajmenšom 200 rokov od ustanovenia americkej demokracie, keď jeden z Európanov, ktorý študoval v tridsiatych rokoch minulého storočia americkú demokraciu, povedal: "Ľud si ustanovil svoju vládu a tá hneď urobila to najlepšie, čo mohla, vytvorila také podmienky, aby sa každý mohol zúčastňovať na verejnom živote," našimi slovami, aby sa každý mohol zúčastňovať na riešení verejných problémov, spoločenských problémov, ekonomických problémov, politických problémov. Teda je to nový ústavný princíp.
Vedieme už prinajmenšom rok verejnú diskusiu o tom, ako upraviť zákonom prístup k tomuto právu. Ten princíp je vlastne zhmotnený v ústave do vety, každý má právo na informácie a na prístup k informáciám, každý.
Ústava hovorí o štáte, tie informácie sú informáciami, ktoré má k dispozícii štát, sú to informácie o tom, ako štát vykonáva verejnú správu alebo správu vecí verejných, ako nakladá s verejnými finančnými prostriedkami, ako nakladá s oprávnením zasahovať do práv a právom chránených záujmov občanov. O tom je tento princíp, teda, nielenže občania majú právo kontrolovať výkon verejnej moci, výkon služieb, ktoré si platia, nielenže občania majú právo kontrolovať, ako úradníci nakladajú s verejnými finančnými prostriedkami, teda s prostriedkami, ktorými oni platia štát, tento princíp nielenže umožní občanom kontrolovať, pozerať na prsty úradníkom, ale čo je najdôležitejšie pre budúcnosť, tento princíp alebo uskutočnenie tohto princípu umožní každému podieľať sa na výkone verejnej moci. Podieľať sa na riešení verejných problémov má teda aj pozitívny význam a tento význam, ak prijmeme dobrý zákon, to ocenia predovšetkým naše deti a deti našich detí.
Jeden z kritikov tejto predlohy, ešte predtým ako návrh zákona získal veľkú verejnú podporu, povedal v parlamente, že on nebude hlasovať za zákon, ktorý rozloží štátnu správu. Nie je to tak. My sme ako ľud Slovenska, občania, ale i úradníci dospelí ľudia, sme svojprávni ľudia, nemôžeme sa pozerať na návrh zákona očami alebo so strachom a obavami, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí budú chcieť sabotovať, ktorí budú chcieť rozložiť, ktorí budú chcieť zabrzdiť činnosť verejnej správy. My hovoríme o právnej fikcii, ktorá musí byť pozitívna.
Na Slovensku žijú ľudia, či už úradníci, alebo občania, ktorí sú svojprávni, dospelí a ktorí majú záujem na rešpektovaní práva, ktorí majú záujem na tom, aby verejné veci boli spravované na dobro spoločnosti. Tento zákon upravuje, alebo vytvára, alebo pomenúva, určuje povinné osoby, teda osoby, ktoré určitým spôsobom narábajú, nakladajú s verejnými financiami a ktoré určitým spôsobom nakladajú i s právami a právom chránenými záujmami obyvateľstva, občanov, ľudí.
Tento zákon ukladá rovnako podľa iného ústavného článku povinnosť ústredným orgánom štátnej správy, Kancelárii prezidenta a obecným i mestským úradom poskytovať informácie vo väčších objemoch a verejne prístupným spôsobom. Tento zákon rovnako veľmi striktne a presne hovorí, ktoré informácie nie je možné poskytnúť. Odvoláva sa na iné zákony, hovorí o iných zákonoch, ktoré toto upravujú. Tento zákon vytvára veľmi jednoduchý prístup pre každého k informáciám a ukladá povinnosti povinným osobám. Tento zákon ukladá sankcie za nesplnenie tejto povinnosti, tejto ústavnej povinnosti.
Zákon vytvára opravné prostriedky v jednom z pozmeňujúcich návrhov schválených a podporovaných mnohými výbormi. Je opravným prostriedkom možnosť jednostupňového odvolania, správneho odvolania a ďalšieho odvolania na súdne preskúmavanie, teda na okresný súd.
Tento zákon je všeobecnou právnou normou. My sme pomerne obsiahlo diskutovali v ústavnoprávnom výbore a ja som sa prel s niekoľkými právnikmi o to, že táto právna norma je všeobecná právna norma, ktorá upravuje prístup k informáciám všetkého druhu okrem informácií, ktoré zakazujú zverejňovať zvláštne zákony.
Spor je v tom, že v právnom poriadku Slovenskej republiky existuje špeciálna právna norma, ktorá upravuje prístup k informáciám o životnom prostredí. Nepresvedčili ma títo právnici poslanci o tom, čo hovoria iní právnici mimo parlamentu, že ak je nejaká oblasť upravená všeobecnou právnou normou, potom existencia špeciálnej právnej normy je len úprava doplňujúca všeobecnú právnu normu. Prístup k informáciám o životnom prostredí, ak schválime tento zákon, bez zrušenia zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí vzniknú veľké aplikačné problémy, o čom nás presvedčujú ľudia, ktorí sa zaoberajú aplikačnou praxou po prijatí alebo počas existencie takýchto dvoch právnych noriem v Českej republike.
V spoločnej správe gestorský výbor odporúča hlasovať o troch skupinách pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Po skončení diskusie poviem svoje stanovisko k jednotlivým návrhom spoločného spravodajcu JUDr. Orosza.
Ďakujem za pozornosť.