Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Slavkovskej.
Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení.
Na záver chcem požiadať členov vlády, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Pristúpime k bodu programu
správa o plnení Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 za obdobie od 1. januára do 31. marca 2000.
Správu vlády máte predloženú ako tlač 582.
Správu vlády uvedie podpredseda vlády Ľubomír Fogaš.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
ctené poslankyne,
vážení poslanci,
mimoriadne ma teší, že záujem o legislatívu v Národnej rade vzrástol natoľko, že vlastne takpovediac štvrťročne predkladáme informáciu o tom, ako sa plán legislatívnych úloh plní. Musím povedať, že je to potešujúce z toho hľadiska, že Slovenská republika v súčasnom období stojí pred vážnymi úlohami, ktorých splnenie závisí od toho, nakoľko dokážeme v legislatíve realizovať svoje programové ciele a nakoľko dokážeme aj v legislatíve pokročiť v harmonizácii a implemantácii našich právnych noriem do praktického života. Chcem vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky sa týmito otázkami permanentne počas každého zasadnutia v stredu zaoberá. Uskutočňovanie priebežnej kontroly je takpovediac pravidelnou súčasťou našich rokovaní.
Ctené poslankyne,
vážení poslanci,
vláda Slovenskej republiky spracovaním základných priorít legislatívneho programu si položila za cieľ stabilizovať náš právny poriadok a postupne harmonizovať jednotlivé inštitúty v ňom obsiahnuté tak, aby Slovenská republika mohla bez problémov, zdôrazňujem, bez problémov akceptovať všetky direktívy, nariadenia, všeobecne povedané, normy Európskej únie, ktoré súčasne budú vytvárať ochranu jednak nášho trhu a súčasne dokonale otvárať náš trh k tomu, aby sa mohli uplatniť všetky slobody, ktoré Európska únia bude ponúkať. V záujme naplnenia týchto cieľov bol zostavený plán na budúci, resp. na tento rok, ktorého štvrťrok práve hodnotíme.
Treba povedať, že v pláne bolo obsiahnutých na prvé tri mesiace 24 právnych predpisov, z toho je 18 zákonov, 1 nariadenie vlády a 5 legislatívnych zámerov. Musím povedať celkom otvorene, že skutočnosť bola taká, že predložených, inými slovami, predložených na Úrad vlády bez toho, aby boli prerokované ešte v tej chvíli, bolo 16 právnych predpisov, z toho 14 zákonov, 1 nariadenie vlády a 1 legislatívny zámer. Súčasne však pripomínam, že vzhľadom na operatívnosť alebo nutnosť operatívneho plnenia úloh vláda Slovenskej republiky dostala i ďalšie právne predpisy, a to celkove v množstve 72 zákonov, 12 nariadení vlády a 3 legislatívne zámery. Mnohé z týchto sú súčasne tie, ktoré skĺzavali z minulého roku, pretože jednotlivé rezorty v niektorých oblastiach nesplnili svoje vlastné zámery a plány.
Mohol by som teda konštatovať, že oproti plánu, teda predložiť 24 noriem, sme prerokúvali 87 právnych predpisov, pričom v Legislatívnej rade prešlo rukami legislatívnych pracovníkov 64 zákonov, 7 nariadení vlády a 2 legislatívne zámery. Napriek tomu, že by sa teda naoko javilo, že môžeme byť spokojní, musím konštatovať, a tak je to uvedené aj v správe, že sa nám nepodarilo splniť všetky úlohy tak, ako ich v januári vláda svojím uznesením schválila.
Aké opatrenia sme prijali?
Po prvé sme posilnili odbornosť jednotlivých útvarov, a to tak, že sme otvorili širšiu spoluprácu s teoretickými pracoviskami, ktoré sú nutné predovšetkým pri tvorbe filozofie koncepcie zákonov.
Ďalej sme obligatórne zaviedli prerokúvanie základných právnych predpisov v komisiách Legislatívnej rady vlády, čo by malo vlastne znamenať, že tieto právne predpisy už budú v Legislatívnej rade predrokované a už budú spĺňať kritériá, ktoré sú kladené na zákon legislatívnymi pravidlami.
Ďalej sme odporučili vytvoriť nové legislatívne útvary na tých ústredných orgánoch, ktoré ich doteraz nemajú. Išlo o menšie ústredné orgány štátnej správy. Vláda uznesením uložila personálne a materiálne zabezpečiť legislatívny proces, zlepšiť postavenie a softvérové vybavenie pracovísk s legislatívou, a to v osobitnom materiáli.
Ďalej sme trvali na tom, aby sa od tohto roku prerokúvali všetky návrhy, kde sa to priamo predpokladá, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.
Súčasne vláda Slovenskej republiky s ohľadom na potrebu sledovať priority legislatívnych úloh na rok 2000 prerokovala i správu o nevyhnutnosti prijatia opatrení z hľadiska plnenia úloh integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, a to v apríli 2000. Materiál bol poslaný do Národnej rady príslušným výborom.
Všetky tieto opatrenia sledujú jeden jediný cieľ, a to postupne stabilizovať a predovšetkým zharmonizovať našu vlastnú prácu. Musím konštatovať, že mnohí z ministrov jednoducho žiadajú, a v správe je uvedené ktorí, žiadajú často o preloženie termínu splnenia úlohy, pričom uznesenie vlády v tomto smere je nekompromisné a povedal by som, že v tejto chvíli aj nesmierne náročné. Európska únia totiž od nás očakáva, že to, čo prisľúbime, to, čo povieme, že bude splnené v tom mesiaci, kedy to my máme v pláne aj účinné. Keďže takáto zvyklosť nebola, vláda Slovenskej republiky tento rok považuje za prechodný a vo svojom uznesení uložila ministrom postupovať tak, aby termín, ktorý je uvedený v pláne legislatívnych úloh, bol termínom, v ktorom bude už návrh predložený nie na Úrad vlády, ale sem do Národnej rady Slovenskej republiky. Od budúceho roku bude musieť byť plán postavený tak, že to, čo bude predložené v pláne legislatívnych úloh, bude musieť byť aj v tom mesiaci účinné. Teda bude si musieť žiadať náležitý predstih.
Chcem v závere svojho vystúpenia pri tejto informácii povedať, že je asi nutné, aby jednotlivé rezorty buď akútne posilnili svoje útvary, vyčlenili sa na to osobitné prostriedky a použili sa i netradičné metódy povzbudenia všetkých pracovníkov, ktorí v legislatíve sú, alebo bude nutné vytvoriť jeden centrálny veľký legislatívny útvar pri Úrade vlády, ktorý bude riadiť zodpovedný ústavný činiteľ, či už minister, alebo podpredseda vlády, a tento bude centrálne zabezpečovať plnenie úloh. Pretože nie je možné pokračovať v určitom strese, ktorý potom spôsobuje, samozrejme, isté ťažkosti, predovšetkým vláde ako celku. Ministri Slovenskej republiky musia v tomto smere jednoducho hľadať riešenia, ktoré povedú k tomu, že plán legislatívnych úloh v tomto roku, najmä v prioritných smeroch, bude naplnený.
Ďakujem vám veľmi pekne za záujem a za to, že ste ma vypočuli.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem podpredsedovi vlády a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Ladislava Orosza, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania správy vo výbore.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy,
vážení páni,
Národná rada Slovenskej republiky si na začiatku minulej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyžiadala od vlády Slovenskej republiky uznesením číslo 537 Správu o plnení legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 za obdobie 1. štvrťroka tohto roka. Táto správa bola vyžiadaná na základe poznatkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že vláda mešká s predložením viacerých návrhov zákonov, ktoré sa už mali stať predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, čo môže vážne ohroziť napĺňanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, plnenie priorít vlády, ktoré boli vytýčené na tento rok, ako i napĺňanie integračných ambícií Slovenskej republiky do Európskej únie. Vláda požadovaný materiál predložila v zákonnej lehote a v súlade s požiadavkami Národnej rady Slovenskej republiky.
Z materiálu vyplýva, že v 1. štvrťroku oproti Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 nebolo v súlade so stanoveným termínom predložených 8 návrhov právnych predpisov, resp. legislatívnych zámerov. Pán podpredseda vlády to už vo svojom vystúpení uviedol. V tejto správe ide o stav k 31. marcu tohto roku.
Žiaľ, podľa našich vedomostí odvtedy sa situácia nejakým zásadným spôsobom nezmenila, čo je veľmi varujúce najmä z toho hľadiska, že 26. máj je posledným dňom, keď budú môcť byť predložené do Národnej rady Slovenskej republiky návrhy zákonov, ktoré bude možné prerokovať ešte v rámci tohto polroka pred parlamentnými prázdninami. Zvlášť nepríjemné je, že s určitým omeškaním sú zákony, ktoré súvisia s aproximáciou práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Najmä z hľadiska toho, že Európska komisia bude na základe súčasného stavu pripravovať pravidelnú hodnotiacu správu o Slovensku.
Myslím si, že v materiáli sú obsiahnuté všetky základné problémy, ktoré sa vyskytujú v oblasti legislatívnej činnosti vlády, respektíve jednotlivých rezortov. Pán podpredseda vlády na nich otvorene upozornil, takže je vytvorený priestor na diskusiu.
Ústavnoprávny výbor ako výbor, ktorý bol určený ako gestorský pre tento bod programu, správu vlády Slovenskej republiky prerokoval 3. mája 2000, prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto správu na vedomie.
To je všetko z mojej strany. Môžete otvoriť rozpravu, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. O vystúpenie požiadal pán podpredseda Bugár. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlások do rozpravy k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážený pán podpredseda,
vážený predsedajúci,
vážená Národná rada,
v maďarčine existuje jedno príslovie, ktoré preložím približne tak, že "nehnevám sa na teba, ale pre teba, pre tvoje dobro". To hovorím preto, lebo v poslednom období sa tu množia také reči, náznaky toho, že vláda, parlament idú proti sebe. Ja, ktorý som kritikom neplnenia rôznych úloh, tvrdím, že to nie je tak, ale, samozrejme, tie korekcie, ktoré je potrebné urobiť, treba urobiť.
Vláda a Národná rada Slovenskej republiky musia spolupracovať ako jeden dobrý, poviem to tak, tandem, a, samozrejme, keď to tak nefunguje, tak Národná rada musí využívať svoju kontrolnú funkciu aj voči vláde.
Že sme sa dostali sem, k tomu je potrebné povedať pár viet. Ja sa budem snažiť byť stručný.
Minulý rok vláda mala predložiť 180 návrhov zákonov. Z tých 180 sme dostali včas, v úvodzovkách včas, to znamená za minulý rok do konca decembra 59, to je 32,8 %, teda plnenie je 33-percentné. Z toho, z 59, bolo 29 v skrátenom legislatívnom konaní, to je 50 %. Samozrejme, nehovorím o tom, že vláda mimo svoj legislatívny plán predkladá do Národnej rady ďalšie enormné množstvo zákonov. Keby sme aj tieto započítali do tých zákonov, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní prerokované minulý rok tu v Národnej rade, to by nám dalo číslo okolo 80 %. To znamená, skoro 80 % zákonov bolo minulý rok tu prerokúvaných v skrátenom legislatívnom konaní.
Na základe tohto stavu predseda Národnej rady, vedenie Národnej rady, ale aj koaličná rada vlády predsedu vlády upozornili na to, aby tento stav bol zmenený. Bol zmenený aj preto, lebo z hľadiska integrácie sú tu určité termíny, o ktorých aj pán podpredseda, aj pán spravodajca tu už hovorili.
Dostali sme tento prísľub. Prísľub, že legislatívne termíny predloženia návrhov, predkladania návrhov budú dodržané. Ale vzhľadom na to, že v januári fakticky ten stav sa nezmenil a zo zákonov, ktoré mali byť predložené načas, či v januári, alebo vo februári, fakticky sme dostali len na pár výnimiek jeden alebo dva zákony, tak vedenie Národnej rady splnomocnilo pána podpredsedu Hrušovského, ktorý 20. januára a 10. apríla rokoval dvakrát v tejto záležitosti so zástupcami vlády, hlavne tých členov vlády, ktorí sú zodpovední za legislatívu alebo prípadne za integráciu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že za prvé tri mesiace vláda mala predložiť 24 rôznych návrhov, nehovorím len o návrhoch zákonov, dostali sme len 4 v termíne. Tu je rozdiel medzi hodnotením Národnej rady a medzi hodnotením vlády. Vláda, ak predloží, hodnotí niečo povedzme k prvému štvrťroku, tak aj to, čo mala vláda predložiť povedzme druhý januárový týždeň, ale to predložila posledný marcový, hodnotí, že to je plnené. Za ten kvartál samozrejme je, ale v Národnej rade je dvojmesačný sklz.
Vzhľadom na to predseda Národnej rady sa obrátil na predsedu vlády listom a predseda vlády v odpovedi píše, že osobitnú pozornosť vláda venovala tejto otázke na svojom zasadnutí dňa 8. 3. 2000. Konštatovala, že zákony a tak ďalej sú vypracované, ale neboli predložené Národnej rade, to znamená, z hľadiska Národnej rady nie sú hotové.
Tu chcem vyzdvihnúť jeden fakt. Ministri si žiadajú určité termíny, na základe týchto termínov je zostavený legislatívny plán vlády a tí istí ministri potom žiadajú zmenu týchto termínov. Mohol by som vymenovať skoro každého ministra, niektorí sú z tohto hľadiska ako krikľavý príklad a nezávisle od toho, či sú z jednej, z druhej, z tretej alebo štvrtej strany vládnej koalície. Ja si myslím a toto musí byť upozornením pre všetkých, aj pre vládu, aj pre parlament, ak chceme stihnúť určité termíny, ktoré sme si sami stanovili, aj smerom na Európsku úniu, tak, samozrejme, musíme byť razantnejší. To znamená aj vláda, a poviem to tak, aj predseda vlády musí byť razantnejší voči členom vlády, ktorí neplnia legislatívny plán.
Azda ešte posledná poznámka vzhľadom na túto aktivitu Národnej rady a predchádzajúce rôzne stretnutia Národnej rady. Pohli sa ľady. Sú pozitívne ohlasy, vláda sa začala tvrdšie zaoberať, aj z toho listu pána predsedu vlády je zrejmé, že teda v marci už vláda týmto otázkam sa začala razantnejšie venovať, ale ja si myslím, že toto musí byť upozornením aj pre vládu, aj pre nás, že tie termíny, ak nesplníme, a fakticky už zostáva len pár týždňov, a tie zákony, ktoré boli sľúbené do konca mája, ak nebudú predložené, tak môžeme byť hodnotení veľmi negatívne. Totiž ani sami tie termíny, ktoré sme si dali smerom na naše integračné ambície, nesplníme. Ostaneme nedôveryhodnými partnermi pre Európsku úniu. A ja si myslím, to by bolo na škodu veci. Sme päť minút pred dvanástou hodinou, zostáva len na nás, či sa z toho ponaučíme na vlastných chybách. Múdry sa učí na chybách iných, ale aspoň skúsme na vlastných chybách, aby sme mohli z tohto problému vyjsť úspešní.
Ja toto moje vystúpenie som chcel povedať preto, aby sme si nemysleli, že všetko je v poriadku. V poriadku bude vtedy, ak my, Národná rada, si budeme plniť vlastné termíny a vláda tiež. A k tomu vyzývam všetkých nás, samozrejme, aj vládu, aj vedenie parlamentu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi podpredsedovi za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivan Šimko. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Pánovi poslancovi Šimkovi dávam týmto slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som len reagovať veľmi krátko s tým, že nemyslím si, že by tu hrozilo, že by tu niekto vyhlasoval, že je všetko v poriadku. Myslím si, že skôr opak je pravdou, že skôr nariekame a skôr upozorňujeme vždy na to, čo by sme chceli rýchlejšie a lepšie. Ale však je to možno aj dobré. Ale nechcel som vystúpiť vôbec k tomuto materiálu predovšetkým preto, že ho považujem za vyložene byrokratický. Pretože ide tu o súpis plánu alebo nejaký plán práce, ktorý si dala vláda sama pre seba, ináč to nie je ani vecou parlamentu, pretože vláda vo vzťahu k parlamentu má jeden nástroj a tým je jej program. To znamená, že aj v oblasti návrhov zákonov plní svoj program. Tu majú isté termíny svoj význam, napríklad tie termíny, ktoré sa týkajú prístupového procesu. Ale predovšetkým, čo nás musí zaujímať, nie to, či si vláda plní plán práce, plán legislatívnych úloh, ale predovšetkým to, či sa plní program vlády. A to sa týka viacej kvality než množstva a včasnosti zákonov.
Ja napríklad som rád, keď sem príde kvalitný zákon trebárs aj o tri mesiace neskôr, ale je to naozaj zákon, ktorý potom nebudeme musieť opravovať, nebude ho musieť prezident vracať. Problém je ten, že práve v tom prístupovom procese dostávame na stôl požiadavky alebo teda návrhy, ktoré vychádzajú z úplne inej právnej filozofie, než na ktorej je postavený náš právny poriadok. Je to veľmi komplikované, mnohokrát na to nie sú ani fundovaní právnici na tých rezortoch, takže v tomto zmysle by som sa trošku chcel aj zastať toho, že čo tá vláda robí, pretože...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán podpredseda, máte právo sa vyjadriť.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Čiastočne môžem súhlasiť s pánom poslancom Šimkom, ale len čiastočne, lebo ja ten materiál nepovažujem len za byrokratický, administratívny. Ja to považujem za určitú snahu vysvetliť, prečo boli určité zmeškania a čo sa môže diať v budúcnosti.
Totiž ak by sme len mávli rukou, že však dobre, no tak nie je to náš materiál, legislatívny plán vlády, to je predsa plán vlády a nás do toho nič nie je, tak potom to isté sa bude diať. Podpredseda vlády jednoznačne povedal, že niektorí ministri, a ja mám poznatky aj povedzme aj o našich ministroch, ale niektorí ministri požiadali vládu a požiadali aj Legislatívnu radu, aby boli posunuté termíny takých zákonov, ktoré podmieňujú náš vstup do Európskej únie.
To znamená, že preto nás to musí zaujímať. A ja si myslím, že škoda, že nebola k tomu väčšia rozprava, ale minimálne to, že vláda sa zaoberá touto otázkou, svedčí o tom, že aj ona vidí nejaké tie trhliny. A o to nám ide, aby v tomto procese tie trhliny boli odstránené.
Takže s tým súhlasím.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán podpredseda, či sa chcete vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
domnievam sa, že je vaším právom vyžiadať si informáciu o tom, ako vláda napĺňa svoje ciele, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení a našou povinnosťou je prísť a ju predložiť, považujem to za súčasť kontrolného procesu.
Veľmi pekne chcem poďakovať poslancovi Šimkovi aj za vysvetlenie niektorých vecí, lebo si myslím, že ich treba tak chápať. Naozaj je to plán vlády a ten plán sa istým spôsobom modifikuje a mení sa, on sa mení niekedy v závislosti od toho, naozaj, akú kvalitu chceme dosiahnuť. Poviem jeden príklad.
Zákonník práce, zákon o štátnej službe, zákon o verejnej službe, zákon o kolektívnom vyjednávaní je jeden veľký projekt, ktorý v súčasnom období prebiehal už cez príslušné orgány legislatívneho procesu. Je to veľký projekt, lebo je to súčasť kodifikácie nášho právneho poriadku. Legislatívna rada vlády o nich rokovala už dvakrát a druhýkrát predovšetkým preto, lebo diskusie s predstaviteľmi Európskej únie naznačujú, že sa budú klásť väčšie požiadavky aj v zmysle pripravovaných smerníc na kvalifikáciu, odbornosť výkonu služby a ďalšie požiadavky na zefektívnenie fungovania štátnej služby a tieto ustanovenia bolo potrebné určitým spôsobom znovu meniť.
Tak si kladiem tiež otázku, a to zase v dobrom, je to kritika na teba, nie pre teba, či ako, to sa mi páčilo, kladiem si otázku, či je lepšie, ak predložíme návrh sem do Národnej rady a potom budeme hľadať cesty na to, ako ho tu opravovať, alebo jednoducho zmeníme termín a upravíme si návrh sami.
Súhlasím s tým, že ministri by skutočne mali zvážiť pri zostavovaní plánu, aké sú ich sily a čo je nutné. Predovšetkým zvažovať priority.
Súhlasím s tým, čo hovoril pán podpredseda Bugár i s ohľadom na to, že sú nejaké limity, v ktorých sa musíme pohybovať s ohľadom na prípravu správy o Slovensku, s ohľadom na naše záujmy vstupu do OECD a podobne. Samozrejme, je pre mňa neprijateľné, aby jeden minister predložil žiadosť o odloženie piatich či desiatich, dokonca v jednom prípade jedenástich predlôh právnych noriem. No tak to už nie je odloženie z nejakých objektívnych dôvodov, než jednoducho odloženie preto, lebo tento rezort neplní svoje úlohy v rozsahu, v akom by sa žiadalo.
Tie rezorty sú uvedené v správe, myslím si, že ak sú to všetko harmonizačné predpisy, tak nemôžeme s tým súhlasiť. A ja som tej mienky, že máte právo o tom vedieť. Ale preto, že plán sa mení, aj preto ja by som trošku korigoval to, čo hovoril pán podpredseda Bugár. Vláda schválila plnenie Plánu legislatívnych úloh za rok 1999, v ktorom po korekciách, to znamená po zrušení niektorých úloh počas roka, po presune nesplnených úloh do tohto roka, po odložení vecí alebo jednoducho po ich inom zadefinovaní, prípadne zlúčení niektorých právnych predpisov, lebo aj to sa stalo, ten plán nakoniec vyzeral tak, ako ste ho v celkovom hodnotení dostali v správe. Predpokladalo sa 150 právnych noriem, skutočnosť bola 219, v štyroch prípadoch zostali termíny odložené, 21 zákonov a právnych predpisov nebolo vôbec predložených k 12. 1. 2000, to znamená v čase, keď sa hodnotil, a zrušených bolo celkom 30 úloh. To sú reality, čiže tých 21 a 30 treba naozaj brať ako niečo, čo asi nie je celkom v poriadku. Vláda zhodnotila túto prácu ministrov a vyjadrila k nej stanovisko i v materiáli, ktorý ste dostali ku koncu minulého roku, kde sme poukázali na jednotlivé prípady.
Pokiaľ ide o zúčinenie zákonov, ako to povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, áno, my sme si vedomí potreby predložiť mnohé právne predpisy tak, aby v septembri mohli byť účinné. O to ide predovšetkým vo vzťahu k OECD a o to ide aj vo vzťahu k príprave hodnotiacej správy o Slovensku. V tomto smere ministri dostali list, v ktorom ich podpredseda vlády Fogaš vyzýva, aby predložili vládne návrhy zákonov, ktoré sa majú prerokovať v Národnej rade v mesiaci júni, už do 26. mája, mám na mysli tam prvé čítanie.
Vládne návrhy zákonov, ktoré nadväzujú na štátny rozpočet na rok 2001, je potrebné predložiť podľa termínovníka Národnej rady do 25. augusta, pretože 15. októbra už musí byť predložený rozpočet a pred jeho celkovým schválením by mali byť zákony prijaté. A v bode 3 vymenúvam zákony, ktoré sú tie, ktoré považujeme za priority pri plnení i našich záväzkov vo vzťahu k harmonizácii. A tam sú najmä zákony, opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu alebo spätného vývozu tovaru, o Úrade pre finančný trh, o vysielaní a retransmisii, o regulácii prirodzených monopolov, novela Zákonníka práce, resp. nový návrh Zákonníka práce, zákona o štátnej službe, o verejnej službe, o odpadoch, zákon o ovzduší, o regionálnom rozvoji a o sudcoch.
Musím povedať, že zákony o sudcoch, Úrade pre finančný trh a vysielaní boli predložené v tomto alebo v minulom týždni na rokovanie príslušných orgánov vlády. Samozrejme, Legislatívna rada ich prerokuje v dohľadnom čase, to znamená týždeň alebo dva. Zákony o odpadoch, o ochrane ovzdušia patria do tej kategórie, ktoré ministri žiadajú odložiť. Nesúhlasil som s takýmto odložením práve preto, že ide o rezort, ktorý má v tejto chvíli značné meškanie.
Stav harmonizácie bol prerokovaný vo vláde. Materiál je predložený tu, v Národnej rade, je k dispozícii, myslím, poslancom, bol prerokovaný. Sú tam uvedené právne predpisy, ktoré som tu citoval. Okrem toho vám chcem povedať, že vláda Slovenskej republiky možno už na svojom budúcom zasadnutí prerokuje stav aproximácie nášho právneho poriadku, teda podrobný gruntovný materiál, v ktorom ukážeme aj zrkadlo, tak trochu povediac, jednotlivým rezortom.
Okrem toho, že sa tu pripomenulo, že je potrebné chápať tento materiál ako súčasť hodnotenia činnosti vlády, tak treba podľa mňa brať do úvahy, že kontrolné funkcie Národnej rady sú, samozrejme, aj vo výboroch, sú v interpeláciách a otázkach, kde je možnosť položiť niektoré otázky aj jednotlivým ministrom. Pretože podpredseda vlády je ten, ktorý má koordinovať tú činnosť, ale myslím si, že ministri sú ústavnoprávne priamo zodpovední aj voči Národnej rade a sú zodpovední aj za výkon svojej funkcie.
Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých úloh, som presvedčený o tom, že treba ísť ďalej, že sa netreba zase zľaknúť niektorých termínov, lebo naozaj vo výnimočných prípadoch, povedzme 20 - 30 % právnych predpisov môžeme pohnúť s termínom a nič sa nestane, podstatné je, aby sme výsledok mali. Aby sme mali výsledok, aby sa v závere nestalo, že 30 návrhov bude musieť byť zrušených, pretože jednoducho bol zlý odhad, zlý odhad vlastných síl na jednotlivých rezortoch.
Samozrejme, že treba mať pohľad na hodnotenie zo strany vlády a potom, samozrejme, si treba vytvárať nejaký pohľad zo strany parlamentu. Pohľad vlády doteraz bol taký, že úloha pre ministra je splnená, keď odovzdá návrh na konanie do Legislatívnej rady. Pohľad Národnej rady, ako to tu počujem, je taký, dokiaľ návrh Národná rada neprerokuje, nie je úloha splnená. No tak to by Národná rada musela mať svoj vlastný plán a ten by si potom musela hodnotiť. To nič, samozrejme, neuberá na oprávnenosti vyžadovania si plnenia úloh v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Ešte raz sa chcem poďakovať obidvom pánom poslancom, ktorí vystúpili, i ústavnoprávnemu výboru, kde bola, myslím, že veľmi otvorená gruntovná diskusia aj o konkrétnych návrhoch zákonov. Som presvedčený, že prídeme k tomu, keď bude musieť povedzme pri prerokúvaní takéhoto dokumentu trebárs na záver roku byť prítomných viac ministrov, ktorí budú musieť vysvetliť buď zložitosti samotného legislatívneho procesu, potrebu harmonizácie, lepšej kvality alebo jednoducho iné dôvody, prečo nie sú niektoré z úloh v tej chvíli naplnené.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
ďakujem vám za pozornosť, aj za to, že ste mi umožnili vystúpiť už dnes a teraz.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán podpredseda vlády, za vaše vystúpenie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vyjadril na záver rozpravy k tomuto bodu jednu myšlienku, jedno želanie, aby v ďalších týždňoch a mesiacoch boli zo strany vlády do Národnej rady Slovenskej republiky predkladané návrhy zákonov kvalitné a boli predkladané včas. Myslím si, že to bol obsah a zmysel vyžiadania tejto správy a takisto samotnej rozpravy o nej vo výbore Národnej rady a takisto na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, a dvaja poslanci s faktickými poznámkami. Nepodali žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh k návrhu uznesenia, ktorý predložil ústavnoprávny výbor, takže budem odporúčať, aby Národná rada Slovenskej republiky správu o plnení Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky za obdobie od 1. januára do 31. marca vzala na vedomie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca.
Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj vám za prácu pri tomto bode programu.
Hlasovať o tomto bode budeme, podobne ako aj o ostatných materiáloch, zhruba o 17.30 hodine.
Prosím predsedov poslaneckých klubov, žiadam poslancov Národnej rady, aby sa v tomto termíne dostavili na hlasovanie k jednotlivým bodom programu. Ešte raz, zhruba o 17.30 hodine.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999.
Správu Národnej banky Slovenska ste dostali ako tlač 551 a spoločnú správu výborov ako tlač 551a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pán Mariána Juska, aby správu uviedol.
Nech sa páči.
Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dámy a páni,
v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska vám na rokovanie predkladám správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 vrátane audítorskej správy.
Domnievam sa, že v predkladanom materiáli je dostatok informácií o hospodárskych aktivitách a činnostiach banky v minulom roku, preto mi dovoľte, aby som výsledky hospodárenia banky uviedol len niekoľkými základnými údajmi a poznámkami.
Dosiahnuté a vykázané výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 v porovnaní so schváleným rozpočtom banky preukazujú vcelku priaznivé naplnenie a v mnohých položkách aj vysoké preplnenie rozpočtovaných zámerov. Do terajšej, nie dlhej existencie banky ide dokonca o najvyššie dosiahnuté výnosy celkom a vytvorený zisk. Mimoriadna tvorba zisku dosiahla takú úroveň, ktorá banke zabezpečila mnohonásobné splnenie úlohy v odvode zisku do štátneho rozpočtu, čím sa vytvoril priestor aj na začatie procesu reštrukturalizácie bankového sektora. Na základe vykázaných a predkladaných výsledkov možno konštatovať, že sa splnili takmer všetky dôležité výnosové parametre rozpočtu, pričom výnosové položky si udržiavali určitý predstih v plnení pred nákladmi, čo možno označiť za priaznivý vývoj.
Konkrétne výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 bol vytvorený zisk 42,5 mld. Sk, čím sa podstatným spôsobom prekročili pôvodné zámery. Tvorba zisku kulminovala k ultimu roka, keď sa do výsledkov hospodárenia premietli mimoriadne jednorazové operácie, a to rozpustenie opravných položiek vytvorených v predchádzajúcich rokoch na klasifikované rizikové pohľadávky z poskytnutých redistribučných úverov s dosahom na hospodársky výsledok v objeme plus 19,6 mld. Sk a predaj akcií Národnej banky Slovenska v Československej obchodnej banke v hodnote 17,1 mld. Sk s dosahom na hospodársky výsledok plus 15,7 mld. Sk.
V priebehu roka 1999 sa na základe rozhodnutí Bankovej rady Národnej banky Slovenska realizovali preddavky na odvod zostávajúceho zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v celkovom objeme 42,2 mld. Sk. V rámci definitívneho usporiadania vzťahov so štátnym rozpočtom sa tiež ostávajúci zisk za rok 1999 v sume 2,4 mil. Sk odviedol do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky koncom marca tohto roku.
Výnosy v hodnotenom období rástli dynamickejšie v porovnaní s celkovými nákladmi a dosiahli úroveň 80,6 mld. Sk, t. j. plnenie na 244 % ročného rozpočtu. Bolo to takmer štyrikrát viac v porovnaní s prvým rokom existencie banky a súčasne zhruba o 36,1 mld. Sk viac ako v predchádzajúcom roku. Náklady v hodnotenom období predstavovali 38,1 mld. Sk, t. j. splnenie na 115,7 % ročného rozpočtu. Bolo to 2,5-krát viac v porovnaní s prvým rokom existencie a zároveň tieto náklady boli zhruba o 3 mld. korún nižšie ako v predchádzajúcom roku.
Vážené dámy a páni,
napriek niektorým odchýlkam oproti rozpočtu banky a určitej nerovnomernosti v hospodárení v priebehu roku 1999 boli pozitívne tendencie v hospodárení jednoznačne prevládajúce a v minulom roku sa splnili všetky dôležité parametre rozpočtu banky. Dosiahnuté výsledky v hospodárení boli odrazom nielen vývoja a situácie v menovej oblasti, kde bolo nutné prijímať opatrenia v záujme stabilizácie slovenskej meny, ale aj dôsledkom potreby tvorby a použitia rezerv opravných položiek na krytie rizík z bankovej činnosti, ako aj konkrétnych bankovo-obchodných operácií banky.
Možno konštatovať, že Národná banka Slovenska za rok 1999 v rozhodujúcich položkách splnila a prekročila predpokladané zámery rozpočtu. Okrem iného preukazuje to aj skutočnosť, že oproti pôvodnej úlohe zapísanej v rozpočte banky, t. j. realizovať odvod zo zisku do štátneho rozpočtu v sume 115 mil. korún, v skutočnosti Národná banka Slovenska túto úlohu preplnila, keď uviedla odvod do štátneho rozpočtu v sume takmer 42,2 mld. korún.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladané a dosiahnuté výsledky hospodárenia, resp. účtovné stavy a operácie boli predmetom auditu, boli potvrdené bez výhrad, ako je to zrejmé z predloženého materiálu. Na záver by som rád konštatoval, že napriek problémom a nie jednoduchému vývoju v minulom roku hodnotíme dosiahnuté a vykázané hospodárske výsledky banky za rok 1999 z úrovne Národnej banky Slovenska ako priaznivé a dobré. Na základe predloženého materiálu, ktorý ste dostali (parlamentná tlač 551), doloženého auditu firmy ERNST & YOUNG AUDIT, ako aj prerokovania materiálu v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a môjho stručného zdôvodnenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 1999 si vám dovoľujem navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem guvernérovi Národnej banky Slovenska pánu Juskovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Vladimíra Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
vážené kolegyne,
vážený pán guvernér,
správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 rozhodnutím číslo 590 z 31. marca 2000 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru pre financie, rozpočet a menu, ďalej výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo v termíne do 3. mája 2000.
Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz vám načrtnem priebeh rokovania vo výboroch. Výbory, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a schválili ju bez pripomienok všetky tri výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 366 z 2. mája 2000, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 123 z 3. mája 2000 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 259 z 9. mája 2000. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 381 z 9. mája 2000 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o hospodárení Národnej banky Slovenska za rok 1999 (tlač 551a). Výbor uložil spoločnému spravodajcovi predložiť a poveril ho predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.
Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko správu uviedol a mohol vystúpiť so správou na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako povedal pán predsedajúci, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy výborov.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.