Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia z vyžrebovaných otázok pre člena vlády je od pani poslankyne Rusnákovej pre pani ministerku Schmögnerovú. Odpovedať bude vicepremiér Mikloš. Otázka znie: "Pri prerokúvaní štátneho rozpočtu 2000 som konštatovala, že banskobystrický krajský úrad má oproti iným krajským úradom poddimenzované finančné prostriedky určené na havarijné stavy v školstve. Prosím o informáciu, aké vidíte možnosti pomôcť krajskému úradu, ktorý musí riešiť havarijné stavy najmä v južných zaostávajúcich okresoch kraja."
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi sprostredkovať odpoveď pani ministerky Schmögnerovej na vašu otázku.
Riešenie problémov spojených s investičnou výstavbou, havarijnými situáciami a zabezpečovaním opráv a údržby objektov je v zmysle zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v súlade so zákonom Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v kompetencii krajských úradov, teda v tomto prípade Krajského úradu v Banskej Bystrici. Z uvedeného vyplýva, že výdavky na jednotlivé investičné akcie a v rámci nich aj na havarijné stavy musia byť pokryté v rámci rozpočtu schváleného zákonom Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 2000, ktorý Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozpísalo pre kapitolu Krajského úradu v Banskej Bystrici svojím listom číslo 3/2000 z 10. 1. 2000. V rámci tvorby rozpočtu ministerstvo financií neurčuje objemy na jednotlivé investičné akcie, ale tieto na základe analýzy skutkového stavu a akútnosti jednotlivých havarijných stavov stanovuje samotný krajský úrad.
Problémy s odstraňovaním havarijných stavov nie sú však len v južných okresoch kraja, nie zaostalejších než iné regióny, ale týkajú sa všetkých okresov kraja Banská Bystrica vzhľadom na obmedzené zdroje štátneho rozpočtu.
Ďakujem. Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán podpredseda, ďakujem pekne za odpoveď.
Samozrejme, že mi je jasné, že v Banskobystrickom kraji majú problémy s havarijnými stavmi aj v iných okresoch ako práve len v tých južných zaostávajúcich. Ale podľa akútnosti, ktorú som mala možnosť vidieť, možno zhodou náhod sú to práve južné okresy, kde sú havarijné stavy také, že ich je potrebné riešiť naozaj urýchlene. Pri prerokúvaní štátneho rozpočtu som žiadala navŕšiť rozpočet Krajského úradu Banská Bystrica o 5 mil. korún, čo by pomohlo najviac dvom-trom školským zariadeniam. Bohužiaľ, nestretlo sa to s podporou kolegov, lebo mali pocit, že sa výnimočne pridáva len jednému kraju. Návrhy na navŕšenie pre ostatné kraje poslanci nepredložili. Možno aj z týchto dôvodov navŕšenie neprešlo.
Moja otázka smeruje k tomu, či napriek tomu, že krajské úrady majú pridelené zdroje a samé s nimi hospodária, či sa bude ministerstvo financií zaoberať havarijnými stavmi a prípadnou ďalšou finančnou pomocou pre školstvo. V kraji sú staré kotolne, rovné strechy, do škôl zateká. Jednoducho to treba urýchlene riešiť a nie odkladať na ďalší rok, keď budeme prijímať nový štátny rozpočet.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, budete reagovať? Áno.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ja samozrejme budem tlmočiť túto otázku pani ministerke. Pokiaľ viem z rokovaní vo vláde, táto otázka súvisí aj s prostriedkami, s ktorými sa počíta z príjmov z privatizácie, kde sa počíta s istou časťou prostriedkov do školstva práve na opravu plochých striech a rôznych havarijných situácií. Znovu by som možno zopakoval to, čo som povedal pri doplňujúcej odpovedi na otázku pána poslanca Mesiarika ohľadne bytovej výstavby, že aj tento problém veľmi úzko súvisí s privatizáciou, s urýchlením privatizácie a so získaním dodatočných zdrojov aj na veci, ktoré ste, pani poslankyňa, spomínali.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Mesiarik pre pána ministra Harnu. Otázka znie: "Aké sú riziká naplnenia vládneho programu vyhlásenia v oblasti bytovej výstavby?"
Bude odpoveď pani ministerka Machová.
Prosil by som vypnúť mobilné telefóny, keď to nie je mobilný telefón pani ministerky. Nie je.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predseda,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
vážený pán poslanec Mesiarik,
otázka riešenia bytovej výstavby už bola predmetom vlastne dnešného rokovania. Pán podpredseda vlády Mikloš vo svojej odpovedi za pána premiéra načrtol niektoré problémy, ktoré sú spojené. Ja by som ešte doplnila v zmysle predloženej otázky, aké sú riziká naplnenia vládneho programu v oblasti bývania, možno ešte o iné aspekty, ktoré tu neboli spomenuté.
Je faktom, že vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení prijala viaceré úlohy, ktorých cieľom je vytvoriť zlepšenie podmienok fyzickej a cenovej dostupnosti bývania a transformácie vzťahov v oblasti bývania. V celej šírke záberu ide o komplex úloh, ktoré sú v gescii viacerých ústredných orgánov štátnej správy, okrem iného aj Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Riešenie týchto úloh má dlhodobý rámec časovo ohraničený pôsobením vládneho kabinetu. Veľmi zjednodušene možno tieto úlohy rozdeliť na dva základné okruhy problémov, a to na zabezpečenie potrebných finančných zdrojov a postupné vytváranie vhodného legislatívneho prostredia na rozvoj bývania. Obidva okruhy, ktoré som uviedla, spôsobujú určitú napätosť pri predikcii možného ďalšieho vývoja bytovej výstavby, a teda aj to, čo ste položili ako doplňujúcu otázku, najmä možného vývoja v budúcom roku.
Základné problémy Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky identifikovalo v materiáli Riziká a východiská plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti bytovej výstavby, ktorý chce ako iniciatívny materiál predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Tento materiál bol predmetom spoločného rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s vedením ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja 4. mája tohto roku a členovia výboru sa s hlavnými myšlienkami a so stratégiou tohto materiálu stotožnili. Z navrhovaných opatrení vyplýva, že v roku 1999 sa síce podarilo prvý krok v postupnom náraste počtu dokončených bytov naplniť, ale zároveň aj to, že z titulu výpadku dostupnosti finančných zdrojov zo strany štátu v roku 1999 aktivity v začínaní výstavby bytov výrazne poklesli, čo nevytvára vhodné podmienky na výraznejšie zvýšenie počtu dokončovaných bytov najmä v rokoch 2001 a 2002. Ministerstvo preto navrhuje riešenie spočívajúce v zabezpečení dostupnosti finančných zdrojov zo strany štátneho rozpočtu, ako aj prijatia potrebných opatrení v oblasti daňovej a úverovej politiky.
Podrobnejšia analýza súčasného stavu v rozvoji bývania s návrhom na principiálne riešenie problémov tejto otázky je obsiahnutá v materiáli Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010, ktoré ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja predložilo v týchto dňoch na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Tento materiál obsahuje okrem iného aj Akčný plán rozvoja bývania do roku 2005, v ktorom sú navrhnuté konkrétne úlohy pre jednotlivých gestorov s cieľom prijať opatrenia v inštitucionálnej, právnej, finančnej a daňovej oblasti, ktoré by v čo najkratšom čase zintenzívnili transformačné kroky v oblasti bývania a prispeli k urýchleniu vytvárania trhu s bytmi a formovaniu prostredia pozitívne vplývajúceho a stimulujúceho rozvoj bývania. Za predpokladu, že budú uskutočnené nevyhnutné zmeny legislatívneho rámca v oblasti bývania a zabezpečené potrebné finančné zdroje zo strany štátneho rozpočtu, je naplnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti bytovej výstavby reálne.
V závere odpovede na túto otázku chcem aj v tejto súvislosti požiadať ctených poslancov, aby naozaj pri prerokúvaní mnohých návrhov, ktoré majú cestou legislatívnych zmien vytvoriť predpoklady na oživenie rozvoja bytovej výstavby, venovali patričnú pozornosť, aby aj v parlamente našli podporu, aby čo najrýchlejšie mohli byť uvedené do praxe, a tým spôsobom vlastne aj napomohli riešiť úlohy v programovom vyhlásení vlády.
Aj v týchto dňoch predmetom rokovania parlamentu bude návrh zákona o telekomunikáciách. Od jeho osudu, od toho, ako bude prijatý, ako rýchlo a v akej podobe, závisí určitým spôsobom aj rýchlosť a veľkosť výnosu z privatizácie Slovenských telekomunikácií, kde značná časť tohto výnosu by mala smerovať práve do oblasti bývania a vlastne doplniť tak prostriedky štátneho rozpočtu na riešenie otázok bývania. Stavebníctvo má určitý sezónny charakter a čím skôr dokážeme tieto príjmy realizovať a posunúť ich smerom k stavebným firmám, tým väčšia je šanca, že tie úlohy naozaj budú splnené.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Mesiarik, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Köteles. Otázka znie: "Ako chce riešiť rezort každoročne opakujúcu sa povodňovú situáciu na Východoslovenskej nížine?"
Bude odpovedať za pána ministra Koncoša pán minister Magvaši.
Prehrávame 1:0.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predseda.
Vážení dvaja opoziční poslanci,
vážené kolegyne, kolegovia,
mimoriadne povodňové situácie vyskytujúce sa v ostatných rokoch nielen na území Východoslovenskej nížiny, ale na území takmer celého Slovenska alebo v stredoeurópskom regióne si každoročne vyžadujú aj mimoriadne finančné náklady. Slovenský vodohospodársky štátny podnik, ktorý je správcom a prevádzkovateľom všetkých významných vodných tokov na Slovensku, ale, samozrejme, aj ďalších drobných tokov prevzatých od odvetvia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, nemá dostatok finančných prostriedkov na realizáciu nevyhnutných technických a ekonomických únosných opatrení, ktorými by sa zlepšili odtokové pomery a eliminovali alebo aspoň zmiernili škody spôsobované povodňami.
V záujme hľadať aj iné mimorozpočtové zdroje financovania bol v úzkej súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vypracovaný projekt Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 až 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia, kde jedným z podprojektov je aj protipovodňová ochrana Východoslovenskej nížiny. Na realizáciu jednotlivých konkrétnych akcií v rámci tohto projektu sa predpokladá vynaložiť do roku 2004 celkom 2,2 mld. Sk. Samozrejme, že zabezpečenie financovania týchto 2,2 mld. Sk bol veľký problém, ale našlo sa veľmi dobré riešenie, a to, že financovanie do výšky 60 % celkových nákladov bude zabezpečené zo zdrojov Rozvojovej banky Rady Európy. Má to byť teda dlhodobá pôžička s možnosťou 5-ročného odkladu začatia splácania istiny a s prijateľným úročením. A ten zvyšok 40 % by mal byť zabezpečený zo zdrojov štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik. Prísľub na udelenie štátnej záruky na túto pôžičku bol schválený vládou Slovenskej republiky ešte v minulom roku uznesením číslo 846 z 29. septembra 1999.
Je reálny predpoklad, v takom štádiu je vlastne podpísanie zmluvy, že prvé efektívne peniaze z tejto pôžičky budú poskytnuté v najbližšom období. Ministerstvo pôdohospodárstva okrem tohto konkrétneho projektu vypracovalo návrh systémových opatrení na ochranu pred povodňami a spôsobu financovania následkov spôsobených povodňami v rámci tzv. Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010. Tento program predstavuje syntézu aktivít všetkých orgánov v povodí, ktoré majú na starosti ochranu pred povodňami vrátane preventívnych opatrení. Zníženie škôd predpokladaných povodňami je podmienené zväzkom aktivít predovšetkým vo vodnom hospodárstve, v krajinnom usporiadaní, v ochrane prírody, v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Program nie je a ani nemôže byť uzavretým balíkom opatrení, ale určuje rozhodujúci rámec cieľov, ktoré sa počas prípravy a realizácie budú konkretizovať. Vláda tento program prerokovala, schválila ho v januári tohto roku a prijala k nemu uznesenie číslo 31 z 19. januára 2000.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Köteles, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem pekne, pán minister.
Aby som doplnil aj vás, pán predseda, na východe aj v tejto otázke prehrávame. Buďme úprimní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ja som myslel, že hokej prehrávame.
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Pán minister, pred povodňami sa tie vody naakumulujú zvyčajne na území Ukrajiny alebo Rumunska. Zaujímalo by ma, či naša vláda vyvíjala určitú spoluprácu s týmito štátmi.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Neviem odpovedať na problematiku Rumunska, ale chcel by som odpovedať, pretože o tom informoval pán minister Koncoš vo vláde Slovenskej republiky, že sa spolu s orgánmi ukrajinskej strany prerokúvali tieto otázky. A najmä v tom programe protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010 sa práve problematika určitej súčinnosti s Ukrajinou a Rumunskom, o nej sa rozpráva s tým, že by sa pripravili dokonca aj určité zodpovedajúce dohody, ktoré by mali byť vo vzájomnej súčinnosti prípravy týchto skutočností. To znamená predovšetkým nielen už v tej fáze samotnej povodne, ale aj tých preventívnych opatrení.
Pokiaľ by bolo potrebné k tomuto niečo bližšie, budem informovať kolegu Koncoša, aby vás o tomto detailnejšie informoval vo väzbe na spoluprácu s Ukrajinou a Rumunskom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný. Ďakujem.
Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol podpredseda Presperín. Budeme pokračovať hneď interpeláciami.
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k rokovaniu o bode
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2000,
ktoré ste dostali ako tlač číslo 600.
Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na ktorých interpelácie máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí.
Z dôvodu prehľadnosti tiež prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači číslo 600 nachádza.
Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa chce z poslancov prihlásiť ústne. Konštatujem, že pán poslanec Kotian, pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram týmto možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Prosím, pán poslanec Kotian, máte slovo.
Poslanec M. Kotian:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení členovia vlády,
musím z tohto miesta konštatovať, že nie som spokojný s odpoveďou pána ministra Kňažka na moju interpeláciu, k čomu uvádzam nasledovné.
Pán minister, odpoveďou číslo 2246/1999-1 na moju interpeláciu, pod ktorú ste sa podpísali, ste ma presvedčili, že pod vaším vedením je zásadným cieľom ministerstva deštruovať inštitúciu Maticu slovenskú, ktorej vďačíme vo významnej miere za to, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže dnes hovoriť o slovenskej kultúre.
Obsah mojej interpelácie bol v odpovedi zredukovaný na zosmiešňovanie objektívnych argumentov hovoriacich jednoznačne za zachovanie súčasného statusu Matice slovenskej a Národnej knižnice. Poukazoval som na skutočnosť, že vaše ministerstvo zvyšuje dotácie maďarským občianskym združeniam a rôznym organizáciám tretieho sektora, pritom dramaticky znižuje dotácie na Maticu slovenskú. Uvedeným porovnaním som ilustroval antagonizmus vášho postupu, pritom pisateľ odpovede, ktorú ste signovali v rozpore s logikou, z toho usudzuje, že som odporca podpory organizácií tretieho sektora. S takýmto uvažovaním sme sa stretávali, keď sa hovorievalo, že kto kritizuje, je proti vedúcej úlohe robotníckej triedy. Ak niekto také niečo z obsahu mojej interpelácie vydedukoval, považujem to za mentálny problém.
Za dôležitú môžem označiť tzv. odbornú rovinu odpovede, v ktorej je účelovo zdeformovaným historickým pohľadom poukazované na opodstatnenosť konfiškácie Národnej knižnice prostredníctvom novelizácie knižničného zákona. Pri čítaní týchto pasáží som mal pocit, že na konci stanoviska bude podpísaný Klement Gottwald. Našťastie sa toto očakávanie nesplnilo a úprimne povedané, nečakal som, že si osvojíte text pretknutý účelovou ideológiou.
Budem konkrétny. Vo vašej odpovedi sa uvádza, že od roku 1954 štát, vtedy socialistický, kupoval knižničné fondy do Národnej knižnice v správe Matice slovenskej a postavil zo štátnych prostriedkov účelovú budovu knižnice. Uvedené súvislosti síce dešifrujú váš postup, ale ho vôbec neodôvodňujú. Z povedaného logicky vyplýva, že socialistický štát rešpektoval symbiózu Matice a knižnice, rešpektoval ju ako autoritu v ochrane tých fondov, ktoré uchovala počas obdobia absencie štátnosti. Keď sa v priebehu päťdesiatych rokov tzv. socialistickej výstavby knižničné fondy rozrástli a bolo málo priestoru, nevyužil vtedajší režim túto skutočnosť a nezoštátnil Národnú knižnicu, ale postavil účelovú budovu. Matica tak mohla v týchto ťažkých časoch v deformovanej podobe prežiť v tieni našej Národnej knižnice. Váš postup však signalizuje, že neprežije tiene vrhané súčasným ministerstvom kultúry.
Za úplne demagogickú považujem argumentáciu zo strany vašej odpovede, pán minister, ktorou sa snažíte dokázať opodstatnenosť politického zoštátňovania tak, že vo všetkých obrovských krajinách vznikli pôvodné, najskôr kráľovské knižnice, ktoré potom prevzal štát a stali sa štátnymi knižnicami. Po prečítaní som v prvom momente nevedel, či mám túto argumentáciu brať vážne.
Pán minister, moderné republikové štáty Európy vznikli v prevažnej miere z tzv. monarchií, ak sa zmenila monarchia, teda kráľovstvo, cisárstvo a podobne, na parlamentný štát, resp. na republiku, tak takmer automaticky sa tzv. kráľovské inštitúcie premenovali na štátne. Taká je logika dejín. Matičná Národná knižnica nie je identicky príklad a ani analogický.
Ďalej, pán minister, tvrdíte, že nový knižničný zákon jednoznačne podporila široká odborná verejnosť vrátane špičkových odborníkov z Národnej knižnice Matice slovenskej, ale aj knihovnícka verejnosť v záveroch II. knihovníckeho kongresu v Košiciach. Sú to formulácie, ktoré potvrdzujú slovník a spôsoby totalitného režimu. Aj tam sme počúvali pri podobných kauzách argumenty, ako knihovnícka verejnosť, anonymná masa špecialistov, jednoznačné závery zjazdov, závery a hlasovanie pracovníkov knihovníkov. Čiže masové verejné hlasovanie premietnuté do záverov a následne použité na politické rozhodovanie. Nezamysleli ste sa nad tým, pán minister, že títo pracovníci z knižníc, z Národnej knižnice a zo širokej knihovníckej pospolitosti nemali v nedávnej minulosti za totality ani neskôr žiadne jednoznačné odborné a kolektívne výhrady voči tomu, že Národná knižnica bola súčasťou Matice slovenskej? Dnes je toto jednohlasné volanie na zhromaždeniach úplne opačné. V prospech nového politického kompasu, ktorý má spoločného menovateľa - zničiť Maticu pod zámienkou zachránenia knižnice z jej zlých pazúrov.
Môžem veľmi jednoducho dokázať politickú motiváciu a réžiu. Ako mali na verejnom hlasovaní zjazdu v Košiciach hlasovať prítomní pracovníci krajských, okresných, ale aj ústredných knižníc, keď tieto patria pod krajské a okresné odbory kultúry, pričom niektoré ústredné knižnice priamo pod ministerstvo kultúry? Všetky personálne zmeny boli realizované po voľbách na politickom a nie na odbornom základe. Výsledok odborného hlasovania bol tak jasný už pred zjazdom, pretože aj zákon bol pripravený pred jeho konaním, presne ako za socializmu.
A ako vyzeralo hlasovanie zamestnancov Národnej knižnice? Takto: Jedna pracovníčka so svojím kolegom chodila vopred s napísaným zoznamom pracovníkov a každému zamestnancovi povedali, aj tak je rozhodnuté, že nás zoberú pod Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, tak podpíš, že tam chceme ísť. Kto nebude na tomto zozname podpísaný, ten bude potom prepustený. Skúsenosti a pud sebazáchovy tak diktoval, podpíš. To sú metódy vašich politrukov.
Moje stanovisko potvrdzuje aj ďalšia pasáž odpovede, ktorá zrejme bola za jasotu más knihovníckej verejnosti na zjazde v Košiciach prenesená do jej obsahu, a musím ju citovať: "Je otázkou duševnej vyspelosti prítomnej populácie Slovenskej republiky, či štát, v ktorom žijeme, dokáže v plnom rozsahu prevziať zodpovednosť za národné kultúrne dedičstvo, alebo ho zverí subjektu, ktorý zastupuje len časť tejto populácie."
Túto veľkú myšlienku ministra kultúry dávam na vedomie aj vám, vážené panie poslankyne, poslanci Národnej rady, aby ste sa nad ňou zamysleli, a som presvedčený, že by mala byť aj publikovaná. Nám všetkým by malo byť vysvetlené, čo to je duševná vyspelosť prítomnej populácie Slovenskej republiky. Dá sa vôbec definovať duševná vyspelosť prítomnej populácie? Ak áno, tak ktorej populácie? Nie je to náhodou opísaná pasáž o duševnej vyspelosti proletariátu ako kolektívneho ducha budovateľov komunistickej spoločnosti? Kolektívna duševná vyspelosť už raz rozhodovala o konfiškáciách a zoštátňovaní.
V daných súvislostiach sa vás, pán minister, spýtam trocha inak. Vy si myslíte, že ak len časť populácie súhlasí s tým, aby bola Národná knižnica súčasťou Matice, tak je to dôvod vášho kroku? Načo ste potom hovorili v inej časti odpovede o hlasovaní odborníkov? Okrem toho sa spytujem, či bola väčšia časť populácie slovenskej inteligencie pred desiatkami rokov za založenie Národnej knižnice v lone Matice slovenskej a či by táto ustanovizeň dnes existovala.
Ďalšiu pasáž vety citovanej z vašej odpovede, pán Kňažko, však považujem za malé svetlo nádeje, ktorého sa chytám. V nej vlastne hovoríte, že štát dokáže na základe vami myslenej duše prítomnej populácie v plnom rozsahu prevziať zodpovednosť za národné kultúrne dedičstvo. Čiže v tomto prípade ste, pán minister, štát vy. Vyzývam vás, aby ste si dodržali to, čo ste mi odpísali a aj podpísali. Nech štát prevezme zodpovednosť za národné kultúrne dedičstvo a v plnom rozsahu ho rešpektuje! Kultúrnym dedičstvom je stav, že Národná knižnica je súčasťou Matice slovenskej. Rešpektujte teda posvätný odkaz nášho spoločného dedičstva, uchovajte ho a nedávajte prostredníctvom politického ťaženia Národnú knižnicu pod kontrolu takým ľuďom, ktorých predstavuje ideový zostavovateľ vašej odpovede.
Taktiež nie som spokojný s odpoveďou na moju interpeláciu, ktorú som mal pod číslom 5184/1999.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, prepáčte, že vás ruším, ale vaše interpelácie nedodržali procesný procedurálny spôsob, to nie sú interpelácie, pretože ste ich nepodali cez predsedu Národnej rady. Preto nie sú zaradené ani v odpovediach, ani v materiáli číslo 600. Proces nebol dodržaný.
Poslanec M. Kotian:
Pán podpredseda, ja musím reagovať v tomto smere, že keď ste viedli schôdzu Národnej rady naposledy a tam bol taktiež bod interpelácie, povedali ste mi, že odpovede do 1. decembra budú brané do úvahy. Ja som moju interpelácie podal 3. decembra a, žiaľ, som prekvapený, že nie sú zaradené v tomto materiáli. Takže sa pýtam... Áno, boli dané normálne...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nediskutujme teraz, pán poslanec, pretože nebol dodržaný postup cez kanceláriu predsedu Národnej rady. To, že ste ich podali priamo ministrovi, je, samozrejme, vaša vec. V tomto prípade preto ani nebudeme dávať do uznesenia toto vyslovenie nespokojnosti. Hovorím to už úprimne a dopredu.
Prosím, dokončite.
Pani poslankyňa Sabolová. Prosím oznámiť číslo interpelácie, proti ktorej chcete vyjadriť svoj názor alebo ku ktorej chcete vyjadriť názor.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
len veľmi krátko. Nie je to ani tak nespokojnosť s odpoveďou, ako chcem vyjadriť svoj názor, pretože je to interpelácia pod číslo 47, odpoveď ministra hospodárstva, kde som interpelovala ministra v otázke vratných obalov. Kde pán minister mi odpovedá, že problematikou by sa malo zaoberať ministerstvo životného prostredia v zákone o odpadoch a v zákone o obaloch a odpadoch z obalov.
Ja len chcem, iste, toto je v kompetencii ministerstva životného prostredia, ale je to problém, ktorý treba riešiť aj v oblasti ministerstva hospodárstva a určite nájsť nejakú možnosť aj v zákone na ochranu spotrebiteľa. Ak § 18 nestačí na ochranu spotrebiteľa a občana, myslím si, že bude dôležité, aby sme spolu s rezortom životného prostredia pre ochranu životného prostredia a zároveň pre ochranu spotrebiteľa z rezortu ministerstva hospodárstva túto vec doriešili, možno aj keď nejakou malou novelou zákona. Čiže chcem vyjadriť svoj názor k tejto odpovedi pána ministra.
A ešte jedna poznámka, nemôžem uviesť číslo, lebo som nedostala odpoveď od podpredsedu vlády pána Hamžíka na moju interpeláciu vo veci podporných európskych fondov. Bol tu a mal by tu sedieť, preto ma troška mrzí, že ani tí ministri, ktorí by tu mali byť a mohli byť tu, nie sú a je tu jediný podpredseda vlády pán Fogaš. Mňa to mrzí, lebo mohli by sme si tie veci vydiskutovať. Moja interpelácia bola 16. marca, takže odpoveď by som bola mala už dostať v tejto várke, ktorú sme dostali do parlamentu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády na svoje interpelácie, s ktorými ste vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Návrh uznesenia, páni poslanci a panie poslankyne, máte predložené ako súčasť tlače 467. Vzhľadom na to, že neboli predložené k tým interpeláciám, ktoré sú v zozname predloženom písomne, prejavy nespokojnosti, tak navrhujem, aby sme prijali uznesenie tak, ako je predložené, a hlasovať o ňom budeme neskôr.
Pani poslankyňa Slavkovská - procedurálny návrh.
(Reakcia poslankyne.)
Áno. Ďakujem.
Ďalším bodom programu sú
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.
Písomne sa do tohto bodu programu neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do tohto bodu. Pani poslankyňa Slavkovská. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásenia sa k tomuto bodu v rozprave a dávam slovo pani poslankyni Slavkovskej.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
je skutočne zarážajúce, že tu už sedí iba jeden člen vlády. Ešte vďaka mu za to, pretože ináč by sme už ani nevedeli, že máme vládu. Ale myslím si, že by nám to išlo aj bez tej vlády, tak ako nám to ide teraz.
Mám viacero interpelácií. Prvá interpelácia je na pána premiéra.
Vážený pán premiér, na Slovensku je vyše polmiliónová armáda nezamestnaných a do konca roka prognózy hovoria o 600 000. Darmo úrady práce sa snažia spolupracovať so zamestnávateľmi, očakávajúc, že vytvoria nové pracovné miesta. Miesta sa však nevytvárajú, tendencia je skôr opačná. Mnoho zamestnancov dennodenne prichádza do práce s obavou, či to nie je naposledy. Ďalšie a ďalšie podniky sa totiž ledva držia nad vodou. Zvyšuje sa ich zadlženosť a platobná neschopnosť. Zamestnávatelia nemajú prevádzkový kapitál, nemajú na investície, nemajú odbytištia pre svoje zákazky a tak objem výroby klesá a finančné problémy firiem sa riešia na úkor zamestnancov. Nevyplatia im mzdy, prípadne ich postupne prepúšťajú. Keďže medzi 20 prioritami vlády v roku 2000 nijako zvlášť nerezonuje oživenie ekonomiky, aká je vôľa vlády podporiť nástroje reštrukturalizácie. Moja otázka znie na premiéra, či vláda sa zamýšľa nad týmto problémom, pretože ak nebudú nástroje na reštrukturalizáciu, tak nikto neprinúti zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné príležitosti.
Ďalšia otázka je na pani ministerku Schmögnerovú.
Na sneme Združenia podnikateľov Slovenska ste hovorili, pani ministerka, o tom, že daňové zaťaženia sa pre podnikateľov výrazne znížili, ale napriek tomu žiadny podnikateľský boom sa u nás nekoná. Prvá moja otázka: Vedeli by ste zdôvodniť prečo? Druhá otázka: Každý podnikateľ potrebuje na začiatok vstupný kapitál, potrebuje si vedieť pripraviť svoj podnikateľský zámer. Ako mu v tomto pomáhate? Ktorá banka vôbec poskytne začínajúcemu podnikateľovi úver? Ďalšia vaša zaujímavá myšlienka bola, čo sa týka vonkajšieho dopytu po našich výrobkoch. Podľa vás, citujem, "zrejme v tomto a v nasledujúcom roku bude situácia v tomto smere priaznivejšia". Nechcem vás chytať za slovíčka, ale ako je to teda? Ste o tom presvedčená, že to tak bude, alebo iba si to myslíte? Ak ste o tom presvedčená, vymenujte mi, prosím vás, odvetvia, kde dopyt po ich výrobkoch v zahraničí stúpa a o koľko percent.
Ďalšia otázka je na pani ministerku Machovú.
Dňa 24. marca 2000 ste spolu s ďalšími našimi ústavnými činiteľmi uzavreli s prezidentom VSŽ, a. s., a so zástupcami U. S. Steelu dohodu o porozumení ako definitívny variant riešenia situácie vo VSŽ, a. s., Košice. Podľa dohody z majetku VSŽ sa vyčlení iba lukratívna časť oceliarska výroba ako vklad do novozaloženej spoločnosti, v ktorej bude mať 100-percentný podiel U. S. Steel. U. S. Steel nie je žiadnym strategickým investorom pre celú VSŽ a nepomáha riešiť jej problém. V starej VSŽ zostali dlhy, zamestnanci, zvyšok majetku. Prvá moja otázka znie: Akým spôsobom bol vyhlásený tender? Bolo v ňom jasné, že nejde v ňom o kapitálový vstup do celej VSŽ, ale iba o odkúpenie lukratívnej časti výrobnej a majetkovej podstaty? Ak by sa vyhlasoval totiž takýto tender, možno aj kupec by bol iný a zaujímavejší. Zdá sa, že postup bol taký, že najprv sa vybral zahraničný subjekt a potom sa dohadovalo, čo bude predmetom predaja. Myslím, že pôsobenie pána Eichlera vo VSŽ jednoznačne dokazuje, načo tu ten pán bol a komu prihráva. Jeho pôsobenie je iba v prospech U. S. Steelu, alebo sa cíti zodpovedný aj za to, aby nám pomohol?
Ďalšia interpelácia je na pána ministra Ftáčnika.
Vážený pán minister, určite ste informovaný o zvýšení poplatkov za ubytovanie vo vysokoškolských internátoch približne o 70 %. Zo slov vedúcej referátu študentských domovov a jedální Univerzity Komenského je jasné, že k zvýšeniu cien ich viedla novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá platí od začiatku tohto roka a umožňuje študentským domovom, aby si ponechali sumu, ktorou prekročia plánované štátne príjmy, a použili ju na prevádzkové náklady. Riaditeľ študentského domova Družba v Bratislave pripustil ešte aj ďalšie možné zvyšovanie poplatkov v budúcom kalendárnom roku. Keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, kde je zakotvená možnosť pre vysoké školy ponechať si nadpríjmy, upozorňovala som na to, že to bude snaha získavať nadpríjmy iba zvyšovaním poplatkov pre študentov.
Ľahko sa totiž hovorí alebo píše, že doterajšia cena za ubytovanie bola iba symbolická, napríklad za 2-lôžkovú izbu to bolo 240 Sk a tá sa teraz zvýšila na 450 Sk mesačne, že to nie je veľa. Pre niekoho 450 Sk možno nie je veľa, ale sú i takí študenti a, žiaľ, stále ich pribúda, ktorí musia počítať s každou korunou. Pre nich je toto zvýšenie naozaj dôvodom na nespokojnosť a o to viac, že je tu reálna hrozba každoročného ďalšieho zvyšovania cien za ubytovanie a stravovanie. Moja otázka na vás, pán minister, ktorý má chrániť aj záujmy študentov, znie: Pripravili ste nejaký koncepčný zámer, aby sa zvyšovanie dotklo iba solventných študentov a aby sociálne odkázaní študenti mohli bývať za nižšie ceny?
Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika.
Rezort školstva permanentne trpí nedostatkom financií. Súčasné vedenie ministerstva, konkrétne jeho najvyšší šéf, sa snaží ušetriť peniaze aj likvidáciou niektorých škôl, či už ide o základné školy, stredné školy, alebo aj vysoké školy. Najmä vysoké školy vytvorené za predchádzajúcej vlády sú tŕňom v oku. Pamätám sa na tú nenávistnú kampaň, ktorú pri vzniku rozpútali vtedajší opoziční poslanci, medzi nimi i poslanec Ftáčnik. Označovali a označujú ich za Mečiarove školy, ktoré iba odčerpávajú peniaze už existujúcim školám. Priznávam, že peňazí pre školstvo nebol dostatok a ani samozrejme nie je. Situácia sa nezlepšila, práve opačne, peňazí je čím ďalej menej a, čuduj sa, svete, popri likvidačných snahách, ktoré majú peniaze ušetriť, sa pekne potichu zakladajú aj nové školy. Ide napríklad o maďarské Gymnázium v Leviciach, o Katolícku univerzitu v Ružomberku, o Fakultu medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ja na rozdiel od vás, pán minister, otvorenie každej novej školy i tých, ktoré som teraz menovala, vítam. Vychádzajúc však z otvoreného listu dekanov fakúlt vysokých škôl vám i premiérovi, v ktorom upozorňujú na krízovú situáciu na slovenských vysokých školách spojenú s nedostatkom finančných prostriedkov a v ktorom doslova píšu, citujem, že "dospeli k presvedčeniu, že ide o cieľavedomú likvidáciu vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike". Kladiem vám, pán minister, otázku: Koľko financií má ministerstvo školstva vyčlenené na založenie týchto škôl v tomto roku a koľko požadujú nové školy na 4 nasledujúce roky? A ešte jedna otázka: Ako budete nazývať tieto nové školy? Dzurindove školy?
Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika.
V súlade s dobrou filozofiou racionalizácie vzdelávania sa hovorí aj o tzv. združených školách. Napríklad v poľnohospodárstve by išlo o spojenie stredných odborných učilíšť so strednými odbornými školami. Kto však bude zriaďovateľom takýchto združených škôl? Podľa mojich informácií ministerstvo pôdohospodárstva zásadne nesúhlasí s presunom zriaďovateľskej funkcie na krajské úrady, odvolávajúc sa na potrebu osobitných prístupov k týmto školám v dôsledku biologického charakteru výroby. Učilištia v agrorezorte dostávajú kapitálové výdavky z rozpočtu ministerstva školstva a až 40 % si musia zarobiť samy. Iba malou časťou ich financujú krajské úrady. Ako by zvládli celé financovanie združených škôl krajské úrady? Sú na to vyčlenené financie?
Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika.
Vo verejnosti veľmi negatívne rezonujú správy o zatváraní niektorých škôl, napríklad troch osemročných gymnázií v Bratislave, ktoré z hľadiska výchovno-vzdelávacích výsledkov patria medzi špičkové školy. Učiteľom, rodičom i žiakom nikto presvedčivo nevysvetlil dôvody ich zrušenia. Jediným dôvodom, ktorý sa neustále opakuje, je nová koncepcia znižovania počtu škôl. Zaujímalo by ma, prečo potom pri presadzovaní tejto kompetencie do praxe dochádza k takým paradoxom, že kým Krajský úrad Bratislava je touto koncepciou tvrdo postihnutý a stavia sa k nej negatívne, tak napríklad Krajský úrad Trnava sa sťažuje, že u nich sa táto koncepcia neuplatňuje, ale presne opačne, školy pribúdajú. V súčasnosti napríklad Cirkevná škola v Šahách a iné školy. Týka sa teda koncepcia znižovania počtu škôl iba niektorých krajských úradov?
Ďalšia otázka je na pána ministra Haracha.
Je zvláštne počúvať v médiách vyhlásenia a aj z vašich úst, že na ministerstve je pripravený aj projekt rozčlenenia slovenskej elektroenergetiky na množstvo drobných firiem. Sú to vyjadrenia úradníkov alebo vyjadrenia odborníkov? Sekcia energetiky ministerstva hospodárstva totiž nie je vrcholom odbornej kvality. Skôr sa zdá, že tu ide o zákulisné kroky, ktoré presadzujú títo pracovníci ministerstva hospodárstva. Elektroenergetici tvrdo poukazujú na to, že v krajinách Európskej únie je v súčasnosti prebytok výkonov. Inštalované zariadenia elektrární nie sú dostatočne využívané a tak pripraveným rozdrobením slovenskej elektrizačnej sústavy pripravuje piata kolóna západnej konkurencie lacné prevzatie tunajších trhov. Je nad slnko jasné, že táto nadpráca nie je na prospech nášho štátu. A ak k tomu pridáme dlho utajovaný zámer, ktorý sa dostal na verejnosť, že pôjde o predaj 49-percentného podielu majetku slovenskej prenosovej súpravy, a to spolu so slovenským dispečingom, tak toto je zrada skutočne štátu a jeho záujmov, ktorá nemá obdobu a na ktorú naozaj tvrdo elektroenergetici poukazujú.
Odborníci ministerstva hospodárstva obracajú logiku na ruby. Najprv treba tajne rozhodnúť, kto bude privatizovať, k tomu sa prispôsobí nová štruktúra elektroenergetiky a potom tomu treba prispôsobiť regulačné prostredie. No a potom už môže nasledovať hoci aj celonárodná diskusia. Tento postup nesie jasnú pečať korupcie. Takto myslí vláda svoj protikorupčný program? Moja otázka na pána ministra znie, ako sa on stavia k tejto celej problematike.
Ďakujem za pozornosť.