Tretí deň rokovania
31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. mája 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram tretí rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prišli aj poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko.
Predtým ako prejdeme k hodine otázok, o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Slota, Švantner, Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Mária Angelovičová a Jozef Prokeš.
Otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že na ne bude odpovedať sám.
(Ruch v sále.)
Dlho ste nevydržali nejako, páni poslanci.
(Reakcia poslancov z pléna.)
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte členov vlády, ktorí budú neprítomní a kto ich bude zastupovať na hodine otázok.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, budeme pokračovať.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú budem zastupovať ja, neprítomného pána ministra Kukana pán minister Kňažko, neprítomného pána ministra Kanisa pán minister Čarnogurský, takisto neprítomného ministra Pittnera minister Čarnogurský, neprítomného ministra Macejka pán minister Harach, neprítomného ministra Koncoša pán minister Magvaši, neprítomného ministra Miklósa podpredseda vlády Csáky a neprítomného ministra Harnu pani ministerka Machová.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Bajana. Otázka znie: "Pán predseda vlády, súčasťou prenosu kompetencií pri reforme verejnej správy je i presun príslušného množstva majetku i financií na I. a II. stupeň samosprávy. Sú známe informácie o pohybe majetku na okresných a krajských úradoch, ktorý by mohol byť určený na presun na samosprávu. Neuvažujete v spolupráci s ministerstvom financií a ministrom vnútra Slovenskej republiky prijať uznesenie vlády o moratóriu na tento majetok až do obdobia realizácie reformy?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
vláda Slovenskej republiky o tomto probléme vie a tento problém bol analogický už v roku 1990 - 1991. Dnešný stav je takýto:
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu je správca nielen oprávnený, ale aj povinný užívať majetok štátu na plnenie úloh v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním. Len tento majetok vo vlastníctve štátu môže byť dotknutý decentralizáciou a modernizáciou verejnej správy, čiže prenosom kompetencií štátu alebo zriaďovateľskej funkcie štátu prejde a musí prejsť tento majetok do vlastníctva obcí, prípadne vyšších územných celkov. Týmto prechodom však nemôže byť dotknutý majetok, ktorý už v súčasnosti neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Čiže ide o majetok pre správcu prebytočný, s ktorým je správca povinný naložiť bez zbytočného odkladu účelne a s maximálnou hospodárnosťou podľa ustanovenia § 3 ods. 3 citovaného zákona. Táto povinnosť je explicitne zakotvená v zákone a tejto povinnosti nemôže správcu zbaviť žiadny subjekt. Tento majetok štátu nebude dotknutý reformou verejnej správy, a preto ani nemôže prejsť do vlastníctva obcí, prípadne vyšších územných celkov bez porušenia článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V súvislosti s otázkou, ktorú ste položili, a s návrhom chcem, pán poslanec, upozorniť na obdobnú situáciu, ktorá nastala v roku 1991 pred prijatím zákona o majetku obcí, keď vláda Slovenskej republiky svojím uznesením schválila moratórium na majetok štátu. Toto moratórium však súdy neakceptovali, poukazujúc na všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa ich vyjadrenia bol správca nielen oprávnený, ale aj povinný nakladať s majetkom štátu podľa týchto všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými v tom čase bola vyhláška. To znamená právny predpis nižšej právnej sily a v súčasnosti je nakladanie s majetkom štátu upravené zákonom. Súdy teda neakceptovali argumentáciu, že správca nenaložil s majetkom štátu len preto, že platilo moratórium.
S poukazom na uvedené zákonné dôvody nie je možné vášmu návrhu, pán poslanec, vyhovieť bez toho, aby nedošlo k porušeniu minimálne článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zákona o správe majetku štátu.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bajan, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Ja som si vedomý, samozrejme, týchto ustanovení. Moja predstava bola o určitej súčinnosti vládnych úradníkov na centrálnej úrovni a vládnych úradníkov na nižšej regionálnej úrovni. Predpokladáme, že jednoducho tá časť majetku, ktorá nebude dosť postihnutá prenosom kompetencií, by mala slúžiť na časť dofinancovania tých činností, ktoré štát tak či tak nemá ako zabezpečiť. A jednoducho chcelo by to skôr taký gentleman agreement. Jednoducho ak treba súhlas príslušného úradníka ministerstva financií a ministerstva vnútra ku každému súhlasu na predaj, jednoducho by sa nedal, jednoducho neviem si predstaviť, podobne je to vo Vodárňach a kanalizáciách s neidentifikovateľným majetkom, ktorý zúrivo cez katastre sa predáva, zabezpečiť určitý status do vyjasnenia celej tejto pozície. Je mi jasné, že nehovoríme o nariadení vlády alebo uznesení vlády, ale jednoducho nejaký krok týmto smerom by mal nastať.
Ďakujem.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Áno, myslím, že týmto spôsobom by sa dal problém riešiť. Ja vidím, samozrejme, zmysel, vecný zmysel toho, čo je v tom návrhu dané aj z hľadiska toho, že pri prenášaní kompetencií obce a Združenie miest a obcí, všetci, samozrejme, požadujú, aby prechádzali kompetencie a majetok bez záväzkov, takže možno by sa dali príjmy z toho predaja prebytočného majetku využiť na uhradenie aspoň časti záväzkov toho, čo prechádza. Takže v tomto zmysle si myslím, že sa tým budeme zaoberať a že nejaká taká dohoda by mohla vzniknúť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka podľa vyžrebovaného poradia na predsedu vlády je od pána poslanca Mesiarika. Otázka znie: "Čo hodlá vláda urobiť pre naplnenie svojho programového vyhlásenia v oblasti bytovej výstavby?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Mesiarik,
vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení v oblasti rozvoja bytovej výstavby zaviazala vytvoriť ekonomické a legislatívne podmienky na výstavbu 14 tis. bytov priemerne ročne. Znamená to vytvoriť teda podmienky za funkčné obdobie vlády na výstavbu 56 tis. bytov. Na naplnenie stanoveného cieľa je v programovom vyhlásení vlády stanovené vytvorenie takej úverovej infraštruktúry, ktorá by zodpovedala jednotlivým príjmovým skupinám obyvateľstva. V súčasnosti už môžeme konštatovať, že legislatívne zmeny v oblasti stavebného sporenia, hypotekárneho úverovania a v oblasti poskytovania podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania už boli realizované a začínajú sa postupne uplatňovať v praxi. Okrem uvedeného došlo aj k vytvoreniu nástroja na priamu podporu výstavby nájomných bytov pre občanov s nízkymi príjmami realizovanú obcami.
Podpora rozvoja bývania ekonomickými nástrojmi štátu je zameraná na cieľové riešenie, ktorým je financovanie rozvoja bývania najmä zo súkromných zdrojov pri uplatňovaní motivačných nástrojov. Verejné prostriedky štátu a obcí v priamej podpore sú zamerané na podporu bývania sociálne najslabších skupín obyvateľstva a v nepriamej podpore najmä vo forme daňových úľav.
Vzhľadom na uvedené pre rozvoj bytovej výstavby je podpora zameraná na tieto oblasti: rozvoj hypotekárneho financovania formou úhrady časti úroky hypotekárnym úverom a odkupovania hypotekárnych záložných listov štátom dovtedy, kým nezačnú fungovať inštitúcie s tzv. dlhými peniazmi. Ďalej výstavba nájomných bytov do vlastníctva obcí.
Po ďalšie je to poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu a poskytovanie dotácií Štátnemu fondu rozvoja bývania, z prostriedkov ktorého bude podpora poskytovaná predovšetkým občanom s nízkymi príjmami a na výstavbu nájomných bytov. Súčasne s týmito ekonomickými nástrojmi musíme pristúpiť ku komplexnej reforme daňového systému. Samozrejme, nemyslím komplexnej reforme celého daňového systému, ale k istým úpravám oblastí, ktoré sa týkajú stimulovania bývania.
V rámci realizácie reformy verejnej správy je potrebné rozšíriť účasť obcí na správe niektorých druhov daní, napríklad výkon správy dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, a zabezpečiť zvýšenie príjmov obcí z podielových daní tak, aby prostredníctvom takto získaných finančných prostriedkov mohla obec plniť úlohy v oblasti rozvoja bývania.
Ďalej v daňovej oblasti bude potrebné vytvoriť vhodné stimulačné nástroje, ktoré by investorov motivovali investovať do bývania. Napríklad umožniť odpočítanie úroku z úveru použitého na bytovú výstavbu alebo obnovu bytového fondu od základu dane z príjmu počas platnosti úverovej zmluvy, znížiť základ dane z príjmu o objem investícií do bytovej výstavby a obnovy bytového fondu.
Rád by som zdôraznil, že systém daňových nástrojov patrí k najtransparentnejším nástrojom štátu, ktorým sa podporuje určité odvetvie, pretože o jeho využití nerozhoduje štátny úradník, ale budúci užívateľ.
Na rozvinutie hypotekárneho bankovníctva sa musia vytvoriť podmienky na činnosť inštitúcií s tzv. dlhými peniazmi, teda najmä poistné a dôchodkové fondy, pre ktoré sú už na kapitálovom a finančnom trhu vytvorené motivujúce podmienky na odkupovanie hypotekárnych záložných listov. V tejto súvislosti by významným stimulom rozvoja kapitálového trhu a zväčšenia množstva dlhých peňazí mala byť reforma penzijného systému, ktorá by mala zmnohonásobiť množstvo zdrojov dlhých peňazí na trhu.
Na efektívne využívanie jednotlivých systémov ekonomických nástrojov v procese prípravy a realizácie bytovej výstavby je nevyhnutné vytvoriť podmienky aj na vznik a fungovanie neziskových organizácií a inžinierskych organizácií, tzv. developerov, ktorí by zabezpečovali túto činnosť. V oblasti rozvoja výstavby technickej infraštruktúry je nevyhnutné pokračovať v deregulácii cien energií so súčasným stanovením povinností vlastníkom sietí investovať do rozvoja sietí v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, s podmienkou dodržania ekonomickej efektívnosti.
Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré budeme musieť realizovať na motivovanie investorov investovať do rozvoja nájomného bytového sektora, je však zrušenie regulácie nájomného pri výstavbe nových bytov a určovanie nájomného vo vzťahu k nákladom, a to aj v oblasti verejného nájomného sektora. Ďalšou významnou úlohou bude nevyhnutná novela Občianskeho zákonníka s odstránením nadmernej a neprimeranej ochrany nájomníkov neplatičov.
Tieto zámery má vláda na naplnenie svojich cieľov v oblasti bytovej výstavby a tieto zámery chce v najbližšom čase riešiť.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Mesiarik, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec M. Mesiarik:
Áno, ďakujem pekne.
Mám len jednu maličkú otázku, pretože dostupné štatistiky o počte novozačatých bytov alebo výstavby nových bytov v roku 2000 sú veľmi zlé. Obávam sa, že ak neurobíme určité opatrenia, rok 2001 bude najhorším rokom čo do odovzdávania bytov. Pýtam sa, či vláda nehodlá využiť splnomocnenie zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, kde je možné vydať dlhopisy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
V štátnom rozpočte na rok 2000 oproti roku 1999, ktorý bol tým najťažším obdobím stabilizácie, je vyčlenené väčšie množstvo prostriedkov o niekoľko miliárd aj v štátnom Fonde rozvoja bývania, aj priamo v štátnom rozpočte na rozvoj bytovej výstavby. Zároveň je pravdou, čo hovoríte, pán poslanec, že ak sa nezintenzívni proces vytvárania predpokladov na zvýšenie počtu bytov, tak sa môže ukázať ten cieľ v programovom vyhlásení ako ťažko splniteľný. Tá možnosť vydania dlhopisov tu je, takisto ako je tu v štátnom rozpočte predpokladané použitie prostriedkov z privatizácie na rozvojové projekty vrátane toho aj na bytovú výstavbu.
V tejto súvislosti by som preto chcel zdôrazniť potrebu urýchlenej privatizácie aj vo väzbe na výstavbu bytov, aj vo väzbe na vytváranie predpokladov na výstavbu väčšieho počtu bytov a chcel by som teda zdôrazniť nevyhnutnosť potreby a aj podpory zo strany parlamentu procesu urýchlenej privatizácie v tých podnikoch, ktoré privatizovať chceme a ktoré je potrebné privatizovať. Pričom tá privatizácia je dôležitá nielen z hľadiska fiškálneho, nielen z hľadiska potreby zdrojov a nielen z hľadiska vytvorenia podmienok na výstavbu väčšieho počtu bytov, ale aj z hľadiska zlepšenia podmienok pre tieto podniky ako také, na prilákanie väčšieho množstva investorov a investícií a tak ďalej. Takže aj o tom nástroji, aby som bol konkrétny, vydania dlhopisov, samozrejme, počítame s ním, pretože je taká možnosť v štátnom rozpočte. Zároveň je však potrebné povedať, že tá možnosť bude realizovaná aj v závislosti od toho, ako sa budú napĺňať predpoklady z hľadiska príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
Takže ak by sa rozpočtové hospodárenie neudržalo v predpokladaných rámcoch, ak by hrozilo zväčšenie deficitu so všetkými negatívnymi dôsledkami, tak bude potrebné zvážiť, či budú podmienky na to, aby došlo k vydaniu dlhopisov, pričom však treba zdôrazniť, že byty, výstavba bytov je jednou z najdôležitejších priorít. Takže určite všetky tieto veci budú zvážené a zvažované.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády je od pána poslanca Galbavého. Otázka znie: "Návrh zákona o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku je zákon, ktorý sme sľúbili všetkým slušným a poctivým občanom tejto krajiny. Budete osobne podporovať vznik tohto zákona?"
Nech sa páči, pán vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 neukladá žiadnemu rezortu takúto úlohu vypracovania zákona tohto znenia a jeho predloženie, teda zákona o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku. Vláda Slovenskej republiky rieši túto otázku, teda otázku zisťovania pôvodu majetku prostredníctvom novelizácie iných právnych predpisov, a to predovšetkým zákonom číslo 249/1994 Z. z. o legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov. Úlohu vypracovať návrh tejto novely uložila vláda ministrovi vnútra.
Cieľom pripravovaných zmien má byť predovšetkým zefektívnenie odhaľovania nezákonného pôvodu majetku. Okrem uvedeného vláda Slovenskej republiky pripravuje ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zabavení a konfiškácií príjmov z trestnej činnosti.
Ešte azda doplním, že ja osobne som presvedčený, že tie možnosti existujú aj dnes, najmä z hľadiska porovnania daňových priznaní a majetkových priznaní. Takže som presvedčený, že ani nie tak možno nový zákon, ako omnoho aktívnejšia činnosť daňových úradov by v tejto veci určite prospela tak, aby napríklad bolo nevyhnutné preukázať, ako 20-ročná slečna, kde nadobudla prostriedky na kúpu Koliby, hotelov a podobne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán podpredseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
čas vyhradený na otázky predsedovi vlády uplynul. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pani ministerku Schmögnerovú. Bude odpovedať vicepremiér Mikloš. Otázka znie: "Koľko percent podnikateľov využíva licenčné dane?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa,
vaša otázka nie je položená celkom presne, pretože na takto položenú otázku nie je možné presne odpovedať, a to z toho dôvodu, že slovenské daňové právo licenčné dane nepozná, preto dá sa však predpokladať, že máte na mysli ten osobitný, špeciálny spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti podľa zákona o daniach z príjmov. Druhým problémom z hľadiska možnosti presnej odpovede je, že možnosť uplatniť tento osobitný spôsob zdanenia príjmov sa netýka množiny všetkých podnikateľov, teda všetkých daňovníkov, ale len určitej podmnožiny konkrétnych, tých konkrétnych živnostníkov, ktorých okruh je vymedzený druhom živnosti, preto číselný údaj v percentuálnom vyjadrení je pomerne problém dnes odhadnúť.
Ďalej by som chcel uviesť toto z hľadiska vysvetlenia tejto problematiky. V Slovenskej republike podliehajú zdaneniu príjmy fyzických osôb a právnických osôb podľa zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, pričom podľa citovaného zákona predmetom dane sú peňažné príjmy a nepeňažné príjmy, pričom na účely dane sa za príjmy považuje aj príjem dosiahnutý zámenou. Pre identifikáciu príjmov a zdroja príjmov fyzických osôb, teda toho, na čo smeruje otázka, možno určiť spôsob zdanenia, teda uplatňovania ďalšej časti právnej normy zákona o dani z príjmov.
V súčasnosti platný zákon umožňuje v podstate tri spôsoby zdanenia príjmov fyzických osôb:
1. Je to tzv. kumulatívny spôsob, keď všetky príjmy daňovníka sa kumulujú do jedného základu dane a zdaňujú sa jednou sadzbou kĺzavo progresívnou metódou. To je tá metóda, ktorá je uplatnená najväčším počtom.
2. Ďalej je to osobitný spôsob zdaňovania pre daňovníkov vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo. Toto zdanenie je zvýhodnené oproti prípadu, ktorý je uvedený v bode 1, a vychádza z paušálne určenej výšky výdavkov vo výške 65 % a je možné znížiť príjmy a uplatniť 7-percentnú sadzbu dane.
3. Je to ten spôsob, ktorý zrejme máte na mysli vo vašej otázke, pani poslankyňa, osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti bez možnosti uplatniť si výdavky pri maximálnej sadzbe dane 2,5 % z týchto príjmov. Limitujúcim faktorom pri tomto využití, tomto treťom spôsobe zdanenia sú po prvé rozsah živnosti, ktorý je presne vymedzený okruhom daňovníkov, po druhé od výšky príjmov, kde limit je 1,5 mil. Sk ročne a po tretie od ďalších v zákone definovaných podmienok, napríklad že nesmú byť platiteľmi dane z pridanej hodnoty, spotrebnej dane a podobne.
Takže na záver by som chcel dodať, že nie je presne dnes zistiteľný počet tých daňovníkov. Na druhej strane chcem povedať veľmi otvorene za vládu, že nie sme spokojní s tým, aký záujem táto ponuka vyvolala, a že pripravujeme v spolupráci so skupinou poslancov novelu tohto zákona tak, aby bola omnoho atraktívnejšia pre živnostníkov.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi za odpoveď.
Myslím si, že som chcela diskutovať s pani ministerkou Schmögnerovou. Samozrejme, že nepredpokladám, že keby som dala podotázku, že by mi pán podpredseda nedokázal odpovedať, ale považujem za seriózne, že keď položím otázku niekomu, tak nech tu je. Ak tu nie je, tak ja by som položila takúto podotázku: Nesedí tu ani 50 % členov vlády. Pán podpredseda, ktorí sú to členovia vlády, čo tu sú? To sú tí, ktorým sa trasú tie kreslá, alebo tí, ktorým sa kreslá netrasú?
Ďakujem.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Môžem?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Pani poslankyňa,
neviem posúdiť, ktoré kreslá sa trasú, ktoré nie. Ja teraz stojím, takže moje sa teraz netrasie, ale chcel by som teda špecifikovať, ak dovolíte, dôvod neúčasti tých členov vlády, ktorí sú ospravedlnení, aby ste mali prehľad, prečo nie sú prítomní. Ide všetko o závažné dôvody.
Pán predseda vlády Dzurinda, pán minister Kukan, pán minister Kanis a pán minister Pittner prijímajú generálneho tajomníka NATO. Pán minister Macejko je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku, pán minister Koncoš má prijatie bavorského ministra a páni ministri Miklós a Harna sú taktiež na zahraničných pracovných cestách. Takže neviem, do akej miery sa komu trasú stoličky. Ale všetci tí členovia vlády, ktorí tu dnes nie sú, nie sú prítomní z vážnych dôvodov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá z vyžrebovaných otázok pre členov vlády je od pani poslankyne Olgy Szabóovej pre pána ministra Koncoša. Odpovedať bude pán minister Magvaši. Otázka znie: "V okrese Komárno dodnes nie je vyriešený "bezzmluvný" stav prevádzkovania vodovodov a kanalizácií. Podnikový riaditeľ očakáva od obcí úhradu strát, zisk však zostáva iba mestu Komárno. Podľa vás je správne, aby samosprávy hradili stratu?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Áno, ďakujem.
Vážený pán predseda,
veľavážené panie poslankyne,
vážení poslanci opozičnej Slovenskej národnej strany,
vážené koaličné poslankyne a koaliční poslanci,
chcem ospravedlniť kolegu Koncoša, že nemôže pani poslankyni Szabóovej osobne odpovedať, ba dokonca využiť veľkú šancu, že z 35 otázok dnes položených je 7 naňho, to znamená 20 %, a dokonca v prvých desiatich sú vyžrebované 4, to znamená 40 %, a v prvej pätnástke je to dokonca 46,6 %. Takže mal veľkú šancu uspieť dnes pán kolega Koncoš a presvedčiť o tom, že sa mu to netrasie, ale chcem veriť, že nabudúce takisto bude dobre vylosovaný a bude mať možnosť bezprostredne odpovedať. Ale chcel by som vážne vyjadriť, že pán minister Koncoš, samozrejme, je ochotný v prípade, keď nezodpoviem na podotázku, sa s vami stretnúť, pani poslankyňa, a vysvetliť problém.
Samozrejme, že tento problém, ktorý vy ste postavili, je trošku širší a dovolil by som si využiť túto príležitosť aj na to, aby som váženú Národnú radu Slovenskej republiky trošku oboznámil zoširoka s týmto problémom, ktorý vlastne vyúsťuje do toho záveru, ktorý je v konkrétnej otázke.
Treba azda povedať, že prvý model transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií bol schválený vládou ešte 20. septembra 1994. Potom sa v januári 1995 tento model zrušil a 22. augusta 1995 Národnou radou Slovenskej republiky v rámci správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky sa prijal režim, kde podľa tohto transformačného modelu požiadalo 736 obcí o bezodplatný prevod majetku štátu. Takže potom prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa realizoval prevod majetku v okresoch Trenčín a Komárno, tam je teda tá určitá súvislosť, a čiastočne Trnava.
Tento prevod majetku bol skúmaný, aké to malo vlastne v konečnom dôsledku nedostatky, a bolo to robené spolu so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky s tým, že sa konštatovalo, že bola tam zistená hromada nedostatkov.
Jedným z nedostatkov bolo, že z transformačného procesu boli vylúčené obce, ktoré sú bez vodovodu a kanalizácie. Ďalej obce, mestá s priemyslom a s veľkým počtom prevádzok, v ktorých je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odkanalizovanie pri platnej cenovej politike ziskové, spravidla nemajú záujem vstupovať do spoločností ostatných obcí v regióne. V dôsledku toho sa malé miestne vodovody a kanalizácie stávajú stratovými a zabezpečenie ich prevádzky na zmluvnom základe sa stáva problematickým.
Po ďalšie, že sa vynakladajú miliónové sumy, doslova miliónové sumy na spracovanie privatizačných projektov, ktorých posudzovanie je časovo náročné, a tieto projekty spracúvajú vlastne štátne podniky v rámci svojich nákladov. Pri skupinových vodovodoch a kanalizáciách sa často odovzdáva len majetok infraštruktúry, pretože nie vždy majú záujem všetky obce v skupine o prevzatie majetku. Nadobecná časť zostáva naďalej v majetku a starostlivosti štátu.
Po ďalšie, že skutočné náklady na prípravu a dodávku pitnej vody a odkanalizovanie v oblastiach s nevhodnou infraštruktúrou môže dosiahnuť dvoj-, resp. viacnásobok toho času platnej maximálnej ceny pre domácnosť. Že proces transformácie je založený na princípe dobrovoľnosti obcí a jeho realizácia sa nedá časovo ohraničiť. Že pri realizácii predaja prevádzkového majetku odštepného závodu neboli dodržané zásady privatizácie, ako koncepcia a transformácia. Že obce odmietajú prevziať do vlastníctva rozostavané investičné akcie pre nedostatok finančných prostriedkov na ich dokončenie a ďalší postup nebol v takomto prípade doriešený. Že obce podmieňujú súhlas na bezodplatný prechod infraštruktúrneho majetku skupinových vodovodov, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd bezodplatným prechodom celého majetku. Že zo štátneho podniku boli postupne vynímané ziskové závody a zostávali by v ňom stratové závody. Že nedoriešené sú mnohé praktické otázky vznikajúce po uskutočnení prechodov infraštruktúrneho majetku skupinových vodovodov, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, ktoré mohli vyvolať kolaps v zásobovaní vodou a odkanalizovaní. No a predovšetkým je tam záver v tom, že je nejasnosť v oblasti ďalšieho uplatňovania cien, daní, zúčtovania tržieb, nákladov, poistného a odpisovej politiky.
Chcel by som teda povedať, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako zakladateľ štátnych podnikov vodární a kanalizácií môže previesť zakladateľskú funkciu dohodou na obce podľa § 5 ods. 1 zákona číslo 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V takomto prípade potom predmetný majetok štátu prejde do majetku obcí podľa § 2 ods. 3 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. apríla 2000 uznesením číslo 233 vyslovila nesúhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138 o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci so Združením obcí a miest Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky dopracovalo návrh koncepcie transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a harmonogram postupu realizácie tejto transformácie bol zostavený v intenciách prísľubu predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý vyslovil na 10. sneme Združenia miest a obcí Slovenska.
Chcel by som teda len konštatovať, preto som toto považoval za potrebné uviesť, že nie je to problém. A tento problém, ktorý vy ste tu konkrétne ukázali, je problémom toho, že sa pristúpilo nesystémovo k transformácii a že vláda Slovenskej republiky má v súčasnosti po medzirezortnom pripomienkovom konaní práve takýto zásadný materiál Postup transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a bezodplatného prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí a že vlastne mal by sa teda systémovo tento problém doriešiť.
Čo sa týka vašej konkrétnej otázky, a znovu opakujem, súvisí s tým, že v roku 1995 došlo k prevodu majetku z Fondu národného majetku v okrese Komárno na obce. Ukazuje sa, že táto otázka prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácií, ktoré sú v majetku jednotlivých obcí v regióne Komárno, opakujem, že sú v majetku jednotlivých obcí v regióne Komárno, je vlastne od tohto roku 1995 neustále na pretrase, čo vlastne len ukazuje, ako bol nekoncepčne uskutočnený tento krok v roku 1995.
Vychádzajúc z reality vlastníckych vzťahov, sa teda ukazuje, že by bolo správnejšie túto otázku položiť jednotlivým obciam ako ministrovi pôdohospodárstva, pretože nakoniec majetok je už dnes v obciach, a nie je to majetok v štátnom podniku vodární a kanalizácií, Západoslovenských vodární a kanalizácií. Samozrejme, myslím si, že vy ste to nazvali "bezzmluvný" vzťah. O tom sa dá čiastočne povedať, pretože nie sú doriešené všetky otázky a vzťahy a ukazuje sa, že to nie je celkom najlepšie riešenie. Zo strany štátu bola na týchto zariadeniach zabezpečená prevádzka počas obdobia roku 1999 a sčasti aj tohto roka. Pri predložení návrhu novej zmluvy o prevádzke ju vlastníci však odmietli podpísať, takže sa mi nezdá, že by súčasný stav bol zapríčinený niekým iným ako vlastníkmi zdravotno-vodohospodárskych zariadení. Je výsostné právo obcí, ako sa rozhodnú nakladať so svojím majetkom.
Problém ziskov a strát na verejných vodovodoch treba totiž riešiť komplexne, a to som tu preto dovolil si na začiatku o tom rozprávať a myslím si, že táto otázka má už dlhšie navrhnuté riešenie, ktoré som tu vlastne formuloval, ale ministerstvo pôdohospodárstva za niektoré obce, jednotlivé obce nemôže konať. Inými slovami, treba vyvinúť určitú aktivitu zo strany obcí na zabezpečenie takého systémového riešenia. Proste štát nemá peniaze na to, aby uhrádzal straty jednotlivým obciam. A myslím si, že to ani nemôže byť systémovým riešením.
Pokiaľ možno viete, včera prebehlo rokovanie u podnikového riaditeľa Západoslovenských vodární a kanalizácií so starostami obcí. Žiaľ, toto rokovanie neprinieslo žiadny efekt a obce odmietli všetky navrhované riešenia vrátane riešenia so všetkými obcami, ako i mestom Komárno. Toto riešenie by totiž umožňovalo prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií bez strát. To znamená, Komárno je ziskové a obce sú stratové a obce si nevedia túto svoju stratu vykompenzovať.
Takže trošku zoširoka, ale považoval som to za potrebné, pretože je to veľmi aktuálna otázka pre celú Slovenskú republiku. Na tomto konkrétnom príklade, myslím si, sa dá zovšeobecniť rad vecí, ako je toto veľmi citlivá a nie jednoduchá záležitosť. Nech sa páči.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa O. Szabó:
Áno, chcem.
Vážený pán minister práce a sociálnych vecí,
dovoľte mi položiť ďalšiu otázku pánovi ministrovi pôdohospodárstva. Veď on ten rezort vedie a za to zodpovedá. Dovoľte mi, aby som upriamila vašu ctenú pozornosť na fakt, že ak sa na infraštruktúre mesta Komárna tvorí zisk, možno predpokladať, že zisk sa tvorí aj v iných mestách, ktoré prevádzkujú vodárne a kanalizácie, pričom tento majetok je cudzí. Tu podľa vysvetlenia vedenia podniku zo dňa 10. 5. 2000 dochádza k porušovaniu zákona číslo 111/1990 Zb., ktorý štátnemu podniku ukladá v § 6 ods. 1 hospodáriť len s majetkom vo vlastníctve štátu. Hrozí tu vznik precedensu, že ak sa nemôže vytvárať na cudzom majetku strata, nemôže sa vytvárať ani zisk, a preto zisk bude treba odovzdať vlastníkovi infraštruktúry. Na základe predkladanej prevádzkovej zmluvy nedochádza v prípade zisku k vyúčtovaniu a ani k odvedeniu zisku a z toho dôvodu došlo k samotnému prevádzkovaniu mestu Komárno. Takýmto postupom môže skolabovať prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií na celom území Slovenskej republiky, čo by znemožnilo vytvorenie vodohospodárskych akciových spoločností podľa najnovšej koncepcie transformácie vodární a kanalizácií.
Ďalej sa dovolávam aj toho, že celá koncepcia transformácie a podmienky prevodu majetku vodární a kanalizácií, odštepného závodu Komárno, boli ministerstvom pôdohospodárstva schválené, ktoré ako orgán hospodárskeho riadenia svojím rozhodnutím spôsobil zásah do činnosti podniku, ktorý teraz v okrese Komárno prevádzkuje odštepný závod Západoslovenských vodární a kanalizácií so stratou, a preto máme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Všetko, pani poslankyňa, váš čas uplynul.
Takže musí odpovedať minister. Otázka nebola dokončená, ale nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
To, čo ste formulovali, pani poslankyňa, ja si osobne myslím, že tá ponuka, ktorú som na začiatku povedal, že by bolo najlepšie, aby ste sa stretli priamo s pánom ministrom pôdohospodárstva, pánom Koncošom, aby ste tento problém detailne doriešili.
Ja som v tom svojom úvodnom slove len chcel dokumentovať to, že táto transformácia, ktorá sa udiala vlastne prevodom ako experiment v okrese Trenčín a Komárno a čiastočne v okrese Trnava, ukazuje sa, že má všetky podobné znaky toho, čo vy tu hovoríte, že neboli dotiahnuté niektoré veci. Udialo sa to teda v roku 1995. Ten návrh koncepcie, ktorý je pripravený, a opakoval som, že je pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní na rokovanie vlády Slovenskej republiky, chcem veriť, že to rozhodnutie, ktoré vláda Slovenskej republiky prijme a prijme aj ten harmonogram, ktorý je k tomuto pripravený, to znamená, že v priebehu mesiaca, následne mesiaca jún a júl, by mali byť uzavreté dohody o prenesení zakladateľských funkcií, kde by mali byť všetky tie ostatné náležitosti doriešené. Chcem veriť, že bude vyriešený aj problém, ktorý je spôsobený touto nesystémovou transformáciu v okrese Komárno v minulom období. Takže budem robiť sprostredkovateľa aj na to stretnutie s pánom ministrom pôdohospodárstva.
Ďakujem.