Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky majú traja páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalších podaní faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Zelník, pán poslanec Šepták ako posledný.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Orosz,
vážim si vás ako odborníka, ale prosím vás, vy máte navyše, prestaňte s demagógiou. Predsa zmena po roku 1990 bola preto zmenou, aby už ľudia nemuseli mať jednotný názor a aby spoločný majetok mal konkrétneho majiteľa. Mňa osobne nezaujíma, nikdy ma nebude zaujímať, kto je majiteľom, mňa bude zaujímať to, či dotyčný majiteľ spravuje a ako spravuje majetok, ktorý aj keď získal možno v privatizácii za výhodných podmienok, či odvádza dane, či zamestnáva ľudí, či podnik prosperuje. Ak áno, dajme mu ďalší podnik, lebo to vie robiť. Vždy budem radšej, ak vlastníkom takéhoto podniku bude občan zo Slovenska ako niekto zo zahraničia. Ak však poznáte ľudí, ktorí získali v privatizácii podniky a tunelovali ich a sú z našich radov, prosím vás pekne, pomenujte ich a treba ich pranierovať, som za to, ale nehovorte vo všeobecnosti, že sa rozdávali podniky sympatizantom alebo našim súputníkom. Ak takých poznáte, prosím, že neprosperujú tie podniky alebo ich tunelovali, pomenujte ich, ja takúto vedomosť nemám. Preto vás prosím, začnite hovoriť konkrétne, a nie v nejakých demagogických všeobecných rovinách. Prečo vám prekáža to, že pán poslanec Fico je najobľúbenejší? Každý, ktorý chce konštruktívne pristupovať k niečomu, tak je pre vás populista?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán podpredseda Andel má slovo, nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán predseda Orosz, ja nemienim obhajovať priebeh, respektíve proces privatizácie počas pôsobenia predošlej vlády. Vy kritizujete, že táto privatizácia bola pochybná. Prosím. Ja sa ale pýtam, či má byť privatizácia pochybná i teraz. Veď podľa predloženého návrhu zákona ide najmä o transparentnosť privatizácie, teda aby sa odstavilo to, čo vy kritizujete, a najmä o serióznosť subjektu, ktorý privatizuje, aby bola zabezpečená 51-percentná majorita štátu. Však nakoniec sám vlastne niektoré tie podstatné veci znenia tohto zákona ste vo svojom vystúpení spomenuli. A sám ste nakoniec i povedali, že počas Mečiarovej vlády bol sprivatizovaný majetok v hodnote asi 104 miliardy korún, tu iba 49 percent akcií SPP má takú hodnotu, čiže skutočne tu ide o stovky miliárd korún. A preto ide o tú transparentnosť, nič viac, nič menej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Šepták, prosím.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Zbytočne útočíte na bývalú vládu, pán Orosz. Ak neviete, tak v minulom volebnom období privatizovali aj vaši kolegovia, určití členovia z SDĽ a aj z iných strán. Mslím si, že tie výčitky patria všetkým a nehádžte to len na bývalú vládu. Teraz ale hovoríme o zodpovednosti za rodinné striebro, ako ste to vy nazvali, ktorú ponesiete aj vy, pán Orosz. A takým rečiam, že vláda má zodpovednosť a zodpovedá parlamentu a že ten ju môže kedykoľvek v prípade neplnenia odvolať, tomu určite ani vy sám neveríte, pretože skutočnosť je úplne iná. Vláda rozhodne a vy bez reči sklopíte opätky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Chce slovo pán poslanec Orosz? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Chcem opätovne všetkým kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, zdôrazniť, že platná právna úprava pozná mechanizmus, ktorý zapája Národnú radu Slovenskej republiky do tohto procesu. Rozdiel medzi návrhom, ktorý predkladá Robert Fico, a tým, ktorý dnes platí, je v tom, že v tom, ktorý platí, rozhoduje bežná väčšina, a o tom, ktorý navrhuje Robert Fico, rozhoduje ústavná väčšina. Zdôraznil som, že nepoznám krajinu vo svete, kde by existoval takýto systém.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Fico požiadal o slovo.
Poslanec R. Fico:
Dovoľte mi, aby som ešte predtým, ako bude ukončená rozprava, reagoval na vystúpenie - nebola ešte ukončená rozprava, lebo ešte vystúpi pán poslanec Oberhauser -, aby som vystúpil a urobil niekoľko pripomienok k vystúpeniu pána poslanca Orosza.
Pán poslanec, poznám futbalovú "osobku", je veľmi ťažká, ale politickú "osobku" som ešte v živote na sebe nemal, takže vlastne po prvýkrát to počujem, že sa na mňa má zavesiť jeden politik vládnej koalície, má ma preverovať a kontrolovať. Ja prijímam túto hru a uvidíme na konci tohto volebného obdobia, kto z tejto "osobky" vyjde lepšie.
Chcem povedať, že niektoré veci, ktoré boli povedané, majú trošku iné svetlo. Súhlasím pán poslanec s tým, že v septembri 1999 bola prijatá novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb., ktorá však neurobila nič s tým, že s konečnou platnosťou rozhoduje o privatizácii vláda Slovenskej republiky a že Národná rada Slovenskej republiky môže iba diskutovať, môže mať nejaký názor, ale neovplyvní rozhodnutie vlády. V poriadku, parlament môže vysloviť nedôveru vláde za to, že niečo pokazila alebo zle urobila, ale už bude príliš neskoro, ak parlament bude odvolávať vládu potom, čo budú prijaté závažné rozhodnutia v oblasti privatizácie a možno by stálo za to aj postaviť otázku, či by niekomu nestálo aj ísť do politického dôchodku po určitom politickom a ekonomickom rozhodnutí.
Jednoducho právna úprava, ktorá je v zákone číslo 92/1991 Zb., nie je dostačujúca, nemá žiadny vplyv na korupčné prostredie, ktoré tu je. A opakujem ešte raz, štyri roky sme obúchavali vláde pána Mečiara o hlavu, že neurobil nič, pokiaľ ide o kontrolu privatizácie, že Najvyšší kontrolný úrad v podstate nemohol vstupovať do rôznych záležitostí, že Fond národného majetku sa stal súkromnou spoločnosťou, ktorá nakladala s majetkom, ako chcela. Od roku 1998 sme neurobili v tomto absolútne nič, kritizovali sme predchádzajúcu vládu aj ja osobne počas predvolebnej kampane, že existujú akcie na doručiteľa. Buďme úprimní, vážené dámy a páni, kedy sme zrušili akcie na doručiteľa? Potom, keď si ich každý ošetril, keď každý si urobil s tými akciami, čo bolo treba. Takže buďme aspoň trošku objektívni k hodnoteniu toho, čo sa hovorilo pred voľbami a čo sa dialo po voľbách.
Chcem ešte ďalej pripomenúť niekoľko súvislostí, napríklad odkazy na ústavy krajín Európskej únie. Áno, ale veď predsa je tam konkrétna citácia v návrhu ústavného zákona, ja som to ničím nezakrýval, je tam presne napísané, že zákon môže stanoviť, že bude rozhodovať parlament o privatizácii. A ja to dnes navrhujem, ja navrhujem, aby sme zákonom stanovili pôsobnosť Národnej rady pri rozhodovaní o privatizácii. Švédska a fínska ústava je v tomto absolútne, ale absolútne podobná tomu, čo som navrhol ja. Pokiaľ ide o Portugalsko, takisto je tam citácia článku 85, nie je tam, samozrejme, dátum rok 1946 alebo rok 1947, ale predpokladá sa, že zákon, ktorý má upravovať podmienky privatizácie, má byť schválený absolútnou väčšinou. Ani to sme neurobili. Takže domnievam sa, že to, čo sme schválili v septembri 1999, nie je dostačujúce najmä potom, čo vidíme, že korupcia sa vôbec neznižuje v spoločnosti, práve naopak, korupcia ide stále hore. A bude paradoxom, ak táto vládna koalícia bude neúspešná v rokovaní s partnermi pri vstupe do Európskej únie kvôli tomu, že nemá zdravé prostredie a že to bude korupcia, ktorá zabráni Slovensku vstupu do OECD, do Európskej únie. Kým predchádzajúcej vláde bolo vyčítané to, že sú tu určité politické nedostatky, táto vládna koalícia môže mať nedostatky tohto charakteru, hoci dobré meno Slovenska v zahraničí asi ťažko možno poprieť, pretože naozaj to meno Slovenska je lepšie, ako bolo do roku 1998.
Nebudem reagovať, myslím si, že to je zbytočné, že kto je tu autorom hesla, akého hesla. Autorom hesla, že ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu, som ja osobne a myslím si, že netreba zapájať ľudí, ktorí sú len poradcami alebo niekým iným, do aktívnej politiky.
Pán poslanec, ale takisto ako ja aj vy ste členom, dokonca predsedom ústavnoprávneho výboru a viete, že v správe o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1999 sa píše: V minulom roku došlo k výraznému nárastu škôd spôsobených celkovou trestnou činnosťou a presiahli výšku 16,1 miliardy, čo je o 9 miliárd korún viac ako v roku 1998. V súčasnom období sú dokumentované závažné prípady ekonomickej kriminality. Ako príklad je možné uviesť, že Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky bola len v piatich prípadoch poškodená o sumu viac ako 352 miliónov korún, v Investičnej a rozvojovej banke a tak ďalej a tak ďalej. Sú tu vypočítané rôzne prípady. Takže netvárme sa, že nastal po roku 1998 raj a že všetko je perfektné. Nie, tak sa kradne, ako sa kradlo. Jednoducho je tu éra mečiarizmu, éra premiéra Dzurindu, takto to môžeme nazvať a ja nevidím žiadne rozdiely, pokiaľ ide o majetkovú ekonomickú kriminalitu.
A nakoniec ani vaše osobné vyznanie smerom alebo tvoje osobné vyznanie ku mne nezískalo nejakú veľkú podporu poslancov Národnej rady, ale opakujem ešte raz, teším sa na "osobku", ktorú si na mňa vyhlásil, pretože to je absolútne atypické, aby jeden politik vyhlásil, že bude kontrolovať toho politika z druhej strany.
Teraz ešte jednu vecnú pripomienku k tomu, že návrh ústavného zákona zastaví privatizáciu. Ale ako ju zastaví? Predsa je v zákone povedané, že je tu vláda Slovenskej republiky, ktorá môže prísť jediná s návrhom do parlamentu. Veď máte ústavnú väčšinu, máte 91 poslancov, tak teraz si ich zvolajte do nejakej zasadačky a povedzte im, toto je najlepšie riešenie, presvedčte poslancov a poslanci to veľmi radi schvália hlasovaním za 20 minút. Ak vám bude chýbať jeden hlas a prídete s rozumným návrhom na privatizáciu, ale súčasne ten návrh bude sprevádzaný návrhmi, tak veľmi rád vás podporím. Ak by vám ten hlas tam chýbal, že by niekto bol náhodou chorý alebo na zahraničnej služobnej ceste. Neviem, čoho sa bojíte. Aké spomalenie privatizácie? Veď tvrdíte pred celým svetom, a to je jeden z najsilnejších argumentov tejto vládnej koalície, že máte ústavnú väčšinu. Prečo sa potom bojíte túto ústavnú väčšinu poveriť rozhodovaním. Na túto otázku mi nikto neodpovedá. Tak teda povedzte úplne jasne, žiadna ústavná väčšina v slovenskom parlamente už neexistuje a nikdy už nebude. Potom podporujem všetky návrhy, ktoré boli povedané, zmeňme ustanovenie citované v návrhu ústavného zákona, že sa nebude rozhodovať ústavnou väčšinou, ale poďme rozhodovať väčšinou všetkých poslancov Národnej rady, teda 76 poslancami.
Chcel som na teba zareagovať, pán poslanec, len aby nezazneli tvoje pripomienky po tom, čo som povedal.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky majú pán poslanec Orosz a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa.
Poslanec L. Orosz:
Pán poslanec Fico, ty veľmi dobre poznáš mechanizmus parlamentnej demokracie. Ty veľmi vieš, že keď bude Národná rada Slovenskej republiky najprv prerokúvať podľa platného zákona číslo 92/1991 Zb. postup a zámer privatizácie, ak sa jej jednoducho táto vec nebude páčiť, tak vysloví nedôveru tejto vláde ešte skôr, ako rozhodne o privatizácii. Myslím si, že sa veľmi zámerne snažíš spochybňovať mechanizmy, ktoré sme zaviedli do zákona číslo 92/1991 Zb. Dovolím si povedať, že nielenže sú dostatočné, ale sú nadštandardné z hľadiska krajín, ktoré patria do vyspelých krajín Európy. Domnievam sa, že naozaj ti išlo hlavne o to, aby si sa mohol touto témou prezentovať. Ty veľmi dobre vieš, že som ti povedal, že najlepšie by si vedel kontrolovať priebeh privatizácie vtedy, keby si vstúpil do vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že by si získal podporu zo strany Strany demokratickej ľavice, ale ty toto nechceš, pretože cesta, ktorú si zvolil, je oveľa jednoduchšia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Len veľmi krátko. Pán poslanec, toto vaše vystúpenie vyzeralo, ako keby ste boli na mítingu, a nie v Národnej rade. A poslanci, ktorí šesť rokov sme s vami v Národnej rade, vieme troška ohodnotiť, že vždy ste sa priklonili tam, kde sa dalo viac kritizovať, ako viac pomôcť. Boli ste viac kritický ako konštruktívny a prejavuje sa to aj teraz, odkedy ste sa stali samostatnou osobou v Národnej rade. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh zákona, ktorým sa majú určitým spôsobom upraviť podmienky privatizácie aj zákon o privatizácii, je návrh, ktorý sa vládna koalícia rozhodla, že neprijme. Čiže v podstate by sme mohli povedať, že nie je o čom diskutovať a môžeme sa rozísť, ale pre pamäť treba povedať, že naozaj otázka privatizácie je téma, ktorou by sme sa mali vážne zaoberať a ku ktorej vítame za Slovenskú národnú stranu, že sa táto diskusia znova otvára a mala by vážne znova prebehnúť. Od začiatku roka 1990 totiž nie je záujem úprimne diskutovať o privatizácii, o formách a spôsoboch jej riešenia, a to je príčinou, prečo to tak zle vždy dopadá, a to je príčinou, prečo sa k tejto téme stále musíme vracať.
Pani ministerka Machová sľúbila na začiatku svojho pôsobenia tu pred celým parlamentom, že sa urobí rozbor všetkých privatizácií od roku 1990, že sa vyhodnotia a na základe toho, ktorá z tých metód sa ukázala ako najlepšia, najefektívnejšia, taká, ktorá prináša najväčší prospech, že podľa toho sa budeme rozhodovať do budúcej privatizácie, akým spôsobom veci riešiť. Ja som hovoril aj osobne s pani ministerkou Machovou, jednoducho táto úloha sa nesplnila, takáto analýza sa neurobila a jednoducho dnes stojíme pred ďalšou privatizáciou. Je tu pokus pána poslanca Fica prísť s nejakým riešením a vládna koalícia zhadzuje túto tému zo stola a nechce o tejto veci diskutovať. Veď si zoberte napríklad na samom začiatku privatizáciu takých, ako bola obchodná sieť Prior, sprivatizovalo sa naraz deväť Priorov, spomeňte si, čo sa všetko stalo s Priormi dodnes. Dnes je tam napríklad Tesco. Vôbec nebola tá privatizácia úspešná, nemala vôbec žiadne pozitívne efekty. Slovenská obchodná sieť je rozbitá, o chvíľu sa sem navalia zahraničné veľké obchodné siete a obsadia celý slovenský trh, budeme mať s tým veľmi veľké problémy a budeme sa musieť s tým zaoberať.
Kupónová privatizácia - prejdite podnikmi, ktoré prešli kupónovou privatizáciou, 90 percent je v konkurzoch, v rozvalinách, jednoducho katastrofa. Choďte sa pozrieť tam, kde privatizovali zahraniční investori, napríklad si všimnite takú vynikajúcu firmu, ako je Calex Zlaté Moravce, ľudia na ulici, firma bez šancí, môžete prejsť Mäsopriemyslom v Prešove a ďalšími firmami a zistíte, ako to tam vyzerá, trebárs aj Mäsopriemysel v Tvrdošíne a tak ďalej. Čiže jednoducho tá seriózna analýza tu chýba, a preto je potrebná táto diskusia. To, čo povedal aj pán poslanec Orosz, bolo totálne zavádzajúce, nepravdivé, úplne dezinformačné, ale on je človek, ktorý sa nezaoberá hospodárskymi a ekonomickými otázkami, zrejme o tom nevie, tak má takú poľahčujúcu okolnosť. Ale napríklad len pre zaujímavosť, keď už sa tu o tom hovorilo, dlhopisy boli vydané len na základe toho, že už boli vydané kupónové knižky, čiže tá kupónová privatizácia bola rozbehnutá, to bolo vlastne to isté. Čiže obviňovať tých, čo vydali dlhopisy, je v podstate treba obviňovať aj tých, čo vydali kupónové knižky a čo umožnili všelijakým investičným fondom podvodne ohlupovať ľudí po celom Slovensku a robiť tu chaos taký, aký nemal v histórii obdobu.
Čiže toto sú všetko nepravdivé veci. Je jedna vec zarážajúca, a to sa čudujem poslancom vládnej koalície, že sa zbavujú akýchkoľvek právomocí, napríklad aj rozhodovať o privatizácii. Toto mi je čudné, aj tu Ferkovi Mikloškovi, že hoci on nemá záujem, nemá vzťah k majetku, on nechce ani televízor, takže uňho je to nie čudné, že ho nezaujímajú akékoľvek hmotné statky, ale Slovákov a obyvateľov Slovenska, ktorí budú žiť z peňazí a z majetkov a potrebujú možno aj televízor, tých to určite bude zaujímať. Privatizácia prirodzených monopolov je kľúčová vec. Vládna koalícia, ak sa to zle urobí, budete bábkovou vládnou koalíciou, vládnuť tu budú aj tak iní. A preto budeme podporovať všetky riešenia v rámci Slovenskej národnej strany, ktoré pomôžu v procese privatizácie nastúpiť takú cestu, ktorá naozaj prinesie rozvoj týchto firiem a prosperitu slovenskej ekonomike. Ale zatiaľ, vážené dámy a páni, tak ako to robí vládna koalícia, to ničomu takému nenasvedčuje. Pozrite sa napríklad na Priemyselnú banku, predsa vládna koalícia mohla rozhodovať o tom, ako pôjde jej vývoj, spomeňte si na Slovenskú kreditnú banku, veď štátne podniky boli tam hlavní akcionári, vládna koalícia sa nemôže od toho dištancovať, čo sa stalo Slovenskej kreditnej banke. O chvíľu sa toto udeje v Poľnobanke, lebo tá sa pripravuje na privatizáciu cestou niektorých štátnych firiem, ktoré ju majú v rukách, a uvidíte, že ani v jednej z nich nebude nejaká transparentná cesta, ktorá bude prospešná slovenskej ekonomike. A to je všetko, čo nás mrzí ako opozíciu, to musíme kritizovať a dúfame, že sa nad tými vecami zamyslíte, aj keď tieto návrhy zákonov, ktoré sú tu pripravené, nepodporíte, ale k tejto téme vo vlastnom záujme by sme sa mali vrátiť a k tomu vám želám zdravý úsudok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.
Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za ukončenú.
Ešte sa k rozprave chce vyjadriť pán poslanec Fico.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy, páni,
predložil som klasickou cestou návrh ústavného zákona a súvisiacu právnu normu. Ako nakoniec povedal aj spravodajca, návrhy spĺňajú všetky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok. Chcem len v súvislosti s celou rozpravou zdôrazniť, že som pripravený akceptovať, ak by bol záujem zmeniť návrh ústavného zákona, pokiaľ ide o potrebnú väčšinu z ústavnej väčšiny na absolútnu väčšinu, teda väčšinu všetkých poslancov Národnej rady, čo by mohol byť zaujímavý kompromis, ale podľa priebehu rozpravy sa zdá, že ortieľ už bol dávno vynesený a že vládna koalícia naozaj nemá eminentný záujem o kontrolu privatizačného procesu.
Úplne na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí mali podporné stanoviská, a chcem ešte jednou vetou povedať pánu poslancovi Oroszovi, ale už odišiel preč, pán poslanec, ak ma niekde počúvaš, tak to vyhlasujem možno už po stýkrát. Strana demokratickej ľavice mi nikdy nedala reálnu ponuku vstúpiť do vlády Slovenskej republiky.
Chcem ešte povedať aj to, že sme založili novú politickú stranu, ktorá má veľkú ambíciu vstúpiť do novej vlády, ja sa žiadnej zodpovednosti nevyhýbam a som presvedčený, že tá strana, ktorá dnes celkom dobre boduje na slovenskej politickej scéne, bude možno o dva roky, ak budú normálne voľby, súčasťou novej vládnej koalície. Ja sa nebojím zodpovednosti ani ničoho, ale pripomínam ešte raz, Strana demokratickej ľavice mi nikdy nedala reálnu ponuku vstúpiť do tejto vlády.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k obom návrhom zákona. Nie. Ďakujem pekne.
Dohodli sme sa, že hlasovať budeme až po prerokovaní všetkých návrhoch zákonov.
Ďalšími bodmi programu, ktoré uvedie pán poslanec Fico, sú
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač číslo 612 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu číslo 640.
Ďalej je to
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
ktorý máte ako tlač 613 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 641.
A nakoniec je to
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov,
ktorý máte ako tlač 614, a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 642.
Prosím pána poslanca Fica, aby uviedol tieto návrhy.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
prvý pokus zmeniť Ústavu Slovenskej republiky som urobil v januári 1999, keď som navrhol, aby sme predložili 24-hodinovú lehotu policajného zadržania. Tento návrh v podstate mal podporu Národnej rady, ale bol odmietnutý s poznámkou, že sa chystá veľká novelizácia ústavy, ktorá zabezpečí, že aj táto malá zmena príslušného článku ústavy bude uskutočnená. Od januára 1999 však uplynulo už 16, možno 17 mesiacov a stále nie sme svedkami toho, že by bola predložená nejaká veľká novelizácia Ústavy Slovenskej republiky. Som rád, že tým, že boli predložené tieto návrhy zákonov, som vyprovokoval skupinu poslancov za vládnu koalíciu, ktorá podľa všetkého zmenila svoj pôvodný plán predložiť túto novelizáciu až po prázdninách a chce predložiť návrh novelizácie vraj na mimoriadnej schôdzi Národnej rady. Takúto informáciu ja mám, ak nie je pravdivá, tak ju beriem späť. Ak je pravdivá, potvrdzuje to iba to, že je tu snaha urýchliť proces prípravy novelizácie Ústavy Slovenskej republiky.
Predkladám preto návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá reaguje na najaktuálnejšie veci, ktoré sa vyskytli v praxi. Je to teda najmä predĺženie lehoty policajného zadržania z 24 na 48 hodín a tu chcem pripomenúť, že po viacerých stretnutiach s príslušníkmi Policajného zboru mám informácie, že nie v jednom prípade už bol prepustený podozrivý práve preto, že 24-hodinová lehota neposkytovala orgánom činným v trestnom konaní dostatočný priestor na zabezpečenie všetkých dôkazov a vôbec všetkého, čo je potrebné na prípravu návrhu na vzatie do väzby.
Návrh súčasne reaguje aj na zmeny, ktoré nastanú v legislatíve týkajúcej sa požiarnej ochrany, ďalej zavádza osobitný druh ústavného práva, a to je ústavné právo na štátne odškodnenie u obetí trestných činov, u ktorých nebola škoda nahradená priamo páchateľom alebo z iného zdroja. Vzhľadom na veľké výhrady k miere imunity, ktorú majú poslanci Národnej rady, návrh ústavného zákona prináša dve alternatívy riešenia imunity poslancov Národnej rady. Najväčší zásah spočíva v tom, že by sa nevyžadoval súhlas Národnej rady, ak by bol poslanec Národnej rady pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine. Pretože nateraz je imunita natoľko silná, že ak aj je evidentne poslanec Národnej rady pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, musí začať celá procedúra zbavovania imunity v Národnej rade.
Návrh ústavného zákona reaguje aj na požiadavku prezidenta Slovenskej republiky, aby sa mohol pred vyhlásením referenda obrátiť na Ústavný súd s požiadavkou, aby rozhodol, či obsah petície alebo uznesenia Národnej rady je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďalším dôležitým zásahom do ústavy je nová právna úprava ústavnej sťažnosti a podnetu, pretože tieto dva opravné prostriedky, ktoré majú možnosť dnes občania používať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nespĺňajú svoju úlohu. Dôležité je aj to, že dávame Ústavnému súdu oprávnenie, aby rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení. Reagujeme aj na požiadavky zavedenia sudcovskej samosprávy, a to zriadením najvyššieho predstaviteľa súdnictva Rady sudcov Slovenskej republiky. Zvyšuje sa vek potrebný na funkciu sudcu Slovenskej republiky na 35 rokov, odstraňuje sa prvá iniciatívna štvorročná lehota, ale súčasne zabezpečujeme, že sudcovia a funkcionári súdov, ktorí boli zvolení podľa predchádzajúcich právnych predpisov, zostávajú vo svojich funkciách až do konca ich funkčného obdobia, čo je možno rozdiel oproti úvahám, ktoré sa objavujú v niektorých poslaneckých návrhoch.
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
postupoval som trošku neštandardne pri predkladaní novelizácie ústavy, pretože som súčasne predložil dva návrhy ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Prvý návrh je ten komplexnejší, druhý návrh je návrh, ktorý sa týka len 24-hodinovej lehoty zadržania, a to pre prípad, že by Národná rada odmietla väčší zásah do Ústavy Slovenskej republiky. Ja naozaj žiadam Národnú radu, aby konečne rozhodla o odstránení tejto prekážky v boji proti závažnej trestnej činnosti, pretože tam sa najmä prejavuje 24-hodinová lehota ako určitá záležitosť spôsobujúca ťažkosti. Samozrejme nadväzne na obidve novelizácie ústavy je pripravená aj súvisiaca právna norma, a to je novelizácia zákona o trestnom konaní súdnom, teda Trestný poriadok, kde treba reagovať na predĺženie 24-hodinovej lehoty policajného zadržania.
Vážený pán podpredseda, aby som dal najavo moju vôľu spolupracovať s predkladateľmi tej veľkej novelizácie, teda s predkladateľmi vládnej koalície, chcem navrhnúť, ak by sa urýchlili práce a je tu úvaha o mimoriadnej schôdzi Národnej rady, na ktorej by sa mala prerokovať táto veľká novelizácia, aby sme prerušili rokovanie o týchto troch návrhoch zákonov, teda o tlačiach 614, 613 a 612 s tým, že nechajme si určitý priestor na to, ak by Národná rada nevedela nájsť zhodu vo veľkej novelizácii ústavy, ako bude pripravená, v rámci ktorej sa chcem ja tiež zúčastniť s pripomienkami, chcem normálne spolupracovať, aby sme potom mohli rokovať prípadne o tej malej jednej zmene - o 24-hodinovej lehote, že by sme ju predložili na 48 hodín. Ja nechcem robiť z novelizácie ústavy žiadne preteky. Ponúkam tento postup, je to postup, ktorý môže zabezpečiť, že aspoň niečo v ústave zmeníme, to, čo prax priniesla a čo je absolútne dôležité.
Takže prosím potom, pán podpredseda, aby sa o tomto návrhu na prerušenie rokovania o týchto bodoch programu Národnej rady dalo hlasovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhov zákonov, ktoré predkladá Národnej rade, a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
K tlači číslo 612 teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Oroszovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení prítomní,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide o tlač číslo 612.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu ústavného zákona v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska mi dovoľte niekoľko poznámok. Robert Fico nám predkladá návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky týkajúcu sa zmeny článku 17 ods. 3 druhá veta, ktorý upravuje ústavnú lehotu, v ktorej musí byť zadržaná osoba oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a buď prepustená na slobodu, alebo odovzdaná súdu. Robert Fico navrhuje, aby doterajšia lehota 24 hodín bola predĺžená na 48 hodín. Ide v podstate o identický návrh novely ústavy, ktorý bol Robertom Ficom predložený zhruba pred rokom.
Ako sa iste všetci dobre pamätáme, Národná rada Slovenskej republiky sa na jednej strane stotožnila s podstatou tohto návrhu, ktorý smeruje k zlepšeniu ústavných a zákonných podmienok na boj s kriminalitou, ale napriek tomu ho zamietla s odôvodnením, že tento návrh by mal byť súčasťou širšieho návrhu novely ústavy, aby sa z ústavy nestal trhací kalendár a aby sa tým neznížila autorita základného zákona štátu.
Je pravda, že uplynul rok a širšia novelizácia ústavy do dnešného dňa zo strany koaličných poslancov nebola predložená. Bude predložená s najvyššou pravdepodobnosťou už začiatkom budúceho týždňa. Príčiny, prečo nebola predložená dodnes, sú jasné. Jej spracovatelia v úcte k základnému zákonu považovali za nevyhnutné starostlivo ju prediskutovať s najširšou odbornou verejnosťou, všetkými dotknutými inštitúciami i politickými partnermi v parlamente. V tejto súvislosti aj vo vzťahu k článku 17 ods. 3 je v návrhu skupiny poslancov oveľa podrobnejšia a širšia úprava, ako navrhuje Robert Fico. To, samozrejme, nič nemení na tom, že je vcelku vhodné, že takýto ústavný zákon bol Robertom Ficom predložený do legislatívneho procesu, pretože vytvára vlastne podmienky na to, ak by novela ústavy predložená koaličnými poslancami nebola schválená, tak by bolo možné vychádzať ešte z návrhu Roberta Fica, ktorý je obsiahnutý v článku 612.
Z tohto hľadiska v súlade s § 73 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň ale v súlade so zámerom, ktorý tu Robert Fico prezentoval, odporúčam predĺžiť lehoty na prerokovanie tohto návrhu v rozpore s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na 31. jún na rokovanie vo výboroch Národnej rady a na 3. júl na rokovanie gestorského výboru, aby to umožnilo najprv prerokovať ten širší návrh novely ústavy, ktorý bude predložený koaličnými poslancami a v prípade, že by to bolo ešte zmysluplné, tak by bolo možné rokovať o návrhu Roberta Fica.
Zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh bol pridelený na rokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre Európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Zároveň navrhujem, aby za gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, ďakujem pekne za pozornosť, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán predseda ústavnoprávneho výboru. Ďakujem vám zatiaľ za účasť pri rečníckom pulte.
Prosím pána poslanca Fehéra, aby vystúpil ako spravodajca k tlači číslo 613.
Upozorňujem, že bol súhlas, aby bola spoločná rozprava k týmto bodom.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Fehér:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy,
vážení páni,
vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Je to tlač 613.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu ústavného zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie podľa § 73 rokovacieho poriadku navrhnem podľa výsledkov rozpravy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prosím pána poslanca Orosza, aby vystúpil ako spravodajca k tlači číslo 614.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. Ide o tlač číslo 614. Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska ide o návrh zákona, ktorý úzko súvisí s návrhmi ústavných zákonov, ktoré tiež predložil poslanec Robert Fico. Po eventuálnom schválení zmeny článku 17 ods. 3 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky je potrebné vykonať príslušné úpravy aj v Trestnom poriadku. Z tohto hľadiska z vecnej stránky podporujem tento návrh zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady predĺžiť lehotu na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch Národnej rady na dátum 31. júna 2000, a na prerokovanie v gestorskom výbore na 3. júla 2000, teda tak, ako som navrhol pri tlači číslo 612.
O dôvodoch už nebudem hovoriť, sú to tie isté dôvody, ako pri návrhu novely ústavy. Najprv sa pokúsime prerokovať širší návrh novely ústavy, keď tento návrh prejde, tak potom môže byť aktuálna diskusia o novele Trestného poriadku.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 642 zo dňa 20. apríla roku 2000 odporúčam, aby tento návrh bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor v súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
To je všetko, pán podpredseda, čo som chcel povedať.
Dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste otvorili rozpravu ku všetkým trom návrhom, ktoré boli Robertom Ficom predložené.