Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte, páni poslanci.
Prezentovalo sa 62 poslancov.
Zrušte toto hlasovanie.
Páni poslanci, dávam hlasovať ešte raz o tomto návrhu. V prípade, že nebude dosť poslancov, jasne je tu viac ako 62 poslancov, dám hlasovať pomocou skrutátorov. Nech sa páči, ešte raz vás žiadam, aby ste hlasovali o predmetnom návrhu pána spravodajcu Juriša. Hlasujte, prosím.
Prezentovalo sa 66 poslancov.
Prosím skrutátorov, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, poslankyne, je všeobecný súhlas, aby sme prešli na ďalšie body rokovania? Áno.
Vrátime sa k hlasovaniu o tomto bode programu na ďalších hodinách rokovania.
Prosím, páni poslanci, pristúpime k nasledujúcemu bodu programu.
Budeme rokovať o návrhoch, ktoré predkladá pán poslanec Fico. Navrhujem páni poslanci, pokiaľ je všeobecný súhlas, aby sme spojili rozpravu k bodom 45, 46. Ďalej, aby sme spojili osobitne potom rozpravu k bodom 47, 48, 49 aj za súhlasu samotného pána navrhovateľa, s ktorým som osobne hovoril, aby sme hlasovanie o bodoch 45, 46, 47, 48, 49 a 50 uskutočnili potom v jednom bloku po prerokovaní týchto návrhov.
Je všeobecný súhlas? Áno.
Prosím, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o privatizácii prirodzených monopolov.
Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 610. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 638.
Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby tento návrh uviedol.
Zároveň prosím o pokoj v poslaneckej snemovni.
Pán poslanec, máš slovo, nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predložil súčasne dva návrhy zákonov. Jedným je návrh ústavného zákona o privatizácii strategických monopolov, podnikov a druhý je súvisiaci návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Obidva tieto návrhy, tak ako sú pripravené, sledujú jeden cieľ, a to je prenos právomoci o rozhodovaní privatizácií z vlády Slovenskej republiky na Národnú radu Slovenskej republiky s tým, že rozhodovacia právomoc by bola možná 90 poslancami Národnej rady, teda ústavnou väčšinou. Toto je cieľom predkladaných návrhov zákonov, ale tieto zákony pochopiteľne sledujú aj určitý účel, ktorý by som rozdelil na dva základné okruhy.
Predovšetkým je tu záujem posilniť kontrolné mechanizmy pri privatizácii, ktoré sa nám nepodarilo vybudovať ani po roku 1998. Hoci sme kritizovali predchádzajúce volebné obdobie v rokoch 1994 až 1998, že privatizácia prebieha v netransparentnom prostredí, a toto bol veľmi silný argument aj v predvolebnej kampani, tak po roku 1998 sa nám rovnako nepodarilo prijať žiadne významné legislatívne iniciatívy ani inštitucionálne sme nezabezpečili, že privatizácia bude prebiehať v lepšom prostredí, v akom prebiehala do roku 1998.
Druhým účelom tejto iniciatívy je, aby sme zabezpečili čo najlepšie a najefektívnejšie využitie finančných prostriedkov, ktoré sa získajú z privatizácie strategických podnikov. Rád by som upozornil, že riešenie, ktoré je predkladané, nachádzame aj v niektorých ústavách krajín Európskej únie. Je to napríklad Švédsko, Fínsko, Portugalsko, ale určité prvky rozhodovania parlamentom o dôležitom štátnom majetku nájdeme aj v iných ústavách krajín Európskej únie. Takže návrh presunúť právomoc rozhodovať o privatizácii z vlády na Národnú radu Slovenskej republiky nie je neštandardný. Má svoju oporu aj v základných zákonoch iných krajín.
Úlohou tohto návrhu zákona nie je zastaviť privatizáciu, práve naopak. Zákon sám privatizáciu predpokladá pri zachovaní 51-percentnej účasti štátu na podnikanie prirodzeným monopolom. Nie je rovnako prekážkou pre súčasnú vládu, pretože podľa návrhu to môže byť iba vláda, ktorá môže mať iniciatívu pred Národnou radou. Je to iba vláda, ktorá môže prísť s návrhom na privatizáciu, s návrhom na schválenie konkrétneho projektu. Návrh nie je ani žiadnou prekážkou pre súčasnú vládnu koalíciu, pretože disponuje hlasmi 91 poslancov, čo je dostatočné množstvo na to, aby Národná rada mohla rozhodovať o privatizácii bez toho, aby narazila na diskusiu s opozíciou.
Objavili sa niektoré argumenty, že tento návrh ústavného zákona má aj určité ťažkosti z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky. Vraj už rozhodoval Ústavný súd o otázke, komu patrí privatizácia, ale Ústavný súd rozhodoval o tom, či je správne, aby o privatizácii rozhodoval Fond národného majetku, a nie Národná rada Slovenskej republiky. Takže príslušný nález Ústavného súdu nie je aplikovateľný na situáciu, ktorú navrhujeme. Okrem toho ide o návrh ústavného zákona, čiže ústavným zákonom zavádzame novú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky. Preto argumenty o tom, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou, nemajú žiadne opodstatnenie.
Ako som už uviedol v úvode, návrh ústavného zákona a súvisiaca novelizácia zákona o veľkej privatizácii riešia aj otázky súvisiace s efektívnym využitím prostriedkov získaných z privatizácie strategických podnikov. Zatiaľ som ani ja a myslím si, že ani vy poslanci Národnej rady nič osobitné nepočuli o tom, akým spôsobom sa majú využiť prostriedky získané z privatizácie. Vieme, že privatizácia Slovenských telekomunikácií je súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2000, ale zatiaľ nie sú žiadne informácie, ako sa bude nakladať s finančnými prostriedkami získanými z privatizácií strategických monopolov. Toto mi potvrdili aj stretnutia či už s predsedom Strany demokratickej ľavice, s premiérom pánom Dzurindom či sociálnymi demokratmi, na ktorých nebola v žiadnom prípade prezentovaná jasná predstava, ako primerane využiť tieto finančné prostriedky. Napriek tomu musím vysloviť uspokojenie nad tým, či už premiér alebo minister hospodárstva prejavili záujem o to, aby sa do 30. júna tohto roku predložili určité návrhy legislatívneho a inštitucionálneho charakteru, ako zabezpečiť, aby privatizácia prebehla v čo najčistejšom prostredí.
Návrh ústavného zákona, ktorý sa predkladá, reaguje aj na ďalšiu anomáliu slovenskej politiky. Je to anomália, ktorá spočíva v tom, že neexistuje zdravá diskusia medzi väčšinou a menšinou. Privatizácia strategických monopolov presahuje rámec bežného politického súboja medzi vládnou koalíciou a menšinou. Privatizácia strategických podnikov je záležitosťou národného štátneho záujmu. A o takýchto záležitostiach by vždy mala hovoriť väčšina s menšinou, pretože v opačnom prípade sú prijaté rozhodnutia nestabilné a vystavujú sa nebezpečenstvu, že pri zmene väčšiny dôjde potom aj k spochybneniu takýchto rozhodnutí.
Dôležité je aj to, že momentálne hovoríme o privatizácii toho najcennejšieho, čo máme. Neviem, či si dobre uvedomujeme rozsah majetku, ktorý má ísť do privatizácie napríklad v súvislosti so Slovenským plynárenským priemyslom. Veľmi triezve odhady hovoria, že hodnota 49 percent Slovenského plynárenského priemyslu je určite vyššia ako 100 miliárd korún. Takže si musíme uvedomiť, aký obrovský význam majú tieto finančné prostriedky do budúcnosti.
Rovnako nám ide o to, aby privatizácia bola sprevádzaná jasnými programami vlády, ale aj Národnej rady Slovenskej republiky o tom, ako budú tieto finančné prostriedky použité a do akých projektov pôjdu. Zatiaľ počúvame iba projekty na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu, na oddlženie, ale nepočúvame nič, že tieto finančné prostriedky treba použiť na oživenie, na podporu malého a stredného podnikania, prípadne na ďalšie projekty, ktoré nám pomôžu naštartovať slovenskú ekonomiku.
Ak spustíme privatizáciu v korupčnom neštandardnom prostredí, domnievam sa, že urobíme obrovskú chybu, za ktorú možno ani tak nebude pykať táto vláda, ale za ktorú môžu pykať nasledujúce vlády a nasledujúce generácie, ktoré prídu po tomto volebnom období.
Návrh ústavného zákona je predkladaný aj pre to, lebo máme určité skúsenosti zo zahraničia. V Českej republike rovnako prebehla privatizácia českého Telekomu priamym predajom a dnes sa objavujú informácie z dosť dôveryhodných zdrojov, že len na úplatkoch bolo rozdaných okolo 300 miliónov korún pri rozhodovaní, kto bude výhercom súťaže o privatizáciu českého Telekomu. Nehovoriac o určitých chybách, ktoré sa urobili v náhlivosti, pretože zdá sa, že výhody z tejto privatizácie v žiadnom prípade nezostávajú v Českej republike, ale zostávajú v krajine, skadiaľ prišla firma, ktorá sa zúčastnila na privatizácii tejto spoločnosti.
Ak niekomu nevyhovuje forma privatizácie strategických podnikov cez Národnú radu, mal by prísť s inými alternatívami. Zdá sa však, že cesta, ktorú sme vybrali na Slovensku, to je cesta priameho predaja vybranému záujemcovi, je cesta, ktorá nie je známa ani v iných postkomunistických krajinách. Môžem napríklad uviesť mnohé prípady, kde ani v jednom zo štátov bývalého komunistického bloku nedošlo k predaju takého obrovského balíka, ako to je navrhované. Ale vždy išlo buď o predaj väčšej skupine záujemcov, teda išlo skôr o konzorcium. A ak sa predávalo len jednej spoločnosti, nešlo o podiel 51 percent, ako to je navrhované v prípade telekomunikácií, ale išlo len o podiel povedzme 30 percent alebo 35 percent.
Ak niekomu nevyhovuje forma, ktorú navrhujeme, mohli by sme hovoriť aj o ďalších formách, a je to predovšetkým cesta predaja alebo privatizácie strategických podnikov cez kapitálový trh. To, že nie je možné predať naše podniky na slovenskom kapitálovom trhu, je úplne zrejmé. Avšak zdá sa, že je tu cesta na to, aby sme emitovali akcie týchto strategických podnikov na zahraničnom kapitálovom trhu, kde by nebolo treba uvažovať o takom veľkom podiele, ako je 49 percent alebo 51 percent, ale možno by stačilo uvažovať o predaji 15 - 10 percent strategických monopolov, čo zabezpečí, že takáto privatizácia bude najčistejšia, najtransparentnejšia a že je vylúčená akákoľvek korupcia, pretože kapitálový trh určí podmienky kupovania takéhoto majetku.
Vážené dámy a páni, zatiaľ nikto neprišiel s presvedčujúcimi návrhmi, ako zabrániť korupcii v prípade privatizácie strategických podnikov. Všetci otvorene hovoríme, že korupcia je súčasťou každodenného života a že ovplyvňuje aj chod tohto štátu. Ak máme rozhodovať o takom dôležitom majetku, ako sú strategické podniky, privítal by som, keby sme našli určité riešenia a zabránili čo už len úvahám o tom, že môže dôjsť ku korupcii pri týchto rozhodnutiach. Keďže zatiaľ žiadne iné návrhy podané neboli, určitým prechodným riešením by mohla byť navrhovaná ústavná záležitosť, že by o privatizácii strategických podnikov, ako sú momentálne vyčlenené v zákone číslo 92/1991 Zb., rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky.
Zdôrazňujem ešte raz, takýto návrh ústavného zákona nespôsobuje žiadne ťažkosti ani vládnej koalícii, pretože disponuje ústavnou väčšinou a má aj oporu v ústavách krajín Európskej únie, ktoré si uvedomujú, že je riziko pustiť z ničoho nič takéto obrovské majetky. Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby ste tento návrh ústavného zákona a potom aj následne súvisiacu novelizáciu zákona o veľkej privatizácii podporili do druhého čítania.
Z mojej strany všetko.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predsedovi výboru poslancovi Jaroslavovi Volfovi.
Nech sa páči.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil v zmysle rokovacieho poriadku v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Roberta Fica na vydanie jednak ústavného zákona o privatizácii prirodzených monopolov (tlač 610) a súčasne aj k návrhu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 611), ako spravodajca určený gestorským výborom Národnej rady.
Konštatujem, že predložené návrhy, teda aj tlač 610, aj tlač 611 boli doručené poslancom Národnej rady, a to 27. apríla tohto roku, čím boli splnené podmienky, ktoré určuje § 72 odsek 1 rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil, že predložené návrhy spĺňajú náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a zaradil ich na rokovanie tejto schôdze Národnej rady na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, ktoré hovorí, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Napriek tomu vzhľadom na vecný obsah návrhu zákona, nesúlad so súčasným zaužívaným ústavným systémom právomoci, rozdelenia právomoci a zodpovednosti a možnými negatívnymi dôsledkami, ktoré by hrozili v prípade zabrzdenia privatizácie prirodzených monopolov pre Slovensko, budem navrhovať po rozprave, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní. Rovnaké odporúčanie budem dávať aj k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o prevodu majetku na iné osoby.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o týchto návrhoch zákonov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o obidvoch návrhoch pána poslanca Fica, ktoré on uviedol a pán spravodajca dal k nim stanovisko.
(Hlasy v sále.)
Páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto, o týchto bodoch programu. Pýtam sa, kto chce vystúpiť k rozprave. Pán podpredseda Andel využíva svoje právo v zmysle rokovacieho poriadku, ďalej pán poslanec Šepták, pán poslanec Orosz, pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlásených do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážené dámy,
vážení páni,
nedá mi nepovedať niekoľko slov k poslaneckému návrhu zákona nášho kolegu pána Roberta Fica, ktorý nám bol predložený pod tlačou číslo 610. Viacerí nazývajú tento zákon zákonom populistickým. Osobne som však presvedčený, že veľká väčšina návrhov pána poslanca Fica je správna a vysoko korektná voči občanom našej krajiny. A argumenty, že sa zastaví privatizácia, tak ako tu povedal, spomenul i pán spravodajca, je pochybná. A treba si uvedomiť, že návrh, ktorý predkladá v tomto zákone pán poslanec Fico, vlastne podľa tohto návrhu sa bude privatizovať 11 podnikov, pričom viac ako 100 podnikov zostávajúcich vo Fonde národného majetku, ktorých hodnota je asi 70 miliárd Sk ocenenej hodnoty, necháva na štandardnú formu privatizácie. Myslím si, že keď budú jasné hodnotiace ukazovatele, ktoré sa dajú kvantifikovane hodnotiť, obmedzí sa a možno sa aj znuluje možnosť politického, ekonomického a súkromného zneužitia privatizácie, čo pri strategických podnikoch je jedna z najdôležitejších, ak nie najdôležitejšia podstata.
Dôvodom, prečo vystupujem, je napríklad i tá skutočnosť, že ešte nie sú vyhlásené podmienky a už sa niektorí vysokí ústavní činitelia vyjadrujú, že najlepší bude nemenovaný nemecký partner, ktorý dáva najlepšie podmienky. Hovorím v hádankách, zrejme viete, o čo ide. Zopakujem ešte raz, ktorý dá ponuku, ale už teraz, keď ju nepoznáme, je jeho privatizačná ponuka na výber strategického partnera pre Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, od tohto nemeckého partnera najvýhodnejšia. Neviem, či toto je tá seriózna a neskrytá forma privatizácie strategických podnikov.
Predložený návrh zákon je podľa mňa aj z iných dôvodov prijateľný, a to preto, že rieši otázku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o privatizácii strategických podnikov, ktoré nebude možné rušiť vládou, čím nastane väčšia právna istota a priehľadnosť privatizácie.
Pokiaľ viem, páni a dámy koaliční poslanci, o priehľadnosti privatizácie ste hovorili a stále hovoríte vo svojich vystúpeniach, či už tu v parlamente, respektíve v médiách smerom k našim občanom. Tu totiž nejde v prvom rade o jednorazový príjem, ale ide o to, aby v budúcnosti občania Slovenska neboli zajatcami aj keď veľkej a serióznej organizácie, ale v prvom rade podnikateľského subjektu, ktorý chce najmä zarobiť. Aj keď viem, že v kluboch ste sa už rozhodli, ako budete hlasovať, nedalo mi, aby som nevystúpil na podporu dobrého návrhu, aj keď sa nazýva populistickým, ale pre budúcnosť a možno aj krátku budúcnosť sa s touto privatizáciou určite budú skloňovať niektoré mená a ja osobne nechcem, aby moje meno figurovalo medzi tými, ktorí ticho súhlasia s takouto formou neštandardnej privatizácie.
Tak ako spomenul navrhovateľ pán Fico, aj iné krajiny dokázali štandardizovať privatizáciu cez svoj parlament. Tie krajiny, ktoré pre nich strategické organizácie privatizovali cez vládu, privatizovali ich 5 a viac rokov, na čo u nás niet času.
V prípade, ak by ste nesúhlasili s návrhom pána poslanca Fica, upravte, prosím, tento návrh zákona aspoň na jednoduchú väščinu súhlasu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale nezbavujme sa zodpovednosti, lebo ani vaše politické subjekty sa nezbavia zodpovednosti za zle urobenú privatizáciu, ktorá môže našej krajine veľmi, veľmi poškodiť a položiť ju na kolená tak, že sa už viacej nepozviecha. Uvedomme si, že tu skutočne ide o stovky miliárd korún, ako uviedol navrhovateľ, len v prípade Slovenského plynárenského priemyslu to tvorí asi 100 miliárd korún.
Na záver, dámy a páni, ešte jedna poznámka. Viacerí tvrdia, že ak sa tento zákon prijme, vytvára sa priestor pre lobistické skupiny. Ja sa vás však spýtam, kde sa ťažšie alebo ľahšie lobuje? V parlamente, kde o privatizácii strategických podnikov má rozhodovať ústavná väčšina, teda 90 poslancov, alebo mimo parlamentu, kde bude rozhodovať 5 alebo 7 dôležitých ľudí? Zamyslite sa, prosím, nad tým.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán podpredseda.
Ďalším poslancom, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Šepták. Po ňom pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
Poslanec R. Šepták:
Pán podpredseda,
dámy a páni,
takisto ako môj predrečník pán podpredseda Andel i ja by som sa chcel vyjadriť k privatizácii prirodzených monopolov, k návrhu zákona v tlači 610, ktorú tu predložil náš kolega pán doktor Fico.
Myslím si, že po tom všetkom, čo sa už udialo v histórii Slovenskej republiky, po tých všetkých krikoch, ktoré hodnotili, akým spôsobom sa udiala privatizácia, a musím povedať, že hlavne po slovných atakoch vtedajšej opozície, terajšej koalície si myslím, že tento zákon má veľké opodstatnenie hlavne z toho dôvodu, že vlastne spĺňa to, po čom vtedajšia opozícia, terajšia vládna koalícia volala. Myslím si, že zákon, ktorým bude privatizácia strategických monopolov kontrolovaná parlamentom, ústavnou väčšinou, je tá najspravodlivejšia vec, aj keď v privatizácii je ťažko hovoriť o spravodlivosti, pretože sa ľudia dostávajú k majetku, samozrejme, na základe určitých informácií. Takisto ako pán doktor Fico aj ja som presvedčený, že vládna koalícia nemôže mať žiadne problémy s týmto návrhom zákona, pretože disponuje ústavnou väčšinou, a preto je táto rozprava úplne o ničom.
Vychádza mi z toho to, že skutočne je tu určitá skupina ľudí, ktorá sa snaží dostať k obrovskému majetku, pretože vieme, že v budúcnosti budú určite rozhodovať obrovské lobistické skupiny s obrovskými peniazmi a vlastne na poslancoch v parlamente nebude záležať, pretože budú nastrčení takýmito skupinami. A vieme, že už vlastne teraz cez tieto strategické podniky sa táto rozhodujúca sila určitým ľuďom má dostať do rúk. Preto sú mi, dá sa povedať, na smiech aj slová pána podpredsedu Mikloša, ktorý sa vyjadril, že on považuje za zbytočné, aby kontrola privatizácie strategických podnikov išla do parlamentu, pretože lobistické skupiny by si kúpili 2, 3, 5 poslancov a presadili by si svoje záujmy. Myslím si, že o vláde sa dá to isté povedať ešte skôr, pretože tam je možné prehovoriť 2 - 3 ministrov rýchlejšie, kdežto v parlamente by ten lobistický systém musel byť omnoho silnejší, aby dokázal získať podstatnú väčšinu poslancov, ktorí by potom daný projekt potom odsúhlasili.
Nerozumiem tým slovám, ktoré tu hovoril pán spravodajca, že by sa zastavila privatizácia. Aký dôvod k zastaveniu privatizácie by bol? To, že by si parlament zobral na svoje plecia zodpovednosť za privatizáciu strategických monopolov, ktoré podstatnou časťou, samozrejme, vplývajú aj do štátneho rozpočtu. Je to dôležitá vec, pretože tie peniaze, ktoré do štátneho rozpočtu prichádzajú, tvoria podstatnú čiastku. Keď predáme tieto strategické monopoly, som zvedavý, kto si potom trúfne postaviť štátny rozpočet bez týchto peňazí, aj keď vieme, že pani ministerka financií pripravuje zákon, kde by tieto položky, ktoré sa momentálne nachádzajú v rozpočte, boli ošetrené ako daňou z privatizácie alebo z monopolov.
Keď hovoríme o kontrole parlamentom, dá sa povedať a myslím si, že tu v tomto parlamente to veľakrát zaznelo, taká slávna okrídlená veta, že jeden druhému budeme pozerať na prsty. Áno, myslím si, že hlavne ide o koaličných poslancov, ktorí budú mať možnosť zasahovať do privatizácie strategických podnikov aj takýmto spôsobom, pretože, dámy a páni, mám strach, že budete obídení v tejto privatizácii a ani sa nedozviete, akým spôsobom prešli monopoly do iných rúk. A preto si myslím, že tento zákon má veľké opodstatnenie, že vy ako poslanci budete môcť zodpovedať alebo budete sa môcť ľuďom pozrieť do očí, že áno, dalo sa to takémuto investorovi alebo strategickému partnerovi, pretože bol najlepší, pretože skutočne chcel niečo dosiahnuť a niečo chcel spraviť.
O tom, že tento zákon patrí medzi zákony, ktoré podchytávajú národnoštátny záujem, myslím si, že je tu zbytočné hovoriť. Ak sa vám podarí predať strategické podniky spôsobom, že doplatí na to štát, čiže každý občan, potom sa budeme môcť s pokojným svedomím vystreliť na mesiac. Jediná možnosť, ktorá je tu, že vláda príde pred parlament s jasnými krokmi, kde oboznámi poslancov s tým, čo privatizácia strategických podnikov prinesie. Osobne si myslím, že privatizácia strategických podnikov by mala byť, ak teda bude, na splácanie dlhov Slovenskej republiky, na nákup technológií. V žiadnom prípade nie na prejedenie, pretože je to len dočasné riešenie, za pár rokov tie peniaze minieme a rozpočet už potom nepostavíme.
Tak ako je to momentálne s memorandovou položkou pri Slovenských telekomunikáciách, kde táto suma 26 miliárd je počítaná už na riešenie rôznych problémov v rozpočte a tieto peniaze, samozrejme, pôjdu z privatizácie telekomunikácií. Samozrejme, že pri privatizácii strategických podnikov, a to som už hovoril dnes doobeda pri zákone o zamestnanosti, je potrebné pozerať sa aj na to, koľko percent akcií sa predáva a v akom stave sa podnik nachádza. Hlavne čo sa týka jeho zadlženosti a jeho pohľadávok, ktoré môžu byť, samozrejme, kapitalizované a môže sa stať, že aj napriek tomu, že nepredáme majoritu, skúpením týchto pohľadávok daný investor získa majoritu a ten podnik je jednoducho v nenávratne, a tak ako to tu povedal doktor Fico, peniaze odchádzajú tam, kde má sídlo firma. Zvyčajne to bude zahraničný partner, pretože u nás na Slovensku bude asi ťažko niekto môcť toľké peniaze investovať. Takže tie peniaze pôjdu do zahraničia a nebudú tu plniť tú úlohu, ktorú majú.
Spomínal som už doobeda istú alternatívu, a to si myslím, že momentálne je taká aspoň jasná cesta, jasná vízia, čo by sme mohli spraviť alebo s čím by mohla vláda prísť, je oživenie trhu s cennými papiermi, jednoducho s akciami týchto podnikov, ktoré by samé emitovali akcie na zahraničné burzy, a záujemcovia by si vonku mohli tieto akcie kúpiť. Samozrejme, že záleží na výške, pretože pokiaľ chce, na Slovensku neexistuje dostatočná ochrana minoritných vlastníkov a z vlastných skúseností veľmi veľa ľudí mi hovorilo, že sa môžu stať rôzne veci, preto skutočne budú mať skôr záujem o blokačné balíky. Ale považujem to za jedinú cestu, kde môže prísť do týchto podnikov zahraničný kapitál, skutočné peniaze, ktoré tomu podniku môžu pomôcť. Pretože o tom je to. Ak chceme niečo postaviť na nohy, lebo ja osobne som presvedčený, že privatizácia by mala prebiehať len v tých podnikoch, ktoré nefungujú. Tie, čo fungujú, podľa mňa je úplne zbytočne predávať, pretože tie podniky prinášajú a tie podniky treba, aby ostali ako kvočky, ktoré znášajú zlaté vajíčka v tejto ekonomike a pre tento štát. A takýmto spôsobom, takouto cestou, cez tieto peniaze, ktoré prinesú zahraniční investori, vlastne reštrukturalizovať tieto podniky.
Samozrejme, môžeme o tom dlho rozprávať, že takýmto spôsobom unikajú provízie, respektíve nebudú žiadne provízie, pretože peniaze budú priamo investované. Myslím si, že každý z nás sa pozastavil nad tým argumentom, ktorý tu zaznel o privatizácii českého Telekomu a čo všetko sa tam udialo. Obávam sa, že ak sa nám nepodarí tento zákon prijať, a tak ako povedal môj kolega Marián Andel, keď už nie ústavnou väčšinou aspoň absolútnou väčšinou, budete mať, vážení páni a dámy z vládnej koalície, veľkú zodpovednosť pred týmto národom, pretože nekontrolovanou privatizáciou strategických podnikov môžu prísť nekontrolované kroky, ktoré nikto nevie, do čoho môžu vyústiť a tá zodpovednosť zostane len na vás. Treba povedať, ak si to môžem tak dovoliť povedať, že privatizácia za vlády pána Mečiara nedosahuje také objemy, o akých objemoch hovoríme teraz a tá zodpovednosť je na vašich pleciach skutočne veľmi veľká.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.
(Hlasy v sále.)
Prepáč, pán poslanec Orosz.
Ešte predtým pán poslanec Zelník má faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka.
Prosím, pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Platí známe slovenské porekadlo, že dvakrát meraj a raz strihaj. O tom, ako môžu nastúpiť isté lobistické skupiny, ste sa mohli, páni poslanci, panie poslankyne, presvedčiť v rezorte zdravotníctva. Pamätáte sa, ako minister zdravotníctva sľuboval tu pred parlamentom, ako treba zmeniť systém kategorizácie liekov, ako ho treba vyňať spod kontroly parlamentu, ako to bude výhodnejšie a ekonomickejšie, keď to bude robiť ministerstvo zdravotníctva. Novelou zákona o Liečebnom poriadku ste dovolili, aby lieky boli kategorizované na ministerstve zdravotníctva. Aký to malo efekt? Malo sa zabrániť teda lobistickým skupinám a snahám, aby poslanci do tohto zákona nevstupovali. Aký je výsledok? Ak bolo sľubované, že kategorizáciu budú robiť odborníci, minister zdravotníctva poveril, vymenoval štyroch ľudí, troch magistrov a jedného lekára, ktorí urobili kategorizáciu liekov. Výsledok tejto kategorizácie: drahšie lieky sú na plnú úhradu, lacnejšie lieky sú s priplácaním občana. Aký to má ekonomický efekt? Ten, že len niektoré lieky a tie najdrahšie pôjdu na odbyt a niektorým firmám prinesú obrovské zisky, a zrejme nielen im.
Ministerstvo zdravotníctva pred vašimi očami tuneluje zdravotníctvo. To sa dostáva, samozrejme, takýmito krokmi do totálneho kolapsu. Prečo sa vláda bráni a nesúhlasí s prijatím zákona, ktorý by zabezpečil transparentnosť? Vy sa bránite zobrať na seba zodpovednosť a postaviť sa pred občanov, že dohliadnete na to, aby významné strategické podniky, ak majú ísť do privatizácie, skutočne boli privatizované transparentne?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Slovo má pán poslanec Orosz, ktorý vystúpi v rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
kolegyne, kolegovia,
v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k prerokúvanému návrhu ústavného zákona sa uvádza: Privatizácia prirodzených monopolov predstavuje osobitnú kapitolu procesu privatizácie majetku štátu. Prirodzené monopoly sú významnou časťou národného bohatstva a prinášajú štátu príjmy hodné osobitného zreteľa. Aby privatizácia týchto monopolov prebehla v záujme občanov, aby bola transparentná a výhodná, je potrebné osobitne upraviť proces rozhodovania o ich prechode na iné osoby. S týmito myšlienkami absolútne súhlasím a myslím si, že aj drvivá väčšina členov tejto snemovne. Pri potenciálnej privatizácii prirodzených monopolov by išlo, respektíve pôjde o rozhodovanie o rodinnom striebre. Ide o mimoriadne závažnú a politicky nesmierne citlivú otázku, a to najmä vo svetle doterajšieho priebehu privatizácie, keď najmä bývalá vláda, vláda Vladimíra Mečiara, ktorej súčasťou tu boli prítomní poslanci za HZDS a Slovenskú národnú stranu, doslova rozdala mnohomiliardový majetok nás všetkých svojim straníckym súkmeňovcom a spôsobila tým tejto krajine mnohomiliardové škody.
Poslanci za Stranu demokratickej ľavice si plne uvedomujú, o čo v tejto súvislosti ide. Považujeme za nevyhnutné, aby, ak sa k privatizácii prirodzených monopolov pristúpi, aby táto privatizácia prebiehala transparentne pred zrakmi verejnosti za účasti opozície a aby konečné rozhodnutie bolo v prospech občanov tejto krajiny a aj v prospech ďalšieho fungovania prirodzených monopolov, pretože bez fungovania prirodzených monopolov si neviem predstaviť fungovanie žiadnej krajiny vo svete.
Práve z týchto dôvodov poslanci za Stranu demokratickej ľavice po tvrdej a veľmi zložitej, ale pritom argumentačne podloženej diskusii presadili 16. septembra minulého roku takú novelizáciu zákona číslo 92/1991 Z. z. o prevode majetku štátu na iné osoby, ktorá tieto požiadavky zabezpečuje. Ozrejmime si, o čom táto novela hovorí. V súlade s § 10 ods. 2 platného zákona číslo 92/1991 Z. z. o privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu, o určení majetkovej účasti štátu na podnikaní takéhoto podniku alebo obchodnej spoločnosti a o spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti sme v novelizácii zároveň presadili tiež to, že pri prípadnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, Západoslovenských, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov, Transpetrolu a Slovenských elektrární musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku na podnikaní v rozsahu minimálne 51 percent. Ak si uvedomíme, že vláda je zodpovedná parlamentu a parlament jej môže vysloviť nedôveru, ktorej následkom je povinnosť odstúpiť z funkcie, tak si myslím, že môžeme konštatovať, že mechanizmus, ktorý sme do zákona číslo 92/1991 Z. z. presadili, je dostatočnou zárukou toho, aby privatizácia nebola zneužitá na zištné ciele niekoľkých jednotlivcov alebo záujmových skupín, tak ako to bolo v minulosti.
Chcem povedať, že v čase, keď sa rodila v našom poslaneckom klube táto predstava novely zákona číslo 92/1991 Z. z., bol predkladateľ Robert Fico členom nášho poslaneckého klubu a k riešeniu, ktoré sme navrhli, nemal výhrady. Teraz prichádza s iným riešením, ktorého podstata je v zásade rovnaká. O čo mu ide. O to, o čo mu spravidla vždy išlo. O získanie politických bodov vytrieskaných na emotívnej vlne, ktorú sa mu podarilo vcelku úspešne rozvinúť. Stačilo jedno emotívne heslo, plagát s nápisom Za Dzurindu sa kradne takisto, ako sa kradlo za Mečiara.
Ako iste viete, toto heslo, tento plagát pochádza z dielne známeho manipulátora verejnej mienky Fedora Flašíka, o ktorého schopnostiach sa veľmi jednoznačne vyjadril aj Robert Fico, keď povedal: Je to chlap, ktorý dokáže z vody vyrobiť kokakolu. Na rokovaní zástupcov Strany demokratickej ľavice a Smeru pred dvoma týždňami, na ktorom som sa osobne zúčastnil, som vyzval Roberta Fica, aby informoval verejnosť v plnom rozsahu o tom, aké dôsledky môže vyvolať eventuálne schválenie tohto ústavného zákona. Požiadal som ho o to preto, že si myslím, že každý čestný a zodpovedný politik by mal občanom hovoriť pravdu, a to pravdu úplnú a neskreslenú. Robert Fico odpovedal, že je pripravený o tom hovoriť, že tak urobí. Žiaľ, dodnes sa tak nestalo, preto mi dovoľte, aby som namiesto neho hovoril ja.
Prijatie tohto ústavného zákona by pravdepodobne znemožnilo, aby k privatizácii prirodzených monopolov došlo v tomto volebnom období. Ak by sa tak stalo, tak by po prvé vláda Slovenskej republiky nemohla investovať získané finančné prostriedky na oživenie ekonomiky a s tým spojené znižovanie hrozivej miery nezamestnanosti. Ohrozilo by to naplnenie základnej priority, ktorú si vláda na tento kalendárny rok vytýčila, pričom ide o prioritu, ktorá sa dotýka všetkých občanov tejto krajiny.
Po druhé, ohrozil by sa záväzok vlády Slovenskej republiky vyplatiť v priebehu roku 2001 všetkým občanom, ktorí sa stali majiteľmi dlhopisov, sumu vo výške približne 14 tisíc Sk, na ktorú, ako viete, je potrebné zhruba 35 miliárd korún. Ako iste viete, ide o záväzok, ku ktorému sa zaviazala ešte v roku 1994 vláda Vladimíra Mečiara, ktorá sprivatizovala sebe vlastným spôsobom majetok v účtovnej hodnote približne 104 miliárd Sk, ale súčasnej vláde nechala úplne prázdnu kasu. Táto vláda možno mohla povedať na začiatku svojho vládnutia, že tento záväzok nesplní. Neurobila to, ale naopak, chce sa s ním čestne vyrovnať aj napriek tomu, že si je vedomá, že zhruba 35 miliárd Sk pôjde do sféry spotreby, a nie do sféry investícií, kde sú možno viac potrebné.
Po tretie, súčasná vláda prevzala od minulej vlády ďalší mimoriadne...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, prosím pokoj.
Poslanec L. Orosz:
... závažný záväzok, finančné záruky nad majetkom a pohľadávkami vo výške zhruba 109 miliárd Sk. Ak skutoční dlžníci nebudú schopní plniť svoje záväzky, bude musieť tento štát alebo táto vláda tieto dlhy vyplatiť. Na potenciálnu hrozbu splatnosti týchto záväzkov musí mať vláda Slovenskej republiky k dispozícii určitú finančnú istinu. Môže ich získať aj z potenciálnej privatizácie prirodzených monopolov.
Po štvrté, podľa platnej právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia vznikol dôchodcom začiatkom tohto roku nárok na valorizáciu ich dôchodkov vo výške zhruba 19 percent, čo predstavuje potrebu zhruba 5,3 miliardy Sk. Aj na toto si musí štát nájsť finančné prostriedky. Možno ďalším zadlžením sa, ale možno aj cestou privatizácie prirodzených monopolov. Áno, toto sú všetko veci, na ktoré môžu byť použité tie finančné prostriedky získané privatizáciou. Nemyslím si, že sú v rozpore so záujmami občanov tejto krajiny. Myslím si, že skôr naopak.
Dovoľte mi ešte niekoľko slov k tej časti dôvodovej správy, v ktorej poukazuje predkladateľ Robert Fico na obdobné úpravy v zahraničí. Spomínajú sa tu príklady Fínska, Švédska a Portugalska. Pokiaľ ide o príklady Švédska a Fínska, spomína riešenie, ktoré je absolútne porovnateľné s tým, čo sme presadili u nás doma cestou novely zákona číslo 92/1991 Zb., o ktorej som hovoril v úvode môjho vystúpenia.
Vo vzťahu k Portugalsku by sa žiadalo presne, a nie zavádzajúco citovať článok 85 Ústavy Portugalska, kde sa hovorí: Reprivatizáciu vlastníctva alebo užívacieho práva k výrobným prostriedkom a inému majetku poštátnenému k 25. 4. 1974 možno uskutočniť len na základe rámcového zákona, s ktorým vyslovila súhlas absolútna väčšina zákonného počtu poslancov. Zhrnuté a podčiarknuté, nikde v Európe podľa dostupných informácií a zrejme ani nikde vo svete neexistuje systém privatizácie, aký navrhuje Robert Fico vo svojom ústavnom zákone, keď by o privatizácii mal rozhodovať parlament ústavnou väčšinou.
Z dôvodov, ktoré som uviedol, poslanci za SDĽ návrh ústavného zákona, ktorý predkladá Robert Fico, nepodporia.
Dovoľte mi ešte jeden osobný dodatok. Zaviazal som sa sám pre seba, ale myslím si, že aj v záujme iných, že sa vždy budem snažiť objasňovať podstatu a obsah návrhov a iniciatív dnes najpopulárnejšieho politika Slovenskej republiky Roberta Fica. Je to nesporne mimoriadne schopný politik obdarený darom reči, schopný kultivovane vystupovať a schopný získať verejnosť na svoju stranu. Má možno jednu chybu, často využíva na presadenie cieľov populizmus. Chýba mu ešte jedno, zatiaľ sa mu veľmi úspešne darí unikať zodpovednosti. Ak by to tak nebolo, tak by sa Robert Fico možno mohol zajtra stať členom vlády Slovenskej republiky. Prirodzene Robert Fico túto ponuku neprijme, vie prečo. Vždy je totiž ľahšie kritizovať, ako tvoriť, ako preberať zodpovednosť za vývoj tejto krajiny.
Ďakujem pekne.