Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo Antonovi Jurišovi.
Nech sa páči.
Poslanec A. Juriš:
Vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 128 zo 4. mája 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zdôvodnenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 626 z 19. apríla 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 603), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 19. júna roku 2000.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Klemens. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
som prekvapená tým, že táto poslanecká novela návrhu zákona sa vôbec dostáva pred nás a že v súlade so zasadnutím koaličnej rady, tak ako sa včera koaličná rada dohodla, vlastne nebola aspoň pre túto chvíľu stiahnutá. Pretože v koaličnej rade sa dohodlo, že sa nebudú podporovať žiadne poslanecké návrhy týkajúce sa pôdy a že o dva týždne sa v koaličnej rade prehodnotí vládny návrh zákona, ktorý bol pripravený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Pôda je ohromne citlivá komodita a v Slovenskej republike sa s ňou začínajú objavovať veľké špekulácie, ohromná hra o ňu. A preto nie je možné, aby neodborníci, ľudia, ktorí nemajú dostatočné informácie, vlastne predkladali takéto zákony. Bez urážky. Ale tu treba naozaj spojiť to najlepšie, čo máme, najmä z pôdoznalectva, aby sme sa nijakej chyby nedopustili.
Druhý dôvod je ten, že si zákon vyžaduje kompletnejšiu novelu. Jednak sú to závery Najvyššieho kontrolného úradu, prieskumu, ktorý bol spravený, alebo teda kontroly na Slovenskom pozemkovom fonde, ale zároveň už je aj zmenená situácia v niektorých inštitucionálnych otázkach. Voči obciam sa štát musí začať správať veľkorysejšie. Teda treba uvažovať aj o tom, čo im môže štát dať bezplatne napríklad aj v intravilánoch obce, a to je v súlade aj so znižovaním objemu štátnej pôdy, a čo je aj náš záväzok v súvislosti so vstupom do Európskej únie.
Tretí problém - otázka priority. Tento návrh vlastne ide proti našim zámerom vstupu do Európskej únie, proti našim záväzkom. My sme sa zaviazali, že budeme mať vlastnícky usporiadané vzťahy, a to do 31. januára 2005. Ak teraz otvoríme reštitúcie, tak to neusporiadame ani v roku 2010. A nechcem vidieť tie problémy, ktoré nastanú aj v medziľudských vzťahoch, lebo predovšetkým si treba uvedomiť, že tu bola prvá pozemková reforma. A tá prvá pozemková reforma bola v roku 1919 a vlastne všetci tí, ktorí mali viac ako 150 hektárov ornej pôdy alebo 250 hektárov celkovej pôdy, mali vykúpenú túto pôdu, a to za 45 percent jej hodnoty, ale za oveľa vyššiu hodnotu ju nakupovali tí iní. A teda my by sme išli tým druhým teraz brať túto pôdu, pýtam sa vlastnícky.
Teraz ďalej pokračujeme druhou pozemkovou reformou. Tá bola v roku 1946 a mala tri etapy. Znovu zdôrazňujem, že sa dokončilo to, čo sa počas prvej etapy nedokončilo a znovu to bolo vykúpené. Za pozemkovými reformami každý kultúrny štát a, zdôrazňujem aj Česká republika, ale vtedy sme to robili spoločne, urobila jednu veľkú čiaru a pozemkové reformy nie je možné meniť.
Nechcem tu tento problém zvlášť rozoberať, ale treba si všimnúť, čo v dôvodovej správe navrhovatelia používajú. Hovoria o prioritnom vlastníctve, miešajú do toho družstevné vlastníctvo, miešajú do toho zároveň komunistický režim. Pozor, treba si uvedomiť, že vlastne dedičstvo tu bolo zachované, nie užívanie pôdy, ale dedičské práva áno. Takže vlastne najmä v družstvách tu môžeme mať veľmi konkrétnych vlastníkov až na tých, a tu by som pána navrhovateľa chcela upozorniť, že sa dopúšťa chyby, ak tvrdí, že v zákone číslo 180, ak chce novelizovať § 15, hovorí o tom, že neidentifikovaní nie sú tí, ktorí sú známi vlastníci. Nie je to pravda. Ak si občan doteraz vlastne nedal v rámci dedičstva do poriadku svoje pozemky z akéhokoľvek dôvodu, možno na to nemal peniaze, tak jeho pôda sa dnes považuje za pôdu neidentifikovanú, teda je vlastnícky neidentifikovaná, ale o dva mesiace už môže byť vlastnícky identifikovaná.
Takže o čom to hovoríme, keď hovoríme o prioritnom vlastníctve? To je vlastne otvorenie pozemkových reforiem jednej aj druhej, najmä ak do toho dávame tých, ktorí boli vraj v zahraničí. A tí zo zahraničia si nemohli uplatniť vlastníctvo. Kto to boli? Esterházyovci, Pálfyovci alebo Coburgovci? O kom to hovoríme, preboha. To si tiež musíme na pôde Národnej rady uvedomiť a k pôde pristupovať zodpovednejšie.
Odborná skupina, ktorá pracovala k otázkam prevodu pôdy do správy obcí, sa dohodla na tom, že vlastne § 15 zákona číslo 180 naozaj bude treba novelizovať, a to tak, aby sa právo občana z piatich na desať rokov predĺžilo. Toto ale treba robiť pri komplexnejšej novele zákona, ktorá bude potom už neskôr môcť rešpektovať aj novelizáciu ústavy, pri ktorej sa bude hovoriť o prevode pôdy. Takže som plne za tých päť až desať rokov, veď to bola jedine SOP, ktorá pri vládnom programe upozornila na to, že predchádzajúca koalícia sa dopustila takej chyby, že občanovi toto právo zobrala. Ale v žiadnom prípade nepodporím otváranie reštitučných nárokov, lebo v tom prípade sa otvoria aj iné veci. Keďže právo oprávnených osôb na vydanie nehnuteľnosti už zaniklo, toto právo sa neobnoví tým, že sa prijme navrhovaná úprava. Bude tomu tak preto, že nový zákon nebude pôsobiť spätne, ale do budúcnosti.
Z uvedeného dôvodu predložený návrh nemôže realizovať zámer, ktorý sledujú jeho predkladatelia, to je, že sa prelomí lehota na uplatnenie reštitúcií. No ale potom musíme začať aj s inými otázkami, ak by sme to chceli riešiť ináč, a to by sme museli otvárať iné zákony. Napríklad podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, respektíve požiadavky na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu aj z iných dôvodov, než sú vymenované v § 6 ods. 1. Tento návrh zákona, ktorý je predložený najmä v súvislosti s reštitúciami, nezakladá žiadne istoty. Ten zakladá predovšetkým neistoty podnikania na pôde.
Takže z tohto dôvodu v žiadnom prípade neodporúčam ani postúpenie tohto zákona do druhého čítania. Treba rešpektovať koaličnú dohodu, a to je, že o dva týždne sa bude o týchto otázkach rokovať a bude sa rokovať kvalifikovane na úrovni.
No a čo by som chcela ešte poznamenať, že v žiadnom prípade tento návrh zákona nie je, tak ako sa v dôvodovej správe uvádza, že nevytvára vlastne nápor na štátny rozpočet. Pretože skutočne účelom § 22 zákona je najmä zabezpečiť racionálne hospodárenie v lesoch ich vlastníkmi. Ale to by nebolo zásadne možné, ak by sa vlastníkom odovzdávali do užívania jednotlivé pozemky s nepatrnou výmerou. Navyše nevyhnutné náklady spojené s vymeraním každého takéhoto pozemku by musel hradiť štát.
Takže zle to bolo preštudované, tie náklady by sa v takomto prípade výraznejšie zvýšili. Preto podporím taký zákon, takú novelu zákona, ktorá bude výsledkom koaličných dohôd koaličných strán, ktoré budú rešpektovať jednotlivé koaličné strany, ktoré nebudú otvárať reštitúcie. Za tým sa musí spraviť čiara, lebo potom s pozemkami v republike nebudeme mať poriadok, ako som povedala, ani o desať rokov, a to vážne ohrozujeme náš vstup do Európskej únie. A okrem toho naozaj nebudem podporovať zákon, ktorý nenechá mŕtvych spať a otvára hroby.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky majú traja páni poslanci. Ako posledný pán poslanec Gyurovszky. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pani poslankyne Kadlečíkovej.
Ako prvý pán poslanec Slaný, dávam vám slovo.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na moju predrečníčku, ktorá reaguje na predkladateľov novely tohto zákona. Podľa mňa problém predkladateľov a tejto novely je v tom, že nerieši danú problematiku komplexne a vyberá iba čiastkové problémy legislatívnych predlôh, ktoré riešili vlastnícke vzťahy pôdy. Ale po podrobnom preštudovaní tejto novely si myslím, že táto novela skvalitní doterajšiu právnu úpravu a ide o obnovenie tých reštitučných práv iba u tých vlastníkov, ktorí si z objektívnych dôvodov tieto reštitúcie doteraz nemohli uplatniť. Tie objektívne dôvody sú merateľné a jasne sú pomenované a v prípadoch, v ktorých dôjde k sporu, tieto bude riešiť nezávislý súd.
Na Slovensku máme najväčší problém pri reštitučných náhradách a dokazovaní vlastníctvach pôdy nie z titulu nekonania vlastníkov pôdy, ale z toho, že súdy sú zavalené mnohými konaniami a nevybavujú tieto spory a proste nekonajú pružne a rýchlo, tak z týchto objektívnych príčin okrem iného si títo vlastníci nemohli tieto svoje vlastnícke vzťahy dať do poriadku. Čiže ja sa prihováram za to a podporím túto novelu, aby bolo vlastnícke právo na Slovensku posvätné a aby sme vytvorili inštitúty, ktoré toto vlastnícke právo budú hájiť, ako je to zvyklé vo všetkých civilizovaných štátoch Európy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Šebej, nech sa páči.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem.
Vážení kolegovia,
chcem uviesť na správnu mieru jednu poznámku pani poslankyne Kadlečíkovej, že hrubá čiara za reštitúciami nám pomôže proste urýchliť vstup do Európskej únie a že naopak to, čo navrhuje predkladateľ v tomto zákone, ho sťaží. Domnievam sa, že to jednoducho nie je pravda, Európska únia je priestorom krajín, kde nikdy neprišlo k takému celoplošnému vyvlastneniu, vlastne k takej celoplošnej krádeži, a uzatvárať reštitúcie hrubou čiarou znamená naveky petrifikovať krivdy, ktoré sa stali. Európska únia si ctí vlastnícke práva a ctí si aj tie, ktoré majú hlboké a dávne korene. Takže jednoducho to nie je pravda, čo povedala pani poslankyňa Kadlečíková.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Posledný je pán poslanec Gyurovszky.
Nech sa páči.
Poslanec L. Gyurovszky:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som poznamenať dve veci.
Po prvé, chcel by som povedať, že nie je pravdou, že touto novelou sa obnovujú nejaké reštitúcie alebo podobne. Zákon číslo 229/1991 Zb. jasne určuje, čo sú oprávnené osoby a čo je ten majetok, ktorý sa môže vydať. Ani jeden okruh, ani druhý okruh sa touto novelou nemení. To znamená, že tento zákon sa vzťahuje na tých, ktorí sú v tom pôvodnom zákone jasne definovaní ako oprávnení majitelia. To znamená, že žiadni Eszterházyovci, žiadni neviem akí grófovia. Táto debata už prebehla v roku 1991 a bola jasne uzavretá, na koho sa vzťahuje zákon číslo 229.
A druhá vec, na ktorú by som chcel upozorniť plénum, respektíve moju predrečníčku, že ak teraz tento zákon neposunieme do druhého čítania, tak v tom prípade záleží už iba na vláde, či vláda predloží do parlamentu novelu, zmenu toho termínu, koniec augusta tohto roku a v prípade, ak nepredloží alebo ak predloží a ak parlament odmietne zrýchlené konanie, tak v tom prípade sa ten termín premešká. A v tom prípade zrejme tí poslanci, ktorí nebudú súhlasiť s prípadným vyčistením tohto návrhu, sa jednoducho budú musieť zodpovedať pred občanmi, ktorí v rámci týchto procesov bojujú o svoju pôdu, prečo tá pôda bude zoštátnená.
Opakujem, že koncom augusta vyprší lehota a je možné ju mimo tohto návrhu, ktorý bol podaný v poslednej chvíli, riešiť už iba potom v zrýchlenom konaní vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce pani poslankyňa Kadlečíková vyjadriť. Áno.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ja som sa chcela vyjadriť len k tej poznámke od pána poslanca Šebeja. Totiž ja som nehovorila o krádeži, ktorá sa stala za socialistického režimu, ja som hovorila o dvoch pozemkových reformách, ktoré prebiehali v kapitalistickom Československu alebo teda v ľudovodemokratickom Československu a takéto pozemkové reformy prebiehali v ktoromkoľvek európskom štáte a ich výsledky sú sväté a za nimi je čiara a toto otvárať nemôžeme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.
Páni poslanci, prosím vás, keby ste išli ďalej diskutovať od rečníckeho pultu.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
budem stručný, pretože všetko podstatné povedala predo mnou kolegyňa Kadlečíková. Zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, ako i zákon číslo 180/1995 Z. z. o usporiadanie vlastníctva pozemkov vrátane otvorenia reštitúcií je veľmi citlivý a mimoriadne dôležitý, a preto si myslím, že by mal byť predložený ako vládny zákon. Ide asi o 500 tisíc ha pôdy, kde vlastnícke vzťahy nie sú usporiadané a predkladaný návrh zákona na bezproblémové usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde, tak ako bol predložený vlani, to komplexne nerieši. Tento zákon skutočne vyžaduje komplexné riešenie pôdneho fondu, a preto navrhujem, nech ho fundovane predloží a rieši vláda.
Ďakujem, všetko. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Tatár.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
rád by som sa dotkol aj vecných, aj politických súvislostí predkladanej novely. K politickým patrí práve čas. Fakt, že sme podali ako predkladatelia túto novelu v mesiaci apríl, keď bolo len jedno alebo dve mimoriadne zasadnutia Národnej rady, že sme postupovali, najmä čo sa týka § 15 zákona číslo 180, ktorý ako termín veľmi horí, fakt je, že sme postupovali na poslednú chvíľu. Aby nevznikli potom žiadne pochybnosti o tom, že do roku 2005 bude termín predĺžený a ľudia nebudú zákonom číslo 180 obraní o svoje práva, ktoré dostali v roku 1991. Pretože dnes platný termín ich časovo oberá o tie práva. To bol postup, z ktorého sme vychádzali.
Naozaj koaličná rada nemala konsenzuálne stanovisko. Ale keďže ide aj o termín, dovolím si preto ešte raz veľmi pekne poprosiť, aby sme koaličný rozpor riešili v druhom čítaní my ako predkladatelia vtedy, ak bude nejaký kvalifikovaný a včasný vládny návrh predložený, ktorý bude riešiť tie isté problémy. Nemáme problém podporiť vládny návrh. Po druhé, ak by sa ukazovalo, že nie je nejaká zásadná koaličná väčšina, stále je čas vyriešiť tento problém v druhom čítaní, čiže ani vtedy nie je problém stiahnuť z rokovania tento návrh. Aby sme vôbec mohli riešiť závažné veci, tak ja si myslím, že by sme si mali priestor a čas nechať medzi prvým a druhým čítaním.
Toto nie je iba ospravedlňovanie a dodatočná prosba, skôr by som to chcel považovať za veľmi jednoduché vysvetlenie, ako k týmto časovým napätiam pri prerokovaní tejto problematiky prišlo.
Druhá vec je, že v tej vecnej časti v jednom musím súhlasiť, a to je, že tento zákon sa díva dopredu, a nie dozadu. Tento zákon, pokiaľ bude uplatnený, prijatý a začne byť účinný, umožní pre oprávnené osoby, ktoré z objektívnych dôvodov neboli schopné od júna 1991 do konca roku 1992 urobiť podanie, naplniť to len od doby jeho účinnosti. Určite sa nepozerá dozadu. Čiže retrospektíva prvej pozemkovej reformy a druhej pozemkovej reformy pred 25. februárom 1948, čo je absolútne definitívny a prísny dátum všetkých reštitúcií po novembri 1989 v celom Československu, teda aj v Slovenskej republike, určite nie je porušená týmto zákonom. Určite nejde o Eszterházyovcov, Coburgovcov, Pálfyovcov. To sú reči a jednoducho diskusie, ktoré sme už absolvovali v rokoch 1990 - 1991 a už ani vtedy neboli platné, pretože tak dozadu nikto nikdy nešiel. Jednoducho politická a spoločenská zhoda v roku 1991 bola na 25. februári 1948. Tento zákon len doťahuje nápravu krívd, ktoré boli spôsobené v rokoch 1948 až 1955. Čiže ide naozaj iba dopredu. O toto obavu netreba mať. Ani o prvú, ani o druhú pozemkovú reformu. A tá jedna veľká čiara je práve v tom 25. februári 1948. Ak sa hovorí o celých 500 tisíc nevyrovnaných hektároch, tak určite ide iba o zlomok tejto plochy a iba o relatívne malý počet tých oprávnených osôb, ktoré neboli schopné z objektívnych dôvodov sa včas prihlásiť.
Treba ešte aj povedať, že pochybnosť v koaličnej rade bola práve na tom bode možnej protiústavnosti. Ja som tu uviedol voči jednému názoru, že uplynutá lehota definitívne znemožňuje ústavne riešiť tento problém, dva iné protiargumenty, vecné, existujúce. Jeden z odboru aproximácie práva Úradu vlády a druhý z tej istej praxe, s tým istým zákonom z Českej republiky z Ústavného súdu z roku 1993. Ja si naozaj myslím, že to je veľmi závažné politické rozhodnutie, či sa jednoducho budeme dívať na problémy zaobchádzania s pôdou aj za cenu potlačenia vlastníckych práv čisto centralisticky, etatisticky alebo či to dotiahneme. Určite nevznikne pochybnosť pri predĺžení lehoty o päť rokov, čo sa týka usporiadania vlastníckych vzťahov voči Európskej únii. Takáto pochybnosť jednoducho nemôže vzniknúť.
Keď sa hovorí o tvrdení v dôvodovej správe, že predkladaná novela nemá vplyv na štátny rozpočet, to je definitívny fakt, jednoducho taký istý názor vyslovilo aj ministerstvo financií svojím kompetentným oddelením po preštudovaní návrhu zákona. Čiže v tej vecnej stránke by som veľmi chcel poprosiť, aby ste si všimli, že obavy možnože viac politického charakteru nie sú vecne odôvodnené a naozaj by som nerád, aj keď je to politické rozhodnutie, nerád vnášal do toho nejaké napätie dovnútra koalície. Ešte raz chcem poprosiť, sme pripravení v tom období medzi prvým a druhým čítaním veľmi starostlivo zvažovať všetky koaličné argumenty, všetky právne argumenty, politické argumenty, doložiť veci výpočtami, hektármi, číslami a faktami. A to podstatné, o čo nám ide, je naozaj právo a bez dobrého práva nemôže dobre fungovať štát a ani by to nebola dobrá vizitka pre celú koalíciu.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše stanoviská.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spravodajca. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec A. Juriš:
Z rozpravy vyplynulo, že vystúpili dvaja poslanci. Nedali ale žiaden návrh na jej zmenu alebo doplnok alebo vrátenie predkladateľovi na dopracovanie, alebo nepokračovanie v ďalšom rokovaní. Čiže podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca, ďakujem za návrh. Dohodli sme sa, že ešte preberieme jeden návrh zákona a potom by sme sa dostali k hlasovaniu postupne o všetkých troch. Ďakujem vám pekne, aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pála Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 608. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 628.
Dávam slovo poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
Prosím ešte chvíľu. Páni predsedovia poslaneckých klubov, žiadam vás, aby ste zabezpečili účasť v rokovacej sále vzhľadom na to, že po tomto uvedení návrhu zákona a po rozprave pristúpime k hlasovaniu.
Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mnou predložený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, má za cieľ podporiť a urýchliť prebiehajúci proces predprivatizačnej reštrukturalizácie vybraných bánk a umožniť potenciálnemu strategickému investorovi oboznámiť sa s údajmi o banke chránenými bankovým tajomstvom. Jedným z nástrojov na dosiahnutie uvedeného cieľa návrhu novely bude možnosť postúpiť málo bonitné úvery a úvery s neštandardnou úrokovou sadzbou v rámci procesu reštrukturalizácie úverového portfólia transformujúcich sa bánk do Konsolidačnej banky Bratislava, štátny peňažný ústav, prípadne do špecializovanej agentúry, ktorou je Slovenská konsolidačná, akciová spoločnosť, Bratislava.
Ďalším nástrojom ozdravného procesu vybraných bánk je úhrada majetkovej ujmy voči trom reštrukturalizovaným bankám, a to Slovenskej sporiteľmi, akciová spoločnosť, Bratislava, Investičnej a rozvojovej banke, akciová spoločnosť, Bratislava a Konsolidačnej banke Bratislava, štátny peňažný ústav, zo strany štátu. Realizáciou uvedených reštrukturalizačných nástrojov dôjde k dôležitému posunu procesu reštrukturalizácie a privatizácie transformujúcich sa bánk, čím sa vytvoria podmienky na jeho úspešné zavŕšenie.
Uvedený návrh nezakladá nové nároky na štátny rozpočet na rok 2000. Chcem vás informovať aj o tom, že legislatívna rada vlády Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala ešte 4. mája 2000 a iba odporúčajú zvážiť jednu maličkú gramatickú úpravu, nahradiť slovo "dĺžka" slovkom "doba". Takže aj Legislatívna rada vlády nemá žiadne iné výhrady. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Žiadam vás o podporu pani poslankyne, páni poslanci.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Petrovi Tatárovi.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pála Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou pred prvým čítaním.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 31. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v prospech reštrukturalizácie a privatizácie bánk. Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby sme návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím, pristúpime k hlasovaniu.
Prosím vás pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Poslanec P. Tatár:
Budeme hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odporúča predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme, páni poslanci, poslankyne, o návrhu pána poslanca Národnej rady Pála Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov (tlač 608). Prosím vás, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predloženom návrhu pána spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec P. Tatár:
Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 628 z 20. apríla tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie uvedený návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 16. júna a gestorský výbor do 19. júna 2000.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že všetci poslanci vyjadrili súhlas a pridelili návrh tohto zákona výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Páni poslanci, poslankyne, vrátime sa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.
Prosím pani spravodajkyňu poslankyňu Dolník, aby uvádzala návrhy na posunutie do ďalšieho čítania, prípadne ďalšie návrhy na pridelenie výborom a lehoty.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať. Hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne, o predloženom návrhu. Hlasujeme o školskom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 625 z 19. apríla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2000 a v gestorskom výbore do 19. júna 2000.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Budeme hlasovať. Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujte o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorým bol pán poslanec Anton Juriš. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Poslanec A. Juriš:
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní.