Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.
Vzhľadom na to, že sme sa dohodli, že rozprava k týmto trom bodom bude spojená, teraz dávam slovo spravodajcovi gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Mesiarikovi a žiadam ho, aby zaujal stanovisko k ďalším dvom návrhom skupiny poslancov, t. j. k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, a k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam túto správu.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350, ako aj náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. V dôvodovej správe sa konštatuje, že pri súčasnom spôsobe zdaňovania samostatne zárobkovo činných osôb nie je možné stanoviť vymeriavací základ pre poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, keďže sa používa iba pojem príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je totožný s pojmom vymeriavací základ. Preto je potrebné spresniť spôsob určovania výšky spomínaného vymeriavacieho základu u tejto kategórie platcov poistného do fondov na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
Ďalším kladom tohto návrhu je možnosť dobrovoľného rozhodovania o výške vymeriavacieho základu. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie konštatovanie, že predložený návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov zo štátneho rozpočtu. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Dámy a páni, na základe tejto skutočnosti a v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla tento návrh pod tlačou 598 schváliť do druhého čítania. Zároveň odporúčam, aby tento návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Navrhujem za gestorský výbor výbor pre sociálne veci a bývanie. A zároveň navrhujem, tak ako odporučil predseda Národnej rady, určiť termín 16. júna 2000 pre výbory, ktorým bol návrh pridelený, a do 19. júna 2000 gestorskému výboru.
Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k týmto trom bodom programu.
Nech sa páči, tak uveďte aj ďalšiu správu.
Poslanec M. Mesiarik:
Ja sa ospravedlňujem. Dovoľte mi vážené poslankyne, poslanci predložiť ďalšiu správu. Ešte raz sa ospravedlňujem.
V zmysle § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladám Národnej rade túto správu k tlači 599.
Konštatujem, že predložený návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne stránky určené zákonom o rokovacom poriadku. Vyplýva z neho, že návrh zákona obsahuje jednak paragrafové znenie, dôvodovú správu, pričom v dôvodovej správe sa konštatuje, že pri súčasnom spôsobe zdaňovania u samostatne zárobkovo činných osôb nie je možné stanoviť vymeriavací základ pre poistenie do fondu na podporu nezamestnanosti. Keďže sa používa iba pojem príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je totožný s pojmom vymeriavací základ. Preto je potrebné tento problém vyriešiť zmenou zákona.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s inými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto vám oznamujem, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie konštatovanie, že predložený návrh nepredpokladá zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu.
Na základe toho vám odporúčam, vážené poslankyne, poslanci, aby sme v zmysle § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku po rozprave návrh odporučili schváliť do druhého čítania s tým, že podľa návrhu pána predsedu Národnej rady odporúčam zákon prideliť ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor odporúčam výbor pre sociálne veci a bývanie s termínom gestorského výboru do 19. júna a ostatné výbory do 16. júna.
Teraz žiadam otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Tak na druhý pokus otváram rozpravu k týmto trom bodom programu. Konštatujem, že žiadnu písomnú prihlášku k týmto bodom programu som nedostal. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne k týmto trom bodom programu. Pán poslanec Šepták. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ministrov tu nemáme žiadnych. Predkladáme poslanecké návrhy, čiže suplujeme vládu.
Takže dámy a páni, kolegovia, hostia, ak mi dovolíte, keďže opäť preberáme balík jednotlivých zákonov, skúsim ten môj príhovor trošku zhutniť a povedať také nové myšlienky, ktoré máme my ako Slovenská národná strana alebo cez ktoré sa my pozeráme na to, ako pomôcť ľuďom odraziť sa od toho dna.
V prvom rade by som chcel povedať k tomu prvému zákonu o odvodoch do jednotlivých fondov. Chcel by som pochváliť predkladateľov, že sa odvážili prísť s takou myšlienkou, kde si podnikateľ bude určovať vymeriavací základ sám. Myslím si, že je to rozhodnutie a jeho zodpovednosť, ako sa postará o svoje sociálne zabezpečenie a tento princíp zodpovednosti za svoje zabezpečenie a budúcnosť by sa mal preniesť aj do ďalších zákonov, ktoré v budúcnosti budeme prijímať. Čiže, keď chce malú penziu, môže si platiť málo. Ja to považujem za výchovu k zodpovednosti. Aké sociálne zabezpečenie si platíš, toľko budeš aj dostávať. Čiže skutočne revolučná myšlienka a takýmto spôsobom by sme postupne mali vychovávať ďalšie generácie k zodpovednosti za seba samých.
Vrátim sa ešte k tomu zákonu o zamestnanosti a tam by som sa pozrel na tento problém zo širšieho hľadiska. Podľa prepočtov chýba v našom hospodárstve zhruba 50 miliárd korún na otáčanie peňazí, na to, aby, ako sa hovorí, peniaze zarábali peniaze. Vieme veľmi dobre, že peniaze sú ako krv. Keď hovoríme o malých podnikoch v predchádzajúcom zákone, o malých podnikateľoch a živnostníkoch, treba povedať, že tieto podniky sú zväčša závislé od objednávok a tieto objednávky, samozrejme, je možné dostávať od veľkých firiem, od centier, ako na Slovensku máme SPP, SCP, Slovnaft a ďalšie podniky, ktoré sú strategické podniky a o ktorých sa v súčasnosti hovorí aj s účelom na privatizáciu.
Tu by som chcel upozorniť hlavne poslancov za SDĽ na ich zodpovednosť, čo sa týka privatizácie strategických podnikov, aby tú zodpovednosť zobrali aj z toho pohľadu, že tieto podniky nepotrebujú tak veľmi know-how od zahraničných partnerov, ale tieto podniky skôr potrebujú hotové peniaze, ktoré by im pomohli nakúpiť nové technológie a odraziť sa od toho dna, kde sa momentálne niektoré nachádzajú.
Čiže ja som skôr za systém emitovania cenných papierov na zahraničné burzy, oživiť trh s cennými papiermi, aby si títo zahraniční investori mohli priamo kúpiť cenné papiere, respektíve akcie týchto podnikov a takýmto spôsobom priamo investovať peniaze do týchto podnikov. Myslím si, že je to najúčinnejšie. Samozrejme, že ak budem tvrdý, tým vlastne vynechávame možnosť provízií, ale ideme priamo a účinne pomôcť tým podnikom, ktoré tú pomoc potrebujú. Je veľmi dôležité, keď už hovorím o privatizácii strategických podnikov, myslieť aj na to, že majorita by skutočne mala ostať v rukách štátu a aj napriek tomu, že sa rôzne privatizačné projekty zaoberajú touto možnosťou, môže sa stať, že majorita postupom času odíde do iných rúk, pretože tieto podniky sú zväčša zadlžené a skúpením týchto pohľadávok by sa percento mohlo preskupiť a na to treba skutočne dať pozor.
Dôležitou vecou z pohľadu zamestnanosti je ďalej školstvo. Myslím si, že školstvo bude hrať zásadnú prioritu v budúcnosti hlavne z toho dôvodu, že by malo pripravovať nové generácie na to, aby obstáli v konkurencii, ktorá jednoducho vo svete je. Myslím si, že školstvo by sa malo v dohľadnom čase začať zaoberať predĺžením školskej dochádzky minimálne o rok, kde by začalo školstvo rozoberať také dôležité veci, ako je informatika, pretože je to strategická vec do budúcnosti. Viete veľmi dobre, že dnes informácie hýbu svetom a vlastne človek, ktorý nevie ovládať počítač, je človekom, dá sa povedať, pre túto súčasnosť už strateným. Samozrejme je veľmi dôležité aj vedieť komunikovať so svetom, preto si myslím, že tie tri svetové jazyky, ktoré v našom geopriestore sú dôležité, ako je ruština, nemčina, angličtina, by bolo tiež veľmi potrebné, aby sa v školách začali jednoducho dostávať k väčšej intenzite.
A keď už hovorím o školstve, chcel by som podotknúť jednu vec, že, samozrejme, dôležitým smerom pre školstvo je to, aby sme ho chystali tam alebo vychovávali takých ľudí, kde je vysoká produktivita práce. Ja spomeniem len jeden slovenský podnik, a to Slovnaft, kde produktivita práce na jedného pracovníka je 1,5 milióna, takže ja vidím budúcnosť, aj čo sa týka zamestnanosti a riešenia tohto problému, hlavne v školstve a orientovaním tohto školstva nie na to, aby si vysokí školskí hodnostári zachovávali svoje úväzky za každú cenu a vychovávali ľudí priamo pre úrady práce, ale smerovať to školstvo na potrebné odvetvia, ktoré v budúcnosti budú prospešné pre tých ľudí, ktoré tieto školy vyštudujú. Takže v tom vidím aj problematiku zamestnanosti, aby tí ľudia vedeli, čo je pre nich dôležité a aby hlavne po skončení školy našli uplatnenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chce reagovať pán poslanec Maňka. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šepták sa trošku dostal z témy podnikanie a odvody do poisťovní do trošku iných sfér, ale zrejme pri tých iných sférach prišiel aj k tým veľkým podnikom a tu sa naskytá jedna otázka. Samozrejme tí, čo budú podnikať podľa tohto zákona poctivo, tak ja si myslím, že inej cesty ani niet, iba zvoliť takúto paušálnu daň, lebo skutočne u niekoho ten príjem nemôže byť základom pri zdaňovaní, lebo ten má aj svoj výdavok. A ten výdavok, samozrejme, my teraz v tomto zákone nemeriame, my meriame iba príjem a u niekoho, u toho poctivého, aj ten výdavok bude dosť značný.
Ale práve chcem nadviazať na jedno riziko, ktoré musíme premyslieť, ako ho eliminovať, že zrejme pri praktickom uvedení tohto zákona do praxe môžu vznikať nejaké dvojičky, to znamená podnik a nejaký takýto živnostník, a v tej väčšej časti dvojičky v tom podniku sa môžu vlastne schovávať všetky výdavky a môže sa stať, že živnostník bude mať iba ten príjem a ten výdavok bude nulový alebo teda veľmi malý a ten základ bude potom 1,5 milióna, možno bude príjem rovná sa bez výdavku. Čiže toto riziko by sme mali premyslieť aj do druhého čítania, čo to spôsobí, akým spôsobom ho eliminovať, aby nám takéto dvojičky nevznikali, lebo potom by sa skutočne mohlo stať, že ten príjem do poisťovní by poklesol. Ak to budeme vedieť eliminovať a vytvoríme nové šance pre nezamestnaných, tak naopak, samozrejme, ten príjem by mal vzrásť. Ale musíme na to, samozrejme, pamätať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták, chcete reagovať? Nie.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto troch bodoch za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Začnime odzadu, to znamená zákonom o zamestnanosti (tlač 599).
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážené poslankyne, poslanci, keďže v rozprave k tlači 599 nezazneli žiadne návrhy, o ktorých by bolo treba rozhodnúť hlasovaním, odporúčam na základe toho a navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, môžeme hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Podľa návrhu predsedu Národnej rady odporúčam hlasovať o tom, aby tento návrh zmeny zákona bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbor pre sociálne veci a bývanie navrhujem za gestorský s termínom prerokovania do 16. júna 2000 ústavnoprávny výbor a do 19. júna 2000 gestorský výbor. Prosím vás, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o ďalšom bode, a to je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
Pán spravodajca, nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážené poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave nezazneli žiadne návrhy, ktoré by bolo treba riešiť hlasovaním, odporúčam, aby Národná rada hlasovala o tom, že tento návrh v zmysle § 73 zákona číslo 350 odporučíme do druhého čítania.
Prosím vás, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov prerokuje v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 622 navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh pod tlačou, o ktorej rokujeme, teda zákon číslo 274, bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že za gestorský výbor odporúčam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujem termíny na prerokovanie do 16. júna 2000 ústavnoprávny výbor a do 19. júna 2000 gestorský výbor.
Prosím vás, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Haluškovú, aby uviedla návrh.
Poslankyňa J. Halušková:
Vzhľadom na to, že ani k predloženej tlači 597 neboli dané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 73 písm. c) rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči pani poslankyňa, pristúpme k druhému hlasovaniu.
Poslankyňa J. Halušková:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 621 z 19. apríla 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady aj Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým boli návrhy pridelené, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor do 19. júna 2000.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz ešte budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, kde spoločným spravodajcom bol pán poslanec Petrák.
Nech sa páči pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.
Poslanec F. Petrák:
Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím vás, dajte o mojom návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.
Pán spoločný spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec F. Petrák:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 620 z 19. apríla 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ďalej Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 16. júna 2000 a gestorský výbor do 19. júna 2000.
Prosím o mojom návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pekne navrhovateľom aj spoločným spravodajcom.
Teraz odovzdávam slovo a vedenie Národnej rady Slovenskej republiky pánu predsedovi.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
včera tragicky zahynul exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol poslancom Národnej rady osem rokov alebo poslancom rôznych zákonodarných zborov. Ja si myslím, že je správne, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku exposlanca Javorského.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
teraz by som počas prestávky chcel uskutočniť zasadnutie Výkonného výboru Medziparlamentnej únie, čiže ja, páni poslanci Cuper, Ferkó, Gašparovič, Kadlečíková, Osuský, Paška, Weiss a Záborská. Prosil by som, keby ste prišli do traktu predsedu Národnej rady, aby sme uskutočnili zasadnutie výkonného výboru.
Pokračovať v rokovaní budeme o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Teraz žiadam všetkých poslancov a poslankyne Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 601. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 625.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Milan Ištván.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Poslanec M. Ištván:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh skupiny poslancov na novelizáciu zákona číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. Túto novelu zákona vám predkladáme na základe skúseností, ku ktorým sme prišli počas našich ciest po Slovensku a poznávania tejto problematiky, ako aj na základe odporúčaní po konzultáciách s pracovníkmi Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ v oblasti finančného a hmotného zabezpečenia zrovnoprávniť postavenie detí s nariadenou ústavnou alebo ochrannou výchovou, ktorú z dôvodu svojho postihnutia vykonávajú v špeciálnych výchovných zariadeniach alebo v špeciálnych internátnych školách s deťmi, ktoré náhradnú výchovu vykonávajú v detských domovoch.
O čo ide. Účinnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov sú deti v detských domovoch finančne a hmotne zabezpečované v závislosti od výšky životného minima. Deti v špeciálnych výchovných zariadeniach a v špeciálnych internátnych školách sú zabezpečované pevnou sumou, ktorá je v súčasnosti asi trikrát nižšia ako v detských domovoch a je stanovená v § 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky číslo 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Vznikol tým stav, že štátny orgán, t. j. súd alebo orgán štátnej správy rozhodne o nariadení náhradnej výchovy alebo predbežne rozhodne o umiestnení dieťaťa do špeciálneho výchovného zariadenia, alebo detského domova. Takto sa napríklad môže stať, že dvaja súrodenci vo veku 16 rokov, ktorí napríklad na základe dopravnej nehody prišli o oboch zákonných zástupcov, sú umiestnení do zariadenia náhradnej výchovy. Jeden je umiestnený do detského domova a druhý z dôvodu napríklad, že je nevidiaci, je umiestnený do špeciálnej internátnej školy. Prvý dostáva mesačné vreckové vo výške 219 Sk, druhý však len 80 Sk.
Nami navrhovaná úprava sleduje zosúladenie naplnenia práv detí v náhradnej výchove, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a právach dieťaťa a zrovnoprávnení ich postavenia, tak ako im to zaručuje ustanovenie článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Náš návrh zákona kladie nároky na štátny rozpočet vo výške takmer 4 milióny Sk.
Zároveň mi dovoľte, aby som vás poprosil o podporu tohto zákonného posunutia do druhého čítania. Samozrejme v druhom čítaní sme ochotní diskutovať o všetkých aspektoch, napríklad aj o účinnosti tohto zákona, či účinnosť vzhľadom práve na dosah na štátny rozpočet by nemala byť až od 1. januára budúceho roka.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Dolníkovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 601), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Na úvod vás chcem informovať, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. apríla 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, teda doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., rieši problematiku, ktorú je možno upraviť spôsobom, ako sa navrhuje. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam vám otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov a poslankýň Národnej rady. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Páni poslanci, panie poslankyne, odporúčam vám, aby sme prebrali ešte ďalší návrh zákona a potom by sme sa dostali k hlasovaniu pred návrhmi pána poslanca Fica. Ešte dva návrhy zákona.
Je takýto súhlas, aby sme mohli takto pokračovať? Áno.
Ďakujem pekne zatiaľ pánu navrhovateľovi aj pani spravodajkyni.
Pokračujeme ďalej prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 603, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 626.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Tatár.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi v krátkosti uviesť v prvom čítaní návrh zákona, ktorý sa týka dvoch zákonov a hovorí o vlastníckych vzťahoch k pôde, najmä o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, o podmienkach. Čo má spoločné novela týchto dvoch zákonov, to sa týka aj lehôt, ktoré sú v týchto zákonoch uvedené. Vychádzame aj z toho, že úpravy vlastníckych vzťahov, ich, povedal by som, vyčistenie a danie na poriadok je aj obsahom programu vládnej koalície, vládneho programu. Také isté uznesenie sme prijali, keď sme zobrali na vedomie strednodobú stratégiu ekonomického a sociálneho rozvoja, kde je špeciálne aj kapitola o poľnohospodárstve.
Vlastníctvo ako také a jeho ochrana patrí k atribútom právneho štátu a k istotám občanov. Naša novela vychádza v ústrety potrebám občanov, a to v tom zmysle, že lehoty, ktoré boli určené na vyrovnanie a dokladovanie vlastníctva veľmi často u oprávnených osôb, ktoré z prirodzenosti veci a nakoniec aj z uvedených zákonov sú alebo mali by byť vlastníkmi pozemkov, nie sú schopné najmä z technických dôvodov dostáť týmto termínom a vyrovnať si vlastníctvo.
Najprv k tej novele zákona o pôde. Je tam lehota do konca roka 1992, dokedy si mohli občania podať reštitučný nárok a ani inštitút takzvaného domnelého vlastníka, ktorý bol zavedený ešte pred uplynutím tejto lehoty, neumožnil všetkým sa vôbec dozvedieť, že majú nárok, že sú prípadní dedičia, že v ich rodine bolo nejaké vlastníctvo a neboli to len tieto dôvody, pre ktoré sa v zmysle zákona o pôde oprávnené osoby, teda vlastníci nemohli uchádzať o svoj vlastný majetok.
Čiže ak sa chceme dotknúť tejto lehoty a zmeniť zákon tak, aby bolo možné aj dnes dodatočne v odôvodnených prípadoch sa obrátiť o vydanie, o reštitúciu pozemkov, tak vlastne len chceme naplniť základné občianske právo a základného ducha zákona o pôde. Nie je to tak, že by sme navrhovali jednoduché predĺženie tejto lehoty, ale navrhujeme namiesto toho, ako sa v zákone uvádza, že právo touto lehotou zaniká, zmeniť na premlčanie tohto práva s výnimkami, a to sú výnimky práve nejakej choroby či pobytu v zahraničí. Upozorňujem, že nie trvalého pobytu, ale keď niekto nebol v republike a nemohol si to z tohto dôvodu uplatniť, hoci bol občanom a hoci má nárok, alebo že sa nemohol o tom dozvedieť. Zároveň navrhujeme, aby ak v prípade, že štátna správa, na ktorú sa majú občania obracať, mala nejaké pochybnosti o ich oprávnených nárokoch, tak aby v týchto sporných prípadoch rozhodol potom na návrh oprávnenej osoby súd.
Tu je veľmi dôležité dodať, že navrhujeme, aby sa v zákone o pôde doplnil ešte ďalší § 33a, ktorý hovorí o tom, že týmito, nazval by som to, oneskorenými reštitučnými nárokmi nebudú dotknuté žiadne vlastnícke alebo užívacie práva na tie originálne pôvodné pozemky, o ktoré ide, pretože navrhujeme, ak vznikne takýto nárok, je oprávnený a pôda má byť vrátená, vydaná, reštituovaná, aby dnešný vlastník alebo užívateľ mal právo dohody. Ak sa nedohodne s tým budúcim nadobúdateľom, s oprávnenou osobou, tak potom navrhujeme, aby boli tieto reštitučné nároky uspokojené vydaním takzvaného náhradného pozemku zo Slovenského pozemkového fondu. Čiže tento navrhovaný paragraf dáva istotu všetkým vlastníkom, že týmito dodatočnými reštitúciami nebudú dotknuté ich práva.
Takýto návrh má význam pre občanov, pre ľudí a tie reálne vlastnícke vzťahy sú dôležité aj preto, aby sa v budúcnosti vyvinul reálny trh s pôdou. Samozrejme, že špeciálne v rezorte poľnohospodárstva pri dnešných ekonomických pomeroch to bude trvať možno dlhšie, ako by sme si všetci želali. Chcem sa tu zmieniť o jednej veci, ktorou je taký pohľad, že ak lehota uplynula, právo zaniklo, že nie možné sa k tomu nejakou retroaktivitou vrátiť. Toto bol aj názor Legislatívnej rady vlády, ktorá neodporúča vláde, aby z tohto jediného dôvodu celý zákon podporila vláda. Ja si nemyslím, že to je jediné možné stanovisko, jediné možné právne stanovisko, pretože už na samotnom prerokovaní v Legislatívnej rade vlády bolo iné stanovisko, a to z odboru aproximácie práva s Európskou úniou, a tam toto stanovisko bolo aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, aj v zmysle aproximácie práva podporné pre takéto vyčistenie vlastníckych vzťahov a na umožnenie skutočne uplatniť nárok oprávneným osobám o svoje vlastníctvo. Čiže už na samotnom rokovaní boli dva názory.
Druhá vec je, ako taký veľmi dôležitý príklad, a povedal by som precedens par excellence, je možno povedať, že o tom istom návrhu, o tom istom zákone, zákone o pôde číslo 229/1991 Zb. rokoval už po uplynutí prekluzívnej lehoty do konca roka 1992 Ústavný súd Českej republiky a rokoval v roku 1993. A Ústavný súd Českej republiky po uplynutí lehoty, čo je jediný možný dôvod, pre čo by niekto mohol považovať takúto novelu za protiústavnú, rokoval o tom istom zákone. Lebo to bol pôvodne spoločný federálny zákon.
Ústavný súd Českej republiky rozhodol po uplynutí lehoty o zmene podmienok na uplatnenie si nárokov. On nerozhodoval síce o tých oprávnených osobách, ktoré nemohli, zabudli, nevedeli, boli choré, boli odcestované, tak ako to my navrhujeme. Ale veľmi jednoznačne rozhodol v spore, keď boli pôvodne vylúčení spomedzi oprávnených osôb občania, ktorí nemali trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ústavný súd rozhodol ex post, čiže ide o podobný prípad, ako máme my teraz pred sebou. A ja preto tvrdím, že táto novela nie je protiústavná a že vlastne tie pochybnosti o tomto paragrafe, ktoré teraz máme, odstránime do druhého čítania. Ex post český Ústavný súd rozhodol, že si môžu uplatniť nárok aj po lehote osoby, ktoré mali občianstvo, ale nemali trvalý pobyt. Čiže to je o tom istom zákone v susednom štáte. Prelamuje to tú jedinú pochybnosť. Zdá sa teda, že to rozhodnutie by nemalo byť alebo nemôže byť čisto právne o posunutí do druhého čítania a v druhom čítaní o nejakom konečnom znení, ale že toto rozhodnutie v podstate bude rozhodnutie parlamentné, politické a ja tu dávam najmä na váhu to, že jednoducho štát má chrániť vlastníctvo a sme povinní občanom, ktorí majú takéto nároky, vyjsť v ústrety.
Druhá časť novely sa týka zákona číslo 180/1995 Z. z., ktorý vznikal za iných podmienok a za iným účelom ako zákon o pôde v roku 1991. Je o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a tým bola daná lehota do konca augusta tohto roku, a tento termín by som chcel veľmi zdôrazniť. Kto si do konca augusta tohto roku nevyrovná, neuplatní, nestihne pôdu vysporiadať, jednoducho jeho pôda, hoci je z logiky veci a zo všetkého, čo by právny štát mal občanovi voči vlastníctvu poskytovať, jeho pôda sa vlastne stane majetkom štátu. Takže ja si myslím, že zákon číslo 180 má poštátňovací charakter takou akousi právnou cestou v lehote piatich rokov.
Musím pripomenúť, že aj koaličná rada sa zhodla na tom, keď boli diskusie o tom, že neidentifikovaná pôda má prísť pod správu obcí, že je nutné zároveň predĺžiť túto lehotu. Upozorňujem najmä verejnosť na to, že lehota sa končí koncom augusta. Čiže po prázdninách, ak nič nezmeníme, a veľmi na to nalieham, aby sme to zmenili, občania prídu o svoj majetok a my sme veľmi proti tomu, aby sa tak stalo.
Takže tá druhá časť, tá druhá novela je aj naprosto v zhode s rozhodnutím koaličnej rady a my sme sa rozhodli ako poslanci viacerých koaličných klubov, aby sme nepremeškali v ústrety občanom predĺženie lehoty o päť rokov, podať tento návrh zákona, povedal by som, v podstate na poslednú chvíľku, pretože už potom by poslanecký návrh nemohol byť prerokovaný v prvom, druhom a treťom čítaní tak, aby sa to stihlo pred koncom augusta a bolo by to neskoro. Už by to bolo možné urobiť jedine vládnym návrhom a skráteným legislatívnym konaním, ale tam si zas neviem predstaviť nejaký titul z rokovacieho poriadku, prečo by vláda mala tak urobiť.
Okrem tohto, že to predlžujeme o päť rokov a do roku 2005 by tým bola možnosť si vyrovnať vlastnícke vzťahy, je tu aj termín, ktorý je hraničný termín v zhode s Európskou úniou, aby sme mali už poriadok vo vyrovnaní vlastníckych vzťahov a takú právnu istotu pre budúcnosť. Myslím si, že by sme týchto päť rokov potom naozaj mali využiť my ako parlament alebo vláda, vládna koalícia, verejní činitelia zodpovední za to, ako občania dostávajú informáciu, aby všetci boli informovaní, aby sa snažili si to vyrovnať, aby sme nemali ten istý problém, že niekto sa to nedozvedel, ako to je doteraz.
Okrem toho v tom zákone číslo 180 sa vyskytol veľmi nešťastne citovaný Občiansky zákonník. Ide o ten problém s vydržaním. Zákon číslo 180 cituje len jednu polovicu Občianskeho práva, a to, že stačí, ak niekto desať rokov užíva pozemok, osvedčí to u notára a katastre zapisujú vlastníctvo. Potom je veľmi ťažko sa súdiť, že vlastne to bol niekto, kto tam prišiel a ten pôvodný vlastník bol o túto pôdu pripravený. Občiansky zákonník totiž pozná dve podmienky na vydržanie a tá hlavná podľa mňa je v tom, že vydržiteľ je dobromyseľný v tom, že tá pôda mu patrí. To značí, že to nie je nejaký podvodník. Jednoducho, že má dôkazy o tom, že je na svojom a zároveň, že ju desať rokov užíva a potom je mu zapísaná. Čiže jednoducho tam tento dôležitý citát dopĺňame, aby nedochádzalo k takým nedorozumeniam ako za posledných päť rokov.
Je tam ešte jedna vec v zákone číslo 180. Navrhujeme, aby komisie, ktoré obnovené evidencie k pozemkom vykonávajú, aby boli jednoznačne definované v zákone, pretože stalo sa aj to, a to je aj prípad, ktorý som zažil ja na vlastnej koži. V obci, kde leží nejaká pôda, sa robí obnovená evidencia vlastníctva k pozemkom, ja sa obrátim na tú obec, ktorá má byť zo zákona účastníkom tej komisie a má tú obnovenú evidenciu organizovať, ale obec o tom ani nevie a celé sa to deje na úrovni okresného úradu. Preto navrhujeme, aby sa spresnili počty a nominácie do tých komisií.
Toľko k paragrafom návrhu zákona. Treba ešte zdôrazniť, že táto dvojnovela týchto dvoch zákonov sa netýka neidentifikovanej pôdy. Týka sa pôdy oprávnených vlastníkov, oprávnených osôb a ich občianskych práv, aby si mohli uplatniť svoje vlastnícke práva. Veľmi rád by som vás poprosil, aby sme z týchto všetkých dôvodov posunuli návrh do druhého čítania, pretože, ako hovorím, tie právne pochybnosti môžeme odstrániť len politickou rozpravou, lebo sú aj úplne opačné právne hľadiská. Verím, že budú odstránené. A čo sa týka tých jednoduchých formulácií, tak zároveň nám tiež proces druhého čítania umožní dokonca aj rozšíriť, spresniť alebo dopracovať tento návrh. Ja vás aj v mene občanov, ktorým chceme napraviť ich majetkové krivdy narovnaním vzťahov a v mene ochrany občana a jeho vlastníckych práv, prosím o podporu tohto návrhu v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.