Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu navrhovateľovi za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Ferdinandovi Petrákovi.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Petrák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (tlač 596), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to je doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 31. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca si v prvom čítaním osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorá je aj v programovom vyhlásení vlády a ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Odporúčam preto prerokovať tento návrh v druhom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Štyria poslanci.
Vážení páni poslanci, nato tam máte tlačidlo, aby ste včas zatlačili, aj pán poslanec Maňka. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.
Pán poslanec Prokopovič, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
aj keď je nás tu menej, dovolím si pozrieť sa na túto problematiku z trošku iného pohľadu, pretože pán predkladateľ, ktorého sme poverili ako iniciatívna skupina poslancov, myslím si dosť vyčerpávajúco z vecnej stránky vysvetlil a zdôvodnil potrebu, ako aj vecný obsah novely zákona o dani z príjmu, ktorou sa upravuje využívanie alebo používanie paušálnej dane. Ja by som chcel povedať niekoľko slov ako jeden zo skupiny predkladateľov o tom, ako sa rodila táto novela, ako bola prerokúvaná, ako sa tam tie jednotlivé ustanovenia, ktoré tam sú a voči ktorým možno niekto má výhrady, ako sa tam dostali, aby to mal potom ľahšie pri hlasovaní.
Myšlienka paušálnej dane vznikla pred niekoľkými rokmi, ešte keď sme živnostníci a podnikatelia tvorili program pomoci malému a strednému podnikaniu, kde sme si ako za jednu z hlavných priorít stanovili uľahčenie administratívy a prekonanie zbytočnej byrokracie pri rokovaní s administratívnymi orgánmi. Paušálna daň, respektíve jej zavedenie, jej platenie je len sekundárnym javom toho. V prvom rade treba mať na mysli, že zmyslom paušálnych daní je zjednodušenie administratívy. To je prvý cieľ, ktorý sa sleduje zavedením paušálnych daní. Teda paušálna daň je len sekundárnym, druhotným javom tejto myšlienky. Druhou myšlienkou, hlavnou, nosnou, ktorá bola naším motívom pri rozpracovaní využívania paušálnej dane, je uľahčenie začínajúcim podnikateľom v oblasti platenia dane, v oblasti odvodov do fondov, a teda úzka previazanosť je tu aj so znížením nezamestnanosti, pretože je to logické a je to dokázateľné na príkladoch aj okolitých krajín. Tam, kde dali maximálnu podporu začínajúcim podnikateľom, prejavilo sa to aj v znížení počtu nezamestnaných. Takže to bol druhý motív, ktorý sledovala myšlienka zavedenia paušálnych daní. Teda opakujem. Zmyslom paušálnych daní nie je zaplatenie paušálnej dane. To je len sekundárny jav. Zmyslom je odstrániť zbytočnú administratívu, prípadne byrokraciu a, samozrejme, podieľať sa na znížení nezamestnanosti.
S touto myšlienkou sme sa reálne začali pohrávať pri programovom vyhlásení vlády, a tak ako tu bolo dnes spomínané, v programovom vyhlásení vlády to je. Je tam dokonca presne citované z programu pomoci malému a strednému podnikaniu, na príprave ktorého som sa podieľal pred tromi rokmi, takzvané daňové licencie. Presne sa to spomínalo aj v mojom návrhu zákona o drobnom podnikaní, ktorý som predkladal na jeseň minulého roku. Čiže tento pojem alebo táto myšlienka tu bola reálna už v minulom roku. Nakoniec nebudem rozoberať teraz peripetie okolo toho. V decembri bol prijatý zákon o dani z príjmu, ktorý v § 15 a § 16 riešil využívanie paušálnej dane vrátane paušálnej dane pre začínajúcich podnikateľov. Avšak a ktorí ste v decembri, myslím si 8. alebo 9. decembra pri schvaľovaní tohto zákona tu boli, pamätáte sa, z tohto miesta, a je to zaznamenané, som vtedy upozorňoval, že tento nový zákon o dani z príjmu, takáto úprava neprinesie nič živnostníkom a drobným podnikateľom, pretože rozsah toho, ako je momentálne v zákone číslo 366 o dani z príjmu je skutočne tak úzko vymedzený, že to ani nemohlo inak dopadnúť. Myslím si, že nie je tu priestor teraz na to a ani dôvod na to, aby sme hľadali príčiny. Proste nevyšlo to, neuplatnilo sa to, využilo to žalostne málo živnostníkov a podnikateľov. Nie preto, že by nechceli, nie preto, že by nemali záujem, ale preto, že sa nemohli dostať do tých kritérií, ktoré boli na to stanovené.
Z tohto dôvodu v koaličnej rade začiatkom tohto roku som bol požiadaný ako predkladateľ zákona o drobnom podnikaní, keďže boli k nemu pripomienky zo strany legislatívcov, že nejakým neštandardným spôsobom riešim nepriamo novelu zákona, čo síce nebolo v rozpore, ale je to neobvyklé, neštandardné a podobne, bol som požiadaný, aby som prehodnotil svoje stanovisko a v prípade, že stiahnem svoj návrh zákona, koaličná rada vyjadruje podporu, aby sme tieto veci riešili spolu s ďalšími poslancami, teda tá iniciatívna skupina poslancov formou priamych noviel štyroch zákonov, zákona o dani z príjmov, zákona o zdravotnej poisťovni a tak ďalej, zákona o Sociálnej poisťovni a zákona o zamestnanosti, ktoré riešia odvody do fondov. Po krátkej úvahe priamo v koaličnej rade ja som s týmto návrhom súhlasil a upozornil som, že keď budeme robiť priame novely, nemienim nič zľavovať z toho okruhu osôb, dokonca práve naopak, že budem žiadať, aby bolo rozšírenie podstatne väčšie, pretože je už jasné, že už úzky okruh alebo to úzke ohraničenie neprinesie želaný účinok a práve naopak, tak ako vyvolalo, vyvolá ešte ďalej averziu živnostníkov a podnikateľov voči nám poslancom vládnej koalície, že nemáme záujem riešiť túto situáciu.
Z tohto dôvodu teda bola vytvorená tá iniciatívna skupina poslancov na riešenie týchto problémov. My sme okamžite zvolali prvé stretnutie. Chceli sme, aby tam boli zúčastnení jednotliví ministri, teda šéfovia rezortov, aby sme si ujasnili filozofiu. Žiaľ, na naše pozvanie, ktoré sme adresovali priamo ministrom, prišli zástupcovia ministerstiev bez urážky teraz, aby som chcel dehonestovať postavenie niekoho, bolo to v našom žargóne a keď hovoríme možno c), d), lebo sa tam neobjavili ani štátni tajomníci, dokonca v dvoch prípadoch ani riaditelia sekcií. Prišli tam na úrovni riaditeľa odborov, ktorí so všetkým, čo sme tam štyria poslanci, ktorí sme tam boli vtedy prítomní, s akými návrhmi prišli, prakticky so všetkým súhlasili.
To bolo prvé kolo rokovaní. Práve na základe toho pokračovali druhé kolá rokovania, na ktorých sa zúčastňovali jednotliví zástupcovia už na úrovni trebárs na ministerstve financií na úrovni štátneho tajomníka, respektíve na úrovni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na úrovni ministerstva zdravotníctva, ktorých sa týkali otázky odvodov do fondov, príslušní riaditelia sekcií. Tak aj vznikla táto novela zákona, ktorú tu dnes odôvodnil kolega pán poslanec Šimko, čiže táto novela je výsledkom konsenzu, výsledkom štyroch až piatich kôl rokovaní na úrovni, o ktorej som spomínal, a môžem povedať, že naše návrhy boli oveľa väčšie, chceli sme to riešiť v oveľa širšom meradle, ale práve na základe aj povedzme štátneho tajomníka ministerstva financií sme redukovali svoje názory, svoje návrhy v tejto oblasti na novelu v tomto znení, v akom ju máte pred sebou.
Napriek tomu, ako spomínam, že táto novela je konsenzom rokovaní medzi skupinou poslancov a jednotlivými ministerstvami, napriek tomu, keďže aj naďalej sú výhrady z niektorých rezortov, napriek tomu, že bolo dosť času ozrejmiť si tieto veci, ale sú, my ich akceptujeme, my ich berieme a práve priestor medzi prvým a druhým čítaním je ten priestor, ktorý je možné využiť na to, aby sme úplne, aby sme úplne zladili svoje názory na riešenie tejto problematiky. Nakoniec aj včerajšie stretnutie nás poslancov pred začatím schôdze, myslím si, že ktorí ste tam boli, potvrdíte moje slová, prinieslo asi ten záver, že treba rokovať. Rokovať, dohodnúť sa. A to sme ochotní. To môžem povedať za všetkých mojich kolegov, ktorí sú v tej iniciatívnej skupine. Sme ochotní rokovať tak, aby v druhom čítaní tu bol návrh zákona, ktorý bude konsenzom a súhlasom tak rezortov, ako aj skupiny poslancov.
Toľko som si teda pokladal za povinnosť povedať v rozprave, pretože som počul rôzne debaty o podpore, nepodpore. Ešte raz hovorím, je tu priestor medzi prvým a druhým čítaní. Ak je nejaká pochybnosť, ak sú nejaké výhrady, máme skutočne záujem, aby sa to schvaľovalo absolútnou väčšinou, aby sa prijal taký kompromis, ktorý bude výhodný pre všetkých, bude výhodný pre svedomie každého poslanca. A preto vás všetkých žiadam a prosím, aby ste podporili hlasovaním túto novelu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou nereaguje nikto. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Bartoš.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
rád by som podčiarkol spoluúčasť Demokratickej strany a spoluúčasť celej vládnej koalície na tvorbe tohto zákona. Spomeňme si, keď sa predkladali ozdravné kroky, ktoré boli prijaté vládou v máji minulého roku, tak v opatreniach, ktoré mali byť na podporu podnikateľského prostredia, na ozdravenie daného prostredia, tak podpredseda vlády Ivan Mikloš predkladal aj takzvanú paušálnu daň. Vývoj bol taký, a tu by som, čo sa týka poctivosti, pochválil ministerstvo financií, že jedine ministerstvo financií pripravilo v zákone o dani z príjmov aj kategóriu paušálnej dane. Druhá vec je, či to bolo vyhovujúce pre dané prostredie, ten rozsah a detaily. Ale treba povedať, že ostatné rezorty nezareagovali na vládny materiál ozdravných krokov a jednoducho preto sa museli toho ujať aj poslanci, pretože ak je zákon o daniach z príjmov nastavený na paušálnu daň a hovoríme o tom, ak to v detailoch má byť, tak zároveň ostatné odvody - sociálna, zdravotná poisťovňa, Úrad práce neexistovali. Jednoducho nebolo možné paušálnu daň splniť. Keby jednoducho celá vláda pripravila po rezortoch všetky svoje čiastkové novely, tak by sme sa nemuseli venovať tomu z poslaneckých lavíc. Naopak, urobilo sa to z poslaneckých lavíc a treba povedať, že my sme boli vždy za čo najnižšie a najjednoduchšie zdaňovanie a my sme aj prispeli potom k tomu, že sa našiel koaličný konsenzus, že by to nebolo len z jednej politickej strany alebo z jedného politického klubu, ale že by to mala byť celá koalícia, ktorá sa na tom zúčastní.
Je tu zatiaľ iba jedna časť toho všetkého, čo chceme urobiť pre ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia. Pôjde o ďalšie daňové zjednodušenia, iné legislatívne opatrenia. Celý zápas proti druhotnej platobnej neschopnosti sme spustili zákonom o konkurze a vyrovnaní a dokonca je možné v tomto daňovom zákone ešte v druhom čítaní urobiť ďalšie rozšírenia, zlepšenia napríklad pre rezort poľnohospodárstva, o čom budeme rozprávať potom vo výboroch. Paušálna daň, s ktorou, žiaľ, meškáme, verím, že teraz bude prijatá. Naozaj je to nacielené na zmenu životnej úrovne, na zvýšenie zamestnanosti, je to zacielené cez malých a stredných podnikateľov tým nižším ročným obratom aj do regiónov, pretože len sebestačnosť regiónov je spolučiniteľ, ktorý môže pohnúť životnú úroveň v regiónoch.
Preto chcem povedať, že je potrebné, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania vrátane tých troch ďalších zákonov, ktoré nasledujú, pretože tvoria jeden celok. Som presvedčený, že je vôľa zladiť všetky záujmy. Je možné teda nájsť zlepšenia, spresnenia, doplnky, prípadne ak bude na tom zhoda, tak nejaké zúženia, pretože aj o tom bola reč, ale myslím si, že jediná rozumná cesta je podporiť to, pretože ľudia na to čakajú a čakajú na to ľudia, ktorí ani netušia, že by to pre nich mohlo byť výhodné. To je naozaj tá zamestnanosť, to je naozaj pomoc regiónom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou nechce nikto reagovať.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bartoš. Pripraví sa pán poslanec Maňka.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec S. Bartoš:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
bol som členom pracovnej skupiny, ktorá pripravovala návrh tohto zákona i ďalších troch zákonov, a teda som vlastne aj jeden z predkladateľov tohto návrhu zákona. Poctivo však musím priznať, že som sa zúčastnil iba na prvom úvodnom rokovaní, kde sme si povedali akési úvodné noty a na ďalších rokovaniach z technickoorganizačných dôvodov som sa nezúčastnil, čiže vlastne výsledný návrh zákona poznám až teraz, keď je takto predložený na rokovanie Národnej rady. Chcem povedať za seba i za členov klubu poslancov Strany demokratickej ľavice, že tento výsledný návrh vysoko prekračuje rámec pôvodnej dohody, a keď by sa neuskutočnili niektoré zmeny, v druhom čítaní by sme nemohli podporiť takto navrhovaný zákon.
Preto som aj ja z tohto dôvodu nepodpísal návrh, ktorý išiel do Národnej rady, a overil som si na organizačnom odbore, že nie je nikým podpísaný, takže to je istý formálnoprávny nedostatok, ktorý by bolo treba dodatočne odstrániť.
A chcem ešte jednu poznámku. Navyše si myslíme, že by bolo treba návrh prepracovať, pretože medzi paušálnikov sú zahrnutí aj daňovníci - neživnostníci, ako to pán predkladateľ uviedol, ktorých príjem síce nepresahuje dovolenú príjmovú hranicu pre paušálnu daň, ale mnohí z nich majú len minimálne výdavky a sú vlastne vysoko ziskoví a významne prispievajú daňovými odvodmi do štátneho rozpočtu. Čiže bol by tak významne aj postihnutý, i keď nie v tomto roku, ale v budúcom roku, aj štátny rozpočet.
Za klub poslancov SDĽ v tomto prípade očakávame, že medzi prvým a druhým čítaní sa uskutočnia po vzájomnej konzultácii isté zmeny, ktoré vyústia do prijateľných pozmeňujúcich návrhov. Napriek tomu, čo som povedal, poslanci za SDĽ v prvom čítaní návrh zákona podporia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som reagovať na pána poslanca Bartoša odzadu jeho vystúpenia. Najprv mu poďakovať za to, že povedal v mene poslancov SDĽ, že podporia posunutie do druhého čítania. Chcem ho ubezpečiť, tak ako som povedal, v rozprave, myslím si, že povedal aj predkladateľ pán Šimko za nás všetkých, skupinu poslancov, že jednoznačne máme záujem o rokovanie, máme záujem dotvoriť ho tak, aby bol voliteľný alebo hlasovateľný, ak mám použiť takýto výraz pre všetkých, nielen pre tú nadpolovičnú časť poslancov.
Na druhej strane zase mám určité výhrady voči tomu, aj čo bolo v rozprave pánom Bartošom povedané ohľadom tých slobodných živností, že majú vysoké zisky a podobne. Myslím si, že sa stačí skontaktovať s pánom riaditeľom Ústredného daňového riaditeľstva, ten podal presné informácie. Práve preto sme ich do toho zahrnuli, že tieto skupiny do príjmov 1,5 milióna ročne neplatia temer žiadnu daň. Sú to šikovní, fundovaní ľudia, ktorí sa v tomto smere pohybujú a vedia, ako narábať s výdavkami, s nákladmi, aby dane neplatili. A takto budú platiť aspoň tých 20 - 30 tisíc korún mesačne. To bola naša motivácia, nie im umožniť nekalé nejaké zisky, takže, aby to bolo správne pochopené. Ale akceptujem požiadavku pána Bartoša aj poslaneckého klubu SDĽ a sme ochotní rokovať tak, aby to bolo konsenzom nás všetkých.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že bolo by chybou, keby sme sa nechali zaviesť do nejakej diskusie, ktorá by opäť znehodnotila tento návrh do polohy, že by nepomohol našim podnikateľom. Pretože všetci alebo väčšina z vás, ktorí chodia na poslanecké prieskumy, sa mala možnosť presvedčiť, že to, čo hovoria predkladatelia v dôvodovej správe, to je pravda, že nám nepomohol tento problém natoľko, ako sme hádam očakávali. I keď mnohí už tušili pri tom návrhu zákona, že to bude asi tak. Ja by som sa neobával toho, čo predrečník alebo hlavný rečník hovoril, pretože tu nie je problém, potom skutočne, ako pán Prokopovič hovorí, sa dohodnúť a tie lobistické nejaké ťahy alebo skupiny jednoducho vyblokovať. Len nedajme sa do diskusie, ktorá by zase urobila ten zákon takým, že nebude prínosom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Ja len pre postup a záznam v rámci rokovania, čo sa týka odpisov, tak ja som, samozrejme, podpísal ten zákon a verím, že po všetkých slovách, ktoré tu odzneli, keď nájdeme konsenzus, ku ktorému všetci chceme smerovať, že aj pán kolega, pán poslanec Bartoš bude potom už pripravený sa podpísať pod ten zákon, ktorý spolu začali vytvárať pred nejakými mesiacmi.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána poslanca Bartoša, či chce reagovať. Nie.
Ďalší v rozprave a posledný vystúpi pán poslanec Maňka.
Nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojil k mojim predrečníkom a aby som sa poďakoval predkladateľom za to, že sa do takéhoto zákona pustili. Rozhodne tie myšlienky sú veľmi zaujímavé a rozhodne po tom dopracovaní, čo sme si povedali, budú prínosom pre našu ekonomiku. Ja by som mal len pár pripomienok, ktoré by sme si mali potom ešte premyslieť do druhého čítania. Samozrejme, takisto hovorím, že podporujem tento zákon do druhého čítania, ale potrebujeme niektoré veci potom ešte dotiahnuť v tomto druhom čítaní.
Mne trošku chýba celkovo v Národnej rade akýsi systém ISO 9000, ktorý zabráni tomu, aby niekto, teraz nehovorím o tomto zákone, ale hovorím vo všeobecnosti, aby niekto niečo nevymyslel a nestalo sa, že to neposúdi spätne nejaký odborník a že sa nám nedostane do parlamentu nejaký paškvil. Určite sa dostane, a preto skúsime asi popracovať na tom, aby sme vymysleli akýsi systém ISO 9000 v legislatívnom procese, ktorý by spätne, keď niečo závažného vznikne, spätne vrátil ten zákon do odbornej diskusie, aby sa nestalo naozaj skutočne niečo, čo budeme všetci ľutovať.
A takisto by som chcel potom poprosiť predkladateľov tohto zákona, v každom prípade, samozrejme, stanovisko vlády, k tomu potrebujeme do druhého čítania, lebo sa nám stalo aj minule, nevravím, že je to chybou predkladateľov, počuli sme, že niekedy trošku tá komunikácia mierne viazne, ale v každom prípade je potrebné, aby bolo stanovisko vlády k tomuto zákonu. A bolo by ho treba podrobiť aj diskusii možno v komore živnostníkov a vlastne, aby sme dostali takéto stanoviská do druhého čítania. Bude sa potrebné pozrieť na niektoré profesie, lebo sme použili negatívnu špecifikáciu činností, ktorá môže byť v istom prípade riziková v tom, že môžeme pozabudnúť na nejakú takú živnosť alebo na niečo také, ktoré zbadáme o mesiac, že sme to tam neuviedli. Ideálnejšie by bolo nie negatívna, ale pozitívna špecifikácia, keď by sme si presne vyčlenili to, čo do toho spadá, a nie to, čo do toho nespadá, lebo vravím, je tu isté riziko.
Chcel by som poukázať na to, že do tejto kategórie úľav spadajú napríklad aj exekútori, čo zrejme naši predkladatelia odstránia v druhom čítaní, lebo by to bolo neadekvátne, keď vieme, že dnes exekútori patria medzi tie príjmovo zaujímavé skupiny a mohlo by dochádzať k niektorým únikom, lebo dá sa to, samozrejme, obísť, aj exekútori môžu obísť tento zákon.
Ďalej chcem poukázať pri stavebných firmách. Je tu zaujímavá otázka. Vieme, že v podnikaní podnikateľ, živnostník by mal byť aj vlastníkom výrobného prostriedku. A môže sa stať také riziko, že nejaká firma skúpi počítače, skúpi na projektovanie a potom si bude platiť živnostníka projektanta, ktorý bude na jeho výrobnom prostriedku pracovať a, samozrejme, bez DPH, bez všetkého, DPH bude tá veľká firma odvádzať a môže to istým spôsobom byť diskriminácia príjmov pre iných konkurentov zo zahraničia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže treba sa na to ešte, samozrejme, pozrieť.
Nie som odborník v oblasti medicíny, ale možno je podobné niečo aj u lekárov, že budú lekári bez prístrojov, bez techniky, aby sa zmestili do tých 1,5 milióna korún. A keď by si niekto chcel nakúpiť už dobrú technológiu, tak by, samozrejme, musel mať tie príjmy vyššie ako 1,5 milióna korún a sám by uvažoval o tom, ako sa nevytlačiť z toho objemu 1,5 milióna korún príjmov. Treba domyslieť aj túto oblasť. A treba domyslieť aj oblasť DPH, bez DPH a s DPH, lebo bez DPH je príjem aj DPH a tí, čo sú platcovia DPH, tak zase tých príjem je to, čo bez DPH. Musíme si vlastne tú špecifikáciu ešte rozobrať a rozdiskutovať, akým spôsobom to bude.
To som vlastne iba stručne povedal niektoré svoje postrehy z toho, čo som tu prečítal, ale v každom prípade opakujem znovu, podporím tento zákon do druhého čítania. A verím, že po rozdiskutovaní aj tieto veci, ktoré som tu uviedol, spoločne zvládneme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať s faktickou pán poslanec Šepták. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na pána poslanca Maňku. Myslím si, že je chybou a tá chyba sa prejavuje často aj tu v parlamente u jednotlivých poslancov, keď sa neustále rozmýšľa nad tým, ako kto bude daňovo unikať. Ja si myslím, že tento návrh zákona, ktorý tu skupina poslancov predložila, má síce viac problémov, ale myslím si, že sa snaží rozmýšľať pozitívne. Snaží sa konkrétnym spôsobom umožniť ľuďom podnikať, aby sa odrazili od toho dna, aby sme konečne riešili obrovskú nezamestnanosť, ktorá je na Slovensku, čiže v tomto chápem to pozitívum. Samozrejme, že na to, aby tento zákon mal nejaké opodstatnenie, budú musieť nasledovať ďalšie kroky, o ktorých aj predkladatelia hovoria, že musia prísť. Musí sa na to nasmerovať rekvalifikácia, musí sa na to nasmerovať školstvo, aby sme ľudí naučili podnikať. Musíme konečne ľuďom ukázať, že sa nemusia báť podnikať, že je potrebné, aby sa odpojili od štátu a že nemajú žiadne zákonné problémy, respektíve prekážky na to, aby podnikali, že si jednoducho zaplatia ako malí živnostníci paušálnu daň a rozbehnú si svoje podnikanie. Pokiaľ prekročia tú hranicu, ktorá je stanovená, potom sa dá, samozrejme, zdaňovať inak, ale toto je vlastne na rozbeh malých podnikateľov, ktorých skutočne dnes táto republika potrebuje, aby sa odpojili, dá sa povedať od krku štátu, aby sa starali sami o seba. To je potrebné. Vážim si tento zákon v tom, že začína ľudí pomaličky vychovávať, a ďalší zákon, ktorý tu bude, je toho dôkazom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maňka, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci, aj za to, že si môžeme vyskúšať vlastne túto spätnú formu diskusie. Ďakujem pánu poslancovi Šeptákovi. Samozrejme, ja som uviedol okrem tohto jedného dôvodu aj viacej dôvodov, čiže bolo ich tam viac. Toto bol možno zlomok. Ale chcel som doplniť svoje vystúpenie o jedno, že požadujem, aby sme dali tento zákon aj do výboru pre pôdohospodárstvo a je to akože veľká SOP. To som chcel povedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa spoločného navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.
Poslanec J. Šimko:
Vážení kolegovia, veľmi stručne.
Ďakujem za vystúpenia, v ktorých ste vyjadrili to, že mienite pravdepodobne podporiť hlasovanie postúpiť do druhého čítania, aj že ste naznačili okruh, s ktorým sa vy zatiaľ neviete vyrovnať s tým návrhom, ktorý bol predložený. To bol náš cieľ. My sme sa pokúsili vlastne urobiť maximálne široké spektrum na to, aby sme to mohli v diskusii celé vyčistiť. To sa nám tým podarilo. Urobili sme to aj tým spôsobom, že sme istým spôsobom aj medializovali tento zámer, aby sa ukázalo, že všetky spoločenské skupiny ľudí mali možnosť sa k tomu vyjadriť. To sa tiež podarilo, pretože nám ako predkladateľom boli doručené rôzne písomné dokumenty a doklady o tom, prečo tá alebo oná profesia by tam mala byť alebo by tam nemala byť. Nie je to cieľ tohto rokovania dnes. Vo výboroch si to všetko prejdeme a bude všetko len vecou ekonomického preukazovania argumentácie. A teším sa na to, že vlastne zjednotíme názory a že asi urobíme dobrú vec, ktorá pomôže ľuďom pri podnikaní, a tým odbremení štát v starostlivosti o nich.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči.
Poslanec F. Petrák:
V rozprave vystúpili štyria poslanci. Dá sa povedať, že len jeden návrh sa dá chápať ako procedurálny a ide o návrh, pri ktorom je odporúčanie rozšíriť výbory, kde sa bude problematika prerokúvať, o výbor pre pôdohospodárstvo. Ja si tento návrh osvojujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že ešte aj ďalšie tri návrhy zákonov fakticky spolu súvisia, navrhujem a k tomu žiadam aj stanovisko Národnej rady, aby sme hlasovali aj o tomto návrhu zákona spolu s ďalšími troma s tým, že potom by sme mohli spojiť rozpravu k tým ďalším trom zákonom do jedného bodu. Pýtam sa, či je spoločný súhlas. Áno. Zatiaľ ďakujem aj pánu navrhovateľovi, aj spravodajcovi.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 597. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 621.
Ďalším návrhom je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 598 a návrh na pridelenie návrhu na prerokovanie výborom ako tlač 622.
A posledný návrh je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 599 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 623.
Tieto zákony za skupinu poslancov uvedie pán poslanec Prokopovič.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som sa pokúsil spoločne odôvodniť návrhy zákonov, stručne povedané zákony o odvodoch do jednotlivých fondov, ktoré úzko súvisia s novelou zákona o dani z príjmu.
Keď sme v decembri minulého roka prijali zákon číslo 366 o dani z príjmu, ktorý rieši aj otázku paušálnych daní, v tomto zákone nebolo možné ani neboli riešené otázky odvodov do jednotlivých fondov. Následne, keď som po rokovaní v koaličnej rade stiahol svoj návrh zákona o drobnom podnikaní, ktorý komplexne riešil v súvislosti s paušálnou daňou aj odvody do jednotlivých fondov, vznikla situácia, ktorá platí dodnes, že pre používateľov paušálnej dane nie je možné stanoviť vymeriavací základ, pretože terajšia legislatíva v oblasti odvodov do fondov hovorí, že vymeriavacím základom je polovica daňového základu. A keďže paušálna daň nepozná pojem daňový základ, pozná iba pojem príjem za príslušný rok, tým si aj dodnes vysvetľujú niektorí pracovníci zdravotných poisťovní, sociálnych poisťovní alebo Fondu zamestnanosti, že vymeriavacím základom je príjem.
Ja som v dôvodovej správe pri jednotlivých zákonoch aj uviedol príklad, čo to spôsobuje. Napríklad pri zákone o odvodoch do zdravotných poisťovní - tam len chcem, aby ste si upravili sumu 68 500 na 34 250, to bola chyba pri prepisovaní - tam skutočne, ak by platil normálne daň pri príjme 500 tisíc korún zhruba podľa prepočtu, aké sú náklady, vychádza mu ročný odvod do zdravotnej poisťovne 3 288 korún. Ak by sa za jeho daňový základ počítal ročný príjem 500 tisíc korún, tak mu odvod do zdravotnej poisťovne nabehne na 34 tisíc, čo pri 500 tisíc ročného príjmu predstavuje mesačnú tržbu zhruba 40 tisíc korún a dennú tržbu okolo 2 tisíc korún - tržbu, nie zisk, tržbu 2 tisíc korún. Do zdravotnej poisťovne 34 tisíc ročne, to je skutočne neúmerné. Takže z tohto dôvodu si myslím, aj som viackrát upozornil, že ešte existuje v tomto smere "chaos", keďže paušálna daň hlavne pre tých, ktorí sa prihlásili k paušálnej dani, ale aj začali podnikať až v januári, teda nemajú starý vymeriavací základ, na základe ktorého by im mohli vypočítať odvody, je to chaotické a nedá sa to vypočítať.
Z tohto dôvodu, keďže podľa nášho názoru - tej skupiny poslancov - zatiaľ neboli rezorty dostatočne iniciatívne, aby pripravili tieto novely alebo tieto právne normy, tak sme sa to podujali robiť sami, samozrejme, v spolupráci s nimi.
Chcem podotknúť, že takisto platí to, čo sme aj s kolegom Šimkom, pánom kolegom Tatárom hovorili aj pri zákone o dani z príjmu, že nič nie je dogma a všetko je možné medzi prvým a druhým čítaním zlepšiť, prípadne niečo ošetriť.
Chcem však len podotknúť, že všetky tieto tri novely o odvodoch do zdravotnej poisťovne, do Sociálnej poisťovne a do Fondu zamestnanosti, tieto príslušné zákony boli prerokované s jednotlivými rezortmi, a to tak, že textácia novely, ktorú máte pred sebou o odvodoch do Sociálnej poisťovne a do Fondu zamestnanosti, je presnou textáciou, ktorú sme dostali priamo z príslušného rezortu. Nevkladali sme tam ani čiarku, ani bodku. Nič. Presne tá textácia, ako si ju predstavovalo príslušné ministerstvo, tak je to tam. Čo sa týka odvodov do zdravotnej poisťovne, takisto sme to prerokovali na úrovni generálneho riaditeľa sekcie zdravotnej poisťovne a textáciu sme upravili tak, aby zodpovedala príslušnému zákonu vrátane príslušnej terminológie. Toľko teda na zdôvodnenie.
Ešte raz apelujem na vás, že to treba urýchlene riešiť, lebo momentálne paušálna daň aj spôsobom, akým je riešená v zákone číslo číslo 366 z decembra minulého roka, v nadväznosti na to nie sú upravené normy, ktoré by riešili vymeriavací základ pre odvody do fondov, a to práve riešime v týchto troch novelách práve my. Takže chcel by som vás poprosiť o vašu podporu pri hlasovaní o prechode do druhého čítania. Ako som spomínal platí, čo som povedal aj pred tým, je možná akákoľvek dohoda, prehodnotenie, pokiaľ sa niekomu tam niečo nebude zdať s tým, že podotýkam, že tá textácia je taká presná, ako nám ju dali príslušné rezorty.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu navrhovateľovi a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni gestorského výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Haluškovej a žiadam ju, aby zaujala stanovisko k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia.
Nech sa páči.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážené panie kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 597), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo.
Ako spravodajkyňa si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.
Prosím vás, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.