Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Kötelesovi.
Nech sa páči.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a mení a dopĺňa sa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 605), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 636 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 19. júna.
Pán predseda, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie spoločnej správy.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán podpredseda Andel. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tlači pod číslom 605. Je pravda, že zákon číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ale aj zákon číslo 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe prešli malými zmenami, ktoré bolo možné malými novelizáciami týchto zákonov upraviť. Namiesto drobných úprav je však predložený zákon, ktorý dobre zabehnutý zákon číslo 136/1995 Z. z. v podstate ruší. To však nie je podstatné, ale podstatné je to, že sa nám javí, že sú za tým lobistické skupiny, ktoré ovplyvňujú ministerstvo, a tým aj vládu, a my dostávame príkaz alebo objednávku tu v parlamente na schválenie zákona od skupín, ktoré na týchto novelizáciách chcú v podstate profitovať. Keď to nešlo za minulej vlády, pokúšajú sa o to teraz.
Vysvetlím to bližšie na príklade zákona číslo 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe. Fyzické osoby zaplatili za necelé dva roky za preskúšanie a preškolenie cca 158 miliónov Sk. Čudujeme sa, že máme také drahé stavebníctvo, keď iba v tejto časti sú až takéto veľké výdavky? Samozrejme, že tieto poplatky by sa mali niekde objaviť. Finančné prostriedky komory sa však rozšafne minuli, ak budete mať sami záujem, určite si ich zistíte, akým spôsobom, a preto potrebujú vlastne nové finančné zabezpečenie. Vôbec nie je pravda, že štátnu pokladnicu nebude stáť táto novela žiadne prostriedky.
Pozrime sa len na roky 1996 - 1997, koľko bolo preplatených spôsobilostí v štátnom sektore v rozpočtových a príspevkových organizáciách. To sú však len prvotné náklady na výkon stavebného dozoru, ale druhotne nás to zaťažilo cez projektové a stavebné práce zahrnuté v réžiách vykonávateľov. Ja osobne si nemyslím, že som tu nato, aby som schvaľoval predražovanie cien cez výmeny pečiatok a preskúšavanie platných oprávnení len preto, aby úzky okruh ľudí zarábal na štáte, podnikateľoch a občanoch tejto republiky. Keď im to odsúhlasíme, peniaze znovu minú, tak ako doteraz, a po štyroch rokoch príde ďalšia vláda s novou novelizáciou tohto zákona. Zákony teraz platné týkajúce sa autorizácie a odbornej spôsobilosti, ako som povedal, s menšími úpravami sú dobré, čo potvrdili i zahraniční experti.
K novelizácii zákona mám viacero pripomienok, ale spomeniem iba zopár perličiek, lebo som presvedčený, že tento návrh zákona aj bez môjho vystúpenia by ste vrátili na prepracovanie.
Valné zhromaždenie sa má uskutočniť raz za dva, respektíve raz za štyri roky. Vážení páni poslanci, poslankyne, o čo v podstate ide. Voľby môžu byť iba na valnom zhromaždení a aj kontrola míňania prostriedkov členmi je hlavne na valnom zhromaždení. Už toto je vlastne veľmi vážne upozornenie, nehovoriac, že pozvánky sa dostanú do rúk niektorých členov až po termíne valného zhromaždenia. Ja si neprajem, tak položartovne poviem, aby za štyri roky, čo je teoreticky možné, že vymrie celé predstavenstvo. Samozrejme, že to myslím ako žart.
Ďalšia záležitosť je, kolegyne, kolegovia, že prídete o oprávnenie, aj keď pri dvadsať, tridsaťročnej praxi za to, že budete napríklad poslanci a nebudete počas vašej poslaneckej činnosti štyri roky vykonávať odbornú činnosť.
Po ďalšie, preskúšanie je nadradené nad ukončené vysokoškolské štúdium, pričom skúšaním sú poverovaní aj vysokí odborníci, ktorí však často alebo možno povedať v prevažnej miere sa skúšania nezúčastňujú a mnohokrát sa stáva, že ten, ktorý je skúšaný, je vysoký odborník, je skúšaný odborníkom oveľa nižším.
Ďalej v § 43 ods. a) pod bodom číslo 1 sa hovorí, že doterajšie preukazy o odbornej spôsobilosti majú platnosť do 31. júla 2000, ale tento zákon nadobúda účinnosť až 1. augusta 2000. Podľa toho si môžete urobiť obraz o úrovni tejto novely. Preukazy strácajú platnosť vlastne pred nadobudnutím tohto zákona. Nie je podstatné, či je to jeden mesiac alebo jeden deň. Odpoviem vám. Preto, lebo komory už nemajú dostatok finančných prostriedkov.
Posledný, ale možno najzávažnejší bod je, že úprava zákonov, ktoré sa týkajú odborných činností, sa novelizuje ročne vždy niekoľkokrát. V § 23a) ods. 3 sa môže stať, že keď komory nebudú mať finančné prostriedky, zavedú preskúšanie aj raz za pol roka alebo aj častejšie.
Vážené kolegyne, kolegovia, žiadam vás, aby ste sa zamysleli nad touto novelizáciou a mojím príspevkom a navrhujem stiahnuť tento bod z programu tejto schôdze. V prípade, že postúpite tento bod do druhého čítania, sami vlastne podporíme lobistické skupiny, od ktorých sa snažíme alebo sa aj verejne dištancujeme. Iste nie je to taký dôležitý zákon, ktorý by bol ekonomickým nosníkom alebo pilierom našej ekonomiky alebo sociálnej oblasti. Iste, ale aj v takomto zákone vidíte, že sa dajú podľa môjho názoru presadzovať záujmy lobistických skupín.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na pána podpredsedu s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.
Pán poslanec Šlachta, máte slovo.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Musím oponovať, samozrejme, pánu podpredsedovi Andelovi, pretože si myslím, že nepochopil celkom zmysel komôr, ktoré sú predovšetkým garantom kvality voči spoločnosti. Tu sa, prosím vás, nedá hovoriť o nejakých lobistických skupinách. Naprosto skresľujúca je informácia o tom, že komory žijú z akýchsi peňazí, ktoré získavajú za skúšky. Komory žijú predovšetkým z percent, dvoch percent, ktoré architekti a inžinieri odvádzajú do komory z jednotlivých honorárov. To je ťažisko peňazí, z ktorých komora žije. Isteže sa stáva, súhlasím s tým, že často skúšajú aj menší odborníci, ale veľkosť tých veľkých odborníkov je práve v tom, že sa podriaďujú tejto skúške, že akceptujú túto skúšku a jednoducho tým dávajú tej komore punc kvality voči spoločnosti. Čiže si myslím, že predovšetkým o tomto treba hovoriť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ja by som chcel zareagovať tiež na pána podpredsedu. V jednej časti má pravdu, komora, to je ešte pozostatok po bývalých živnostenských spoločnostiach, po spolkoch a cechoch, ktoré tu boli v minulosti, ale, žiaľbohu, lepší systém nepoznáme, a to nejde len o komoru architektov, stavebných inžinierov, ale aj lekárov, právnikov. Čiže by som sa chcel tvrdo ohradiť, aby sme sa bavili o lobistických skupinách. Sú to vyslovene záujmové skupiny, ktoré garantujú kvalitu.
Ale druhá vec je tá, s ktorou by sme zrejme mali tiež dačo robiť, a je to pravda, že vo svojom živote som absolvoval minimálne štyrikrát skúšky odbornej spôsobilosti a vlastne s tým skúšaním a prehodnocovaním je to tak, že u architektov alebo stavebných inžinierov nie sú povinné atestácie. Neviem či v predchádzajúcom období sa niekto týmto skúšaním snažil tieto veci nahradiť, ale donútil ma si pozrieť niektoré zákony, ktoré by som bežne pri praxi, ktorú som ako projektant používal, nepotreboval. Čiže nemôžeme hovoriť, že toto preskúšanie je len negatívne. Samozrejme má to dosah, dosť nás to unavuje, dosť sme z toho nervózni, hlavne keď nás skúšajú mladší, ale keďže chceme toto vykonávať, tak sa musíme tomuto systému podriadiť, lebo žiadny iný nie je a takto to funguje vlastne nielen v Európe, ale aj na celom svete, že tento komorový systém je jeden z najprogresívnejších.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána podpredsedu, či chce reagovať.
Nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Samozrejme, každý máme svoj názor, sčasti ste mi dali za pravdu v niektorých veciach, sčasti ste mi niečo vyvracali. Ale ja neberiem toto preskúšanie, pán kolega, ako niečo negatívne, ale proste ten proces, ten spôsob a tú možnosť, že ak nebudú mať financie, ako som povedal na záver, trebárs to môže byť každého pol roka a úroveň skúšok môže byť veľmi nízka, pretože skutočne v prevažnej miere sa stáva, keď hovoríme o tejto komore, že sú tam nie vždy takí ľudia, ktorí by mali vykonávať svojou odbornosťou alebo by mali ísť skúšať. Samozrejme, ak chceme, môžeme si potom sadnúť a môžeme o týchto veciach rozprávať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Len veľmi stručne. Ďakujem za všetky pripomienky, tie, ktoré mám písomne, pripravíme k tomu stanovisko.
Ja si myslím, že ten prvý zákon požíval vašu všeobecnú dôveru, tak za to vám veľmi pekne ďakujem. Verím, že to bude dobrý zákon.
Čo sa týka toho druhého zákona, tých pripomienok pána podpredsedu Andela, čiastočne už bolo na ne zodpovedané. Ja by som chcel toľko povedať, že sme pripravovali tento zákon dosť dlho a naozaj zo všetkých stránok a veľmi podrobne sme sa zaoberali aj s tými výhradami, ktoré pán podpredseda Andel uviedol. A nakoniec to je výsledok, ktorý je položený na papier vo forme návrhu.
Nemyslím si, pán podpredseda Andel, že skúšanie je také dramatické. Samozrejme pri každom takomto procese sú určité výhrady a ten, kto sa tomu musí podriadiť, tak jednoducho je to nepríjemné. Ale v tomto období, keď preberáme novú legislatívu Európskej únie, nejde len o legislatívu stavebného poriadku alebo územného plánovania, ale celkove o legislatívu, lebo územné plánovanie sa dotýka mnohých rezortov.
Ja si myslím, že práve v tomto období je potrebné, aby sa toto preskúšanie urobilo. Znovu hovorím, bolo to na veľmi širokú diskusiu. Keď ste spomenuli lobistické skupiny, tak potom by sme museli povedať, že tam bolo veľmi veľa lobistických skupín, ktoré sa navzájom kontrolovali a navzájom vyjadrovali aj svoje opozičné názory.
Takže napriek týmto výhradám, na ktoré, keď si pán podpredseda žiada, pripravíme aj písomné stanovisko, napriek týmto výhradám by som prosil panie poslankyne a pánov poslancov, aby podporili návrh tohto zákona, aby išiel do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
v súlade s vystúpením pána poslanca Sopka, ktorý inak nepodal pozmeňujúci návrh, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokovať v druhom čítaní (tlač 604).
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Köteles:
Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 635 z 20. apríla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 19. júna.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Vážená Národná rada, pred chvíľočkou sme prerokovali vládny návrh zákona číslo 50/1976 Zb., takzvaný stavebný zákon. Ostáva nám ešte hlasovať o návrhoch.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada, podľa rokovacieho poriadku nemôžem navrhnúť, aby sme hlasovali o návrhu pána podpredsedu Andela, to je, že stiahnuť bod z rokovania. Na takýto návrh majú právo len tri poslanecké kluby. Upozornil som aj pána podpredsedu a súhlasí so mnou.
Takže s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a mení a dopĺňa sa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Köteles:
Hlasovaním sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Odporúčam v zmysle § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 636 z 20. apríla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 19. júna.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Podľa schváleného programu by sme teraz mali pokračovať bodom číslo 36, to znamená prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na to, že predkladateľ tohto návrhu tu nie je, budeme pokračovať bodom 38, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 596. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 620.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Šimko.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Šimko:
Vážený predsedajúci,
dámy a páni poslanci,
vážení hostia,
programové vyhlásenie vlády v časti hospodárskej politiky sa zaväzuje podporovať malé a stredné podnikanie ako jednu z dôležitých zložiek rozvoja hospodárstva, a tým aj celej spoločnosti. Jedným z nástrojov na naplnenie tejto úlohy je vhodný daňový priestor, ktorý sme v parlamente začali riešiť už v závere minulého roka. 24. novembra minulého roku v Národnej rade bol prijatý nový zákon o dani z príjmov číslo 366, ktorý obsahuje nový paragraf, § 15 pod názvom osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti, paušálna daň alebo licencie. Ustanovenia zákona o dani z príjmov v uvádzanom § 15 a v nadväzujúcich ustanoveniach mali riešiť daňový priestor na rozvoj malého a stredného podnikania. Žiaľ, musíme konštatovať, že tento zákonný daňový priestor bol absolútnym prepadom zámeru riešiť v daňovej oblasti podporu malého a stredného podnikania.
Podľa údajov daňových subjektov sa takto k zákonom naprojektovanému inštitútu paušálnej dane prihlásilo v zákonnej lehote iba 1 020 podnikateľov živnostníkov. Ustanovenia paušálnej dane v novom platnom zákone o dani z príjmu dovoľujú sa totiž prihlásiť k paušálnej dani iba úzkej skupine podnikateľov, konkrétne živnostníkov úzko vymedzených skupinou 38 remeselných živností, 15 viazaných živností, 5 ostatných živností, 3 koncesovaných živností a 6 voľných živností, zväčša ide o špeciálne živnosti.
Novela zákona prostredníctvom inštitútu paušálnej dane vôbec nepomohla riešiť ani ťaživý problém tejto spoločnosti v súčasnosti, ktorým je narastanie nezamestnanosti. Jedným z cieľov zavedenia paušálnej dane musí byť aj podpora rozvoja zamestnanosti. Parlament a spoločnosť zaznamenala v roku 1999 snahu poslanca pána Pavla Prokopoviča riešiť problematiku rozvoja malého a stredného podnikania na Slovensku formou jedného jednoduchého zákona. Tento zámer sa nepodaril. V čase kulminovania poznania, že riešením nebude jeden zákon, ale novela viacerých zákonov, bol do parlamentu predložený vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý mal vyriešiť celú problematiku. Konštatoval som prepad tohto riešenia a navyše touto právnou úpravou sa vytvoril aj precedens v oblasti odvodových povinností, pretože noví paušálnici doteraz nevedia výšku svojich povinných odvodov. Toto už vládny návrh neriešil.
Najrýchlejším riešením tohto stavu sa ukázala forma poslaneckých návrhov, a preto naša skupina poslancov v súlade s koaličnou dohodou predkladá do Národnej rady skupinu štyroch noviel zákonov riešiacich celú problematiku. Riešením teda je novelizácia týchto štyroch zákonov - zákona Národnej rady o daniach z príjmov, zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o zamestnanosti a zákona o zdravotnom poistení. To sú základné dôvody, vážení poslanci, prečo naša skupina poslancov predkladá prvú z týchto noviel, ktorou je novela zákona o dani z príjmu.
V predkladanej novele zákona navrhujeme maximálnu liberalizáciu podnikateľského paušálnickeho prostredia. To znamená, že novelou zákona sme sa pokúsili vytvoriť priestor pre všetkých malých podnikateľov. Malými sú tie podnikateľské subjekty, podnikajúce fyzické osoby, ktoré svojím podnikaním počas roka nepresiahnu svoje príjmy, t. j. tržby alebo obrat vo výške jedného a pol milióna korún. Zámerne som vyslovil rovnosť medzi pojmami príjmy, tržby a obrat, pretože diskusie, nazvem ich verejné aj cez médiá, ukázali, že mnohí si myslia, že pod príjmami rozumie daňové zákonodarstvo už zdanené príjmy, teda peniaze slúžiace na osobnú spotrebu.
Pod pojmom liberalizácie navrhujeme, aby inštitút paušálnej dane umožňoval jeho použitie čo najširšej skupine osôb, teda pre všetkých živnostníkov okrem tých, ktorí sú uvedení v prílohe číslo 1. Teda aj tým podnikateľom, ktorí nepodnikajú ako živnostníci, ale podnikanie vykonávajú na základe iného oprávnenia ako živnosť.
Príloha číslo 2. Novela umožní použiť inštitút paušálnej dane aj podnikajúcim v poľnohospodárstve. Podnikatelia v poľnohospodárstve budú mať na výber až tri formy zdaňovania svojich príjmov: paušálnu daň alebo paušálne výdavky vo výške 65 percent príjmov, alebo zdaňovanie podľa ustanovení zákona o dani z príjmu. Pútavá možnosť cez paušálnu daň má podporiť poľnohospodársku výrobu a podnikanie na dedine.
Novela o paušálnej dani umožní riešiť svoje príjmy aj ľuďom zamestnávaným, teda podnikajúcim v súbehu so zamestnaním presne v štruktúre uvedených živností a neživnostníkov. Takto si predstavujeme naplnenie toho, aby ľudia, ktorým sa chce pracovať, mali možnosť dosiahnuť aj k tomu primerané príjmy. Predpokladáme, že touto novelou zákona o paušálnej dani sa naplnia ciele podstatne riešiť rastúcu nezamestnanosť, dať šancu podnikať aj absolventom škôl, potvrdiť už platnú právnu úpravu na uvoľnenie a zminimalizovanie vedenia účtovníctva, čím je iba evidencia tržieb, príjmov a majetku. Túto evidenciu však prísne kontrolovať a trestať stratou živností a iného oprávnenia na podnikanie. Štátny rozpočet získa paušálnu daň vždy na začiatku roka. Doteraz podnikatelia maximalizovali svoje náklady v snahe dosiahnuť maximálne daňové výdavky a platiť minimálnu daň z príjmu. Novelou je predpoklad vyššieho výnosu z paušálnej dane z titulu nárastu podnikateľov paušálnikov a k tomu v ďalšom ešte uvediem.
Ďalším cieľom je odstrániť strach z daňových kontrol, a tým prilákať skupiny ľudí k podnikaniu, čím títo ľudia vlastne prevezmú starostlivosť o seba bez účasti štátu. Štátny rozpočet navyše získa na strane príjmov z nepriamych daní. Vznikne podstatne väčšia kúpyschopná vrstva občanov, čo je zárukou zvýšenej spotreby, a tým porastú výnosy z dane z pridanej hodnoty. Nárast spotreby prinesie nárast výroby, dopytu po službách, teda bohatý občan, bohatý štát. Štátu odpadne starosť o skupinu nezamestnaných. Dalo by sa pokračovať v spoločenskej prospešnosti tejto novely aj ďalej. Novela navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktorým sa umožní používať paušálne zdaňovanie svojich príjmov. Navrhli sme u živnostníkov negatívne obmedzenie. Vybrali sme živnosti, ktoré považujeme za nevhodné pre paušálnu daň. Negatívne obmedzenie je uvedené v prílohe číslo 1. Vážení poslanci, máte ju v návrhu novely zákona. Samozrejme, že predpokladáme diskusiu k tomuto vymedzeniu okruhu osôb pri rokovaniach vo výboroch a v rozprave v druhom čítaní aj v parlamente. Očakávame prípadné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Musí ísť o najširšiu diskusiu.
Teraz k jednotlivým bodom paragrafového návrhu novely. Navrhli sme v bode 1 návrhu rozšírenie skupiny daňovníkov o osoby, ktoré podnikajú na základe aj iného oprávnenia ako živnosť. Máme na mysli napríklad lekárov, lekárnikov, psychológov, právnikov, veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov, pracovníkov poľnohospodárov, lesníkov, projektantov, stavebných inžinierov a ďalších. Ide o ľudí podnikajúcich v malom, t. j. zopakujem, ktorých príjmy, teda obrat neprekročí výšku 1,5 milióna korún. Opäť prirodzene predpokladáme diskusiu k tomuto vymedzeniu okruhu osôb pri rokovaniach vo výboroch a v rozprave v druhom čítaní aj v parlamente. Očakávame prípadné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Vymedzenie týchto osôb sme navrhli cez ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona číslo 455/1991 Zb., takzvaný živnostenský zákon. Tieto ustanovenia vymedzujú skupiny osôb, ktorých podnikanie nie je živnosťou a ktoré podnikajú na základe iných oprávnení ako živnosť. Opäť zvýrazňujeme, že ide o osoby, ktoré dosahujú príjmy, t. j. obrat do výšky ročne 1,5 milióna korún. Je dôležité si to uvedomovať.
V ďalšej časti uvádzam niekoľko slov k ekonomickej analýze dosahu na štátny rozpočet. Hneď v úvode konštatujem, že zavedením paušálnej dane podľa nášho návrhu, t. j. s účinnosťou od 1. júla 2000, bude príjem štátneho rozpočtu na strane príjmov z dane príjmov fyzických osôb zvýšený, a nie nižší, ako predpokladá úroveň schváleného štátneho rozpočtu na rok 2000. Ústredné daňové riaditeľstvo eviduje celkom 632 956 daňovníkov - fyzických osôb v roku 1997. Tento počet narástol na 689 478 osôb v roku 1998 a na 740 261 osôb v roku 1999. Z toho s príjmom do 1,5 milióna eviduje Ústredné daňové riaditeľstvo 279 251 osôb v roku 1997 a 285 122 osôb v roku 1998. Rok 1999 nie je zatiaľ zistiteľný, pretože Ústredné daňové riaditeľstvo v tomto čase iba spracúva údaje z daňových priznaní za rok 1999. Preto nemôžeme pracovať s týmito údajmi. Moje konštatovanie, že zavedenie paušálnej dane nebude mať negatívny dosah na príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb, preukazujeme v tabuľke, ktorú, dámy a páni poslanci, máte ako súčasť dôvodovej správy. K tomu uvádzam nasledovné.
Najväčšia skupina osôb, ktorá bude mať možnosť sa prihlásiť k paušálnej dani, je skupina osôb podnikajúcich podľa § 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov a z nej práve skupina živnostníkov, teda osoby podnikajúce podľa § 7 ods. 1 písmena b). Tabuľka vám ukazuje, že ak rozčleníme osoby, ktoré dosiahli príjem do 1,5 milióna korún podľa dosahovaných príjmov narastajúco v objemoch po každých 250 tisíc korún, zistíme, že ak sa všetci daňovníci, živnostníci prihlásia k paušálnej dani, z čoho má strach práve štátny rozpočet, potom výnos, ktorý bol dosiahnutý z príjmu týchto osôb, bude prekročený až o 95,27 percenta. V objeme to predstavuje nárast až o 268,4 milióna korún. Vykázaný výnos tejto dane od týchto osôb v roku 1998 bol iba 281,7 milióna korún. Predpoklad uvedený v tabuľke dôvodovej správy uvádza výšku až 550 miliónov korún. V tomto náraste je započítaná aj skupina osôb doposiaľ vykazujúca stratu. Títo stratoví daňovníci, ak sa prihlásia k paušálnej dani, budú musieť podľa ustanovení nášho návrhu zaplatiť daň vo výške 3 tisíc korún. Doposiaľ daň neplatili. Čakali na prípadnú kontrolu správcom dane. Ten posúdil vykázané daňové príjmy a výdavky a až následne dorúbil prípadnú daň a penále. Naše poznanie ukázalo, že daňové úrady dokážu z kapacitných dôvodov skontrolovať iba 3 percentá daňovníkov fyzických osôb. Takže netreba mať obavu z toho, že výnos z dane z príjmu fyzických osôb s príjmami do 1,5 milióna korún bude nižší ako schválený objem štátnym rozpočtom. Bude vyšší, pretože paušálnici musia platiť paušálnu daň vopred a v zákonom stanovenej najmenšej výške paušálnej dane, podľa nášho návrhu vo výške 3 tisíc korún za rok. Takto by sa dalo pokračovať vo všetkých kategóriách nami navrhovaného okruhu osôb. Preto sme rozšírili okruh osôb aj o neživnostníkov. Ide nám o samostatne zárobkovo činné osoby podnikajúce v malom vždy s príjmami do 1,5 milióna korún.
Zastávame názor, že musí ísť aj napríklad o lekárov, ktorí ako neštátni lekári sú lekármi prvého kontaktu, prípadne odborní lekári. Veľká väčšina z nich nedokáže mesačne presiahnuť príjmy vo výške 100 tisíc korún. Z toho si musia zaplatiť prístrojovú zdravotnícku techniku, zaplatiť mzdy stredného a nižšie zdravotného personálu, zaplatiť nájom priestorov, prípadne obstaranie priestorov kúpou a ďalšie výdavky. Pýtam sa, týmto ľuďom neumožníme platiť paušálnu daň? Prečo? Nebudú musieť viesť podrobnú účtovnú evidenciu, iba zjednodušenú. Budú mať teda viac času na poskytovanie zdravotníckych služieb, teda ich služby budú zaručene kvalitnejšie. Štát pri tom zaručene získa daň, paušálnu daň. Táto situácia bude pri všetkých skupinách nami navrhovaných osôb, teda u veterinárov, právnikov, technikov a iných, vždy tých, ktorí dosahujú príjmy len do 1,5 milióna ročne. Vždy tých, ktorí sa samozamestnávajú, prípadne podnikajú v súbehu so zamestnaním. Všetci zaplatia a radi zaplatia paušálnu daň. Štát má zaručený príjem.
Vážení poslanci, v záverečnej časti rozoberiem problematiku bodov číslo 8 a číslo 9 nášho návrhu. V týchto bodoch sa vraciame k uznaniu daňových výdavkov za používanie osobných motorových vozidiel, ktoré podnikatelia - fyzické osoby nemajú v majetku svojich firiem. Súčasne platný zákon o dani z príjmu schválený v parlamente v novembri 1999 totiž nedáva možnosť podnikateľom - fyzickým osobám uplatňovať do daňových výdavkov takzvané paušálne náhrady za používanie osobných automobilov prostredníctvom vykazovania cez cestovné účty. Osobám zamestnávaným zákon umožňuje uplatniť náhrady cez cestovné účty v celom rozsahu, ale podnikatelia - fyzické osoby, teda opäť drobní a malí podnikatelia, sa stali diskriminovanou skupinou osôb. Túto diskrimináciu je potrebné odstrániť. Drobným podnikateľom bol odstránený ekonomický nástroj základnej reprodukcie automobilov, ktoré nemajú zahrnuté v majetku firiem. Teda drobní podnikatelia nemajú z čoho hradiť opravy áut a nemajú možnosť vytvárať si finančné zdroje na následné obstaranie nových automobilov. Zákon to umožňuje iba formou zaradenia týchto áut do majetku firiem cez odpisy. Lenže mnohí podnikatelia používajú svoje autá len náhodne, a teda títo ľudia sú diskriminovaní. Stráca sa ďalší motív, aby ľudia cestou podnikania preberali zodpovednosť za starostlivosť o samých seba.
V ďalšej časti sme navrhli odstrániť ustanovenie platného zákona o dani z príjmu, ktoré umožňuje uznať za daňový výdavok iba 85 percent z nákladu z nákupu pohonných látok pre osobné automobily. Toto ustanovenie sa týka všetkých automobilov zaradených do majetku firiem, teda fyzických aj právnických osôb. Čo sa dosiahlo? Dosiahlo sa, že zákon pripúšťa, že používanie firemných osobných automobilov sa uskutočňuje nielen na dosiahnutie príjmov, teda že sa jazdí na súkromné účely, pre potreby firiem. Zastávame názor, že potrebná evidencia preukazujúca správcovi dane, t. j. záznam o premávke motorového vozidla, je dostatočným preukazovaním o daňovo uznaných výdavkoch za spotrebované pohonné látky. Tým, že je možné uznať iba 85 percent z nakúpených pohonných látok, dochádza k ďalšiemu zdaňovaniu pohonných látok zo strany štátu. Štát získa spotrebnú daň, daň z pridanej hodnoty a ešte aj alikvotnú časť z neuznaných 15 percent z nákupu pohonných látok. Je to neprimerané a hlavne vedie to k podvádzaniu zo strany firiem daňovníkov. Takéto zákony sú svojou vecnosťou určite nezmyslom.
V prechodných ustanoveniach nášho návrhu riešime elegantne aj problém vyrovnania sa s preddavkami na daň z príjmu u osôb, ktoré podnikali aj pred 1. januárom 2000 a prihlásia sa k paušálnej dani. Podstatným spoločenským prínosom našej novely je dosah na zamestnanosť. Ak si predstavíme, že z titulu prihlásenia sa k paušálnej dani len každý desiaty paušálnik začne zamestnávať iba jedného nezamestnaného, prípadne že sa časť nezamestnaných rozhodne podnikať ako paušálnik a že sa časť absolventov škôl rozhodne rovnako podnikať oproti paušálnej dani, tak predpokladáme zníženie počtu nezamestnaných ešte do konca tohto roku o 30 tisíc až 70 tisíc. Skutočnosťou je, že úrady práce v súčasnosti evidujú viac ako 500 tisíc nezamestnaných. Teda zavedením novelizovaných ustanovení o paušálnej dani podľa nášho návrhu by došlo k poklesu nezamestnanosti až o 6 percent, prípadne až o 15 percent. Toto považujem za spoločensky veľmi dôležité.
Ďakujem za pozornosť.