Druhý deň rokovania
31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. mája 2000
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Slota, pán poslanec Švantner. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Angelovičová, pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Prokeš.
V rokovaní schôdze budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 549. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 549a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949.
Ženevské dohovory sú základné dokumenty medzinárodného humanitárneho práva, ktoré upravujú pravidlá na ochranu vojakov, vojnových zajatcov, zranených, chorých, stroskotancov a civilných osôb a ich majetku počas ozbrojeného konfliktu. Ide o štyri samostatné medzinárodné zmluvy prijaté 12. septembra 1949. Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, to je prvý Ženevský dohovor, Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori, to je druhý Ženevský dohovor, Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, to je tretí, a Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny, štvrtý Ženevský dohovor.
Týmito dohovormi je viazaných 188 štátov sveta a patria k najuniverzálnejším multilaterálnym medzinárodným zmluvám. Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou týchto dohovorov dňom 1. januára 1993, keď sukcedovala do všetkých bilaterálnych aj multilaterálnych medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná Česká a Slovenská Federatívna Republika ku dňu svojho zániku. Sukcesia alebo následníctvo sa uskutočnilo spolu s výhradami, ktoré Československo k jednotlivým medzinárodným zmluvám urobilo. Keďže Československo ratifikovalo dohovory v roku 1950 spolu s výhradami, je Slovenská republika do dnešného dňa týmito výhradami viazaná. Ide o výhradu k článku 10 prvého dohovoru, k článku 10 druhého dohovoru, k článku 10, 12 a 85 tretieho dohovoru a k článku 11 a 45 štvrtého dohovoru. Dohovory spolu s textami výhrad boli publikované v prílohe čiastky číslo 64/1954 Zb. Tie výhrady mali zamedziť účasť alebo fyzickú prítomnosť pracovníkov Medzinárodného výboru Červeného kríža na územiach jednotlivých štátov. Výhrady boli urobené na začiatku studenej vojny v zhode s ostatnými krajinami východného bloku a v súčasnosti je výhradami s rovnakým znením viazané Albánsko, Bielorusko, čiastočne Čína, Česká republika, Maďarsko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Ukrajina, Vietnam, Juhoslávia. Proti väčšine výhrad týchto štátov vrátane Československa boli niektorými štátmi, takými ako Austrália, Nový Zéland, Veľká Británia, USA, vznesené právne námietky. V Českej republike, ktorá je viazaná identickými výhradami, sa už na ministerstve zahraničných vecí a na ministerstve obrany začala posudzovať možnosť odvolania výhrad.
Vzhľadom na univerzálny charakter Ženevských dohovorov a na skutočnosť, že drvivá väčšina štátov je nimi viazaná bez akýchkoľvek výhrad, je svetovým spoločenstvom na čele s Medzinárodným výborom Červeného kríža, ktorého úlohou je okrem iného vykonávať niektoré ustanovenia Ženevských dohovorov, vedená iniciatíva s výzvou voči zmluvným stranám dohovorov, aby posúdili možnosť odvolania svojich výhrad. Kroky Medzinárodného výboru Červeného kríža majú plnú podporu aj Slovenského Červeného kríža.
Z obsahovej stránky ide o odvolanie výhrady Slovenskej republiky k možnej participácii Medzinárodného výboru Červeného kríža pri ochrane chránených osôb podľa všetkých Ženevských dohovorov, k rôznej miere zodpovednosti štátov pri presune chránených osôb podľa tretieho a štvrtého Ženevského dohovoru a ku garantovaniu statusu vojnových zajatcov podľa tretieho Ženevského dohovoru. Po právnom posúdení obsahu výhrad bolo konštatované, že výhrady Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom stratili v súčasnosti svoje opodstatnenie a v nijakom prípade neodzrkadľujú súčasný pohľad svetového spoločenstva aj Slovenskej republiky na medzinárodné humanitné právo o ochrane obetí vojny. Z obsahovo-právnej stránky výhrady neodzrkadľujú súčasný právny názor na aplikáciu Ženevských dohovorov. Súčasné medzinárodnoprávne prostredie vytvára podmienky na odvolanie uvedených prekonaných výhrad a na ucelené uplatňovanie univerzálneho charakteru Ženevských dohovorov zo strany Slovenskej republiky.
Odvolanie výhrad bude naším príspevkom k rozvoju medzinárodného humanitného práva a práva ozbrojených konfliktov. Odvolanie bude jedným z krokov k naplneniu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu podpísania Ženevských dohovorov zo dňa 1. októbra 1999. Vláda Slovenskej republiky vyslovila s odvolaním výhrad súhlas uznesením číslo 999 zo dňa 17. novembra 1999.
Keďže sú Ženevské dohovory medzinárodnými zmluvami prezidentského charakteru, musí s odvolaním výhrad v zmysle článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky a následne prezident Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu prezidentom minister zahraničných vecí notifikuje depozitárovi dohovorov odvolanie výhrad. Slovenská republika bude následne viazaná celým textom Ženevských dohovorov tak ako väčšina štátov sveta.
Na základe týchto skutočností si dovoľujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím určeného spravodajcu, člena zahraničného výboru pána poslanca Petra Bohunického, aby podal informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s odvolaním uvedených výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
predkladám správu o výsledkoch prerokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949 (tlač 549).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 595 zo dňa 4. apríla 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý pripraví správu o prerokovaní materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Termín na prerokovanie materiálu vo výboroch určil do 5. mája 2000 a v gestorskom výbore do 9. mája 2000. Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
Výbory vyslovili súhlas s návrhom a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949.
Predmetná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 79 z 9. mája 2000.
Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie správy.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predpokladám, pán minister, nakoľko nebola rozprava, že sa nechcete vyjadriť. Ďakujem pekne.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uviedol hlasovanie. Budeme hlasovať, samozrejme, o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949, ako sú uvedené v návrhu uznesenia.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.
Poslanec P. Bohunický:
Vážená Národná rada, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2000 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k článku 10 Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, chorých, príslušníkov ozbrojených síl v poli, k článku 10 Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori, k článku 10, 12 a 85 Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami a k článku 11 a 45 Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb počas vojny.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás poprosiť, či by bol súhlas s tým, aby sme prerokovali teraz ďalšie tri návrhy, ku ktorým tu sedia predkladatelia za vládu, a potom by sme naraz hlasovali. Pýtam sa, či je súhlas Národnej rady. Nie. Tak vyzývam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pánu ministrovi aj spoločnému spravodajcovi.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 580, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 632.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predložený vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 190 zo dňa 29. marca tohto roku. Zákon je súčasťou Národného programu boja proti drogám a zároveň dopĺňa legislatívny rámec na efektívne plnenie povinností Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z prístupu k Dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných a psychotropných látkach. Zákon upravuje režim kontroly pohybu chemických látok - prekurzorov, ktoré môžu byť použité na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok v súvislosti s ich uvádzaním do obehu v Slovenskej republike, ako aj pri ich vývoze a dovoze v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a dokumentmi Komisie Európskeho spoločenstva, ktoré upravujú legislatívu spoločenstva v oblasti prekurzorov, čo je jednou z priorít sledovaných Európskou komisiou aj v sektore voľný pohyb tovaru.
Návrh zákona je výsledkom rokovaní aj čiastočných kompromisov medzi ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom financií, Colným riaditeľstvom, ministerstvom vnútra a ministerstvom hospodárstva, čo v niektorých prípadoch vyvolalo potrebu rozhodovať sa aj medzi vzájomne si odporujúcimi pripomienkami uvedených rezortov.
Dôležitou súčasťou zákona sú prílohy, v ktorých sú zaradené prekurzory do troch skupín podľa miery nebezpečnosti ich možného zneužitia na výrobu omamných a psychotropných látok, pričom si v budúcnosti budú pri každej zmene vyvolanej požiadavky zosúlaďovania s legislatívou Európskej únie v oblasti prekurzorov vyžadovať novelizáciu predloženého zákona, respektíve jeho príloh.
Návrh zákona umožňuje fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaobchádzanie s prekurzormi len na základe povolenia na zaobchádzanie s prekurzormi alebo registrácie vydaných Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, na základe ktorých udeľuje ministerstvo hospodárstva povolenie na vývoz alebo dovoz prekurzorov. Zákon ďalej upravuje povinnosti prevádzkovateľov pri zaobchádzaní s prekurzormi, ako aj úlohy príslušných orgánov štátnej správy v oblasti kontroly a ukladania pokút, čím nebude dotknutá zodpovednosť osôb pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu podľa § 187, v ktorom je nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, a podľa § 188a šírenie toxikománie Trestného zákona.
Cieľom dosiahnutia plnej koordinovanosti a komplexnosti riešenia problému diverzifikácie prekurzorov od uplatňovania administratívno-preventívnych opatrení po vyšetrovanie podozrivých operácií vo vzťahu k domácemu trhu a medzinárodnému obchodu sa navrhuje položiť právny základ na zriadenie spoločného pracoviska na sledovanie prekurzorov medzi ministerstvom vnútra, colným riaditeľstvom, ktoré de facto už existuje a plní svoje úlohy.
Neoddeliteľnou súčasťou zákona je vykonávacia vyhláška, ktorá v jednotlivých prílohách upravuje vzory žiadostí o udelenie jednorazových alebo všeobecných povolení na dovoz alebo vývoz prekurzorov, vzory jednorazových a všeobecných povolení, ktoré udeľuje ministerstvo hospodárstva, ako aj vzory vyhlásení odberateľa o použití prekurzorov a vzory hlásení prevádzkovateľov, ktoré budú zasielať ministerstvu hospodárstva.
Zabezpečenie činností pri plnení ustanovení predloženého zákona v oblasti štátnej správy si nevyžadujú zvýšené nároky na štátny rozpočet, nakoľko budú zabezpečené využitím existujúcich personálnych kapacít a zariadení.
V súvislosti so zriadením spoločného pracoviska medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom financií, Colným riaditeľstvom si potrebné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu dotknuté rezorty už uplatnili v rámci svojich rozpočtových kapitol pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2000 a budú uplatňovať aj na ďalšie roky.
Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Bartošovi.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, teda živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 580) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 580) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 19. apríla 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za oboznámenie s návrhmi gestorského výboru.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán podpredseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vážených pánov poslancov a vážené panie poslankyne, aby sa prezentovali a zároveň hlasovali o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.
Poslanec S. Bartoš:
Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:
a) prideliť vládny návrh zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 580) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo,
b) určiť:
1. k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,
2. lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2000 a v gestorskom výbore do 19. júna 2000.
Prosím vás, dajte hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás všetkých, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti. Ak ani pri ďalšom hlasovaní nebude dostatok poslancov, samozrejme, preruším na 15 minút rokovanie schôdze.
Žiadam vás znova, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu ministrovi a spoločnému spravodajcovi a a všetkým, ktorí sú prítomní v rokovacej sále.
Pokračujeme nasledujúcim bodom, a to prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 604. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 635.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister životného prostredia pán László Miklós.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predkladám návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý považujeme za základný nástroj ochrany životného prostredia v priestorovom zmysle, ktorý zosúlaďuje záujmy jednotlivých odvetví a obcí a jednotlivcov v priestore. Hlavným zmyslom zákona je zosúladenie našej legislatívy s legislatívou Európskej únie, a to predovšetkým v tom zmysle, že mnohé povinnosti, ktoré sú v územnom plánovaní, boli doteraz upravované vyhláškami, a to je neprípustné. Čiže to je jeden z hlavných zmyslov novely zákona.
Druhý významný prvok zákona je významná ekologizácia. V územnom plánovaní sa určuje, že musí mať ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu. Ďalej ide o zjednodušenie postupu územného plánovania najmä v prípade malých obcí. Ďalej sa ukladá povinnosť mať územný plán obciam nad 2 000 obyvateľov. Malé obce, ktoré sú menšie ako tento počet, môžu sa združovať a môžu mať spoločný územný plán. V časti o stavebnom poriadku je uvedená definícia stavieb podľa klasifikácie, ktorá sa požaduje v Európskej únii.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás, aby ste zachovali pokoj v rokovacej miestnosti.
Pán minister, nech sa páči, pokračujte.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Sú tam ustanovenia o environmentálnej a inej bezpečnosti stavieb, charakteristika vedenia stavieb a charakteristika činností, ktoré sú vybrané činnosti vo výstavbe.
Bol som požiadaný predsedajúcim, aby som bol čo najstručnejší. Týmto končím.
Prosím vás panie poslankyne, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pánu poslancovi Lászloóvi Kötelesovi.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sa ujal slova.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
pán predsedajúci,
páni ministri,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona, v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 635 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2000 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2000.
Pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Sopko. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán poslanec, predseda výboru, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
dôvodová správa veľmi jasne uvádza, že existujúca právna úprava územného plánovania a stavebného poriadku nie je celkom v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sú vecné rozpory medzi zákonnou úpravou, to znamená stavebným zákonom a jeho vyhláškami. Navrhovaná novela teda rieši protiústavný stav z doterajšej praxe, keď problematika v stavebnom konaní, napríklad kompetencie stavebných úradov a obcí, je upravovaná iba vo vykonávacích vyhláškach. V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že pôvodne v legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky bol zámer pripraviť úplne nový stavebný zákon. Potreba nového stavebného zákona bude aktuálna aj vtedy, ak schválime túto novelu, ktorú predkladá dnes pán minister.
V dôvodovej správe v časti III sa tvrdí, že navrhovaný zákon nemá dosah na štátny rozpočet. V tejto súvislosti dávam otázku pánu ministrovi, ako sa bude zabezpečovať § 130 informačné systémy. Návrh zákona ukladá povinnosť prevádzkovateľovi, to znamená ministerstvu životného prostredia, ale v bode 2 aj krajským a okresným úradom, predovšetkým obciam, pre ktoré bude táto činnosť novou ďalšou úlohou. Novou povinnosťou, ktorú treba privítať aj oceniť, je v § 141 ods. 3 povinnosť obce, ktorá nemá územný plán tento obstarať a schváliť ho do 30. júna 2005. To je veľmi dobré. Privítať treba aj povinnosť obce pravidelne najmenej však raz za štyri roky preskúmať schválený územný plán a rozhodnúť, či nie sú potrebné jeho zmeny, doplnky alebo obstaranie nového územného plánu.
Určite ste, kolegyne, kolegovia, zaregistrovali aj veľmi dôležité novonavrhované členenie územnoplánovacích podkladov v územnoplánovacej dokumentácii. Tieto podklady spolu so zaradením koncepcie územného rozvoja ako základnej územnoplánovacej dokumentácie, ako to stanovujú § 3, § 8 a § 9, môžu teda pri správnej aplikácii vytvoriť rámec pre naozaj racionálne využívanie prírodných podmienok a sociálno-ekonomického potenciálu krajiny. Na druhej strane za nejasné považujem vzájomné pôsobenie § 2a spolu s § 19a. Pravdepodobne v § 2 je snaha určiť odbornú spôsobilosť pracovníkov stavebných úradov, ktorí vykonávajú obstarávanie dokumentácie ako objednávatelia prác u spotrebiteľov, tiež autorizovaných architektov a stavebných inžinierov. Znenie § 19a však umožňuje chápať obstarávanie ako výkon všetkých činností. Preto si myslím, že by bolo správne, aby cez výbory prebehla zmena v § 2a ods. 1, o čo sa ja teda budem usilovať. V prvom rade, poviem to už teraz, v 2 ods. 1 aby bolo znenie, že obec zabezpečuje územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. A odsek 3 je snaha upraviť takto: "Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, odborne spôsobilá podľa zákona číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch." Potom by ostatné články 4, 5, 6 v § 2a bolo možné vypustiť.
Týmito návrhmi budem sledovať predovšetkým zjednotenie požiadaviek odbornosti u objednávateľa a schvaľovacieho orgánu s odbornosťou spracovateľa dokumentácie. Tým sa vylúči potreba viesť ďalší register odborne spôsobilých osôb na ministerstve životného prostredia, keď register s identickou odbornosťou je zo zákona číslo 138/1992 Zb. vedený v komorách architektov a stavebných inžinierov.
Okrem týchto zmien, ktoré sa pokúsim prostredníctvom výborov presadzovať, chcel by som v závere ešte raz zvýrazniť, že návrh novely zákona vytvára vhodný priestor na to, aby jeho prijatím mohli kontinuálne pokračovať práce na novom stavebnom zákone.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Vážená Národná rada, vzhľadom na to, že k ďalšiemu bodu je predkladateľom pán minister a dokonca spoločným spravodajcom tiež pán poslanec Köteles, navrhujem, aby sme prikročili k prerokovaniu ďalšieho vládneho návrhu s tým, že by sme potom hlasovali naraz o jednom aj druhom návrhu.
Je všeobecný súhlas s týmto postupom? Áno.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 605, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborov Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 636.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister životného prostredia László Miklós.
Nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tento návrh zákona úzko súvisí s predchádzajúcim zákonom. Pôvodne vlastne predkladateľ tieto dva zákony mal ako jeden zákon, ale potom na základe odporúčania Legislatívnej rady sme zákon rozdelili. Hlavným dôvodom vypracovania návrhu novely zákona číslo 138/1992 Zb. je potreba upraviť postavenie práv a povinností autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov a ich samospráv v dôsledku aproximácie so správou Európskej únie. Navrhovaný zákon nadväzuje na novelu stavebného zákona. V časti týkajúcej sa odbornej spôsobilosti na výkon vybraných činností vo výstavbe, čiže aj čiastočne tu vysvetľuje pripomienky pána poslanca Sopka.
Návrh zákona bol pripravený v úzkej súčinnosti s obidvoma príslušnými komorami, teda so Slovenskou komorou architektov a so Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Navrhujeme úpravu výkonu činnosti autorizovaného architekta a autorizovaného inžiniera v dvoch polohách. Je to ako v slobodnom povolaní ako podnikateľ fyzická osoba alebo v zamestnaneckom vzťahu. Touto úpravou sa výkon činností liberalizuje a zároveň sa približuje k stavu v štátoch Európskej únie. Súbežne s týmito zmenami sa navrhuje zrušenie článku 1 zákona číslo 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a novelizácia živnostenského zákona.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov vás žiadam, prosím o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skončil som, pán predsedajúci.