Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi.
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Mesiarika - pán poslanec Malchárek, pán poslanec Tatár ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
som chcel len pána kolegu predrečníka doplniť a požiadať pána ministra, aby nám pred druhým čítaním dal informáciu nie za svoje ministerstvo, ale za vládu, ako chce riešiť problematiku dlhu v Slovenskej televízii a Slovenského rozhlasu vo vzťahu k Slovenským telekomunikáciám, to je do minulosti, a do budúcnosti, aby takýto dlh už nemohol vzniknúť voči sprivatizovanému podniku, čo by mohlo mať katastrofálne následky. My už o to žiadame dlhší čas cez výbor pre kultúru a médiá. Bohužiaľ, oficiálne stanovisko k tejto veci sme ešte nedostali, takže o toto prosím.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tatár, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem podporiť potrebu v niektorých ohľadoch vylepšiť ešte v niečom tento návrh zákona, ktorý je urýchlene potrebný.
Myslím, že po diskusiách aj s viacerými kolegami mne teraz ide o takú liberalizáciu verejného používania siete. To obsahuje § 24. Ja myslím, že tú vecnú reguláciu by mal určovať regulačný úrad. Určite sa nájde nejaké vhodné doplňujúce alebo pozmeňujúce doplnenie tohto paragrafu, či už to, čo tam bolo v procese medzirezortného pripomienkového konania: "Verejná telekomunikačná služba v prenájme okruhov obsahuje minimálny súbor telekomunikačných okruhov, ktorý spolu s ich parametrami určí všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad alebo nejaká podobná norma, aby sme naozaj umožnili široké použitie nielen hlasovej služby, ale aj všetkých dátových služieb." To je poznámka týmto smerom.
A mám ešte jednu prosbu, jeden procedurálny návrh, aby sme hlasovali aj o tom, že tento zákon o telekomunikáciách prerokuje aj výbor pre financie, rozpočet a menu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Áno.
Nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcel by som len niekoľkými slovami už teraz reagovať na vystúpenie v rozprave. Prvým bodom bola finančná nezávislosť regulačného orgánu, čiže Telekomunikačného úradu. Tá je plne zabezpečená. Tento úrad sa nepredpokladá, že by bol napojený v budúcnosti na štátny rozpočet, jeho príjmy budú z poplatkov za licencie a za ostatnú povoľovaciu činnosť, čiže z vlastných činností úradu. V dôvodovej správe je aj uvedený ten predpoklad, že by to mal byť úrad, ktorý by, naopak, odvádzal do rozpočtu prostriedky. K voľbe predsedu: Ten je volený Národnou radou, podpredseda mal by byť menovaný vládou. K tomu by som žiadal, aby bola širšia rozprava, cestou gestorského výboru, aby boli tieto veci urovnané. Aj tie ďalšie záležitosti, čo sa týkajú dlhu Slovenskej televízie a rozhlasu voči telekomunikáciám, vláda zaujme k tomuto svoje stanovisko v krátkom čase, v každom prípade tak, aby to bolo ešte pred prijatím tohto zákona. Aj tie ostatné pripomienky, ktoré by boli, by som žiadal, aby boli v prevažnej miere dávané cestou gestorského výboru a tam aj prekonzultované s predkladateľom.
Ďakujem vám pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k diskusii? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, čiže nie je potrebné hlasovať o pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhoch v tomto prvom čítaní. A takisto procedurálny návrh je bezpredmetný, pretože návrh zákona bol pridelený aj výboru pre financie, rozpočet a menu.
Takže navrhujem, vážený pán predseda, aby ste dali hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada schvaľuje tento zákon v prvom čítaní a vlastne rozhodne o tom, že ho prerokujeme v druhom čítaní ešte na tejto schôdzi Národnej rady v súlade s predchádzajúcim bodom, kde sme schválili skrátené legislatívne konanie. A navrhujem, aby sa v uznesení určili lehoty na prerokovanie vo výboroch s tým, že vzhľadom na schválené skrátené legislatívne konanie lehoty budú ihneď. A, samozrejme, predsedovia výborov zvolajú výbory vo vhodnom čase tak, aby povedzme na budúci týždeň bolo možné rokovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
(Hlasy z pléna.)
To môžeme urobiť pri druhom hlasovaní. Nech sa páči, predneste návrh, pán poslanec Tuchyňa, lebo najprv budeme hlasovať o uznesení, či to zaradíme do druhého čítania, potom budeme hlasovať, ktorým gestorským výborom to pridelíme.
Nech sa páči, pán poslanec Tuchyňa, predneste návrh.
Poslanec J. Tuchyňa:
Navrhujem, aby zákon bol pridelený pri druhom čítaní do výboru pre obranu a bezpečnosť z hľadiska uplatnenia záujmov štátu v tejto oblasti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán spravodajca, dobre? Čiže budeme hlasovať najprv o uznesení, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. Prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o prerokovaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie vrátane návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
V súlade s návrhom, a teda s rozhodnutím predsedu Národnej rady a s návrhom, ktorý zaznel pred chvíľou ako procedurálny návrh, navrhujem, aby návrh zákona o telekomunikáciách bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť, zároveň, aby sa určili lehoty na prerokovanie vo výboroch a následne v gestorskom výbore ihneď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme o pridelení návrhu zákona výborom a určení lehoty ihneď.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem ministrovi Macejkovi, spoločnému spravodajcovi.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 556. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predložila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady číslo 18/1996 Z. z. o cenách.
S cieľom vytvorenia a zabezpečenia podmienok na úplnú liberalizáciu telekomunikačných služieb a s cieľom zriadenia nezávislého národného regulačného úradu v súlade so smernicami Európskej únie bol vypracovaný návrh zákona o telekomunikáciách.
Predložený návrh na úseku cien je vyvolanou novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách, teda uvedeného návrhu zákona o telekomunikáciách, podľa ktorého § 32 hovorí o tom, že regulácia cien sa vykonáva podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o cenách. Podľa platného zákona Národnej rady o cenách reguláciu cien vykonávajú cenové orgány, ktorými sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky a v rozsahu ustanovenom ministerstvom financií okresné úrady. Rovnako cenovú kontrolu podľa citovaného zákona o cenách vykonávajú cenové kontrolné orgány, ktorými sú ministerstvo financií, okresné úrady, správy finančnej kontroly a Slovenská obchodná inšpekcia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností je žiaduce navrhovanou novelou zákona o cenách rozšíriť okruh cenových orgánov a cenových kontrolných orgánov o nové orgány štátnej správy, ktoré podľa navrhovaného zákona o telekomunikáciách a ďalších pripravovaných zákonov budú zabezpečovať štátnu reguláciu prirodzených monopolov, a tým aj reguláciu cien tovaru prirodzených monopolov. Finančné dôsledky táto navrhovaná novela cenového zákona na štátny rozpočet, na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest nevyvoláva, keďže uvedený návrh len nadväzuje na navrhované ustanovenia zákona o telekomunikáciách.
Štátny rozpočet počíta s procesom privatizácie akciovej spoločnosti Slovenské telekomunikácie. Odďaľovaním tohto procesu sa znižuje očakávaný výnos do štátneho rozpočtu, dokonca hrozí pozastavenie procesu privatizácie. Neschválením predloženého návrhu hrozia štátu značné hospodárske škody z dôvodu zložitejšej priechodnosti privatizácie Slovenských telekomunikácií, ale aj z toho dôvodu, že štát nebude schopný včas uhrádzať svoje záväzky, ktoré sú spojené s garanciami štátu za bankové úvery. Aby predložený vládny návrh zákona o telekomunikáciách bol aj z hľadiska cenovej regulácie účinný, je potrebné zabezpečiť súbežné nadobudnutie účinnosti aj novely cenového zákona. Táto skutočnosť je dôvodom na uplatnenie požiadavky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu novely zákona o cenách.
Ďakujem za pozornosť a prosím poslaneckú snemovňu o podporu tohto vládneho návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Benkovského, aby uviedol stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi podať informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách (tlač 556).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 580 z 21. marca 2000 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách (tlač 556), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách, prerokoval na svojej 42. schôdzi dňa 3. mája tohto roku a v prijatom uznesení číslo 370 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní v termíne ihneď.
Vážený pán predseda Národnej rady, odporúčam, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Šepták. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážená pani ministerka,
dámy a páni,
rozmýšľal som, ako vystúpim k tomuto návrhu zákona o cenách (tlač 556). A keďže som videl predtým, keď vystupovali kolegovia zo Strany občianskeho porozumenia, a ten záujem v parlamente sa neodrazil tak, ako sa mal, rozhodol som sa, že sa spýtam pani ministerky na pár vecí.
V prvom rade by ma zaujímalo, pani ministerka, či vy osobne súhlasíte s tým, že tento taký dôležitý zákon, ktorý teraz prerokúvame, ide v skrátenom legislatívnom konaní, hlavne z toho dôvodu, že podľa našich informácií tento zákon bol prerokúvaný už v minulom roku, potom nastali nejaké problémy a vo vláde bol schválený v marci.
A chcel by som sa spýtať aj na nadväznosť, čo sa týka predchádzajúceho zákona o telekomunikáciách a o privatizácii strategického podniku telekomunikácií a o memorandovej položke, ktorá je 26 mld. Sk v štátnom rozpočte, aké všetky dosahy to bude mať a či vy sama ste s týmto zákonom spokojná.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Považujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.
Chce vystúpiť k rozprave a reagovať pani ministerka Schmögnerová? Bola vyzvaná.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Áno, ďakujem pekne.
Len odpoviem na otázku, ktorú tu predložil pán poslanec Šepták. Trošku vás chcem skorigovať. Memorandová položka je 10 mld. Sk a súvisí so záväzkom štátu uhradiť štátne garancie za bankové úvery, ktoré sa prevzali za predchádzajúce roky. Ale je pravdou, že na príjmy z privatizácie nadväzuje štátny rozpočet na rok 2000 aj v inom smere. Počíta s 8,2 mld. Sk pre rozvojové projekty a ďalej so 4 mld. Sk na úhradu starých záväzkov. Časť tých starých záväzkov sa dotýka zdravotníctva, druhá časť sa týka rezortu dopravy. Takže z tohto hľadiska som podporila, aby boli vytvorené všetky legislatívne predpoklady na to, aby sa proces privatizácie Slovenských telekomunikácií urýchlil.
Nemôžem komentovať, ani nechcem komentovať dôvody, ktoré viedli k tomu, že zákon sa tu objavil neskôr. Treba riešiť vzniknutú situáciu a myslím si, že v tomto smere by sme sa mali aj zjednotiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce k diskusii sa vyjadriť spravodajca? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada by mala schváliť skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o cenách. Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 557. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí, ktoré som vydal pod číslom 581.
Z poverenia vlády uvedie návrh zákona pani ministerka Schmögnerová.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte, aby som vás opakovane oboznámila s niektorými základnými črtami návrhu vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 18/1996 Z. z. o cenách.
Zámerom tohto zákona je vytvoriť a zabezpečiť podmienky na úplnú liberalizáciu telekomunikačných služieb s cieľom umožniť zriadenie nezávislého národného regulačného úradu. Zriadenie národného regulačného úradu má byť v súlade so smernicou Európskej únie, v súlade s ktorou bol aj vypracovaný návrh zákona o telekomunikáciách, ktorý dnes Národná rada prerokúva v prvom čítaní.
Predložený návrh tohto zákona je vyvolanou novelou, ktorá nadväzuje na citovaný návrh zákona o telekomunikáciách. Podľa tohto zákona regulácia cien sa vykonáva podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o cenách. Podľa existujúceho platného zákona Národnej rady číslo 18 o cenách reguláciu cien vykonávajú cenové orgány, ktorými sú ministerstvo financií a v rozsahu ustanovenom ministerstvom financií okresné úrady. Cenovú kontrolu podľa citovaného zákona o cenách vykonávajú cenové kontrolné orgány. Nimi sú ministerstvo financií, okresné úrady, správy finančnej kontroly a Slovenská obchodná inšpekcia.
Je preto žiaduce, nadväzujúc na nový zákon o telekomunikáciách, novelou tohto zákona rozšíriť okruh cenových orgánov a cenových kontrolných orgánov o nové orgány štátnej správy, ktoré podľa navrhovaného zákona o telekomunikáciách a ďalších pripravovaných zákonov budú zabezpečovať štátnu reguláciu prirodzených monopolov, a tým aj reguláciu cien prirodzených monopolov.
Ako som už uviedla, táto novela, keďže nadväzuje bezprostredne na nový zákon o telekomunikáciách, sama osebe nevyvoláva žiadne nároky na štátny rozpočet. Aby predložený vládny návrh zákona o telekomunikáciách bol realizovateľný, je potrebné, aby súbežne s ním bol prerokovaný a schválený aj tento zákon, čiže novela zákona o cenách.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor.
Pán spravodajca, nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
ctená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách (tlač 557), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívno-technických pravidiel zaradil ho na rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Chcel by som v tejto súvislosti len upozorniť, že predmetný návrh zákona úzko nadväzuje na zákon o telekomunikáciách, ktorý sme práve pred chvíľou schválili v prvom čítaní. Preto sa stotožňujem s úvodným vystúpením pani ministerky.
Odporúčam, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani ministerka, diskusia nebola, ale pýtam sa, či chcete zaujať stanovisko. Nie.
Ani pán spravodajca.
Čiže pristúpime k hlasovaniu.
Prvé hlasovanie bude o návrhu uznesenia, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, a potom budeme hlasovať o pridelení tohto zákona výborom a určení lehoty.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte prvé hlasovanie.
Poslanec M. Benkovský:
Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, aby sme prerokovali zákon o cenách v druhom čítaní.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme sa uzniesli, že vládny návrh zákona o cenách prerokujeme v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán poslanec, ešte druhé hlasovanie.
Poslanec M. Benkovský:
Áno, ďakujem za slovo.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 581 z 21. marca 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor zároveň navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň tiež odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnešné rokovanie 31. schôdze by sme prerušili o 18.30 hodine, pretože pán veľvyslanec Rochel organizuje slávnostný koncert pri príležitosti Schumannovho dňa. Bude to v budove Slovenskej filharmónie. Viacerí poslanci sú tam pozvaní, čiže prerušíme 31. schôdzu dnes o 18.30 hodine.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie.
Návrh ste dostali ako tlač 548, v ktorom máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh odôvodní minister spravodlivosti pán Ján Čarnogurský.
Nech sa páči.
Prosil by som, aby ďalšie rokovanie Národnej rady viedol podpredseda Hrušovský.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie. Materiál predkladám v zmysle plánu práce vlády na rok 2000 a v súlade s aktuálnou potrebou súčasného súdnictva.
Zabezpečenie ochrany a oprávnených záujmov občanov prostredníctvom súdov je jedným zo základných práv zakotvených v Ústave Slovenskej republiky. Prvotným predpokladom striktného uplatňovania tohto nosného princípu demokratického štátu je predovšetkým fungujúca súdna sústava a z toho vyplývajúce potrebné a efektívne personálne obsadenie súdov.
Mojou snahou je prispieť k optimálnemu počtu sudcov aj prostredníctvom predloženia tohto materiálu, ktorý obsahuje desať návrhov kandidátov do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie. Ich pridelenie sa predpokladá na okresné súdy, ktorých personálne posilnenie sa v súčasnosti ukázalo ako nevyhnutné aj z dôvodu neúmerne vysokého počtu nevybavených vecí.
Navrhovaní kandidáti sa zúčastnili procesu výberu na určené sudcovské miesta, ktorého výsledkom bolo predloženie návrhov na zvolenie a pridelenie predsedami krajských súdov. Možno predpokladať, že dĺžka ich prípravnej služby a úspešné vykonanie odbornej justičnej skúšky - v šiestich prípadoch s vyznamenaním - sú dostatočnou zárukou, že funkciu sudcu budú vykonávať na vysokej odbornej úrovni. Som presvedčený, že po získaní praktických skúseností sa zaradia medzi tých sudcov, ktorí svoje povolanie vykonávajú s pocitom zodpovednosti voči občanom a s vedomím, že svojou prácou prispievajú k dodržiavaniu zákonnosti a ochrane porušených práv.
Navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky stanovené v zákone číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Návrhy boli prerokované v príslušných sudcovských radách s pozitívnym stanoviskom. Materiál bol prerokovaný a schválený vo vláde.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené je predkladaný materiál dôvodný a potrebný. V súlade s navrhovaným uznesením odporúčam kandidátov schváliť na zvolenie do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Prosím teraz pána poslanca Šimka, spravodajcu ústavnoprávneho výboru, aby podal informáciu o prerokúvaní tohto bodu programu v gestorskom ústavnoprávnom výbore.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dámy a páni,
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh vlády na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie uvedených v tlači 548 dňa 19. apríla tohto roku. Ústavnoprávny výbor súhlasí s návrhom na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby s týmto návrhom vlády vyslovila súhlas, t. j. aby uvedených sudcov zvolila.
Ústavnoprávny výbor ma tiež splnomocnil, aby som predniesol návrh na verejné hlasovanie.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto do rozpravy hlási ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie.
Poslanec I. Šimko:
Najskôr, pán podpredseda, musíme hlasovať o návrhu, na ktorý ma splnomocnil ústavnoprávny výbor, t. j. aby sme o voľbe sudcov rozhodovali verejným hlasovaním. Umožňuje to aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča, aby sme hlasovali o návrhu na voľbu sudcov verejne.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím, predneste návrh na záverečné hlasovanie.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, teraz môžeme pristúpiť verejným hlasovaním k návrhu na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie tak, ako ho predložila vláda v tlači 548.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada zvolila desať sudcov Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie.
Ďakujem pánovi spravodajcovi, pánovi ministrovi za uvedenie návrhu na voľbu sudcov.
Panie poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom programu 31. schôdze je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh máte ako tlač 561.
Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali, chcem podať jeden procedurálny návrh.
Po prerokovaní tohto návrhu zákona, ktorého predkladateľom za vládu je pán minister spravodlivosti, nasleduje séria ďalších zákonov bezprostredne vecne nadväzujúca na tento návrh zákona, ktoré za vládu odôvodní pani ministerka financií. Odporúčam, aby sme o bodoch programu 7 až 16 zlúčili rozpravu. To je prvý návrh.
Druhý návrh je, aby pani ministerka odôvodnila všetky návrhy zákonov, a potom by sme dali slovo spravodajcom k jednotlivým návrhom zákonov, ktorí odporučia prerokovať tento návrh, resp. neprerokovať a určiť gestorský výbor, a potom hlasovať o všetkých návrhoch, teda individuálne o jednotlivých prerokovaných bodoch.
Je všeobecný súhlas snemovne s takýmto postupom? Áno. Takže nedám hlasovať o tomto bode programu.
Teraz prosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády uviedol návrh na zmenu a doplnenie zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 561.
Pán minister, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
súčasný stav slovenského konkurzného práva nevyhovuje zmeneným spoločenským potrebám. V oblasti konkurzného konania sa vyskytuje celý rad problémov a nedostatkov, ktoré značne znepriechodňujú priebeh konkurzného a vyrovnávacieho konania. Ako hlavné nedostatky súčasnej právnej úpravy sú uvádzané najmä tieto:
1. Dlhodobosť realizácie konkurzu, čo podstatným spôsobom odďaľuje vymáhateľnosť práva veriteľov.
2. Nedostatočná motivácia konkurzných veriteľov podieľať sa na realizácii procesu konkurzu.
3. Konkurzné konanie v súčasnosti neumožňuje reštrukturalizáciu úpadcu podniku, ale naopak, vedie k jeho likvidácii a následnému zániku, čo má následný sociálny dosah na jeho zamestnancov a zároveň spôsobuje rast nákladov štátu v sociálnej oblasti.
4. Podmienky, za ktorých sa dlžník stáva úpadcom, sú pomerne vágne vymedzené, čo v praxi súdov vyvoláva značné interpretačné problémy.
5. Zákon nedostatočne upravuje speňažovanie majetku úpadcu, ktorý spadá do konkurznej podstaty, najmä absentuje úprava dražobného poriadku, chýbajú mechanizmy umožňujúce určenie objektívnej hodnoty podniku v úpadku, čo v konečnom dôsledku má vplyv na uspokojenie všetkých konkurzných veriteľov, negatívnych, samozrejme.
6. Nie je zabezpečená transparentnosť ekonomických nákladov konkurzu, faktická nemožnosť realizácie vyrovnania, ktorá je zabezpečená iba de iure, a podobne.
Tieto nedostatky spôsobujú v konečnom dôsledku, že veľkú časť podnikov nie je možné efektívne využívať, a súčasne spôsobujú nepriaznivú situáciu v bankovom a podnikovom sektore. Uvedený stav už dnes predstavuje jednu z hlavných bŕzd hospodárskeho rastu a rozvoja Slovenska.
S cieľom odstránenia týchto nedostatkov ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a ministerstvom hospodárstva pripravilo novelu zákona o konkurze a vyrovnaní. Hlavným prínosom je predovšetkým nahradenie likvidačného konkurzu reštrukturalizačným konkurzom, cieľom ktorého je predovšetkým oživenie a záchrana podniku v úpadku. V súvislosti s tým sa zvyšujú nároky na úlohu správcu konkurznej podstaty, ktoré sa jednak prejavia zvýšením oprávnení, najmä vo vzťahu k nakladaniu s majetkom podstaty na úkor štatutárneho orgánu úpadcu. Správca musí v prvom rade zvážiť možnosť oživenia celého podniku alebo jeho časti a v prípade možnosti reštrukturalizácie a oživenia pokračovať v jeho prevádzkovaní alebo zrealizovať speňaženie podniku. Na zabezpečenie prevádzkovania podniku v konkurze sa novelizáciou Obchodného zákonníka a živnostenského zákona odstraňujú všetky právne prekážky.
Návrh novely konkurzného zákona podstatným spôsobom posilňuje postavenie veriteľov tým, že vymedzuje kontrolné oprávnenia veriteľov nad správcom konkurznej podstaty, najmä pri schvaľovaní alebo zamietnutí plánu speňaženia podstaty v priebehu obligatórnej schôdze veriteľov s následnou možnosťou iniciovať odvolanie správcu. A na druhej strane sa veriteľom odňalo právo navrhnúť odvolanie správcu konkurznej podstaty, čo sa často využívalo na sabotovanie jeho činnosti.
Ak mám povedať o súčasnej praxi, ktorá spočívala v tom, že súd menoval správcu konkurznej podstaty: Správca konkurznej podstaty nejakým spôsobom riadil konkurz a veľmi často sa prejavili buď oprávnené námietky voči činnosti správcu konkurznej podstaty, alebo minimálne podozrievanie, že je podplatený, že tuneluje, že to robí zle, že je dohodnutý so sudcom, prípadne s tými úpadcami a podobne. Tomu tento nový návrh zamedzí tým, že najskôr správcu konkurznej podstaty menuje súd, sudca, súd, a to čiste preto, že menovanie treba urobiť rýchlo, a keby hneď na začiatku sa veritelia mali dohodnúť na správcovi konkurznej podstaty, tak by to proste trvalo dlho a nebol by žiadny správca. Ale veritelia potom neskôr majú možnosť a právo sa dohodnúť a odvolať pôvodne menovaného správcu konkurznej podstaty menovaného súdom a dosadiť tam človeka, na ktorom sa dohodnú oni. Čiže tým sa zamedzí doterajšiemu, možno aj naozaj oprávnenému manipulovaniu s podnikom v konkurze alebo prinajmenšom podozrievaniam zo strany veriteľov toho podniku, ktorý je v konkurze, že správca to robí zle, že je podplatený a tak ďalej.
Čiže toto nové opatrenie podľa predloženého návrhu sa prejaví jednak aktívnym prístupom veriteľov k procesu reštrukturalizácie úpadcu, ekonomickým spriechodnením konkurzu a súčasne sa odstránia bariéry, ktoré doteraz bránili spoločnému postupu veriteľov.
Dôležitou zmenou oproti predchádzajúcej úprave je predovšetkým spresnenie podmienok úpadku dlžníka, ktoré spočíva v tom, že sa doteraz neurčitá formulácia "dlžník nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky" nahradila oveľa presnejšou formuláciou "dlžník nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky".
Ďalej návrh zákona zavádza komplexnú úpravu dražobného poriadku a dražby uskutočňovanej mimo výkonu rozhodnutia spôsobom speňažovania konkurznej podstaty na dražbe a mimo dražby. Ustanovuje nový spôsob určovania postupu, ako aj nový spôsob stanovenia hodnoty podniku, ktorý má za cieľ určenie objektívnej hodnoty podniku, čo bude mať pozitívny vplyv na uspokojovanie pohľadávok konkurzných veriteľov. V súvislosti s tým je novelizovaný zákon číslo 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
Návrh povedie k urýchleniu a zefektívneniu konkurzného konania a vyrovnávacieho konania, a to najmä týmto:
1. Ustanovuje sa nový spôsob určovania postupu a poradia uspokojovania pohľadávok veriteľov.
2. Novým vymedzením pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní a prednostných pohľadávok vo vyrovnávacom konaní.
3. Oproti doterajšej úprave došlo k redukcii počtu
tried tzv. ostatných veriteľov z doterajších piatich na súčasné dve triedy. Uvedená úprava prinesie pozitívny efekt na spriechodnenie procesu vyrovnania.
4. Vykonaním celého radu opatrení procesnej povahy, napríklad zavedenie novej úpravy zámeny účastníkov konkurzného konania rieši súbeh konkurzného vyrovnávacieho a exekučného konania pri nehnuteľnostiach, rozšírenie právomocí súdneho tajomníka v konkurze, zlepšenie spolupráce konkurzného súdu so živnostenskými orgánmi, ako i colnými orgánmi, novelizáciou celého radu súvisiacich predpisov, ktorá má odstrániť existujúce rozpory medzi osobitnou úpravou a konkurzným zákonom, a konečne spresnením účinkov vyhlásenia konkurzu.
Na záver je potrebné poukázať, že táto úprava predstavuje komplexné dotvorenie základného právneho rámca konkurzného práva a je plne v súlade s právom platným v Európskej únii.
Vzhľadom na zložitosť a prepojenosť novely zákona o konkurze s predkladanými novelami dotknutých zákonov neodporúčame predkladať pozmeňujúce návrhy voči ktorémukoľvek z týchto zákonov, pretože by mohli zmariť účel sledovaný novelou.
Teraz dovoľte, aby som stručne vymedzil podstatu tých ostatných nadväzujúcich zákonov, a to najskôr zákonov, ktorých predkladateľom sme my, ministerstvo spravodlivosti. Je to zákon číslo 328/1991 o konkurze a vyrovnaní, to som povedal, zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V tejto novele, ktorá sa predkladá, ide o spresnenie, ktoré spoločnosti sa rušia po vyhlásení konkurzu.
Ďalej je to zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. A opäť táto novela umožňuje prevádzkovanie podniku aj po vyhlásení konkurzu. Táto novela smeruje k tomu, aby čo najviacej sa umožnilo pokračovať vo výrobe, v prevádzkovaní podniku, pokiaľ je to len trochu možné.
Ďalej je to zákon číslo 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. Tu ide o vytvorenie podmienok na znaleckú činnosť v odbore podnikového hospodárstva.
Ďalej je to zákon číslo 182/1993 Z. z. o prevode vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom. A ide o spresnenie podmienok pri prevode bytu do vlastníctva nájomcu v čase, keď prebieha konkurzné konanie. Je to aktuálny problém. Asi pred dvoma mesiacmi prebehol v tlači, týka sa to jedného bytového družstva v Bratislave, myslím Bytového družstva Bratislava II, ktoré sa ocitlo v konkurze, a vznikla otázka, či v rámci konkurzu sa predávajú aj byty, v ktorých bývajú užívatelia bytov.
Dva zákony sa týkajú oblasti ministerstva zdravotníctva, to je zákon číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ďalších poisťovní. Tu ide o spresnenie pohľadávok proti konkurznej podstate a ostatných pohľadávok, účinky vyhlásenia konkurzu na platby alebo finančné a majetkové vzťahy k zdravotným poisťovniam. A ďalej je to zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, týka sa toho istého.
Zo sféry ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je to zákon číslo 274/1994 o Sociálnej poisťovni. Opäť ide o vymedzenie pohľadávok proti konkurznej podstate, ostatných pohľadávok, účinky vyhlásenia konkurzu s cieľom zjednotenia osobitnej úpravy postupu správnych orgánov so špeciálnou úpravou konkurzného práva. To znamená, ako sa riadia platby do Sociálnej poisťovne z podniku, ktorý je v konkurze, akým režimom sa riadia, ako sa uhrádzajú a podobne. Ďalej opäť zo sféry ministerstva práce a sociálnych vecí je to zákon číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, opäť vymedzenie pohľadávok proti podstate a ostatných pohľadávok, účinky vyhlásenia konkurzu s cieľom zjednotenia osobitnej úpravy postupu správnych orgánov so špeciálnou úpravou konkurzného zákona. To znamená, zhruba na koľko mesiacov je nárok na plat pracovníkov podniku, ktorý je v konkurze, za koľko mesiacov je plat, povedal by som, mimo konkurznej úpravy alebo presnejšie, nakoľko má prednosť pred inými pohľadávkami vyplatenie platu zamestnancom tohto podniku.
Ďalej je to zákon číslo 65/1965 Zb. Zákonník práce. A to je zapracovanie smernice o hromadnom prepúšťaní na podmienky konkurzného konania s cieľom dosiahnutia reštrukturalizácie podniku úpadcu. Opäť, ak to mám stručne charakterizovať, čím dlhšie obdobie stanovíme ako obdobie, keď je potrebné vyplatiť mzdu pracovníkom, tým väčší balík peňazí sa nabalí ako balík, ktorý je potrebné vyplatiť tým pracovníkom, a tým horšie podmienky sú na reštrukturalizáciu. A to znamená pokračovanie výroby v podniku, povedzme, že aj v nejakom zúženom rozsahu. Toto bolo predmetom rokovania v rámci pripomienkového konania k tomuto zákonu a bolo treba nájsť taký primeraný kompromis na jednej strane medzi záujmami pracovníkov, ktorí isteže by v konkrétnom prípade mali záujem na čo najdlhšom období, aby ich mzdy boli zaradené medzi prednostné pohľadávky, a medzi tým záujmom, aby ten podnik mal čo najmenšie záväzky, a to znamená čo najľahšie mohol pokračovať vo výrobe tak, buď že by sa vyrovnali záväzky, alebo že by sa patričným spôsobom redukovali. A tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa zachovajú pracovné miesta, aspoň časť pracovných miest v tomto podniku pre doterajších pracovníkov.
Vo sfére ministerstva financií sú dotknuté zákon o dani z príjmov a ide tu o rozdelenie zdaňovacieho obdobia pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu, ďalej je to zákon číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, opäť rozdelenie zdaňovacieho obdobia pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu. Ďalej je to zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. A ide o vymedzenie pohľadávok opäť proti podstate, pohľadávok daní a poplatkov, ostatných pohľadávok, účinky vyhlásenia konkurzu s cieľom zjednotenia osobitnej úpravy postupu správcu dane so špeciálnou úpravou konkurzného zákona. Ďalej je to zákon číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, opäť rozdelenie zdaňovacieho obdobia pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu. Ďalej je to zákon číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína, opäť rozdelenie zdaňovacieho obdobia pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu, ďalej zákon číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva, opäť rozdelenie zdaňovacieho obdobia pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu, ďalej zákon číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, opäť rozdelenie zdaňovacieho obdobia pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu, zákon číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, to isté, zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch, tu ide o odstránenie obmedzení pri prevode verejne obchodovateľných akcií na účely konkurzného konania pri prevode majetku podniku, a konečne zákon číslo 180/1996 Z. z. colný zákon. A ide tu o osobitnú úpravu colného konania vzhľadom na to, že colné konanie sa neprerušuje, aj keď je vyhlásený konkurz.
Vážená Národná rada, vidíte aj z tohto stručného výpočtu dotknutých zákonov a vymedzenia obsahu, čoho sa týka novela, že v tomto balíku zákonov vlastne ide o vytvorenie osobitného právneho režimu pre majetkové vzťahy počas konkurzného konania. A keďže zo svojho každodenného života viete, aké množstvo majetkových a finančných vzťahov neustále existuje voči fyzickým, ako aj právnickým osobám, ale tak tu ide o právnické osoby, pre toto množstvo majetkových vzťahov vlastne v konkurznom konaní odrazu sa zavádza osobitný režim, pretože inak by to nefungovalo, inak by to neplnilo svoj účel. Preto je zoznam tých dotknutých zákonov taký dlhý. A z toho vidíte, že to je naozaj skladačka, tieto zákony, ktoré musia do seba zapadať, a povedzme aj terminológia, používanie slov, jednotlivých slov musí byť jednotné vo všetkých týchto zákonoch, pretože ak by nebolo, tak by mohli vzniknúť nedorozumenia o výklad jednotlivých ustanovení.
Z toho dôvodu by som chcel apelovať na vás, aby ste veľmi, povedal by som, striedmo pristupovali k úvahám o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by sa v jednotlivých prípadoch mohli javiť ako užitočné. Ale chcem vás ubezpečiť, že vytvorenie takejto komplexnej sústavy noviel zákonov si vyžadovalo súhru odborníkov z dotknutých rezortov a odborníkov na viacero odvetví. A keď títo odborníci po týždňoch a mesiacoch vlastne dospeli k určitému zneniu týchto zákonov, tak môžem vás ubezpečiť, že toto navrhované znenie je najlepšie znenie, aké možno pri takom bežnom posudzovaní legislatívnej práce odborníkov dosiahnuť. A preto vás prosím, aby ste schválili tento návrh zákona a aby ste si pri jeho prerokúvaní boli vedomí práve tejto vzájomnej nadväznosti takého veľkého množstva zákonov.
Ďakujem vám.