Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pokoj, vážení poslanci z HZDS.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
A ktoré sú to, ustanovuje § 41 ods. 2 Trestného zákona. Sú to aj tie úmyselné trestné činy, na ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov. Na trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 a 2 Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výške tri až desať rokov a pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 až 4 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody vo výške päť až dvanásť rokov. Jednoducho podmienky boli splnené. A ďalším bolo rozhodnutie prezidenta Policajného zboru o nasadení policajtov služby osobitného určenia, nie moje, nie ministra vnútra, ale presne príslušného orgánu z orgánov činných v trestnom konaní. Teda netreba vyvolávať zbytočné emócie, netreba obviňovať politikov z činností, ktoré nerobia, pretože im neprislúchajú, osobitne keď týmto politikom sú jasné zásady pravidiel právneho štátu.
(Šum a hlasy v rokovacej sále.)
Ešte dve krátke poznámky, jedna sa týka pána poslanca Cupera a jedna pána poslanca Krajčiho. Pán poslanec Cuper uvádzal vyslovene lži, ktoré si hlbší komentár nezaslúžia. Za veľmi smutnú lož považujem konštatovanie, že vláda vopred vedela, že vláda nariadila. Sú to totálne nezmysly. Je mi veľmi ľúto, že v poslaneckej snemovni je možné pokojne vysloviť takúto veľkú, veľkú lož.
No a pán poslanec Krajči hovoril o strachu, o strachu, ktorý sme zaviedli medzi ľuďmi. Pán poslanec Krajči, chcem vás upriamiť na prieskumy verejnej mienky. 65 % občanov schvaľuje predvedenie občana Vladimíra Mečiara, pretože dlhé mesiace ignoroval zákon, pohŕdal políciou, staval aroganciu nad orgány činné v trestnom konaní, staval osobnú aroganciu nad zákon, nad právny poriadok. Nezavádzame strach, práve naopak, zbavujeme spoločnosť strachu posilňovaním právnosti tohto štátu, posilňovaním úcty k zákonu.
Dvakrát ma orgány činné v trestnom konaní požiadali ako predsedu vlády, aby som vypovedal. Dodnes o tom neviete, pretože som z toho nerobil takýto cirkus, ale bez meškania bezprostredne na druhý deň som svedectvá orgánom činným v trestnom konaní poskytol. Keď príde tretie vyzvanie, štvrté vyzvanie, urobím tak stále, pretože takýto prístup verejného činiteľa vedie k posilňovaniu právnosti tohto štátu, k posilňovaniu úcty k zákonom. A toto, panie poslankyne, páni poslanci, by mal byť náš spoločný cieľ, spoločný cieľ všetkých ľudí, ktorí to myslia so Slovenskom dobre.
Pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Žiadam pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, odporúčam, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako bolo predložené gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť, ktorý navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu tzv. "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
(Šum a hlasy v rokovacej sále.)
Prešlo to, tak ma nemýľte, 66 bolo za, to znamená, Národná rada zobrala na vedomie.
Národná rada zobrala na vedomie správu predsedu vlády, to znamená schválila uznesenie k správe predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu tzv. "kukláčov" voči predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi.
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme rokovať o druhom bode mimoriadnej schôdze, ktorú bude viesť pán podpredseda Presperín. Nech sa páči, odovzdávam slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k rokovaniu o
návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 615.
Uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal predseda Národnej rady bezodkladne vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť.
Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Jozefa Kalmana, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Pán poslanec Kalman, máte slovo.
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o pokoj.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
vážená Národná rada,
možno by som mohol celkom jednoducho povedať, že všetko podstatné tu už bolo povedané, a stačí povedať, že na základe týchto skutočností, ktoré odzneli, skupina poslancov predkladá návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra pánovi Pittnerovi. Myslím si však, že by to nebolo kultúrne a aj z hľadiska určitej politiky správne.
Preto mi dovoľte, aby som predložil tento návrh, aj keď v mnohých prípadoch sa budem opakovať, pretože hovoríme o veľmi špecifickej oblasti, ktorá sa zákonite musí pri takej širokej diskusii a pri zaradení dvoch bodov aj opakovať. Myslím si, že to nakoniec nebude ani na škodu, pretože hlavne táto časť poslaneckej snemovne rokuje systémom kolotoča, to znamená, že každú chvíľu sú tu iní poslanci a takýmto spôsobom je aspoň predpoklad, že viacerí z koaličných poslancov si vypočujú argumenty Hnutia za demokratické Slovensko.
Z poverenia skupiny poslancov predkladám návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi v zmysle článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vám bol predložený pod tlačou 615.
Už druhýkrát skupina poslancov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v tomto funkčnom období návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi. Prvýkrát to bolo 19. januára 1999, vtedy ako bezprostredná reakcia na zavraždenie bývalého exministra Jána Duckého a zároveň na negatívny vývoj v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde sa permanentne vyvolávali indície o viacerých členoch Hnutia za demokratické Slovensko a ich údajných trestných činoch.
Už vtedy sme poukazovali, že ide o verejné osočovanie niektorých našich predstaviteľov a kolegov, že ide o vyvolávanie strachu a zároveň odvrátenie pozornosti občanov Slovenskej republiky od nepriaznivého hospodárskeho a sociálneho vývoja, ktorý začala uplatňovať súčasná vládna koalícia. Už vtedy sme vyjadrovali nedôveru a podozrenia, či bude vôbec táto prvá politická vražda vyšetrená. Nakoniec zjednotená vládna koalícia zabránila odvolaniu Ladislava Pittnera z funkcie ministra vnútra. Dodnes po 15 mesiacoch vyšetrovania nie je vražda Jána Duckého objasnená aj napriek mnohým predchádzajúcim sľubom a stanoveným termínom.
Odvtedy sa tiež na praktikách, ktoré rezort ministerstva vnútra uplatňoval najmä vo vzťahu k Hnutiu za demokratické Slovensko, nič nezmenilo, naopak, tlak permanentne rástol. To všetko preto, aby sa vo verejnosti vytvárala zlá verejná mienka o Hnutí za demokratické Slovensko, o jeho jednotlivých predstaviteľoch. Aj takýmto spôsobom sa mal znížiť vplyv Hnutia za demokratické Slovensko v spoločnosti, aj takýmto spôsobom sa mala oslabovať sila opozície s kalkuláciou jej neúspechu v budúcich parlamentných voľbách. V tomto smere sa predovšetkým prezentovali pán minister Pittner a pán generál Ivor. Tak to bolo napríklad v kauzách Lexa, Kováč mladší, Remiáš, Elektra a mnohé ďalšie. Uvediem len niektoré vyjadrenia pána ministra Pittnera.
1. "Zavlečenie Michala Kováča ml. bolo aktom štátneho terorizmu. O chvíľu sa verejnosť dozvie o ďalších súvislostiach, ktoré to dokážu. Vladimír Mečiar bude predvolaný ako svedok a nevylučuje sa ani jeho obvinenie." Toto bolo vyjadrené v Markíze vo februári 2000.
2. V súvislosti s prípadom Remiáš: "HZDS sa iste bude cítiť trápne, keď sa nám podarí, ako verím, odhaliť aj tých, ktorí stoja v pozadí tohto odporného činu." Toto bolo povedané pre Pravdu 12. 12. 1999.
3. V prípade Elektra: "Mimoriadne porušenie zákona si vyžaduje mimoriadne riešenie", Slovenský rozhlas 18. 4. tohto roku.
Môžem uviesť aj štvrtý príklad, o ktorom tu už bolo čiastočne hovorené, keď v roku 1999 bol rozpútaný zo strany ministerstva vnútra proti údajnému neoprávnenému vyplateniu odchodného pre bývalého štátneho tajomníka Ladislava Polku. V prípade bol permanentne obviňovaný nielen samotný pán Polka, ale aj bývalý minister pán Krajči. Osočovanie prestalo, až keď Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že minister Pittner konal v rozpore so zákonom. Všimnite si tú skutočnosť, že opäť vtedy išlo o odmeny.
Dámy a páni, takto by som mohol menovať ďalších, kde sa snažili takýmito vyjadreniami, ktoré prezentovali predstavitelia ministerstva vnútra, zastrašovať alebo znevažovať Hnutie za demokratické Slovensko na verejnosti. No aj napriek tomu, že sám minister vnútra si bol vedomý, že takto postupovať nemôže, svedčí o tom aj jeho výrok uverejnený v Pravde 12. decembra 1999. Pán minister, vtedy ste povedali: "Polícia je zo zákona apolitická. Ja ako minister vnútra, ak chcem vykonávať funkciu v súlade so zloženým sľubom, musím dbať na dodržanie princípu apolitickosti. Nesmiem pripustiť rôzne politické komentáre a úvahy, ktoré by akokoľvek tento princíp spochybňovali."
Pán minister Pittner si protirečil aj v prípade Elektra, keď pred policajným zásahom 16. 4. tohto roku v Markíze povedal: "V každom prípade môžeme konať len v medziach zákona a zo zákona. V tejto chvíli nám zákon neumožňuje nič iné, len ho predviesť tak," mal na mysli pána Mečiara, "aby nebola porušená domová sloboda." Je len logickým vyústením, že takto povzbudený svojím kolegom, ktorý by mal predovšetkým dbať o spravodlivosť, postupovali aj niektorí ďalší členovia vlády, ktorí sa o HZDS vyjadrovali ako o mafiánskej organizácii a o jej členoch či sympatizantoch ako o nevzdelancoch.
To, že ministerstvo vnútra naďalej pokračuje vo vyvolávaní strachu, podozrievania, nedokázaného osočovania, používania sily spojenej s uplatňovaním mafiánskych a gangsterských spôsobov, dokumentuje vývoj udalostí, ktoré boli v poslednom čase vedené voči predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko Vladimírovi Mečiarovi a ktoré vyvrcholili 20. apríla tohto roku. Práve v tento deň v dopoludňajších hodinách po predchádzajúcom niekoľkodňovom obliehaní vnikla jednotka osobitného určenia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tzv. "kukláči" násilným, neprimeraným a protiprávnym spôsobom do súkromného obydlia predsedu Hnutia za demokratické Slovensko a trojnásobného predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara. Pri zákroku príslušná jednotka použila výbušninu na otvorenie objektu a špeciálne strelné zbrane.
Dámy a páni, mal som možnosť vidieť záznam a skutočne som už len čakal, kedy sa na tom zázname ukáže Schwarzeneger alebo Sylvester Stallone. Pripomínalo to doslova takéto filmy. Následne uvedená jednotka za prítomnosti asi 200 členov Policajného zboru Vladimíra Mečiara eskortovala pre potreby policajného vyšetrovania v kauze vyplatenia odmien členom predchádzajúcej vlády Slovenskej republiky. Týmto postupom Policajný zbor zaradil osobu Vladimíra Mečiara do kategórie páchateľov obzvlášť závažných trestných činov, pretože podľa vyjadrenia ministra vnútra ide o trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby predstavuje odňatie slobody až do výšky 10 rokov.
Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som priblížil niektoré veľmi dôležité ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, aj keď o niektorých hovoril môj kolega Ivan Gašparovič. Ústava Slovenskej republiky prijatá 1. 9. 1992 novým spôsobom zakotvila ľudské práva a slobody, čím jasne a jednoznačne deklarovala nový vzťah medzi občanom a štátom. Základné práva a slobody sú jasne postavené na zvrchovanosti občana, od ktorého pochádza štátna moc. A ako zvrchovaný demokratický právny štát jednoznačne zakotvuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústava Slovenskej republiky v tejto časti vychádza z takých významných dokumentov, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, schválená Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v decembri 1948, z Rímskej konvencie o ochrane ľudských práv a slobôd zo 4. 11. 1948, z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach schválených Valným zhromaždením OSN v roku 1966 a iných.
V zmysle uvedených dokumentov sa človek stal najvyššou spoločenskou hodnotou, aj preto je v ústave osobitný systém právnej ochrany základných práv a slobôd v podobe súdnej a inej právnej ochrany. Vychádza sa zo zásady, že právo na súdnu ochranu je základom právneho štátu. Ústava Slovenskej republiky zároveň v druhom oddiele pod názvom Základné ľudské práva a slobody v článku 21 zakotvuje nedotknuteľnosť obydlia. Jednoznačne konštatuje, že obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Domová prehliadka je v zmysle uvedeného článku prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Tu treba zdôrazniť, že zákonodarca expressis verbis poveruje osobitný orgán právnej ochrany súd na to, aby rozhodol a zvážil, kedy možno vykonať uvedený zásah do tohto práva. Domovú prehliadku možno vykonať len na základe príkazu na domovú prehliadku. Príkaz na domovú prehliadku je oprávnený vydať sudca alebo predseda senátu, v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora. V neodkladných prípadoch môže namiesto príslušného sudcu vydať príkaz sudca súdu v obvode, v ktorom sa má prehliadka vykonať. Príkaz musí byť písomný a odôvodnený, doručiť ho treba osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, a to pri prehliadke alebo najneskoršie do 24 hodín od padnutia prekážky, ktorá bránila jeho doručeniu. Až samotný výkon prehliadky ustanovuje zákon a realizuje ho vyšetrovateľ alebo policajný orgán.
Toľko, pokiaľ ide o trestné konanie.
Tretí odsek citovaného článku 21 umožňuje aj niektoré iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia, ale aj to len na základe zákona a v niektorých taxatívne vymedzených prípadoch. Za takéto prípady ústava považuje, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, po druhé na ochranu práv a slobôd iných a napokon na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. V prípade, ak sa obydlie používa na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže byť zákonom povolený zásah aj vtedy, ak je nevyhnutný na plnenie úloh verejnej správy.
Z uvedených postulátov umožňujúcich zákonné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia je zrejmé, že tento zásah právny štát považuje za zákonný len vtedy, ak sú ústavou naplnené taxatívne vymedzené podmienky, zdôrazňujem, ústavou naplnené podmienky pri vytváraní takýchto zákonov. Podmienky ich realizácie by mali byť v tomto smere ešte oveľa prísnejšie. Ak teda vo svetle týchto záverov máme hodnotiť zásah polície v rodinnom dome Vladimíra Mečiara v Trenčianskych Tepliciach, musíme jednoznačne konštatovať hrubé a neospravedlniteľné porušenie základných ľudských práv a slobôd, osôb tam bývajúcich.
Argumenty o tzv. predvedení obvineného alebo svedka sú neudržateľné, pretože nešlo o neodkladné úkony a neexistovali také prekážky, ktoré by bránili zabezpečeniu ústavou požadovaných rozhodnutí príslušného súdu. Všetky tvrdenia o zákonnosti postupu polície, ktoré sme si už dnes vypočuli a ktoré sme vypočuli bezprostredne po zákroku, sú lživou demagógiou a znásilňovaním práva. Ak neberieme do úvahy skutočnosť, že polícia úplne ignorovala ustanovenia článku 21 Ústavy Slovenskej republiky, všetky príslušné ustanovenia Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore vyžadujú splnenie dvoch základných predpokladov a to je neodkladnosť a primeranosť.
V § 83 odsek 6 Trestného poriadku sa jednoznačne konštatuje, že vyšetrovateľ môže vstúpiť do obydlia len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb, alebo na ochranu iných práv a slobôd, alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri čine. Všetky iné úkony musia byť vykonané len na základe rozhodnutia súdu.
Treba zdôrazniť, že ustanovenia o predvedení osoby je potrebné vykladať vždy a zásadne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami a paktmi, a to v prospech občana, a nie extenzívne v prospech štátnych orgánov. Zákonodarca v uvedenom ustanovení sledoval umožnenie výkonu práva v istom časovom slede súvisiacom so spáchaním trestného činu. V žiadnom prípade tým nesledoval zabezpečenie procesných úkonov. Rovnako nebola naplnená ani podmienka stanovená § 90, pretože Vladimír Mečiar nebol v čase vykonania zákroku riadne obvinený, ani sa neskrýval a mal v uvedenom objekte stále bydlisko. Jeho pobyt bol verejne známy. Pri doručovaní uznesenia o obvinení z 18. 4. tohto roku nemohli byť v žiadnom prípade splnené podmienky doručovania určené § 62 až 64 Trestného poriadku, teda jednoznačne môžeme konštatovať, že podmienka neodkladnosti v uvedenom prípade nebola vôbec splnená a Trestný poriadok bol hrubo porušený.
Vážený pán minister, samotný policajný zásah vykazuje taktiež viacnásobné znaky porušenia zákona o Policajnom zbore. V prvom rade je potrebné spomenúť porušenie zásady primeranosti, ktorú jednoznačne zakotvuje § 8 citovaného zákona, kde sa hovorí, že pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jeho práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.
Ako možno považovať za primeraný zásah, keď proti bezúhonnému majiteľovi objektu a jeho manželke, proti dvom poslancom Národnej rady, kuchárke je nasadených niekoľko desiatok špeciálne vyškolených a vycvičených príslušníkov Policajného zboru vrátane príslušníkov útvaru osobitného určenia so špeciálnymi donucovacími prostriedkami a špeciálnymi zbraňami, ako aj výbušninami? Argumenty, ktoré dnes odzneli aj v správe predsedu vlády Slovenskej republiky o ochranke predsedu HZDS s ohľadom na niekoľkomesačný monitoring osoby, osôb i objektu, sú trápne. Organizátori zásahu museli vedieť, že ide o bývalých príslušníkov Policajného zboru, ktorí pôsobili v najvyšších funkciách Policajného zboru, sú vysokoškolsky vzdelaní a v plnom rozsahu ovládajú teóriu i prax ochrany osôb v zmysle zákona o Policajnom zbore a iných zákonných noriem.
Čiže nemožno predpokladať, že by sa pri ochrane objektu správali chaoticky či dokonca protizákonne. Rozbíjanie vstupných dverí, okien a ďalších priestorov výbušninami je v príkrom rozpore s § 30 zákona o Policajnom zbore. Riziko zranenia osôb vnútri objektu, ako aj predpokladané škody spôsobené na objekte boli neúmerne vysoké. Teda zásada primeranosti pri vykonávaní procesného úkonu bola hrubo porušená a akékoľvek schvaľovanie postupu pri tomto nezákonnom úkone možno hodnotiť ako trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 165 Trestného zákona.
Minister vnútra takto urobil vo svojom vyhlásení pred televíznymi kamerami, čím sa sám dobrovoľne a hrdo prihlásil k porušovaniu Ústavy Slovenskej republiky a celého právneho poriadku. Ak môžeme prejaviť isté pochopenie pre služobnú horlivosť radových príslušníkov Policajného zboru, rozhodne treba takéto pochopenie odsúdiť v prípade vedenia ministerstva vnútra a Prezídia Policajného zboru, keďže ide o postupné zavádzanie prvkov totalitného policajného štátu do demokracie spoločnosti. Je nepochopiteľné, že pri niekoľkoročnej prezentácii záujmu pána Pittnera a pána Ivora o obvinenie Vladimíra Mečiara z akéhokoľvek trestného činu s cieľom jeho politickej diskriminácie títo generáli si nevedeli zabezpečiť cestu k svojmu cieľu zákonnými prostriedkami. Vysvetlenie je možné len tým, že Vladimír Mečiar nespáchal žiaden trestný čin a je úplne nevinný.
Vážená Národná rada, všetci vieme, že forma zákroku za použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov a jednotiek osobitného určenia môže byť vykonaná iba za predpokladu, že na takýto zákrok je skutočne právny dôvod. Špeciálna úprava služobných zákrokov a použitia donucovacích prostriedkov policajtom v službe osobitného určenia je v zákone o Policajnom zbore v § 67 a 68. Tu je vymedzené, že policajt osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom alebo únoscom osôb a dopravných prostriedkov, alebo nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti, alebo páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov.
Dámy a páni, skutočne chce niekto veriť, tak ako tu už bolo niekoľkokrát povedané, že tzv. nezákonné vyplatenie odmien členom vlády zo strany predsedu vlády je obzvlášť závažný trestný čin? Údajne išlo o 13,8 milióna korún. Som presvedčený, že celá dlhodobo pripravovaná operácia a konečný zákrok stál našu spoločnosť podstatne viac. Aký to malo zmysel? Opäť len hazard a presadenie svojich individuálnych a skupinových záujmov za každú cenu. Som presvedčený, že tu išlo o niečo iné ako o vyplatenie odmien a na to iné, na presadenie svojich individuálnych a skupinových záujmov bola zo strany ministra vnútra zneužitá slovenská polícia.
Teraz si spomínam na jeden citát z amerických internetových novín, meno mi vypadlo, kde novinárka píše, že "táto vláda Slovenskej republiky sa nezastaví pred ničím". To je toho dôkazom. A že je to tak, svedčí aj skutočnosť, že o tomto vysokom politickom akte... (Hlas z pléna.) Nie, neboli to Izvestija, pán kolega, hovoril som o amerických novinách. Ak máte pomýlené pojmy a nepoznáte zemepis, mali by ste ísť do základnej školy. Izvestija vychádzajú v Rusku, pokiaľ by ste nevedeli. A že je to tak, svedčí o tom aj skutočnosť, že o tomto vysokom politickom akte neboli dopredu informovaní ani prezident Slovenskej republiky, ani predseda parlamentu, čo vyplynulo z ich vyjadrení pri rokovaní s delegáciou Hnutia za demokratické Slovensko bezprostredne po jeho uskutočnení. Dokonca aj samotný pán premiér Dzurinda, keď som s ním a s delegáciou rokoval, povedal, že sa dozvedel o tomto zákroku z rozhlasu, čo sa mi však nechce veriť.
A teraz k samotným odmenám. Podstatnú časť z právneho hľadiska vysvetlil kolega Tkáč. Dovoľte mi, aby som sa predsa vyjadril v tomto zmysle aj ja.
Vláda Mikuláša Dzurindu na základe stanoviska nejakej "skupiny odborníkov" skonštatovala, že odmeny za Mečiarovej vlády pre členov vlády boli protiprávne vyplatené. Ste tu viacerí ministri a bývalí členovia vlády, pozerám sa teraz na kolegu Romana Kováča, iste potvrdí to, čo som povedal bezprostredne po vzniku tejto kauzy, že vláda nemala rokovať na základe výsledkov nejakej skupiny, ale stanovisko malo dať príslušné ministerstvo, do kompetencie ktorého právne normy z oblasti odmeňovania patria. Týmto orgánom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Pokiaľ viem, uvedené ministerstvo sa k takémuto problému dosiaľ nevyjadrilo, aj keď predsa kolujú chýry o nejakom stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré dôvernou poštou prišlo do vlády a bolo predložené premiérovi. Predpokladám, že je totožné s tými argumentmi, o ktorých hovoríme my. V opačnom prípade, ak by bolo totožné so stanoviskom tzv. odbornej skupiny, na základe ktorej rokovala vláda, bolo by zverejnené, bolo by nám dané k dispozícii a bola by to ďalšia argumentácia súčasnej vlády. Ak je to pravda.
Napriek tomu, sú tu dva momenty, ktoré jednoznačne spochybňujú argumenty súčasnej vlády a zároveň tým spochybňujú vedený útok na Vladimíra Mečiara.
Po prvé vieme, že odmeny vyplácali aj predchádzajúci premiéri vrátane súčasného premiéra. Tak potom prečo neboli rovnako ako Vladimír Mečiar obvinení aj oni, t. j. pán Čarnogurský, pán Moravčík a pán Dzurinda?
Po druhé nie je pravda, že členovia vlády nemali a nemajú nárok na odmeny. Zákon číslo 143/1992 Zb. v znení noviel určuje, že zamestnancovi možno poskytnúť odmenu za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom vydaným vládou Slovenskej republiky. I keď to predovšetkým má byť nariadenie vlády, spomenutými predpismi nie je vylúčená ani iná forma rozhodnutia vlády, teda môže ním byť aj uznesenie vlády. A týmito uzneseniami doteraz nezrušenými, umožňujúcimi predsedovi vlády vyplatiť jej členom odmeny platnými v čase vyplatenia odmien, sú: uznesenie predsedníctva vlády Slovenskej republiky číslo 13 zo 7. mája 1992, resp. uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 67 zo 7. februára 1995. V tomto období totiž neexistoval právny predpis upravujúci platové pomery členov vlády a ich odmeny. Z toho dôvodu Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 7. mája 1992 v bode II písm. b) súhlasilo, aby za úspešné hospodárske a mimoriadne pracovné výsledky boli poskytované polročné odmeny členom vlády.
V roku 1993 bol prijatý zákon číslo 120 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov, a teda aj členov vlády. Ani tento predpis však nepamätal na ich odmeny. Pritom zákon číslo 143/1992 Zb. v znení noviel hovorí jednoznačne o tom, že to má byť práve vláda Slovenskej republiky, ktorá ustanoví podmienky na poskytovanie odmien za splnenie mimoriadnych alebo osobitne významných pracovných úloh a za iné mimoriadne pracovné zásluhy. Keďže vláda Slovenskej republiky predpis o vyplácaní odmien svojim členom neprijala ani do roku 1995, dňa 7. februára 1995 vo svojom uznesení číslo 67 pod písm. c) súhlasila, aby sa do času schválenia príslušných právnych úprav postupovalo podľa uznesenia Predsedníctva vlády Slovenskej republiky číslo 13 zo 7. mája 1992.
Potom sú tu argumenty, ktoré perfektne predložil kolega Tkáč. Preto, vážené dámy a páni, nemožno súhlasiť s názorom, že jediným právnym základom poskytnutia odmien členom vlády musí byť len zákon číslo 120/1993 Z. z. Z toho, dámy a páni, jasne vyplýva, že vyplácanie odmien členom vlády je legitímne a že protiprávne postupovala práve vláda Mikuláša Dzurindu pri obviňovaní Vladimíra Mečiara a jeho členov vlády, ktorí údajne brali protiprávne odmeny. O tom všetkom musel minister Pittner ako člen vlády Slovenskej republiky predsa vedieť. Takže otázka znie, o čo tu, dámy a páni, ide.
Vážená Národná rada, neprimeraný zásah v Trenčianskych Tepliciach proti trojnásobnému predsedovi vlády Slovenskej republiky a predsedovi najsilnejšej politickej strany na slovenskej politickej scéne má ešte ďalší nepríjemný aspekt. Ním je pozorné sledovanie slovenskej politickej scény, jej stability, politického vývoja, najmä z pohľadu uplatňovania demokratických prvkov v spoločnosti zo strany zahraničia.
Tento moment má mimoriadny význam práve v súčasnom období, keď sa najmä zásluhou zmeny politiky zahraničných štruktúr naklonili vcelku priaznivo misky váh našim integračným zámerom v prospech Slovenska. Mám na mysli naše začlenenie do OECD, NATO a najmä Európsku úniu. Naši budúci partneri aj napriek ich snahe nás čo najskôr vtiahnuť do svojich štruktúr sú znepokojení naším doterajším ekonomickým, sociálnym a politickým vývojom v poslednom období, na čo nás už aj niekoľkokrát zatiaľ veľmi taktným spôsobom upozornili. Najmä uplatňovanie ľudských práv a politická stabilita sú ostro sledované predovšetkým zo strany Európskej únie. Aj preto bolo zahraničie šokované postupom ministra vnútra a ďalších zložiek nášho štátu, udalosťami v Trenčianskych Tepliciach.
Opäť mám výpisy jednotlivých politikov a jednotlivých zahraničných agentúr, ktoré sa čudovali, čo sa na Slovensku robí. Z nich vyplýva, že jednoznačne to chápu ako prejav uplatňovania pozície moci voči opozícii, ako prejav porušovania ľudských práv a na Slovensko sa pozerajú ako na krajinu, kde koalícia s opozíciou má k spolupráci ďaleko, kde sa prehlbuje nestabilita politického vývoja. To všetko môže spôsobiť zmarenie našich integračných snáh, ktoré sú podporované prevažnou väčšinou našich občanov, ale môže to zmariť aj tzv. doterajšie úspechy našej zahraničnej kolenačkovej politiky.
Žiaľ, takéto poznatky má v súčasnom období Hnutie za demokratické Slovensko tak zo zahraničia, ako aj zo zahraničných zdrojov pôsobiacich na Slovensku. Aj z uvedeného vyplýva, že nesprávny postup voči lídrovi HZDS a zákrok pomocou výbušnej nálože bol zo strany rezortu ministerstva vnútra veľkým hazardom pre budúci vývoj Slovenska nielen na domácej, ale aj zahraničnej scéne a veľkým problémom pre naše etablovanie sa v budúcich európskych štruktúrach. Takýto hazard voči republike si nemôže dovoliť žiadna vláda, žiaden jej člen. Ak sa predsa tak stane, či už zámerne alebo omylom, takáto vláda alebo jej člen nemôžu zotrvať ďalej na svojom mieste.
Vážené dámy, vážení páni, aj na základe toho, čo som uviedol, na základe toho, čo už bolo povedané, a predpokladám, ešte ďalej bude povedané, podali sme návrh, aby vám, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru.
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, pán minister, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Langoša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci,
dámy a páni,
pán minister vnútra,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som ako spravodajca poverený gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady. Túto informáciu máte na laviciach ako tlač číslo 615.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 643 z 20. apríla tohto roku pridelil návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom prerokovania ihneď.
Predseda Národnej rady zároveň určil výbor pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
S návrhom skupiny poslancov nesúhlasia a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov tieto výbory: výbor pre verejnú správu, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre obranu a bezpečnosť.
Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia, nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z počtu členov výboru 11 bolo prítomných 9, za návrh hlasovali 4 poslanci, proti návrhu 5 poslancov.
Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal tiež platné uznesenie, lebo za navrhnuté uznesenie nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z počtu členov výboru 12 bolo prítomných 7, za návrh hlasoval 1, proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie tiež neprijal platné uznesenie. Za navrhnuté uznesenie nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z počtu členov výboru 13 bolo prítomných 9, za návrh hlasovali 3 poslanci, proti návrhu 6 poslancov.
Výbor pre pôdohospodárstvo neprijal platné uznesenie, pretože s ním nesúhlasila nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru, ktorých je 12. Z prítomných 7 za návrh hlasovali 4 poslanci, proti návrhu 3 poslanci.
Výbor pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie. Prítomných bolo 6 poslancov, za návrh hlasovali 4, proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Výbor pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie. Za návrh uznesenia hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovali 3 poslanci.
Výbor pre ľudské práva a národnosti nerokoval o návrhu, pretože výbor nebol uznášaniaschopný.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.
Toľko informácia o prerokovaní návrhu vo výboroch.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako otvorím rozpravu, prosím predsedov poslaneckých klubov, ak tak ešte neurobili, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave k tomuto bodu. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť, aby sa prihlásili do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási okrem tých, ktorí boli prihlásení.
Chcem vás informovať, že mi poslanecké kluby písomne oznámili poradie rečníkov, zastupujúcich kluby, a to takto: Hnutie za demokratické Slovensko podľa poradia - poslanec Brňák, poslankyňa Keltošová, poslanec Danko, poslanec Maxon, poslanec Jarjabek, poslanec Kačic, poslanec Hofbauer, poslanec Delinga, poslanec Cabaj, poslanec Cuper, poslanec Husár, poslanec Krajči. Za Slovenskú demokratickú koalíciu poslanec Šimko. Strana demokratickej ľavice žiadny poslanec. Strana maďarskej koalície poslankyňa Szabó. Slovenská národná strana poslankyňa Malíková. Strana Občianskeho porozumenia žiadny poslanec ani poslankyňa.
Z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, nebol do rozpravy prihlásený žiadny poslanec.
Teraz prosím určených overovateľov schôdze pani poslankyňu Muškovú a pána poslanca Ištvána, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave. Prosím, aby tak urobili. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Ištván. Nie je tu. Prosím pána poslanca Kužmu, pokiaľ je tu, a pána poslanca Švantnera.
Ako prvý bol vyžrebovaný klub poslancov SDĽ, ktorý nemal prihláseného žiadneho poslanca, nezávislí poslanci takisto neboli prihlásení, boli vyžrebovaní ako druhí. Podľa poradia poslankyňa SMK pôjde ako prvá, pani poslankyňa Szabó, poslanci za SOP neboli prihlásení, ďalej bude nasledovať klub poslancov HZDS, potom SDK a nakoniec klub poslancov SNS.
Takže ešte raz podľa poradia, tak ako boli prihlásení páni poslanci a panie poslankyne. Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Olga Szabó, ďalej pán poslanec Brňák, po ňom pán poslanec Šimko, po ňom pani poslankyňa Malíková a potom podľa poradia pani poslankyňa Keltošová, poslanec Danko, poslanec Maxon, poslanec Jarjabek, poslanec Kačic, poslanec Hofbauer, poslanec Delinga, poslanec Cabaj, poslanec Cuper, poslanec Husár a poslanec Krajči. To je v podstate rozprava, ktorá bola takto vylosovaná.
Takže, páni poslanci, panie poslankyne, otváram teraz rozpravu o tomto bode. Ako prvý sa do rozpravy, samozrejme, mimo poradia poslancov, prihlásil predseda vlády Slovenskej republiky pán premiér Dzurinda. Dávam mu slovo.