Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja naši kolegovia. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
keď som si pozrel túto správu, tak je tam uvedené, že ju predkladá predseda vlády pán Dzurinda. Nie je tu, svedčí to o jeho zanedbanej výchove, o neslušnosti a zlom vzťahu k parlamentu. Žiadam vás, pán podpredseda, aby ste vyzvali pána predsedu ako predkladateľa, aby sa zúčastnil na rokovaní, ak nie, navrhujem, aby ste prerušili rokovanie. Pokladám jeho konanie prinajmenšom za pohŕdanie touto snemovňou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Som rada, že pán poslanec Hudec pripomenul tomuto parlamentu isté udalosti spred pár rokov, ktoré sa odohrali na pôde ministerstva kultúry, a priznám sa vám, že keď začala dnešná schôdza a okrem predsedu vlády, ktorý tu predkladal správu, som videla v laviciach určených pre členov vlády sedieť aj členov vlády, tak som sa naivne potešila, že možno niektorí členovia vlády chcú predsa len dnes v rozprave vystúpiť a chcú sa aspoň trochu rozhorčiť. Predpokladala som to napríklad o pánu exposlancovi Ftáčnikovi, dnes ministrovi školstva Slovenskej republiky, predpokladala som to napríklad o exposlancovi Jánovi Čarnogurskom, dnes ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, predpokladala som to o exposlancovi Milanovi Kňažkovi, dnes ministrovi kultúry Slovenskej republiky.
Prečo spomínam práve týchto troch ľudí? Zhodou okolností, a nebola to celkom tak zhoda okolností, ako dosvedčil aj pán poslanec Hudec, to boli práve títo traja ľudia, ktorí sa dožadovali na pôde ministerstva kultúry v tú pamätnú noc svojich poslaneckých imunít. Budem citovať pána Kňažka, ktorý doslova fyzicky napadol policajtov na pôde ministerstva kultúry a povedal, nech sa neopovážia naňho siahnuť, či nevedia, kto je on? On je predsa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Očakávala som, že práve títo naši výtečníci, dnes členovia vlády, sa ozvú a vyjadria svoje pobúrenie nad tým, ako sa správali "kukláči" v Trenčianskych Tepliciach k poslancom Národnej rady. Zdá sa, že som bola naozaj naivná, keď som to od nich očakávala.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána poslanca Hudeca, či chce reagovať na faktické poznámky. Nie. Ďakujem pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, pripraví sa pán poslanec Krajči.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené torzo, Národná rada,
dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení orientoval svoju pozornosť na to, čo je podľa mojej mienky podstatné a to je otázka pracovnoprávnych aspektov trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe z hľadiska tzv. neoprávneného vyplácania odmien členom vlády. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že je to skutočne absolútne pohŕdanie, arogancia a ignorancia predsedu vlády, ktorý si nenájde čas, možno niekde niečo konzumuje, ale v situácii, v ktorej sme, je otázka katastrofálneho právneho vedomia, akým postupuje súčasná vládna moc.
Pred chvíľou som si prečítal zase výplod, pán minister, vášho rezortu o trestnom stíhaní poslanca Sládečka. Na prvej strane sú protizákonné formulácie zo strany vyšetrovateľa, ktorý žaluje iných úradníkov, funkcionárov úradov práce z porušovania povinností verejných činiteľov. Pán minister, Slovenská republika ako jedna z mála postkomunistických štátov má verejnoprávne inštitúcie, medzi ktoré patrí aj Národný úrad práce, a do parlamentu sa nehanbí váš rezort cez vyšetrovateľov postúpiť žiadosť o trestné stíhanie poslanca s protizákonnými formuláciami, pretože verejný činiteľ môže byť len ten, kto je nositeľom alebo teda funkcionárom štátu, a nie verejnoprávnej inštitúcie. Toto sa potuluje po parlamente, rokuje o tom mandátový a imunitný výbor o niekoľko hodín a znovu budeme zaťažovaní v parlamente protizákonným postupom tohto rezortu.
Je priam katastrofou, ak si nová vláda vytvorí na ministerstve vnútra inštitúciu, sekciu, najslávnejšiu zo všetkých sekcií, a táto sekcia v podstate nerobí nič iné, len stíha ľudí, ktorí sú spriaznení alebo spojení s opozíciou. V tejto súvislosti treba uviesť aj skutočnosť, ktorá charakterizuje súčasného pána predsedu vlády, ktorý v jednej rozhlasovej relácii naživo svojím neopakovateľným prízvukom formuloval odpoveď na otázku poslucháča rozhlasu, aký má názor na zmenu exekučného zákona, že on ako predseda vlády nemôže čítať všetky zákony.
To katastrofálne právne vedomie je presunuté aj do oblasti pracovného práva. Súčasná vládna moc si vytvára obraz nepriateľa ešte v čase, keď bola v opozícii a verím, že nám opozícia neublíži tak ako mnohým z vás, pretože pri rozhodovaní o udeľovaní odmien členom Dzurindovej vlády sa z tých istých úst rinú slová, že každý občan je rovný pred zákonom, že zákon platí pre všetkých, a zrazu na Moravčíka a Dzurindu nie, ale platí len na jedného predsedu vlády. Dokonca sú táraniny o tom, že Dzurinda, keď sa dozvedel, že by to nemalo byť kóšer, tak rýchlo posťahoval odmeny svojim členom a teda, že Dzurinda zareagoval. To je absolútny nezmysel, pretože otázka účinnej ľútosti ako inštitútu trestného práva neplatí ani na Dzurindu a svojím podpisom pod rozhodnutia o odmenách sa zapísal rovnako presne ako predseda vlády Jozef Moravčík v roku 1994. V tejto súvislosti trestné stíhanie je vo veci od určitého dátumu, keď už Čarnogurský nebol predsedom vlády.
Skúste zvážiť určitú históriu postupu, ktorá sa doslova utajuje pred verejnosťou aj pred parlamentom. A verejne vyzývam predsedu vlády Dzurindu, aby zverejnil stanoviská tzv. odborníkov na pracovné právo. Mala to byť vraj päťčlenná skupina právnikov, o menách ktorých sa nič nevie, ktorá mala dávať určité stanovisko. Dovoľte mi povedať osobne svoj postoj k veci v tom zmysle, že v júni tohto roku bude 30 rokov, čo sa venujem pracovnému právu. V roku 1970 som nastúpil na Katedru pracovného práva Právnickej fakulty ako vedecká pomocná sila a neskôr som študoval ašpirantúru a pracoval som aj v zahraničných inštitúciách v oblasti pracovného práva. Teda mám možnosť poznať aj pracovné právo, ale mám možnosť poznať aj ľudí, ktorí v tejto oblasti pôsobia.
Je ďalej utajované stanovisko odborníčky na pracovné právo pani prof. Barancovej. Toto utajované stanovisko ona sama komentovala neskôr v novinách vo vzťahu k vedúcemu Úradu vlády, kde v úvode píše, citujem: "Som pohoršená, že vedúci Úradu vlády SR v správach televízie Markíza dňa 15. 3. vo veci oprávnenosti poskytnutých odmien ministrom terajšej i bývalej vlády vytrhol z kontextu len časť môjho stanoviska." Ďalej hovorí o stanovisku k odmenám ministrov a názov článku je: Majú slovenskí ministri právo na odmeny a dovolenku?
Dovoľte mi v tejto súvislosti sa opýtať aj predsedu vlády v súvislosti so zákrokom, ako on hodnotí v rámci svojej sebareflexie rozhodnutie, ktoré prijal, ktoré bolo obdobné, ako prijímal predseda vlády Mečiar a predseda vlády Moravčík. Akým spôsobom sa vykladá pracovné právo v tejto oblasti, keď sama profesorka Barancová hovorí, že je v tejto veci nejednoznačný postoj. A dovoľte mi, aby som povedal svoj názor veľmi jasne, ten som už aj viackrát publikoval, že ako človek, ktorý sa zaoberá pracovným právom, tvrdím, že ani premiér Moravčík, ani premiér Mečiar, ani premiér Dzurinda svojím rozhodovaním o odmenách neporušili žiaden zákon.
V tejto súvislosti treba uviesť predovšetkým niekoľko skutočností, ktoré sa utajujú aj pred verejnosťou. Cituje sa len zákon číslo 120/1993 Z. z., ale zákon číslo 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky bol novelizovaný dvakrát, a to zákonom číslo 374/1994 Z. z. a zákonom číslo 304/1995 Z. z. Zákon číslo 120 v pôvodnom znení z 21. apríla 1993 pozná v § 26 formuláciu, ktorú si dovolím citovať, a to v tom, že "platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov podliehajú zdaneniu", to je odsek prvý. Odsek druhý: "Paušálne náhrady ústavných činiteľov zdaneniu nepodliehajú." Ale § 26 bol novelizovaný už príslušnými zákonmi 374/1994 a 304/1995 a dnes už § 26 znie asi v tom zmysle, ak dovolíte, že: "Ústavní činitelia uvedení v § 1 zákona počas výkonu svojho mandátu sa zúčastňujú na zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení." Ale v § 26 ods. 1 sa píše: "Platy, funkčné príplatky a odmeny ústavných činiteľov sa zdaňujú podľa osobitných predpisov." A je tam odkaz na zákon o daniach z príjmov. To znamená, že novela zákona 120 zavádza termín odmeny ústavných činiteľov.
Ak by aj toto nestačilo pri biednom právnom vedomí v oblasti pracovného práva, chcem pokračovať ďalej, a hovorí o tom aj stanovisko iných odborníkov, že aj v pracovnom práve pôsobí analógia práva a analógia zákona. To znamená, analógia legis a analógia iuris. Chcem v tejto súvislosti uviesť ďalej to, že v pracovnom práve platí, samozrejme, Zákonník práce a dostali sme sa do zvláštneho paradoxu. Všetci unisono bez problémov vykladajú, že odmeny možno vyžadovať len tri roky dozadu. Preboha, tak prečo platí príslušný paragraf Zákonníka práce o prekluzívnej lehote a prečo neplatia iné ustanovenia Zákonníka práce a ďalších zákonov, najmä zákona 143 o platoch?
Ak sa hovorí, že, budem citovať znovu z článku profesorky Barancovej: "Len ako príklad slúži už spomenutá absencia právnej úpravy dovolenky na zotavenie pre ministrov." Chcem povedať, že to vôbec nie je len dovolenka na zotavenie. Ako teda postupovať? Nepriznať im dovolenku? Aj v tomto probléme musíme analogicky použiť Zákonník práce. Komu sa chce, tak použije Zákonník práce, na čo sa chce a na čo sa nechce, lebo treba Mečiarovi ublížiť, tak vtedy sa Zákonník práce nepoužije. To je absurdná logika, ktorá absolútne nestojí ani za zápočet z pracovného práva v treťom ročníku na právnickej fakulte.
V tejto súvislosti jednoznačne treba povedať, že platí analógia práva, platí analógia zákona aj pre platové pomery a ak si spomeniete na kauzu ministra, ktorý po ceste z plesu havaroval vo svojom aute, je tu otázka aj ďalších inštitútov, ako je otázka náhrady škody, otázka pracovných úrazov členov alebo ústavných činiteľov, je to otázka pracovného času, je to otázka dní pracovného pokoja, sú to inštitúty pracovnej disciplíny, ktoré hovoria o zákonných povinnostiach zamestnancov. Aj minister je zamestnanec, pretože je v právnom vzťahu, regulérnom pracovnom pomere, ktorý vzniká v momente vymenovania do funkcie. Zákonník práce a ďalšie právne predpisy s vymenovaním do funkcie spájajú vznik právneho vzťahu. Je to normálny právny pomer ako každý iný právny vzťah. V tejto súvislosti aj ustanovenia o nadstavbových zložkách platov zákona číslo 143 sa plne vzťahujú na ústavných činiteľov, pokiaľ zákony, ktoré to upravujú, bližšie nestanovujú inak.
Teraz chcem ešte ďalej uviesť aj ďalší argument, ktorý je v tejto súvislosti, že celá kauza je naozaj len vecou pracovného práva. Celá kauza je vecou, ktorá by mala byť predmetom, samozrejme, budúcej právnej úpravy a treba komplexne riešiť pracovnoprávne vzťahy ústavných činiteľov, nielen odmeňovanie za prácu, ale aj ďalšie inštitúty. Z hľadiska trestného práva ide skutočne o zneužitie právomocí verejných činiteľov, politikov, ktorí sa angažujú v tejto kauze, a je skutočnosťou, že takýto výklad pracovného práva len na konkrétnu osobu je účelový, zavádzajúci a nepresný.
Na záver mi dovoľte uviesť ešte fakt, že verejne vyzývam predsedu vlády, aby zverejnil všetky dokumenty, ktoré v súvislosti s touto kauzou sú z hľadiska postojov odborníkov. Bude potrebné, aby aj v Národnej rade sa uskutočnila buď na pôde výboru pre sociálne veci, alebo vo výbore pre konflikt záujmov diskusia na túto tému, pretože je nevyhnutné, aby parlament pro futuro de lege ferenda stanovil určité svoje postupy, pretože sa to týka aj pracovnoprávneho postavenia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti platia aj ďalšie princípy práva, a to tie, že in dubio pro reo, to znamená v pochybnostiach v prospech toho, voči komu toto smeruje, a ak sú takéto nejednoznačné názory a nie sú jednoznačné názory ani zástancov toho, že išlo o porušenie zákona, v tejto súvislosti platia princípy pracovného práva, trestného práva aj pre zásahy "kukláčov" a v tejto súvislosti ide o hrubý brutálny zákrok, ktorý je porušením všetkých princípov právnej kultúry aj z hľadiska noriem nepísaných predpisov a nepísaných zákonov.
Je skutočnosťou to, že som sa zúčastnil v delegácii poslancov na rokovaniach s pánom prezidentom. Pán prezident veľmi seriózne aj neskôr zhodnotil tento zákrok ako neadekvátny zákrok. Rokovali sme v podstate dvakrát s pánom generálnym prokurátorom a pán generálny prokurátor nám v utorok popoludní prisľúbil, že sa na budúci týždeň máme opätovne uňho stretnúť a máme si vypočuť jeho postoj k adekvátnosti zákroku k tomu, či boli, alebo neboli porušené právne predpisy.
Chcel by som, vážený pán generálny prokurátor, aj z tohto miesta vám povedať, že z hľadiska adekvátnosti zákroku - a citovali to moji kolegovia -, z hľadiska právnych predpisov zásahu "kukláčov" nešlo o osobu, ktorá by spadala pod rámec takéhoto zákroku. Po prvé.
Po druhé, trestné sadzby ani skutočnosti týkajúce sa pracovnoprávneho posúdenia prípadného trestného skutku jednoznačne dokumentujú pochybnosť vo veci a potom aj pochybnosť vo väzbe na konkrétnu osobu, či spáchala, alebo nespáchala trestný čin. Chcem tým povedať to, že ak sa tieto princípy zohľadnia, tak tento zákrok bol porušením právomocí verejných činiteľov aj vo vzťahu na nerealizované závery Ústavného súdu vo vzťahu k tým skutkom, ktoré sú viazané na rozhodnutia o amnestii. Oblasť pracovného práva sa takýmto spôsobom možno po prvýkrát v histórii vďaka Dzurindovej vláde stala predmetom trestného práva a je to hrubá škvrna na pracovnoprávnej oblasti a súčasti slovenského právneho poriadku.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som povedal pánu poslancovi Tkáčovi, že dnešná vláda sa vlastne vo svojom konaní ničím nelíši od tých vlád, ktoré tu boli v päťdesiatych rokoch. Používa rovnaké metódy, usiluje sa zastrašovať, usiluje sa zvaľovať svoju neschopnosť na predchádzajúcich. Proste toto všetko tu už na tomto teritóriu bolo, aj vrátane starej ľudovej múdrosti, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Ale ešte je tu aj ďalšia ľudová múdrosť, ktorá hovorí, že nič tak nespája tlupu ako spoločne vykonaný zločin.
Takže pán minister Pittner sa zrejme vôbec nemusí obávať, že za svoje neschopné riadenie rezortu bude odvolaný. Je tu aj ďalšia ľudová múdrosť, ktorá hovorí, že kto nemá argumenty, rozdáva zauchá. A táto vláda nemá argumenty na zdôvodnenie svojej neschopnosti viesť štát, preto tie zauchá rozdáva. Rozdáva ich hojne, pretože sa musí vážne obávať, že ľudia budú mať veľmi rýchlo dosť ekonomického kolapsu, do ktorého nás doviedla, keď prichádzajú o svoje úspory v krachujúcich bankách a mohli by sme pokračovať ďalej.
Hovorilo sa tu aj o obraze Slovenska v zahraničí. Nuž treba povedať, že názor zahraničia na súčasný vývoj na Slovensku nie je vyjadrený potľapkávaním Dzurindu, ale činmi zahraničia, t. j. zavádzaním vízovej povinnosti voči Slovenskej republike. Mne to veľmi nápadne pripomína, ako keď pán psíka, ktorý sa domáha prechádzky, síce pohladká, potľapká po hlave, ale zavrie ho do búdy. Takže presne takto sa k nám zahraničie dnes správa - pekné reči, pohladká premiéra, aj ministra zahraničných vecí, ale bum, tu máte vízum, aby ste radšej k nám nechodili. To je názor zahraničia na súčasné vládnutie na Slovensku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vystúpenie pána poslanca Tkáča jednoznačne potvrdilo, že Mečiar mal vo vláde odborníkov, a nie diletantov, ako má vo svojej vláde pán Dzurinda. Ináč by sa skutočne nemohlo stať, že budú predvádzať predsedu hnutia a bývalého predsedu vlády skoro v želiezkach, aby mu dokázali nedokázateľné. Podľa môjho názoru oveľa nemorálnejšie bolo vyplatenie platov členom vlády po dvoj- či trojdňovom vládnutí. To bolo nemorálne. Nemorálne bolo, samozrejme, ohlupovať ľudí sľubmi, ktoré sa nedajú splniť. A ešte k tomu môžem dodať, samozrejme, aj odmeny, ktoré boli vyplácané. Ja by som mohol len odporučiť predsedovi vlády, aby si skutočne zobral za poradcov ozajstných odborníkov, a nie cyklistov alebo predstaviteľov politických strán z okresov. Takto bude nielen nás, ale aj Slovenskú republiku dostávať do nepríjemností.
O diletantstve svedčí aj zákrok "kukláčov" v Trenčianskych Tepliciach. Slušní ľudia klopú, prípadne robia iné kroky. Keď som videl v televíznom zázname, že tam dávajú semtex na dvere a vedú odpaľovacie šnúry, tak som si nemohol povedať nič iné, ako že sú to obyčajní gangstri a banditi, ktorí zrejme odpozorovali niektoré metódy od týchto organizácií, čo vedia vstupovať do dvier len s 5 kg dynamitu alebo robiť niektoré takéto kroky. Takže poučte sa z toho a nesnažte sa silou-mocou kriminalizovať Mečiarovu vládu a snažiť sa uspokojiť len vtedy, keď polovicu z nich dáte do chládku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ozaj by som sa chcela poďakovať pánu poslancovi Tkáčovi, ktorý obnažil pracovnoprávny problém, o ktorý tu ide a ktorý zneužila terajšia vláda silných, alebo naopak, slabých. To len dokazuje, že nástroj moci v rukách slabých je hrôzou, a tak, ako aj spomenul predo mnou pán poslanec Zlocha, použitie semtexu doteraz kdekoľvek na svete, kde bol použitý, sa vždy spája s teroristami. Nuž, ale možno aj v tejto súvislosti pán minister by mohol povedať, že tiež to bol nejaký z listov vraha alebo nejakého teroristu, ktorý poradil, aby sa takýto zákrok udial.
Pán predsedajúci, vás chcem poprosiť, aby ste skutočne zabezpečili predkladajúceho, aj keď týmto predkladajúcim je teraz premiér tohto štátu, on musí rešpektovať zákony a rokovací poriadok, ktorý je prijatý ako ústavný zákon. Tak vás veľmi pekne prosím, aby ste skutočne prerušili schôdzu alebo zabezpečili človeka, ktorý zodpovedá tomuto parlamentu za použitie silových prostriedkov v tomto štáte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, chcel som vás informovať, aj budem informovať ešte pred ďalším vystupujúcim, ale chcem sa opýtať pána poslanca Tkáča, či chce reagovať. Nechce. Už som nechal zavolať pána premiéra na základe rokovacieho poriadku. Kým nepríde, samozrejme, vyhlásim 10-minútovú prestávku. (Potlesk.)
Vzhľadom na to, že ešte pán premiér tu nie je, tak vám radím, aby ste sa išli najesť a začneme najskôr o 18.20 hodine. Nech sa páči, zatiaľ dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Krajči. Pripraví sa pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
pán premiér,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľtem, aby som v krátkosti zareagoval na správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu príslušníkov Policajného zboru útvaru osobitného určenia 20. apríla 2000. V prvom rade by som chcel povedať, že táto správa je znovu ďalšou kamuflážou, ktorá sa predkladá občanom Slovenskej republiky, v ktorej sa znovu prekrúca právna podstata tohto problému a jednoducho sa pokračuje v deformácii právneho systému Slovenskej republiky, tak ako to bolo začaté rušením amnestie svojho predchodcu. Žiadne právne istoty v tomto štáte už neexistujú, a preto naozaj občanom ani občanovi Mečiarovi neostalo nič iné ako využiť článok 32 Ústavy Slovenskej republiky a vyhlásiť odpor voči všetkým policajným orgánom a štátnym orgánom k úkonom, ktoré sú v rozpore so zákonom. Nie je teda možné, aby sa on sám podieľal na porušovaní zákona.
Vážený pán premiér aj pán minister, oháňate sa tu termínom vynútiteľnosť práva zo strany štátu. Ale zabudli ste na druhý termín, vynútiteľnosť práva zo strany občana, pretože keď štát si vynucuje právo, aj občan má právo vynútiť si to, čo mu patrí zo zákona. Keďže zlyhali všetky štátne orgány vrátane prokuratúry, ktorá nekoná v tejto veci, naozaj neostáva nič iné ako riešiť tento problém tak, ako ho riešil predseda HZDS. Problém je však v inom. Vy, pán predseda vlády ani pán minister vnútra, sa nedokážete čestne zoči-voči postaviť tomuto problému a namiesto toho, aby ste urobili tak, ako som urobil ja v prípade referenda a povedal, že plním uznesenie vlády a politickú zodpovednosť beriem na seba, tak vy nám tu dnes vykladáte, ako ste vy politicky nie zodpovední za to, že zasahujú policajti. Vy, pán premiér, nie ste zodpovedný za to, že zasiahli útvarom osobitného určenia? Pán minister sa takisto zbavuje zodpovednosti. Vy tvrdíte, že ste sa to dozvedeli ex post, že vy ste vôbec o tom informovaný neboli. No veď takéto hanebné klamstvá, pán premiér, si nemyslite, že vám niekto uverí. Postavte sa čelom k tomuto problému a nebuďte zbabelý, neutekajte pred touto snemovňou a nedajte sa tu predvádzať vašou ochrankou.
Chcel by som povedať aj druhú vec. Keď som bol ministrom vnútra, bolo to tu už spomínané, že bola veľmi vážna situácia na ministerstve kultúry, keď skupina ľudí, z ktorých časť nebola vôbec identifikovaná, obsadila orgán štátnej správy. Aký bol vtedy problém vynútiteľnosti zákonnosti, tak ako to hovoríte vy, zasiahnuť voči týmto ľuďom a jednoducho si vynútiť toto právo? Neurobili sme to a neurobil som to z jednoduchého dôvodu, pán Dzurinda, preto, že Slovensko bolo demokratickým štátom a Slovensko sa riadilo podľa zákonov príslušnej krajiny. Nebol problém hodiť tam jeden slzný granát a sami by boli povychádzali do pripravených autobusov, ale jednoducho arogancia ľudí, ktorí ste tam boli, hrozila, že dôjde ku konfliktu, a preto sme od takéhoto postupu ustúpili. Myslím si, že vy ste nenašli dostatok odvahy na to, aby ste riešili problém ináč a jednoducho ste použili to, čo vám zákon neumožňuje.
Keď dovolíte, ja by som vám pripomenul, pretože niektorí poslanci, ktorí sa zúčastnili akcie na ministerstve kultúry, tu neboli vymenovaní a možnože budú urazení, tak aby ste mali kompletnú zostavu. Len vám pripomeniem, že dňa 10. 3. 1999 skupina poslancov Národnej rady a veľká skupina nepovolaných osôb pod zámienkou poslaneckého prieskumu násilne vnikla do budovy ministerstva kultúry v Bratislave na Námestí SNP, čím narušila riadny chod pracoviska ústredného orgánu štátnej správy. Na základe požiadavky ministra kultúry bola na miesto vyslaná jednotka Policajného zboru s cieľom ochrániť a obnoviť verejný poriadok v zmysle § 2 zákona o Policajnom zbore číslo 171. Určeným príslušníkom Policajného zboru v naplnení týchto povinností svojím konaním zabránili niektorí poslanci. A teraz, ktorí to boli poslanci a nebudem sa ďalej k tomuto prípadu vracať. Boli to poslanci Ján Čarnogurský, Ľudovít Černák, Milan Ftáčnik, Milan Kňažko, Roman Kováč, Eduard Kukan, Ján Langoš, Tibor Šagát, Roman Vavrík, Pavol Hrušovský, Béla Bugár, Gabriel Palacka, Lászlo Nagy, Gyula Bárdos, Jozef Moravčík, Jaroslav Volf a poslankyne Eva Rusnáková a Edita Bauerová. Čiže títo poslanci vtedy si vynucovali svoje právo, ale nikto proti nim nezakročil, tak ako ste zakročili vy, čo považujem skutočne za váš neodborný, nekompetentný zásah. Najzaujímavejší na tom však je, a ukážem vám to na písme, jeden výrok: "Nie je vždy podmienkou profesionality tvrdosť. Skrytá za rukavičkou môže byť razantnejšia ako silácke prejavy." Autor tohto citátu sedí vedľa po ľavej strane. To je ten, ktorý koná v rukavičkách, aby ste vedeli, je to minister vnútra Ladislav Pittner.
Už v septembri 1998 ten istý človek napísal: "U Mečiara pôjde o spôsob, možno o výšku odsúdenia." Pýtam sa preto, pán minister, či už v roku 1998 ste mali pripravený zákrok "kukláčov". V tej správe, ktorú predkladá pán predseda vlády, sa hovorí mnoho vecí, mnoho klamstiev. Vaša arogancia v rokoch 1997 prekračovala všetky únosné miery a my dnes, keď sme v opozícii a využívame zákonné prostriedky, nazývate nás arogantnými, neslušnými, neschopnými, neodbornými. Tak len pripomeniem vám, akí ste vy boli v opozícii slušní a odborní. Kňažko, vtedy podpredseda DÚ, v Nitre: "Žiaľ, musím konštatovať a viem to doložiť, nielen indíciami, že súčasná hlava mafie a súčasný predseda vlády je jedna a tá istá osoba." Čarnogurský, vtedy podpredseda KDH: "Vláda je prepletená s organizovaným zločinom, a preto sa mu na Slovensku darí." Palko v Žiline: "Zavádzajú nás, že nás dovedú do Európskej únie a do NATO. Asi obídu celú zemeguľu, lebo sa vybrali východným smerom. Už nevieme, kde začína mafia a kde končí HZDS." Šimko, Košice: "Policajti nedostávajú také mzdy, aké by mali, iba preto, lebo vláda a najmä premiér sa rozhodli pre nákup vodných diel, ktoré sa budú používať proti demokraticky zmýšľajúcim občanom." Bugár: "Vláda nevie a ani nechce zakročiť voči organizovanému zločinu." A mohol by som pokračovať ďalej. A teraz v správe sa hovorí, aké obrovské výsledky dosiahol Policajný zbor v boji s organizovanou kriminalitou alebo vôbec výsledky, ktoré existujú. Nuž tak pozrime sa dajme tomu na boj s organizovanou kriminalitou. Budem vychádzať z materiálov, ktoré ste predkladali vy sám, pán minister.
Komplexný program boja so zločinnosťou predložený do parlamentu v júni 1999 na strane 3 hovorí: "K zásadnej zmene vo vývoji kriminality v Slovenskej republike najmä z hľadiska pôsobenia organizovaných skupín začalo dochádzať od roku 1996. Prehľad o počte, o aktivitách týchto skupín začala polícia získavať postupne v roku 1997. Boli zaznamenané prvé výsledky rozložením niektorých organizovaných skupín. Podľa policajných informácií pôsobilo v roku 1998 na Slovensku 52 skupín s takmer 600 stálymi členmi. Z tohto počtu bolo policajnými opatreniami rozložených 11 skupín." Čiže v rokoch 1996 až 1998, pán Pittner. A vy už píšete 8. marca 2000, že z 52 organizovaných skupín, ktoré polícia evidovala od polovice deväťdesiatych rokov, sa podarilo rozložiť 13. Čiže keď pripúšťate, že 11 ich bolo rozložených v roku 1997, tak ste rozložili 2. A mohol by som pokračovať ďalej. Chválite sa akousi štatistikou. V správe hovorí pán predseda vlády, že Policajný zbor pod vaším vedením sa skutočne pozviechal a že konečne sa tu niečo začalo diať. Nuž tak vy ako kandidát kybernetiky viete, čo je to štatistika, a teda povie vám, ako dosahujete tieto výsledky. Pri základnom porovnaní počtu zistených trestných činov za roky 1997 a 1998 je zrejmé, že v roku 1998 došlo k nárastu kriminality všeobecne o 1 460 skutkov. Samozrejme, že takýto trend pokračoval aj v ďalších rokoch a zaujímavé je to, keď porovnávame roky 1998 a 1999, kde došlo k nárastu kriminality a tak ďalej.
Zisťovaním príčin a podmienok majúcich podstatný vplyv na mieru nárastu kriminality v roku 1999 bolo zistené, že to boli najmä tieto rozhodujúce fakty, ktoré znižovali kriminalitu: amnestia prezidenta Slovenskej republiky, myslím Schustera, zvýšenie hranice spôsobenej škodami pri trestných činoch na 7 200 korún a od 1. 1. na 8 000, opatrenia prijaté Slovenskou poisťovňou k úhrade škody pri krádeži bicyklov, úhrada len do výšky 4 000 korún. Z pôvodne jednoznačne trestných činov krádeží bicyklov sa stávajú priestupky. Najmarkantnejšie a najpresvedčivejšie je to pri porovnaní násilnej a majetkovej trestnej činnosti. Kým násilná kriminalita vzrástla o 1 104 trestných činov, tak majetková kriminalita uvedenými vplyvmi zaznamenala pokles až o 2 855 trestných činov. Len pri krádeži byciklov bol zaznamenaný pokles o 1 872 trestných činov. V prípade fiktívneho premietnutia uvedených trestných činov do stavu zistenej kriminality a jej objasňovania by celková objasnenosť poklesla z terajších 50,1 % na 49,13 %.
A povedzme si teraz výsledky, s ktorými sa tak chválite. V roku 1998 bola objasnenosť 48,6 %, v roku 1999 ste dosiahli o 1,5 % viac na 50,1 %. Keď pripočítame všetky tieto veci, o ktorých som tu hovoril, tak zisťujeme, že by ste boli horší v objasnenosti o niekoľko percent. Okrem toho pri spracovaní štatistiky ste vypustili z metodiky kód číslo 4, ktorý hovorí, že ste prestali viesť veci vykázané v tzv. podozrení, kde v roku 1999 je to 12 597 prípadov, čo by v prípade vykázania do nárastu znížilo celkovú objasnenosť o 6 %, čiže dostali by ste sa na úroveň 54,62 %. Keď toto sú výsledky, ktorými nás chcete ohúriť, tak naozaj ich nepovažujem za adekvátne a skutočne musím povedať, že toto, čo sa v súčasnosti deje v Policajnom zbore, je zlým obrazom práce vedenia ministerstva vnútra a zlým prípadom vedenia aj zo strany premiéra Slovenskej republiky.
Poďme teraz ešte trošku k tej správe, ktorú predkladáte snemovni, aby sme ju schválili. Pán predseda, hovoríte, že bolo v súlade so zákonom nasadenie útvaru osobitného určenia v prípade predvedenia svedka a potom neskôr aj obvineného, proti ktorému bolo vznesené obvinenie. Neviem, ako si to vysvetľujete, samozrejme, 1odvolávate sa na § 67, keď policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti po a) teroristom, po b) únoscom osôb a dopravných prostriedkov a nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. Samozrejme, že ste si to zase prekrútili a naformovali to do toho, čo vám pasuje, aby ste obzvlášť závažný trestný čin, kde nikto nekládol odpor, považovali za možnosť vášho zásahu a týmto spôsobom ste zneužili príslušníkov Policajného zboru. Najviac mi je ľúto, že všetci sa teraz zbavujete zodpovednosti. Umývate si ruky ako Pilát, ktorý dal ukrižovať Krista, zrazu nie ste ani jeden zodpovedný, pretože Dzurinda o tom vedel, vy nemáte zo zákona právo, pán minister, Pipta rozhodol a chudáci policajti, ktorých ste tam nahnali, tak im neostalo nič iné, ako tento zákrok vykonať. Uvedomujete si, aký ste zaviedli strach v tejto spoločnosti? Vyše 3 000 policajtov ste vyhodili z Policajného zboru, a to predovšetkým policajtov s vysokoškolským vzdelaním a policajtov, ktorí boli na riadiacich funkciách. Tým vám vznikol deficit v Policajnom zbore a namiesto toho, aby ste to riešili iným spôsobom, idete novelizovať zákon tak, aby nebolo požadované vysokoškolské vzdelanie. Veď toto sú naozaj kroky, ktoré už hraničia so zdravým rozumom, a myslím si, že by ste sa mali skutočne nad týmito vecami zamyslieť.
Slepá nenávisť, ktorá vás vedie voči premiérovi, bývalému premiérovi Mečiarovi a ktorá vás vedie voči nám členom HZDS, nevedie k ničomu. Táto nenávisť vytvára ďalšiu nenávisť a táto reťaz sa kdesi musí zastaviť. Mali by ste skutočne zvažovať, ako budeme ďalej postupovať, pretože vyhrocovať túto situáciu znamená, že ste znovu pripravení vyvolávať ďalšie a ďalšie nepokoje a ďalšie a ďalšie brutálne zásahy.
Na záver azda len jedno. V každej histórii národa sa určité osobnosti zapíšu do tejto histórie, tak to bolo aj v bývalom Rakúsko-Uhorsku, keď obdobie temna sa nazývalo bachovým absolutizmom a bol tam policajný štát, keď minister vnútra Bach a neskôr aj predseda vlády tvrdo policajne prenasledovali občanov. Ja si myslím, že aj toto obdobie sa zapíše do histórie ako obdobie dzurindovo-pittnerovského absolutizmu. Bol by som rád, keby som sa mýlil.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca Krajčiho s faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som len pripomenul pánovi poslancovi Krajčimu, že táto vládna koalícia predchádzajúcu vládnu koalíciu veľmi často poučovala o tom, ako by sa správal západný politik, keby čo len podozrenie bolo na ňom, že urobil niečo, čo urobiť nemal, a že by sám vyvodil dôsledky a odstúpil. Pánovi poslancovi Krajčimu by som rád pripomenul, že minister vnútra Belgicka odstúpil za to, že známy pedofil Dutroix doslova ušiel eskorte, začo rozhodne minister nemohol, pretože nebol pri tej eskorte. Išlo o celkom normálnu vec v živote polície, ale minister zobral na seba politickú zodpovednosť. To je rozdiel naozaj medzi tými politikmi na západe a tými, čo radi poučujú iných, ale na seba majú úplne iný meter.
No a ešte čo sa týka správy pána Dzurindu, ja by som rád pripomenul pánovi poslancovi Krajčimu, že je tu jeden bod, na ktorý sa správa odvoláva, ktorým ospravedlňuje policajný zásah, a to je, že vo vystúpeniach niektorých jeho spolupracovaníkov, teda myslí sa Mečiarových, bolo tiež zreteľne naznačované, že budú chrániť svojho predsedu vlastným telom. Nikde tam nie je napísané, že zbraňami, čiže proti telám idú "kukláči". Ďakujem veľmi pekne.
Ďalej je tu jedna odrážka, ktorá hovorí, že v tretej kauze došlo dňa 4. 4. 2000 k začatiu trestného stíhania z dôvodu, že v čase od 28. 5. 1993 do 31. 12. 1999 boli predsedami vlády Slovenskej republiky vydané rozhodnutia o udelení odmien členom vlády, ktoré boli vyplatené zo mzdových prostriedkov jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, a to v rozpore so zákonom Národnej rady číslo 120/1993 Z. z. Pokiaľ ja viem, pán poslanec Krajči, žiadny kompetentný orgán, teda súd, nevyniesol výrok, že toto bol trestný čin.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči, chcete reagovať? Nie.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Husár.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pán premiér bez poslaneckej, teda parlamentnej dôvery,
milí hostia,
vláda Slovenskej republiky vo svojich programových cieľoch konštatuje, že jej najhlavnejšou úlohou je vnášať do života celej spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu, vládu zákona, poctivosť, rešpekt pred deľbou moci, podporu iniciatíve a aktivite ľudí, zasiahnuť proti chytráctvu, pohodlnosti, korupcii, kultu sily, nezodpovednosti, netolerancie, ku koncentrácii moci a bohatstva. Pán predseda, toto, čo ste predviedli na Zelený štvrtok 20. apríla, je v absolútnom rozpore s týmto základným programovým cieľom vašej vlády. Jednoducho ste zneužili alebo podľahli ste pokušeniu, tak ako tu už bolo konštatované pánom poslancom Krajčim, podľahli ste pokušeniu zneužívať legitímne inštitúty vzniknuté na základe zákona na protištátnu teroristickú činnosť.
Vo svojej správe konštatujete, že vo veci, ktorá má byť dnes predmetom rokovania, ja som už, a iste ste to postrehli, viackrát zdôraznil, že ide o záležitosť orgánov činných v trestnom konaní a tie majú konať tak, ako im prikazuje zákon. Predsedovi vlády nedáva zákon žiadne právo zasiahnuť do práce orgánov činných v trestnom konaní. Pán premiér, § 2 zákona Národnej rady o Policajnom zbore ods. 2 hovorí o tom, že činnosť Policajného zboru Slovenskej republiky kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Kto má právomoc kontrolovať, iste má aj právomoci riadiace. Vy ste predsedom vlády, ktorej povinnosťou je kontrolovať činnosť Policajného zboru, do ktorého činnosti patria aj vyšetrovacie zložky. Nemôžete sa takýmto jednoduchým primitívnym spôsobom vyhovárať pred Národnou radou Slovenskej republiky, že vy nemôžete za to, čo sa udialo 20. 4. na Zelený štvrtok. Jednoducho vy ste o tom vedeli, vy ste možno dali pokyn priamo pánovi ministrovi, aby to uskutočnil. Predpokladám, že o tom vedela aj celá vláda a že to prerokovala na svojom tajnom zasadaní. Ale v každom prípade sa nemôžete zbavovať zodpovednosti za činnosť Policajného zboru. Ste predsedom vlády, i keď bez dôvery parlamentu. Ak si, ako tvrdíte, máte ctiť zákon a tvrdíte, že zákon platí pre každého rovnako, nevidím dôvod, prečo by ste ho aj v tejto chvíli a dnes už niekoľkokrát porušili.
Rokovací poriadok hovorí o tom, že ste navrhovateľ správy alebo predkladateľ správy. Nevidím dôvod, prečo by ste mali sedieť v kresle ministerského predsedu, máte sedieť tu ako navrhovateľ alebo predkladateľ správy, ak ste rovný pred zákonom, tak ako všetci tí, ktorí si na túto stoličku sadajú. Ale mám pocit, že si osobujete maniere, ktoré by sme mohli nazvať, že patrili istému človiečikovi z Elby. Teda správate sa často ako diktátor.
V správe ďalej konštatujete, že orgány Slovenskej republiky môžu konať iba na základe zákona a ústavy v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ja sa teda chcem vás opýtať, pán premiér, na základe čoho ste dali príkaz, aby jednotka osobitného určenia, ktorá aj v programovom vyhlásení vlády je deklarovaná, jej zriadenie deklarované tak, že vláda pripraví a zrealizuje projekt potlačenia organizovaného zločinu, zriadi špeciálne útvary na boj s organizovaným zločinom vrátane osobitného analytického pracoviska. Vytvorí osobitný útvar na vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti, najmä organizovaného zločinu. Vláda prijme opatrenia na prehodnotenie dôvodov uloženia obzvlášť závažných prípadov trestnej činnosti posledného obdobia, objasnenie tých prípadov a zaistenie ich páchateľov.
Vážený pán ministerský predseda, zastavím sa pri tom tvrdení, keď som povedal, že zneužívate legitímne a legálne inštitúty, ktoré ste mali zriadiť na boj proti organizovanému zločinu, proti občanom Slovenskej republiky, ktorí sa nedopustili porušenia práva. Vyplýva to aj z vášho programového vyhlásenia vlády. Nesiete teda plnú zodpovednosť za to, čo sa udialo, za teroristický akt, teda akt štátneho terorizmu, ktorým ste zneužili jednotku osobitného nasadenia proti občanovi Slovenskej republiky. Tvrdíte, že tento zásah bol nutný preto, že pán Mečiar odmietol vypovedať v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Pán ministerský predseda, ktorý tvrdí, že si ctí zákon, nevie, že tento čin bol amnestovaný alebo že na páchateľov tohto trestného činu sa vzťahuje amnestia, dokonca dvojnásobná. A amnestia, pán premiér, je právo štátu upustiť od potrestania, raz a navždy. Toto právo nikto nemá právo zrušiť ani ho meniť. Je to v každej učebnici trestného práva. Platilo to dokonca v stredovekom uhorskom práve, v Tripartite, kde sa hovorilo o tom, že milosť daná cisárom alebo kráľom je nezrušiteľná. Vy ste sa dopustili práve naopak trestného činu zneužitia právomoci ústavného činiteľa, konali ste protiústavne, protiprávne a aby ste dokázali, že tento trestný čin chcete vyšetriť, odvolávate sa na zákonné postupy.
Ďalej na tento trestný čin sa vzťahuje rozhodnutie Ústavného súdu. Akú váhu majú potom slová v programovom vyhlásení vlády, kde hovoríte o tom, že vláda Slovenskej republiky zaručuje, že bude rešpektovať uznesenia a nálezy Ústavného súdu? Veď vy ste, pán premiér, porušili tento sľub, ktorý ste dali občanom Slovenskej republiky, a tých ste dali veľmi veľa niekoľkokrát.
Ak sa mám zaoberať vaším programovým vyhlásením vlády v tej časti, kde hovoríte o osobitnom analytickom útvare, mám tomu teda, pán premiér, rozumieť tak, že pani vyšetrovateľka Škarbová a pán Šátek sú pracovníkmi tohto osobitného analytického oddelenia, ktoré fabrikuje trestné kauzy proti politickým oponentom z Hnutia za demokratické Slovensko ako na bežiacom páse, z ktorých si robí právnická verejnosť jednoducho posmech?
Takže váš argument, že pán premiér sa dopustil závažného trestného činu, keď vyplatil odmeny členom vlády, dovoľte, aby som sa zasmial nad týmto počínaním pani Škarbovej, ktorá je podpísaná aj pod ďalšími geniálnymi výplodmi svojho "právnického ducha". Toto obvinenie vám malo poslúžiť najmä v tej časti, kde ste nevedeli preklenúť ustanovenia policajného zákona, ktoré žiadajú, že jednotka špeciálneho určenia sa môže nasadiť zvlášť najmä proti páchateľom závažných trestných činov. Takže ste vyfabrikovali takýto trestný čin, z ktorého ste bývalého premiéra obvinili. Znova treba povedať, že zneužívate legitímne inštitúcie tohto štátu, orgány činné v trestnom konaní na to, aby ste presadzovali policajnú svôjvôľu a nedemokratické postupy. Nijaký trestný čin bývalý premiér vyplatením odmien spáchať nemohol, pretože nebol v tom čase verejným činiteľom. Pán premiér bol v každom prípade ústavným činiteľom a verejným činiteľom je ten, kto za štátny orgán komunikuje s občanmi tohto štátu. K tomu bolo rozsiahle stanovisko aj Generálnej prokuratúry, kto je a kto nie je verejným činiteľom. Takže obviniť niekoho, kto v danom čase nemohol byť verejným činiteľom, z trestného činu, ktorý môže spáchať iba verejný činiteľ, je prinajlepšom smiešne, pán premiér. Takisto je smiešne obvinenie zo sabotáže, ktoré sa zakladá na nejakých ústnych výpovediach nejakých bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Podania pani Škarbovej, ktoré prichádzali do parlamentu na jednotlivých politikov Hnutia za demokratické Slovensko, už vyvolávajú neistotu aj u poslušného predsedu mandátového a imunitného výboru pána Sopka, ktorý sa minule vyjadril, že také slabé podania, ako prichádzajú v poslednom čase, sa nedajú jednoducho na pôde mandátového a imunitného výboru realizovať.
Takže, pán predseda vlády Slovenskej republiky, za akt štátneho terorizmu, ktorým ste porušili domovú slobodu predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, spôsobili ste mu značnú materiálnu škodu, policajti jednotky rýchleho nasadenia sa neprimerane správali aj voči poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, nesiete plnú zodpovednosť. Tento akt štátneho terorizmu Slovensko neposúva tam, kde to vyhlasujete v programovom vyhlásení vlády, do Európy, posúva ho niekde inde. Posúva Slovensko na Balkán, a možno ani nie na Balkán, možno niekde ešte ďalej, do Afriky alebo do Latinskej Ameriky, kde bežne generáli, ale tí nemajú aspoň ploché nohy, robia štátne prevraty, zneužívajú policajné a armádne sily na to, aby si počínali nedemokratickými spôsobmi, aby konali proti základným princípom demokracie a právneho štátu.
Na Slovensku od 20. 4. 2000 jednoducho sa nedá hovoriť, pán premiér, o demokracii a právnom štáte. Vládne tu policajná svojvôľa troch generálov, z ktorých jeden je ministrom vnútra, druhý riadi bezpečnostné zložky a tretí Slovenskú informačnú službu, ktoré sú zneužívané proti občanom tohto štátu. Preto, pán premiér, jednoducho nemáte dôveru tohto parlamentu ani dôveru vládnej koalície, pretože 72 hlasov, ktoré vás podporujú v tomto parlamente, nie je ani polovica, ktorá je potrebná na to, aby ste mali dôveru. Teda jednoducho posúvate sa do úlohy samovládcu, pán minister vnútra sa posúva do úlohy generála, ktorý má vašu samovládu zabezpečiť. Nie je to veľmi pekná perspektíva na to, čo ste mysleli, že na Slovensku urobíte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)