Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými nechce reagovať nikto z poslancov.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda vlády,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

k problematike správy, ktorú predložil predseda vlády Mikuláš Dzurinda tomuto parlamentu, chcem hovoriť predovšetkým z politických aspektov. Právnym a iným, prípadne trestnoprávnym aspektom celej problematiky škandálu, politického škandálu, ktorý ste so svojou vládou vyprodukovali vo forme násilného vniknutia do obydlia pána Mečiara, je potrebné sa venovať aj z hľadiska politickej zodpovednosti a politických dôsledkov takéhoto postupu. Je nesporné, že ste zvolili od samého začiatku deštruktívnu stratégiu, pretože všetko, čo sa doteraz pokúšate robiť, je vlastne predovšetkým pokus premaľúvať minulosť, ale vôbec nedokazujete, či viete a či vôbec môžete zvládnuť budúcnosť. Lebo úlohou vlády je naozaj zvládnuť budúcnosť, nie sústavne sa odvolávať na minulosť alebo z minulosti robiť určité uzávery práve tým, že budete sústavne opakovať kauzy, že vlastne prijímate škandalizačný manažment.

Je nesporné, že vás podporili výsledky volieb, pretože ste si povedali, no keď sa nám toto podarilo, tak sa nám podarí všetko. Priatelia, všetko vám sa nepodarí. Vaša správa je jednak slabá a jednak je nehorázna. Je nehorázna a vyjadruje práve váš životný a hlavne politický postoj, v ktorom si myslíte, že sa vám prepečie každá vaša možná politická chyba alebo každý váš slovný výrok a rozhodnutie o minulosti. Rozhodli ste sa, aby ste vo vládnej moci využívali čo najviac odplatu a revanš, politickú odplatu, organizovanú odplatu a revanš a vťahujete do tohto kolotoča aj orgány justície a orgány prokuratúry, a to nie je ani dobré a ani povzbudivé pre demokraciu na Slovensku. Všetci, ktorí vieme, že život je naozaj len zreťazenie príčin a následkov, tak vieme aj to, že metódy otvárania dverí výbušninou sú metódami studenej vojny alebo podnecovania k používaniu násilia voči politickým protivníkom. To je nebezpečná metóda, to je metóda hlboko vzdialená od každého demokratického spôsobu realizovania vlády. A vy ste sa touto cestou dali a nesiete za to plnú zodpovednosť.

Chcem povedať, že politicky je mimoriadne dôležitý aj samotný fakt, že objektom vašej revanšistickej manipulácie je tá osobnosť, ktorá nielen bola trikrát predsedom vlády na Slovensku, ale ktorá patrí medzi hlavných zakladateľov štátnosti Slovenska. Je to čosi naozaj nehorázne, dovoľovať si takýmto spôsobom postupovať, a pritom sa, samozrejme, urazene tvárite, že zákon platí pre každého. Veď my koniec koncov pracujeme len na vynútiteľnosti práva. Možno by vám či z kazuistiky alebo z iných právnych disciplín vedeli povedať, že pod vynútiteľnosťou práva sa rozumie predovšetkým vynútiteľnosť práva tých, ktorí sú bezmocní, ktorí nie sú držiteľmi moci. Pretože to je to najjednoduchšie, používať ako štruktúra, ktorá disponuje mocenskými a silovými prostriedkami, tzv. vynútiteľnosť. A dokonca pán generál Ivor sa tváril, že ani nejde tak o to, akým spôsobom a o aké prečiny ide, ale ide o to, že jednoducho vynútiteľnosť práva musíte zabezpečiť. Čo je to inšie ako celebrovanie moci, ako spôsob, ktorým chcete dokázať spoločnosti, že si môžete dovoliť všetko?

Pán predseda vlády, nemôžete si dovoliť všetko. A už tobôž nemôžete si dovoliť takýto druh škandálov na Slovensku. Nie sme tu takou úbohou masou poddaných, ktorí sú ochotní zhltnúť každý váš precedens a každý váš krok.

Chcem ďalej povedať, že vo vašom vývoji boli veľmi zaujímavé štádiá. Najprv ste zúrivo hovorili o Mečiarovi, potom o mečiarizme, potom sa zrazu objavilo u vás čosi pozoruhodné. Hovorili ste, že áno, pripúšťate, že ste chápaný ako druhý Mečiar a štylizovali ste sa do podoby, do ktorej sa jednoducho, pán predseda vlády, dostať nemôžete. Azda v nejakých snoch, ale v realite celkom určite nie. Takže takýmto spôsobom utŕžite iba to, že možno o období tejto vlády a metódach jej politického revanšu sa bude v budúcnosti hovoriť dzurindizmus, ale som presvedčený, že to nikdy nebude pochvalným oslovením ani pochvalným označením. Chcem zároveň povedať, že sami používate spôsoby, ktoré hraničia s krajnými spôsobmi konania človeka, ktoré sú znakom čohosi, čo by som ja nazval fanfarónstvo.

Dovoľte mi, aby som prečítal jeden váš výrok: "Slovensko potrebuje vládu, v ktorej predsedám." To je čosi úžasné, to ako keď Boh Otec z nebies prehovorí, že svet potrebuje tohto Stvoriteľa. No tento postup, táto, ako Česi hovoria, "nejapnosť" je jednoducho neospravedlniteľná. Som presvedčený, že nemôžete trvale ignorovať politické aspekty svojho konania. Ja som presvedčený, že budete niesť dôsledky tohto a že tie dôsledky prichádzajú aj v tom, že vaša vláda stráca dôveru väčšiny obyvateľstva a že žiadne manipulačné techniky niektorých inštitúcií verejnej mienky nebudú v stave ani zmierniť tento fakt.

Hovorili ste, a to dokonca aj teraz, že ste zdedili také pomery. Musím vám povedať, že som mal už výhrady proti takýmto postupom, aj keď sa takto vyslovoval pán minister Ftáčnik, ale i pani ministerka Schmögnerová. Chcem povedať, že politická moc v demokratických krajinách sa nededí. Dedí sa len v totalitných monarchiách. Čiže ste nič nezdedili, ste len správcom vecí verejných na určité časové obdobie a som presvedčený, že práve aj vinou takýchto škandálov sa tento čas veľmi rýchlo skracuje a že váš čas neúprosne plynie. A potom neviem, možnože budete spokojný aj s tým, že budete charakterizovaný v dejinách ako človek, ktorý veľmi neseriózne vydával sľuby, ktoré potom zo zásady neplnil, a vydával ďalšie sľuby, tie zase neplnil a vydával ďalšie sľuby. Je to jednoducho spôsob, pri ktorom v politike postupujete ako človek, falošný zmenkár, ktorý vydáva falošné zmenky, nekryté zmenky, a jednoducho keď je pri tom nejakým spôsobom osudom prichytený, tak sa pokúša vydať ďalšiu zmenku.

Tento postup, ktorý bol zvolený voči pánu Mečiarovi, bol postup, ktorý je skutočne škandálny, ktorý čo najtvrdším spôsobom odmietame. Budeme žiadať aj informovaním svetovej verejnosti od nej kritický tón k takýmto postupom a predovšetkým očakávame od vás, pánov poslancov, paní poslankýň, že skutočne dôkladne zvážite únosnosť toho, aby na čele vlády Slovenskej republiky bol pán Mikuláš Dzurinda.

Odmietam teda vašu správu a odmietam aj to, aby sa nejakým len tichým výkonom tohto priebehu v parlamente váš škandalózny čin prepiekol. Nie je možné v demokratických pomeroch ísť do bytu s výbušninou si otvárať dvere. Nie je možné, aby sa dokonca stále plietli informácie. Na jednej strane hovoríte, no veď prečo je taký ignorant moci, prečo nejde na výsluch, veď ide len o to, aby svedčil. Potom zmeníte, že ak ako svedok sa môže brániť tomuto úkonu, tak ho spravíme obvineným. A z čoho? No napríklad z toho, z čoho práve by bol vinný aj pán Dzurinda. Ak by to bola vina hodná trestného činu. Ak to nie je pri najlepšej vôli nejaký priestupok, o ktorom koniec koncov bude musieť rozhodnúť súd.

Takže z týchto dôvodov navrhujem, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste odmietli túto správu, aby ste odmietli takýto spôsob nakladania so skutočnosťami a aby ste odmietli takéto praktiky, ktoré sa pokúša udomácniť na Slovensku pán predseda vlády Dzurinda.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto s faktickou poznámkou.

Ďalšia v rozprave je pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Tarčák.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážený pán predseda vlády,

vážený pán generálny prokurátor,

milé dámy, vážení páni,

správa, ktorú som si stihla prečítať pred mojím vystúpením, pretože nám bola nedávno doručená, je plná zavádzaní. Áno, pán predseda, vy ste ju nevypracovali, vypracoval ju pán minister vnútra. Vy ste ju však predniesli a za ňu nesiete, ako aj za celú činnosť vlády, politickú zodpovednosť.

Celá táto situácia sa zahmlieva vábnymi informáciami a musím konštatovať, že aj pravdivými, ako je - všetci občania sú si rovní, teda musí byť aj Mečiar, zákony platia pre všetkých rovnako, vynútiteľnosť práva v republike musí byť a podobne. Týmito pravdami, ktoré sa zdôrazňujú, ale v situácii, ktorá je plná protizákonností, sa práve táto protizákonnosť chce zastrieť.

Pán predseda vlády, s týmito vyhláseniami ste nás nakŕmili, keď sme vás vo štvrtok 20. apríla tohto roku navštívili. Nechceli ste, alebo ste nevedeli vnímať ďalšie fakty právnej skutočnosti, ktoré sme vám uviedli a ktoré spochybňujú, resp. celkom vyvracajú pravdivosť faktov, ktoré ste v predloženom materiáli uviedli. Hneď sa k vašim faktom vyjadrím. Chcem však uviesť jedno, na čo sme upozorňovali taktiež na našom stretnutí a nereagovali ste na to vo svojom vystúpení. Uviedli sme, že postup, ktorý bol použitý, bol jednoznačne neadekvátny aj pre prípad, že všetko, čo uvádzate, by bola pravda. Aj keď to pravda nie je. Chcem povedať len jednu vec. V každej kultúrnej spoločnosti sa dvere otvárajú kľučkou a zámkou, a nie dynamitom.

Vážený pán premiér, ak neviete, a mali by ste to vedieť, ministerstvo vnútra disponuje odborníkmi, pred ktorými, ako sa vraví, ani jedna zámka nie je bezpečná. Sú to skutoční vyškolení fachmani, ktorí vedia otvoriť každú zámku. Prečo ste nezavolali takýchto odborníkov? Veď ich máte na ministerstve vnútra. Prečo sa to nerobilo kultivovaným spôsobom? Predpokladáte, pán predseda vlády, že dynamit je kultivovaný spôsob? Dynamit, ktorý robí majetkové škody?

Dnes je v Novom Čase uvedené, že škoda na Mečiarovej vile dosiahla pol milióna. Cítite zodpovednosť za túto škodu? Žiaľ, nie ste prítomný, ale mali by ste tu byť a mali by ste si to vypočuť. O neadekvátnosti zásahu svedčí aj správa, ktorá bola taktiež odpublikovaná v Novom Čase, kde sa uvádza informácia, ako výrazne si tento zásah povšimli v zahraničí. Chcem vás ubezpečiť, že toto neprispelo dobrému menu Slovenska, čím sa chválite, že vy ste zlepšili a zlepšujete postavenie Slovenska v zahraničí. Vo všetkých svetových médiách vyšla táto správa, vo viacerých tento zásah prirovnali k teroristom, konkrétne v Novom Čase sa uvádza, že, citujem, "poldňovú story občana Mečiara si dokonca všimli aj v Izraeli". Televízna stanica Channel 22 priniesla správu, že na Slovensku uniesli bývalého premiéra z domu teroristi. Opakujem, teroristi. To nie je preklep, to nie je zlý preklad. Ale každá kultivovaná spoločnosť, ktorá sa dozvie, že viacnásobnému expremiérovi a predsedovi najpočetnejšieho politického zoskupenia sa vchádza do domu s dynamitom, nemôže to pokladať za kultivovanú spoločnosť.

Pán generálny prokurátor, vy ako dozorujúci si dozaiste povšimnete, že spôsob, ktorý bol použitý, bol úplne neadekvátny, že takýto spôsob v civilizovanej spoločnosti nemá miesta. A nechcem opakovať to, čo už pán poslanec Gašparovič uviedol z právnych predpisov.

V predloženej správe ako dôvod zásahu sa uvádzajú tri fakty. Dovoľte mi, aby som k týmto faktom uviedla niekoľko faktických pripomienok. Prvý fakt použitia spôsobu, ktorý bol uvedený, sa uvádza, že Vladimír Mečiar v kauze zavlečenia Michala Kováča ako svedok sa nedostavil a že, citujem, "absencia výpovede Vladimíra Mečiara niesla so sebou riziko vrátenia spisu na doplnenie vyšetrovania prokuratúrou alebo súdom". Dovolím si oponovať, žiadne takéto riziko reálne nehrozilo, pretože generálny prokurátor pán JUDr. Hanzel pre masovokomunikačné prostriedky sám uviedol stanovisko, že možno postúpiť na súdne konanie a táto svedecká výpoveď sa môže uskutočniť pred súdom.

K vlastným faktom ďalšie pripomienky.

Kauza zavlečenia sa uskutočňuje protiústavne a v rozpore s nálezom Ústavného súdu. Mám ho pred sebou, je to nález číslo I ÚS 48/99, kde vo výrokovej časti sa uvádza pod bodom 2: "Uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, sekcie vyšetrovania a kriminálno-expertíznych činnosti PZ, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti číslo VKE 1/30-1998 z 1. februára 1999 sa zrušuje."

Vážení, pre tých, ktorí si nepreštudovali nález, dovolím si doplniť, že ide o uznesenie, na základe ktorého sa začalo konať. A keď toto iné uznesenie nie je, pán generálny prokurátor, pokiaľ moja vedomosť je presná, vyzývam vás, aby ste povedali, či existuje iné uznesenie, na základe ktorého sa koná. Neexistuje, bolo zrušené, to znamená, že niet na základe čoho postupovať. A potom sa pýtam, akú svedeckú výpoveď má podať Vladimír Mečiar, keď vlastne Ústavný súd týmto rozhodnutím zastavil konanie. Pokiaľ by Vladimír Mečiar išiel a prejavil ochotu vydať svedeckú výpoveď, tak by vlastne nepriamo uznal, že sa má v konaní pokračovať. Nerešpektoval by nález Ústavného súdu, tak ako ho nerešpektujú orgány činné v trestnom konaní. Navyše dovolím si citovať ďalší nález Ústavného súdu, ktorý vraj zrušil amnestiu. Je to nález číslo I ÚS 30/99, kde sa hovorí, že súčasťou práva udeľovať amnestiu nie je oprávnenie akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnenej v Zbierke zákonov.

Pán generálny prokurátor, vy ste právnik - na predsedu vlády sa nemôžem obrátiť, nie je tu, a konečne nie je právnik -, vy veľmi dobre musíte vedieť, že ak sa konštatuje nekompetencia, že niekto niečo nemohol urobiť, že nemohol vydať nejaký akt, ak takýto akt bol vydaný, tento akt je nulitný. Pretože akty nekompetentných orgánov, v prípade ak na to splnomocnený orgán konštatuje, že tento orgán bol nekompetentný na vydanie aktu, akt je nulitný a nulitný odo dňa vydania. Teda nemožno argumentovať tým, že amnestia Mečiara bola zrušená. Ale opätovne sa dovolávam zrušenia uznesenia, na základe ktorého sa konalo. Čiže prvý fakt nie je žiadnym faktom, pretože podľa práva nemožno postupovať.

Často vravíte, že my ako opozícia prekrúcame fakty. Dovolím si citovať len jeden názor zo zahraničia, ktorý si mohli tu novinári overiť a ktorý bol odpublikovaný aj v jednom denníku. Bol to názor Dr. Di Weina, je to riaditeľ Inštitútu GAB z Washingtonu, je to inštitúcia, ktorá sleduje prešľapy práva ústavnými a hlavne vládnymi činiteľmi, ktorý, keď si pozrel úradne overené preklady nálezov Ústavného súdu, povedal túto vetu: "Ak sa nerešpektuje amnestia, to nie je právny štát, ale štát odplaty, revanšu." Vážení, myslím si, že tu viac netreba zdôvodňovať, stačí uviesť, že prvý fakt pre spomínaný zásah je neakceptovateľný.

Predseda vlády ako druhý fakt pre spomínaný zákon uviedol podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže s tým, že začalo trestné stíhanie proti dosiaľ nezisteným osobám. Vážení, ak sú dosiaľ nezistené osoby, tak v tejto kauze nemôže byť Vladimír Mečiar obvinený. Nanajvýš ho môžu vypočuť ako svedka, ale voči svedkom nemožno nasadiť "kukláčov". Takýto spôsob je neuplatniteľný. Takže v tomto prípade tiež nie je právneho podkladu.

Navyše v texte sa hovorí, že v tejto spravodajskej informácii sa mali rozpracovať dve alternatívy spôsobu vykonania personálnej zmeny vo funkcii prezidenta. Mali. Bola tá správa? Existuje tá správa? A keď aj chcete v tomto prípade pokračovať tým spôsobom, ako obhájiť to pokračovanie, skutočne, vážení, to neobstojí, pretože, opakujem, voči svedkovi takto postupovať nemožno.

Tretí fakt, ktorým sa zdôvodňuje postup, ktorý bol použitý, je už veľmi známa kauza vyplatenia odmien členom vlády. Vážení, že bolo obvinenie vznesené proti Vladimírovi Mečiarovi a nepostupovalo sa obdobne voči ďalším, t. j. predsedovi Dzurindovi, Moravčíkovi a aj Balejíkovi, ktorý taktiež vyplatil tieto odmeny, demonštruje politickú hranu tejto kauzy. Okrem politickej hrany je tu ďalší právny nedostatok, a to ten, že nikto dosiaľ autoritatívne nevyriekol, že odmeny boli vyplatené v rozpore so zákonom, pretože trestný čin zneužitia funkcie verejného činiteľa podľa § 158 môže prísť do úvahy, ak bolo porušené platné právo, to je jedna podmienka, a ďalej bol úmysel niekoho zvýhodniť, samozrejme, protiprávne zvýhodniť, alebo niekomu protiprávne spôsobiť ujmu. A práve táto protiprávnosť bola konštatovaná len expertnou komisiou.

Vážení prítomní, veľmi pochybujem o kvalite expertnej komisie. Pani poslankyňa Keltošová vystúpi a bude sa podrobnejšie zaoberať týmto pracovnoprávnym problémom, pretože toto nie je problém trestnoprávny, ale je to problém pracovnoprávny. A ja si k odbornosti expertnej komisie dovolím dať pripomienku, že si nepovšimla novelu k zákonu číslo 120, a to novelu z roku 1995, ktorá v § 26 uvádza: "Odmeny ústavných činiteľov sa zdaňujú." A predchádzajúce paragrafy vymedzujú pojem, kto je ústavný činiteľ, a medzi ústavnými činiteľmi je uvedený aj člen vlády. Teda predpis predpokladá zdaňovanie aj odmien ústavných činiteľov. Ak by to takto nemalo byť, tak by mal byť niekde paragraf, ktorý by uvádzal, že vlastne odmeny členom vlády neprislúchajú. Je veľmi podivuhodné, prečo sa vláda neobrátila o expertný posudok na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, do kompetencie ktorého vlastne pracovnoprávna legislatíva patrí. Toto ministerstvo mohlo podať, samozrejme, nie záväzne, ale predsa len svoj názor.

Pán minister, názor vášho ministerstva nepoznám. Možno existuje, ale ja, ani ďalší členovia Hnutia za demokratické Slovensko ho nepoznajú. Chcela by som uviesť jedno, že nie je možné na základe názoru expertnej komisie prejudikovať, že boli odmeny vyplatené v rozpore s platným právom. A keď aj by to bolo, potom, pán predseda vlády, prečo ste nerealizovali vami v masovokomunikačných prostriedkoch toľkokrát opakovanú myšlienku, že zákony platia rovnako pre všetkých, teda aj pre expremiéra Moravčíka, vás ako premiéra a bývalého predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Balejíka.

Toľko k predchádzajúcim faktom, ktoré predseda vlády uvádza na základe písomných podkladov ministerstva vnútra ako základné piliere opodstatnenosti postupu. Mne z toho vyplýva len jedno resumé. Vladimír Mečiar mal ako svedok vypovedať v zavlečení? Podľa môjho názoru nie. Uviedla som, že sa postupuje v rozpore s nálezom Ústavného súdu, resp. ústavných súdov, ktoré som prečítala. Myslím si, že vo funkcii generálneho prokurátora bolo treba toto konanie zastaviť. Je to môj názor.

Pán generálny prokurátor, pravdepodobne zverejníte vaše argumenty, ktoré sú opačné, pretože ja by som ich rada poznala, lebo si myslím a som presvedčená, že toto konanie malo byť zastavené a prokuratúra by nemala asistovať v ďalšom konaní.

Ďalej k druhému faktu resumujem, k tomu, čo som povedala. V ňom Vladimír Mečiar nebol obvinený a nemožno takto postupovať voči svedkom. V treťom fakte trestný čin podľa môjho názoru § 158 zneužitia funkcie verejného činiteľa je veľmi, ale veľmi pochybný.

Ďalej by som chcela poukázať asi na jeden z motívov, prečo sa tak postupovalo. Povšimla som si výrok ministra Pittnera, citujem: "Museli sme to urobiť, lebo ľudia by sa nám smiali."

Vážený pán minister, smejú sa vám aj teraz a smeje sa celá Európa a zahraničie, pretože spôsob, ktorý ste volili, je neprijateľný v kultivovanom právnom štáte, pretože takýto spôsob, kde sa poškodí majetok, kde sa poškodí zdravie poslancov, ktorí tam boli prítomní, nemohlo zahraničie inak označiť, ako som už prečítala, že na Slovensku bývalého premiéra z domu vyviedli teroristi.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne nechce reagovať nikto s faktickou poznámkou.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák. Pripraví sa pán poslanec Hudec.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán minister,

pán generálny prokurátor,

kolegyne, kolegovia,

vážení hostia,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril ako človek, ktorý bol bezprostredným účastníkom na tomto protiprávnom, nedemokratickom, brutálnom a amorálnom akte Dzurindovej vlády. Celá táto nechutná, primitívna a demonštratívna politika Dzurindovej vlády mala jediný účel, mala politický podtext. Bolo to vidno od samého začiatku, ako sa celý akt odohral. Celá táto nechutná mašinéria mi pripomínala iba rozprávanie môjho otca, ktoré malo adekvátny obraz v päťdesiatych rokoch, a keby som tam nebol, tak neverím, že je možné niečo také zažiť v demokratickom štáte, akým Slovensko bezpochyby je.

Celé to naaranžovali od samého začiatku ako akt demonštrácie sily, ako akt zastrašenia opozície. Manažovalo sa to pre médiá. Urobil sa z toho cirkus a celá akcia skutočne prebiehala na efekt, zdĺhavo, aby to pôsobilo na ľudí, ale predovšetkým, aby to bolo zaznamenané kamerami, ktoré tam boli a ktoré organizoval nejaký civil, ktorého som počul a aj to, že to riadil až dovtedy, kým zaujal stanovisko, prebral vedenie nad celým generál Ivor. Preto je to v plnom rozsahu záležitosť vlády, lebo pán generál Ivor patrí do kompetencie ministra vnútra a minister vnútra pod kompetenciu predsedu vlády.

Celá táto nechutná aféra má tri rozmery. Je to právny, politický a potom predovšetkým ľudský. Čo sa týka práva, tu sa nebudem miešať právnikom do remesla. V plnej miere potvrdzujem to, čo naznačil pán poslanec Gašparovič, že išlo len a len o politicky nezmyselný počin. Čo sa týka politického rozmeru, myslím si, že Dzurindovi sa darí nielen na ekonomickom poli, kde z tejto krajiny robí krajinu žobrákov, ale ušlo mu ctenej pozornosti, že žobrákov z krajín Európskej únie budú deportovať, tak to bolo konštatované čelnými predstaviteľmi Anglicka, že žobrákov nepotrebujú.

K tomu pridáva ďalší skvelý manéver, a to politický, čo už povedala kolegyňa Tóthová, alebo sa vyjadrili aj iní čelní predstavitelia krajín Európy, ktorí hovorili o tom, že Slovensko ide mimo civilizovaného sveta. Keby ste tam boli, pevne verím, kolegyne, kolegovia, že by ste boli presvedčení o tom, že toto konštatovanie má svoje racionálne jadro.

Na domácej scéne to malo zrejme vyvolať len dve skutočnosti. Oprášiť zrejme to, že už ani na minulosť päťdesiatych rokov sa nemôžeme dívať ako na niečo hrozné. Lebo dovolím si tvrdiť, že to, čo prebehlo tam, bolo minimálne také hrozné ako niektoré prípady, ktoré sú z päťdesiatych rokov. Neviete si asi zrejme predstaviť, v akej atmosfére sa nachádzali ľudia, ktorí vtedy boli v dome pána Mečiara, aký dosah to malo na rodinných príslušníkov. Chcem vám zodpovedne povedať, že to nikomu neprajem. A neprajem to ani Dzurindovi, hoci urobil už toľko zla a ublížil toľkým ľuďom na Slovensku. Ale predovšetkým neprajem to jeho manželke, ani žiadnej manželke nikoho z vás, páni kolegovia, aby ste zažili to, čo zažila zdesená pani Mečiarová.

Po akte, ktorého sme boli svedkami, po zásahu špeciálnych jednotiek, isteže nikto z nás asi nebude spochybňovať to, že to urobili asi profesionálne. Asi áno. Ja neobviňujem konkrétnych mladých ľudí, ktorí si plnili povinnosti alebo príkaz, ktorý dostali zhora, ale zdôrazňujem v plnom rozsahu, za celú akciu nesie zodpovednosť predseda vlády, ktorý dodnes nevyvrátil skutočnosť, že sa vláda na tajnom rokovaní zaoberala práve otázkou, či tento nezmyselný akt spustiť, alebo nespustiť. Takisto nikto nespochybní, že to bolo vedené zrejme priamo po línii: predseda, minister a generál Ivor.

Čo sa týka ďalšej skutočnosti, to, čo sa udialo s mojimi kolegami pánom Delingom a pánom Husárom, zrejme najlepšie vám to povedia oni, lebo bezprostredne to pocítili na vlastnej koži. Myslím si, že pre toto niet obdoby v civilizovanom svete. Začali ste to už vtedy, keď ste posielali do vyšetrovacej väzby jedného z kolegov, a už vtedy som vás prosil, aby ste to nerobili, lebo zavádzate precedens, ktorý nemá konca. Aj tento primitívny akt bol vyvrcholením neadekvátneho násilného vniknutia, ktoré sa uskutočnilo v Trenčianskych Tepliciach. Pýtam sa: Kde sa chcete zastaviť? Zožeriete sa navzájom? Veď koniec koncov sa už aj začínate zožierať.

Keby som bol tvrdý a krutý, tak by som povedal, áno, keby išlo len o niektoré figúry, ktoré to spustili, prosím. Lenže, bohužiaľ, celé to má veľmi negatívny a nepríjemný dosah na občanov Slovenskej republiky. Jednoducho, ich záujmy musíme chrániť, a preto musíme o tom hovoriť aspoň pre históriu, lebo aj z toho ste urobili to, že ste dali von masovokomunikačné prostriedky. Urobili ste z toho zase arogantný prejav celej vlády, ktorá tu ani len nesedí a nepočúva argumenty. V tom oklieštenom čase, ktorý ste nám dali, nie sú schopní počuť ani len jeden argument. Tiež to svedčí o tom, že na podporu správy, ktorú predložil pán predseda, sa nájde jeden, jediný poslanec vládnej koalície. To svedčí presne o tom, akú smiešnu vážnosť požíva náš, bohužiaľ, predseda vlády pán Dzurinda.

Čo sa týka ľudskej stránky, chcem povedať dve skutočnosti. To, čo sa udialo, myslím si, má taký precedens, s ktorým sa bude ťažko vysporadúvať do budúcnosti. Kto zaručí, že jeden z tých mnohých stoviek zodpovedných, serióznych vyšetrovateľov nezneužije niečo obdobné, tak ako sa udialo tam s požehnaním najvyšších? Kto to kedy v budúcnosti zaručí, že sa to nestane i niektorému z vás, poprípade vašim rodinným príslušníkom, známym alebo hociktorému občanovi Slovenskej republiky? Veď je to hrôza. Viete si predstaviť, čo prežívali rodinní príslušníci, ale aj my, keď sme tam boli a keď som to videl na vlastné oči? Skutočne až dnes možno dokážem o tom rozprávať, lebo vtedy som nebol schopný a chcem uistiť, že aj kolegovia, až na smiešne malé výnimky, ale to zrejme s ľudskosťou nemá nič spoločné, aj z médií boli vystrašení a reagovali tak, ako reaguje človek v mimoriadnom ohrození.

Ak si to budete prehrávať, ale neviem, komu to mám hovoriť, lebo práve k pánom, ktorí sú tu, to až tak priamo nesmeruje, ak si to budú prehrávať, nech sa pozrú do tvárí ľuďom, ktorí boli vonku. Nebolo ich tam preto viac, že celé mestečko bolo nepriedušne uzavreté a policajtov bola minimálne stovka len na tej ulici. Veď boli rozostavaní od seba asi na jeden a pol metra. Niekoľko desiatok metrov smerom dolu, smerom hore plus špeciálne komando a tých ďalších civilov zrejme riadila spravodajská služba aspoň podľa toho, čo som zistil z pokynov.

Čiže ak budeme zohľadňovať, a teda aj hodnotiť túto správu, samozrejme, správa je obsiahnutá, tak ako tu už býva pravidlom, bohužiaľ, u nášho predsedu vlády, klamstvom a nepravdami. Presne to dokumentoval včera v rozhlasovom vysielaní, keď pred celým Slovenskom, pred poslucháčmi bez mihnutia oka tvrdil, že vzhľadom na to, že má pred sebou správu od generálneho prokurátora, môže s plnou vážnosťou povedať, že sa neporušil zákon a všetko prebehlo v súlade so zákonom. Vzápätí pätnásť minút na to generálny prokurátor jasne zrozumiteľne povie: "Nemôžem zaujať stanovisko jednoznačne, pretože v celej veci konajú, myslím, tri nezávislé kontroly - prokuratúra Bratislava, myslím, ministerstvo vnútra a Policajný zbor."

Ale nič nebráni predsedovi vlády predstúpiť pred nás, aby znova klamal, keď tvrdí, že všetko išlo v súlade so zákonom. Na základe čoho to tvrdí, keď generálny prokurátor, ktorému to vecne patrí, to jednoznačne nemôže povedať? Aspoň takto to tvrdil včera v rozhlasovom vysielaní Rádiožurnálu.

Ak mám zhodnotiť veľmi stručne, aby som neblokoval priestor ďalším, čo sa týka právnej roviny, je to jasne protiprávny krok, akt, ktorý nemá obdobu. Ak ide o politický rozmer, je to hanba pred celým svetom, a ak ide o morálnu rovinu, je to amorálny akt, ktorý neželám zažiť nikomu z vás.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca Tarčáka chcú reagovať dvaja poslanci s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

Aby sa ospravedlnilo použitie špeciálnej zásahovej jednotky, vyšetrovateľ pomenoval vyplatenie odmien členom vlády za závažný trestný čin. Súhrnná výška odmien sa vyčíslila na 13,8 mil. Sk. Pýtam sa pána ministra vnútra, ale aj pána generálneho prokurátora, ako je možné, že prokuratúra nekoná tak rázne pri ministrovi zdravotníctva, kde pán minister podľa mňa dokonca úmyselne nekonal, hoci mu to zákon ukladal, a nečinnosťou ministra došlo k niekoľkostomiliónovým škodám pri neodobratí licencie, resp. pri takom liknavom odoberaní licencie Zdravotnej poisťovni Perspektíva, družstevná. Ako je možné, že do dnešného dňa, hoci to podanie už tam je dva mesiace, nikto v tomto smere nekoná? Takisto došlo k závažným ekonomickým škodám pri vyhlásení krízového stavu v decembri 1998 a najmä následných opatrení, ktoré poškodili občana na zdraví, a takisto došlo k finančných stratám v zdravotníckych zariadeniach. Vtedy sa prokuratúra z toho jednoducho vyzula a napísali mi, že proste pán minister sa nedopustil nejakého závažného trestného činu, resp. nie je tam zneužitie právomoci verejného činiteľa. Myslím si, že pokiaľ nastúpi skutočná demokracia, musíme sa k týmto veciam vrátiť. Preto ma mrzí, že sa tu snaží niekto nahovoriť, že išlo o závažný trestný čin a vyčísľuje sa škoda pri vyplatených odmenách, ale niekoľkostomiliónové škody akoby vám neprekážali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

V súvislosti s vystúpením pána poslanca Tarčáka by som chcela povedať jednu poznámku, ktorá sa dotýka jeho zamyslenia sa nad tým, ako je možné, že je v tejto snemovni prítomných tak málo poslancov, a ako je možné, že ich taký návrh, aký dnes máme na stole, vôbec nezaujíma, že ich nezaujímajú argumenty, ktoré tu predkladá opozícia. Nuž, na túto otázku je naozaj asi veľmi jednoduché odpovedať. Preto, lebo sme sa dozvedeli včera v médiách, že o tom, čo si majú koaliční poslanci myslieť a ako majú reagovať na dnešnom zasadnutí, je už rozhodnuté, rozhodla o tom koaličná rada, takže nemusia ani vystúpiť v rozprave, nemusia obhajovať správu, ktorú nám predviedol - musím použiť toto slovo - predseda vlády Slovenskej republiky, preto, lebo koaličná rada sa jednoducho dohodla, že všetky návrhy, ktoré bude predkladať opozícia, návrhy na odvolanie člena tejto vlády, koalícia nebude rešpektovať. Znovu opakujem, návrhy, ktoré predkladá opozícia bez ohľadu na to, čo ten návrh bude obsahovať, bez ohľadu na to, čo sa v rezortoch robí, čo vyčíňa predseda vlády a vlastne celá súčasná vláda. Aj to je vlastne obraz toho, ako sa na Slovensku dnes vo vysokej politike uvažuje. A zrejme práve kvôli tomu, že pán predseda vlády si je už taký istý tým záväzkom, ktorý posvätila koaličná rada, nepovažuje ani za potrebné, aby tu sedel, hoci on predkladal správu, o ktorej teraz diskutujeme. Minimálne to považujem za vrchol neúcty voči tomuto parlamentu. Zdá sa, že našim kolegom z koalície to neprekáža.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pýtam sa pána poslanca Tarčáka, či chce reagovať na faktické poznámky. Nie.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.

Nech sa páči, pán poslanec Hudec, máte slovo.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

pán podpredseda parlamentu,

žiaľbohu, nemôžem osloviť predsedu súčasnej vlády, pretože nie je prítomný a ignoruje rokovanie o bode, ktorý predniesol, napriek tomu pre pamäť a históriu Slovenskej republiky prednesiem svoj príspevok.

Dovoľte mi, aby som porovnal dve nemerateľné, ale veľmi zaujímavé udalosti. Obidve sa dotýkajú inštitútu alebo pozície, alebo, ak tak chcete, postavenia ústavného činiteľa - poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Iste si všetci dobre pamätáte na onen deň, keď do budovy ústredného orgánu štátnej správy vtrhla skupina ľudí, ktorá neoprávnene násilím aj za použitia hrubého fyzického tlaku vnikla do budovy, obsadila časť tejto budovy a odmietla na výzvu polície vypratať budovu. Veľmi rýchlo sa k nej pripojila istá časť vtedajších poslancov Národnej rady. Bol medzi nimi napríklad vtedajší pán poslanec Ftáčnik, neskôr tam prišiel pán poslanec Čarnogurský, ale bol tam aj pán poslanec Kováč a ďalší. Nechcem niektorých "hrdinov" vynechať, ale budem spomínať len tých, o ktorých si myslím, že tento poslanecký mandát zneužili spôsobom ako pán poslanec Kňažko, ktorý tu inokedy pobehoval cirkusantským spôsobom so všelijakými paličkami a mával tu akýmisi transparentmi, čo skôr pripomínalo púťovú atrakciu než rokovanie najvyššieho zákonodarného zboru zvrchovaného štátu tohto sveta.

Treba povedať, že aj vtedy polícia vyzývala a mohla zakročiť dokonca plným právom, dokonca so zákonom nielen v chrbte, ale aj v rukách. Vtedajší poslanci sa postavili a svojimi telami bránili, aby polícia oprávnene zasiahla a vypratala neoprávnene a protizákonne obsadenú budovu ústredného orgánu štátnej správy. Vtedy sa ich polícia ani len prstom nedotkla. Bolo to v časoch Mečiarovej vlády.

Druhá udalosť sa udiala nedávno. Na Zelený štvrtok, keď rovnako poslanci Národnej rady boli prítomní na pracovných rokovaniach u predsedu svojej strany a polícia násilím vnikla do objektu pod rozličnými zámienkami, dnes už všetci vieme, ako vykonštruovanými, keď nevyšiel jeden argument, nevyšiel druhý, nevyšiel tretí, musel sa použiť štvrtý, nečakalo sa na nič, vnikla a jednoducho týchto poslancov - pána poslanca Husára medzi nimi - položila na zem s namierenými zbraňami. Darmo ukazovali svoje poslanecké preukazy, hovorili o tom, že sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, hrubo ich fyzicky napadli, namierili na nich svoje zbrane, svietili na nich tie smrtonosné červené svetielka, dokonca podľa istých výpovedí dá sa povedať, že možno aj čakali na to, že sa udeje nejaký odpor a "odbachnú" poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Toto sa udialo počas vlády Mikuláša Dzurindu.

Sú to dve udalosti a dokresľujú vzťah jednej aj druhej vlády toho istého štátu k zastupiteľom občanov tohto štátu, voličov tohto štátu a vyjadrujú ich vzťah k tomu, ako si vysvetľujú demokraciu, ako si pestujú vzťah k tým, ktorí by mali byť zvrchovanými zákonodarcami a mali by určovať pravidlá správania sa občanov voči sebe, voči štátu a voči zahraničiu. Toto porovnanie možno hovorí samo za seba viac než akékoľvek iné presné argumenty, zdôvodňovania a všetko, čo s tým súvisí. Verte mi, že pozícia poslanca Národnej rady, nech je už akokoľvek znevažovaná, a dovolím si povedať, úmyselne znevažovaná, tak ako sú úmyselne znevažované najmä počas tejto vlády všetky symboly štátnosti Slovenskej republiky, to, ako sú sústavne deštruované symboly, ktoré si nesmierne váži Američan, Angličan, Francúz, Nemec, Poliak, Čech, Maďar, že to zrejme nebude náhoda.

Už len chýba, aby sa "odbachol" nejaký poslanec Národnej rady a nič sa nestalo. Pretože: Však čo, je to len obyčajný občan? A napokon mal smolu, neposlúchol zákrok jednotky zloženej asi z takých ľudí, o ktorých ťažko možno nejako vážne diskutovať. Myslím si, že ide o takú provokatívnu výzvu demokracii, o takú výzvu k ďalšiemu vývoju našej štátnosti, aká nemá precedens. Teraz nejde o to, že to bol Mečiar, aj keď ide o to, že to bol predseda najväčšieho politického subjektu na Slovensku, ale ide o tento princíp. Viem, že toto je miesto a čas na to, aby sa hovorili plamenné reči a aby sa možno búchalo na stôl. Možno však, že ani to už netreba, možnože už je aj tak dávno neskoro.

Vážení páni poslanci, uvedomte si, na akú úroveň ste sa dostali. Čo si o nás myslia občania tohto štátu a čo si budú myslieť? Veď si nevážime sami seba, nevážime si inštitút ústavného činiteľa. A potom neviem, kto, ako a kedy vráti občanom to, čo sa nazýva úctou k právnemu štátu. Bojím sa, že aj toto rokovanie parlamentu je bez televíznych kamier, v podstate bez veľkej väčšiny tých novinárov, ktorí píšu veľmi plamenné a veľmi jednoznačné reči, veľmi pripomínajúce časy pred rokom 1989, pretože aj vtedy bol vytýčený smer a všetci hovorili rovnako. Zdá sa, že tak je to aj dnes. Jednoducho sa stalo to, že občanovi Slovenskej republiky chce niekto zapchať uši a zakryť oči. Asi sa to podarilo, podarí sa to. Dobre, budú nové voľby, príde iný parlament, príde iná vláda. Myslíte si, že sa to zmení, že sa nebude prehlbovať tá jama, do ktorej sa rúti náš systém spoločenského života založeného na práve?

Sme svedkami takých skutočností, ktoré nemožno inak nazvať len mediálnym terorom, pretože ak sa náhodou vyskytne nejaký verejný činiteľ, ktorý je nepohodlný pre nejakú koncepciu, tak sa okamžite voči nemu pripraví dosť primitívne organizovaná mediálna kampaň spoliehajúca sa na to, že veď občania si to nevšimnú, že je to tak primitívne organizované a jednoducho začneme očierňovať, zo dňa na deň je odrazu niekto zlý, kto bol predtým dobrý, vynikajúci, pretože bol členom vládnej koalície.

Všimnite si pozíciu banskobystrického primátora pána Králika. Je to neuveriteľné, zo dňa na deň sa v novinách z vynikajúceho, dobrého politika stal jeden vyvrheľ, zločinec, ktorý neposlúcha poslancov a robí všelijaké podvody, podfuky a ešte neviem čo. No výborne, je to dobrá cesta, takto treba ísť a myslím si, že o chvíľočku budeme môcť usporiadať aj nejaké medzinárodné konferencie a možno aj školenia pre všelijaké medilinské kartely a pre podobné mafiánske skupiny.

Možnože tieto časy prejdú veľmi rýchlo a bez hlbších následkov, ako to teraz momentálne vyzerá. Bodaj by to tak bolo a želajme Slovensku, aby sa to stalo, ale už nikto nevymaže z tohto obdobia nálepku, ktorú si, bohužiaľ, si nalepujú na čelo tí, čo dnes súčasnú slovenskú politickú scénu vedú. Naozaj to bude obdobie temna, robte, hovorte a konajte, ako chcete, ale jednoducho táto nálepka vám zostane. Všetky médiá sú vo vašich rukách, neprítomný pán predseda Dzurinda, všetky slúžia vám, poklonkujú vám, zlepšujú vaše hrozné meno. Raz príde čas, keď sa to všetko odhalí a buďte si istí, že nebudú potrebné výbušniny pred vaším domom, aby si vás predvolala spravodlivosť, aby ste sa museli zodpovedať zo svojich zločinných skutkov. Týka sa to aj mnohých členov vašej vlády.

Od čias vzniku Slovenskej republiky veľmi energicky pracuje skupina ľudí, ktorá sa snaží sprotiviť Slovenskú republiku a slovenskú štátnosť občanom tejto republiky. Mnohí to nevidia alebo nechcú vidieť. Je to už tak, všetci tí, ktorí tvrdo bojovali proti tomu, aby Slovenská republika získala nezávislosť, všetci tí, ktorí boli proti tomu, sú dnes v popredných štátnických funkciách, manipulujú, dirigujú prostredníctvom médií, prostredníctvom peňazí, prostredníctvom intríg a, bohužiaľ, niekedy aj klamaného zahraničia. Riadia sa asi heslom "Slováci, chceli ste štátnosť, tu ju máte". Neschopných prezidentov, neschopnú vládu, vysokú nezamestnanosť, katastrofálny ekonomický vývoj a všetko, čo s tým súvisí. Možno toto všetko je v pozadí, nemám na to dôkazy, ale predpokladám, že sa onedlho objavia a v tom spočíva naša najväčšia bieda.

Bohužiaľ, mnohí naivní, pretože aj takých romantických politikov máme, prehliadajú tieto skutočnosti, a preto sa stalo aj to, čo sa stalo vo štvrtok, na Zelený štvrtok, v Trenčianskych Tepliciach. Mnohí z nás o 20 rokov už nebudú dýchať tento vzduch a budú odpočívať v zemi našich predkov, naši potomkovia však budú hodnotiť a bojím sa, že pre mnohých politikov to hodnotenie nebude priveľmi lichotivé. Ak sa spoliehajú na to, že zašvindľujú skutočnosť, že sa im podarí prekričať pravdu, veľmi sa mýlia, pravda tak či tak vyjde najavo.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)