Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Olgy Szabó. Ako prvý pán poslanec Kačic a posledný pán poslanec Prokeš. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Kačic, máte slovo.

Poslanec P. Kačic:

Vážený pán predseda Národnej rady,

kolegyne, kolegovia,

pani poslankyňa uviedla vo svojom vystúpení, že policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov, kde je predpoklad, že sa prechovávajú drogy, zbrane a podobne. Chcel by som pani kolegyňu upozorniť aj na druhú vetu, ktorú povedala, že ak sa nedostaví obvinený na predvolanie, môže byť predvedený. Len treba si ujasniť určité skutočnosti.

Pani vyšetrovateľka Škarbová vzniesla obvinenie 18. 4. 2000 a 20. 4. 2000 už vybuchovala bomba na jeho dome. Čiže chcem upozorniť na veľmi krátky čas, keď ani polícia neurobila pokus o to, aby mu to doručila, keď ani z časového hľadiska cez poštový úrad, ako spomínal pán Dzurinda, nebolo možné, pretože tak rýchlo asi u nás pošty ešte nepracujú, aby mohlo mu byť obvinenie doručené. Čiže ak hovoríme o neadekvátnosti použitia prostriedkov a zložiek, veľmi presne ste, pani poslankyňa, vydefinovali, na koho a kedy sa to dá urobiť, len, žiaľ, Dr. Vladimír Mečiar nepatrí ani do jednej z tých skupín, ktorú ste definovali.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pána poslanec Hofbauer. Po ňom pán poslanec Cuper.

Poslanec R. Hofbauer:

Dosť pozorne sledujem toto rokovanie, ale, úprimne povedané, nepochopil som, ako elektronickým losovaním bola mechanicky určená pani Olga Szabóová. Nejaký ten piatok som člen parlamentu, ale keby ste to tí, ktorí to rozhodovali, objasnili, pretože sú tu takí ťažkopádnejšie mysliaci poslanci, ktorí nemajú ani tušenie, ako mechanicky je možné určiť elektronicky volenú poslankyňu.

No a čo sa týka vystúpenia poslankyne Szabóovej, domnievam sa, že súčasná vládna koalícia si skutočne nemohla vybrať ani lepšiu obhájkyňu alebo lepšieho kandidáta na obhájcu brutálneho policajného zákroku proti predsedovi najsilnejšieho politického subjektu v parlamente a predsedovi najväčšieho poslaneckého klubu v parlamente Vladimírovi Mečiarovi. Ak tak urobila vládna koalícia ústami predstaviteľa alebo predstaviteľky Strany maďarskej koalície, je to skutočne veľmi vysoká vypovedacia sila v tejto argumentačnej schopnosti a domnievam sa, že Strana maďarskej koalície má veľmi dobré dôvody, prečo s tým vystúpila. Veď predsa tvorcovi, obnoviteľovi slovenskej štátnosti treba jednoznačne vykrútiť krk, presne tak, ako to povedal tu pán Kačic, zaradením medzi ťažkých kriminálnych páchateľov, ako sa uvádza v zákone o Policajnom zbore.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pani kolegyňa,

vaša sladkastá, nič nehovoriaca obhajoba pána Dzurindu sa dala očakávať. Strana maďarskej koalície je predsa za mnohé vďačná práve neschopnostiam Dzurindovej vlády a jeho slabosti ustupovať vám, občanom tohto štátu, ktorí sa hlásia k maďarskej menšine, vo všetkom, na čo si zmyslíte. Iste za tú obhajobu si vyberiete tučné odškodné v podobe zákona, ktorý už je v parlamente a ktorým sa chcete zmocniť majetkov na južnom Slovensku, najmä pozemkových. Pretože na rozdiel od neschopného, bez dôvery parlamentu vládnuceho predsedu vlády Slovenskej republike vy veľmi dobre viete, o čo vám v tomto štáte ide. Aby ste nás znova po nejakých tých rokoch mohli ovládať a diktovať nám svoju vôľu, ako ste to robili našim predkom kedysi dávnejšie v minulosti. Ale nazabúdajte, že celé demokratické Uhorsko, to bolo vtedy Biele Uhorsko alebo, ako vy ho nazývate, Felvidék. Všetko ostatné bolo len tým, čomu sa hovorilo Balkán. A tento Balkán priniesol tu pán Pittner s pánom Dzurindom znova na Slovensko. Zrejme si pán Dzurinda spomenul úspešne na svoj transylvánsky pôvod, a preto my, ktorí sa cítime hrdými potomkami Germánov a Slovanov, zvyknutí na demokratické spôsoby, odmietame takéto barbarstvá, ktorých sa tu dopúšťa minister vnútra s jednotkou osobitného určenia, pácha štátny terorizmus. Na rozdiel od vás aj tak sa to dá pomenovať. Nijaké predvedenie, pani sudkyňa, či bývalá sudkyňa, alebo právnička. Ľutujem, že sme vám vydali kedysi diplom.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Ja by som rada reagovala na vystúpenie pani poslankyne dvomi krátkymi poznámkami.

Pani poslankyňa, veľmi správne ste vo svojom vystúpení urobili výpočet tých, voči ktorým by bolo možné použiť taký zásah, aký sa realizoval v Trenčianskych Tepliciach. Hovorili ste o teroristoch, hovorili ste o zločincoch, hovorili ste o páchateľoch obzvlášť závažných trestných činov. Áno, voči takýmto ľudom by to bolo možno adekvátne, ale, žiaľ, ako tu povedal pán poslanec Kačic, žiaľ pre vládnu koalíciu, pán Mečiar ani medzi jednu skupinu z týchto výpočtov jednoducho nepatrí. A to je naozaj niečo, čo vás traumatizuje. Veľmi radi by ste ho do tohto výpočtu dostali, preto aj tento zásah v Trenčianskych Tepliciach sa konal takým spôsobom, akým sa konal.

Ale ja by som chcela, keďže táto rozprava sa koná v súvislosti so správou, ktorú nám tu predniesol predseda vlády, poukázať ešte na jednu viac-menej zábavnú skutočnosť. Pán premiér nám povedal, keď obhajoval zásah "kukláčov", že len takto môže zabezpečiť rast našej ekonomiky a zlepšenie života našich občanov, len takto sa môžeme uchádzať o vstup medzi vyspelé a demokratické krajiny Európy. Nuž, pán premiér, ak má táto vláda predstavu, že dynamitom sa budeme uchádzať o vstup medzi vyspelé a demokratické štáty Európy, tak vám k tomu blahoželám, ale myslím si, že Slovensko takéto spôsoby odmieta.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda.

Ja som presvedčený, že pani poslankyňa Dolníková zhrnula všetky dôvody, prečo by mal byť...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Szabó.

Poslanec J. Prokeš:

Pardon, ospravedlňujem sa.

... zhrnula všetky dôvody, prečo by mal byť pán minister Pittner odvolaný. Až na ten jej záver, ktorý vôbec nekorešpondoval s tým, čo celý čas hovorila, keď zdôvodňovala, prečo vlastne takýto zásah nemal byť urobený. Skutočnosť, že to bolo neadekvátne, aj celé obvinenie bolo neadekvátne a bolo vyrobené len preto, aby sa toto teátro mohlo urobiť, dokazuje aj skutočnosť, že rovnakých skutočností, z akých bol obvinený Vladimír Mečiar, sa dopustil aj premiér Dzurinda, aj premiér Moravčík. Inak povedané, mohli byť tieto tzv. zločiny vyšetrené a po rozhodnutí súdu mohlo byť určené, či naozaj ide o zločin, a potom sa mohlo uvažovať aj o takomto zásahu. To znamená, že nebolo potrebné to robiť dopredu.

Iná vec je otázka zneužívania policajných síl a zneužívania jednotiek zvláštneho určenia alebo osobitného určenia. Stačí sa ísť pozrieť totiž dnes pred parlament. Už viac dôkazov tu na to netreba. Je tu toľko policajtov, ako som tu ešte nevidel. A sú tu aj jednotky osobitného určenia. Sú dokonca na parkovisku za Viedenskou bránou, tam, ako my parkujeme. Tam sú pekne poskladaní a opaľujú sa, pretože nemajú čo robiť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? V súlade s novelou rokovacieho poriadku rečník môže reagovať na faktické poznámky v rozpätí dvoch minút.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa O. Szabó:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcela by som reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Kačica dvomi vetami. Ide o nerešpektovanie zákonov pánom Mečiarom a o škodu vo výške 14 mil. korún.

Pánovi poslancovi Cuperovi iba toľko, že som rada, že nie od neho som dostala diplom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi za klub HZDS pán poslanec Gašparovič.

Prosil by som podpredsedu Národnej rady pána Bugára, aby viedol ďalšie rokovanie Národnej rady, lebo mám prijatia.

(Hlas z pléna.)

Dobre, takže vypočujem si pána Gašparoviča.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Gašparovič:

Vážený pán predseda Národnej rady,

pán predseda vlády,

členovia vlády,

správu, ktorú predniesol pán premiér, som si prečítal len teraz, nemal som ju k dispozícii skôr. Napriek tomu skutočnosti, ktoré pán predseda vlády prezentoval prostredníctvom správy, ktorú mu, ako sám priznal, pripravilo ministerstvo vnútra, je správa, ku ktorej platia asi tie jeho prvé dve slová, kde povedal, že predsedovi vlády zákon žiadne právo zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní nedáva a že aj k tejto správe sa vyjadruje prakticky ústami ministra vnútra a hodnotí niektoré skutočnosti ako skutočnosti, ktoré sú dané, ktoré vyplývajú zo zákona a ktoré sú podľa neho skoro axiomou.

Chcel by som povedať, že skôr by sa bolo hodilo, keby bol pán premiér povedal, že takúto správu, akú poslanci od neho žiadali, nemôže predložiť, pretože nemá informácie a vyhodnotenie od príslušných orgánov, teda v tomto prípade mám na mysli v prvom rade prokuratúru Slovenskej republiky ako dozorový orgán nad vyšetrovaním.

Pán premiér hovoril ďalej v správe o rovnosti ľudí v právach a rovnosti pred zákonom a tá, že vraj platí pre všetkých bez výnimky. Tieto práva vraj platia vo všeobecnosti a platia aj v trestnom konaní. Bol by som skutočne rád, ak by to bolo v tomto prípade a aspoň v tejto skutkovej podstate, kvôli ktorej je zvolaná Národná rada, pravda. Pretože trestného činu a vznesenia obvinenia od vyšetrovateľa, ktorého sa dostalo predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko pánu Mečiarovi, takejto pocty, ak je to skutočne trestný čin, sa malo dostať aj tu prednášajúcemu túto správu, teda pánu premiérovi v súčasnosti, nehovoriac už aj o bývalom premiérovi pánovi Moravčíkovi.

Ale dovoľte mi, aby som hovoril aj o niektorých iných veciach. Ústava Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1992, zakotvila niektoré ľudské a občianske práva, ktoré boli prevzaté od medzinárodných inštitúcií cez rímske konvencie o ochrane ľudských práv, cez ustanovenia Valného zhromaždenia OSN a tak ďalej, nechcem ich všetky menovať. V tomto prípade ide o rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o tom, ako zabezpečiť svedka pred orgány činné v trestnom konaní, svedka vypovedajúceho v kauze, ktorú vyšetrovateľ vyšetruje. Musím citovať článok 19 ústavy, kde sa hovorí, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a najmä ochranu mena. A každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Čiže od tohto sa musia odvíjať aj všetky ostatné zákony, či ide o Trestný poriadok, alebo ide o zákon o Policajnom zbore. Vykladať ich nejako inak ako v zmysle ústavy by nebolo, myslím si, šťastné.

Článok 21 ústavy hovorí, že obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Odsek druhý tohto článku hovorí: "Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu." Odôvodnený príkaz sudcu. Samozrejme, že spôsob potom ustanovuje zákon. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, opakujem, v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a musí pritom ísť o ochranu života, zdravia alebo majetku osôb a na ochranu práv a slobôd iných, alebo na odvrátenie závažného ohrozenia.

Mohli by sme si teraz položiť otázky, k čomu z týchto dôvodov, ktoré tu ústava pripúšťa, v prípade vtrhnutia tohto komanda na územie osobného vlastníctva predsedu Hnutia za demokratické Slovensko došlo. Myslím si, že v žiadnom prípade neboli naplnené tieto ustanovenia ústavy, že skôr boli porušené.

Dovoľte mi však takú kratšiu rekapituláciu, keďže v tomto prípade ide vlastne o zákrok, ktorý bol uskutočnený touto špeciálnou jednotkou. Dňa 20. 4. v ranných hodinách v Trenčianskych Tepliciach došlo k zadržaniu JUDr. Vladimíra Mečiara. Dôvodom na postup polície bolo vraj doručenie predvolania na výsluch k vyšetrovateľovi po tom, čo prišlo k obvineniu z niektorých trestných činov súvisiacich s údajne nezákonným vyplatením odmien členov vlády počas výkonu funkcie premiéra pánom Mečiarom. Boli použité na zákrok jednotky osobitného určenia Policajného zboru, ktoré pri zákroku použili výbušninu na otvorenie objektu a so sebou mali špeciálne strelné zbrane.

Pani poslankyne, páni poslanci, možno si to ani neuvedomujeme, čo to znamená ísť do obydlia slobodného občana s dynamitom a so zbraňami ostro nabitými. Páni poslanci, možno si to ani neuvedomujeme, aký precedens, ak toto budeme schvaľovať, dávame do budúcnosti. Ak by sme si to celkom neuvedomili my, ani by ma to tak možno netrápilo, ak si to neuvedomia orgány činné v trestnom konaní a v tomto prípade najmä orgán dozorový, a to je dozorová prokuratúra. V tomto prípade nemôžem byť dvojtvárny, musím byť jednoznačný a musím chrániť demokraciu tohto štátu, ale chrániť ju tak, že polícia bude s dynamitom chcieť predvádzať a vypočúvať svedkov, ďakujem vám pekne za túto demokraciu. A nečudujem sa správam z rakúskych masmédií, ktoré uviedli, že Slovensko urobilo prvý krok k balkanizácii. Ďakujem vám pekne, pán minister, za takéto ohodnotenie Slovenska a za takéto otváranie dverí Slovensku do Európskej únie.

Boli tu už citované dôvody, kedy je možné použiť takýto spôsob na občana Slovenskej republiky, resp. na toho, kto je prípadne trestne stíhaný a obvinený. Hovorí sa o obzvlášť závažných trestných činoch, pretože v tomto prípade podľa vyšetrovateľa ministerstva vnútra vyplácanie odmien, či už zákonné, alebo nezákonné, je spôsob, akým Trestný poriadok a Trestný zákon ohodnocuje organizovaný zločin, teroristické skupiny a páchateľov ako tých najbrutálnejších zločincov kategórie obzvlášť závažných trestných činov.

Pritom, vážené pani poslankyne, páni poslanci, čo je v tomto prípade dôležité a veľmi dôležité, na základe čoho vyšetrovateľ sa prakticky potom môže alebo má rozhodnúť, či toto hodnotenie, v tomto prípade konkrétne udelenie odmien, je ozaj trestným činom podľa Trestného zákona, či sú tu nie iné zákonné opatrenia, ktoré riešia tento prípad a riešia ho iným spôsobom, nie trestným. Ak vyšetrovateľ chce začať v takejto veci konať, zákon mu jednoznačne prikazuje, že musí najskôr vyriešiť prejudiciálne otázky, to sú otázky predbežného konania, predbežného hodnotenia. Otázky, o ktorých ak už vo veci rozhodoval iný orgán, musí ich vyšetrovací orgán akceptovať. Samozrejme, ak z inej strany nie sú v niektorých veciach porušené zákony, resp. naplnené skutkové podstaty trestných činov. V tomto prípade to však nie je. Pretože je tu iná otázka, veľmi sporná otázka, či vôbec v tomto prípade ide o trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ja sa k tomuto ešte vrátim.

Chcem len potom poukázať, že vyšetrovateľ Policajného zboru v tomto prípade postupoval podľa druhej hlavy zákona číslo 171/1993, a to § 7 ods. 9, kde sa hovorí, že "vo veciach, ktoré vyšetruje, je oprávnený vyžiadať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vykonanie úkonov nevyhnutných na vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemohol sám vykonať". To znamená, že v tomto prípade na zákrok boli použité jednotky osobitného určenia. O tomto mal rozhodnúť prezident Policajného zboru, lebo to zákon o Policajnom zbore v § 67 ods. 3 umožňuje. Potiaľ je to v poriadku.

Pani poslankyne, páni poslanci, podľa množstva nasadených policajných síl, kde okrem tých policajtov, ktorým hovoríme "kukláči", boli aj iné zložky Policajných zborov, sa tam pohybovalo viac ako 60 príslušníkov týchto zborov. Dokonca sú informácie, že sám generál Ivor z druhej strany z kopca ďalekohľadom pozoroval, ako prebieha táto akcia. Pri tom všetkom, čo sa v našom štáte, pokiaľ ide o páchanie trestnej činnosti, deje a kde pán minister si často sťažuje, sťažuje si aj pán generálny prokurátor, aj súdy, že majú veľmi málo ľudí, dovolia si niekoľko mesiacov takýmto spôsobom plytvať sily na hranie jedného kriminálneho sci-fi filmu, ktorý skutočne nadobudol rozmery, že občan Slovenskej republiky sa nebude cítiť ohrozený rôznymi kriminálnymi živlami, ale, čo je strašné, bude sa cítiť ohrozený policajtom. Ďakujem pekne za takúto ochranu.

To množstvo nasadených policajtov mi hovorí len o jednom. Buď mali strach, ale z čoho, alebo chceli prezentovať svoju silu a svoju prioritu v tomto štáte. Svoju prioritu v tomto štáte polícia už deklarovala aj na pôde Národnej rady, kde musím však povedať, že je to chybou nás poslancov, že sme pristúpili na takúto hru, keď sme zbavovali imunity poslancov na základe žiadosti vyšetrovateľa, na základe žiadosti vyšetrovateľa sme poslanca posielali do väzby, keď o takéto niečo môže požiadať len súd, ale posielali sme ich a zbavovali imunity na základe žiadosti bez zdokumentovania a zdôvodnenia. Proste holá žiadosť, pretože to ostatné pre poslancov Národnej rady bolo tajné.

Čiže, panie poslankyne, páni poslanci, skončme s týmto. Nerobme sami z policajta priorného v tomto štáte. Doplatíme na to všetci. V tomto prípade môžem jednoznačne povedať, že tu nejde len o predsedu Hnutia za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara, ide o nás, o všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým sa to môže kedykoľvek stať, to, čo sa stalo v Trenčianskych Tepliciach, že vám pod vlastný dom polícia dá dynamit. A to išlo o známu osobu. Čo tí, ktorým sa v slangu hovorí obyčajní ľudia?

Panie poslankyne, poslanci, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nedopustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zákrok do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Som presvedčený, že predstavitelia alebo predstavení príslušníkov týchto zborov policajných jednotiek neinformujú a zámerne neinformujú, resp. nepoučia, že sú trestne zodpovední aj oni pri použití takýchto zákrokov. Trestný poriadok hovorí tiež o tom pri spôsobe vykonávania úkonov trestného konania v § 52, že pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone účastnými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania. Vždy treba rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.

Panie poslankyne, páni poslanci, na pôde tohto obytného domu boli aj poslanci, ktorí museli ležať na bruchu, museli byť ticho a museli sa pozerať na zákroky týchto ozbrojených jednotiek. Pán predseda vlády vo svojej správe tu niekde píše, že proste pri takýchto zákrokoch nemôžu byť nejako citliví alebo, takto to povedal, citovo založení. Nie, určite táto služba si vyžaduje určitú tvrdosť, ale táto služba si vyžaduje aj to, čo som pred chvíľou čítal z Trestného poriadku. Viete, ku každej osobe, či je páchateľ, alebo nie, je forma správania sa. Ak sa niekto správa tak, že ohrozuje pri výkone služby policajta, musí sa aj tento správať tak, aby ho neohrozil. Ale ak sa nespráva tak, ak je zrozumený s tým, že ide tu o zákrok policajta zo zákona, tak nemôže byť tento zákrok brutálny a nemôže takto policajt vystupovať. Viete, keď prídete do krčmy 4. cenovej skupiny, kde sa kričí, vrieska, pije, tak sa prispôsobíte tomuto okoliu. Keď prídete do kostola, kde je pokoj, ticho a rozjímanie, tak sa prispôsobíte tiež. A preto zákon hovorí o tom, ako sa má vyšetrovateľ a príslušník polície správať, pán minister, takto by sa mali vaši policajti správať, a nie tak, ako sa správali v Trenčianskych Tepliciach.

Viete, môžem povedať, že celý tento zákrok sa dostáva do pozície politického rozhodovania. Aj k tomu sa ešte vrátim a budem vám dokumentovať, že pán minister vnútra a pán predseda vlády skutočne rozhodujú z politických pohľadov. Skutočne rozhodujú o politických trestných činoch. Pokiaľ by som chcel hovoriť o tom, že medzi špeciálne a donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane sú zaradené aj špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože, je to v § 62 ods. 1 písm. g), na ich použitie sa primerane vzťahujú aj ustanovenia § 50 ods. 3, 4, § 51, 59, 61, 63 a 65. Ide o ustanovenia hovoriace o použití bežných donucovacích prostriedkov. Z hľadiska analyzovaného prípadu je dôležitý § 50 ods. 3 a 4, kde sa hovorí, že pred použitím donucovacích prostriedkov je policajt povinný osobu, proti ktorej zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výstrahy môže upustiť vtedy, ak je ohrozený život a zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.

Panie poslankyne, videl som videozáznam zo zákroku týchto špeciálnych jednotiek, ozvučený videozáznam, sú z toho tri, pracovali tri kamery a jedna kamera na vnútornom okruhu. Môžem vám povedať, že príslušník Policajného zboru v civile s megafónom, ktorý vyzýval predsedu, aby vyšiel von, nič z tohto nedodržal, pán minister. Je to dôkaz aj listinný, aj vecný, pokiaľ ide o film. Jeho vyhlásenie bolo, budú o tom hovoriť poslanci, ktorí tam boli prítomní: "Pán Mečiar, dostal som od vyšetrovateľa príkaz vás predviesť." To je všetko, čo povedal. Takže nehrajme sa na to, že mu dal niekto možnosť rozhodnúť sa inak. Nehovorilo sa vôbec o tom, že by tam dal výbušninu. Opäť opakujem, sú o tom záznamy.

Chcem vám povedať, že podľa § 63 zákona o Policajnom zbore je policajt povinný po tom, čo zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby a okolnosti to dovoľujú, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie. Ďalej je v tomto prípade policajt povinný po každom takom zákroku hlásiť svojmu nadriadenému, a to neodkladne, že boli použité donucovacie prostriedky. V prípade, že vzniknú pochybnosti o ich oprávnenosti alebo primeranosti donucovacích prostriedkov, alebo keď pri použití bola spôsobená ujma na zdraví alebo škoda majetku, je nadriadený povinný zistiť, či boli použité v súlade so zákonom. O výsledku zistenia musí potom, samozrejme, napísať úradný záznam. Špeciálne pri týchto jednotkách je, že veliaci tejto jednotky každý príkaz, ktorý dá na použitie zbrane alebo rozkaz na omedzenie slobody, musí dokonca čas, spôsob príkazu a formu príkazu písomne zaznamenať. To musí byť k dispozícii a som presvedčený, že náš príslušný výbor na kontrolu týchto zložiek si bude dôkladne vyžadovať tieto úkony, ktoré museli urobiť.

Keď sa služobný zákrok koná pod jednotným velením, hovorí o tom § 66 tohto zákona, o použití donucovacích prostriedkov, rozhoduje vždy jeho veliteľ alebo jeho nadriadený.

Špeciálna úprava týchto služobných zákrokov a použitie donucovacích prostriedkov policajtom v službe osobitného určenia v § 67 a 68 tu hovorí, že policajt osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti - a teraz je taxatívne vymenované - teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti, páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. O takomto nasadení na takéto úkony proti takýmto osobám rozhoduje vždy policajný prezident. Služobné zákroky policajtov v službe osobitného určenia sa vykonávajú pod priamym velením veliteľa zákroku, ako som povedal.

Takže, panie poslankyne, ten zákrok nebol jednoduchý a nebol to zákrok bežný. Mohol by som hovoriť ďalej ešte o tom, kto je nebezpečný páchateľ, či je možné ozaj za takýto skutok, pretože v tomto prípade ide len o skutok udelenia odmien, že predsedu Mečiara po predvedení k vyšetrovateľovi okamžite vypočúvali aj na iné skutky, to je tiež veľmi závažná vec.

Mal by som tu na pána predsedu vlády aj ministra minimálne 10 otázok, na ktoré by som bol rád, keby mi odpovedali. Nebudem teraz o týchto otázkach hovoriť, nechám to možno niektorým iným mojim kolegom, ktorí budú vystupovať, ale musím skonštatovať jedno, že z toho uvedeného mi jednoznačne vyplýva záver, že pri uskutočnenom policajnom zákroku sa neznámy páchateľ, resp. neznámi páchatelia dopustili trestných činov podľa § 238 ods. 2 Trestného zákona, porušovania domovej slobody, obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona.

A, pani poslankyne, ak by som chcel byť rigorózny a aspoň taký tvrdý ako títo policajti, ktorí boli v Trenčianskych Tepliciach, označil by som tu aj možnosť spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia, pretože v tejto budove bolo niekoľko ľudí, dokonca aj chorí ľudia, a v takomto prípade sa zakročovať nesmie. A títo boli ohrození na živote, najmä tí, ktorí stáli pri dverách. Môžete sa spýtať kameramana Markízy, aký kus železa mu letel okolo hlavy. Môžete sa spýtať našich poslancov, ktorí boli na lekárskom vyšetrení, aké utrpeli niektoré pomerne závažné postihnutia na zdraví. Takže z tohto pohľadu, pán minister, sa skutočne neurobilo nič. A ak ste informovali pána predsedu vlády tak, ako to prečítal, neinformovali ste ho pravdivo. To je k jednej veci.

Keby som chcel teraz hovoriť skutočne o zneužití právomoci verejného činiteľa pre ten skutok, pre ktorý bol predvedený, teda pre tie odmeny, pán predseda vlády, opakujem opäť bez toho, že by som chcel nejako voči vám teraz vystupovať, takisto ste zodpovedný ako premiér Mečiar. Ale musím vám povedať, že nie, že ste sa nedopustili trestného činu a nedopustil sa ho ani premiér a predseda Hnutia za demokratické Slovensko Mečiar. Myslím si, že niet toho súdu, ktorý by takúto obžalobu na vás troch, ktorých som spomenul, prijal. Je totiž otázne, či z postavenia predsedu vlády, keď udeľuje odmeny kvázi svojim zamestnancom, či to vykonáva vo funkcii takej, ako ho označujte, ako verejného činiteľa.

Pani poslankyňa Škarbová, už som ju povýšil, ale ona veľmi postupuje, mala malinkú hodnosť a už je podplukovník, takže môže sa stať, že bude aj poslankyňou, hovorí jednoznačne o tom, že Mečiar spáchal trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a ešte aj k tomu podvodu, keď ako predseda vlády udeľoval tieto odmeny. Proti takej istej žalobe podal sťažnosť, resp. vzneseniu obvinenia, podal sťažnosť aj bývalý predseda kontrolného orgánu pán Balejík. Prokurátor, v tomto prípade prokurátorka pani Šutková, námestníčka okresného prokurátora, myslím, že v Bratislave I, alebo kde to je, neviem, nezáleží na tom, odpovedala Balejíkovi, že sa takéhoto trestného činu dopustil a že ak on udelil odmeny, tak udelil ich ako verejný činiteľ. No, ťažko hovoriť, či udeľovanie odmien svojim pracovníkom je ozaj trestným činom takejto skutkovej podstaty, aká sa tu uvádza. Myslím si, že nebol verejným činiteľom a plnil v tomto prípade len funkciu vedúceho organizácie. Čiže pani prokurátorka zamietla sťažnosť Balejíkovi a označila to ako trestný čin.

V podobnej veci, pokiaľ ide o trestný čin verejného činiteľa, podal sťažnosť na Okresnú prokuratúru v Bratislave aj pán terajší poslanec Krajči proti uzneseniu, v ktorom je označený ako verejný činiteľ za spáchanie trestných činov pozmeňovania verejnej listiny a tak ďalej a tak ďalej. V tomto prípade napríklad hovorí pán námestník okresného prokurátora v Bratislave I Stanislav Lešo, kde vyhodnocuje, čo je zneužitie právomoci trestného činu, zneužívanie verejného činiteľa, dobre kvalifikuje skutok, že aby sa dopustil niekto takéhoto trestného činu, musí inému zadovážiť škodu alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju moc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju moc alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. Použitie trestnej sadzby podľa ods. 2 je potom viazané na spôsobenie určitého kvalifikovaného následku. V tomto prípade u predsedu Mečiara je to tých niekoľko vraj miliónov. Aby mohla byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, musia byť všetky tri tieto podmienky splnené. Skúsme, či tieto podmienky sú splnené pri rozhodnutí našich predsedov vlád. Myslím si, že nie. V tomto prípade však pán prokurátor zamieta sťažnosť, odkladá ju, aby som bol presný.

Chcem teraz, keďže tu sedí pán generálny prokurátor, keďže sú určité rozdielne názory jeho prokurátorov, ho upozorniť, že 22. apríla 1991 v Bratislave riaditeľ odboru JUDr. Ivan Segeš dáva stanovisko, kto je verejným činiteľom a kedy ide o spáchanie takéhoto trestného činu, kde hovorí, že - mám to trošku zle nacyklostylované -, ale v podstate je to, že nemôže dôjsť k spáchaniu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ak by priamo nešlo v rozhodovacom procese o úlohy obsahujúce v sebe určitý prvok štátnej moci a jeho výkonu. Čiže v tomto prípade ani Mečiar, ani Dzurinda, ani Moravčík nevystupovali z takejto pozície. Vystupovali kvázi ako zamestnávatelia.

Pokiaľ však ide ďalej, čiže to je pre vás, pán generálny prokurátor, pokiaľ však chceme povedať jednoznačne, či mohli títo predsedovia vlády takéto odmeny poskytnúť, musíme sa vrátiť k článku 119 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky, kde vláda rozhoduje aj o ďalších otázkach, ako to ustanoví zákon číslo 143/1992 Zb. v znení noviel ustanovení § 13 a 23 písm. f) určuje, že zamestnancovi možno poskytnúť odmenu za podmienok ustanovených vládnym vykonávacím predpisom, to znamená vládou Slovenskej republiky. I keď to predovšetkým má byť nariadenie vlády, spomenutým predpisom nie je vylúčená ani iná forma rozhodnutia vlády, teda môže ním byť aj uznesenie vlády. A týmto uznesením doteraz nezrušeným, umožňujúcim predsedovi vlády vyplatiť jej členom odmeny, platnom v čase vyplatenia odmien, je jednak uznesenie predsedníctva vlády Slovenskej republiky z 13. mája číslo 13 a zo 7. mája 1992, resp. uznesenie číslo 67 zo dňa 7. februára 1995. V tomto období totiž neexistoval právny predpis upravujúci platobné pomery členov vlády a iných na odmeny. Z toho dôvodu potom predsedníctvo vlády Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 7. mája 1992 v bode 2 písm. b) súhlasilo, aby za úspešné hospodárske a mimoriadne pracovné výsledky boli poskytované polročné odmeny členom vlády.

Pani poslankyne, páni poslanci,

pán minister vnútra,

pán generálny prokurátor,

nechcem ďalej zdôvodňovať, pretože viem, že po mne vystúpi ešte pán poslanec Tkáč, ktorý nakoniec dlhé roky pracuje v oblasti pracovných vzťahov a povie aj svoj názor, vysvetlí svoje stanovisko. Chcem tu však podotknúť znovu, že tu je aj tá prejudiciálna otázka, s ktorou sa vyšetrovateľ vôbec nevyrovnal, a ľutujem, že na to nezareagovala ani Generálna prokuratúra.

Možno sa vám zdá, že už hovorím dlho, ale ešte máme čas, takže skúsim ešte z iného pohľadu sa vrátiť k pánovi premiérovi a jeho správe.

Pán premiér, neviem, či viete, a to sa týka, samozrejme, v prvom rade aj ministra vnútra, že v priebehu viacerých po sebe nasledujúcich rokov sa nemení ani množstvo kriminality, ani jej štruktúra, dynamika a zároveň aj vysoký počet neobjasnených vecí, resp. nebol zistený páchateľ, čoho dôsledkom je vysoké množstvo uložených vecí. A sú poznatky o vysokej latentnej kriminalite. Potom sa skôr ponúka záver, že orgány činné v trestnom konaní nie sú kapacitne schopné, spôsobilé vyšších výkonov, ale pritom do Elektry ide celá ozbrojená jednotka. Dobre, že tam neboli aj obrnené transportéry.

Keby sme hovorili o majetkovej kriminalite, tak sú tu poznatky, že v roku 1999, keď za tento druh trestnej činnosti bolo stíhaných celkom 19 050 osôb, bolo pre majetkové trestné činy obžalovaných 14 907. To je 55 % aj niečo. Súdy podľa evidencie prokuratúry v roku 1999 právoplatne odsúdili 11 995 ľudí, čiže máme neriešenú kriminalitu. Nemáme vraj dostatok policajtov, preto kriminalita neklesá a súdy, prokuratúra, vyšetrovatelia nestačia. Ale stačia týždne obliehať Trenčianske Teplice. To bolo k majetkovej kriminalite.

Hospodárske trestné činy vraj naďalej vykazujú trvalo nízky podiel na celkovej kriminalite. Hovoríme o tom, ako sa tu kradne súčasne, ale hospodárske trestné činy vykazovali trvalý nízky stav. To by bolo dobré. Lenže hovorí sa tu, že oprávnene sa predpokladá ich vysoká latentnosť, čiže je ich strašne veľa, ale sa v nich nekoná. Problémy spojené s odhaľovaním a postihom hospodárskych trestných činov sú najmä, nebudem čítať všetky, ale jedno, čo je závažné, nízka účinnosť práce orgánov kriminálnej polície, pán minister. V kontrolných a iných orgánoch pri odhaľovaní týchto trestných činov, pán minister, pán predseda vlády. Percento obžalovaných pre trestné činy násilného charakteru sa mierne znížilo. Pre násilné trestné činy bolo obžalovaných 8 058 osôb. Počet odsúdených pre trestné činy násilnej povahy sa zo 6 226 osôb v roku 1998 znížil v minulom roku na 5 934. A teraz počúvajte. Najpočetnejšiu skupinu zo všetkých osôb stíhaných za násilné trestné činy tvoria páchatelia trestného činu porušovania domovej slobody. Asi ich bolo málo, preto sa museli do tohto zapojiť aj policajné orgány na čele s pánom ministrom. (Potlesk.)

Pre trestný čin vraždy bolo v roku 1999 trestne stíhaných 109 osôb, čo je v porovnaní s rokom 1998 nárast o 10 osôb. V podstate sa darí objasniť vraždy v afekte či s motívom pomsty. Nedarí sa však odhaľovať páchateľov vrážd na objednávku. Pán minister, čo ste sa nám už nasľubovali, ako ste chytili vraha bývalého ministra Duckého. Stále ste nás ubezpečovali, ako sa s ním vysporiadate, a pritakával vám k tomu aj predseda vlády. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v roku 1999 vykonala zhodnotenie úrovne dokazovania a zákonnosti rozhodovania pri trestnom čine vraždy s osobitným zameraním na motivačné pozadie konania páchateľa. Možno konštatovať, že v posledných štyroch rokoch zostáva páchanie trestného činu vraždy v podstate na rovnakej úrovni, ale že je výrazne zvýšený v porovnaní s dávnejšou minulosťou. Stále je príliš veľký počet vrážd, pri ktorých nebol zistený páchateľ.

Pani poslankyne, páni poslanci, analýza vraj potvrdila, že prvotné úkony na mieste činu nie sú vykonané na potrebnej úrovni, to znamená polícia, čo následne vytvára dôkaznú núdzu, pričom jednou z príčin takéhoto stavu je absencia vyšetrovateľa, znalcov, ale aj prokurátora pri obhliadke miesta činu, chýbajú, ale do Trenčianskych Teplíc budú chodiť vlakmi.

Tak by som ďalej mohol hovoriť o trestnom čine znásilnenia, zavlečenia do cudziny. Tu napríklad sa hovorí, že pri zavlečení boli stíhané 4 osoby a pre trestný čin brania rukojemníkov bolo stíhaných 11 osôb bez absolútneho úspechu zistenia. A teraz, dámy, len aby to nebolo všetko, že sa to netýka aj vás, poviem ako perličku. Pre násilné trestné činy sa mierne zvýšil podiel žien, takže rovnoprávnosť je aj v tomto prípade.

Pán minister, v roku 1999 bolo pre trestné činy tvoriace organizovaný zločin stíhaných celkom 1 225 osôb, obžalovaných bolo 897 osôb a súdy odsúdili za tieto trestné činy 639 osôb. To svedčí o kvalite vyšetrovania.

Nebudem hovoriť o toxikománii a o tých, kde vy vo vašej správe, ktorú bude predkladať pán premiér, hovoríte, že to klesá. V tejto správe sa hovorí niečo iné. Ale činnosť organizovaných zločineckých skupín je vraj naďalej charakterizovaná vysokým stupňom konšpirácie, organizovanosti a vyhradenou sférou záujmu a odbornosti a so znalosťou práce bezpečnostných zložiek. Vo svojej činnosti využívajú najnovšie technické prostriedky, aké v mnohých prípadoch nemá ani Policajný zbor. Disponujú veľkými sumami peňazí, ktoré reinvestujú jednak do organizovaného zločinu, ako aj do legálnej podnikateľskej činnosti. Vo svojej činnosti využívajú odborníkov, ako právnikov, ekonómov, bankárov, účtovníkov. Výsledkom ich činnosti sú miliónové škody na majetku, najmä na majetku štátu a podnikateľov, šírenie strachu, neistoty, násilia, nezákonností. Ale vy predsedovi politickej strany, bývalému predsedovi vlády, dávate pod barak dynamit a tých, kde konštatujete, že ako im je dobre, koľko veľa peňazí majú a ako si dobre žijú, si nevšímate.

Pán minister, ešte chvíľku.

Trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Z hľadiska počtu stíhaných osôb a druhu trestných činov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zostáva v zásade nezmenená. Čo ste sa nám narozprávali, ako ste ich stíhali a ako klesá táto trestná činnosť. Rovnako ako v predchádzajúcom roku, takmer polovicu prípadov predstavuje trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaný buď samostatne, alebo v súbehu s inými trestnými činmi. Tento trestný čin je charakteristický dvoma typmi konaní: nelegálnymi postupmi pri zadovažovaní informácií alebo v inom plnení služobných úloh a korupčným konaním súvisiacim s výkonom právomoci. Ide najmä o používanie, počúvajte, pán minister, fyzického a psychického nátlaku, násilia pri zadovažovaní vysvetlení a výpovedí, vstup do obydlia bez príkazu na domovú prehliadku a použitia neprimeraného násilia pri výkone rôznych služobných úkonov, ako aj o zneužitie právomoci motivované získaním neoprávneného prospechu predovšetkým majetkového charakteru. To je hodnotenie vášho rezortu.

A teraz, pán minister, to, čo ma z tohto bude najviac zaujímať. Dozor prokurátora nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní je jedným z najdôležitejších zákonných oprávnení prokurátora. Najúčinnejšou a najviac využívanou formou dozoru boli v roku 1999 záväzné pokyny prokurátorov v konkrétnych trestných veciach.

Teraz moja jedna otázka. Pán minister, mám vedomosti, že vo veci vyšetrovania udeľovania odmien predsedom Hnutia za demokratické Slovensko Mečiarom prakticky orgány prokuratúry nevedeli. 14. tohto mesiaca dozorový prokurátor požiadal vyšetrovateľa, aby mu predložil spis. Predvčerom dozorový prokurátor tento spis ešte nemal. Dozorový prokurátor ani nevedel o tom, že sa chystá takýto zákrok. Trikrát ste sa pokúsili týmito jednotkami urobiť tento zákrok. Prvýkrát vám to nevyšlo preto, že ste boli prekvapený, že sú tam poslanci a že je tam veľa masmédií. Nevedeli ste sa zorientovať. Druhýkrát len na zákrok generálneho prokurátora ste upustili od tohto konania. Tretíkrát, keďže ste predpokladali, že generálny prokurátor vám to zase prekazí, ste to urobili bez prokurátora. To je to, čoho sa ja teraz bojím.

Pán generálny prokurátor, pán minister a pán predseda vlády, aby teraz nevzišlo niečo z toho, že si vymýšľam, tak vám chcem povedať, že je to tlač 579 - správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1999 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov, ktorú budeme prerokúvať asi na májovej schôdzi. Takže nie sú to moje výmysly, sú to poznatky Generálnej prokuratúry, ktorá konštatuje, aký je stav pod vaším vedením na ministerstve vnútra.

A, pán generálny prokurátor, aj na vás predkladacia správa k vašej správe hovorí: "Prokuratúra ako orgán ochrany práva nesie v rozsahu stanovenom zákonom dozornú zodpovednosť za nezaujatý, poctivý a spravodlivý priebeh prípravného konania trestného. Prokuratúra musí dbať o zákonný postup spočívajúci v objektívnosti, pravdivosti objasňovania skutkov zo všetkých jeho stránok v prospech či neprospech páchateľa, o nezaujaté posudzovanie konfliktov a o zákonnosť, správnosť a dôvodnosť meritórneho rozhodnutia, ktorým sa končí prípravné konanie. V konečnom dôsledku musí prokuratúra dbať aj o to, aby stíhanie bolo aj efektívne, teda aby sa neviedlo nedôvodné stíhanie a aby boli zadovážené také dôkazy, z ktorých bez pochybnosti vyplýva skutočný stav vecí a ktoré umožnia spravodlivé rozhodnutie o vine a treste."

Pán generálny prokurátor, ja vás nevyzývam, ja vás prosím, dodržte toto, čo ste v predkladacej správe napísali.

A, pán minister Pittner, aby vám nebolo smutno, tak ešte z tlače 550, ktorá hovorí o správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999, ktorú predkladá Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky, mám na vás jednu otázku. V bode 6, kde hovoríte o prioritách zamerania činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru v roku 2000 a spôsob ich realizácie, okrem iného, nebudem to už čítať, hovoríte, že musíte skončiť vyšetrovanie káuz s politickým pozadím z minulých rokov. Pán minister, čo sú to politické kauzy? Teraz ste nám predviedli, že skutočne máme pravdu my, ktorí hovoríme, že tu nerozhoduje skutok, ale politické myslenie. Bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili.

Panie kolegyne, páni kolegovia, ja vám ďakujem. (Potlesk.)