Správa
o 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 27. a 28. apríla 2000
27. apríla 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali, aby sme zistili prítomnosť na dnešnej schôdzi.
Zisťujem, že je prítomných 101 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie neúčasti na 30. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Hajdúk, Kovačič, Mesiarik, Mikloško, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Sládeček a Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú pani poslankyňa Kadlečíková, páni poslanci Bauer, Gyurovszky, Klemens a Nagy.
Na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ľudmila Mušková a Milan Ištván. Náhradníkmi budú poslanci Jozef Kužma a Dušan Švantner.
Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 31 poslancov Národnej rady. Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať
1. správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi,
2. návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V zmysle tohto článku takýto bod programu Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje, po splnení náležitostí je predmetom rokovania schôdze. Čo sa týka prvého bodu uvedeného v žiadosti, vzhľadom na to, že ide o navrhovaný bod programu, jeho zaradenie do programu 30. schôdze Národnej rady je potrebné schváliť.
Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na zaradenie správy predsedu vlády Slovenskej republiky do programu 30. schôdze Národnej rady. Opakujem, budeme hlasovať o 1. bode návrhu, ktorý predložila skupina poslancov za HZDS, aby do programu dnešnej schôdze bola zaradená správa predsedu vlády Slovenskej republiky.
Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu, t. j. o zaradení správy predsedu vlády Slovenskej republiky.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas so zaradením tejto správy do programu 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
V mene poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP podávam, panie poslankyne, páni poslanci, dva návrhy, a to, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času 12 hodín na rozpravu ku každému z bodov programu. O každom návrhu budeme hlasovať osobitne.
Najskôr dám hlasovať o návrhu, aby dĺžka času na rozpravu k prvému bodu programu, ktorým je správa predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi, bola 12 hodín.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ktorý som predniesol v menej štyroch poslaneckých klubov.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada schválila dĺžku rozpravy k správe predsedu vlády Slovenskej republiky maximálne do 12 hodín.
Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby dĺžka času na rozpravu k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bola 12 hodín.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada určila k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dĺžku času na rozpravu 12 hodín.
Keďže sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na určení času na rozpravu k týmto bodom programu schôdze, budeme pri prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovení § 29a zákona o rokovacom poriadku.
Čas určený na rozpravu je ku každému bodu programu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislých poslancov, rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd, SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút 0 sekúnd, SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.
Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy o každom bode programu písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezentácii.
Panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako vyhlásim prestávku na prihlásenie sa do rozpravy, podávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní 30. schôdze Národnej rady aj po 19.00 hodine až do skončenia programu tejto schôdze. Bolo to predmetom včerajšieho rokovania poslaneckého grémia. Aj napriek tomu, že je všeobecná vôľa, aby sme takto rokovali, dávam hlasovať o mojom návrhu, aby sme rokovali po 19.00 hodine, až kým neskončíme schválený program 30. schôdze.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 117 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku na prihlásenie sa do rozpravy. Tlačivá sú na prezentácii. Po desiatich minútach by sme pokračovali v 30. schôdzi.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 30. schôdzi Národnej rady.
Páni poslanci, páni ministri, nech sa páči, zaujmite svoje miesta. Prosil by som aj predsedu vlády, budeme pokračovať.
Ako prvý rečník vystúpi pán predseda vlády.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Pristúpime k rokovaniu o
správe predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi.
Správu ste dostali ako tlač 616.
Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby správu podal.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí hostia,
vo veci, ktorá sa stala predmetom dnešného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, som viackrát zdôraznil, že ide o záležitosť orgánov činných v trestnom konaní. Tieto orgány majú konať tak, ako im to prikazuje zákon.
Hneď na úvod by som rád zdôraznil, že predsedovi vlády nedáva zákon žiadne právo zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní, ovplyvňovať ich činnosť, resp. dávať im návody, ako postupovať v tom-ktorom prípade policajného preverovania a vyšetrovania. Je teda pochopiteľné, že príslušné podklady k vami požadovanej správe som si vyžiadal od ministra vnútra.
V návrhu predloženom skupinou poslancov sa poukazuje na článok 1 a článok 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát a štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z Ústavy Slovenskej republiky však vyplýva aj rovnosť ľudí v právach a rovnosť pred zákonom, a tá platí pre všetkých bez výnimky. Tieto práva platia vo všeobecnosti, a teda platia i v trestnom konaní. Platia teda bez ohľadu na to, či ide o súčasného alebo bývalého člena vlády, predsedu veľkej či malej politickej strany alebo iného občana.
Udalosť, ku ktorej došlo vo štvrtok 20. apríla tohto roku, nepochybne vyvolala značný ohlas v politických kruhoch, v širokej verejnosti i v zahraničí. Nestáva sa totiž často, aby orgány polície boli nútené konať si svoju povinnosť spôsobom, aký sa uskutočnil, a k tomu ešte voči vedúcemu funkcionárovi jednej z politických strán a bývalému premiérovi.
Postavme si však otázku, či k tomu muselo dôjsť, či sa tomu nedalo predísť, čo ustanovujú príslušné zákony a aké sú konkrétne fakty. Nech nám ukážu, či išlo o zásah násilný, neprimeraný a protiprávny, ktorý by mal byť v rozpore s ústavou a zákonmi tejto republiky, ako tvrdia navrhovatelia.
Predpokladom vykonania úkonov v trestnom konaní a ukončenia trestných vecí je zabezpečenie prítomnosti podozrivého obvineného svedka či iných zúčastnených osôb. Trestný poriadok definuje taxatívne podmienky na zaistenie prítomnosti tých osôb na úkonoch trestného konania. Ide o predvolanie, predvedenie, zadržanie, zatknutie a o väzbu. Orgány činné v trestnom konaní môžu využiť len tie prostriedky, a to náležitým spôsobom. Tento spôsob sa diferencuje podľa procesného postavenia osoby, voči ktorej sa majú tieto prostriedky použiť.
Čo všetko predchádzalo udalostiam zo dňa 20. apríla tohto roku? Bol to akýsi akt svojvôle policajných orgánov? Mal zásah policajných síl reálne opodstatnenie a bol vykonaný v súlade so zákonom? Nechajme teda hovoriť fakty.
Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti realizoval a realizuje i v súčasnosti, a to nezávisle na sebe, okrem iného tri závažné trestné veci, v ktorých vyšetrovateľ dospel k záveru o nevyhnutnosti zabezpečiť výsluch pána Vladimíra Mečiara.
Ide po prvé o kauzu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. V tejto kauze boli vykonané prakticky všetky vyšetrovacie úkony. Výpoveď Vladimíra Mečiara v postavení svedka sa ukázala ako nevyhnutnou jednak vzhľadom na dosiahnuté výsledky vo vyšetrovaní a jednak vzhľadom na všeobecne známe jeho výroky na verejnosti. Od roku 1995 sa viackrát vo svojich vystúpeniach pre médiá vyjadril o tomto skutku, okolnostiach jeho spáchania i o páchateľoch. Jeho výpoveď v tejto trestnej veci sa stala podmienkou ukončenia vyšetrovania, ktoré vyšetrovateľ predpokladal uzavrieť do konca marca tohto roku. Absencia výpovede pána Mečiara niesla so sebou riziko vrátenia spisu na doplnenie vyšetrovania prokuratúrou alebo súdom.
Po druhé je to podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže. Vyšetrovateľ v tomto prípade začal trestné stíhanie 17. februára tohto roku, a to na základe podozrenia, že v máji 1995 dosiaľ nezistené osoby v rôznych funkciách ústavných činiteľov Slovenskej republiky a vo funkciách riadiacej štruktúry Slovenskej informačnej služby v úmysle poškodiť ústavné zriadenie a sťažiť plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky mali vydať pokyn príslušníkom Slovenskej informačnej služby na spracovanie a predloženie spravodajskej informácie s návrhom riešenia vnútropolitickej situácie. Príjemcom tejto informácie mal byť predseda vlády Slovenskej republiky. V tejto spravodajskej informácii sa mali rozpracovať dve alternatívy spôsobu vykonania personálnej zmeny vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky.
V tretej kauze došlo dňa 4. apríla tohto roku k začatiu trestného stíhania z dôvodu, že v čase od 28. mája 1993 do 31. decembra 1999 boli predsedami vlády Slovenskej republiky vydané rozhodnutia o udelení odmien členom vlády, ktoré boli vyplatené zo mzdových prostriedkov jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, a to v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vo všetkých týchto kauzách bola prítomnosť Vladimíra Mečiara ako svedka zabezpečovaná štandardným spôsobom - doručovaním predvolania. Predvolanie bolo viackrát doručované poštou. Ani v jednom prípade si však menovaný avizovanú zásielku na poštovom úrade neprevzal. Využitá bola i možnosť viacnásobného doručenia predvolania pána Vladimíra Mečiara cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčianske Teplice. Ani tieto pokusy o doručenie predvolania nedopadli úspešne. Nielen vám, panie poslankyne a páni poslanci, ale i celej verejnosti je známy neúspešný pokus o predvolanie pána Mečiara v areáli Slovenskej televízie priamo vyšetrovateľom. Vzápätí nasledovala výzva zverejnená vyšetrovateľom na tlačovej konferencii uskutočnenej na pôde ministerstva vnútra. Pán Vladimír Mečiar bol opätovne vyzvaný k výsluchu ako svedok v uvedených troch kauzách.
Po týchto neúspešných pokusoch dňa 29. marca tohto roku pán Vladimír Mečiar prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov vydal verejné vyhlásenie v tom zmysle, že sa stavia na odpor polícii, že s týmito orgánmi nebude komunikovať ani rešpektovať ich predvolanie vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, keďže v predmetnej veci vydal dvojnásobnú amnestiu. V ďalších dvoch kauzách podmieňoval svoju účasť na výsluchu odstránením nezákonnosti v amnestovanej kauze zavlečenia.
Vzhľadom na bezvýslednosť pokusov o predvolanie pána Vladimíra Mečiara a jeho verejné vyhlásenie vyšetrovateľ sa pokúsil využiť ďalší z prostriedkov Trestného poriadku, a to je predvedenie ako svedka. O predvedenie bol požiadaný policajný orgán z Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčianske Teplice. Keďže Vladimír Mečiar v tom čase už neopúšťal svoje bydlisko, policajný orgán nemohol splniť túto úlohu, pretože nebol oprávnený narušiť nedotknuteľnosť obydlia Vladimíra Mečiara, v tom čase ešte stále v postavení svedka.
Dňa 18. apríla 2000 vyšetrovateľ na základe zadováženého spisového materiálu vydal uznesenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým vzniesol obvinenie JUDr. Vladimírovi Mečiarovi pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona. JUDr. Vladimír Mečiar ako predseda vlády Slovenskej republiky v čase od 21. júna 1993 do 11. marca 1994 a v čase od 30. júna 1995 do 9. októbra 1998 v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vediac, že v zmysle tohto zákona odmeny nie sú súčasťou platu, funkčných príplatkov a paušálnych náhrad členov vlády Slovenskej republiky, vydal písomné rozhodnutia o udelení finančných odmien podpredsedom a členom vlády Slovenskej republiky v súhrnnej výške 13 815 200 Sk, na základe ktorých boli odmeny členom vlády protiprávne vyplatené ku škode jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy.
Toho istého dňa vyšetrovateľ vzhľadom na predchádzajúce neúspešné zabezpečenie Vladimíra Mečiara na vyšetrovacie úkony a jeho verejné vyhlásenie požiadal v súlade s ustanovením § 90 ods. 2 Trestného poriadku o jeho predvedenie i bez predchádzajúceho predvolania v procesnom postavení obvineného. Nasledujúci deň však vyšetrovateľ v záujme toho, aby sa predišlo tomuto krajnému riešeniu, t. j. predvedeniu menovaného, rozhodol doručiť obvinenému Vladimírovi Mečiarovi uznesenie o vznesení obvinenia s predvolaním na výsluch v mieste jeho trvalého bydliska v Bratislave na Ulici Fraňa Kráľa číslo 18. V byte sa nachádzala podľa vlastného vyjadrenia dcéra pána Mečiara, ktorá nevedela uviesť, kde sa momentálne jej otec nachádza.
Posledný obdobný pokus o doručenie uznesenia o vznesení obvinenia a predvolanie bol vykonaný dňa 20. apríla 2000 v mieste prechodného bydliska Vladimíra Mečiara v Trenčianskych Tepliciach.
Až po vyčerpaní týchto ďalších prostriedkov vyšetrovateľ opätovne požiadal v zmysle § 90 ods. 2 Trestného poriadku policajný orgán o predvedenie obvineného Vladimíra Mečiara na výsluch na deň 20. apríl 2000 od ôsmej do dvanástej hodiny do Bratislavy na Račiansku ulicu číslo 45. Policajný orgán bezprostredne na to prikročil k zabezpečeniu predvedenia obvineného vstupom do jeho obydlia s použitím tých prostriedkov, ktoré zákon umožňuje, vrátane asistencie príslušníkov jednotky útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru.
Podľa § 83 Trestného poriadku vyšetrovateľ alebo policajný orgán môžu vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok aj v tých prípadoch, ak treba predviesť tam sa zdržujúceho obvineného a vykonať úkony na predvedenie osoby obvineného. Podľa § 85a Trestného poriadku je osoba, u ktorej sa má vykonať vstup do obydlia, povinná tieto úkony strpieť, a ak neumožní ich vykonanie, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku.
Otázkou, ktorá je predmetom spochybňovania, je oprávnenosť a zákonnosť použitia policajtov služby osobitného určenia. O tom hovorí zákon o Policajnom zbore. Podľa § 67 tohto zákona policajt v službe osobitného určenia vykonáva okrem iného služobné zákroky proti páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. Ktoré sú to, ustanovuje § 41 ods. 2 Trestného zákona. Sú to aj tie úmyselné trestné činy, na ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov. Na trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 a 2 Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výške tri až desať rokov a pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody vo výške päť až dvanásť rokov. Táto podmienka stanovená zákonom bola teda splnená.
Ďalšou zákonnou podmienkou je rozhodnutie prezidenta Policajného zboru o nasadení policajtov služby osobitného určenia. O toto rozhodnutie požiadal policajný orgán zabezpečujúci predvedenie prezidenta Policajného zboru a na jeho základe prezident Policajného zboru potrebné rozhodnutie vydal. Pokiaľ ide o vlastný služobný zákrok policajtov v službe osobitného určenia, tento sa podľa § 68 zákona o Policajnom zbore vykonáva pod priamym velením veliteľa zákroku, ktorý rozhoduje o použití donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní pri zákroku. Podmienky použitia špeciálnej jednotky služby osobitného určenia ustanovené v § 67 a 68 zákona o Policajnom zbore boli teda splnené. Použitie tejto jednotky si vyžiadali i ďalšie okolnosti.
Treba poukázať predovšetkým na to, že obvinený Vladimír Mečiar verejne avizoval odpor voči policajným orgánom a k úkonom, ktoré mali byť vykonané voči jeho osobe. Vo vystúpeniach niektorých jeho spolupracovníkov bolo taktiež zreteľne naznačované, že budú chrániť svojho predsedu takpovediac vlastným telom. V uzavretej budove v Trenčianskych Tepliciach sa sústavne zdržiavala osobná ochranka pána Mečiara, ktorá bola ozbrojená. Obvinený Vladimír Mečiar sa zdráhal dobrovoľne opustiť uzatvorený objekt zabezpečený technickými prostriedkami výrazne sťažujúcimi vstup na pozemok i do samotného objektu.
K samotnému priebehu zákroku len veľmi stručne. Zákrok sa uskutočnil 20. apríla 2000 v čase od 8.25 do 10.15 hodiny vrátane predvedenia pred vyšetrovateľa. Zásahová jednotka sa na pozemok, na ktorom stojí penzión Elektra, dostala po prestrihnutí pletiva plota. Policajti prepátrali s negatívnym výsledkom priľahlé stavby. Následne bol prepátraný objekt penziónu s cieľom zistiť možnosť nenásilného vstupu do uzatvoreného objektu. Po zistení, že takáto možnosť neexistuje, bolo rozhodnuté o vniknutí do objektu za použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov - špeciálnej nálože - v súlade s § 62 ods. 1 písm. g) zákona o Policajnom zbore. Vzhľadom na viditeľný pohyb osôb v objekte boli opätovne za použitia megafónu upozornené všetky osoby vo vnútri objektu na skutočnosť, že bude vykonané násilné vniknutie do objektu za použitia trhaviny, a osoby boli vyzvané, aby sa ukryli a chránili.
Po vniknutí do objektu boli prepátrané vnútorné priestory. Osoby zdržiavajúce sa v objekte rešpektovali pokyny zasahujúcich policajtov, takže nedošlo k žiadnemu fyzickému konfliktu. Obvinený Vladimír Mečiar sa nachádzal v miestnosti na prvom poschodí, ktorú dobrovoľne opustil, a po vysvetlení účelu zákroku dobrovoľne nasledoval zakročujúcich policajtov do služobného motorového vozidla pristaveného pred penzión. O 10.15 hodine bol obvinený Vladimír Mečiar odovzdaný za účelom vykonania výsluchu vyšetrovateľovi. V súlade s § 163 ods. 1 Trestného poriadku bolo pred výsluchom obvinenému vyšetrovateľom oznámené obvinenie, ale uznesenie o svojom stíhaní odmietol prevziať. Po spísaní zápisnice o výsluchu si obvinený uznesenie prevzal, ale prevzatie odmietol podpísať. V rámci predvedenia na útvar vyšetrovania bol Vladimír Mečiar požiadaný aj o výpoveď v procesnom postavení svedka v kauze zavlečenia a spravodajskej informácie Slovenskej informačnej služby z roku 1995. Po ukončení týchto vyšetrovacích úkonov opustil Vladimír Mečiar krátko po 12.00 hodine budovu Policajného zboru.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
jednou z hlavných priorít, ktorú si vláda Slovenskej republiky vytýčila a ktorú chce aj dôsledne naplniť, je zvýšenie vynútiteľnosti práva. Budovanie demokratického a právneho štátu je bez toho nemysliteľné. Zvýšenie vynútiteľnosti práva mieni vláda nekompromisne presadzovať vo vzťahu ku všetkým občanom tejto krajiny, ktorí sa dopustili porušenia zákonov, rovnako bez ohľadu na ich postavenie, pracovné zaradenie či funkciu, bez ohľadu na ich súčasné alebo minulé zásluhy. Len takto môžeme nastoliť poriadok a zákonnosť v našej krajine, po ktorých všetci svorne voláme. Len takto môžeme zabezpečiť rast našej ekonomiky a zlepšenie života našich občanov. Len takto sa môžeme uchádzať o vstup medzi vyspelé a demokratické krajiny Európy.
Dovoľte mi, aby som na záver tejto podrobnej správy vykonal stručnú rekapituláciu.
Zásah jednotky služby osobitného určenia Policajného zboru bol iba dôsledkom vzniknutého stavu. Stavu, v ktorom nebol rešpektovaný zákon a všetky možné iné zákonné prostriedky boli predtým vyčerpané. Zásah polície bol vynútený dlhodobým neodôvodneným a bezbrehým ignorovaním všetkých krokov, ktoré polícia vykonala v úsilí naplniť literu zákona v súvislosti s vyšetrovanými kauzami, v ktorých mal pán Vladimír Mečiar podať výpoveď či už ako svedok, alebo neskôr ako obvinený. Zásah polície nebol vykonaný voči predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko a expredsedovi vlády Slovenskej republiky, ako sa uvádza v návrhu, ale voči občanovi Vladimírovi Mečiarovi obvinenému z uvedených trestných činov. Akcia vykonaná políciou bola v súlade s platným právnym poriadkom, predovšetkým v súlade so zákonom o Policajnom zbore, Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Pri akcii si počínali príslušníci služby osobitného určenia profesionálne, postupovali podľa platných právnych predpisov. Zákrok uskutočnili primeraným spôsobom, čomu nasvedčuje i tá skutočnosť, že pri ňom nedošlo ku škodám na zdraví zakročujúcich policajtov, a čo je to podstatné, ani na zdraví osôb, ktoré sa nachádzali v budove penziónu, aj keď dnes vo výbore pre obranu a bezpečnosť...
(Nesúhlasná reakcia poslancov z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, upokojte sa. Budete mať možnosť sa prihlásiť do diskusie a predniesť.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Predmetom diskusie rôznych úvah a názorov sú a nepochybne aj naďalej budú: spôsob zabezpečenia predvedenia pána Mečiara a vhodnosť načasovania tohto úkonu. K tomu treba povedať len toľko, že orgány polície sa riadia vlastnými postupmi, metódami, taktikou a technikou zákrokov, a nemôžu pritom vnášať do svojej práce akúsi citovosť s ohľadom na významnosť tej či onej chvíle, obdobia či dňa, alebo brať do úvahy prípadný negatívny ohlas u časti verejnosti. Ministerstvo vnútra mnohokrát predtým verejne informovalo o vzniknutej situácii a o potrebe vykonania nevyhnutných úkonov vo vyšetrovaných prípadoch, jeho ťažkostiach, ktoré boli polícii vedome spôsobované s cieľom mariť toto vyšetrovanie. Zásah špeciálnych policajných síl, jeho oprávnenosť a primeranosť je predmetom šetrenia inšpekčnej služby Policajného zboru i orgánov prokuratúry.
K tomu sa žiada dodať, že vyšetrovanie uvedených troch káuz dozorovali orgány prokuratúry a uznesenia vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania, resp. o vznesení obvinenia neboli zrušené. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že všetky úkony spojené s predvolaním, predvedením i samotným zákrokom sú riadne zdokumentované a kedykoľvek preskúmateľné. Výsledky tohto šetrenia budú verejnosti známe. Pokiaľ sa prešetrovaním zistí v činnosti polície pochybenie, osobne dohliadnem na vyvodenie príslušných dôsledkov. Keď sa bude rokovať o samotnej dôvere pána ministra Pittnera, budem informovať aj o tom, že som vo štvrtok minulého týždňa prijal skupinu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že som sa sám rozhodol tiež dať podnet na prešetrenie zákonnosti tohto postupu, a keď budeme rokovať o tomto druhom bode dnešnej schôdze, budem vás informovať o medzivýsledku, ktorý som z Generálnej prokuratúry včera dostal.
Na základe uvedených faktov som vnútorne presvedčený o správnosti postupu polície. Konala tak, ako bola v danej situácii konať povinná. Žiaľ, ani predvedenie pána Vladimíra Mečiara a jeho následné vypočutie neprinieslo do vyšetrovaných prípadov obsahový pokrok. Pán Mečiar aj pred vyšetrovateľom ukázal, že tak ako doteraz nemieni spolupracovať s orgánmi polície. Zámerne a vedome sťažuje ich prácu a nie je naďalej ochotný plniť si tie povinnosti, ktoré má v trestnom konaní plniť tak, ako každý iný občan. Jeho účasť na vyšetrovacích úkonoch, aj keď vynútená, splnila však trestnoprocesný účel a vyšetrovanie v kauze zavlečenia Michala Kováča, ale aj ostatných dvoch, môže byť ukončené oboznámením obvineného a poškodeného s výsledkami vyšetrovania.
Tak ako som povedal, počas toho druhého bodu doplním túto písomnú správu, ktorú som vám dal, o aktuálne informácie, ktoré sa týkajú postupu kontroly zákonnosti tohto zákroku, a vyjadrím sa aj k samotnej otázke dôvery ministrovi vnútra, oboznámim vás so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k tejto téme.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
(Potlesk a zároveň hluk a pískanie v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem predsedovi vlády za podanie správy.
Dávam slovo určenému členovi výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o prerokovaní správy vo výbore. Bude to pán poslanec Ošváth.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
oboznámim vás s informáciou o výsledku prerokovania správy predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (tlač číslo 616).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 647 z 27. apríla 2000 pridelil správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s termínom prerokovania ihneď.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedenej správy a navrhnúť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na svojej mimoriadnej schôdzi, ktorá sa konala 27. apríla 2000 za prítomnosti predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, správu prerokoval a prijal uznesenie číslo 190, v ktorom uvedenú správu zobral na vedomie a zároveň schválil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorým vás oboznámim.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 27. apríla 2000 k správe predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Ošváthovi za podanie informácie a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Skôr ako otvorím rozpravu, prosím predsedov poslaneckých klubov, ak tak neurobili, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave k tomuto bodu programu. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili do rozpravy.
Chcem vás informovať, že mi poslanecké kluby písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich klub takto:
Hnutie za demokratické Slovensko k prvému bodu odovzdalo poradie rečníkov. Ako prvý by vystúpil pán poslanec Gašparovič, potom pán poslanec Húska, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Tarčák, Hudec, Tkáč, Krajči, Cuper, Husár, Maxon a Cabaj.
Slovenská národná strana nepodala požiadavku, aby mohla vystúpiť k tomuto bodu, čiže dala len požiadavku k bodu 2, ale o tom budeme hovoriť neskôr. Čiže SNS nedala požiadavku. SDK taktiež nie. SDĽ tiež nepodala. SMK áno, pani poslankyňa Olga Szabó. A SOP taktiež nie.
Z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, to znamená nezávislí poslanci, sa nikto neprihlásil do rozpravy. To sú pán poslanec Andel, Fico a Sládeček.
Teraz prosím určených overovateľov schôdze, pani poslankyňu Muškovú a pána poslanca Ištvána, resp. náhradníkov Kužmu a Švantnera, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátora v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, ako budú kluby vystupovať v rozprave. Ďalej ich prosím, aby súčasne vyžrebovali poradie poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, to už som uviedol.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, ak nie je, tak pán poslanec Ištván. Prosil by som pána poslanca Kužmu alebo Švantnera. Nech sa páči, pán poslanec Kužma, urobte vylosovanie poradia v rozprave k bodu číslo 1 k správe predsedu vlády Slovenskej republiky a potom by som otvoril rozpravu. Čiže ide o losovanie medzi poslancami HZDS a SMK, pretože ostatní sa neprihlásili. Je to veľmi jednoduché, buď bude začínať SMK, alebo HZDS a potom sa budú striedať už len poslanci za HZDS, pretože SMK má len jedného prihláseného.
Zlyhalo technické zariadenie, preto by som prosil overovateľov, aby mechanickým spôsobom urobili losovanie, aby určili, kto bude vystupovať ako prvý a kto ako druhý.
Pán poslanec Kužma.
(Odpoveď poslanca ohľadom vyžrebovania poradia.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe oznámenia overovateľa pána poslanca Kužmu ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Olga Szabó za klub Strany maďarskej koalície a po nej za klub HZDS ako prvý pán Ivan Gašparovič.
Kým začne svoj diskusný príspevok pani poslankyňa, chcem vás informovať, že podľa § 29a ods. 5 zákona o rokovacom poriadku do času určeného pre poslanecký klub a pre poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, sa započíta aj čas využitý na faktické poznámky a procedurálne návrhy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa O. Szabó:
Ďakujem.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
domnievam sa, že nikto z nás nejde na výsluch svedka s radosťou a spokojný. Sme ľudia. Najradšej by sme sa nepríjemným povinnostiam vyhli. Preto zákonodarca v roku 1961 zákonom o trestnom konaní súdnom vymedzil naše práva a povinnosti. Dovoľte mi, prosím, z nich citovať. Podľa § 97: "Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie." § 98 hovorí: "Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia musí byť svedok upozornený. Písomné predvolanie svedka nie je potrebné doručiť do vlastných rúk." Trestný poriadok v § 63 taxatívne vymedzuje okruh ľudí, ktorým je potrebné doručiť do vlastných rúk. Medzi nimi je aj obvinený. Určuje aj ďalší postup takto: "Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel."
V právnom štáte by sa mali vzťahovať zákony na každého rovnako. S prekvapením som počula, že podľa názoru niektorých sú rovní a ešte rovnejší. Keď budeme postupovať podľa tohto, že sú osoby s výsadami, nemôžeme byť prekvapení, keď naďalej bude kvitnúť klientelizmus a štát bude rozkrádaný. Keď radový občan sa dostaví na prvé predvolanie na políciu a vypovedá k trestnému činu, prečo to nemôže urobiť aj druhý? Žiadna politická funkcia ho nezbaví povinnosti rešpektovať platné právne normy štátu, v ktorom žije. Ak sa radový občan nedostaví na výsluch v stanovenom čase ako obvinený, použije sa ustanovenie § 90 citovaného zákona, ktorý znie takto: "Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný na výsluch, bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť. Na to a na iné následky neustanovenia musí byť predvolaný upozornený."
Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania. O predvedenie treba požiadať príslušný policajný orgán. Radový občan je predvedený a môže byť rád, ak nie je v putách. Ale čo urobiť vtedy, keď neradový občan alebo občan s výsadami býva v dobre stráženom objekte a nie je ochotný dostaviť sa na predvolanie, ani na druhé, ani na tretie. Môže si to dovoliť? Má na to právo? V právnom štáte nie. Veď existujú zákony, medzi nimi aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý vymedzuje práva o služobných zákrokoch a použití donucovacích prostriedkov policajtom služby osobitného určenia v § 67 takto: "Policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. O nasadení policajtov v službe osobitného určenia rozhoduje prezident Policajného zboru."
O čom vlastne hovoríme? Pán Vladimír Mečiar nerešpektoval právne predpisy, preto kompetentná osoba, predseda Policajného zboru rozhodol obvineného zo spáchania úmyselného obzvlášť závažného trestného činu predviesť zákonom stanoveným spôsobom.
Strana maďarskej koalície zastáva názor, že zákony platia rovnako pre každého občana. Preto služobný zákrok policajtov v službe osobitného určenia považuje za adekvátny okolnostiam.
Ďakujem za vašu ctenú pozornosť. (Potlesk.)