Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca si žiada záverečné slovo.
Nech sa páči.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
zahraničná politika je oblasťou, ktorá bezprostredne ovplyvňuje bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej povesť v zahraničí, sebavedomie a sebadôveru jej občanov, ich hrdosť na vlastnú krajinu. Ovplyvňuje prílev zahraničných investícií. Vytvára perspektívy na to, aby krajina mohla napredovať, aby sa mohol skvalitňovať život v tejto krajine. Nech je nám príkladom Česko, Poľsko a Maďarsko. Tieto krajiny vďaka tomu, že v posledných rokoch mali oveľa lepšiu zahraničnopolitickú akceptáciu - pán Maxon, vy to dobre viete -, dostali na hlavu niekoľkonásobne viac investícií, ako sa to podarilo nám na Slovensku.
Zahraničná politika, a to chcem zdôrazniť, sa robí pre ľudí, pre občanov a myslím si, že je preto veľmi dobré, keď občania sú o zahraničnej politike informovaní. Aj preto som vždy tvrdil, aj naďalej budem tvrdiť, že hoci niektorí poslanci opozície dnes dali diskusii konfrontačný charakter, čo nebolo ani úmyslom pána ministra a určite ani mojím, že práve zahraničná politika je oblasťou, v ktorej je najlepšia príležitosť na hľadanie aspoň minimálnej zhody, o ktorej hovoril pán poslanec Húska, zhody medzi vládnymi a opozičnými stranami na konkrétnej spolupráci pri napĺňaní národnoštátnych záujmov.
Pokladám za veľmi dôležité to, že napriek polarizácii slovenskej spoločnosti, napriek tomu, že je tu isté komplikované politické dedičstvo, ktoré vyvoláva nové a nové rozpory, ako sa to ukazovalo aj dnes v tejto diskusii, sa práve zahraničná politika stáva tou oblasťou, kde je najväčší priestor na hľadanie istej dohody v prospech presadzovania dlhodobých záujmov krajiny. Cením si preto všetky vystúpenia, ktoré zneli v tomto smere. Cením si všetky názory, ktoré konštatovali, že vlastne z vecného hľadiska nie je možná iná cesta, než aká je načrtnutá v prioritách zahraničnej politiky. Hovorím to preto, lebo ak má zahraničná politika rešpektovať záujmy všetkých občanov, nemôže ju koncipovať iba jeden politický subjekt, nemôže byť v rukách jedného človeka. Jednoducho je potrebné, ako povedal jeden nemenovaný expert, dosiahnuť, aby bol strategický konsenzus a aby tu bola schopná politická elita, ktorá zahraničnú politiku bude realizovať. Je to oveľa dôležitejšie ako všelijaké delenia kompetencií. Aj preto je potrebné vždy konzultovať zahraničnú politiku aj s opozíciou.
Sám mám ako bývalý poslanec zahraničného výboru v minulom funkčnom období svoje skúsenosti, koľkokrát som sa mohol kde zúčastniť. Mohol by som o tom veľa rozprávať, a práve preto sa treba usilovať o to, aby aj opozícia bola o týchto veciach informovaná, aby jednoducho na všetkých dôležitých rokovaniach, a tak sa to aj usilujeme robiť, aj keď možno raz alebo dvakrát došlo k prípadu, že sa jednoducho z organizačných dôvodov účasť opozície nezabezpečila, aby opozícia patričné informácie mala.
Najsilnejším dôkazom o tom, že takáto konsenzuálna diskusia je možná, bolo to, čo sme minulý mesiac zažili, keď sme pripravovali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Verím, že práve oblasť integrácie môže byť tým ostrovčekom politického konsenzu a spolupráce bez ohľadu na prirodzené spory a konflikty medzi koalíciou a opozíciou, ktoré sú v každej krajine. Nemyslíme si, že v Maďarsku, Poľsku alebo Českej republike si opozícia a koalícia vymieňajú názory v zamatových rukavičkách, ale na rozdiel od Slovenskej republiky práve v týchto krajinách sa dokázali aj protichodné politické sily spojiť pri presadzovaní dlhodobých národnoštátnych záujmov. Aj preto boli úspešnejší ako naša krajina.
Z tohto hľadiska pokladám za mimoriadne dôležité, že sa posilnila úloha parlamentu a jeho výborov pri tvorbe, kontrole, presadzovaní zahraničnej politiky, osobitne Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Posilnil sa aj význam stálych delegácií v rôznych parlamentných zhromaždeniach. Mali by sme sa zhodnúť na tom, že zahraničnopolitické funkcie parlamentu treba aj naďalej rozvíjať a posilňovať, pretože už dnes musíme myslieť na to, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bude vyžadovať ratifikačný proces a za našu žiadosť o vstup do Európskej únie, keď sa ekonomicky, právne, politicky na tento krok pripravíme, budú musieť zdvihnúť ruky poslanci 15 a možno aj viacerých parlamentov. A už teraz ich treba získavať pre naše začlenenie sa do Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, diskusia o prioritách zahraničnej politiky na obdobie rokov 2000 až 2003, teda s presahom do ďalšieho funkčného obdobia, bola príležitosťou hľadať konsenzus v tejto oblasti. Vieme, že tento materiál vznikol na základe objednávky Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na podnet všetkých poslancov zahraničného výboru z vládnej koalície aj z opozície. Na základe ich diskusie s pánom ministrom, štátnymi tajomníkmi ministerstva zahraničných vecí a s ďalšími odborníkmi každý mal možnosť podieľať sa na tomto materiáli. Takáto koncepcia zahraničnej politiky sa predkladá v krátkej histórii samostatnej Slovenskej republiky prvýkrát. Je mi veľmi ľúto, že tomuto faktu nezodpovedala väčšina diskusie, ktorá sa, žiaľ, sústredila predovšetkým na spory o minulosť, o to, či a prečo Slovensko v roku 1997 zaznamenalo historický neúspech v Madride a v Luxemburgu.
Túto otázku, vážené kolegyne, kolegovia z opozície, však nenastolil pán minister, nenastoľoval ju nikto z vládnej koalície. Chcel by som zdôrazniť, že najlepšie pre Slovensko by bolo bývalo, keby bolo Slovensko v roku 1997 úspešné, keby sa, ako naši susedia, bolo stalo členom Severoatlantickej aliancie, keby sme už mali za sebou odrokovaných polovičku kapitol a nemuseli sme sa teraz dohadovať, koľko kapitol treba otvoriť. Náš zbrojný priemysel by mal partnerov na kooperáciu a naša Zuzana, slávna Zuzana by stále nebola nevestou, ktorú si zatiaľ nikto nechce zobrať.
Toto konštatovanie spojené s konštatovaním o konkrétnej politickej zodpovednosti za to, že tu bol tento historický neúspech, neznamená, a to by som chcel tiež zdôrazniť, že sa v predchádzajúcich obdobiach nič neurobilo pre vstup do Európskej únie, že sa napríklad nič neurobilo v aproximácii práva, že sa nič neurobilo pri tvorbe inštitúcií, že zahraničná služba nepracovala, že sa neprijímali a neschvaľovali žiadne zahraničné zmluvy. Ja by som, vážené súdružky, vážení priatelia, chcel... (Potlesk.) Videl som Pištu Rusnáka, tak hneď som myslel, že som na zasadnutí Republikovej rady SDĽ. (Potlesk.)
Chcel by som, priatelia, povedať jednu vec. Analýza príčin neúspechov, ale aj príčin pozitívneho prelomu nech je mementom pre slovenské politické elity, že v zložitom období formovania sa novej rovnováhy v medzinárodných vzťahoch, ktoré mimoriadne zvyšujú nároky na štátnopolitickú zodpovednosť všetkých, ktorí tvoria a uskutočňujú zahraničnú politiku, rastie miera rizika ďalekosiahlych negatívnych dosahov na krajinu pri nesprávnej alebo nerealistickej voľbe zahraničnopolitických cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie.
Myslím si, že by bolo veľmi dobré, aby sme skúsenosti, ktoré sme nadobudli pri pozitívnom prelome Slovenskej republiky v integrácii do Európskej únie, využili pri vytváraní politických podmienok, aby sme sa dostali do Severoatlantickej aliancie.
Dovoľte mi niekoľko poznámok k diskusným vystúpeniam: K rómskej otázke - súhlasím s pánom Húskom v tom, že naozaj je to problém, ktorý má celoeurópsky charakter. Je to problém, ktorý treba posunúť aj do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Budeme sa usilovať, aby sa vypracovala správa o postavení rómskej menšiny vo všetkých krajinách, ktoré sú členmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Nikto sa netvári, že je to bezproblémové, ale cesta k riešeniu bude veľmi dlhá.
K ekonomickému približovaniu sa k Európskej únii: Portugalsko, Írsko a ďalšie krajiny sú príkladom, že počas 20 rokov je možné úspešne sa vyrovnať, dotiahnuť na úroveň porovnateľnú s hrubým domácim produktom, ktorý je priemerom Európskej únie.
K vystúpeniu pána spolupredsedu Spoločného parlamentného výboru Hans-Petra Martina by som chcel v prvom rade povedať, že pán Hans-Peter Martin je slobodný človek, ktorý má svoju vlastnú hlavu, má svoje vlastné informácie a na základe toho sa na tlačových konferenciách vyjadruje. Po druhé, pán Hans-Peter Martin je človek, ktorý pochádza z Rakúska, a Rakúsko už dvakrát zažilo, čo to je, keď jeden z kľúčových politikov v dôsledku svojho politického štýlu alebo svojej politickej minulosti dostane krajinu do izolácie.
Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že politici si svoju zahraničnopolitickú povesť, svoj imidž, svoje kontakty, svoje hodnotenie u partnerov vytvárajú sami. To sa nerobí za jeden deň, robí sa to za niekoľko rokov. Vytvárajú si tento imidž svojimi výrokmi, svojimi rozhodnutiami, svojím správaním, tým, akú politiku presadzujú a podporujú, a preto na všetky reči o tom, že zahraničný politický neúspech v roku 1997 je výsledkom činnosti opozície, môžem povedať iba jedno jediné: Je to výsledok politiky predchádzajúcej vlády, ktorá mala všetko v rukách.
Pán Kalman povedal vážne obvinenie: "Usilovali ste sa, aby bola zrušená asociačná dohoda." To nie je pravda. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, koľko aktivít vyvinula Strana demokratickej ľavice v roku 1997, keď hrozilo, že Slovenská republika dopadne v Luxemburgu tak, ako dopadla v Madride, že sa o nej summit ani nezmieni. Boli sme to my, ktorí sme cez svoje vzťahy so sociálnodemokratickými a socialistickými stranami zvrátili nebezpečnú situáciu a zabránili známemu scenáru 10+1-1.
A zaznel tu ešte jeden veľký mýtus. Vyslovila ho pani profesorka Tóthová, povedali to ďalší, že vraj to bolo úplne samozrejmé a automatické, že Slovenská republika bola v Helsinkách začlenená do skupiny krajín, s ktorými sa začali priame rozhovory o vstupe. Vážené dámy, vážení páni, nie je to pravda. Stará Európska komisia mala pripravený scenár 2+2+2 a podľa tohto scenára sa mali začať v roku 2000 rozhovory iba s Maltou a Lotyšskom, až v roku 2002 sa mali začať rozhovory so Slovenskou republikou a s Litvou a v roku 2004 s Rumunskom a Bulharskom. Je to pravda, pretože tí, ktorí sú členmi Spoločného parlamentného výboru, vedia dobre, že na uzatvorenom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru sa o tejto možnosti, ktorá bola reálna pred helsinským samitom v októbri minulého roku, rozprávalo. Opäť to bol lobizmus aj Strany demokratickej ľavice, ktorý viedol k tomu, že sa zmenila táto stratégia a išlo sa na model, ktorý dnes máme, na model regaty.
K otázkam, ktoré postavili ďalší páni poslanci, čo sa týka zmeny v narábaní s opozíciou: Myslím si, že zmena tu už je. Je podstatná, hovorím to z vlastnej skúsenosti. Ja som bol 4 roky poslancom zahraničného výboru, a na toľkých pozvaniach a na toľkých stretnutiach, na toľkých cestách, ako sú moji kolegovia, ktorí sú teraz v opozícii, som počas 4 rokov jednoducho nebol. Oni ich viac absolvovali v priebehu jedného roka. A myslím si, že v tom treba pokračovať. Napríklad pani Belohorská je najčastejšie cestujúcou poslankyňou v slovenskom parlamente.
K odstaveniu elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: Áno, bola o tom veľmi tvrdá diskusia. A dôvod, prečo sa napokon zvolil tento termín, bol ten, že ak realisticky očakávame vstup Slovenska do Európskej únie niekedy o 5 - 6 rokov, v roku 2004, práve v roku 2006 by mal byť ratifikačný proces a jednoducho aj Rakúska republika, aj ďalšie krajiny, ktoré majú známe postoje k jadrovej energetike, budú hlasovať o Slovenskej republike. A tá otázka by prišla na stôl skôr alebo neskôr.
Pánovi Slobodníkovi by som chcel povedať iba to, že predviedol presne štýl politickej rétoriky, ktorý bol jedným z dôvodov, prečo Slovenská republika v roku 1997 neuspela. Je mi to ľúto, nechcem reagovať na všetky invektívy, ktoré v jeho prejave zazneli. Benešove dekréty sa otvárať a schvaľovať nebudú, pretože o tom bude rozhodovať tento parlament. Územné členenie sa bude schvaľovať v tomto parlamente. A čo sa týka obvinenia, že Maďarsko sa stane skôr členom Európskej únie ako Slovenská republika, k tomu dodám, že už sa stalo členom Severoatlantickej aliancie a maďarský parlament bude o nás, ak sa stane skôr členskou krajinou Európskej únie Maďarská republika, hlasovať. To je jeden z dôsledkov vašej predchádzajúcej politiky.
K pánu Cuperovi by som chcel povedať len to, že preceňuje môj vplyv. Ja som bol 9 rokov opozičným politikom a Hnutie za demokratické Slovensko v tejto krajine od roku 1989 vládlo takmer 7 rokov a úmerne tomu treba hovoriť aj o tom, kto je zodpovedný za výsledky. Myslím si, že máte jedného kolegu, ktorý vám veľmi rád vysvetlí, čo znamená slovo súdruh, pretože sa prepracoval z jednej ľavicovej strany, ktorou bola SDĽ, cez druhú, ultraľavicovú stranu, ktorou bolo Združenie robotníkov Slovenska, až do pravicového Hnutia za demokratické Slovensko. Preňho slovo súdruh už určite neplatí.
A teraz, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže neboli žiadne pripomienky k predloženým dokumentom, dovolím si navrhnúť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prvé uznesenie k správe o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 (tlač 507)
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000."
Návrh ďalšieho uznesenia k materiálu Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003."
Pán predsedajúci, ak prídu poslanci, môžeme dať hlasovať o návrhu týchto uznesení.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová má procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o nasledujúcom procedurálnom návrhu. Je to doplnenie ďalšieho uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky urýchlene riešiť ekonomické problémy v Slovenskej republike, hlavne nezamestnanosť, ako aj zintenzívniť aktivity v aproximácii práva vzhľadom na to, že zhoršovanie týchto podmienok odďaľuje vstup Slovenskej republiky do Európskej únie."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová, vy navrhujete zaradenie nového bodu programu. Pani poslankyňa, vy ste v rámci rozpravy mohli navrhovať zmeny k návrhu uznesenia, ktorý predkladá výbor pre zahraničie, a neurobili ste to. V prípade, že by ste to boli urobili, tak v rámci pozmeňujúcich návrhov k uzneseniu by sme boli o týchto vašich návrhoch hlasovali. Žiaľ, už je zmeškaný čas na podávanie akýchkoľvek návrhov k predloženému uzneseniu. Ak by ste chceli rokovať o tom, o čom ste hovorili, musíme zaradiť návrhom nový bod programu v zmysle troch návrhu poslaneckých klubov.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca poslanec Weiss predniesol návrh na prijatie uznesenia k jednému a druhému prerokúvanému bodu. Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či by sme nemohli pristúpiť k prerokúvaniu ďalšieho bodu a po prerokovaní všetkých bodov, ktoré sú zaradené do programu schôdze, by sme hlasovali o všetkých týchto bodoch.
Prosím, páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály, budeme hlasovať.
Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Prosím aj pána poslanca Šebeja a členov integračného výboru, aby sa dostavili.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, aby sme zistili počet prítomných poslancov bez toho, aby sme hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec.
Prezentovalo sa 59 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol.
Prezentovalo sa 56 poslancov.
(Ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, evidentne nie je v rokovacej sále dostatočný počet poslancov. Posledný pokus o prezentáciu a hlasovanie.
Páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Mikloško, aby sme rokovali, alebo aby sme prerušili rokovanie 28. schôdze a pokračovali v rokovaní zajtra o 9.00 hodine.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Návrh sme neschválili.
Pán poslanec Weiss, prosím, predneste návrh k prvému prerokúvanému bodu.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ešte raz prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k správe o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 (tlač 507). Uznesenie znie:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000."
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh, páni poslanci. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán Peter Weiss. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Predneste návrh ďalšieho uznesenia.
Poslanec P. Weiss:
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k materiálu Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 (tlač 535) znie:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 (tlač 535)."
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca Peter Weiss.
Prezentovalo sa 71 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, dôrazne vás všetkých upozorňujem, aby ste sa dostavili na hlasovanie do rokovacej sály. V prípade, že nebude dostatočný počet poslancov, prerušíme rokovanie 28. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa bez hlasovania.
Prezentovalo sa 65 poslancov.
Páni poslanci, povinnosťou poslancov je, aby boli prítomní v rokovacej sále.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Peter Weiss, spoločný spravodajca, k prerokúvanému bodu programu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu.
Panie poslankyne, páni poslanci,
dávam procedurálny návrh, aby sme prerokovali najskôr vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530 z roku 1990 Zb. o dlhopisoch, ktorý sme dopoludnia prerokovali v prvom čítaní v skrátenom konaní.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu zákona. Je to zákon o dlhopisoch.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 559 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 559a.
Pani ministerka, prosím, aby ste z poverenia vlády návrh zákona uviedli.
Ešte predtým, ako pani ministerka uvedie návrh, pán poslanec Maxon sťahuje svoj návrh.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh na novelu zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
Predmetom predloženého návrhu zákona je umožniť výnimku z § 19 ods. 3 zákona o dlhopisoch v platnom znení tak, aby činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácaním výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí mohli vykonávať aj zahraničné subjekty, ktoré nemajú predmetné povolenia udelené podľa slovenských právnych predpisov, keďže uvedené špecializované činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácaním výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí vykonávajú zahraničné banky a uvedené činnosti nie sú schopné vykonávať slovenské banky.
Zároveň sa uvedenou novelou navrhuje zosúladiť § 19 ods. 1 zákona o dlhopisoch so zákonom číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, keďže podľa § 2 ods. 3 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní sa verejné obstarávanie nevzťahuje na emisiu cenných papierov. Predkladaná novela zákona zabezpečí bezproblémové vydávanie, splácanie menovitej hodnoty a vyplácanie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu tejto novely zákona o dlhopisoch.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhu vlády.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 778 z 22. marca 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská - odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 269 zo dňa 22. marca 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 350 zo dňa 22. marca 2000. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, schváliť.
Vážený pán predsedajúci, môžeme otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Pani ministerka si nežiada slovo.
Nech sa páči, pán predseda výboru.
Poslanec P. Farkas:
Pán predsedajúci, mám poverenie zo strany výboru vám navrhnúť, aby sme prešli do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 530/1990 Zb. o dlhopisoch.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa vás, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na záverečné hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.
Poslanec P. Farkas:
Áno, pán predsedajúci. Teraz navrhujem hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pani ministerke a pánu spoločnému spravodajcovi.
Páni poslanci, panie poslankyne,
pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde.
Prosím teraz pána poslanca...
Pán poslanec Maxon má procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
veľmi správne ste uviedli, že pod bodom 49 je informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde.
Dámy a páni, my máme k dispozícii informáciu Výboru pre financie, rozpočet a menu o výsledku poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde, to znamená, že materiál, ktorý máme k dispozícii, sa nezhoduje so schváleným bodom programu. O tomto bode jednoducho nemôžeme rokovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon, vy ste boli navrhovateľom tohto bodu programu, ktorý ste pri schvaľovaní schôdze Národnej rady navrhli do programu schôdze. Prosím, aby ste vysvetlili, o čo vám vlastne išlo, keď ste tento bod navrhli a čo vlastne chcete, aby Národná rada prerokovala.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci, chcem, aby Národná rada prerokovala informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde. Výbor pre pôdohospodárstvo žiadnu informáciu nepredložil, ani žiadnu informáciu neprerokoval.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ale to nie je problém pléna Národnej rady, pán poslanec.
Poslanec M. Maxon:
Ale predsa obsah rokovania je jasne povedaný v programe rokovania, čo má rokovanie obsahovať, to znamená, že si výbor pre pôdohospodárstvo nesplnil svoju povinnosť, za čo jednoducho nemôžem, a výbor pre financie, rozpočet a menu si svoju povinnosť splnil.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosil by som pani predsedníčku výboru pre pôdohospodárstvo, aby k tomu podala vysvetlenie.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vysvetlenie podávam takéto: Nebolo povedané, že informácia má byť predložená písomne. Výbor pre pôdohospodárstvo sa výsledkami poslaneckého prieskumu zaoberal dvakrát. A keďže poslanecký prieskum v Slovenskom pozemkovom fonde sa ešte neskončil, túto informáciu považujeme za priebežnú, je pripravená ústne, aby bola predložená vedúcim skupiny poslancov pánom poslancom Hajdúkom Národnej rade.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Z toho, čo tu budeme prerokúvať, aj z masmédií je úplne jasné, že toto je veľmi dôležitý bod programu, a preto by som navrhoval ctenej Národnej rade, aby sme prizvali na toto rokovanie minimálne pani ministerku, ktorá s úsmevom teraz odišla, ministerku financií, pána ministra pôdohospodárstva Koncoša. A myslím si, že toto by mohlo zaujímať aj premiéra Slovenskej vlády a títo ľudia by nám mohli aj dať vysvetlenie o náleze, ktorý zistil výbor pri svojom prieskume.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nedorozumenia, ktoré vznikli počas prípravy prerokúvania tohto bodu, dovolím si v mene štyroch poslaneckých klubov navrhnúť vypustenie tohto bodu z rokovania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ho na najbližšiu, 29. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Keďže výbor pre kultúru a médiá prijal uznesenie o voľbe kandidáta do Rady STV, chcem v mene troch klubov SDK, SMK a SDĽ navrhnúť doplnenie programu o voľbu člena Rady STV na tejto schôdzi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlásia sa páni poslanci Maxon, Farkas, Cabaj a Paška.
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
opäť opakujem, to nie je otázka vôle alebo otázka vášho návrhu. Predložená informácia nie je identická s tým, čo je uvedené v programe, a jednoducho táto informácia prerokovaná nemôže byť. Predsa nám nemôže predkladať informáciu z výboru pán poslanec Hajdúk, keď výbor tú informáciu neprerokoval. Výbor pre financie, rozpočet a menu túto informáciu prerokoval a presne tak mal postupovať aj výbor pre pôdohospodárstvo.