Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlási 7 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Kužma, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán poslanec Slobodník,
nechcel som reagovať na vaše vystúpenie, ani nezvyknem reagovať na to, čo hovoríte, ale musím povedať, že iste viete, že Demokratická strana vznikla v roku 1944 v boji proti fašizmu, čo jej zrejme neviete zabudnúť, a v roku 1946 vyhrala voľby.
Druhú vec, ktorú by som chcel povedať: Veľmi často používate určité tvrdenia, ktoré spájate podľa toho, ako vám vyhovujú. A môžem vám to aj jednoducho dokázať. Obvinili ste pani ministerku Schmögnerovú, že rokuje s firmou ABB, ktorá má sídlo v Maďarsku, a pomaly ste firmu ABB zaradili medzi maďarské firmy. Kto sa vyzná v projektovaní energetických celkov alebo vo výstavbe, vie, že firma ABB je nadnárodná firma, sídli vo Švajčiarsku, je tam prevažne anglický kapitál, má zastúpenie na Slovensku, dokonca má zastúpenie v Košiciach, zastúpenie mala v Bratislave, má v Prahe a v prevažnej miere sa venuje výstavbe a projektovaniu paroenergetických cyklov. Takže vôbec nejde o to, že by pani ministerka alebo niekto chcel Gabčíkovo predať Maďarom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Slobodník sa zamýšľal nad tým, ako bude zrealizované stretnutie v Moldave nad Bodvou. Mňa to vyprovokovalo k tomu, že som uvažoval, čo všetko sa na Slovensku môže stať a čo sa stalo. Vieme veľmi dobre, že už náš prezident Kováč počúval na Slovensku prejav maďarských spoluobčanov po maďarsky cez slúchadlá. Takisto sme videli aj to, ako pán Dzurinda počúval na južnom Slovensku svojho kolegu v koalícii pána Bugára, ktorý mal prejav po maďarsky. Teraz, pred dvoma dňami sa stalo to, že náš pán prezident Schuster hovoril v maďarskom parlamente po maďarsky. Ja už len čakám, čoho sa dožije slovenský občan v budúcnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
vo vzťahu k tomu, o čom hovoril pán poslanec Slobodník, aj vo vzťahu k našej misii v Štrasburgu dovoľte mi uviesť niekoľko slov. V slovenskom parlamente sme naozaj zvyknutí na všeličo, ale pokiaľ sa tu naozaj začne prezentovať pokrytectvo a bohapusté klamstvo, tak potom to zatrasie, alebo malo by to zatriasť každým z nás.
Vážené dámy a páni, po replikách, ktoré sme mali, ma oslovil vo foyer jeden z členov delegácie slovenského parlamentu, ktorá bola v Štrasburgu. Všetci členovia tejto delegácie veľmi pozitívne hodnotili pani Garajovú, ako úspešne vedie našu misiu v Štrasburgu. Jediný, kto prezentoval, že ju treba vymeniť, bol pán poslanec Ošváth. To povedal váš kolega, ktorý sa zúčastnil na tejto parlamentnej delegácii. Takže, vážený pán poslanec, prosím vás pekne, ak máte klamať a ak máte byť pokrytec, buďte radšej ticho, povedal to váš koaličný poslanec.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Slobodník, nechcem komentovať vaše vystúpenie, lebo som už dal verejný prísľub, že nebudem komentovať vaše vystúpenia. Mám len jednu prosbu a otázku. Buďte taký dobrý, ešte máte jednu možnosť vystúpiť. Vysvetlite mi, čo máte na mysli pod pojmom "svetoobčan", ja tomu nerozumiem. Mnohých z nás tu označujete za svetoobčanov. Čo máte na mysli? Nechcem to teraz nejako komentovať, ale vysvetlite nám to. Ja som taký jednoduchý slovenský chlapec, nerozumiem tomu slovu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne.
Chcel by som sa dotknúť tej časti vystúpenia pána Slobodníka, keď spomínal vojnový konflikt s Juhosláviou. V tom období som hovoril v parlamente, že by som bol veľmi nerád, keby pán minister ako odborník, ktorého si vážim, zatiahol Slovensko ako krajinu do tohto konfliktu, ako krajinu, ktorá sprostredkuje rozhovory medzi dvoma časťami tohto konfliktu, a pán minister nebude čakať na to, kým on sám sa stane sprostredkovateľom, alebo získa mandát na to, aby robil určité sprostredkovania, určité dohovory. Naozaj si vážim odborníkov a neznášam tárajov, ktorí sú dosadení do funkcií na základe rôznych koaličných dohôd. Títo táraji páchajú dnes pre Slovensko obrovské škody.
Som presvedčený, pán minister, že zahraničná politika je súčtom vnútorných činov tohto štátu, a som presvedčený, že na zahraničnej politike nemôžete pracovať len vy alebo prípadne váš rezort, ale na tom musí pracovať naozaj celý štát a všetky rezorty, celá vláda aj parlament. Ale v dnešnej rozpadnutej koalícii je zrejme táto práca veľmi ťažká, ak k tomu pridáme ešte aj kauzy, o ktorých som hovoril v predchádzajúcom vystúpení, napríklad Slovenských telekomunikácií. V čase, keď bol záujem o telekomunikácie, nepodarilo sa nám dotiahnuť tento proces do konca, ale dnes zúfalo ponúkame 51-percentný majoritný podiel na kúpu zahraničného kapitálu. Myslím si, že takí partneri na vnútroštátnej scéne vám skutočne nepomôžu vytvoriť dôveryhodný obraz tohto štátu vo svete.
Znovu opakujem: Zahraničná politika je určite slušnou zbierkou vnútorných snažení, ktoré sú prezentované navonok, a vám, pán minister, sa asi veľmi ťažko prezentujú kauzy, ktoré na Slovensku sú. A sú to naozaj ťažké kauzy, hospodárske kauzy, a preto si nemyslím, že petícia HZDS je tým, čo odďaľuje vstup partnerov na Slovensko, ale sú to kauzy, ktoré vytvára vaše vládne zoskupenie a ktoré sa vám aj napriek tomu, že ste dobrý diplomat, asi ťažko darí zakryť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Pán poslanec Slobodník, často sa stáva, že vo vašom vystúpení, keď hovoríte o vašich politických protivníkoch alebo súperoch, tak to spájate s akýmsi medzinárodným sprisahaním. Konkrétne vo vašom vystúpení ste spomenuli pána Nižňanského, ktorý je akýmsi tvorcom nového územnosprávneho členenia Slovenska s tým, že chce umelo pričleniť Gemerský región ku Košickému, aby som upresnil tento váš výklad, pretože pán Nižňanský tu nie je a nemôže sa brániť. Poznám túto problematiku aj z dikusie s ním. Nie je to celkom tak, Gemersko-malohontský je druhá alternatíva a Gemersko-košický prvá alternatíva, pán Nižňanský dal na výber, aby sa vyjadrili k tomu aj regióny a rozhodla vláda. A podľa mojich informácií Rimavsko-Sobotská časť Gemeru chce ísť do Malohontu a Rožňavská ku Košiciam, takže je tam ťažké rozhodovanie.
A k druhej otázke, k tomu postu veľvyslanca v Londýne: Skutočne, pán Slobodník, nechcel som sa vás v tejto veci dotknúť, naopak, práve som chcel vyzdvihnúť činnosť pána veľvyslanca v Londýne, pretože mám osobnú skúsenosť s jeho veľmi dobrou činnosťou a chcel som tým poukázať na to, že minister zahraničných vecí sa vo svojej personálnej politike riadi predovšetkým odbornými kvalitami. Ak ste to takto nepochopili, je mi ľúto. Ale musím konštatovať, že máte čierno-biele videnie, pretože ja som to naozaj takto myslel. A k tomu, čo spomínal v súvislosti s vaším vystúpením, pán poslanec Maxon, musím tvrdiť, že buď klame pán poslanec Maxon, alebo jeho informátor, lebo minimálne nie je pravda to, že by všetci poslanci delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy hodnotili pozitívne činnosť pani veľvyslankyne. To vám môžem povedať celkom s istotou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec Slobodník hovoril o nespravodlivostiach, ktoré sa počas tejto vlády dejú. Môžem ho doplniť, že nielen pracovníci štátnej správy, ktorí sú podozriví zo sympatií k minulej vláde, sú šikanovaní a vyhadzovaní z práce, ale už sú tu aj prvé politické procesy, pretože za vyslovenie názoru bol odsúdený bez súdu pán šéfredaktor Zmeny na 4 mesiace podmienečne. Teda o demokracii v tejto republike sa už nedá skutočne vôbec hovoriť. A ak sa chválite vašimi výsledkami ohľadom vstupu do Európskej únie, dnes v Rádiožurnále odznelo, že pán reportér Rady Európy pán Wiersma po príchode domov povedal, že práve tento vstup je spochybnený tým, že sa vy ako vládne strany koalície hašteríte. Bolo to odvysielané teraz večer.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, máte slovo.
Pardon, ospravedlňujem sa pánu predrečníkovi Slobodníkovi.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec D. Slobodník:
Pán poslanec Mikloško, myslím si, že ako človek, ktorý vie čítať a písať, o tomto nepochybujem, že viete, tak si nájdete toto slovo buď v slovníku cudzích slov, kde to je pod K ako kozmopolita, aby ste nemysleli nejaké vulgárne slovo, alebo to jednoducho nájdete pod slovom svetoobčan v päťzväzkovom slovníku slovenského jazyka.
Dobre, pán Ošváth, uzavrime túto vec. Už sa nebudem k tomu vracať. Viem, aj ja som ocenil to, že máte dobrý vzťah k nemu, ale na druhej strane naozaj, keď vystupujete s takými názormi, že za otca by mal byť potrestaný syn, tak to mi pripomínate staré časy, na ktoré by sme skutočne všetci mali zabudnúť, či sme z takej alebo onakej politickej strany.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, máte slovo.
Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Hrušovskému.
Poslanec J. Cuper:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
raňajšie intermezzo okolo prerokovania týchto dvoch bodov programu zo strany pána predsedu parlamentu dávalo tušiť skutočnosť, že vládna koalícia prerokovaniu tohto bodu programu prikladá veľmi veľkú vážnosť. Ide o správu o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 a o priority zahraničnej politiky v období rokov 2000 až 2003.
Pán predseda parlamentu zrejme zjavne nepripravený na to, čo ste mu, vážení páni poslanci vládnej koalície, v novele rokovacieho poriadku odhlasovali, síce stihol kúpiť dva televízory z Tesly Nižná na Orave, ale zabudol už zabezpečiť aj k tomu príslušný program a zjavne mal strach podľa tohto nového rokovacieho poriadku viesť schôdzu, takže sa ju snažil zahrať do autu. Pán predseda, treba sa v budúcnosti lepšie pripraviť na vedenie schôdze parlamentu, alebo treba presvedčiť svojich kolegov, aby nehlasovali o takých nezmyselných novelách rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o správu, súhlasím s pánom predrečníkom Šebejom, že ide o prelomovú hodnotiacu správu k zahraničnej politike. S tým by sa dalo súhlasiť, ale nedá sa súhlasiť s ďalším, čo správa obsahuje. Ak by si táto vláda toľko nezakladala na zahraničnopolitických úspechoch svojho pôsobenia, takisto uprednostnila v tejto správe myšlienku kontinuity. Myšlienka kontinuity by spočívala v tom, že by pán minister zahraničných vecí musel v správe uviesť aspoň zmienku o tom, že základy zahraničnej služby a inštitucionálne vybudovanie zahraničnej služby pripadlo práve našej vláde, ktorá túto neľahkú úlohu zvládla celkom úspešne, a minister zahraničných vecí po nástupe Dzurindovej vlády mal na čom stavať. Bolo by to korektné a my by sme to aj iným spôsobom v opozícii prijali. Ale namiesto toho od ľudí, ktorí dnes výlučne z vládnej koalície riadia zahraničnú politiku, teda parlamentnú pán Šebej a pán Weiss a pán Kukan bol v menšej miere, odzneli iba staré výhrady voči pôsobeniu zahraničnej politiky počas Mečiarovej vlády.
Treba skonštatovať, že ak sme boli obvinení zo všeličoho, je nám kladené za vinu to, že sme zabránili integračnému úsiliu do NATO a Európskej únie, a ešte všelijaké ďalšie hriechy zahraničnopolitických neúspechov, tak je potrebné povedať aj to, že len sčasti, len vo veľmi malej miere nesie vinu za neúspechy zahraničnej politiky samotná Mečiarova vláda alebo Mečiar, alebo Hnutie za demokratické Slovensko. Ak by sme používali všetky prostriedky, ktoré vtedajšia opozícia používala proti nám v zahraničí, ubezpečujem vás, pán minister zahraničných vecí, ale aj vás, pán Šebej a pán Weiss, že pozícia Slovenska v oblasti zahraničnej politiky by bola taká istá, aká bola počas pôsobenia našej vlády.
Veď nedá sa nespomenúť to, že celé vaše pôsobenie v opozícii a snaha o prevzatie moci, čo je celkom prirodzené pre politické strany, sa opierala o zahraničnú pomoc. Pán minister zahraničných vecí, vy ste povedali, možno jeden z tých, ktorí robili obraz o zahraničnej politike Mečiarovej vlády v zahraničí, že ste využívali všetky svoje dostupné skôr získané priateľstvá ešte z čias socializmu, keď ste pôsobili v diplomatických službách bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na to, aby ste očierňovali Mečiarovu vládu, aby ste sťažovali vstup Slovenska do integračných štruktúr.
Obdobne by som sa mohol opýtať pána Weissa, prečo nevyužíval služby našich priateľov v anglickom parlamente, keď pán poslanec Cummings, ktorý bol zodpovedný v Európskom parlamente za hodnotenie Slovenskej republiky, chodil a školil poslancov, budúcich poslancov Strany demokratickej ľavice v slovenskom parlamente. Bolo potrebné využiť všetky dostupné lobingové prostriedky. Dobre viem, že aj poslanec Maďarskej koalície Árpád Duka-Zólyomi chodil za ním dokonca až do jeho rodiska, do severného Anglicka. Pýtam sa, prečo ste nevyužívali všetky lobingové prostriedky. Chodil za ním pán Figeľ, bolo potrebné využiť tieto známosti s ľuďmi, ktorí zodpovedali za správy, čo sa predkladali v európskych inštitúciách, v pozitívnom smere, a nie v negatívnom, nie v tom, aby ste nosili demarše a aby sa tie demarše doručovali naspäť na Slovensko, slovenskej vláde a aby ste sa potom v médiách a v parlamente tešili ako malé deti. Veď to bolo nedôstojné, bolo to jednoducho priam stupídne od politických odporcov vládnej koalície, aby sa takýmto spôsobom správali voči politickým súperom. Od nás také niečo nevidíte.
Chýba mi v správe aj to, pán minister zahraničných vecí, že naozaj nebolo všetko v poriadku, košer aj pri menovaní a odvolávaní veľvyslancov a iných pracovníkov diplomatického zboru. Ale na rozdiel od našej vlády súčasne existujúci prezident Slovenskej republiky pán Schuster je oveľa uvážlivejší, ako bol pán Kováč, ktorý má tiež svoju zásluhu na vyvolávaní treníc medzi vládou a prezidentom ako jedným z realizátorov zahraničnej politiky. Nedá sa povedať, že by ste v tomto smere nemali ľahšiu úlohu. Toto sú veci, ktoré sú pre vás ľahšie. To je to, čo ste mali spomenúť práve v záujme kontinuity, v záujme objektívneho hodnotenia situácie, a ubezpečujem vás, že aj my z opozície by sme boli oveľa triezvejší a zhovievavejší pri hodnotení tejto správy. Aj nám ide o to, aby sme sa do európskych štruktúr integrovali.
Nikdy v živote som nevyslovil iný názor a myslím si, že väčšine mojich kolegov, a tých kolegov je naozaj, ak by som hovoril za poslanecký klub, možno 100 %, aj nám záleží na tom, pretože si uvedomujeme, že cesta Slovenskej republiky k zabezpečeniu obrannej funkcie vedie len cez NATO. Samozrejme, ak by sme znova hodnotili tento proces, terajší štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí bol dobre zapísaný v tejto inštitúcii, mohol lobovať pozitívne, ale myslím si, že tu bolo skôr vydávané niečo za zbožné želanie, ktoré sa rozchádzalo s realitou.
Reality, pán Kukan, boli také - a vy to iste ako človek vidiaci oveľa hlbšie ako ja do zahraničnopolitických vzťahov viete -, reality boli také, že Rusko síce prehralo studenú vojnu, ale nemohlo byť ponížené až do takej miery, aby mu boli diktované také podmienky, ktoré boli preň absolútne neprijateľné. Aj západné mocnosti museli rešpektovať isté reality, aj západné mocnosti museli rešpektovať reality, že až Rusko bude ešte slabšie, potom sa môže hranica NATO posúvať ďalej na východ. A to bolo zdôraznené aj nám poslancom tohto parlamentu v niektorých hlavných mestách západných krajín. Ale znova sa tvrdilo, že do NATO nie je možné prijať Slovensko kvôli Mečiarovej vláde, mečiarizmu a ja neviem čomu.
Odcitoval by som jedného z vysokých funkcionárov francúzskeho parlamentu, dokonca jeho podpredsedu, ktorý povedal: "Rusko bolo porazené, prišlo o mnohé územia, ale Francúzsko nemôže trvať na jeho ďalšom ponižovaní. Do NATO budete prijatí vtedy, keď sa o tom dohodne Rusko s Amerikou." Áno, možno teraz sa dohodli, možno teraz, možno teraz, keď už nemáme bipolárny svet, máme len jednu mocnosť, aj tento proces vyzerá pre Slovensko nádejnejšie. Ubezpečujem vás, že si uvedomujeme reality, že ak je tam Maďarsko, ak je tam Poľsko, sú tam Čechy, iná alternatíva z hľadiska zabezpečenia obranyschopnosti Slovenska neexistuje. Práve preto aj na sneme bol prijatý dokument, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že sme za integráciu.
Samozrejme, pán kolega Osuský kýve hlavou a myslí tým na to, čo sa tu premieľalo. Boli to postoje k juhoslovanskej kríze. Pán kolega Osuský, treba povedať, že tu sa naše hodnotenia postavenia Európskej únie a NATO k tejto kríze trocha rozchádzali. Rozchádzali sa z toho jednoduchého dôvodu, že naša predstava je taká, že aj pôsobenie síl NATO alebo iných nadnárodných síl, ich použitie ako sily, ktorá mala uviesť niektoré regióny do stavu poriadku, bolo možné iba na základe rezolúcie Organizácie Spojených národov. Táto rezolúcia chýbala, a preto naše postoje boli odmietavé.
Chápem, že pán Kukan dostal vysokú funkciu sprostredkovateľa Organizácie Spojených národov možno nie až tak kvôli schopnostiam, ale kvôli svojmu staršiemu priateľstvu s ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov. Bez tejto dôvery ani pán Kukan by iste nebol sprostredkovateľom. V konečnom dôsledku toto pôsobenie bolo len jedným z predpokladov. Ale druhým predpokladom bolo to, čo sme pánu ministrovi zahraničných vecí vytýkali a čo správa neobsahuje, to bolo to, ako sa predbežne a svojvoľne už v januári, teda takmer dva mesiace pred bombardovaním vyjadril v Londýne, že Slovensko poskytne vzdušný priestor na prelety lietadiel NATO.
Vieme dobre, že NATO malo eminentný záujem na tom, aby tieto letecké sily mohli využívať vzdušný priestor Slovenskej republiky, pretože všetky ostatné cesty boli oveľa, oveľa nákladnejšie, a práve preto, že tie nákladnejšie cesty viedli až poza Rakúsko, ktoré odmietlo poskytnúť svoj vzdušný priestor. Práve preto sme pre nich boli veľmi zaujímaví a práve preto, pán minister, to bolo možné teda okrem toho, že ste mali povinnosť konzultovať tento problém s parlamentom, že tu mal odznieť súhlas na takéto kroky vlády. A to, že ste to neuskutočnili, bola podľa mňa vážna chyba v zahraničnopolitickom pôsobení pána ministra zahraničných vecí. To, že ste to neuskutočnili, má aj negatívne dôsledky. Slovensko dodnes má možno za vyše 4 mld. alebo 5 mld. Sk škody, priame škody v Komárňanských lodeniciach. Tie priame škody sú aj z iných pohrôm, prírodných katastrof, ktoré postihli v minulom roku južné Slovensko, stredné Slovensko. Bolo vyjadrené aj v tomto parlamente stanovisko odborníkov, že mohli mať na to istý vplyv prelety lietadiel. To, čo sme vám vyčítali, vážení páni z vládnej koalície, bola skutočnosť, že ak NATO využívalo vzdušný priestor, že bolo povinnosťou sa dohodnúť, že budú aspoň uhradené priame škody, ktoré Slovenská republika utrpela.
Ak chceme hovoriť, pán poslanec Šebej a pán poslanec Weiss, o zjednocovaní stanovísk k integračným procesom a iným prístupovým procesom, tak treba opustiť túto starú, myslím si, veľmi priehľadnú filozofiu, ktorú ste použili aj včera pri návšteve vášho kolegu socialistu Martina, keď zrejme pod vaším priamym vplyvom sa zneužívala jeho prítomnosť, aby dával pre vás priaznivé hodnotenia a pre opozíciu nepriaznivé. To sa tiež vraciate len do tých starých koľají spred volebnej kampane, keď ste sa týmto spôsobom snažili vylepšovať si preferencie. Preferencie, pán Weiss, sa dajú vylepšiť jednoducho tým, že aj výsledky vašej zahraničnej politiky budú mať pozitívne a najmä pozitívne ekonomické dôsledky, a nie negatívne, ako majú doteraz. V tomto smere ste sa chytili do vlastnej pasce.
Pokiaľ ide o proces, ktorý tu bol hodnotený, to znamená hodnotenie Európskej únie a NATO a ich vzťah k juhoslovanskej kríze, chcem vám povedať, pán minister, že ak chcete byť objektívny a nestranný, tak by ste mali vystupovať takisto na obranu ľudských práv, pokiaľ ide o občanov Slovenskej republiky rôzneho politického a náboženského presvedčenia. Chcem vám oznámiť, pán minister zahraničných vecí, že bol odsúdený jeden novinár - a to je prvý prípad v Slovenskej republike - pán šéfredaktor novín Zmena pán Mohorita na štyri mesiace do väzenia, síce podmienečne, za to, že si dovolil kritizovať vaše postoje a postoje Dzurindovej vlády v otázke juhoslovanskej krízy.
Som hlboko presvedčený, že sa ako minister zahraničných vecí postavíte na stranu tohto novinára, pretože neviem a bol by som veľmi prekvapený, keby sa to stalo v niektorej ďalšej krajine. Myslím si, že hlasov, ktoré boli uvedené proti názorom, ktoré iba schvaľovali agresiu aj v samotných Spojených štátoch, aj v samotnej Veľkej Británii, vo Francúzsku, odznelo nesmierne veľa. Ale nikto za tieto protichodné názory, ktoré označili NATO za agresora - a o tom sa, pán Kukan, hlasovalo aj v Medziparlamentnej únii, kde bola predložená rezolúcia, v ktorej sa požadovalo odsúdiť NATO ako agresora -, nikto nikdy týchto ľudí neodsúdil do väzenia. Slovensko je prvou krajinou, v ktorej sa to stalo.
Aj to svedčí o tom, o čom som chcel hovoriť na záver, že zahraničie, pán Weiss aj pán predseda výboru pre integráciu, vždy používalo a používa dvojaký meter na hodnotenie politických síl vnútri vlastnej krajiny, o zahraničnú politiku ktorej ide. Samozrejme, zahraničiu vyhovuje takýto dvojaký meter. Zahraničiu vyhovuje, ak je štát vnútorne, politicky, sociálne a ekonomicky destabilizovaný. Je to pre zahraničie výhodné najmä preto, lebo taký štát sa jednoducho začleňuje do mocenskopolitickej sféry. Vy, pán Weiss, ste pôsobili ako začleňovateľ bývalej Česko-slovenskej republiky do istého mocenskopolitického zoskupenia. Dnes ste sa podujali na tú istú úlohu. Len, prosím vás, robte to oveľa citlivejšie, rozumnejšie a prezieravejšie, ako ste to robili doteraz.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Podľa informácií, ktoré máme, pán poslanec Cuper bol posledný, kto bol prihlásený do rozpravy k správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 1999 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000.
Súčasne s týmto bodom sme prerokúvali priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003. Syntézou týchto dokumentov by mala byť reálna snaha o integračné ambície Slovenskej republiky a tieto dokumenty mali tieto postupné kroky definovať a mali hovoriť aj o tom, ako sa v oblasti zahraničnej politiky v tomto smere v roku 1999 Slovenskej republike darilo. Takže ak východiskom týchto materiálov má byť naša budúca integrácia, dámy a páni, v tom prípade musím povedať, že slová sa skutočne rozchádzajú s činmi. Ak by ste to mysleli vážne, tak by v rokovacej sále sedel podpredseda vlády zodpovedný za integráciu. Podpredseda vlády zodpovedný za integráciu Slovenskej republiky pán Pavol Hamžík celkom s prehľadom túto diskusiu absolútne ignoroval. Dámy a páni, skúste nás presvedčiť o tom, že sa zhodujú slová s činmi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o týchto dvoch prerokúvaných bodoch za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
rozprava bola dlhá a zaznelo mnoho príspevkov. Dovoľte mi pár všeobecných poznámok, a potom možno aj niektoré konkrétne reakcie, pretože tu odzneli niektoré tvrdenia, ktoré nemožno nechať bez povšimnutia.
Najskôr k charakteru tých dvoch materiálov: Jeden z nich hovorí o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 1999 a o jej zameraní na tento rok a ten druhý hovorí o prioritách zahraničnej politiky zo strednodobého pohľadu, to znamená ešte rok potom, ako je plánovaný mandát súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím to preto, že chcem reagovať na viaceré poznámky diskutujúcich o tom, že proste materiál nepredstavuje kontinuitu, alebo nehovorí o tom, čo urobila predchádzajúca vláda a podobne. Nie, toto nie je materiál, ktorý by hodnotil 4 alebo 5 rokov nášho integračného úsilia.
Takéto materiály v minulosti boli na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, predkladal ich pán minister Schenk, takýto materiál predkladal vtedajší pán minister Hamžík a podobne. Chcem zdôrazniť iba to, že tento materiál nemal za úlohu prezentovať komplexný pohľad, hlavne to, o čom ste hovorili, kto má zásluhy a podobne. Tento materiál podľa mňa navyše neobsahuje nijaké chválospevy a neobsahuje nijaké osočovania Mečiarovej vlády.
Páni a dámy, prečítajte si, či to tam nájdete. Vy ste si tu vytvorili rôzne heslá, na základe ktorých ste postavili svoje vystúpenia. Ale jednoducho tie heslá nemajú reálnu podstatu.
Takisto by som iba zareagoval na to, že tie priority, ten druhý materiál je vraj málo rozpracovaný a podobne. No tak to je koncepčný materiál. Zdôraznil som, že je to taký prvý materiál, pretože vznikol skutočne na základe dohody členov zahraničného výboru s ministerstvom zahraničných vecí a takýto materiál sa práve z týchto dôvodov predkladá na rokovanie tohto pléna a skutočne nemal za cieľ vytýčiť všetky konkrétne kroky. Hovoril naozaj o základných smeroch a o základnom smerovaní v našej zahraničnej politike v budúcich rokoch.
Ak niektorí poslanci hovorili, že podobný materiál by mohli mať ostatné stredoeurópske krajiny, tak áno, samozrejme, veď všetci máme asi, keď si zoberiete ďalších našich susedov, rovnaké zahraničnopolitické smerovanie a v tom nevidím kritiku a nevidím v tom ani nič zlé alebo nedobré, ale neberiem to ani ako kritiku. Hovorilo sa o globalizácii, či s tým súhlasíme a podobne. Nuž, ak sa chceme dostať do svetového viva, tak čím skôr sa budeme musieť proste plnohodnotne do tohto procesu zapojiť.
Hovorilo sa o ekonomickej dimenzii. Jeden z poslancov vyčítal, že to tam vôbec nie je. Pánu Maxonovi som chcel povedať: Vy ste hovorili o niektorých veciach. Ekonomická dimenzia v tomto materiáli je terminus technicus, ktorý predstavuje povinnosť diplomatických pracovníkov venovať sa nielen svojej klasickej diplomatickej práci, ale vo zvýšenej miere aj ekonomickej problematike, vyhľadávať možnosti kontaktov, projektov, kontraktov v krajine pôsobnosti, ktoré by pomohli slovenskému hospodárstvu. V tomto zmysle sa používa ekonomická dimenzia. To, o čom ste hovorili vy, to je iná oblasť. Ja s tým, o čom ste hovorili, nepolemizujem, iba vysvetľujem, že ekonomická dimenzia politiky je, že touto otázkou sa nemajú zaoberať iba obchodní radcovia, ekonomickí radcovia, ale všetci, aj pracovníci ministerstva zahraničných vecí, k čomu ich vedieme, a to je správny názor. K tomu chceme vychovávať aj našich diplomatov, aby robili také veci, ktoré budú prínosom pre hospodárstvo a pre hospodársky vývoj na Slovensku. Že to ešte nie je vo všetkých prípadoch, tak s tým sa dá súhlasiť. Ale práve preto, že si uvedomujeme potrebu takéhoto budúceho rozvoja, tak v tom budeme viac robiť a aj takto budeme pripravovať budúcich čistých diplomatov, teda pracovníkov ministerstva zahraničných vecí.
No pár konkrétnych vecí budem tak žrebovať a komentovať.
Krízový manažment vraj nepracoval na ministerstve zahraničných vecí. Pracoval normálne a získali sme nové skúsenosti, ktoré sa budú využívať nabudúce.
Pán Andel, aj keď korektne, ale predsa len s určitým nádychom irónie poznamenal niekoľko vecí. Nuž chcel by som mu odpovedať, aby ešte trošku menej ironicky, ale červenal by sa on, a nie pracovníci ministerstva zahraničných vecí, hovoril o tom, prečo používam názov Británia. To je v poriadku. Plný názov tohto štátu je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. A pretože je to dlhý názov, tak oni používajú názov Británia, nie Veľká Británia, lebo to je iba jedna časť, ale Británia. Takže to je úplne v poriadku, takto sa to bežne používa. A v takomto materiáli, keď sa hovorí o zahraničnej politike a hovorí sa o Francúzsku, Taliansku a o ostatných západoeurópskych demokraciách a krajinách a hovorí sa o Británii, tak, samozrejme, nemáme na mysli ponorku alebo niečo iné.
Ďalej sa pýta, čo je to euroatlantický priestor, zasa s nádychom irónie. Nuž euroatlantický priestor je priestor 17 členských krajín NATO v Európe a 2 členských krajín - Kanady a USA - v Amerike. To je euroatlantický priestor.
Hovorilo sa tu o poľskom príklade. Áno, Poliaci sú našimi blízkymi susedmi a my naozaj máme záujem na tom, aby sme s nimi rozvíjali styky a aby sme využívali aj ich potenciál, ktorý majú ako veľká krajina strednej Európy, a takto sú braní aj všade vo svete, a aby sme ich dobrú vôľu pomôcť využili. A už konečne po mnohých rokoch, keď existovala vždy dobrá politická vôľa a zhoda, táto spolupráca nadobúda aj konkrétne projekty.
Pani poslankyňa Tóthová zasa hovorila, že si staviame vavríny a že je to klamstvo a podobne. No ja by som volil trošku uvážlivejšiu rétoriku. Dva razy tu citovala fínskeho veľvyslanca pána Reneliho. V apríli minulého roku Fínsko nebolo predsedníckou krajinou Európskej únie, vtedy to bolo Nemecko, Fínsko ňou bolo až v 2. polroku. Pani poslankyňa, ten druhý citát, ktorý ste dva razy opakovali, to možno hovorí pán Reneli o Fínsku. Nepostrehol som, že je to o Slovensku, viete? Tak si to lepšie nabudúce všimnite.
Ďalej ste hovorili, že sme urobili všetky kroky na to, aby sme sa stali členmi Európskej únie. Takú vec nemôžeme nikdy povedať, že sme urobili. Môžeme povedať, že sme urobili všetky kroky, aby sme začali rokovania o vstupe do Európskej únie, pretože začať rokovania a stať sa členom Európskej únie, to sú dve rôzne veci. Vy viete veľmi dobre, že každá rokujúca krajina si musela určiť proste orientačný termín vstupu a my sme za takýto orientačný termín označili 1. január 2004. Tak nehovoríme o tom, že sme urobili všetky kroky na to, aby nás prijali do Európskej únie.
A nemôžem si odpustiť ešte jednu poznámku k vašej ironickej poznámke o tom, že kapitoly sa otvárajú, zatvárajú a keď budeme dobrí, usilovní, starostliví, pracovití, tak sa budú automaticky otvárať a zatvárať. Áno, my sme pánu Prodimu povedali, že sa neuspokojujeme s 5 kapitolami. Pani poslankyňa, to bolo podľa mňa správne a vy ste videli, že nakoniec sme dostali 8 kapitol, na čom by som chcel dokumentovať, že nebudeme automaticky prijímať to, čo nám z Európskej komisie budú hovoriť. A pán Prodi si môže žartovať aj o sexe alebo o všetkom. A to, že takýto dôrazný prístup bol správny, tak sa ukázalo v tom, že nebolo tých kapitol 5, ale 8.
(Ruch v sále.)
Nepočujem vás, páni, nehnevajte sa, neviem takto reagovať. Už aj v tom, koľko kapitol sa otvára, aj v tom je diferenciácia krajín. Viete, že s Rumunskom a Bulharskom otvorili menej kapitol a to, že Slovensko má proste možnosť začať rokovania o 8 kapitolách, aj to je už určitá pozícia, aj to je ohodnotenie určitého stavu pripravenosti Slovenska na rokovanie o budúcom vstupe.
Pán poslanec Húska mal vyvážené vystúpenie, ako to obyčajne býva, ale na jednu vec musím veľmi jednoznačne pokojne zareagovať. Pán poslanec, vy ste povedali, že na ministerstve sa konali celoplošné čistky. Pán poslanec, to nie je pravda. Hovorili ste, že celoplošné čistky u všetkých veľvyslancov. Teraz vám vymenujem 12 veľvyslancov, ktorí sú už pomaly 3 roky na veľvyslanectvách, pôsobia tam, my sme pri vláde už 17 mesiacov a naďalej tam pôsobia. Sú to: páni Zelenay, Servátka, Slobodník, Foltín, Hrmo, Tokár, Šimončič, Garajová, Kuchár, Sedlák, Kopecký, Valach. Budete rozprávať, že to boli celoplošné čistky, pán poslanec? Toto ministerstvo vyslalo na zastupiteľský úrad, na naše veľvyslanectvo v zahraničí pracovníčku, ktorá bola na 47. mieste vašej kandidačnej listiny do volieb, na kandidačnej listine HZDS. Zostala pracovať na ministerstve a vyslali sme ju do zahraničia. Tomu hovoríte čistky? Premýšľajte trochu.
(Ruch v sále.)
No, budem veľmi rád, keď mi doručíte zoznam a keď mi dáte nejaké dôkazy o tých čistkách. Budem veľmi rád, a potom ho sem prídem prečítať alebo zverejniť, lebo takto som to naozaj ešte nikde, pán poslanec, nepočul. U vás ma to teda prekvapilo. Ale stačí.
Hovorilo sa tu veľa o tom, kto má aký podiel na tom, že Slovensko dnes rokuje, že je medzi kandidátskymi krajinami, pokiaľ ide o budúce členstvo v NATO a podobne. Znova opakujem: Tieto materiály hovorili o roku 1999 a roku 2000 a fakty sú také, že do konca vašej vlády Slovensko nebolo prizvané na rozhovory, pretože neplnilo politické kritériá. Od minulého roku, pravda je taká, fakt je taký, Slovensko je kandidátskou krajinou NATO, z Helsínk dostalo pozvanie a začalo rokovať. Nič menej, nič viac materiály netvrdia. A k tomu, že ste sa tu tak dlho rozprávali o tom a vyplakávali, čo všetko urobila predchádzajúca vláda. Áno, keď budeme predkladať materiál o celom vývoji, ja neviem, niekoľkých rokov, tak potom sa môžeme tomu venovať. Ale tento materiál hovorí o ostatnom vývoji a myslím si, že obsahuje vyvážený objektívny pohľad na všetky tieto rokovania.
Hovorilo sa veľa o Kosove, o záveroch, ktoré sa robia z tohto vývoja vo svete a podobne. Áno, v mnohých krajinách NATO, v mnohých krajinách Európskej únie sa vedú diskusie o tom, či to bolo správne, či postupovalo NATO správne a podobne. To je pravda, také diskusie sa vedú aj u nás. Ale nebolo by asi korektné argumentovať tým, že ak v niektorej krajine NATO zaznejú nejaké kritické hlasy, že tým vlastne už bola dokázaná nesprávnosť alebo chyba tohto postupu.
Z vystúpenia pána Cupera nebudem reagovať na všetko. Poviem iba jednu vec, že som nebol vymenovaný za osobitného zmocnenca pani Albrightovej, ale generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, a nebudem to tu rozvádzať, ale keby som bol taký priateľ pani Albrightovej, tak moje šance na vymenovanie u generálneho tajomníka by boli veľmi malé. Ale to by už predpokladalo trošku väčšie znalosti. A keď som hovoril, aj táto správa to obsahuje, že Slovensko sa podieľa na rekonvalescencii Juhoslávie, tak áno, v Bratislave sa konala medzinárodná konferencia. Mala pokračovanie, konala sa na pôde Rady Európy v Štrasburgu. Konala sa v Belehrade v Juhoslávii a čoskoro bude jej štvrté kolo a celé toto sa volá Bratislavský proces a je to kladne hodnotené proste zo strany juhoslovanskej opozície a aj predstaviteľov Kosova vrátane srbskej časti tejto oblasti. Toto som mal na mysli, keď som hovoril, že aj dnes vlastne prinášame náš podiel na tom, aby tam došlo k vývoju dobrým smerom.
Toľko by som chcel povedať iba na záver. A chcem iba zopakovať: Hovorili sme o tom, že v oblasti zahraničnej politiky treba maximum konsenzu. Áno, treba, aby aj tu opozícia vystupovala za budúce smerovanie Slovenska, tak ako to bolo určené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, a preto som aj povedal, že vítam politickú deklaráciu zo sobotňajšieho snemu HZDS. A povedal som a za tým si stojím: Za predpokladu, že ju bude plniť, bude to prínos pre budúce postavenie Slovenska v medzinárodných vzťahoch. Toto znovu opakujem a môžem vám povedať, že dnes som bol naposledy na prijatí hlavného veliteľa ozbrojených síl NATO v Európe pána Clarka u predsedu vlády. A ten povedal, že Slovensko si môže posilniť šance na vstup do NATO a získať kladné body. A vymenoval asi tri veci. Jednou z nich bolo, že ak vaša opozícia v parlamente dokáže presvedčiť zahraničie, že to mieni s podporou Slovenska v členstve v NATO vážne, budú to kladné body pre Slovensko.
Myslím si, že toto by malo byť hlavným záverom a hlavným poučením z prerokovania tohto materiálu, ktorý by mal smerovať do budúcnosti, a mali by sme naozaj postupovať tak, aby naše zahraničné smerovanie bolo trvalé a aby pokračovalo bez ohľadu na to, kto je momentálne pri vláde. Boli tam ešte prednesené mnohé veci, s ktorými som súhlasil. Nebudem to všetko spomínať, napríklad to, že o projektoch PHARE máme málo informácií, a preto sú aj tie projekty vypracované zle. Aj ja mám také skúsenosti z terénu a už som sa rozprával s podpredsedom vlády Hamžíkom, že treba, aby naši úradníci, ktorí pracujú na tomto odbore, dávali omnoho viac informácií, aby projekty boli vypracované tak, aby boli prijímané, aby neboli vracané z Bruselu, aby sme neprichádzali o finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii.
Ešte k tomu, o čom hovoril pán Maxon. Áno, myslíme vážne to, o čom hovoríme, keď hovoríme o budúcom zahraničnom smerovaní. Pán Hamžík bol dohodnutý so mnou, že príde na toto zasadnutie parlamentu, ale pretože sa to odložilo zo včerajška, viete, že dnes dopoludnia zasadala vláda, na ktorej, samozrejme, musel byť, a preto sem neprišiel, ale sám sa o to zaujímal. Povedal, že príde, aby tu mohol sedieť a nielen sedieť, ale aj diskutovať a odpovedať na otázky, ktoré sú vlastne aj jeho agendou pri našej európskej integrácii.
Dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za aktívnu účasť, predovšetkým tým, ktorí vystupovali korektne. Ešte sa budeme musieť veľa naučiť, aby sme sa naozaj vyjadrovali bez politického, straníckeho podfarbenia k tým veciam, o ktorých rokujeme, aj keď ide o otázky zahraničnej politiky, kde by miera všeobecného súhlasu mohla byť najväčšia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)