Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán Bárdos hovoril o regionálnej politike a ja si myslím, že do tejto "opery" patria aj úsilia o vytvorenie istých nadnárodných, nadštátnych regiónov. A tu by som chcel pripomenúť, že, samozrejme, nemožno mať námietky proti takejto spolupráci. Obávam sa však, že táto spolupráca sa zatiaľ chápe nie všetkými krajinami ako naozaj vzájomne výhodná, ale ako istý pokus premenou regiónov vlastne deštruovať štátne hranice.
Zajtra sa v Moldave nad Bodvou bude konať konferencia nazvaná Bez hraníc. A je paradoxné, že na tejto konferencii sa zúčastní mesto Moldava nad Bodvou samo, ale až štyria predstavitelia jednotlivých žúp z Maďarskej republiky. To je pomer štyria na jedného. A, samozrejme, aj tu je ďalšia otázka, že pomer rečníkov na tejto konferencii podľa programu, ktorý som mal možnosť si prečítať, je približne 10:1, pokiaľ ide o národnosť, pretože tam vystupujú aj dvaja predstavitelia zo Slovenska, pán minister Harna a vedúci úradu pán Berényi z Úradu vlády.
Tak apelujem aj na pána ministra zahraničných vecí, aby sa predsa len pri týchto otázkach dbalo o vyváženosť, aby to nebolo tak, pokiaľ ide o prideľovanie fondov na tieto akcie, aby nevznikla tá známa slávičo-konská paštéta. Ide o prideľovanie fondov, kde Slovensko dostane tú slávičiu časť a Maďarsko, keďže tam je zastúpené oveľa početnejšie, dostane tú väčšiu časť, nehovoriac o istej snahe urobiť z týchto regiónov niečo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Bárdos hovoril vo svojom vystúpení o stabilite politickej situácie na Slovensku a, samozrejme, tým myslel aj stabilitu vládnej koalície, pretože od toho sa to odvíja. Ja si myslím, že Slovensko je momentálne ako veľmi nehodnoverný partner, čo, vieme, veľmi často zaznieva aj z úst vysokých európskych predstaviteľov, ktorí nielen nezamestnanosť, vysokú nezamestnanosť, kde Slovensko dosiahlo absolútny primát v Európe, ale aj obrovskú rozhádanosť vládnej koalície a nestabilitu tejto vládnej koalície hodnotia ako veľké negatívum Slovenska.
Takže k tej nezamestnanosti radím aj politickú stabilitu ako vstupenku do Európskej únie. A keď už hovoríme o Európskej únii, treba si povedať, že Európska únia má skutočne vytvoriť protipól Amerike ako jeden obrovský trh bez hraníc, kde by jednoducho zbytočné clá netvorili problémy pri predaji tovaru. A treba si povedať aj to, že Slovenská republika musí vstupovať do Európskej únie ako pripravený partner, kde dokážu podniky konkurovať silným zabehnutým európskym firmám, lebo inak budeme skutočne len banánovou republikou a dobrým trhom na odbyt ich výrobkov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána predrečníka, či chce reagovať.
Nech sa páči, pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo.
Veľmi krátko. Čo sa týka stability vládnej koalície, pán kolega Šepták, súčasná vládna koalícia, pokiaľ ide o integračné snahy, či už je to Európska únia alebo NATO, je absolútne presvedčená a jednotná. Takže žiadne rozpory nie sú. A keď ste boli vy vo vládnej koalícii, hoci ste deklarovali, že chcete vstúpiť do Európskej únie a do NATO, vaše skutky boli úplne v rozpore s tým, čo ste deklarovali vo vládnom programe, to znamená, samozrejme, že súhlasím s tým, že stabilita vlády a stabilita v krajine je záležitosť, ktorá je potrebná na to, aby sme mohli uspieť v rámci integračných snáh.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Nie je tu, stráca poradie.
Ďalší je pán poslanec Maxon. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pozitívne som prijal tú časť vystúpenia pána ministra zahraničných vecí, v ktorej konštatoval, že s potešením privítal deklaráciu Hnutia za demokratické Slovensko vo vzťahu k integračným ambíciám Slovenskej republiky v rámci realizácie našej zahraničnej politiky, teda zahraničnej politiky Hnutia za demokratické Slovensko. Trošku som zostal smutný, keď v druhej časti vety nad našimi predsavzatiami, ktoré sú zakotvené v našich základných politických dokumentoch, istým spôsobom vyjadril pochybnosti.
Vážený pán minister, vážené dámy a páni, okrem deklarácie Hnutia za demokratické Slovensko, ktorá bola prijatá na transformačnom sneme v Trnave, sme sa veľmi jasne a zrozumiteľne vyjadrili aj k našej zahraničnej politike v politickom programe Hnutia za demokratické Slovensko. V tomto politickom programe veľmi jednoznačne uvádzame, že úlohou zahraničnej politiky je vytvárať optimálne postavenie štátu v systéme medzinárodných vzťahov, zabezpečovať jeho vonkajšie záruky na základe medzinárodných zmlúv a na základe členstva v medzinárodných organizáciách a zoskupeniach. Slovenská republika musí budovať svoje vzťahy so susednými krajinami a ostatnými štátmi na princípoch suverenity, priateľstva, vzájomnej výhodnosti a korektnosti. Národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky je zaručenie jej zvrchovanosti, suverenity, územnej integrity, nenarušiteľnosti hraníc, bezpečnosti a hospodárskej prosperity. Jeho naplnenie vidíme v nadobudnutí plnohodnotného členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v NATO.
Vážený pán minister, predovšetkým z hľadiska vášho postavenia v oblasti zahraničnej diplomacie by som vám odporučil a chcel vás požiadať, aby ste s týmito závermi a s týmito jasne definovanými cieľmi zahraničnej politiky Hnutia za demokratické Slovensko podľa vašich možností a podľa vašej ochoty pracovali aj v zahraničí.
Dámy a páni, tieto zámery zahraničnej politiky Hnutia za demokratické Slovensko sú, prirodzene, pre nás záväzkom. A rovnako sa netajíme s tým, že v elektoráte našich voličov nám istým spôsobom môže vyvolať problémy. Z toho pohľadu by som chcel povedať, že nemôžem akceptovať výzvy pána poslanca Šebeja, aby sme presviedčali našu skupinu voličov.
Dámy a páni, keď sme si to dali do nášho politického programu, nepotrebujeme, aby nás pán poslanec Šebej vyzýval na to, aby sme kultivovaným spôsobom postupovali voči elektorátu našich voličov. Je to náš politický záväzok a my tak postupovať budeme. A možno tak odľahčene a humorne povedať, že pán poslanec Šebej ľahko formuluje takéto výzvy, pretože, dámy a páni, je ľahšie na základe faktov, pravdivých faktov za a proti presvedčiť elektorát voličov, ktorý sa zmestí do jedného autobusu, ako elektorát voličov, ktorý má potenciál milión alebo miliónstotisíc voličov. Ale napriek tomu, vážené dámy a páni, tento záväzok na seba berieme, ale ešte raz opakujem, považujem za nenáležité, aby nás na to vyzýval pán poslanec Šebej.
Dámy a páni, možno ešte jedna poznámka vo vzťahu k rozprave. Pán poslanec Ošváth tu v tejto chvíli nie je, napriek tomu si dovolím povedať: Pán poslanec Ošváth, neklamte túto snemovňu. Nevyužívam v tejto chvíli imunitu, ktorá sa na mňa vzťahuje, ale ak by ste vo vzťahu k veľvyslankyni v Rade Európy, pani veľvyslankyni Eve Garajovej hovorili pravdu, tak by ste museli povedať, že ste vyvinuli maximálne možné úsilie na to, aby bola odvolaná. Špeciálne sa tomu venuje jeden z podpredsedov vlády. Pán minister zahraničných vecí určite vie ktorý. A jednoducho sa to nepodarilo dosiahnuť, pretože to pán prezident nepodpísal. Tak nazývajte, prosím, veci pravými menami, ako sú.
Dovoľte mi však povedať niekoľko poznámok k tlači 535, k prioritám zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003. Predovšetkým, vážený pán minister, mám výhrady k tej časti, kde sa hovorí o ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Túto stať považujem za absolútne nedostatočne spracovanú, pretože už mnohokrát, aj tu v rozprave bolo povedané, že pokiaľ bude všeobecná vôľa oboch strán z hľadiska plnenia politických kritérií nášho integračného procesu do Európskej únie a do transatlantických štruktúr, tak mimoriadne dôležitá bude predovšetkým ekonomická pozícia. A z hľadiska ekonomickej pozície je tento materiál podľa môjho názoru veľmi nedostačujúci a o chvíľočku poviem prečo.
Predsa mi dovoľte zmieniť sa ešte o niektorých veciach, ktorým nie celkom dobre rozumiem.
Vážený pán minister, v druhom odseku, myslím si, že je to druhý odsek, v ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky píšete: "Slovenská republika by sa v nadchádzajúcom období mala aktívne zúčastňovať na práci medzinárodných finančných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska investičná banka či Rozvojová banka Rady Európy, ktorých zdroje a know-how využíva a naďalej bude využívať v transformačnom procese."
V zásade s celým tým textom súhlasím. Neviem, pán minister, či sú vám známe peripetie v súvislosti s obsadením významného miesta v Rozvojovej banke Rady Európy, a neviem, či sú vám známe stanoviská vašich úradníkov. Tu veľmi intenzívne prezentujeme náš, povedal by som, optimálny ťah pracovať v týchto inštitúciách na základe individuálnych, osobných záujmov. Vaše ministerstvo nedalo odporučenie na to, aby v Rozvojovej banke Rady Európy pracoval zástupca Slovenskej republiky. Považujem to za bezprecedentnú vec a považujem to za hanbu v oblasti zahraničnej politiky vo vzťahu k medzinárodným finančným inštitúciám. Ak hovorím o tejto inštitúcii, tak viem, o čom hovorím, pretože pôvodne to bol Sociálny fond Rady Európy. Aby tento Sociálny fond Rady Európy mohol aktívne pracovať, tak bol v tomto období konštituovaný ako Rozvojová banka Rady Európy. Napriek negatívnym stanoviskám vašich úradníkov vaša pracovníčka rozviazala s ministerstvom zahraničných vecí pracovný pomer na minútu a nastúpila do tejto Rozvojovej banky pre Radu Európy a nastúpila tam nakoniec aj preto, že bola celkom pri zrode myšlienky, aby sa Slovenská republika stala členskou organizáciou tohto fondu. A jej odbornú spôsobilosť posúdili ľudia, ktorí majú tú kompetenciu, aby bola riadnou pracovníčkou tejto inštitúcie.
Len, mimochodom, vážené dámy a páni, táto pani, ktorú neodporučilo ministerstvo zahraničných vecí na základe individuálnych, osobných záujmov niektorých úradníkov, bude mať na starosti predovšetkým štrukturálne fondy strednej a východnej Európy. Takže podotýkam, chcel by som upozorniť, že táto osoba nikdy nemala nič spoločné s Hnutím za demokratické Slovensko.
A dovoľte mi povedať niekoľko skutočností, ktoré ma napĺňajú istým pesimizmom vo vzťahu k dokumentu, ktorý tu prezentujete.
Vážené dámy, vážení páni, náš integračný proces naozaj môže byť úspešný len vtedy, ak bude na Slovensku stabilizovaná ekonomika. A veľakrát sa hovorilo o tom, aké parametre výkonnosti slovenskej ekonomiky boli v predchádzajúcom období a s akými problémami musí v tomto období zápasiť súčasná vláda.
Vážené dámy a páni, s problémami musí zápasiť každá vláda a ak s nimi zápasí úspešne, tak by sa aj úspechy mali dostavovať. Aké úspechy však dosahujeme vo vývoji miery nezamestnanosti? Vážené dámy a páni, použijem materiál môjho poslaneckého kolegu pána Sergeja Kozlíka. Toto je vývoj miery nezamestnanosti v percentách. Toto je rok 1998. Toto je rok 1999 a toto je prognóza na rok 2000. To je jedno z mimoriadne vážnych kritérií z hľadiska našich integračných snáh.
Ďalší, ak hovoríme o makroekonomickej stabilizácii slovenskej ekonomiky, aj vo vzťahu k našim integračným ambíciám, tak, vážené dámy a páni, toto je jasný a zrozumiteľný graf vývoja miery inflácie Slovenskej republiky za predchádzajúce obdobie. V miere inflácie zo 6,7 % sme vyleteli za krátke časové obdobie na mieru vyššiu ako 10 %, podľa absolútnych čísiel na 14,3 %, podľa posledných údajov Štatistického úradu, priznávam, na objem 10,3 %.
Aby som už toto ekonomické expozé nejakým spôsobom dotiahol postupne do konca. Vážené dámy a páni, ak máme mať integračné ambície, tak preto, aby sme tam vstúpili ekonomicky silní a aby tam ekonomicky silní vstúpili aj občania Slovenskej republiky. Za mimoriadne významnú skupinu občanov Slovenskej republiky treba považovať poberateľov starobných dôchodkov. Vážené dámy a páni, toto je vývoj reálnych starobných dôchodkov v tomto období. Toto je východisko v roku 1994, toto je stav v roku 1998 a toto je stav v roku 1999. Od roku 1994 medziročne rástli dôchodky v rozsahu 3 - 6 %. V tomto období tu predpokladáme prepad 6,6 %. Dámy a páni, ak máme integračné ambície, tak predovšetkým realizujme tieto integračné ambície prostredníctvom našich občanov, aby vstúpili do európskych inštitúcií a do Európskej únie ako ekonomicky a sociálne stabilizovaní a silní.
Dámy a páni, venoval som pár viet vývoju z hľadiska ekonomiky vo vzťahu k starobným dôchodkom. Dámy a páni, od roku 1993 sme v roku 1999 zaznamenali po prvýkrát reálny pokles miezd. A ten reálny pokles miezd mal hodnotu 3,1 bodu. Toto je graf vývoja reálnych miezd za ostatné obdobie.
Vážený pán minister, to je dôvod, vzhľadom na existujúci stav slovenskej ekonomiky, prečo kritizujem materiál, kde sú definované priority zahraničnej politiky na roky 2000 až 2003. A tieto skutočnosti hovorím preto, lebo pasáž, ktorá sa venuje ekonomickým parametrom, je podľa môjho názoru absolútne nedostatočná a je nedostatočná predovšetkým vo vzťahu k aktuálnej ekonomickej situácii Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, z hľadiska našich integračných ambícií a úspešnosti približovacieho procesu má nepochybne mimoriadny význam vývoj kurzu slovenskej koruny vo vzťahu k významným zahraničným menám. Vážené dámy a páni, toto je vývoj slovenskej koruny vo vzťahu k americkému doláru. Toto je rok 1998, toto je rok 1999, mierne zlepšenie, ale nie vzhľadom na reálny vývoj kurzu slovenskej koruny, ale vzhľadom na niektoré opatrenia Národnej banky vo vzťahu k legislatíve, a toto je predpokladaný ďalší vývoj.
Vážené dámy a páni, vy ste nám veľakrát vytýkali, že sme síce prezentovali naše ambície stať sa členom Európskej únie, ale že sme v reálnej politike tieto ambície nedostatočne napĺňali. Vážené dámy a páni, vy môžete prezentovať čokoľvek, ale pokiaľ sa ekonomika Slovenskej republiky bude vyvíjať tak, ako sa vyvíja v tomto období, tak nemáte absolútne reálnu šancu, aby to, čo prezentujete prostredníctvom vyhlásení, ste v reálnej politike naplnili. A ak by sa vám to náhodou podarilo naplniť, tak hrubým spôsobom poškodíte občanov Slovenskej republiky.
Takže som presvedčený, že pokiaľ by sme sa mali vážnejšie zaoberať tlačou 535 - priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 -, tak by sme mali predovšetkým veľmi intenzívne diskutovať o časti, v ktorej sa píše o ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Ale ekonomická dimenzia musí vychádzať z reálnych skutočností, ktoré v súčasnej ekonomike existujú. A niektoré reálne ekonomické parametre som sa snažil prezentovať, snažil som sa ich prezentovať preto, aby ekonomickej situácii Slovenskej republiky aj z hľadiska integračných ambícií bola venovaná podstatne väčšia pozornosť, ako to bolo dosiaľ, a podstatne väčšia pozornosť, ako to je v tomto materiáli, ktorý v tejto chvíli prerokúvame.
Vážené dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Prvá je pani poslankyňa Aibeková, posledný je pán poslanec Jasovský.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcem nadviazať na slová pána poslanca, čo sa týka ekonomickej náplne zahraničnej politiky. Napokon aj základný dokument - programové vyhlásenie vlády - hneď v prvej vete v časti zahraničná politika hovorí o tom, čo vlastne vláda chce v tejto oblasti robiť. A v prvej vete hovorí aj o zabezpečení prosperity a lepšej kvality života. Tak skutočne toto smerovanie bude mať vtedy zmysel a vtedy ho budú podporovať občania Slovenskej republiky, keď pocítia aj tieto slová z programového vyhlásenia vlády.
Viem, že pán minister je jeden z najdôveryhodnejších členov vlády Slovenskej republiky a ja sa s ním aj stotožňujem, za tieto chyby v ekonomike naozaj nezodpovedá váš rezort. Ale napriek tomu, pán minister, keďže aj vy ste hovorili o personálnej politike vo svojom vystúpení, aj pán poslanec Maxon, naozaj táto oblasť sa vám nie veľmi vydarila. Vy ste sľúbili pri nástupe do funkcie, že budete presadzovať na miesta diplomatov kariérnych diplomatov a predovšetkým ľudí, ktorí majú príslušné vzdelanie a kvalifikáciu v tejto oblasti.
Často ste zdôvodňovali odvolanie veľvyslancov, ktorých navrhovala naša vláda, práve týmito, a nie politickými kritériami. Bohužiaľ, prax ukázala, že opak bol pravdou, že tam boli len a len politické kritériá. Veľmi dobre viete, akých veľvyslancov ste často vyslali. Keď u nás bola kritizovaná lekárka naša kolegyňa poslankyňa, že mala byť veľvyslankyňou jednej z najvýznamnejších krajín sveta, takisto ste poslali lekára poslanca do podobne dôležitej krajiny. Poslali ste dokonca riaditeľa Technických služieb. A ďalšie a ďalšie by som mohla menovať. Takže v tom sa vám celkom tá politika...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcem nadviazať na vystúpenie predrečníka pána poslanca Maxona, ktorý povedal, že správa je v oblasti ekonomickej z hľadiska integračných ambícií málo rozpracovaná. Málo kritická je správa z hľadiska integračných ambícií aj v oblasti legislatívy. Program aproximácie, ktorý sme vypracovali, s postupnosťou krokov na jednotlivé zákony, kedy, kto urobí zosúladenie týchto zákonov, tento program sa hrubo, ale hrubo nedodržiava, pán minister. To sú veci, ktoré sa ťažko dobiehajú, pretože tieto legislatívne úpravy treba rozpracovať aj na systémovú súvislosť ďalších zákonov. Navyše, situácia sa sťažuje, pretože v Európskej únii sa stále prijímajú ďalšie záväzné materiály. Takže sa nedá len vyhlasovať, aké máte krásne želania, treba to želanie napĺňať aj prácou. A žiaľ, pán poslanec Maxon mal plnú pravdu. Tu sú krásne vyhlásenia, ale reálne plnenie podmienok na vstup veľmi pokrivkáva. A grafy, ktoré ukázal, ktoré jednoznačne dokumentujú zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu Slovenska, jasne ukazujú, že bude úspechom, keď sa koniec vášho volebného obdobia dostane tam, kde ste vlastne Slovenskú republiku v roku 1998 prevzali.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Pán poslanec Maxon, vy ste vo svojom vystúpení vyzývali pána poslanca Šebeja, aby vás na nič nevyzýval. Ja vám neupieram toto právo, ale zároveň si myslím, že ani vy nie ste oprávnený vyzývať pána ministra zahraničných vecí, aby sa riadil zahraničnopolitickými cieľmi HZDS, tak ako ste to urobili vo svojom vystúpení, pretože pán minister zahraničných vecí je viazaný programovým vyhlásením vlády v oblasti zahraničnej politiky, pričom však nie je vylúčené, že tieto ciele môžu byť totožné.
K druhej otázke, kde ste spomenuli personálne riešenie zahraničných zastupiteľstiev Slovenskej republiky, chcel by som vám povedať, že v žiadnom prípade som neklamal, ako ste to uviedli. Len vy ste ma nie dosť dobre počúvali, pretože som hovoril o veľvyslancoch, ktorí majú nejakým spôsobom blízko k HZDS a stále sú vo funkcii bez ďalšieho rozvíjania. Ak by ste chceli, pretože krátkosť času mi to neumožňuje, veľmi rád si s vami kedykoľvek o problematike zastúpenia Slovenskej republiky pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy podiskutujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi rád som si vypočul dnešné dve vystúpenia pána ministra zahraničných vecí a veľmi rád by som uveril orientácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Ale pokiaľ porovnám množstvo zmlúv, ktoré naša vláda uzatvorila so zahraničím len za posledný rok fungovania tejto vlády, boli ich desiatky zo všetkých oblastí, ktoré sa dotýkali života rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií. Len v leteckej doprave sme uzatvorili množstvo zmlúv a pripravili sme množstvo destinácií na to, aby Slovenské aerolínie ako národný letecký dopravca, ale aj iné spoločnosti, ktoré na Slovensku fungovali, mohli lietať do krajín Európy a do krajín, ktoré súvisia a ktoré majú vzťah k nášmu Slovensku.
Netreba konštatovať a komentovať to, čo urobila súčasná vláda, resp. predchádzajúci pán minister so Slovenskými aerolíniami, kde ich dostal. Otázky Helsínk, myslím si, že boli obrovským úspechom predchádzajúcej vlády, kde bolo dosiahnuté to, že transeurópske koridory prechádzali Slovenskom a my sme mali za cieľ do roku 2005 napojiť sa na sieť európskych magistrál tak, aby Slovensko bolo dôstojným partnerom, aby na Slovensko chodil zahraničný kapitál, tak ako to povedal pán Roth: "My na svoju činnosť používame diaľnice." Je to hanba pre dnešnú súčasnú vládu.
Čo urobila súčasná vláda? Začala obchodovať s pohľadávkami. Umelo zastavila výstavbu diaľnic. Takže dokázala predať pohľadávky za 550 miliónov, ktoré boli vyplatené do niekoľkých dní, a firmy, ktoré neboli ochotné pohľadávky predať, dnes penalizujú Slovenskú správu ciest. Kto zaplatí tieto ďalšie milióny, ktoré idú z peňazí daňových poplatníkov?
Otázka kombinovej dopravy. Slovensko je malá krajina na to, aby tu fungovala kombinovaná doprava. Pán minister Palacka dva dni po nastúpení do vlády išiel otvárať terminál kombinovanej dopravy v Nových Zámkoch. Dnes je všetko toto zrušené. Nič na Slovensku nefunguje, pretože bez vzťahu k iným krajinám je to nemožné.
Mohol by som hovoriť o tranzite v železniciach, kde je známa skutočnosť, že tranzit v roku 1999 sa skončil cez Slovensko.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon, pýtam sa, či chcete reagovať. Áno.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Pán poslanec Ošváth, ja som vás naozaj veľmi pozorne a dobre počúval na rozdiel od vás, ktorý ste sa rozhodli, že budete komentovať moje slová, a vôbec ste neboli prítomný v rokovacej sále. A za tým, čo som povedal, si stojím. Nikdy by som si nedovolil pána ministra zahraničných vecí vyzývať. Ja som pánu ministrovi zahraničných vecí odporučil, a dokonca som použil slovo láskavý, že mu dávame k dispozícii náš politický dokument v oblasti zahraničnej politiky a, pokiaľ uváži, aby o tomto politickom dokumente informoval svojich zahraničných partnerov.
Dámy a páni, vo vzťahu k našim ambíciám v integračnom procese treba naozaj mimoriadne zdôrazniť, viac je tento materiál smerovaný k tomu, že sme zaznamenali v ostatnom období pomerne slušné úspechy v tejto oblasti. Dámy a páni, opäť to musím prezentovať do tej ekonomickej polohy. V roku 1999 očakávané investície zo zahraničia poklesli o 40 %. Rozhodujúca časť zahraničných investorov sa skoncentrovala len do Bratislavy, Trnavy, prípadne Trenčína. Z Banskobystrického a Žilinského kraja bol v minulom roku reálny čistý odliv zahraničného kapitálu. Prešov a Košice zaznamenali absolútne nepatrný rast. Takže opäť je to tá disproporcia medzi prezentovanými úspechmi a reálnymi úspechmi v oblasti ekonomickej situácie vo vzťahu k zahraničným investorom a vo vzťahu k zahraničiu ako celku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník. Pripraví sa pán poslanec Cuper.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
je to aj výhoda, aj nevýhoda, keď človek hovorí ako takmer posledný, pretože ešte bude hovoriť pán Cuper, ale preto vlastne tu môžem len niekoľko vecí apodikticky zopakovať.
Pán predrečník Maxon zdôraznil, že sa prijala deklarácia. Chcel som povedať to isté, aj s tou druhou časťou dodatku, že nebolo treba ju spochybňovať. Chcel som zdôrazniť ešte jednu apodiktickú tézu, že zase pán exminister a pán poslanec Maxon ukázal, ako je vzájomne prepojená vnútorná a zahraničná politika. A tá tretia apodiktická téza - dúfam, že ju nevyužijú v Site ako zrnko múdrosti - znie: Presvedčiť terajšiu koalíciu o našej pravde je ťažšie, ako pre mňa nie akurát najmladšieho poslanca tohto snemu vykotúľať dvadsaťkilový balvan na vrch Gerlachovského štítu. Takže ja si nerobím ilúzie, že vás o niečom presvedčím. Ale presvedčím, dúfam, aspoň značnú časť tých slovenských občanov, ktorí nás počúvajú.
O niektorých veciach netreba znovu zoširoka hovoriť. Ja si myslím, že správa, ktorú predložilo ministerstvo zahraničia a pán minister predniesol, ukazuje hlavné smerovanie našej zahraničnej politiky. A tu sme sa všetci zhodli, že je to asi jediná možná cesta pre Slovensko.
Na druhej strane by som sa chcel podrobnejšie, aj keď to bude také útržkovité, pristaviť pri niektorých momentoch, aj keď tu odzneli. To, čo predviedol pán poslanec Weiss pri stretnutí s pánom Martinom, aj keď sa o tom, samozrejme, v správe nehovorí, je typická ukážka očierňovania autentického Slovenska pred cudzinou. Len s jeho vedomím, alebo len za jeho mlčania v tom najlepšom prípade, si mohol dovoliť povedať pán Martin z Európskej únie takú hlbokú urážku, akú vyslovil, keď dal pod jednu odmocninu alebo do jednej zátvorky, alebo do jednej vety pána Haidera a pána Mečiara. To sú predsa celkom iné veci. A koho tu treba presviedčať, pán Weiss by si mal veľmi dobre pamätať ako vystupoval bývalý premiér pri oslavách 50. výročia skončenia vojny, aké tézy vyslovil o Slovensku, a tak ďalej a tak ďalej. Takže dávať ho na jednu rovinu s Haiderom alebo so Žirinovským, prípadne ďalšími, Le Penom, to je niečo, čo je cielená urážka Slovenska. A pán Weiss sa ochotne na tejto urážke podieľal, participoval na tejto urážke, pretože sa mu hodí do politických krámov, veľmi krátkodobých a akosi nie veľmi úspešných.
Ja by som totiž odcitoval, keď už som pri tejto veci, ktorá sa týka najmä pána Weissa, a najmä toho, kam doviedol ako predseda SDĽ svoju stranu pri voľbách v roku 1994, keď chýbalo jedenásťtisíc hlasov, aby sa vtedajšia koalícia - alebo sedemnásťtisíc, možno sa mýlim, ale to je jedno, jedenásťtisíc alebo sedemnásťtisíc hlasov -, aby sa vôbec tá Spoločná voľba dostala do parlamentu. Odcitujem vám pána Herberta Ďurkoviča, bývalého vysokého funkcionára Komunistickej strany, ktorý vo svojom článku uverejnenom v dvoch číslach Hospodárskeho denníka kritizuje dosť aj HZDS, to nepopieram, ale píše aj o vás: "Nerozumiem, prečo sa tieto ľavicové strany dali zatiahnuť do takejto hry a naletieť pravici. Alebo v samom vedení Strany demokratickej ľavice sú ľudia sledujúci jej kompromitáciu?" To je otázka, ku ktorej by som aj ja mal komentár. Možno niektorí sa presídlia potom do inej strany. Ale to je otázka. "Už samo obsadenie," citujem ďalej, "ministerstva financií pani Schmögnerovou mohlo sledovať tento zámer. A to asi nebude jediný prípad vo vláde. Priznám sa, osobne som presvedčený, že ľavicové vládne strany sa zo súčasného hlbokého prepadu svojich preferencií už nedostanú a ich osud bude podobný ich predchodcom."
Vraciam sa zase k správe ministerstva zahraničia. Ak v tej zahraničnej správe je dosť vyvážený postoj aj k našim východným susedom, aj k tomu, že naozaj musíme mať dobré vzťahy aj s Ruskom, aj s Ukrajinou, aj s Bieloruskom, aj s inými štátmi bývalého Sovietskeho zväzu, je neprijateľná téza, s ktorou vystupuje pán Šebej, dnes vysoký funkcionár tohto štátu, ktorý vyhlasuje, že, zase citujem, v televíznej besede v poslednú februárovú nedeľu tohto roka na otázku v súvislosti s NATO, kde vlastne má naša krajina nepriateľov, pred ktorými sa máme chrániť, označil za tohto nepriateľa Rusko, nie Ruska, ale Rusko. Predstaviteľ nášho štátu, akým je dnes František Šebej, musí byť vo svojich politických stanoviskách v súlade so štátnou politikou nášho štátu a rešpektovať ju. A štátna politika hovorí o vyváženosti vzťahov k Západu i Východu. V našom štátnom záujme je pestovať dobré vzťahy s Ruskom, aj s Ruskom. Vieme, že obchod s touto krajinou má pre nás existenčný význam. Je rozhodujúcim dodávateľom surovín a energonosičov pre našu krajinu.
Ako by si toto, to už hovorím ja, nie pán Ďurkovič, neuvedomoval pán Šebej. Ako by naozaj chcel docieliť, aby nám Rusko vypovedalo naše zmluvy, aby sa Slovensko dostalo do závozu, do krachu, do ekonomického krachu. O to ide? Tak potom je to veľmi čudná politika a vlastne politika, ktorú od začiatku presadzovala VPN, to politické hnutie, ktoré tento štát nechcelo a ktoré dnes hrá takú úlohu v slovenskej politike, úlohu až neuveriteľnú, že táto strana, ako povedal pán Maxon, aj keď to zoberieme obrazne, strana, ktorá disponuje maximálne 30 000 hlasmi zo 4 200 000, si dovoľuje rozhodovať o veciach, o ktorých by mala mlčať, pretože by sa inak nikdy nedostala do parlamentu, má v rukách Fond národného majetku. Uvedomujete si to? Na protest proti odvolaniu bývalého predsedu tu začala táto strana, stranička pomaly štrajkovať. Takže takéto sú tieto veci.
Dotknem sa ešte tej veci, o ktorej by som mohol hovoriť veľmi dlho, pretože, nehnevajte sa, ak to mám nazvať sebachválou, ale v období 1994 až 1998 sa málokto, azda s výnimkou pána neprítomného poslanca môjho kolegu Kalmana, zúčastnil na rokovaniach o rozširovaní Európskej únie ako ja, nie za to, že som to ja, ale z titulu funkcie predsedu zahraničného výboru. Môžem vám povedať a už som to tu niekoľkokrát povedal, že vstup do Európskej únie je hudba dosť vzdialenej budúcnosti. Naposledy to nakoniec povedal aj podpredseda vlády Mikloš, ktorý hovorí, že do Európskej únie vstúpime v roku 2008. Nehovorím, že to, čo povedal pán Mikloš, je Sväté písmo, ale v každom prípade je to reálny pohľad na skutočnosť, nielen pre Slovensko, pre všetky štáty tohto regiónu, ktoré sa ta chcú dostať. Tie predstihy, ktoré tu prebiehajú, to je naivné. Samozrejme, že sa musíme usilovať a musíme robiť všetko pre to, aby sme sa ta dostali.
Keď už hovorím zase o pánu Šebejovi - preskočím zase späť k nemu -, to, čo tu predniesol o štátnych záujmoch a záujmoch občanov, to je zase v jeho prípade, v prípade toho množstva ľudí, ktoré stoja za ním, až smiešne. Keby sme takto začali uvažovať a zase sa presunuli zo zahraničnej politiky do domácej politiky, je vari záujmom väčšiny slovenských občanov, Slovákov, ktorí sa cítia Slovákmi, že sa likviduje Matica slovenská? Alebo sú to iní občania za to, že majú takéto názory? Alebo sú občania len naši svetoobčania, ktorí by nás najradšej zbavili energetickej základne v Rusku a posunuli nás kam? Kto postaví nejaké iné plynovody a ropovody v období tejto vlády? A to nemyslím na predčasné voľby, ale aj keby boli tie voľby v normálnom čase. Kto? Tu je zase otázka, ktorej sa to týka.
Alebo keď som hovoril o prepojení vnútorných a zahraničných záujmov, vnútornej, zahraničnej politiky, čo je to Gabčíkovo, prosím vás? Je to problém domáci alebo problém zahraničný? Je domácim problémom, že členka SDĽ pani Schmögnerová sa usiluje Gabčíkovo predať alebo dať do prenájmu belgickej firme ABB? Nedávno pán Binder, ktorý je spätý s Gabčíkovom väčšmi ako všetci ostatní dokopy, povedal a zistil, že firma ABB má v Budapešti prevádzku, má v Budapešti expozitúru. Takže komu by sme chceli dať do prenájmu Gabčíkovo? Komu? Maďarsku, aby si urobilo s ním také plány, aké chce? Nielen plány na nepostavenie ďalších stupňov alebo ďalšieho stupňa súvisiace aj s mostom Valérie. Alebo komu? Belgicku? Toto sú zradné plány, toto sú plány, pre ktoré SDĽ, ak od nich neodstúpi, môžem garantovať, nie garantovať, ale predpovedať, garantovať to nemôžem, samozrejme, len predpovedať, sa nedostane ani do parlamentu, pretože to, čo pácha, a ak to pácha vedome, a pácha to vedome, lebo pani Schmögnerová robí svoju politiku, ktorá tu bola kritizovaná aj pánom Ďurkovičom, to je otrasné.
Je ešte jedna otázka, ktorá sa týka zahraničnej politiky a o ktorej sa tu treba zmieniť. Sú to vzťahy s naším susedom - s Maďarskom. Nepochybujte o tom, že nielen môj osobný záujem, ale záujem slovenského národa je dobré spolunažívanie s maďarským národom. Sme susedia, tak určil osud, žijeme tu tisíc rokov spolu a ak Pán Boh dá, budeme tu žiť ešte ďalších tisíc rokov, kým nejaký asteroid nezničí našu planétu. Dúfajme, že sa to nestane. Neželám to nikomu. Ale postoj, ktorý zaujíma Maďarská republika k nám, je prinajmenšom čudný. Musím začať od konca.
Ako áno, ako nie, dozvedel som sa, že pri terajšom stretnutí najvyšších štátnych predstaviteľov v Maďarsku sa dostali na pretras dve otázky, ktoré nastolilo Maďarsko. Jedna otázka je požiadavka - hovorím to, samozrejme, ako som počul, možno to nie je pravda, ale je to zo spoľahlivých prameňov -, je to jednak otázka nastolená tak, že treba zrušiť Benešove dekréty, známe dekréty. A druhá otázka, ktorá bola nastolená a ktorá nakoniec odznela aj z úst ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky pána Mártonyiho, je zasahovanie do administratívneho členenia Slovenskej republiky. To členenie, ktoré pripravila Demokratická strana, jej exponent pán Nižňanský, jediná strana, opakujem to tu, ktorá požadovala, aby bola zmenená preambula ústavy, aby z nej bola odstránená aj zmienka o slovenskom národe, tá dostala prioritu alebo právo zostavovať, navrhovať územné členenie. To územné členenie je navrhnuté tak, aby sa umelo vytvorili dve župy alebo dva kraje - Gemerský a Košický, kde sa umelo v rozpore so sčítaním ľudu z roku 1991 vytvorila umelá maďarská väčšina.
A keďže tu prítomný pán Kvarda - ktorého sa spýtam aj v súvislosti s jeho vystupovaním v Bruseli, ako to vlastne bolo -, a keďže pán Kvarda vo svojom známom článku písal, že aj západné Slovensko by sa malo rozdeliť vodorovne, to znamená, že s delením východného Slovenska je spokojný, citujem pána Kvardu, "mal by zostať Žitný ostrov nerozdelený, jednotný, samozrejme, v Komárňanskej alebo Novozámockej župe, ako sa rozhodnú", tak vzniká reálne nebezpečenstvo, že tieto teraz nastolené požiadavky v Budapešti sa ktosi bude usilovať presadiť, zase za veľkej iniciatívy Demokratickej strany a Strany maďarskej koalície a za asistencie, ak tak mám povedať, pána predsedu vlády Dzurindu, ktorý podpísal akúsi dohodu medzi SDK a SMK, o ktorej slovenskí občania nevedia a zrejme sa dlho nedozvedia, aká je, ale nakoniec sa to aj tak dozvedia. (Hlasy v sále.) No je to smutné, viete. Vy neviete, áno, to je pekné. Myslel som si, že to hovorí pán predseda SDĽ. Keď to vy neviete, tak teda tu hráte divadlo, divadielko, ktoré je veľmi milé od vás, ale nie je veľmi zaujímavé.
Je tu otázka vzťahov. Pán minister zahraničia, neviem, či ste čítali dokument, ktorý sa volá Za občianske Maďarsko a ktorý vyšiel v angličtine - takže si ho môžeme prečítať aj my, čo nevieme po maďarsky - v druhej polovici roku 1998, kde sa hovorí o politike maďarskej vlády aj vo vzťahu k menšinám. Hovorí sa tam jednak o tom, čo je pre Slovákov neprijateľné, hovorí sa o tom ako o samozrejmej veci, že Maďarsko sa stane členom Európskej únie skôr než Slovensko a že bude musieť požiadať Európsku úniu o výnimku, aby sa mohli stýkať občania Maďarska aj s občanmi susedných štátov. Predpokladá sa, že Slovensko ešte nie je členom únie a bude potrebné ináč sa pridržiavať, samozrejme, aj imigračnej, aj vízovej politiky Európskej únie. Toto sú bezočivé vyhlásenia - keď to mám povedať najjemnejšie, ako môžem -, toto sú bezočivé vyhlásenia, ktoré zase vystupujú voči Slovensku ako k Felvidéku, ako k nejakej podriadenej krajine, s ktorou možno robiť, čo sa chce.
Ďalej sa hovorí o zvyšovaní financií, finančnej podpory pre maďarské politické subjekty v susedných štátoch, teda aj na Slovensku. Už som spomínal - a neviem, ako mi odpovie pani ministerka financií -, že v roku 1993 mal dostať pán Duray - ten odišiel, keď videl, že som tu - vyše 60 miliónov forintov z týchto zdrojov. Boli za to zaplatené dane, platia sa za to dane? Som zvedavý, čo na to odpovie ministerka financií.
Čiže opakujem: Je naším záujmom, neskreslite to, prosím, aby sme mali dobré vzťahy s Maďarskom, ale tieto vzťahy sa musia uzatvárať alebo rozvíjať na základe parity, na základe rovnocennosti. Neviem si predstaviť, či by si dovolilo Maďarsko vystupovať voči Slovensku tak, ako vystupuje, keby sme boli trikrát takí veľkí, ako sú oni. Takže tento problém treba vyriešiť. Hovoril som o konferencii, ktorá sa začína zajtra, bude trvať dva dni v Moldave nad Bodvou a týka sa regionálnej spolupráce. Som za regionálnu spoluprácu, aj keď sa mi bridí, priznám sa, to, čo sa chce z tejto regionálnej politiky robiť. Keď sa vytvára Karpatský euroregión, alebo sa chce vytvárať Karpatský euroregión so zjavným cieľom, aby tam jedna krajina hrala dominantnú úlohu, ktorá nakoniec k tým Karpatom má najďalej zo všetkých krajín, ktoré sú do tejto hry zapojené, tak to asi nie je celkom s kostolným poriadkom.
Keď pán Kvarda, čo nie je tiež s kostolným poriadkom, ide do Bruselu a vyhlási, že konečne má možnosť hovoriť po maďarsky - lebo na Slovensku, to nepovedal, ale tak to vyznievalo, na Slovensku mi to zakazujú -, tak je to niečo, čo je zase proti slovenským záujmom, pretože to vytvára istý dojem, ako keby na Slovensku naozaj vládli nejaké drastické pomery.
Mohol by som ešte hovoriť dlho, ale chcel by som povedať aj pánu Ošváthovi: Pán Ošváth, cením si, že sa vám páči môj syn ako diplomat. To je od vás pekné. Ale, preboha, ako môžete - to sa vám neotvára nožík vo vrecku, mne by sa síce mal - vôbec takú otázku nastoliť, otec a syn? Predstavte si, že ja by som sa chcel s vami súdiť, ale nesúdil by som sa s vami pre niečo vymyslené, ja neviem prečo, ale súdil by som sa s vaším synom, ak ho máte, alebo s vašou ženou. Čo to tu pletiete dokopy? Syn je kariérny diplomat a sám ste povedali, že nemá nič spoločné s HZDS, to neznamená, že je proti HZDS. Ale je diplomat. Tak prečo do tohto pletiete môjho syna? To je naozaj nefér, po prvé, a je to nerozumné a je to jednoducho nepravdivé. Čo by ste chceli kádrovať deti? Veď to robili komunisti z SDĽ, nie SDĽ, ale komunisti, pardon, ospravedlňujem sa SDĽ. To robili komunisti v minulosti, keď neprijali syna na vysokú školu, lebo otec bol kádrove nepreverený. A to chcete? V tomto chcete pokračovať vo vašom demokratickom režime? Keď ste, ako sa nedávno konštatovalo na sneme HZDS, prepustili 4 000 ľudí, vy, nová koalícia, preto, lebo títo ľudia boli členmi SNS alebo HZDS, akú to chcete robiť kádrovú politiku? Čo chcete za odvolávanie? Teraz už hovorím o pani Garajovej, to vám povedal veľmi presne pán Maxon. Keby nebol prezident republiky zakročil, vy, nie ministerstvo zahraničných vecí, ale vy, vaša strana by to urobila.
Musím sa ešte vrátiť k tomu, o čom hovoril pán Šebej vo svojom príhovore. Prosím vás pekne, pán minister, aj vás vyzývam, lebo sa budeme naozaj musieť proti tomuto brániť. Prestaňte, nech už prestane legenda vytvárania dojmu, že do roku 1998 nebolo nič, a potom prišla nová vláda a presadila všetko. Tu to už niekto povedal, takže zase je to len opakovanie toho. Prosím vás, keď prijímajú za kandidátov krajiny, nebudem ich zo slušnosti menovať, sú to naši priatelia, ktoré majú 12 % alebo 13 % úrovne hrubého domáceho produktu, a to sa netýka, samozrejme, Slovenska, tak ako by mohli neprijať nás do predbežných rozhovorov, ktoré sa uskutočnia a ktoré budú trvať dlho, dlho a dlho nielen pre Slovensko, ale aj pre Českú republiku, aj pre ostatné štáty, ktoré sa už cítia v cieli. Prosím vás, nerobte to, nie je to pravda.
My sme robili, čo sme mohli. A sám pán Šebej to veľmi jednoznačne prezradil, keď vyhlásil, že už v roku 1995 nás vyškrtli zo zoznamu tých štyroch členov Vyšegradskej skupiny a neboli sme tam. Za čo nás vyškrtli? Za čo? Za čo? Pretože ten model rozširovania neprávd, ktorý som dokumentoval len ukážkovo na stretnutí pána predsedu zahraničného výboru Weissa s pánom poslancom Európskej únie Martinom, tu funguje od vzniku tohto štátu. Sme jediná krajina, jediná postsocialistická alebo postkomunistická krajina, ak chcete, v ktorej sa dialo to, že domáci politici z KDH - jeden aj predo mnou sedí - robili všetko, aby tento štát nevznikol. Uzatvárali mílovské dohody, zúrili na svojich vlastných, ktorí nechceli súhlasiť s mílovskými dohodami. Vyhlasovali o nás, že rozbiť Česko-Slovensko je akt barbarstva.
Robili všetko, robili všetko, to si môžete položiť kamkoľvek ruku, keď chcete aj na iné miesto, vám už neverím a nikto vám už neverí, že váš predseda robil všetko, robil všetko aj v OBSE - boli sme tam s pánom Cuperom, keď sme sedeli vo Varšave -, aby sa Slovensko nedostalo medzi asociované krajiny. Vy ste robili všetko, títo dvaja páni boli so mnou v Amsterdame, tam sme hovorili o národnostnej politike. Vystúpil tam jeden člen holandského parlamentu, pán Gábor, Maďar, ktorý emigroval po roku 1956 do Holandska. Musím povedať, že tam obidvaja, čo tu teraz sedia sprava i zľava, keď som hovoril o národnostnej politike na Slovensku, povedali: "Áno, to je pravda." A napriek tomu išli nie cez nich, to zdôrazňujem, nie cez nich, išli cez iné kanály do sveta správy o tom, že sa tu nedodržiavajú základné práva maďarskej menšiny. Využívala sa každá zbraň, aby sa Mečiarovo Slovensko zlikvidovalo. Využívalo sa všetko, aby ste vyhrali tieto voľby, doláre sem tiekli.
A moja posledná poznámka sa týka Juhoslávie. No je to tak, nedá sa nič robiť. Svet má už dnes celkom iný názor na to, čo sa dialo v Juhoslávii. Prečítal som si - odporúčam všetkým, ktorí to ešte neurobili a sú vo vysokej politike a poznajú jazyk, aby si to prečítali - dve čísla Spiegla, nemeckého týždenníka zo začiatku tohto roku, kde sa odhaľujú veci aj z konferencie v Rambouillet, ktorá sa konala vo februári 1999, kde dostala Juhoslávia také podmienky, ktoré by neprijal nijaký štát, ani malé Slovensko, keby nás chcela obsadiť nejaká veľmoc alebo nejaký mocenský pakt. A my by sme si to mali najlepšie pamätať, lebo sme žili od roku 1968 v krajine, kde tiež prišli nezvaní hostia. Keď sa požadovalo od Juhoslávie, aby sa dala obsadiť vojskami NATO, ktoré sa mali právo pohybovať po celej krajine bez možnosti kontroly, keď sa požadovalo, aby sa tam o tri roky konalo referendum i s opciou odtrhnutia Kosova od Juhoslávie, tak to znamená, že to nebolo celkom s kostolným poriadkom.
Prečítam vám, čo sa píše v Spiegli. Týka sa to aj Madelaine Albrightovej, tiež to treba povedať. Citujem teraz: "Madelaine Albrightová doslovne kľačala pred veliteľmi UCK, bol to nedôstojný pohľad, ministerka sa oveľa menej starala o zvoleného albánskeho vodcu Rugovu a iných umiernených. Vytýčila medze budúcich mocenských pomerov v Kosove a chcela konečne začať s bombardovaním, čo sa dalo zariadiť len tak, aby boli fronty jasné - na jednej strane dobrí Albánci, na druhej strane démonickí Srbi." To je citát zo Spiegla.
Zo Spiegla vám citujem aj ďalšiu informáciu. Viete, čo sa tvrdilo pred začiatkom tejto nevyhlásenej vojny, že desaťtisíce obetí boli popravené bez súdu, že sú tam masové hroby. Všetky delegácie, ktoré tam boli už v mierovom období, zistili, že tam takto zahynulo dokopy maximálne 2 500 osôb. Neschvaľujem ani týchto 2 500, aby ste ma z toho neobvinili, každý človek je individualita, každý človek má právo na život, ale taktika, ktorá sa použila proti slovanskej krajine a ktorú niektorí naši svetoobčania tak ochotne obhajovali, bola niečo nespravodlivé. Som presvedčený, že neprejde veľa času, že ešte možno, ak vydržíme do roku 2002 - čo dúfam, že nie -, ale ak vydržíme do roku 2002, ako tu teraz viacerí sedíme, tak sa zistí, že vlastne to, čo sa dialo v Juhoslávii, nebolo celkom také čisté. A keď sa aj nikto neospravedlní, ako sa nikto neospravedlnil Vietnamu, ale prevládne na túto udalosť celkom iný názor, tak viďme veci perspektívne a buďme normálni ľudia.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)