Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Ošváth, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Ošváth:

Pán poslanec Húska, nemienim polemizovať s vaším vystúpením, pretože ho považujem za veľmi vyvážené a najväčšmi ma uspokojilo vaše záverečné konštatovanie, kde ste povedali, že HZDS bude veľmi jasne a cieľavedome vysvetľovať občanom svoje zahraničnopolitické ciele. To je skutočne cieľ, ktorý veľmi oceňujem, a myslím si, že najmä ohľadne problematiky integrácie do NATO by takýto postoj bol voči občanom veľmi potrebný.

Akurát s jednou vašou myšlienkou by som si dovolil polemizovať a to bola otázka prístupu ministra zahraničných vecí pri personálnom riešení veľvyslancov. Uvádzate, že bol motivovaný tým, či mal niektorý z nich nejakým spôsobom blízko k HZDS. Ja by som si dovolil aj na príkladoch poukázať, že to tak nebolo. Jeden príklad je pani Garajová, ktorá je veľvyslankyňou Slovenska pri Rade Európy v Štrasburgu, je to bývalá poslankyňa HZDS, ktorá túto funkciu naďalej vykonáva. Ako druhý príklad by som si dovolil poukázať napríklad na pána veľvyslanca Slobodníka v Londýne. Netvrdím, že on je členom HZDS, ale keď ste hovorili o tom, že či niektorí...

(Hlas z pléna.)

... ani ja to netvrdím, pani poslankyňa, ak dobre počúvate. Ale pán poslanec Húska povedal, či má nejakým spôsobom blízko k HZDS. Pán Slobodník vykonáva svoju funkciu naďalej a veľmi dobre, môžem z vlastnej skúsenosti povedať, pretože som sa zúčastnil na zahraničnej ceste v Londýne, ktorú pripravil pán Slobodník, veľmi dobre ju aj zabezpečoval a skutočne som sa v tomto zmysle aj o tom pánu ministrovi zahraničných vecí po návrate domov zmienil.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Húska spomenul nedôstojný záver rokovania spoločného výboru, keď sa na tlačovej konferencii obidvaja spolupredsedovia vyjadrili v tom zmysle, že by mala Európska únia mať obavy z predčasných volieb. Ja som presvedčený, že spolupredseda tohto výboru pán Hans-Peter Martin nevedel ani o politických pomeroch na Slovensku a dal sa navliecť do tejto situácie možno nie celkom dobre informovaný. Bolo by bývalo lepšie, keby slovenskí účastníci uvedenej tlačovej besedy objektívnejšie informovali našich zahraničných partnerov o pomeroch na Slovensku, pretože voľby sú vyjadrením názoru občanov. Dávajú legitimitu stranám na to, aby vládli. Ak súčasné vládne strany majú podporu verejnosti okolo 25 %, tak tá legitimita nie je veľká. A možno aj politická línia, ktorú reprezentujú, nemá až takú podporu občanov. A potom by bolo asi namieste, aby sa legitimizovali aj názory na zahraničnú politiku Slovenskej republiky v predčasných voľbách.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Dopĺňam kolegu Húsku. Ak táto vláda považuje za úspech, ako to uvádza vo svojej správe, solidaritu, ktorú Slovenská republika prejavila pri riešení krízy na Balkáne, keď povolila prelety lietadiel nad územím Slovenskej republiky a lietadlá NATO vlastne sa obrátili proti Juhoslovanskej zjednotenej republike a takisto povolila aj pozemné tranzity cez svoje územie na potreby vzdušnej operácie NATO, tak ja si to nemyslím. A určite si to nemyslelo v tom čase ani vysoké percento našich občanov, ktorí proti rozhodnutiu tejto vlády na podporu akcií NATO protestovali. Naši občania protestovali proti agresii NATO proti zvrchovanému štátu, ktorým Juhoslovanská zjednotená republika je. A my vďaka pomoci NATO sme sa stali na úrovni agresora takisto agresorom, pretože ak niekto podporuje agresora, tak tým agresorom sa stáva takisto. Vďaka našej vláde sme sa postavili proti štátu, s ktorým sme mali vždy priateľské vzťahy, preto túto časť z tejto správy nemôžem akceptovať. Ak vláda bude chcieť presvedčiť občanov, aby boli za vstup do NATO, tak bude mať čo robiť, pretože súčasná situácia je taká, že len 30 - 35 % podporuje tento vstup. Zamyslite sa nad tým a skutočne by ste sa mali ospravedlniť občanom aj za tento akt, ktorý naša vláda urobila proti jednému zvrchovanému štátu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska, chcete reagovať ako predrečník?

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem len zdôrazniť, že pokiaľ ide o čistky v diplomatickom zbore aj v štruktúre zahraničných služieb, tie boli naozaj celoplošné a nijaký jednotlivý bod ich neospravedlní. Výnimka len potvrdzuje pravidlo. A myslím si, že to nie je správne.

Po druhé, chcem povedať len toľko, že sa musíme naučiť už z dôvodov vlastnej úcty k vlastnej dôstojnosti, že budeme aj priateľom hovoriť skutočnosti, ktoré si myslíme, nieže budeme len v predklonenom stave servilnosti hovoriť každému to, čo od nás očakáva, lebo v takom prípade to nie je nijaký dialóg, to je len rezonančná skrinka. A vás upozorňujem, že to potom ťažko dopadá aj pre tento štát. Som presvedčený, že rastie spoločenské aj občianske vedomie o dôležitosti slovenských štátnych záujmov, a dokonca som presvedčený aj o tom, že napríklad postoj občanov, pokiaľ ide o NATO, bol medziiným aj preto odmietavý, lebo sa stotožnilo s tými istými kritickými slovami, ktoré vyslovili aj veľmi významní americkí politici a vedci.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, pripraví sa pán poslanec Zlocha.

Nech sa páči.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážený pán minister,

nebudem sa vyjadrovať k prioritám zahraničnej politiky Slovenskej republiky na roky 2000 až 2003 v plnom rozsahu, pretože nie som expertkou na zahraničnú politiku, ale budem sa venovať len jednému čiastkovému problému, ktorý ma zaujíma a ktorému je potrebné venovať sa z toho dôvodu, že aj samotný materiál pripúšťa v danej oblasti isté rezervy. Na tretej strane "Integrácia Slovenska" sa v materiáli píše, že dôležitým momentom pre prácu vlády Slovenskej republiky sa aktuálne javí predovšetkým naša schopnosť efektívne využívať zdroje, ktoré na tieto účely poskytuje Európska únia. Bude mimoriadne naliehavou úlohou vlády dosiahnuť sfunkčnenie a sprehľadnenie finančných tokov sprevádzajúcich použitie predvstupových fondov ISPA, SAPARD a programu PHARE na nasledujúce roky vrátane už roku 2000, a účinne ich tak zapojiť do riešenia aktuálnych úloh našej spoločnosti. Zahraničná politika musí v tejto súvislosti zohrať iniciatívnu funkciu.

Vážený pán minister, práve preto, že súhlasím s týmito slovami, lebo v oblasti PHARE sú isté rezervy, chcela by som pripomenúť, že pri stretnutiach s predstaviteľmi štátnej správy a samosprávy sa často stretávam s tým, že je menšia informovanosť o možnostiach získavania finančných zdrojov z Európskej únie, ako by som ja samotná očakávala. Som presvedčená, že záujem ľudí je naozaj dobré vo sfére osvety zo strany vlády podporiť, pretože dobré využitie finančných zdrojov, najmä PHARE, šetrí štátny rozpočet a je aj predpokladom na pomoc regiónom v ekonomickej oblasti, ale aj zníženia nezamestnanosti.

V neposlednej miere je dôležité aj to, že dobré využitie prostriedkov je signálom na pritiahnutie ďalších zdrojov zo zahraničia, o ktorých vieme, že ešte nie sú v takej miere, ako by sme si vedeli predstaviť. Starostovia, ale i úradníci štátnej správy požadujú informácie, požadujú smernice, obracajú sa aj na poslancov Národnej rady, aby im v týchto aktivitách pomohli.

Pán minister, chcela by som vás poprosiť ako člena vlády, aby ste vo vláde tlmočili a aj realizovali tú rezervu, ktorú ešte všetci vnímame vo využívaní prostriedkov PHARE, aby ste tlmočili, že v Národnej rade zaznel hlas, ktorý požaduje, aby sme nehovorili len o tom, že je nedostatok projektov, alebo že projekty sú prípadne nekvalitné, ale že sa treba zamyslieť aj nad tým, kto je za to zodpovedný, pretože ak sa z Bruselu vracajú projekty, ktoré nezodpovedajú smerniciam, prípadne nezodpovedajú formálnej stránke, ktorú každý projekt má napĺňať, tak potom si musím položiť otázku, ako je možné, že takýto projekt vôbec bol odoslaný, teda či by sme sa nemali zamyslieť aj nad prácou úradníkov, ktorí majú toto na starosti. Ale to je už, samozrejme, vecou vlády, aby tieto veci doriešila.

Pre mňa, keďže som z južného regiónu, je veľmi dôležité to, že prostriedky PHARE idú najmä na rozvoj regiónov. Na konci februára na stretnutí s občanmi ste prezentovali prínos európskej integrácie a jej praktický dosah na občanov Slovenskej republiky a predstavovali ste aj možnosti, ktoré je potrebné využiť. Ešte raz by som prosila, aby sme v tejto časti predstáv priorít zahraničnej politiky urobili všetko pre to, aby zahraničné zdroje boli využité, aby zahraniční investori videli, že občania, starostovia obcí a miest, hospodárska sféra a aj samotná vláda urobia všetko pre to, aby tieto zdroje boli využité a aby do krokov, ktoré budú prípadne odstraňovať nedostatky, boli zahrnuté i tie, ktoré zvýšia kvalitu práce úradníkov, ktorí za túto oblasť nesú zodpovednosť.

Veľmi pekne ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pani poslankyne chce reagovať jedna poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči.

Poslankyňa D. Dubovská:

Ďakujem, pán predseda.

Mám len takú krátku technickú pripomienku, ktorá sa týka aj mojich skúseností zo straníckych výjazdov do rôznych regiónov a obcí, kde sa stretávam práve s otázkou, akým spôsobom sa majú konštruovať projekty na čerpanie prostriedkov, ktoré pochádzajú z PHARE. Je veľmi dôležité viac informovať verejnosť. A tiež by som aj bola rada jednou z tých, čo chcú podať ďalšiu informáciu v tomto smere. Aj integračný výbor do Európskej únie, ktorý je pri Národnej rade Slovenskej republiky, má svoju novú podkomisiu, ktorá sa bude oveľa intenzívnejšie zaoberať problematikou čerpania prostriedkov z PHARE a asistovať pri tomto procese. Bola by som tiež rada, aby výzva, ktorá zaznela zo strany pani poslankyne Rusnákovej, nezanikla, ale aby sa naozaj dostalo viac informácií na verejnosť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Rusnáková, chcete reagovať? Áno.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Možno ešte k čerpaniu finančných prostriedkov treba povedať, že nie je dobrým signálom, keď nie sú vyčerpané vyčlenené finančné prostriedky nielen z PHARE, ale aj z ostatných fondov. Pre mňa v danej chvíli nie je dôležité, či v minulom volebnom období sa tento úkaz tiež objavoval, ale je dôležité, aby sme v tomto volebnom období naozaj dokázali urobiť všetko pre to, aby vyčlenené prostriedky Európskej únie boli na Slovensku zužitkované a aby aj vláda v tejto veci bola naozaj aktívnejšia.

Veľmi pekne ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Bárdos.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán minister,

pán minister vo svojej správe vysoko hodnotí úspechy zahraničnej politiky vlády predsedu Mikuláša Dzurindu. Nie je to nič nové, chvál sme už počuli dosť, hlavne pri porovnávaní výsledkov zahraničnej politiky tejto vlády a vlády premiéra Mečiara.

Viaceré úspechy, najmä v oblasti vstupu do euroatlantických štruktúr si na sto percent prisvojuje táto vláda, akoby sa počas vlády Vladimíra Mečiara nič nerobilo, akoby sme tam sedeli so založenými rukami, alebo sa venovali len svojim problémom, akoby sme čakali, kedy nás prídu pozvať alebo dokonca poprosiť, aby sme súhlasili so vstupom do týchto štruktúr. Aspoň tak to vyznieva z vystúpení viacerých poslancov súčasnej vládnej koalície, najmä pána poslanca Šebeja. Nie je to pravda. Urobilo sa toho veľa, najmä v oblasti legislatívy, ekonomiky, ale, samozrejme, aj v politickej oblasti. Ak by sme v tomto smere nič neurobili, určite táto vláda alebo Slovenská republika by to so vstupom do Európskej únie a NATO mala oveľa ťažšie. O tom, že súčasná koalícia si chce všetko prisvojovať, najlepšie svedčí aj to, že pán poslanec Kalman musel pánu poslancovi Šebejovi pripomenúť, že acquis communautaire bol vypracovaný počas Mečiarovej vlády a táto vláda ho len aktualizovala.

V každom prípade pri hodnotení tejto situácie treba porovnávať rôzne východiská, ktoré sme mali. Museli sme ešte v roku 1992 robiť viaceré kroky, a potom, samozrejme, aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993, ktoré nám zrejme sympatie v zahraničí nerobili. V každom prípade treba povedať alebo upozorniť na to, že ešte v roku 1992 sme rozhodli o prehradení Dunaja a o vybudovaní Vodného diela Gabčíkovo. Tým sme si nezískali sympatie u našich južných susedov a ani vo viacerých západných krajinách, môžem povedať, že dokonca ani v Prahe, kde sme mali už v tom čase slovenského ministra zahraničných vecí, ktorý však nereprezentoval záujmy Slovenska, ktorý dokonca na rokovaní v Londýne bol ochotný súhlasiť s takými podmienkami, že skutočne by sa neoplatilo Gabčíkovo dokončiť.

Ďalej, rozdelili sme federáciu bez toho, aby sme chodili konzultovať a doprosovať sa. Samozrejme, tým sme si nezískali sympatie u mnohých občanov Českej republiky ani u reprezentantov v zahraničí. Sám som mal možnosť stretnúť sa s diplomatmi alebo so zástupcami v rôznych obchodných organizáciách alebo nakoniec aj pri rôznych federálnych inštitúciách, ktorí vlastne prišli o svoje miesto, o pozývanie na rôzne recepcie, o reprezentáciu Česko-Slovenska, pretože odrazu bolo potrebné vybudovať iné reprezentácie. Samozrejme, museli sme obhajovať a vysvetľovať, kde Slovensko je a čo to Slovensko je. Z vlastných skúseností môžem povedať, že často otázky, ktoré nám dávali vysokí predstavitelia rôznych inštitúcií zo západných krajín, budili hrôzu. Povedal by som, že priam vlasy dupkom na hlave stávali, keď sa napríklad pýtali, prečo chceme dať na naše peniaze portrét Hlinku, vodcu národa, keď vlastne on bol zakladateľom Hlinkových gárd, čo bola, samozrejme, neuveriteľná hlúposť.

Ďalej sme rozhodli o dokončení dvoch blokov atómovej elektrárne v Mochovciach. Napriek tomu, že bolo potrebné veľmi prácne hľadať financie na dokončenie, napriek tomu, že sme vedeli, že protiatómová lobby hlavne v Rakúsku a v niektorých ďalších krajinách nás za to nebude chváliť, pri privatizácii sme presadzovali domáci vplyv na privatizérov. Obhajovali sme v prvom rade záujmy občanov Slovenskej republiky. Snažili sme sa presadiť Slovensko aj pri budovaní dopravných štruktúr v Európe, tie nás totiž pred rokom 1992 úplne obchádzali.

Samozrejme, že to všetko nám neprinášalo sympatie, skôr naopak. A museli sme vynaložiť pomerne veľa práce, aby sme preukázali, že Slovensko, to nie je krajina fašistov, nacionalistov, neznášanlivých ľudí, ale práve naopak, že je to krajina, ktorá má šikovných, vzdelaných ľudí, je to krajina s históriou, ktorá má aj vysokú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň, napriek tomu, že na nás boli kladené zvýšené požiadavky, že bolo všetko spochybňované, že boli spochybňované aj tie naše najlepšie úmysly, spochybňovala nás aj vtedajšia opozícia.

Viem, že teraz sa môže tvrdiť, že to nie je pravda. Ale myslím si, že v tom období na Slovensku bolo 18 opozičných denníkov. A ak sa tam objavovalo množstvo materiálov, množstvo výmyslov proti vláde, mnoho údajov, skreslených údajov o vtedajšej situácii na Slovensku, tak, samozrejme, boli to preberané články aj do médií v západných krajinách a príslušne sa to aj využívalo. Diplomati alebo rôzne delegácie, ktoré k nám prichádzali, sa často ešte pred stretnutím s predstaviteľmi vládnej koalície alebo s vládnymi činiteľmi stretávali s opozíciou.

Pre mňa bol nezabudnuteľný údaj alebo spomienka, keď tu bola delegácia z jednej západnej krajiny a, samozrejme, navštívila vtedajšiu opozíciu. Pani poslankyňa Schmögnerová vtedy dopredu vyhlásila, že pán minister zahraničných vecí odovzdá predsedovi vlády Mečiarovi podmienky vstupu do Európskej únie. Na druhý deň nám povedal: No tie podmienky boli papierik a na ňom zoznam podnikov, o ktoré má tá krajina záujem pri privatizácii. Keď to porovnávame s dnešnou situáciou, tak môžeme skutočne závidieť vtedajšej opozícii, pretože pokiaľ viem, členovia súčasnej opozície nie sú pozývaní na podujatia, ktoré sa organizujú v rámci parlamentu, nieto už v rámci vlády alebo pri podobných príkladoch.

Keď nám začali za zahraničnou turistikou odchádzať prví Rómovia, Anglicko veľmi skoro zrušilo bezvízový styk, napriek tomu, že podľa našich údajov tam bolo viac Rómov z Českej republiky ako zo Slovenska. Dostávali sme delegácie z Európskeho parlamentu, ktoré chodili kontrolovať situáciu národnostných menšín. Tiež si spomínam na to, ako bola šokovaná poslankyňa Európskeho parlamentu Fínka pani Halonnen, keď ju sprevádzali po územiach obývaných maďarskou menšinou a keď tam videla na vlastné oči, že obce nie sú ohradené ostnatými drôtmi a nie sú strážené vojskom a že sú tam dvojjazyčné nadpisy, že majú maďarské školy a v obchodoch a pohostinstvách sa pokojne bavia vo svojom jazyku. Tak nám hovorili, že oni mali celkom inú informáciu o situácii menšín.

Takisto veľa v neprospech našej vlády v súvislosti s integračnými snahami urobilo aj Rakúsko, ktoré spochybňovalo našu atómovú energetiku a ktoré od začiatku presadzovalo nedobudovanie Mochoviec a zlikvidovanie aspoň V1. Môžem však, naopak, povedať, že vláda predsedu Dzurindu dopredu plnila často nevyslovené, len naznačené požiadavky, alebo azda len plnila sľuby a záväzky zo svojho opozičného pôsobenia a u svojich chlebodarcov. Umožňuje privatizáciu veľkých podnikov, dokonca aj prirodzených monopolov. Dala súhlas s preletmi lietadiel na vojenské operácie do Kosova a do Srbska. O tom, že to neprispelo, alebo že to vôbec nevyriešilo problémy, ktoré v tejto multietnickej oblasti boli, najlepšie svedčí súčasná situácia, keď sa z tohto územia muselo vysťahovať veľké množstvo Srbov, Rómov, Egypťanov, Turkov a keď tam denne alebo aspoň týždenne zomierajú ľudia práve preto, že UCK sa snaží naďalej zbraňami riešiť problém a snaží sa vytvoriť národnostný štát alebo štát Veľké Albánsko. Ďalej sa súhlasilo s výcvikom letcov na vojenskom letisku v Kuchyni. Súhlasilo sa s výcvikom vojenskej jednotky alebo vojenských jednotiek NATO dokonca na území nášho národného parku.

Vláda dopredu rozhodla o postavení mosta Márie Valérie v Štúrove, hoci to nie je až taký významný most a nebol zničený občanmi Slovenska. Sú údaje o tom, že bol zničený práve niekým iným. Vláda súhlasila s predčasným odstavením dvoch blokov atómovej elektrárne V1 bez ohľadu na to, čo nás to bude stáť. Dokonca pán minister zahraničných vecí sa vyjadril, že bude možné, alebo by bolo možné uvažovať za odpovejúce kompenzácie aj o skoršom odstavení dvoch blokov. Pritom akoby sme si neuvedomovali, že Slovenská republika, jej priemysel, poľnohospodárstvo, ale nakoniec celý život je veľmi viazaný na atómovú energetiku, že naše atómové elektrárne nám vyrábajú asi 44 % elektrickej energie, že na modernizáciu dvoch blokov atómovej elektrárne V1 bolo vynaložených skoro 8 mld. korún a že z odbornej stránky je činnosť týchto blokov hodnotená ako činnosť najbezpečnejších blokov v Európe. A my tu dopredu vlastne súhlasíme len s tým, že niekto si to želá. Jednoznačne môžem povedať, že je to politická požiadavka, v ktorej som veľmi sklamaný, pretože som si vždy myslel, že v krajinách Európskej únie rozhodujú odborné stanoviská, odborné hľadiská, a nie politické kritériá, ktoré sa tu dávajú.

Azda si bude potrebné uvedomiť, že v roku 2007 nám bude chýbať viac ako 3 mld. kWh elektrickej energie po odstavení prvého bloku a v roku 2009 dokonca viac ako 17 mld. kWh elektrickej energie. To nie je len chýbajúca elektrická energia, to budú zvýšené náklady na dovoz a, samozrejme, je to strata pracovných príležitostí nielen v atómovej elektrárni V1, ale aj v mnohých fabrikách, ktoré majú veľkú spotrebu elektrickej energie. Podľa rôznych koncepcií, ktoré táto vláda predkladá, som nezbadal, že by sa v blízkej budúcnosti, blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti počítalo s reštrukturalizáciou nášho priemyslu tak, aby požiadavky boli trošku nižšie.

Často sa hovorí, že sme pre integráciu šdo euroatlantických štruktúr neurobili nič, alebo urobili sme málo. Dovoľte mi, aby som sa z hľadiska rezortu, ktorý som viedol, vyjadril aj k tejto problematike, hlavne k otázke vstupu do OECD.

Je zaujímavé, že pri hodnotení činnosti vlády sa nikde od súčasnej vládnej koalície nepovedalo, že ministerstvo životného prostredia už v roku 1997 v decembri pred výborom obhájilo pozíciu vstupu do OECD, kde bolo konštatované, že Slovenská republika v oblasti životného prostredia je schopná a ochotná plniť podmienky. Samozrejme, že pri rôznych rokovaniach sme v určitom období pociťovali nedôveru, ale ako k novovzniknutému štátu v strednej Európe, no svojimi výsledkami sme presvedčili, že sa vieme vysporiadať aj so zvýšenými nárokmi. Napríklad na tieto rokovania do výboru chodil aj poradca z Kanady, ktorého sme mali, a on jednoznačne tvrdil, že boli na nás kladené najvyššie požiadavky z krajín, ktoré tesne pred nami boli do OECD prijaté. To bola Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Južná Kórea. Nakoniec by bolo trošku smiešne, keby krátko po rozdelení federácie, keď sme mali spoločné problémy v Česko-Slovensku, sa odrazu v Českej republike tak pohli dopredu, že by problematiku životného prostredia mali oveľa lepšiu ako u nás.

Slovenská republika má zastúpenie prakticky vo všetkých organizáciách, ktoré v oblasti životného prostredia v Európe, vo svete a v rámci OSN existujú. Boli sme dokonca poverení vytvorením školiaceho strediska pre Bazilejský dohovor, teda pre nebezpečné odpady, a v priebehu dvoch rokov sme školili odborníkov z krajín strednej a východnej Európy, teda aj tých, ktorí už v OECD sú. Ďalej sme boli poverení organizovaním 4. svetovej Konferencie o biologickej rôznorodosti. Bola to svetová konferencia OSN. Mám obavy, že počas vášho pôsobenia sa vám v Bratislave takúto významnú svetovú konferenciu asi ťažko podarí uskutočniť.

Toľko k otázke zahraničnej politiky.

Na záver by som rád vyjadril ešte jednu myšlienku. Máme najväčší problém na Slovensku asi v tom, že trpíme čierno-bielym videním. Buď som dobrý alebo zlý. Buď som koalícia alebo opozícia. Ak som v jednej alebo druhej skupine, tak podľa toho sa budem vyjadrovať aj ku všetkému, čo sa u nás urobilo, a nerád by som bol, aby z tejto pozície bolo hodnotené aj moje vystúpenie. Berte ho ako vystúpenie, ktoré bráni alebo ktoré malo v úmysle brániť prácu a výsledky práce, ktoré sme urobili v predchádzajúcom období. Koniec koncov, poznáte zrejme deklaráciu z nášho transformačného snemu Slovenska. Hnutie za demokratické Slovensko bude podporovať vstup Slovenskej republiky do týchto štruktúr.

A úplne na záver by som chcel zdôrazniť, bol som v dvoch vládach predsedu Mečiara a môžem vás ubezpečiť, že som nikdy nepočul, že by sa vyjadril tak, že by sme pracovali tak, aby sa Slovenská republika do týchto štruktúr nedostala. Práve naopak, veľmi kriticky sa vyjadroval k rezortom, prípadne aj k ľuďom, ktorí si nedostatočne niekedy plnili povinnosti napríklad aj v súvislosti s prijatím Slovenskej republiky do OECD. A, samozrejme, týkalo sa to aj Európskej únie. A za svoj rezort, za rezort životného prostredia môžem naozaj povedať, že počas tých štyroch rokov sa toho urobilo veľmi veľa, a chcel by som vysloviť presvedčenie, že životné prostredie nebude tou problémovou skupinou, ktorá by mala brániť alebo ktorá by mohla zabrániť prijatiu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem.

Nemám faktickú poznámku. Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci, procedurálny návrh v tom zmysle, aby tento parlament pokračoval v zasadnutí aj po 19.00 hodine až do vyčerpania programu tejto schôdze bez príležitosti zadať nové body do tejto schôdze.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, musím sa vás opýtať, či chcete, aby sme hlasovali, lebo je taká možnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky s tým súhlasí, ak je všeobecný súhlas, tak nemusíme hlasovať. Je všeobecný súhlas bez zaradenia ďalších bodov? Dobre. Je všeobecný súhlas. Ďakujem.

Pán poslanec Števček, nech sa páči.

Poslanec P. Števček:

Môj kolega pán Zlocha hovoril aj o energiách a čistom životnom prostredí a o tom, ako sa vláda pripravuje pomocou týchto faktorov na vstup do európskych štruktúr. Kladiem si otázku, čo keby sme tak k tomu pripojili aj iné energie, napríklad duchovné a kultúrne. S akými duchovnými a kultúrnymi energiami sa chystá Slovenská republika do Európy, v ktorej existuje už najmenej jedno tisícročie? Ide mi totiž o to, že medzi prvými 8 kapitolami podľa očakávaní sa má rokovať aj o kapitole kultúry. Táto vláda však napriek tomu, že sa chváli svojimi príspevkami do týchto procesov, robí všetko proti tomu, aby kultúra, aby duchovná energia slovenského národa bola v európskych integračných procesoch prítomná čo najmenej.

Ak sa totiž bývalá vláda usilovala dotovať kultúru čo najväčšmi, čo najštedrejšie, táto vláda ju dotuje čo najmenej. Knižnice napríklad nemajú na nákup kníh nijaké finančné prostriedky. Štátny fond kultúry Pro Slovakia dostal historicky najmenší príspevok zo štátneho rozpočtu, a tak ďalej a tak ďalej. Takže treba na účet tejto vlády povedať aj jedno, čo stále platí: Vláda, ktorá neplatí na kultúru, doplatí na to.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Oceňujem u pána poslanca Zlochu, že zdôraznil aj problematiku jadrových elektrární, či už Jaslovských Bohuníc alebo Mochoviec. Každopádne si myslíme, že vláda urobila zbytočné gesto, a to celkom servilné gesto, pokiaľ ide o Jaslovské Bohunice, pretože na návod zahraničných partnerov sme investovali do 10 mld. na zabezpečenie rekonštrukcie technológie kontroly v Jaslovských Bohuniciach. Predĺžili sme fakticky o 15 až 25 rokov životnosť tejto elektrárne a teraz by sme ju mali predčasne zavrieť? Takisto je pre nás výhodné, že sme mali dobrú vzájomnú politiku, pokiaľ ide o dodávku energetických surovín od Ruska. Nemali by sme ju nijakým spôsobom ohroziť. Okrem toho v Mochovciach sa nám podaril, povedal by som, husársky kúsok, pretože sme vlastne spojili ruskú jadrovú energiu so západnou technológiou bezpečnostného kontrolovania, a tým sme vlastne vytvorili veľmi racionálny rekonštrukčný trh aj pre budúcnosť. Chcem upozorniť, že napríklad západné americké, nemecké aj francúzske firmy sa samy uchádzajú o pomoc pri dobudovaní Mochoviec, nemali by sme to zničiť. Dokážeme vyrábať energiu o 30 % lacnejšie ako naši susedia. Prečo sa, preboha, chceme vzdať tejto komparačnej výhody? Veď je to zločin.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bárdos. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

Poslanec Gy. Bárdos:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

v predloženej správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 je podrobne vypracovaná analýza vykonanej práce a dosiahnutých úspechov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v oblasti medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky za pomerne krátke obdobie. Ak k prerokúvanému materiálu prirátame definované priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003, tak dostaneme ucelený obraz, resp. jasný program našich snáh na ceste euroatlantickej integrácie a stabilizácie bilaterálnych vzťahov a systematických kontaktov so susednými krajinami.

Súhrnná správa hodnotenia uplynulého roka, vytýčenia zámerov a priorít do budúcnosti potvrdzuje, že máme pred sebou veľmi zložitú a náročnú úlohu, najmä ak vychádzame z existujúcej veľmi rozsiahlej a rozvetvenej siete zahraničnopolitickej aktivity Slovenskej republiky. Je nevyhnutné, aby sa pokračovalo v intenzívnej zahraničnej politike a premyslenej diplomatickej ofenzíve. Len takýmto spôsobom môžeme dospieť ku kladnému hodnoteniu dosiahnutých výsledkov a k efektívnemu posúdeniu perspektívneho vývoja Slovenskej republiky. Na to treba vytvoriť pevné, transparentné a spoľahlivé pozadie demokratického systému, skutočného právneho štátu s dlhodobou garanciou.

Treba si uvedomiť, že váha krajiny a jej zaradenia na stupnici spoľahlivosti a osvojenia si demokratických hodnôt sa posudzuje podľa už pomerne jednoznačne definovaných kritérií, ako je stabilný systém inštitúcií, ktorý dlhodobo garantuje demokraciu a demokratický vývoj v krajine, schopnosť rýchleho prechodu na reálne a fungujúce trhové hospodárstvo, rešpektovanie ľudských práv a slobôd, a taktiež jednoznačnými normami podloženými a realizovanými práve príslušníkmi národnostných menšín. Toto všetko má zabezpečiť jednoznačný systém právnych noriem.

Rozvetvená sieť zahraničnej aktivity Slovenskej republiky, či je to oblasť mnohostrannej spolupráce, dvojstranných vzťahov, oblasť medzinárodnoprávna a konzulárna alebo oblasť ľudských práv a slobôd, práv národnostných menšín, starostlivosť o krajanov alebo oblasť kultúrnych vzťahov, má slúžiť jednému cieľu, vytvoreniu najpriaznivejších podmienok na urýchlenú integráciu Slovenskej republiky do európskeho politicko-hospodárskeho zoskupenia a do politicko-bezpečnostnej štruktúry čiže do Európskej únie a do NATO.

Helsinský a luxemburský summit nám otvorili bránu. Od 15. februára začatie prístupových rokovaní so Slovenskou republikou sa stalo realitou. Otvorením 8 kapitol sa Slovenská republika dostala do výhodnej pozície tak, že má reálnu šancu stať sa členom Európskej únie v relatívne krátkom čase. Teraz však nasleduje etapa tvrdej práce. Deklarácie, sľuby a slová už nebudú stačiť. Treba predložiť konkrétne výsledky a fakty z každej oblasti života našej spoločnosti. Otvárame tzv. ľahké kapitoly, i napriek tomu treba k tejto práci pristupovať zodpovedne.

Chcem upozorniť na skutočnosť, o ktorej hovoril na pôde Národnej rady Slovenskej republiky predseda Európskej komisie pán Romano Prodi. Citujem: "Rozhodujúci je počet uzavretých kapitol." Na to, aby sa naše zámery a jednotlivé kapitoly naplnili obsahom, treba ešte vykonať poriadny kus práce v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky, v reforme verejnej správy, kultúre, školstve, v zdravotníctve a v neposlednom rade i v regionálnej politike, v oblasti ochrany životného prostredia a v poľnohospodárstve.

Z hľadiska európskej perspektívy by som chcel vyzdvihnúť dôležitosť regionálneho rozvoja, resp. zintenzívnenia aktivity Slovenskej republiky v regionálnych zoskupeniach a regionálnej politike. Zlepšili sa vzťahy so susednými krajinami, ale aj v tejto oblasti sú ešte rezervy. Dovoľte mi uviesť jeden príklad. Napriek tomu, že systematicky pracujú zmiešané komisie v zmysle Základnej zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, s ich aktivitou, presnejšie efektivitou nemôžeme byť úplne spokojní. Nádejne sa vyvíja spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky. Táto štvorstranná vzájomná väzba môže byť len na osoh pre všetky zúčastnené krajiny integračného procesu.

V krátkosti by som chcel pripomenúť fakt, že nie je možné úplne uzavrieť ani oblasť naplnenia politickej časti kodanských kritérií. Dosiahol sa dobrý základ, ale politická situácia, politická scéna by sa mala dlhodobo stabilizovať, aby sme mali stabilné demokratické hodnoty, právny štát, stabilitu v rešpektovaní ľudských práv a obojstrannú spokojnosť v oblasti zabezpečovania práv národnostných menšín.

Vážená Národná rada, na záver by som chcel deklarovať stanovisko vo vzťahu k efektívnemu a právnemu vývoju zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Tri piliere sú najdôležitejšie: Európska únia, NATO a dobré, otvorené, dynamické vzťahy so susednými krajinami. Som presvedčený, že takým spôsobom sa zabezpečí trvalé a spoľahlivé miesto Slovenskej republiky v širokej rodine členských krajín európskej spoločnosti.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

U všetkých rečníkov, ktorí tu hovorili, sa opakuje stále otázka vstupu do Európskej únie, a to, či sme spravili dosť alebo málo pre tento vstup. Pán Bárdos teraz povedal, že by sme mali vytvoriť podmienky na to, aby sme sa do Európskej únie dostali.

Vrátil by som sa trochu do histórie. Pred voľbami táto vláda prakticky získala určité percentá od voličov práve z toho dôvodu, že hovorila, ako rýchlo sa dostane do Európskej únie, a občania zase očakávajú, že vstupom do Európskej únie dosiahneme možnosť získať prácu nielen u nás, ale aj v zahraničí. Ja však túto situáciu vidím trochu inakšie. Vieme veľmi dobre, že Európska únia sa vlastne vytvára ako ekonomický celok, ktorý by mal byť do určitej miery protipólom Spojeným štátom americkým. Čiže ak má byť Európska únia silná, musí byť zložená zo silných partnerov, ktorí v Európskej únii budú pôsobiť. Ale uvedomme si jednu vec. Taká nezamestnanosť, aká je teraz v Slovenskej republike, nie je, povedal by som, vstupenkou do Európskej únie, a preto si myslím, že ak chceme, aby sme do Európskej únie vstúpili, tak v prvom rade budeme musieť riešiť nezamestnanosť a ekonomickú situáciu u nás na Slovensku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na pána poslanca na tú časť, kde hovoril, že nie je najdôležitejšie uzavrieť kapitoly. Áno, pán poslanec má úplnú pravdu, každý kto sa vyzná aspoň trochu v problematike aproximácie, musí vedieť, že otvorenie kapitol je len vzájomný dialóg o kontrole splnených úloh, teda nie je podstatné otvoriť kapitolu, podstatné je pracovať na jednotlivých kapitolách, a preto aj západní predstavitelia Európskej únie nevedeli pochopiť, prečo naša vláda tak chce ako svoje víťazstvo prezentovať to, keď sa otvorí viac kapitol. Vážení, to nedelí ani neznásobí. Preto aj tá podľa mňa dosť veľavravná poznámka, že viac vám záleží na otvorení kapitol ako na sexe, čo skutočne už hovorí veľa o tom, ako vidia vaše postoje. Totiž týmito postojmi sa prezentuje neznalosť zákonitostí a základných zásad aproximácie, lebo skutočne nie je úspechom otvoriť kapitoly, úspechom je kapitoly naplniť a uzavrieť ich, a aj keby ste čo i len jednu otvorili, keď budeme dobre pracovať na naplnení kapitol, potom už samy sa budú otvárať a zatvárať, rozhovory pôjdu veľmi rýchlo. Hanba je otvoriť kapitolu a nevedieť ju naplniť.

Ďakujem.