Poslanec J. Kalman:
Priznám sa, že som ešte pred pol hodinou hovoril mojim kolegom, že nebudem vystupovať k tejto problematike, pretože doterajšie naše zdôvodňovania alebo objasňovania rôznych pozícií nenašli ani raz v súčasnej vládnej koalícii pochopenie, ale na druhej strane stále sa zdôrazňuje totálny neúspech predchádzajúcej vlády a všetko dobré sa pripisuje súčasnej vládnej koalícii. Ale, žiaľ, musel som ustúpiť od toho, čo som hovoril, pretože slová, ktoré povedal pán Šebej, ma opäť prinútili k tomu, aby som to povedal, hlavne to, čo hovoril v prvej časti, v závere prvej časti svojho vystúpenia, kde opäť demagogicky pristupoval k doterajšiemu priebehu. Tým viac ma to prekvapuje, že nás vyzýval na to, že úspech môže byť zaručený len vtedy, keď to všetci, ako tu sedíme vrátane ďalších subjektov v našom štáte, budeme podporovať, že tak môžeme byť úspešní tak vo vzťahu k NATO, ako aj k Európskej únii.
Chcem povedať, pán Šebej, že ste opäť zavádzali našu spoločnosť. Chcem vám povedať, že sme nezlyhali totálne, resp. vy ste povedali, že absolútne sme boli spochybnení na luxemburskom summite. Pán Šebej, neboli sme spochybnení absolútne na luxemburskom summite. Boli sme spochybnení len z politickej stránky. Ekonomické kritériá, legislatíva a mnohé ďalšie kroky, ktoré sme museli robiť, boli hodnotené vcelku pozitívne. Áno, nevydaril sa vám zámer ako vtedajšej opozícii, pretože ste chceli, aby medzi nami a Európskou úniou došlo k tomu, že bude zrušená Asociačná dohoda. Usilovali ste sa mnohí, ktorí dnes zodpovedáte za zahraničnú politiku tohto štátu, že ste išli tak ďaleko, že v záujme svojho úspechu a svojich osobných ambícií ste mali tendenciu prerušiť kontakty Slovenskej republiky s Európskou úniou. To sa vám nepodarilo. V takomto prípade by bolo totálne alebo absolútne zlyhanie. Pán Šebej, acquis communautaire prijala naša vláda, vaša vláda prijala už len novelizáciu. Teraz robí ďalšiu novelizáciu, ktorou sa vracia k pôvodnému acquis ses communautaire.
A pokiaľ ide o deklaráciu, aj predchádzajúci parlament podobnú deklaráciu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána predrečníka, či chce reagovať v rámci faktickej poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Šebej, máte slovo.
Poslanec F. Šebej:
Považujem za potrebné komentovať niekoľko pasáží z faktických poznámok. Predovšetkým by som chcel pánu poslancovi Jarjabkovi povedať, že to, čo povedal, je plne v súlade s tým, čo som povedal ja. Áno, aj v takých kauzách, aké vyplávali na povrch nedávno, v posledných mesiacoch, v poslednom roku, už počas vládnutia tejto vládnej koalície, sa často zakrývajú osobné záujmy štátnymi. Absolútne súhlasím. Ale napriek tomu som považoval za potrebné zdôrazniť, keď hovoríme o prioritách zahraničnej politiky, že jediné legitímne štátne záujmy sú naozaj tie, ktoré sú odvodené od priamych individuálnych záujmov občanov štátu.
Chcel by som ešte komentovať tie faktické poznámky, bolo ich viac, kde zaznelo, že náš neúspech na luxemburskom summite a na madridskom summite NATO bol spôsobený akousi zlovoľnou kampaňou zo strany súčasnej vládnej koalície, ktorá bola vtedy opozíciou. Už som unavený z toho, aby som zdôrazňoval, že je to pustý nezmysel. Väčšina z nás nebola v žiadnom styku so zahraničnými médiami, so zahraničnými politikmi. Väčšina z nás nemala na také čosi vôbec možnosť. Naopak, boli to predstavitelia vlády, ktorí mohli presvedčovať o svojej pravde prakticky každý deň. A nestalo sa tak. V dnešnom otvorenom svete pri voľnom toku informácií nie je možné jednoducho natoľko skresliť obraz krajiny, aby to viedlo k takémuto výsledku.
A ešte na záver chcem povedať čosi na dôvažok. Prosím vás, berte môj príspevok...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
skôr ako uvediem niekoľko myšlienok k vystúpeniu pána ministra Kukana, dovoľte mi, aby som taktiež reagovala na vystúpenie pána poslanca Šebeja, ktorý veľmi zdôraznil vo svojom vystúpení, že predložená správa je správa o prelome. Veľmi zdôrazňoval úspech súčasnej vlády, že sa vlastne začali rozhovory so Slovenskou republikou v rámci regaty. Dovoľte mi, aby som vyjadrila radosť nad tým, že skutočne sa tieto rozhovory začali a budú pokračovať, pretože Hnutie za demokratické Slovensko viackrát vrátane svojho volebného programu, bývalého vládneho programu jednoznačne určilo smerovanie do Európskej únie.
Ale dovoľte mi, aby som zároveň povedala, že tieto chvály úspechu, tieto sebauspokojujúce vavríny, ktoré si pletiete na svoje hlavy, sú jednoznačným, praobyčajným klamstvom. Klamstvom preto, že k tomuto by došlo, aj keby sme boli pri vláde my, aj keby ste vy nič nerobili a aj keby dejiny bežali inak. O tejto skutočnosti bolo totiž rozhodnuté na prelome rokov 1998, 1999 na úrovni Európskej únie, keď sa dospelo k záveru, že delenie na skupiny bola zlá stratégia Európskej únie, že sa od tejto stratégie upustí a že sa pôjde na systém regaty. Túto skutočnosť vyjadril, v tom čase predsedalo Fínsko, fínsky ambasádor - veľvyslanec pre Slovenskú republiku. Mám tu príslušnú publikáciu, je to Euromagazín číslo 3 z roku 1999. Teda už v marci začiatkom roku 1999 bolo publikované: "Nebudú nijaké skupiny, každý bude pokračovať svojím vlastným tempom." Je to uvedené v úvodzovkách ako citát pána Rista Reneliho.
Vážení, túto skutočnosť som v parlamente uviedla v apríli 1999. Našim popredným predstaviteľom vlády, ako aj viacerým poslancom toto rozhodnutie Európskej únie vôbec neprekážalo v tom, aby rozprávali, ako sa snažia, aby sme sa dostali do prvej skupiny, hoci vedeli, že skupiny už nebudú, aké zásluhy majú na prísľuboch, že budeme v prvej skupine a po zrušení skupín vôbec im neprekáža, aby si vypínali hruď ako svoj veľký výdobytok, zásluhu a výsledok svojej pracovnej aktivity neprezentovali, že sa začali rozhovory so Slovenskou republikou.
Vážení, túto skutočnosť si konečne uvedomme, nehrajme tieňohru, tieňohru na základe klamstiev a tieňohru na základe zavádzania. Opakujem, som veľmi rada, že sa takéto rozhovory začali, a môžem povedať, že ako členka vlády Slovenskej republiky som nemálo úsilia vyvinula na to, aby jedna zo základných podmienok prijatia Slovenskej republiky do Európskej únie, t. j. aproximácia práva bola robená dynamicky, aby bola akcelerácia, aby sme skutočne podmienky na vstup splnili.
Pokiaľ ešte pán poslanec Šebej spomínal rezolúciu 165 - pozerám sa naňho a verný svojmu zvyku ako obyčajne, keď reagujeme naňho, zvykne odbehnúť -, k spomenutiu rezolúcie 165 ako ďalší veľký úspech tejto vlády by som doložila, áno, boli tam pochvalné výroky, ale zároveň tam bolo pochvalné uznanie vlády Vladimíra Mečiara za to, že nasmerovala vývoj Slovenskej republiky na rozvoj demokracie. Čiže keď informujeme, informujme komplexne a o celom probléme, tak ako je, pretože túto otázku som položila na hodine otázok pánu predsedovi vlády Dzurindovi, ktorý mi odpovedal, a vzápätí sa novinárka z Washingtonu, ktorá bola prítomná na rokovaní, ohradila v našej tlači, že odpoveď predsedu vlády Dzurindu nezodpovedala priebehu, ktorý skutočne v americkom Kongrese bol a ktorý je poznamenaný aj v stenografickom zázname.
Ďalej by som chcela uviesť niekoľko myšlienok k vystúpeniu pána ministra Kukana. Samozrejme, nechcem popierať, že pán minister vyvíja na svojom poste značné aktivity v záujme nasmerovania tejto republiky na vstup tak do Európskej únie, ako aj do NATO. Taktiež nechcem popierať, že boli urobené kroky, ktoré prispievajú k tomuto smerovaniu. Ale nemôžem súhlasiť s vyjadrením pána ministra, ktoré som si poznačila, citujem: "Urobili sme všetky kroky k získaniu členstva v Európskej únii."
Pán minister, všetky kroky ste neurobili. Pán minister, dokonca postavenie, pozíciu Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie ste zhoršili. Vy predsa musíte vedieť, tak ako všetci členovia vlády aj tu sediaci poslanci, že na vstup do Európskej únie sú veľmi podstatné ekonomické parametre. Európska únia svojou základnou podstatou je totiž ekonomickým zoskupením, a preto Európsku úniu veľmi zaujíma stav ekonomiky štátu, ktorý chce do tohto zoskupenia vstúpiť. Tým, že ste zhoršili makroekonomické ukazovatele rozvoja Slovenska, oddialili ste možnosť vstupu do Európskej únie. Rozprávky o katastrofálnom dedičstve sa skutočne asi raz dostanú do knihy rozprávok starej matere, pretože Agenda 2000 jednoznačne, a tá agenda bola vypracovaná pracovníkmi Európskej únie, je to dokument Európskej únie, Agenda 2000 jednoznačne vysoko hodnotí ekonomickú situáciu na Slovensku.
Takisto v roku 1998 tesne pred voľbami, a ja som to už v tomto parlamente spomínala, Svetová banka dala atest na slovenskú ekonomiku, kde povedala, že Slovensko zaznamenalo jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe. Miera inflácie klesla na 6 %, čo uviedli, že je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín, a rast HDP bol vyšší ako 6 %, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v regióne.
Ďalej bola pozitívne hodnotená aktivita vlády pri znižovaní, prípadne udržaní, miernom, ale predsa znižovaní nezamestnanosti. Páni, ako chcete tieto základné dokumenty hovoriace o ekonomike Slovenska zosúladiť, a sú to vážne dokumenty dvoch subjektov Európskej únie a Svetovej banky, s vašimi plačmi o strašnom dedičstve? Dnes je situácia oveľa horšia ako bola v roku 1998, a musíte vedieť, opakujem, že ekonomické kritériá sú jednými zo základných kritérií vstupu.
Ďalej, problematika aproximácie práva. Slovensko bolo na sedeniach Európskej únie pochválené za aproximáciu. Bolo konštatované, že máme jednu z najdynamickejších aproximácií. A keď som osobne predkladala stratégiu aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie, viacerí činitelia v Bruseli nám doslova povedali, že nám skladajú kompliment, doslova tento pojem použili, kompliment za tie výsledky, ktoré sme vlastne dosiahli, a za doterajšie kroky, ktoré sme mali. Vieme, že v súčasnosti aproximácia zaspala, vážení, ale bez aproximácie práva nie je možný vstup do Európskej únie. Čiže aká je situácia? No že ďalšie kritérium na vstup do Európskej únie nedynamizujete, ale spomaľujete.
V poslednom čase bolo veľmi jasne uvedené, že pri vstupe sa bude posudzovať miera nezamestnanosti toho-ktorého štátu, ktorý sa usiluje o vstup. Vážení, vy ste oveľa zhoršili nezamestnanosť na Slovensku, na vyše 20-percentnú nezamestnanosť. Bývalý minister pán poslanec Brocka síce hovorí, že 20-percentná nezamestnanosť nemôže byť, pretože keby taká bola, tak odborári by nepodpísali Generálnu dohodu, ale by organizovali štrajky. Toto pre mňa argument nie je. Skôr je to proste obvinenie odborov, že si neplnia svoju úlohu, ale, a čo je ešte smutnejšie pri tejto nezamestnanosti, a tam s pánom poslancom Brockom súhlasím, že povedal: "Vláda neprichádza so žiadnymi riešeniami v nezamestnanosti." A to je ten veľký problém. Takáto vysoká miera nezamestnanosti je oddialenie vstupu do Európskej únie.
Čiže keď to môžem sumarizovať a porovnať aktivity v zahraničí smerom navonok, smerom k vstupu do Európskej únie, neprichodí mi inak, ako konštatovať, že táto vláda síce veľmi intenzívne, veľmi presvedčivo do zahraničia ubezpečuje príslušné orgány o jej presvedčení vstúpiť do týchto zoskupení, ale za týmito slovami nie sú dostatočné skutky, zatiaľ čo Mečiarova vláda síce jednoznačne proklamovala, ale nerobila krasorečnenie, robila tvrdú prácu a zdokonaľovala, snažila sa vylepšiť parametre, ktoré treba na vstup do Európskej únie. Áno, politické kritériá nám boli vytknuté. Bol to jazykový zákon, bol to Gaulieder. O tom by som mohla tiež veľa hovoriť, čo sa dosiahlo.
Posledná správa z rokovania príslušného orgánu v Maďarsku, teraz presne necitujem, ale môžem to doložiť, písomne to mám podchytené z tlače: vyjadrili nespokojnosť naši slovenskí občania maďarskej národnosti s prijatým jazykovým zákonom, že nie je v ich prospech a že bol prijatý proti ich názoru. Takže, kam sme sa vlastne s týmto dostali? O Gauliederovi, kde bola stiahnutá žiadosť z Európskeho súdu, resp. ešte nebol potvrdený zmier, nebudem sa na tomto mieste bližšie zmieňovať. Je len smutné, že za vašimi slovami nestoja skutky. A dovoľte mi, aby som vám povedala, že skôr či neskôr si toto všimne aj Európska únia.
Do určitej miery si to už niektorí všimli. Ja tu mám skutočne len ten spomínaný Euromagazín číslo 3 z roku 1999, ale aj z toho vám viem odcitovať jeden názor. Opätovne je to názor pána Rista Reneliho, ktorý povedal o Slovensku: "Tam, kde sa robia rozhodnutia, sú slová a činy dve úplne odlišné záležitosti." Vnímate to, páni poslanci? Vnímate to, že už začínajú vnímať vaše iné skutky a iné činy? Zopakujem vám výrok: "Tam, kde sa robia rozhodnutia, sú slová a činy dve úplne odlišné záležitosti."
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dalo by sa ešte veľa hovoriť o zahraničnom smerovaní. Treba povedať, že skutočne niektoré kroky boli úspešné, ale nie je možné predstaviť si aktivitu ministerstva zahraničných vecí a vlády bez toho, že by neboli aj niektoré kroky úspešné. Ale ja, keby som bola ministerkou, nedovolila by som si tak jednoznačne konštatovať absolútnu úspešnosť zahraničnej politiky v situácii, keď viaceré štáty vo vzťahu k Slovensku zaviedli jednostranné víza.
Vážení, víza sa zavádzajú prevažne dvojstranne, recipročne a zavedenie jednostranných víz vždy signalizuje, že niečo v krajine nie je v poriadku. A čo v tejto krajine nie je v poriadku? Ako je to s demokraciou? Ako je to s diskusiou opozície? Ako je to aj s prípravou ústavy, na ktorú ste neprizvali ani jedného experta opozície? Na to si, vážení páni poslanci a poslankyne vládnej koalície, odpovedzte sami. Za svoje stanovisko len toľko: Taká vysoká chvála, aká bola v predloženom vystúpení pána ministra, bola podľa môjho názoru nadnesená. A keď to chceme riešiť a dostať sa dopredu, musíme si otvorene povedať aj o problémoch, ktoré máme, a hľadať na ne riešenia.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickými poznámkami hlásia šiesti poslanci. Posledný je pán poslanec Kalman. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Tóthová nám s tradičnou dikciou zaslúžilej rozprávkarky hovorila o "rozprávkach starých materí" a sama sa pritom formálne a obsahovo podobne vyjadrovala o tom, aká vynikajúca bola ekonomická situácia, ktorú táto koalícia zdedila.
Ale chcem tiež poukázať na fatalistický samospád dejín, ktorý predostrela hneď na úvod, keď povedala, že to, čo sa stalo, to, že sme teraz akceptovaní, by sa bolo stalo, či by tu bola tá vláda, oná vláda alebo akákoľvek iná vláda. Teda vlastne dej sa, čo dej, samospád dejín nás tam privlečie.
Ja želám občanom Srbska a Juhoslávie, ktorí dúfajú v lepšiu budúcnosť svojej krajiny, aby aj na nich raz prišiel aspoň samospád. Ale verím, že ak budú chcieť zmeniť svoj osud, budú musieť robiť aj niečo okrem čakania na ten samospád.
Vo vystúpení jedného z jej straníckych kolegov zaznelo, že za ich vlády boli splnené ekonomické kritériá, ale politické splnené neboli. A teda sa pýtam: Kto bol smerodajným politikom toho obdobia? Kto robil politiku a koho politika viedla k nesplneniu politických kritérií, ktoré sa potom akosi "samospádom" splnili, keď títo politici odišli?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Len by som rád pripomenul pani poslankyni Tóthovej, že pokiaľ pán Šebej rozprával o slobodnom toku informácií a pán Osuský rozprával o Srbsku, tak treba pripomenúť...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale, pán poslanec, reagujte na predrečníka.
Poslanec J. Prokeš:
Áno, reagujem na pani poslankyňu Tóthovú. Neberte mi čas, pán predsedajúci. Ona spomenula pána poslanca Šebeja, tak reagujem na to, na mohutný masmediálny tlak a vymývanie mozgov, na to, čo sa v Kosove v skutočnosti deje. A ajhľa, po skončení bombardovania, rozbíjania Srbska, pod ktoré sa podpísala aj dnešná slovenská vláda, sa ukázalo, že to nebola pravda, že státisíce mŕtvych, o ktorých bola reč, dodnes nevedia nájsť. Takže aj tu je obraz Slovenskej republiky. Pokiaľ sa zmenil obraz Slovenskej republiky v zahraničí, je to predovšetkým zásluha dnešnej opozície, ktorá si myslí, že naše domáce problémy si máme riešiť doma a nemáme s nimi chodiť do zahraničia.
A čo sa týka, pani poslankyňa, správy, ktorá bola predložená, treba povedať, že pracovnou metódou tejto vlády je lož a populizmus. A potvrdzuje to aj táto správa, pretože úlohou zahraničnej politiky nie je vstúpiť niekam, či viesť s niekým rozhovory, ale vytvoriť na medzinárodnej úrovni predpoklady na ekonomický rozvoj vlastnej krajiny. Tak sa pýtam, kde sú tí zahraniční investori, ktorí údajne stáli na hraniciach už v roku 1998, ktorí nás mali zaplaviť svojimi investíciami, v ktorých sa už dnes "topíme". Nikde. Nikde na úrovni vlády. Prichádzajú sem investori, ale na úrovni samosprávy, čiže samospráve dnes dôverujú väčšmi než celej slovenskej vláde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ako každého normálneho Slováka ma úspech Slovenska teší a neúspech, samozrejme, mrzí alebo bolí. Bolí ma aj fakt, že skutočne i táto správa, i táto vláda zvýrazňuje svoje zásluhy o integráciu Slovenska alebo zásluhy v integračnom procese nenormálnym spôsobom. Predsa sa nemôžete tváriť, že tu bolo veľké nič. Vy ste z toho nič uplietli bič a týmto bičom ste prinútili komisárov Európskej únie zmeniť postoje, názory i hodnotenia Slovenska. Je scestné, ak sa pripravujú dokumenty takýmto spôsobom, ak sa analyzuje situácia, zabúda sa na úspechy alebo pričinenia predchádzajúcej vládnej garnitúry v tomto procese. Je zarážajúce, ak sa predsedom Zahraničného výboru Národnej rady stane človek, ktorý v uplynulom období nenašiel dobré slovo a pozitívne hodnotenie na adresu predchádzajúcej vlády, keď tento človek pokračuje i naďalej v prejudikácii budúcich dianí na Slovensku, v prípade ak bude úspešné referendum a úspešné HZDS v predčasných voľbách, ak vnúti svoje negativistické postoje a myšlienky spolupredsedovi zahraničného výboru pánovi Hansovi-Petrovi Martinovi...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Tóthová veľmi správne poukázala na jednu slabinu tejto vlády. Netýka sa to pána ministra ako predkladateľa, ale on vlastne reprezentuje vládu. Vláda má naozaj veľké rezervy v legislatívnom programe. Pozrite sa, aké návrhy zákonov boli prijaté, vôbec nie tie, ktoré sú prioritné pre vstup do Európskej únie. A veľmi ma mrzí, že vláda, ale ani zástupcovia parlamentu sa neštítili klamať predsedu Európskej komisie Romana Prodiho pri jeho návšteve 20. januára, pretože on tvrdil na základe informácií, ktoré dostal, citujem z jeho vystúpenia: "Na urýchlenie prijatia dôležitých legislatívnych noriem ste sa neraz rozhodli, hoci nie bez pochopiteľného váhania, že výnimočne použijete skrátené legislatívne konanie."
Pozrite si prijaté návrhy zákonov. Koľko z tých legislatívne skrátených súviselo s Európskou úniou? Aká je to vizitka parlamentu, keď 70 % noriem v minulom roku bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní? A koľko z nich sa týkalo skutočne problému vstupu do Európskej únie? Nielenže nerobí vláda to, čo by mala robiť, a neplní svoj legislatívny program, ale ešte klamete. Klamete vysokého predstaviteľa Európskej komisie. V tomto sa absolútne stotožňujem s kritikou, ktorú povedala pani poslankyňa Tóthová.
Čo sa týka vízovej povinnosti, keď bola zavedená vízová povinnosť počas našej vlády, tak to ste nás išli rozniesť, akí sme v tomto zlí a nedokážeme zabrániť prijatiu vízovej povinnosti. Bohužiaľ, a to ma veľmi mrzí, a vôbec ma to neteší, že ďalšie a ďalšie krajiny pristúpili k zavedeniu jednostrannej vízovej povinnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Pani poslankyňa Tóthová vo svojom vystúpení spomínala skutočnosť, že boli zavedené víza počas tejto vlády. Rád by som jej pripomenul, že aj počas predošlej vlády boli zavedené víza voči Slovensku zo strany Veľkej Británie, a dúfam, že nás pani poslankyňa nebude chcieť presviedčať o tom, že turistika Rómov bola spôsobená tým, že nie sú uplatňované práva opozície. Chcel by som poukázať na to, že pani poslankyňa vo svojom vystúpení povedala, že v tejto správe sú akési klamstvá o úspechoch tejto vlády, a poukazuje na to, že Európska únia vlastne prešla, alebo upustila od princípu, ktorý predtým uplatňovala, že sa delili tie krajiny na skupiny. Chcel by som pripomenúť, že Slovenská republika bola vylúčená z tejto skupiny preto, lebo nespĺňala politické kritériá. A ak tieto skupiny boli zrušené, tak určite sa tam Slovensko zaradilo aj preto, že tieto politické kritériá sa na Slovensku v uplynulom roku značne zmenili.
Ďalej by som chcel poukázať na to, aké to bolo s NATO. Výsledok summitu v Madride konštatoval, že boli prijaté tri krajiny Vyšegradskej štvorky do NATO, zatiaľ čo Slovensko nebolo na tomto summite ani len spomenuté. Na ďalšom summite v roku 1999 vo Washingtone zaradil tento summit Slovensko medzi najvážnejších kandidátov na prijatie do NATO. Potvrdením tejto skutočnosti bolo aj vyjadrenie prezidenta Spojených štátov amerických Clintona v septembri minulého roku počas rokovania s premiérom Slovenskej republiky Mikulášom Dzurindom, kde konštatoval, že Slovensko má najlepšie šance stať sa ďalšou krajinou, o ktorú bude rozšírené NATO. Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že rozhodujúce kritériá pri prijímaní do NATO a Európskej únie sú politické.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Chcem moju kolegyňu v dvoch bodoch upresniť alebo doplniť. Nie v roku 1999 vznikla požiadavka opätovného návratu k regate, ale ešte pred summitom, ktorý mal rozdeliť asociované krajiny na dve skupiny, sme jednoznačne poukazovali, že nie je dobré deliť štáty na dobré a zlé a podobne. Bezprostredne po tomto summite, myslím si, pán minister, že to bolo v Amsterdame, vznikli aj v samotnej Európskej únii diskusie o tom, že skutočne toto rozhodnutie nebolo najlepšie a najšťastnejšie v tomto smere. A odvtedy sa ako niť ťahala myšlienka, že sa toto rozdelenie musí zmeniť do pôvodného stavu, teda do stavu, keď sa uzatvárali asociačné dohody s jednotlivými asociovanými krajinami. To je po prvé.
Po druhé, žasnem, koľko nepresností sa tu vyjadruje z radov poslancov. Vypadnúť zo skupiny môže ten, kto v nejakej skupine bol. Predtým žiadne skupiny neboli. Slovenská republika zo žiadnej skupiny nevypadla. Slovenská republika sa do prvej skupiny nedostala. A potom si opäť musíme položiť otázku: Ak vychádzame aj z ďalšieho rozhodnutia, z ďalších téz, ktoré prevládajú aj po luxemburskom summite, že rozhodujúce je, že kto splní podmienky, ten bude prijatý do Európskej únie, potom o čom sa bavíme a prečo sa bavíme o prvých, druhých skupinách? Máme šancu. Dokážme ju, ale s 20-percentnou nezamestnanosťou asi nie.
A k druhému momentu pani Tóthovej. Pani Tóthová, áno, všímajú si to a mrzí ma, že si to nikto nevšimol ani v tomto parlamente. Keď tu bol Romano Prodi, ktorý to ocenil, jednoznačne však povedal: "Až keď sa budú plniť politické, ekonomické, legislatívne a ďalšie kritériá, tzv. kodanské a essenské a neviem ešte aké, až vtedy môžeme byť členmi Európskej únie." Toto si nikto s výnimkou jediného politika za koalíciu pána Migaša, ktorý to v tomto parlamente pripomenul, nevšimol, resp. všimol, ale to zamlčujete. Páni, až ekonomika rozhodne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pani poslankyne Tóthovej, či chce reagovať. Áno.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Rada by som reagovala na vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že som vychvaľovala ekonomiku počas Mečiara ako vynikajúcu. To som nepovedala. Ja som uviedla len dve vážne stanoviská nezanedbateľných orgánov: Agendu 2000 a názor Svetovej banky. A tie hovorili veľmi pozitívne o ekonomike na Slovensku. A položila som otázku, ako toto viete zosúladiť s vašimi plačmi nad katastrofálnym dedičstvom.
A keďže mám čas, ešte by som povedala toľko: Keď som bola v Bruseli a mala som rozhovory, vážne rozhovory, jednoznačne som prezentovala snahu Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie a povedala som, že sa snažíme plniť kritériá, pretože si uvedomujeme, že vstup do Európskej únie nie sú dostihy, že vyhrá ten, kto je prvý, ale ten, kto príde najlepšie pripravený, ten vyhrá a bude aj prínosom pre Európsku úniu. Tento môj výrok publikovali bruselské noviny, môžem to dokumentovať, s veľmi pochvalným stanoviskom, že takto treba chápať vstup do Európskej únie, vážení. Čiže nie stále hovoriť, že chceme byť prví, ale robiť pre to, zlepšiť ekonomiku, robiť aproximáciu, znížiť nezamestnanosť. V tom preukážete skutočný záujem o vstup do Európskej únie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh? Nie.
Pani poslankyňa Tóthová bola posledná písomne prihlásená do rozpravy.
Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Zároveň prečítam tých, ktorých som si už poznačil - páni poslanci Benčat, Húska, Rusnáková, Zlocha, Bárdos, Maxon, Slobodník. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prvý vystúpi pán poslanec Benčat. Pripraví sa pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
zasa sme sa dostali do kontroverznej diskusie, ktorá svojím spôsobom charakterizuje tento parlament. Vždy keď analyzujeme minulosť, dostaneme sa do takýchto polôh: Kto čo zdedil, kto čo nezdedil. Vytýkame si navzájom, čo vlastne v tomto štáte kto čo dobré a čo zlé urobil. Samozrejme, chcel by som nadviazať na jednu z mojich predrečníčok - bola to pani Dubovská -, ktorá hovorila: Zaoberajme sa trošku pohľadom do budúcnosti, pretože tieto debaty možno robiť zasa do rána a môžeme si navzájom vytýkať určité veci, ktoré aj tak už nezmeníme a ktoré nás svojím spôsobom zaťažujú.
V každom prípade nemôžeme oddeliť domácu politiku od zahraničnej politiky. Zahraničná politika je vždy vyústením domácej politiky. My ako opozícia máme veľmi silné výhrady voči fungovaniu vnútornej politiky, voči vývoju na ekonomickej scéne, na scéne sociálneho prepadu a podobne. Tu sa budeme hádať do krvi. Ale tak ako v minulosti - a bolo to spomínané ešte počas našej vlády - veľa vecí sme urobili pozitívne a snažíme sa aj v súčasnosti tieto veci podporiť, ak ich nazveme národnoštátnymi záujmami tejto vlády alebo tohto štátu, tu žijúcich občanov, snažíme sa, aby sme prispeli k spoločnému cieľu, ktorý sa netýka len politických strán, ale ktorý sa zrejme týka všetkých občanov tejto republiky.
Samozrejme, máme určité pripomienky aj k zahraničnej politike. O nich sa tu hovorilo. Bol to postoj tejto vlády ku kosovskej kríze, bol to určitý postup pre nás dosť neprijateľný, ktorý sa použil pri výmene veľvyslancov po voľbách v roku 1998. Veci boli podrobne analyzované mojimi predrečníkmi, nechcem sa k nim vracať. Chcem naznačiť, ako som hovoril, určité pohľady na ďalší proces vstupu do Európskej únie, ktorý považujeme za prioritný pre tento štát, a úlohu opozície v ňom.
Čo sa týka negociácií Slovenska a jeho pozície, teda negociácií o vstupe do Európskej únie a do NATO, musíme konštatovať, že Slovenská republika sa musí pripraviť na povinnosti členstva v Európskej únii vrátane prijatia cieľov týkajúcich sa začlenenia do politickej, ekonomickej a menovej únie. Samozrejme, očakáva sa prijatie stoviek zákonov, tisícok predpisov, zmeny určitých štandardných postupov v štátnych úradoch, vytváranie nových úradov na tento účel. To všetko si bude vyžadovať obrovské úsilie a prácu a nemôžeme nejakým spôsobom márniť čas a navzájom sa donekončena obviňovať, kto čo urobil a neurobil. Okrem veľkého množstva práce v tomto období si to žiada predovšetkým politickú stabilitu štátu. Ak nebude politická stabilita garantovaná, nemôže byť garantovaná ani ekonomická stabilita alebo ekonomický rast, nemôže byť garantovaný ani rast efektívnosti administratívy a legislatívy.
V súčasnej etape politického vývoja je nanajvýš potrebné definovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, ako to už niektorí predrečníci povedali. Ide o to, aby prípadná zmena politickej moci negatívne neovplyvnila negociačný proces, aby to bola kontinuita rozvinutého procesu. Áno, najsilnejší politický subjekt na Slovensku - HZDS - považuje vstup do európskych štruktúr za národnoštátny záujem a deklaruje schopnosť tento proces aktívne podporiť aj v budúcnosti. HZDS rovnako zaujalo postoj aj k vstupu do NATO i napriek tomu, že postoje občanov k vstupu sú rozpačité a prieskum verejnej mienky preukazuje, že menej než 50 % obyvateľstva sa nestotožňuje so vstupom. Pri vysvetľovaní potreby vstupu nás čaká veľa práce a je tu aj možnosť pre opozičné strany zohrať kľúčovú úlohu. Ešte raz opakujem: HZDS jasne deklarovalo - lebo tu bolo zopár otázok, či to je jasná deklarácia -, jasne deklarovalo svoj postoj k týmto otázkam, teda k vstupu do Európskej únie a NATO a preberá zodpovednosť za integračné procesy alebo podiel zodpovednosti, či už v opozícii alebo vo vláde.
Ak hovoríme o Slovensku v Európe, predstavujeme si ho ako štát, ktorý bude pevným a stabilným členom Európskej únie. Očakáva sa v tomto procese predovšetkým plnenie náročných kritérií s tým, že tento stav sa musí občanom Slovenskej republiky vysvetliť. Musí sa dať našim občanom jasná perspektíva, jasné smerovanie, jasná orientácia tak, aby v tomto procese už neboli zbytočné alebo o tomto procese už neboli zbytočné pochybnosti. Ak sa hovorí o členstve v Európskej únii, ide nám o to, aby sa dosiahla skutočná stabilita Slovenskej republiky, nie deklarovaná, ale garantovaná ústavou, činnosťou štátnej správy a činnosťou politických strán. Vývoj na politickej scéne Slovenska v súčasnosti však poukazuje skôr na politickú nestabilitu. Vývoj ekonomiky a sociálna politika tejto vlády môžu vyústiť do sociálnych a politických nepokojov, stav zamestnanosti, resp. nezamestnanosť môže vyvolať rozpad sociálnych štruktúr.
HZDS rozhodne neočakáva, že by náš vstup bol vstupom s otrčenou rukou na očakávanie pomoci od Európskej únie. Naše predstavy sú v tom, že je potrebné mobilizovať vnútorné zdroje na urýchlenie rastu, tempa rastu, že k Európskej únii sa nepriblížime pádom hospodárstva, priblížime sa iba rastom HDP, pridanej hodnoty a rastom technologickej náročnosti. Ak hovoríme o rozvoji stratégie, musíme pritom rátať aj s prienikom zahraničného kapitálu, menovou stabilitou, štrukturalizáciou ekonomiky a modernizáciou našej infraštruktúry a, samozrejme, v neposlednom rade aj zlepšovaním kvality života. Áno, to sú naše predstavy o vstupe do Európskej únie. Nechceme, aby sa z tohto procesu urobili konské dostihy, prízvukujeme viac kvality a komplexnosť pripravenosti Slovenskej republiky pri vstupe do politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr.
HZDS to považuje, opakujem to ešte raz, za jeden z najvážnejších národnoštátnych záujmov v súčasnosti a tak, ako už bolo uvedené, preberá svoj podiel politickej zodpovednosti za splnenie tohto cieľa, cieľa všetkých občanov tejto republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mám len krátku poznámku k tomu, čo povedal pán kolega Benčat. Mňa by zaujímala jedna otázka, vážení páni z koalície: Pre koho robíte vlastne zahraničnú politiku? Robíte ju pre medzinárodné štruktúry, alebo ju robíte pre občana Slovenskej republiky? Dokonca, podľa môjho názoru ste zaviedli nový pojem, isté mediálno-spoločenské vydieranie občana Slovenskej republiky v záujme vašej zahraničnej politiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Pán poslanec Benčat, skutočne mi neostáva nič iné, než sa s vaším vystúpením v plnej miere stotožniť. Považujem ho za skutočne veľmi pragmatické a jednoznačné. Vaše vyjadrenie o tom, že by sme sa mali zaoberať predovšetkým pohľadom do budúcnosti, je skutočne z môjho pohľadu veľmi rozumné. Tiež sa treba zaoberať tým, čo treba urobiť pre to, aby sme splnili naše integračné ciele. Skutočne, zahraničná politika veľmi úzko súvisí s vnútornou politikou, presne tak, ako ste to povedali. Z toho dôvodu ma aj veľmi teší, že ste na tomto mieste otvorene povedali a deklarovali stanovisko HZDS, že vaša strana považuje vstup do Európskej únie a do NATO za národnoštátny záujem a preberá zodpovednosť za plnenie tohto cieľa, či už v opozícii alebo v koalícii.
Myslím si, že tak ako ste povedali, že treba dať občanom jasný signál, kde je naša budúcnosť, tak aj toto vaše konštatovanie je takýmto signálom a nezostáva nič iné, než veriť a dúfať, že vaša politická strana bude takto jasne deklarovať svoje politické ciele aj naďalej.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána poslanca Benčata, či chce reagovať. Nie. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Húska je ďalší. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som najprv vo svojom vystúpení zdôraznil, že máme výhrady voči nešťastnému vystúpeniu pána Hans-Petra Martina na včerajšej tlačovke. Vychádzam, samozrejme, z toho, že je to človek, ktorý novo pracuje tak v Európskom parlamente, ako aj v takejto funkcii. Ale na druhej strane si myslím, že pán spolupredsedajúci stálej delegácie, pán predseda zahraničného výboru Weiss ho mal jednoducho upozorniť na to, aby takýmto spôsobom nepracoval, na také vyhlásenie, ako napríklad uvádza, že "je pre nás ťažko pochopiteľné, že teraz, keď ste dosiahli taký pokrok, začalo sa hovoriť o referende a nových voľbách".
Chcem upozorniť, preboha, dúfam, že nechceme opustiť volebné legitimovanie každej štátnej moci a tobôž demokratickej. Jednoducho toto si nemá dovoliť. A ani paralely ako Haider a Mečiar nie sú šťastné, sú zle zvolené a dokonca robia aj zlú službu Rakúsku. Aj v prípade Rakúska si, samozrejme, myslíme, že treba postupovať veľmi zodpovedne. Ale na druhej strane Rakúšania si majú tieto veci vyriešiť sami, tobôž keď ich riešia celkom demokratickým spôsobom, v demokratických voľbách, lebo koniec koncov pán Martin si nesmie myslieť, že si tam zohreje aj svoju, povedal by som, stranícku polievočku, a jednoducho neberie na vedomie, že takýmto spôsobom akcentuje a aj súhlasí s tlakom na samotné Rakúsko. To nie je tlak na Haidera, to je tlak na Rakúsko.
A dovoľte mi, aby som teraz prešiel k tým dvom správam, ktoré predložil pán minister.
Pán minister, naozaj si myslím, že je aj našou povinnosťou, aj naším chcením vedieť posúdiť celkovo vládnu politiku, hlavne zahraničnú vládnu politiku aj samotný výkon, teda nuansovanie výkonu tejto vládnej politiky práve vami. Napríklad oceňujem to, že ste nenasadli na čudesný autobus tých veľkých všelijakých čiernych kníh, aby sa okolo výkonu minulej vlády robila diskreditačná kampaň. Ale na druhej strane musím povedať, že ste sa vlastne akýmsi spôsobom spolupodieľali na tom, že bola napríklad, pokiaľ ide o personálne obsadenie diplomatických služieb, ticho prijatá zásada všesezónneho odstrelu všetkých, ktorí majú nejakým spôsobom blízko k HZDS, a keď nie hneď v masových postupoch, tak potom postupným odstraňovaním.
Vážení, nie je možné hovoriť na jednej strane, že štátne záujmy, hlavne zahraničné štátne záujmy máme obhajovať spoločne aj koalícia, aj opozícia a na druhej strane stále vháňať opozíciu do outsiderstva, do pozície bezmocného prizerateľa politických riešení. Na tvorbe našej zahraničnej politiky sa musia zúčastňovať obe relevantné polia, teda aj koaličné, aj opozičné.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zároveň povedal, že to vyzerá tak, že keď jeden kritizuje a druhý obhajuje, že to stále pripomína peknú rozprávku o tom, ako iluzionisti hovoria, že pohár je poloplný, skeptici hovoria, že pohár je poloprázdny, a v podstate obaja hovoria o pohári, aj o tom približnom kvante vody v ňom alebo tekutiny v ňom. Nechcem len takýmto spôsobom postupovať, ale chcem zdôrazniť, že aj na našom republikovom sneme sme celkom jednoznačne povedali, že nič nemeníme na stálosti našej zahraničnej politiky. Celkom zreteľne sme povedali, že nechceme vytvárať dokonca ani zdanie alternatív voči nášmu európskemu orientovaniu, a zároveň sme aj občanom vysvetľovali, prečo si myslíme, že aj atlantické bezpečnostné zoskupenie je pre nás bezalternatívne, pretože sme povedali, že chceme mať ten istý stupeň bezpečnosti, ako majú naši susedia, a teda z týchto dôvodov uvažujeme o rovnakých podmienkach zaradenia. Ale to, samozrejme, neznamená, že sa správame nekriticky ku všetkým postupom alebo k realizovanej politike aj tohto zoskupenia. Je to naopak. Tento vzťah musí byť takýto, lebo v opačnom prípade je veľmi ťažké postupovať ďalej.
Každopádne vieme, že napríklad musíme pracovať aj na tom, aby sme občanom vysvetlili, že to, čo mnohí z občanov predtým dosť iluzívne možno cítili, že napríklad by bolo dobré byť neutrálnym, je ťažko realizovateľné. Vážené kolegyne a kolegovia, byť neutrálnym je možné iba za predpokladu, že všetky podstatné, vzájomne súťažiace veľmoci akceptujú neutralitu, to znamená, že je to spojené aj s vôľou, aj s mienkou relevantných veľmocí a nie je možné, aby sme si v podstate sami zvolili takéto riešenie. Aj tie neutrálne krajiny, ktoré túto politiku ďalej, a povedzme si úprimne, celkom úspešne realizujú ako neutrálnu, mali predtým súhlas všetkých vzájomne si konkurujúcich veľmocí. Takže v tejto oblasti sa nechceme ani my zúčastňovať na vytváraní niektorých iluzívnych možností, naopak, berieme príliš vážne našu zodpovednosť za úspešné prežívanie Slovenskej republiky.
Zároveň chcem reagovať na niektoré záležitosti, ktoré sa prisudzujú ako úspech našej vlády alebo ako šťastné riešenie vlády, ktoré celkom takými nie sú. Vezmime si napríklad prípad, ako prečítať takú skutočnosť, že sme prijali riešenie s mostom Márie Valérie a pritom sme vôbec nevyvodili dôsledky z ignorancie rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadne Gabčíkova. My sme vlastne odmenili túto ignoranciu tým, že sme urobili nejaký ústup, navyše v oblasti, kde mimochodom nejde vôbec o zlepšenie dopravnej situácie. Naopak, ide o komplikovanie dopravnej situácie, pretože cez stredy obidvoch hraničných miest bude vlastne prechádzať veľmi zaťažená komunikácia.
Teraz k ďalšej záležitosti. Myslíme si, že celkom oprávnene musíme zdôrazniť, že aj rómska problematika je po prvé dlhodobá, nie je ju možné vyriešiť nejakým rýchlym zázračným prútikom a po druhé nie je vonkoncom len slovenská. V tom potvrdzujem aj upozornenie v našej zahraničnej politike posledne, že rómsky problém je vlastne problém viacerých a nielen stredoeurópskych štátov. Takže v tejto záležitosti naozaj môžeme hľadať spoločný postup.
A pokiaľ ide o OECD, myslím si, že by sme mali naozaj s čo najväčšou rozhodnosťou nástojiť na tom, aby neodďaľovali toto naše členstvo. Nemajú na to skutočne nijaké dôvody, nijaké pádne dôvody, ak len nie dôvody, ktoré, samozrejme, sú nepriateľské voči slovenskej, hlavne ekonomickej, situácii, a potom sa im musíme celkom legitímne, samozrejme, primerane podmienkam, brániť. Pokiaľ ide o otvorenie 8 kapitol, navrhujem, vážení, aby sme to nepovažovali za nejaký veľký úspech. Viete veľmi dobre, že otváranie 8 kapitol je zníženie vyjednávacieho priestoru aj zo strany Európskej únie, že sme chceli, aby bolo tých kapitol viac, ale na druhej strane treba objektívne priznať, že konfrontované budú nielen naše šikovnosti, ako budeme vedieť pri vyjednávaní konať, ale akou mierou sa nám darí prekonávať zaostávanie, hlavne ekonomické zaostávanie, ktoré máme. Koniec koncov, spojenie podrozvinutého a rozvinutého systému je vždy spojené s kolapsovým priebehom tohto menej rozvinutého systému. Tie predstavy, že azda budeme ležať na jednotke intenzívnej starostlivosti Európskej únie a že nám hneď zavedú infúziu z bruselského rozpočtu, že pokojne budeme užívať infúziu, tak takéto predstavy by bolo dobré opustiť, lebo nie sú reálne. Viete, že nielen povoľujú tzv. prechodové obdobia ako pripustenie možnosti vytvoriť časový priestor na dobehnutie niektorých zaostávaní uchádzajúcich sa štátov, ale aj sama Európska únia zavádza prechodové obdobia ako nástroj odmietnutia niektorých partnerských rozpočtových podmienok, ktoré majú ostatné krajiny.
Dovoľte mi, aby som zároveň upozornil, pretože je dobré sa na veci dívať zreteľne a informovane, že hovoríme, kde je naša orientácia a kde nehľadáme žiadne alternatívy. Ale na druhej strane sme znepokojení tým, že niektoré veci sa riešia ešte postupmi bývalej studenej vojny. Rád by som upozornil, že 8. a 9. decembra minulého roku, teda nedávno vo Washingtone bola Konferencia o geopolitike 21. storočia, kde vystúpil pán Brzezinski a formuloval takzvanú druhú Carterovu doktrínu, v ktorej doslova povedal: "V 21. storočí musíme z priestoru Kaukazu a okolia Kaspického mora urobiť druhý Golfský záliv a Západ musí zohrať boj o nadvládu nad týmto priestorom s ohľadom na veľmi vážne a svetové zásoby energetických surovín." Toto povedal. A všimnime si, čo sa na šachovnici dialo. 11. januára tohto roku Putin ako dočasný prezident Ruskej federácie podpísal dokument tzv. novej obrannej doktríny, kde po novom formuloval princíp dožadovania sa určitého partnerstva na svetovej úrovni. Znova postulovali požiadavku a právo legitimity použitia všetkých prostriedkov na odvrátenie hrozby. A zrazu vidíme, že, ako v šachu, ak jeden urobí prvý krok, tak druhý urobí protikrok a nedochádza k zlepšeniu situácie. Ale naopak, ak sa pozrieme aj na príslušnú dynamiku zbrojných rozpočtov v týchto zoskupeniach, tak vidíme, že nežiaduco rastú. Bolo by potrebné dôkladne posudzovať aj upozorňovať svojich priateľov, že určitá zotrvačnosť ich metód a praktík studenej vojny je jednoducho záležitosť už neprimeraná k tomuto času, alebo musia potom pripustiť, že chcú opakovanie časov zbrojného pretekania, a to nie je veru najlepšie.
Zároveň by som rád povedal kolegom a kolegyniam z koalície, aby sa trochu diferencovane pozerali aj na problematiku štátnych záujmov. Aj pán poslanec Šebej naznačil, že uznáva štátne záujmy, ale sú trocha rádioaktívne, nie sú celkom vhodnou záležitosťou. Ak si pozrieme napríklad doktríny Spojených štátov, tak tam sa celkom jasne hovorí, že hlavným a jediným štátnopolitickým záujmom je národnoštátny záujem Spojených štátov. Je to celkom legitímne. Každý máme obhajovať, svoje záujmy, samozrejme, s rozumnou mierou. Práve včera som počul výrok Olofa Palmeho od priateľa, ktorý je nám veľmi primeraný, lebo my sa nemôžeme hrať na nejakú svetovú veľmoc a tĺcť do stola. Palme doslova povedal: "Nie je dobré knokautovať päsťou bradu." Jednoducho musíme zobrať na vedomie, že sú určité politiky a záujmy aj veľmocenské záujmy a že sa snažíme naše štátne záujmy realizovať tak, aby sme sa nedostali do kolíznych kurzov s týmito záujmami, ale z toho nevyplýva, že sa našich štátnych záujmov vzdávame a ideme plniť cudzie štátne záujmy. To sú predsa dve trocha rozdielne skutočnosti, ktoré treba mať na pamäti.
Zároveň chcem povedať, že výrok o tom, či máme stálych priateľov alebo stálych nepriateľov, veľmi presne povedal jeden z najvýznamnejších britských politikov 19. storočia pán Disraeli, keď povedal, že "Veľká Británia nemá žiadnych stálych priateľov a žiadnych stálych nepriateľov, má len stále štátne záujmy." To je čosi, čo je naozaj stále. O tom môžeme viesť vnútornú diskusiu, napríklad medzi opozíciou a koalíciou, čo sú to štátne záujmy, resp. aký je prienik našich vlastných postojov s týmito štátnymi záujmami, aby sme sa dohodli, čo budeme minimálne všetci rovnako akceptovať. Bez toho nie je jednoducho možné ďalej ísť.
Z týchto dôvodov chcem zdôrazniť, že HZDS bude veľmi systematicky a cieľavedome postupovať v tejto politike, dokonca aj vo vysvetľovacej politike voči nášmu obyvateľstvu. Nechceme používať ani lacné triky, ani manipulovať s verejnou mienkou, ale na druhej strane chceme naozaj vysvetliť našim občanom, že v tejto etape je naozaj naším aj štátnym záujmom, aby sme v Európe našli miesto, hlavne v európskom trhovom priestore, ekonomickom priestore a takisto, aby sme mali ten istý stupeň bezpečnosti, ako majú naši susedia. Ale to všetko si vyžaduje radikálnu zmenu spôsobu, ako budete narábať hlavne v oblasti zahraničnej politiky s opozíciou. Pán minister, jednoducho vás žiadam, aby ste neostali len pri nuansovaní, ale aby ste vyznávali princíp, že ste ministrom všetkých občanov Slovenska a obhajujete aj záujmy, ktoré sú spoločné tak opozícii, ako aj koalícii, lebo vám musím povedať, že doterajší postup počítal s nami len ako s piatym kolesom na voze.
Ďakujem.