Podpredseda NR SR B. Bugár:
Chcem sa opýtať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či všetci chcete reagovať faktickými poznámkami. Pán poslanec Benčat sa hlási do rozpravy, pán poslanec Húska do rozpravy, pani poslankyňa Rusnáková do rozpravy, pán poslanec Zlocha do rozpravy, pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou, pán poslanec Paška s faktickou poznámkou. Pán poslanec Bárdos sa hlási do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Som veľmi rád, že pán poslanec Andel poukázal na všetky nedostatky tejto správy. Mňa to vôbec neprekvapuje, pretože úroveň práce ministerstva zahraničných vecí už bola prezentovaná pánom predsedom vlády pri zmluve o majetkovom vysporiadaní s Českou republikou. Mňa neprekvapuje ani to, že sa pokračuje v tých tendenciách, keď sa ako takzvané národné záujmy, o ktorých pán predseda zahraničného výboru tak často hovorí, často v praktickej politike politikou vládnej koalície pretvárajú na prezentáciu čisto osobných záujmov. Pán predseda zahraničného výboru Weiss asi ťažko má čas rozmýšľať o tom, ako jednotlivé veľvyslanectvá prezentujú Slovenskú republiku v zahraničí. Pán Weiss má iné problémy - zneužívať zahraničné návštevy na to, aby sa očierňovali politici a politickí protivníci, ako to urobil včera, alebo sa rozvážal v policajnom aute s pánom Martinom po Bratislave a prezentoval to, ako len s ním a s niektorými ďalšími politikmi tejto vládnej koalície sú nás ochotní prijať do Európskej únie.
Takéto vedenie zahraničnej politiky je a môže byť len skazou pre túto republiku, a nie obhajobou zahraničnopolitických záujmov v zmysle toho, ako to pán predseda zahraničného výboru tak rád prezentuje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec veľmi kvalifikovane preukázal, že v správe, ktorá bola predložená, sa diskrétne obchádzajú práve tie veci, ktoré nie sú v prospech našej súčasnej zahraničnej politiky. Jedným z elementárnych predpokladov vstupu Slovenska do Európskej únie je aj politická podmienka fungovania vecného a konštruktívneho dialógu medzi opozíciou a koalíciou. Nielen samotný vstup do Európskej únie, ale i ďalšie transformačné zmeny, ktoré na Slovensku prebiehajú, sú nadčasové a je ich potrebné vnímať ako zmeny, ktoré budú prebiehať v dlhšom čase, ako je lehota jedného volebného obdobia.
Pán minister Kukan, zaujímalo by ma, či sa nazdávate, že Slovensko bude plniť politické kritériá vstupu do Európskej únie, ak sa budú strany vládnej koalície naďalej správať k opozícii tak arogantne, ako sa správajú. Počas uplynulých dvoch rokov totiž nedošlo ani k jedinému stretnutiu politických lídrov strán vládnej koalície a opozície a ich rokovaniu o vecných problémoch občanov našej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán predrečník nemieni reagovať. Odporúčam obsluhe, aby sme vymazali tabuľu. Mám tie mená zapísané. Potom, keď skončia tí, ktorí sa prihlásili písomne, prečítam mená poslancov a ešte sa opýtam, či sa niekto hlási.
Nech sa páči, pán predseda výboru Šebej, máte slovo.
Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec F. Šebej:
Pán predsedajúci,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
môj predrečník nastavil latku vysoko. Pokúsim sa splniť očakávania.
Správa o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1999 je, naopak, podľa môjho názoru správou o úspechu, správou o prelome v integračnom úsilí Slovenskej republiky, správou, ktorá na rozdiel od iných oblastí života nemusí predstierať optimizmus. Hlavné ciele integračného úsilia Slovenskej republiky sú členstvo v Európskej únii, NATO, OECD. Z tohto pohľadu možno považovať za kľúčové rozhodnutia minulého roku vyjadrujúce prelom vo výsledkoch zahraničnej politiky Slovenskej republiky takéto:
Je to rozhodnutie summitu Európskej únie v Helsinkách, závery washingtonského summitu NATO a v tomto kontexte aj rezolúcia Kongresu Spojených štátov amerických číslo 165 zo 16. novembra 1999. To sú priame faktické ozveny zahraničnej politiky Slovenskej republiky. To sú priame kritériá jej úspechu. S plným rešpektom k diplomatickým aktivitám a pozoruhodnému úsiliu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a prezidenta republiky je však hlavným zdrojom zahraničnopolitických úspechov a súčasťou zahraničnopolitického obrazu štátu predovšetkým vnútorná politika. Dovoľte mi preto, aby som k tomu povedal pár slov.
Samozrejme, okrem oficiálnych aktov zahraničnej politiky, medzi ktoré patria všetky veci, ktoré sú obsahom správy o plnení úloh, teda uzatváranie, rušenie medzinárodných zmlúv, záväzkov a dohovorov, vízová a colná politika, členstvo a účasť v medzinárodných organizáciách, oficiálne a neoficiálne rokovania a rozhovory na rôznych úrovniach inštitúcií štátu a jeho činiteľov, spolupráca medzi jednotlivými inštitúciami a orgánmi štátov navzájom a samotná činnosť zahraničnej služby a diplomatického zboru, je potrebné považovať za integrálnu súčasť zahraničnej politiky teda všetko, čo je v zahraničí v akejkoľvek podobe vnímané a zaznamenávané, a to nielen oficiálnymi miestami, ale predovšetkým vnímavou tlačou, komentátormi a hospodárskymi kruhmi. Tí všetci majú svoju vlastnú a špecifickú optiku a kritériá.
Tieto veci majú teda účinok a vplyv na medzinárodnú pozíciu a dobré meno štátu a aj úspešnosť či neúspešnosť zahraničnej politiky s výnimkou toho, čo som povedal, podoba ústavy a celého zákonodarstva štátu, lebo tieto sú podrobované prísnemu skrutíniu inštitúcií, ako je Rada Európy, ale i medzinárodného spoločenstva všeobecne - a máme s tým svoju skúsenosť - a tiež každý prijatý navrhnutý zákon, ktorý je aktom pred očami celého sveta, a tiež všetky skutky a výroky vlády ako celku, jej jednotlivých členov, a to bez ohľadu na to, či sa odohrajú pred očami zahraničných novinárov alebo iba v akomsi nedefinovateľnom súkromí, všetky skutky a výroky členov parlamentu - áno, i vy stále robíte zahraničnú politiku -, všetky výroky a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i všetkých ostatných súdov, všetko, čo napíšu a povedia médiá a napíše tlač, aj tá marginálna, všetky rozhodnutia a konanie obyvateľstva, teda aj to, ako sa obyvatelia rozhodnú vo voľbách, skutky davov a jednotlivcov, skutky inštitucionalizovaných skupín a spolkov. A, samozrejme, to celé je doplnené o dominantné dlhodobé faktory, ako je ekonomický výkon krajiny a celé posolstvo jej kultúry a vedy.
Štát vnímaný zvonku a jeho zahraničnopolitické pôsobenie je živá skutočnosť, ktorá nie je reprezentovaná iba vedomými krokmi svojich diplomatov, ale celou politickou, ekonomickou a kultúrnou podstatou svojho bytia. Spomínam to preto, lebo, na rozdiel od uplynulého roku, roky 1993 - 1998 navŕšili vo vnútornom živote krajiny nadkritické množstvo krokov, ktoré viedli k zahraničnopolitickému neúspechu v podobe nenaplnenia našich integračných ambícií. Vypadli sme z prvého kola rozširovania Severoatlantickej aliancie, absolútne sme boli spochybnení na luxemburskom summite Európskej únie kvôli nesplneniu kodanských kritérií. Vnútropolitický vývoj v Slovenskej republike za tento čas postavil otázniky aj na základné znaky príslušnosti k tej či onej kultúre a vyvolal aj potrebu nového potvrdenia dokazovania západoeurópskej identity Slovenskej republiky.
Rok 1997 priniesol na madridskom summite NATO definitívny verdikt nad kompatibilitou vnútropolitického vývoja na Slovensku s politickými požiadavkami na členské krajiny NATO. Slovenská republika bola vyradená spomedzi uchádzačov o členstvo. Podobným spôsobom stroskotal vďaka vnútropolitickému vývoju aj druhý najdôležitejší zahraničnopolitický cieľ Slovenskej republiky - integrácia do Európskej únie. Možno hovoriť o zahraničnopolitickej sebadiskvalifikácii. Vyjadrením vnímania, a pokúsim sa to celé ilustrovať na takom časovom rade, toho, čo sa odohralo, môže byť vývoj postojov Kongresu Spojených štátov amerických vyjadrený jeho niekoľkými uzneseniami počas týchto rokov.
V prvých dvoch sa ešte menovite medzi kandidátmi na členstvo v NATO popri Českej republike, Maďarsku a Poľsku uvádza i Slovensko. Konkrétne v roku 1994 prijal Kongres Spojených štátov amerických tzv. normu, ktorá sa nazýva NATO Participation Act, kde sa píše koniec vety: "...všetka pomoc poskytnutá ostatnými členskými národmi NATO alebo NATO samotného, aby sa zabezpečil prechod k plnému členstvu Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska a ďalších postkomunistických krajín Partnerstva za mier v NATO." Tým chcem len ilustrovať, že Slovensko bolo v prvej vlne uchádzačov ako plnohodnotný člen ešte v roku 1994. Toto uznesenie kongresu bolo doplnené, novelizované aktom, ktorý sa volá NATO Participation Act Amendment, kde sa píše: "Poskytnutie pomoci NATO pri transformácii by malo zahŕňať tie krajiny, ktoré sú najviac pripravené na úzku spoluprácu s NATO, akými sú Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko a tak ďalej."
Aj v tomto okamihu ešte v roku 1995, niekedy v polovici roku, sme boli medzi prvými uchádzačmi o členstvo v NATO ako rovnocenní partneri. Ale práve toto obdobie možno označiť za okamih, keď množstvo neakceptovateľných skutkov a toho, čo sa dialo u nás, prekročilo kritické množstvo a Slovensko prestalo byť vnímané ako kandidát. Ilustruje to ďalšia zákonná norma kongresu z roku 1996, kde sa hovorí o konkrétnych peniazoch poskytnutých na pomoc pri rozširovaní NATO - NATO Enlargement Facilication Act -, kde sa píše v článku 23, že Kongres Spojených štátov amerických pokladá Poľsko, Maďarsko a Českú republiku za krajiny, ktoré pokročili v dosahovaní stanovených kritérií a mali by byť kvalifikované na získanie ďalšej pomoci a tak ďalej. Slovensko je tam menované ako negatívny príklad v tej istej norme.
Niekedy v tom období už vnútropolitický vývoj Slovenska poznamenal jeho zahraničnopolitickú tvár. Hovorím o roku 1999, presne z tohto hľadiska okolo roku prelomu v zahraničnej politike aj kvôli tomu, že presne na tej istej pôde z iniciatívy kongresmana Johna Micu a Benjamina Gillmanna, ktorý patrí medzi najvyššie zahraničnopolitické autority v Kongrese Spojených štátov, prijal kongres rezolúciu číslo 165 zo 16. novembra 1999, kde vyzýva Spojené štáty americké a aj ostatné štáty NATO, aby prijali Slovenskú republiku do Severoatlantickej aliancie pri najbližšej možnej príležitosti. Bezprostredne po washingtonskom summite NATO sa v Európe vyvinula situácia, ktorá priniesla jeden z najťažších testov novej zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky - kosovskú krízu.
Je preto vysoko pravdepodobné a v tom by som sa chcel jednoznačne ešte raz postaviť za to, čo je napísané v správe o plnení úloh, a za konanie ministerstva zahraničných vecí vlády, je vysoko pravdepodobné, že práve tento jednoznačný a konzistentný postoj a skutky vlády Slovenskej republiky zaznamenali zvrat vo vnímaní Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v spomínanej rezolúcii Kongresu Spojených štátov amerických. Z nášho pohľadu, pohľadu slovenského parlamentu je pre členstvo v Severoatlantickej aliancii mimoriadne dôležitý Národný program prípravy Slovenskej republiky pre členstvo v NATO PRENAME, ktorý vláda schválila 6. októbra 1999 a ktorý bol veľmi pozitívne prijatý v orgánoch aliancie a dáva našej Národnej rade transparentný rámec na parlamentnú kontrolu napĺňania prioritného strategického cieľa.
V medziparlamentnom rozmere diplomacie tvorí potom dôležitú súčasť úsilia, samozrejme, aj pôsobenie našej stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO.
Pán podpredseda Národnej rady Andel spomenul vo svojom prejave jeden okamih, ktorý nepotešil ani mňa, kde sa v správe zo zahraničnej cesty konštatuje, že opäť sa nezúčastnil žiaden poslanec z nášho parlamentu na nejakej akcii Parlamentného zhromaždenia NATO. Chcem vás ubezpečiť, že sme sa zúčastnili na všetkých relevantných akciách Parlamentného zhromaždenia NATO, pôvodne Severoatlantického zhromaždenia. Tá akcia, na ktorej sme sa nezúčastnili, bol seminár Severoatlantického zhromaždenia alebo Parlamentného zhromaždenia NATO, tzv. Rose-Rothov seminár, na ktorý nemohol zo zdravotných dôvodov cestovať pán poslanec Andrassy. To je jediný prípad. Nie je to charakteristické pre našu zahraničnú politiku, je to presne naopak, pán podpredseda.
Za prelomovú možno označiť tiež pravidelnú správu Európskej komisie o pokroku dosiahnutom Slovenskou republikou v príprave na vstup do Európskej únie, ktorú Európska komisia uverejnila 13. októbra 1999. Je to prvá pravidelná správa, ktorá konštatuje splnenie hlavných úloh v plnení kodanských a ďalších integračných kritérií, pričom za najdôležitejšie možno považovať prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o štátnej pomoci a zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody.
Z hľadiska úloh, ktoré stoja pred Národnou radou Slovenskej republiky v integrácii do Európskej únie, je ešte dôležitý dokument, ktorý prijala vláda, a to Národný program pre prijatie acquis communautaire, ktorého aktualizovanú verziu predložila vláda Slovenskej republiky Európskej komisii dňa 28. mája 1999. A dnes, na dnešnom zasadaní sa zaoberala jeho najnovšou verziou.
K tomu chcem poznamenať len toľko - a to je tá správa o úspechu, ktorú nemožno vynechať -, že Slovenská republika začne rokovania o vstupe do Európskej únie v 8 kapitolách európskej legislatívy. V Bruseli o tom definitívne rozhodli veľvyslanci 15 členských krajín Európskej únie, ktorí jednomyseľne schválili návrh Európskej komisie, a Slovensko tak začne rokovať v kapitolách: spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, vonkajšie vzťahy, malé a stredné podniky, školstvo a vzdelávanie, veda a výskum, kultúra a audiovizuálna politika, hospodárska súťaž a štatistika.
Dámy a páni, minulý rok posunul, podľa môjho pevného presvedčenia, Slovensko v zahraničnej politike do novej éry. Chcem k tomu, čo sa udialo počas minulého roku, pridať ešte jednu udalosť, ktorá sa udiala na pôde nášho parlamentu už začiatkom tohto roku, ale ktorá je akýmsi pokračovaním toho, o čom hovorí správa o plnení úloh zahraničnej politiky, čo potvrdzuje jej zameranie na budúce obdobie.
Iste si spomínate, že dňa 16. februára 2000, je to čosi viac ako mesiac, Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie 726 k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Chcem povedať, a teraz sa obraciam aj na poslancov opozície, že toto bol štátnický akt na pôde našej Národnej rady a že je to čosi, na čo Národná rada môže byť v tej podobe hrdá. Vláda Slovenskej republiky si stanovila termín pripravenosti na vstup do Európskej únie na 1. január 2004. Je to ambiciózny termín, ale nie nereálny. Bude tiež otázkou, v akom stave v tom čase bude Európska únia, ako sa bude vyvíjať politická, hospodárska situácia a iné oblasti. Ale v každom prípade je splnenie tohto termínu možné.
Rád by som sa na záver môjho komentára k tejto časti prerokovaných materiálov dotkol ešte jednej veci. Naše bilaterálne vzťahy zaznamenali tiež, povedal by som, povšimnutiahodnú zmenu. Za najdôležitejšie bilaterálne vzťahy, samozrejme, musíme považovať vzťahy s tými krajinami, s ktorými chceme vstúpiť do spoločenstva, to znamená s krajinami Európskej únie a s krajinami, ktoré tvoria zvyšok členov Severoatlantickej aliancie. Ale naše najaktuálnejšie a najdôležitejšie bilaterálne vzťahy sú naše vzťahy so susedmi. A tie, dovolím si povedať, doznali v priebehu roku 1999 podľa mňa radikálne zlepšenie. Domnievam sa, že ministerstvo zahraničných vecí, slovenská diplomacia a vôbec všetci aktéri zahraničnej politiky, tí vnútri štátu i tí, ktorí pracujú v priamom kontakte s medzinárodným spoločenstvom, si zaslúžia absolutórium.
Dovoľte mi teraz, aby som sa vyjadril pár slovami o prioritách zahraničnej politiky, tak ako ich uvádza dokument, ktorý máme predložený. A nevyhnem sa tomu, aby som začal krátkou teóriou, pretože chcem pomenovať hodnotový systém, ktorý nevyhnutne treba hľadať za tými prioritami. Komplex zámerných politických aktov nazývaných zahraničná politika, teda správanie štátu medzi ostatnými štátmi a vo vzťahu k ostatným štátom, ovplyvňuje celkové, to znamená i vnútorné podmienky existencie štátu. Spoluvytvára geopolitické prostredie štátu, a teda od neho závisí, aký bude v ďalšej časovej perspektíve život jeho obyvateľov. Ten dokument je o tom, ako budeme žiť v budúcnosti. Určite sa dá povedať, že zahraničná politika zakladá geopolitické prostredie i pre ďalšie generácie. Táto skutočnosť uvaľuje mimoriadnu zodpovednosť na tvorcov i aktérov zahraničnej politiky, či si to uvedomujú alebo nie. Preto je potrebné, aby sa niektoré veci vyslovili bez dnes už naozaj zbytočnej clony ohľadov a úprimne.
Chcem sa dotknúť toho, čo sa neustále spomína, a to sú štátne záujmy. Častým motívom zahraničnopolitických i vnútropolitických vyjadrení sú štátne záujmy Slovenskej republiky a podľa mňa pochybné heslo o nutnosti podriadiť záujmy jednotlivcov občanov či dokonca celého obyvateľstva akýmsi štátnym záujmom. Je to heslo, ktoré predpokladá automaticky, že samotný štát bez ohľadu na svojich obyvateľov má akési legitímne záujmy, ktoré sú odlišné od záujmov jednotlivých občanov. Áno, som presvedčený, že štátne záujmy existujú, ale som presvedčený, že v dobrom štáte nemôže existovať rozpor medzi záujmami obyvateľov a záujmami štátu. Som presvedčený, že autonómne záujmy štátu ako takého v dobrom štáte neexistujú. Cieľom každej zmysluplnej vnútornej i zahraničnej politiky štátu je dobrý život obyvateľov. Ten sa skladá najmä z ich slobody, bezpečnosti a prosperity. Tak a iba tak sa dá vymedziť aj štátny záujem. Ja som to v tom materiáli o prioritách zahraničnej politiky na obdobie najbližších rokovaní našiel, práve tento záujem.
Projekt ďalšieho zahraničného politického smerovania a krokov Slovenskej republiky je potrebné založiť na dvoch princípoch: na princípe zodpovednosti voči všetkým obyvateľom Slovenska a na princípe vedomej spoluzodpovednosti za osud celého geopolitického priestoru, v ktorom sa Slovenská republika nachádza. Ja som obidva tieto princípy v materiáli o prioritách slovenskej zahraničnej politiky našiel. Z takto vymedzeného cieľa a princípov vyplýva, že je potrebné aj v zahraničnej politike definovať presadzované štátne záujmy Slovenskej republiky ako uskutočniteľné ľudské záujmy jej žijúceho obyvateľstva a, samozrejme, nielen žijúceho obyvateľstva, ale aj ďalších generácií.
Dámy a páni, dnes je mimo akýchkoľvek pochybností, že ak nezavládne medzi nami zhoda, a teraz myslím zhodu politickej elity bez ohľadu na to, či ide o pravicu, ľavicu, stred alebo niečo ešte iné, ak nezavládne medzi nami zhoda, že kam patríme a čo je naša identita, kam má smerovať Slovenská republika, budeme mať ťažkosti nielen v zahraničnej politike, ale ovplyvní to aj vnútorný život nášho štátu.
Na záver by som rád povedal len toľko: Ak niekto konštatuje, že naše zahraničnopolitické smerovanie, najmä čo sa týka členstva v Severoatlantickej aliancii, sa neteší stopercentnej podpore obyvateľstva, ba naopak, že momentálne podpora obyvateľstva, tak ako ju merajú výskumy verejnej mienky, poklesla pod 50 %, pohybuje sa na úrovni 35 - 40 %, treba len povedať, že to nie je dôvod na zmenu našej orientácie, to je dôvod na to, aby sme sa pokúsili presvedčiť o legitimite a nevyhnutnosti nášho snaženia tých, ktorí dnes o tom presvedčení nie sú, nie manipulovať, presvedčiť, legitimizovať naše kroky.
Som presvedčený, že verejná mienka taká ako ju poznáme, je výsledkom viacerých faktorov. Jeden z nich je pokrútená interpretácia histórie, najmä modernej európskej histórie povojnového obdobia, ktorá zostala v hlavách ľudí z posledných piatich desaťročí, ale tiež v podstate v médiách neexistujúce alebo dlhodobo neexistujúce kvalifikované spravodajstvo o dianí v zahraničí, ale tiež aj činnosť politických elít na Slovensku.
Chcel by som na záver toho, čo hovorím k prioritám zahraničnej politiky, so všetkou vážnosťou vyzvať vás, kolegovia zo všetkých politických strán. Vy viete veľmi dobre, aké sú preferencie vašich vlastných voličov. Vy jediní ste pre nich autoritou, ťažko možno očakávať, že niekto z Demokratickej strany môže účinne presvedčiť voličov HZDS rovnako ako opačne. Rovnako nemáme všetci ani z vládnych strán vplyv na voličov zvyšných vládnych strán. Je preto úlohou nás všetkých a znovu by som sa rád obrátil na vás s touto žiadosťou bojovať o podporu našich, vašich voličov, pretože vy ste pre nich autoritou.
Na záver mi dovoľte, aby som ešte raz vyslovil na rozdiel od môjho predrečníka uznanie ministrovi zahraničných vecí a jeho tímu za predložené materiály. A dovolím si zároveň odporučiť snemovni, slovenskému parlamentu, aby ich vzal na vedomie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána predsedu výboru s faktickými poznámkami sa hlási desať poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kalman.
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Šebej hovoril o tom, že všetky naše výroky sú sledované, sú analyzované, sú hodnotené a tvoria nakoniec nejaký syntetický obraz budúcnosti. Ale, priatelia, z toho nevyplýva, že prestávame mať kritický úsudok o veciach. Veď vás chcem upozorniť, že keby sme len v tomto parlamente prečítali veľmi kritické postoje vysoko významných občanov Spojených štátov voči juhoslovanskej kampani NATO, tak by sme videli, že tým ani nezradili Spojené štáty a ani nestratili vnútornú orientáciu, proste jednoducho kritizovali riešenie, ktoré koniec koncov naozaj prekračuje suverenitu národných štátov.
Upozorňujem, Kissinger, MacNammara, Lugan, Hamilton, Cromwell a ďalší významní americkí odborníci, vedci i politici proste kritizovali tento postup. Dokonca včera na kanáli MAX mali možnosť vidieť analytické hodnotenie výsledkov juhoslovanskej kampane a tam sa výslovne hovorilo, že aj podľa oficiálnych kruhov priznávajú 500 až 530 nevinných obetí nepresnosti presných striel. Priatelia, to nie je maličkosť. To sú jednoducho skutočnosti, ktoré nesú so sebou aj takéto rozhodnutia. Musíme mať svoje ľudské, morálne stanovisko k takýmto brutálnym záležitostiam.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Niekoľko poznámok k vystúpeniu pána predsedu Šebeja. Chcel by som upozorniť, že som nevystupoval a nehodnotil správu o plnení úloh Slovenskej republiky za rok 1999, ale vystupoval som k prioritám zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. To znamená, že som neurážal pána ministra zahraničných vecí. Iste, čo je dobré, chváli sa samo, ale keď si uvedomíme, že Slovenská republika nemôže byť izolovaná od ostatnej Európy, vystúpil som tak, ako som vystúpil, teda kriticky, čo mi práve chýba v oblasti zahraničnej priority. To po druhé.
A po tretie. Pán predseda, ja som nepovedal vo svojom vystúpení, že kdesi chýbali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale, ako ste správne povedali vo svojom vystúpení, i Národná rada Slovenskej republiky robí zahraničnú politiku a podstatnú zahraničnú politiku. Pripomienkoval som len dve správy zo zahraničnej cesty, kde nevystúpili naši poslanci. Pán predseda, bolo by dobré, keby sme sa o tom rozprávali, lebo skutočne ak kdesi nevystúpi poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a je zúčastnený, tak by sme sa mali nad tým zamyslieť. Myslím si, že spolu sa o tomto porozprávame. Opakujem ešte raz, nieže sa nezúčastní, ale bol a nevystúpil na veľmi dôležitých podujatiach. Aj to je zahraničná politika.
A ďalej, nechcem spomínať, ale myslím si, že v súčasnej zahraničnej politike je jednotný protokol Úradu vlády, Kancelárie prezidenta, Národnej rady Slovenskej republiky. Tu, či chceme, alebo nechceme, nad tým má gestorstvo ministerstvo zahraničných vecí. Opäť nám to absentuje roky rokúce, že jednotný protokol jednoducho nie je. A potom sú menšie nuansy v prijatí, dajme tomu, na úrovni prezidenta a predsedu parlamentu a predsedu vlády. Myslím si, že sa nemýlim, že v tom má gestorstvo ministerstvo zahraničných vecí. A bolo by potrebné konečne niečo v tom urobiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
To, čo predviedol pán poslanec Šebej, keď hovoril o období minulej vlády a o jej úsilí zapojiť sa do všetkých medzinárodných štruktúr, je jednoducho nehanebné. Na to sa lepšie slovo nedá nájsť. Svoje konštrukcie sa pokúsil vydávať za niečo, čo je pravdou, pretože tu sa usilujú práve takí ako pán Šebej a jeho Demokratická strana postaviť veci z nôh na hlavu a tvrdiť, že my sme zavinili zlé informácie, ktoré o nás boli. Spomína rok 1995. Vtedy ešte nebola kauza Gaulieder. Tak prečo Slovensko vyradili z tej skupiny, ktorá mala byť prijatá do NATO? Nuž vyradili ho preto, že ľudia ako pán Šebej a podobní jemu duchovne spriaznení ľudia z VPN rozširovali o Slovensku tie najpodlejšie, najzákernejšie informácie, vymýšľali si neskutočné veci o Slovensku a usilovali sa, samozrejme, zahatať mu cestu. Odkiaľ sa rodili tie názory na Slovensko? Nesprostredkúvali ich naši ľudia. Tu máte najčerstvejší prípad, ktorý kritizovalo aj vedenie HZDS. Pán Weiss sa včera či predvčerom stretol, rokoval s predstaviteľmi Európskej únie a pán Martin tam naraz vyslovil vetu, kde do jednej vety spojil Mečiara s Haiderom. A pán Weiss to prijímal ako hotovú, ako bernú mincu. Nevie o tom, že Mečiar je antifašista a Haider niečo iné.
To znamená, že tu sa hrá hra istej skupiny politikov, ktorá sa chce robiť dokonalá. Viac o tom poviem, samozrejme, aj vo svojom hlavnom vystúpení. Ale pánu Šebejovi ešte odporúčam na záver toto: Nech si prečíta článok pána Ďurkoviča. A odporúčam to aj celej SDĽ na čele s pánom Weissom, aj keď nie je jej predsedom. Je tam analýza situácie. Je tam veľmi presne vysvetlený pokus pána Šebeja rušiť kontakty s Ruskom. Ukazuje, čo sa vlastne títo ľudia usilujú robiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šebej sa vôbec nezaprel. Na jednej strane nás všetkých vyzýval na jednotný postup v oblasti zahraničnej politiky, na druhej strane nás ako opozíciu mlátil päsťou do hlavy za to, že máme svoj vlastný názor a že si ho dovolíme prezentovať. Prezentoval sa tu ako znalec pomerov v Kongrese USA, ale vôbec nehovoril o vnútorných pomeroch v Slovenskej republike.
Zahraničná politika je sumár hodnotových vyjadrení politických, ekonomických, bezpečnostných, sociálnych, kultúrnych a etických, ktorými sa štát prezentuje pred svetom, ktorými upevňuje alebo spochybňuje svoje medzinárodné postavenie, a úspechy zahraničnej politiky musia byť v kontexte týchto hodnôt. Súčasná vládna koalícia sa bojí priznať kontinuitu úspechov v oblasti zahraničnej politiky, pretože jej to nevyhovuje. Popiera a spochybňuje aj to, čo sa spochybniť nedá, pretože Mečiarova vláda stála pri podpise všetkých základných dokumentov, ktoré rozbiehali integračný proces pre Slovenskú republiku.
Súčasná vládna koalícia a vtedajšia opozícia využívala čas, ktorý sme zhodnocovali v prospech Slovenskej republiky, na jej špinenie, ohováranie. A, žiaľ, niektorí prominenti vládnej koalície ani v tomto čase, keď sú pri moci, nezmenili svoju rétoriku.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Dubovská.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, čo bolo, bolo, ideme ďalej. A táto správa sa týka roku 1999 a roku 2000, tá ďalšia roku 2000 - 2003, takže sa pozerajme, ako náš predrečník hovoril, na vec ako na budúcnosť, cieľ. Keď si človek chce kúpiť auto, má cieľ. Vie, že teraz nemá na to ešte úplne všetky prostriedky, ale pozná svoj cieľ. A raz sa k nemu dostane, keď bude robiť isté opatrenia, keď bude šetriť, alebo si zoberie pôžičku.
Chcela by som k tejto správe, ktorá nám bola predložená, povedať svoj názor v tom zmysle, že sa mi zdá byť vyvážená a snaží sa objektívne zhodnotiť aktivity zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 1999, čo sa týka rozvoja bilaterálnych vzťahov s druhými krajinami, intenzívnu spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, aktivity súvisiace s integračným procesom do Európskej únie a do transatlantických štruktúr a, samozrejme, potrebou OECD. Všetko to je v rámci obhajoby záujmov Slovenskej republiky na medzinárodnom poli. Zároveň chceme vlastne vidieť v tejto správe, že je tu jasne definovaný smer, ktorým v roku 2000 pôjdeme a budeme napĺňať naše zahraničnopolitické ambície v rámci zachovania určitej kontinuity s rokom predchádzajúcim, na výsledkoch ktorého chceme ďalej stavať.
Pán minister, verím, že sa o rok stretneme v Národnej rade pri zhodnocovaní roku 2000 a budeme môcť konštatovať naplnenie zámerov a ďalší progres. Túto správu berieme na vedomie a uvedomujeme si, že je dôležitá. A je dôležité aj jej napĺňanie, v ktorom máte našu plnú podporu. A cením si aj váš postoj k dôležitosti podpory opozíciou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Šebeja, ktorý doslova povedal, pokúsim sa to citovať, nesmie existovať rozpor medzi záujmami štátu a záujmami jeho obyvateľov alebo občanov. No niektoré kroky o tom nesvedčia. Obyvatelia tohto štátu sú často vydieraní takzvanými záujmami štátu. Deje sa tak pri všetkých úzko straníckych opatreniach, ktoré často zakrývajú individuálne finančné záujmy. A toto sa, dámy a páni, deje v súčasnosti. Pozri posledné ťažké ekonomické kauzy tejto vlády. Vždy všetko bolo na začiatku zdôvodňované záujmami štátu. Teda pekne prosím, neklamme sa navzájom všakovakými nadsadenými a hlavne ružovými vyhláseniami. Skutočne doteraz neviem, či vystúpenie pána poslanca Šebeja bolo v záujme štátu alebo v záujme jeho obyvateľov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Šebej nás veľmi šťavnato informoval o tom, aká je úspešná táto vláda v procese tzv. podľa neho západoeurópskej identifikácie Slovenskej republiky. Myslím si, že Slovensko sa nedá preniesť do západnej Európy, bude vždy v strednej Európe. V každom prípade si myslím, pán Šebej, že ak by ste chceli byť objektívny a neskĺznuť do pozície rečníkov z päťdesiatych rokov, ktorí úspešne podriaďovali Slovenskú republiku, pardon, Česko-slovenskú republiku bývalému Sovietskemu zväzu, vy by ste mohli tento proces nazvať úspešným podriaďovaním sa niekomu, ale v rámci toho úspešného podriaďovania ste mali aj isté neúspechy.
Pán minister zahraničných vecí prinajlepšom sa už raz zodpovedal v tomto parlamente za svojvoľný postup v kosovskej kríze, keď dal súhlas, bezprecedentný súhlas, bez súhlasu dokonca vlády a parlamentu na prelety. Bolo to uverejnené aj v novinách. Také niečo by sa nebolo prepieklo nijakému ministrovi bývalej Mečiarovej vlády. Toto bolo svorne prijaté.
Pán poslanec Šebej, ak by ste už vyratúvali úspechy, mali by ste v tejto súvislosti prirátať aj jeden výrazný neúspech, pretože to bombardovanie v Kosove spôsobilo, a teda aj vďaka preletom lietadiel NATO cez Slovenskú republiku, bombardovanie mostov v Novom Sade spôsobilo značné, podotýkam, značné niekoľkomiliardové škody Slovenskej republike, ktoré zaplatíme my, občania tohto štátu. A ja ako človek a občan tohto štátu musím hodnotiť úspešné zo zahraničnej politiky aj z tohto pohľadu to, čo Slovenskej republike prinieslo zlepšenie životnej úrovne. Nič. Jednoducho...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Vo vystúpení pána poslanca Šebeja ma zaujali predovšetkým dve myšlienky. Prvá myšlienka sa týka skutočnosti, že naše vzťahy so susednými krajinami boli v minulom roku charakteristické predovšetkým výrazným zlepšením voči susediacim krajinám Vyšegradskej štvorky. Domnievam sa, že týmto konštatovaním veľmi presne vystihol tú myšlienku, ktorú zdieľam aj ja, že najlepšou bezpečnostnou politikou každej krajiny je kvalitná zahraničná politika, a to predovšetkým voči susediacim krajinám. Druhá myšlienka, ktorá ma zaujala, bolo konštatovanie, že na to jasné profilovanie sa v zahraničnej politike smerom k integrácii bude potrebný konsenzus najvýznamnejších politických subjektov na Slovensku. Veľmi jasne o tom hovoria prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že len približne 35 - 40 % občanov Slovenskej republiky podporuje vstup do NATO. Je to veľmi paradoxná skutočnosť najmä z toho dôvodu, keď si vezmeme na porovnanie, aké je rozloženie politických síl v parlamente ohľadne podpory vstupu Slovenska do NATO. Zo šiestich parlamentných subjektov päť parlamentných subjektov má vo svojom politickom programe integráciu do bezpečnostných štruktúr NATO, len jedna ho tam nemá. Keby sme to mali rozdeliť podľa počtu poslancov, je to pomer 137 k 13, čo je viac ako 90 % politickej podpory integrácie do NATO. A o to viac je prekvapujúce, že naši občania majú len približne 35 až 40-percentnú podporu. Osobne považujem túto skutočnosť práve za takúto z toho dôvodu, že nie všetky politické strany jasne a jednoznačne profilujú svoje ciele.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šebej sa vyjadril, že táto správa o zahraničnej politike je vlastne správa o úspechu našej zahraničnej politiky. Osobne si myslím, že je to okrem iného aj správa o znížení latky náročnosti kritérií Európskej únie na začatie vstupných rokovaní. Veď ak sa Turecko so svojráznymi spoločenskými pomermi pripomínajúcimi hlboký stredovek a hospodársky zaostalé Rumunsko stali odrazu pre Európsku úniu prijateľnými partnermi, tak pri takýchto kritériách by bolo výsmechom súčasnej administratívy, keby Slovensko nebolo prizvané na rokovania o vstupe do Európskej únie.
Nazdávam sa však, že problémy nastanú až teraz, keď bude potrebné plniť vstupné kritériá a keď sa bude vláda musieť vysporiadať s korupciou, ktorá u nás v poslednom čase veľmi rozkvitá. Uvediem iba niektoré kauzy z posledných dní - okrádanie štátu v Slovenskej správe ciest, okrádanie štátu v Slovenských elektrárňach či okrádanie štátu v štátnych rezervách Slovenskej republiky. Všetky tieto kauzy sú spojené s vládnou koalíciou a jej politickými stranami. Myslím si, že vysoká korupcia je veľkým problémom pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
No a čo sa týka zhody toho, kam patríme, nuž, táto zhoda môže zavládnuť až vtedy, keď si niektorí samozvaní experti nebudú uzurpovať právo demagogicky diskreditovať svojich politických protivníkov z vecnej diskusie o problémoch smerovania Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman.