Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády.
Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkasovi, ktorého určil gestorský výbor, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prečítam vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 578 z 21. marca 2000 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, prerokoval na 40. schôdzi dňa 22. marca 2000. V prijatom uznesení číslo 348 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Kozlík. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Kozlík, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená snemovňa,
myslím si, že predkladaný návrh novely zákona o dlhopisoch pani ministerka neuviedla celkom náležite. Uznám opodstatnenosť tohto návrhu a budem zaň hlasovať, ale napriek tomu všetkému, pani ministerka, neuviedli ste návrh náležite. Treba pomenovať to, o čo vlastne v tomto parlamente pri skrátených konaniach ide, že vláda predkladá chaotické návrhy, nepripravené návrhy zákonov, z ktorých jeden vyvracia druhý, že je predkladaný rad noviel zákonov, či z poslaneckých radov alebo zo strany vlády, ktoré dnes už počítame na desiatky, v skrátených legislatívnych konaniach alebo v skrátených konaniach v rámci tohto parlamentu. Potom dochádza k tomu, že skutočne jedna novela vyvracia druhú, že nielen poslanci, ale už aj vláda stráca prehľad, a dokonca zahraničné kruhy musia láskavo upozorniť vládu, že je potrebné zmeniť príslušné znenie zákona, pretože nezodpovedá príslušným medzinárodným normám a dokonca ohrozuje aj také významné zmluvy, ako je trebárs uzatvorenie emisie eurobondov.
Pani ministerka, chcel by som pripomenúť a oceňujem, že porovnávate túto emisiu eurobondov s emisiou, ktorá bola realizovaná za pomerne zložitých podmienok v roku 1999. Chcem podotknúť, že na úrovni, ktorá je teraz dosahovaná v tejto emisii, podobné výhodné emisie boli realizované v rokoch 1996 a 1997. Dávam nabok rok 1998, keď finišovala volebná kampaň, samozrejme, spojená s mnohými nervozitami a určite aj s prehĺbenou nedôverou voči ktorémukoľvek štátu, v ktorom sa odohrávajú parlamentné voľby.
Takže rád by som uviedol veci na pravú mieru. Prerokúvame v skrátenom konaní novelu, ktorá vznikla chaotickým predkladaním zákonov, noviel zákonov do tohto parlamentu, mnohých z nich prerokúvaných v skrátenom konaní. Som veľmi zvedavý, ako bude reagovať pán predseda parlamentu, ktorý v závere roka veľmi razantne vyhlásil, že parlament už nebude akceptovať množstvo návrhov noviel zákonov a zákonov, ktoré sú prerokúvané v skrátenom konaní, pretože to ide na vrub kvality týchto zákonov. Opakujem, táto konkrétne malá novela je potrebná. Odôvodnil som, prečo vlastne vzniká. Predpokladám, že aj klub HZDS túto malú novelu podporí.
Ale mám ešte jednu poznámku. Pani ministerka, ešte mám jednu poznámku, že v podstate vláda de facto použila desiatky miliárd korún v uplynulom roku, aj v priebehu tohto roka, či to bolo užitie 40 mld. korún vytvorených opravných položiek ešte v čase ekonomického rastu počas vlády Vladimíra Mečiara, že tu boli vytvorené zdroje z predaja podielu Československej obchodnej banky v objeme 17 mld. korún, že štátny rozpočet posilnili zdroje zo zisku Národnej banky Slovenska, ktoré Národná banka zarobila práve na prudkej devalvácii slovenskej koruny, to znamená de facto na chrbte podnikateľskej sféry Slovenskej republiky. Boli kapitálovo posilnené veľké slovenské banky, ale objem úverov v roku 1999 klesol, dostupnosť úverov podnikateľskej sféry je minimálna a úrokové sadzby som si mohol overiť minulý týždeň na východnom Slovensku v podniku, ktorý má zabezpečený odbyt voči bratislavskému Volkswagenu, voči českej Škodovke, ktorý na svoje výrobné potreby vie zabezpečiť úver za 27 %. Takže aj tu stojí otázka, že sa získavajú peniaze, sú tu reálne zdroje, ale podnikateľské prostredie to nijakým výraznejším spôsobom nepociťuje.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som nadviazať na tú časť, kde pán poslanec Kozlík hovoril o legislatíve. Mala by som otázku na pani ministerku, či tento stručný legislatívny návrh bol vypracovaný legislatívcami rezortu alebo bol daný na vypracovanie advokátskej kancelárii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Žiada si záverečné slovo pani ministerka? Áno.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Upozornili ste ma, aby som hovorila stručne, tak veľmi stručne. Bol pripravený pracovníkmi ministerstva financií, prešiel Legislatívnou radou vlády a, samozrejme, vyjadroval sa k nemu aj legislatívny odbor Úradu vlády.
Druhá poznámka. Oceňujem konštruktívny prístup aj opozície k tomuto návrhu, ale predsa len mi dovoľte aspoň dve krátke poznámky. Po prvé, nebolo to chaotické zasahovanie vlády do zákona. Bola to snaha, urputná snaha znížiť straty, ktoré boli spôsobené vaším predchodcom, ktorý uzavrel zlú dohodu so Stredoeurópskym maklérskym domom svojím štvrtým dodatkom, ktorým predĺžil lehotu splatnosti dlhopisov, čím evidentne štát prišiel o niekoľko desiatok miliónov korún, ktoré môžeme presne vyčísliť. Myslím si, že sa k tomu budeme ešte vracať.
Po tretie, chcela by som povedať, že áno, sme veľmi radi, že sa nám podarilo dosiahnuť rizikovú prirážku na úrovni 2,17. Ale, vážení, uvedomme si, že keby sme boli dnes tam, kde je Poľsko, a mali sme možnosť, v roku 1994 sme boli na tej istej čiare, ako bolo Poľsko, Česko, Maďarsko, dnes by sme boli emitovali možno za rovnakých podmienok ako Poľsko týždeň pred nami, keď dosiahlo rizikovú prirážku pod 1 %, to znamená, že strata faktu, že nie sme v OECD, teda tá skutočnosť, že nie sme v OECD, znamená, že sme stratili, a investičný rating nás stojí o 2,5 % viacej a pri takejto vysokej emisii je to, myslím si, závažné.
A posledná krátka poznámka. Určite sa nájdu ešte aj drahé úvery, ktoré sú novoposkytované úvery, záleží to od bonity podniku, ale dnes nás vo vláde informoval guvernér, že počas prvých dvoch mesiacov priemerná úroková sadzba, ktorú na úvery poskytujú komerčné banky, týkajúca sa novoposkytovaných úverov, sa dostala na úroveň 12 %. Myslím si, že toto už viac komentovať netreba, pretože dve cifry 27 % a 12 %, hovoria jasne o tom, že výsledky politiky sa konečne začínajú dostavovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť v rozprave.
Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie a odporúčanie plénu Národnej rady.
Poslanec P. Farkas:
Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasila s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov (tlač 559), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o zákone číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sme schválili.
Na základe schváleného návrhu budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 559, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 579.
Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákon odôvodnila pani ministerka financií.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
predkladám na rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol novelizovaný zákonom číslo 361/1999 Z. z. Na základe uvedenej novely zákona v súlade s § 19 ods. 3 môže splácanie menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácanie výnosov štátnych dlhopisov vykonávať iba osoba, ktorá má povolenie na splácanie cenných papierov a výnosov z nich podľa osobitného zákona a zároveň aj povolenie pôsobiť ako banka.
Predmetom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, je umožniť výnimku z § 19 ods. 3 zákona o dlhopisoch v platnom znení tak, aby činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácaním výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí mohli vykonávať aj zahraničné subjekty, ktoré nemajú predmetné povolenie udelené podľa slovenských právnych predpisov, keďže uvedené špecializované činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty dlhopisov a vyplácaním výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí vykonávajú zahraničné banky a uvedené činnosti nie sú schopné vykonávať slovenské banky.
Zároveň sa uvedenou novelou navrhuje zosúladiť § 19 ods. 1 zákona o dlhopisoch so zákonom číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže podľa § 2 ods. 3 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní sa verejné obstarávanie nevzťahuje na emisiu cenných papierov.
Predkladaná novela zákona zabezpečí bezproblémové vydávanie, splácanie menovitej hodnoty a vyplácanie výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Dávam teraz slovo pánu poslancovi Farkasovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby predniesol informáciu výboru.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 579 z 21. marca 2000 posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho náš výbor navrhol prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnotechnickej a právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Ďakujem.
Pán predsedajúci, môžeme otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne, zatiaľ ani ústne sa nehlási nikto z pánov poslancov do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu na odporúčanie do druhého čítania, ako aj o pridelení výborom na prerokovanie.
Prosím pána poslanca Farkasa, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Poslanec P. Farkas:
Áno, pán predsedajúci. Najprv budeme hlasovať o odporúčaní, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec P. Farkas:
Teraz odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 579 z 21. marca 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.
Prosím, pán predsedajúci, dajte o mojom návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, ktorý navrhuje prideliť návrh zákona výborom a určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní s termínom ihneď.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Ďakujem pani ministerke aj pánu poslancovi Farkasovi.
Prosil by som ešte o trpezlivosť. Hlási sa pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne. Dovoľujem si členov ústavnoprávneho výboru pozvať na rokovanie ústavnoprávneho výboru, ktoré sa začne o 13.30 hodine v rokovacej sále ústavnoprávneho výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Farkas zvoláva svoj gestorský výbor na 14.00 hodinu. Ešte prosím o pokoj.
Poslanec P. Farkas:
Vychádzajúc z toho, že pán predseda ústavnoprávneho výboru vyhlásil, že budú rokovať o 13.30 hodine, tak musíme po nich ako gestorský výbor začať o 13.45 hodine.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, o 13.45 hodine. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.15 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené dámy,
vážení páni,
budeme pokračovať v rokovaní.
Vítam pána ministra, ktorý uvedie za vládu ďalší materiál ako bod deväť, ktorý sa volá
priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003 (tlač 535).
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako parlamentná tlač číslo 535 je vám predkladaný materiál s názvom Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. Ide o materiál prvý svojho druhu počas viac ako sedemročnej existencie samostatnej Slovenskej republiky, materiál, ktorý nám v oblasti zahraničnej politiky dáva možnosť sa zjednotiť, materiál, ktorý má šancu svojou podstatnou významnou mierou prispieť k tomu, aby zahraničnopolitické smerovanie Slovenska, smerovanie do európskych a transatlantických politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr v strednodobom horizonte tak, ako je súčasťou programu všetkých politických strán prítomných v Národnej rade Slovenskej republiky - azda až na jednu -, už nebolo spochybňované.
Široký politický konsenzus v týchto otázkach je mimoriadne dôležitý. Je predpokladom na to, aby zahraničná politika krajiny mala určitý potrebný stupeň kontinuity. A kontinuita je potrebná na to, aby okolitý svet krajinu vnímal ako stabilného a spoľahlivého partnera. Ak krajina takto vnímaná nie je, odrazí sa to negatívne na záujme jej existujúcich potenciálnych partnerov o politickú, bezpečnostnú, ekonomickú, kultúrnu či inú spoluprácu. Preto konsenzus medzi jednotlivými politickými stranami, medzi jednotlivými zložkami moci, predovšetkým medzi exekutívou a legislatívou je mimoriadne dôležitý.
Predložený materiál vznikol na základe spolupráce Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a ministerstva zahraničných vecí. V septembri minulého roku bol prerokovaný počas výjazdového zasadnutia zahraničného výboru v Častej-Papierničke. Pripomienky a podnety členov výboru, ktoré vyplynuli z diskusie, boli zapracované a materiál Priority zahraničnej politiky na roky 2000 až 2003 je dnes predložený plénu Národnej rady. Jeho cieľom je otvorenie diskusie na túto tému. Časové vymedzenie obdobia reprezentovaného rokmi 2000 - 2003 jednoznačne poukazuje na to, že materiál prekračuje štvorročný mandát Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa končí už v roku 2002. Vychádza pritom z predpokladu uplatňovania princípu širokého konsenzu politických strán v otázkach definovania štátnych záujmov a od nich sa odvíjajúcej zahraničnej politiky štátu. Konečný horizont roku 2003 bol zvolený aj preto, že v rokoch 2003, 2004 predpokladáme vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a do NATO a tento zásadne zmení prostredie, v ktorom sa zahraničná politika Slovenskej republiky realizuje, a bude potrebné aktualizovať prioritné smery jej zahraničnopolitického pôsobenia.
Materiál je pomerne stručný. Nebolo naším zámerom predložiť detailný ani technický opis krokov alebo úloh zahraničnej politiky, ale pomenovať smerovanie, ktorým kráča - a chceme, aby aj naďalej kráčala - naša krajina. Vychádzali sme pritom z reality medzinárodného politického systému, ktorého charakter sa neustále mení. V ostatných desaťročiach je utváraný súbežnými procesmi globalizácie a regionalizácie, oslabovaním moci štátu ako kedysi jediného hráča na medzinárodnej scéne, narastaním moci a významu nadnárodných i mimoštátnych aktérov. Je charakterizovaný vznikom nových problémov, ktoré si vyžadujú nutnosť spoločného postupu pri ich riešení, ale aj vznikom nových možností, ktoré sa predovšetkým pred nami otvorili až po zmene politického usporiadania Európy.
Medzi takéto nové možnosti patrí aj potvrdenie našej politickej, kultúrnej i historickej príslušnosti k vyspelej Európe. S krajinami západnej Európy dnes opäť zdieľame rovnaký pohľad na význam jednotlivých hodnôt života i spoločnosti. Od toho sa odvíja i náš záujem a naše najdôležitejšie priority na nadchádzajúce obdobie, začlenenie sa do inštitúcií a organizácií, v ktorých sú združené aj tieto krajiny. Ide predovšetkým o OECD, Európsku úniu a NATO. Nie je to však snaha osamelého bežca v regióne. Veľmi podobne uvažujú aj naši susedia: Česká republika, Maďarsko a Poľsko.
Naša integrácia do OECD by sa mohla zavŕšiť už v tomto roku. O vstupe do Európskej únie sme práve v tomto roku začali rokovať a už vlani sme počas washingtonského summitu NATO boli znovu zaradení medzi perspektívnych kandidátov. Proces prijímania však ani do jednej z týchto organizácií nie je ani zďaleka samozrejmý a automatický. Vyžaduje sústredenú a hlavne kvalitnú prácu, avšak nielen v rezorte ministerstva zahraničných vecí a nielen v oblasti exekutívy. Odmenou bude získanie členstva.
Hospodárska spolupráca v Európe ostatných desaťročí nabrala také tempo a smerovanie, že už dávno prekonala bod návratu. Číra spolupráca sa zmenila na integráciu. Dnes máme možnosť sa do tohto unikátneho procesu, ktorý nám ponúka ohromné výhody, zapojiť. Členstvo v Severoatlantickej aliancii je v súčasnosti najefektívnejším spôsobom zaistenia bezpečnosti krajiny. Áno, dnes nám nehrozí žiadne priame ohrozenie, ale nikto nevie, čo bude o pár rokov. Systém kolektívnej bezpečnosti poskytuje postačujúce záruky. Naším konečným veľkým strategickým cieľom je jednotná demokratická, prosperujúca a bezpečná Európa, demokratický, prosperujúci a bezpečný euroatlantický priestor.
Pri našich integračných ambíciách sa chceme opierať o dobrú spoluprácu s našimi bezprostrednými susedmi. Chceme aj naďalej rozvíjať a prehlbovať obnovenú vyšegradskú spoluprácu aj dvojstrannú spoluprácu, vzťahy s jednotlivými krajinami. Spolupráca sa pritom bude odohrávať na viacerých fórach, nielen na tom oficiálnom politickom, ale aj hospodárskom, kultúrnom, vedeckom či športovom. Spoluprácu chceme rozvíjať s krajinami západnej Európy i s vyspelými krajinami sveta. Nevynechávame ani aktívnu prácu v medzinárodných organizáciách, ktorých je Slovenská republika členom. O tom, ale i o ostatných prioritách zahraničnopolitického pôsobenia Slovenskej republiky hovorí predložený materiál.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
v našej spoločnosti donedávna chýbala rozsiahlejšia diskusia o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska a jeho prioritách. Aj vďaka tomu vznikli v minulosti pochybnosti o jednoznačnosti či stálosti našej orientácie. Verím však, že hoci sme predstaviteľmi rôznych politických strán, či už stredu, ľavicových alebo pravicových, všetkým nám rovnako leží na srdci postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne. Som presvedčený, že sa dokážeme zhodnúť na hlavných prioritách zahraničnopolitického smerovania našej krajiny. Som rád ubezpečeniam viacerých predstaviteľov opozície, ktorí práve v nedávnom období jej vyjadrili svoju podporu. Zahraničná politika by mala a môže byť oblasťou, kde všetci budeme ťahať za jeden a ten istý koniec povrazu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhov.
Teraz prosím predsedu zahraničného výboru pána Weissa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch.
Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa zaoberal správou o výsledku rokovania k tlači číslo 507 vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.
Môžem konštatovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 541 zo 14. februára 2000 číslo 179/2000 pridelil menovaným výborom plus Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000, pričom za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s termínom prerokovania spoločnej správy výborov do 10. marca 2000.
Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelenú parlamentnú tlač a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor prerokoval a schválil výsledok prerokovania výborov uznesením číslo 78 zo dňa 14. marca 2000 v stanovenom termíne.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu na zasadnutí dňa 7. marca 2000, uznesením číslo 220 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu na zasadnutí dňa 29. februára a uznesením číslo 156 vyslovil s ňou súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval správu na svojom zasadnutí 9. marca a uznesením číslo 77 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval správu dňa 7. marca a uznesením číslo 93 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokoval správu dňa 14. marca a uznesením číslo 16 ju zobral na vedomie.
Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne požiadavky a pripomienky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 zobrala na vedomie.
A teraz k tlači 535.
Materiál priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 (tlač 535) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 569 zo dňa 2. marca 2000 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 10. marca. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval materiál Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003 podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne. Na svojej 51. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 79, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. Predmetná správa o prerokovaní materiálu Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003 (tlač 535a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80 zo dňa 9. marca roku 2000.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán predseda výboru. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Predpokladám, že všetci na tabuli sa hlásia do rozpravy.
(Hlas z pléna.)
Áno, ale najprv podľa rokovacieho poriadku vám musím oznámiť, že písomne sa prihlásili za klub SDK pán poslanec Šebej a ďalší z poslancov - pani poslankyňa Tóthová sa hlási písomne. Ale predtým sa ešte prihlásil podľa § 28 pán podpredseda Andel a chce zaujať k týmto prerokovaným bodom svoje stanovisko.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa niekoľkými vetami vyjadril k tlači 535 s názvom Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. V správe, ktorú sme si mohli vypočuť a ktorú sme aj dostali, som sa nedozvedel v podstate žiadne nové skutočnosti, ba dokonca ani skutočnosti, ktoré by neovládala väčšina občanov Slovenska. Niektoré dôležité pripravované aj pertraktované skutočnosti správa celkom ignoruje, resp. mi v tejto správe absentujú. Príkladom je zavedenie vízovej povinnosti. Niektoré iba zahmlieva ako v prípade globalizácie, niektoré iba všeobecne konštatuje ako situáciu v rómskej problematike a o niektorých, ktoré budú mať vážny vplyv na naše začlenenie sa do OECD, NATO, Európskej únie a podobne, sa správa v podstate vôbec nezmieňuje. Sem patrí určite aj hospodárska situácia na Slovensku.
Celú 9-stranovú správu okrem troch odsekov osobne hodnotím ako predslov ku knihe alebo komentár k niektorým prioritám zahraničnej politiky v ktorejkoľvek stredoeurópskej krajine s transformujúcou sa ekonomikou.
V samotnej správe ma osobne zaujalo niekoľko konštatovaní. V prvej vete sa napríklad hovorí o Slovensku: "Politicky, hospodársky a sociálne stabilný štát." Páni poslanci, myslíte si, že je to tak? Povedzme to teda ľuďom, ktorí v tomto štáte žijú, a určite prevažná väčšina vám povie, že nehovoríme o Slovensku v roku 2000.
Citujem ďalšiu vetu: "I nadnárodné spoločnosti, ktoré často disponujú ekonomickou silou a reálnym, samozrejme, i politickým vplyvom, väčším než množstvo malých a stredných štátov." Chcem sa spýtať, či sú si autori tohto dokumentu vedomí, že nielen ekonomickou silou, ale aj reálnym politickým vplyvom, väčším než množstvo malých a stredných štátov môže ovplyvňovať politiku v našom regióne. Túto skutočnosť i fakt poslanci alebo dnešná koalícia pred poslednými voľbami odmietala a nepripúšťala. Pýtam sa prečo. Bol to zámer alebo tu boli nejaké utajované skutočnosti?
Na poslednej strane tohto dokumentu sa hlásime k novému globálnemu systému, ktorý mal byť vytýčený na rokovaniach v americkom Seattli, ale nebol, lebo ho väčšina štátov jednoducho neprijala. V tomto materiáli je viac viet o globalizácii, napríklad na strane 2, 4, 9. Uvedomujeme si, že globalizácia bez podmienok pre malú krajinu môže značne poškodiť túto malú krajinu a veľké krajiny a, samozrejme, aj nadnárodné spoločnosti, môžu na nej radikálne zarobiť. Chcem sa preto spýtať, či súhlasia s globalizáciou i všetci poslanci našej koalície. Ak sa totiž nepripravujeme na globalizáciu komplexne, tak v podstate budeme ako nájomníci vo svojej vlastnej krajine.
Ďalej, rómska problematika je v tomto odseku riešená tak, akoby mal byť slovenský národ vinný alebo niesť celú vinu za toto etnikum. Som rád, že tam nie je uvedené, že Slováci majú zodpovednosť za celé toto etnikum v Európe. V správe nie je riešenie, nie sú východiská, ale je tam konštatovanie, ktoré ma navádza, že občania tohto etnika budú uprednostňovaní pred ostatnými občanmi Slovenskej republiky. Použil som termín občanmi Slovenskej republiky. Pýtam sa: Nezačnú zneužívať azylovú politiku ostatní občania Slovenskej republiky, aby dosiahli rovnoprávnosť? Nezapríčinili si v podstatnej miere členovia tohto etnika situáciu, v ktorej sú, sami? Podajme im pomocnú ruku, ale neuprednostňujme ich pred ostatnými občanmi Slovenska len z dôvodu, že čo povie na to Európa. Riešme túto problematiku štandardne, cieľavedome a dlhodobo.
Zaujíma ma aj veta, z ktorej časť citujem: "Plnenie požiadaviek z polohy politickodeklaratívnej sa výrazne zmenilo na praktickorealizačné." Nesporne vláda Slovenskej republiky dosiahla zahraničnopolitické uznanie. Je však diskutabilné, či svojou činnosťou alebo iba zmenou, ktorá predtým čiastočne chránila naše národné záujmy. Dámy a páni, možno sme pre vstup do NATO a Európskej únie politicky prijateľní, no ekonomicky sa integračným procesom nepribližujeme, ale v podstate sa od nich vzďaľujeme. Viem, že sa spoliehame prevažne na príjmy z privatizácie tzv. strategických podnikov, ale pokiaľ tieto prostriedky nebudú koncepčne vynaložené na rozvojové programy, minú sa tak, ako sa napríklad minuli prostriedky za Obchodnú banku, a Slovensko zostane i naďalej chudobné. Chudobu nepotrebuje ani NATO, ani Európska únia. Dúfam, že o tomto sa presviedčať nemusíme.
Politické a zahraničné kritériá sa dajú zmeniť, možno povedať, za relatívne krátky čas, ale hospodárska situácia krajiny sa mení celé roky až desaťročia, pričom v hospodárskej oblasti sa dá k horšiemu dôjsť za pomerne krátky čas. Už dnes sa deklaruje, že do Európskej únie môže byť prijatý iba ten člen, ktorého pracujúci občania dosiahnu priemerný plat na úrovni 80 % priemerného platu krajín Európskej únie. Aký je súčasný stav? Slovensko má však priemerný plat iba 37 % z priemeru krajín Európskej únie.
Ďalšou vecou, ktorá nie je spomenutá, je zahraničná orientácia nielen občanov Slovenska, ale i nášho štátotvorného národa.
Kolegyne, kolegovia, pozrime sa na podobné materiály kontroverzne prediskutované či už v maďarskom parlamente, pozrime si zahraničnopolitickú doktrínu Francúzska alebo aj v počte obyvateľstva skoro rovnakého Fínska. Prečo sa bránime slovu slovenská národnosť? Nie sme šovinisti a nechceme rozvíjať národnosť bez prívlastkov, preto sa pýtam, prečo sa autori tomuto vyhýbajú.
Ďalej, nie som rusofil, ale musím konštatovať, že zavedenie vízovej povinnosti voči Rusku a Ukrajine, pričom Maďarsko a Poľsko vízovú povinnosť nezavedú, môže mať skutočne ďalekosiahle hospodárske dôsledky pre Slovenskú republiku. Ako sa ich snaží anulovať naša zahraničná politika, keď sa o nich v tomto materiáli v podstate nehovorí? Chcem sa spýtať, či si uvedomujú predkladatelia, že najväčší obchodný deficit má Slovenská republika práve s Ruskou federáciou. Je možné, trošku sa vrátim do histórie, že ak by pán Čalfa začiatkom roku 1990 nebol vystúpil tak, ako vystúpil v sovietskej televízii, dnes máme odbytiská našich výrobkov, o ktoré dnes bojujú najväčšie hospodárske veľmoci.
Viem, že rok 1968 zanechal v našej generácii veľmi zlý pocit a určite, samozrejme, aj krivdu, ktorá sa bude odstraňovať z nášho vedomia roky rokúce, ale to neznamená, že zavrhneme jedného zo svojich strategických obchodných partnerov. Všimnite si, ako si stavia ekonomiku Rusko alebo to, čo povedal aj pán minister zahraničných vecí vo svojich vystúpeniach, kde dával za príklad Poľsko, kde zavedením hospodárskych opatrení a dovolenou ochranou vnútorných výrobkov a trhu vlastne robia svojím spôsobom v tejto ekonomickej oblasti veľmi závažné opatrenia.
Prirovnajme si Slovenskú republiku, ktorá v podstate v tejto oblasti absolútne nie je chránená. A ak by sme si chceli zobrať príklad z niektorých krajín Európy, tak v podstate také slabé colné chránenia, ako má Slovensko, nemá nikto. Preto hovorím: Ak spomíname príklad Poľska, nebojme sa tento príklad aj u nás konkrétne v praxi realizovať.
Dámy a páni, nedá mi, aby som nemal aj malú pripomienku na úkor juhoslovanského Kosova. Keby sme nedovolili prelet lietadiel NATO nad Slovenskom, ako to urobili napríklad Švajčiarsko a Rakúsko a ďalšie krajiny, tak by si predstavitelia NATO uvedomili, že potrebujú aj oni nás, toto malé Slovensko, a nielen malé Slovensko ich. O Juhoslávii v materiáli okrem toho, že máme splnomocnenca, na čo sme, samozrejme, hrdí, nie je ani zmienka, aj keď krajiny združené v NATO už priamo alebo nepriamo pripúšťajú chybné zváženie situácie a zlý prístup. Napríklad včera podvečer musel vystúpiť generálny tajomník NATO pán Robertson a musel vystupovať na pripomienky členov, ktorí boli vtedy za agresiu alebo intervenciu v Kosove a dnes majú iný názor.
Ďalej, v materiáloch, ktoré boli predložené na poradu predsedu Národnej rady, bola správa zo zahraničnej pracovnej cesty, nebudem menovať, vo švajčiarskom Montreaux, kde ma zaujala pasáž, v ktorej sú stanovené kritériá na účasť v operáciách, a koľko z nich bolo porušených v misii, konkrétne misii v Juhoslávii. V tejto správe ma zaujala najmä jedna veta, z ktorej citujem: "Je však škoda, že opäť sa nezúčastnil nik z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, hoci prakticky všetci pridružení partneri boli zastúpení aspoň jedným poslancom a tajomníkom delegácie z NATO." Zdôrazňujem to slovo "opäť sa nezúčastnil". Aj táto veta je o chválenej zahraničnej politike Slovenskej republiky.
V ďalšej správe zo zahraničnej pracovnej cesty z Budapešti s názvom Právna úprava a uplatňovanie inštitútov priamej demokracie v strednej a východnej Európe ma zaujalo, že vystupujúcich spolu s predsedom bolo 27. Reprezentanti Maďarska vystúpili sedemkrát, ďalej vystúpili zástupcovia Česka, Poľska, Talianska, Švajčiarska, Francúzska, Veľkej Británie, Nemeckej spolkovej republiky, USA, ale i Ukrajiny, Lotyšska, Estónska, Ruska, no i Holandska, Írska atď. Čuduj sa, svete, o nás sa hovorí, že za Slovensko nevystúpil opäť ani jeden zástupca. I o tom je naša zahraničná politika.
Ďalšou vecou, o ktorej sa v materiáli nehovorí, je to, že všetky hospodársky vyspelé krajiny využívajú svojich vyslancov hlavne na presadzovanie svojich hospodárskych záujmov. U nich totiž platí pravidlo, že ekonomika väčšinou riadi politiku, a to aj zahraničnú. Poďme sa pozrieť napríklad na veľvyslanectvá USA, Nemeckej spolkovej republiky, Veľkej Británie, ale aj Číny atď. a naučme sa robiť diplomaciu v záujme slovenskej ekonomiky. Pýtam sa, pán minister, prečo to nerobia aj pracovníci a zamestnanci našich zastupiteľských úradov, našich ambasád. Uvediem príklad, pozri Lisabon, kde konkrétne bola pani poslankyňa Rusková, kde bol seminár, kde sa mohli predstavovať jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy a napriek tomu, že tam bol zástupca našej ambasády, jednoducho našu republiku nepredstavil a museli to urobiť poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Pánboh zaplať, že tam pani Rusková bola a že Slovenskú republiku dokázala prezentovať. Pýtam sa, pán minister, určite to bolo medializované, určite o tom viete. Chcem sa spýtať, aké opatrenia, resp. zákroky sa urobili proti takejto nečinnosti.
V správe sa štyrikrát spomína krízový manažment a dovoľte mi pochybovať, či autor, nemyslím na vás, pán minister, vie, o čom píše, lebo v roku 1999 bol krízový manažment tak zoslabený, že silne pochybujem o jeho schopnosti komplexne fungovať. Jednou vetou je v tomto materiáli spomenuté aj použitie predvstupových fondov ISPA, SAPARD a programu PHARE, kde rozhodujú a radia štátni úradníci podnikateľom, ako majú podnikať. Preto sa pýtam, prečo títo štátni úradníci nezačnú podnikať, keď sú takí múdri, alebo, ak chceme byť seriózni, prečo neradia podnikateľom tie podnikateľské subjekty, ktoré sú na poradenstvo v riadení odborne fundované a pripravené. Vidí sa nám, že tieto fondy a programy podľa doterajšej pripravenosti nebudú v plnom rozsahu adekvátne využité, na čo upozorňujem už teraz. Bodaj by som sa mýlil, ale zásluhou byrokratického prístupu aparátu, a nemyslím iba na jeden rezort, na jedno ministerstvo, bohužiaľ, tieto veci sú negované.
Čiže vláda Slovenskej republiky by nemala začať boj iba proti korupcii, ale aj proti byrokratizmu, ktorý, či chceme, alebo nechceme, čoraz viac a viac silnie. I keď, samozrejme, je to trošku odbočenie od tejto problematiky. Ospravedlňujem sa za to.
Mám pripomienky aj k intenzite medzinárodnej spolupráce, energetickej koncepcii, aproximácii legislatívy, k uplatňovaniu pravidiel Schengenu, k integrácii do vnútorného trhu Európskej únie, získavaniu podpory pre zahraničnopolitickú prioritu, k plneniu národného programu PRENAME a tak ďalej a tak ďalej. Tieto pripomienky, samozrejme, nebudem teraz rozvíjať, predložím ich v ďalších vystúpeniach, keď budú dané témy na program rokovania.
Dámy a páni, na záver sa obraciam na protokolárnu vyspelosť zamestnancov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pýtam sa ich, takisto ako ich šéfa, pána ministra, prečo v takom dôležitom dokumente, ako je tento, opakovane nazývajú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska jednoducho slovom Británia. Británia bol predsa aj parník, Skaza Britanicu bol dokonca aj katastrofický film. Tiež by som sa rád dozvedel, ktoré členské krajiny NATO a podľa akého politického dokumentu sú kľúčové a ktoré sú nekľúčové, a takisto by som chcel vedieť, ktoré územie sa nazýva euroatlantický priestor.
Nechcem viac hovoriť, aby náhodou nebol môj príspevok dlhší ako predložený materiál.
Dámy a páni, hodnotenie tohto materiálu, ako aj úsudok nechám na vás.
Ďakujem za pozornosť.