Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, táto vec bola vysvetlená na porade poslaneckých klubov. Bol uvedený aj záznam. Budeme pokračovať v rokovaní.

Využite svoje právo. Nech sa páči, dajte veci na mandátový a imunitný výbor.

Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

Predneste procedurálny návrh.

Poslankyňa K. Tóthová:

Oznamujem, že záznam nezodpovedá skutočnosti. Bola som pozrieť záznam na videokamere. Bola som si prehrať pásku, mám odohratý záznam na svojom diktafóne. Pán predseda, došlo tu k manipulácii. Písomný záznam v úplnom znení jednoznačne dáva za pravdu, že sa pán poslanec Cuper hlásil k zlučovaniu bodov 8 a 9, dvakrát bol odsunutý a vystúpenie v plnom jeho znení dáva za pravdu, že vlastne žiadal dvanásť hodín a zlúčené body. Tejto pravde dal ďalší argument pán minister Kukan, ktorý ráno v Rádiožurnále vlastne povedal, že k zahraničnej politike sa obmedzil na dvanásť hodín.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

Poslanec J. Cuper:

Žiadam, aby sa postupovalo tak, ako bolo odhlasované v tomto parlamente a aby sa v budúcnosti nemanipulovalo so záznamami, ktoré sa robia z vystúpenia jednotlivých poslancov. Cenzúra v tomto parlamente sa jednoducho nemôže uskutočňovať voči vystúpeniam poslancov v prospech vládnej koalície. Takže nevidím dôvod, prečo by ste mali manipulovať aj teraz. Nechajte, aby sa postupovalo podľa novely rokovacieho poriadku, tak ako bolo odhlasované.

Predseda NR SR J. Migaš:

Podľa § 29a novely rokovacieho poriadku sme skrátený variant rozpravy použili na šiesty bod 28. schôdze Národnej rady, pretože tak to bolo včera odhlasované.

Vážený pán minister, nech sa páči, máte slovo.

(Hlasy v sále.)

Nech sa páči, pán minister.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Ďakujem.

Vážený pán predseda,

pani poslankyne a páni poslanci,

milí hostia,

každý rok približne v tomto termíne pred vás predstupuje minister zahraničných vecí, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky v pléne Národnej rady Slovenskej republiky uviedol správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za uplynulý rok a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na nadchádzajúci rok. So samotným rozsiahlym materiálom ste sa už určite oboznámili.

Dovoľte mi teraz k nemu povedať niekoľko poznámok a upozorniť na skutočnosti, ktoré ako minister zahraničných vecí považujem za dôležité. Do roku 1999 vstupovali obyvatelia Slovenska plní očakávania, nádejí, ale aj obáv, ba dokonca aj pochybovačnosti. Vzhľadom na to, že na konci roku 1998 sa vystriedala politická reprezentácia krajiny, bol takýto vyčkávací postoj pochopiteľný a opodstatnený.

Vláda Slovenskej republiky si vytýčila náročné ciele na vnútropolitickom i zahraničnopolitickom poli a prvý rok jej vládnutia už mal napovedať, nakoľko sú ambície podložené schopnosťami a možnosťami. Dovoľte mi preto teraz v krátkosti priblížiť výsledky práce rezortu, za ktorý zodpovedám, a konkretizovať naše plány do budúcnosti.

Na zahraničnú politiku našej krajiny vplývalo viacero faktorov zvnútra i zo zahraničia. Slovenských občanov čakalo viacero testov občianskej angažovanosti a statočnosti. V prvom rade to bola voľba hlavy štátu, ktorá Slovensku chýbala už veľmi dlhý čas, čo nám nepridávalo na prestíži v zahraničí. Vysoká voličská účasť v prezidentských voľbách bola výbornou vizitkou občianskej spoločnosti.

Obyvatelia našej krajiny museli ďalej čeliť sérii nepopulárnych opatrení, ktoré sa prejavili rastom cien, objavili sa zdedené problémy v zdravotníctve, školstve, sociálnej sfére. Súčasná vláda Slovenskej republiky prevzala nepríjemný záväzok splácania zahraničného dlhu a podobne. K tomu sa pridal problém s hromadným odchodom Rómov do zahraničia a s tým spojené zavádzanie vízovej povinnosti pre Slovensko zo strany viacerých európskych štátov.

Na druhej strane rok 1999 hneď vo svojej prvej polovici priniesol konflikt v Juhoslávii a Európa i celý svet boli odrazu konfrontovaní s výzvou prispieť k jeho riešeniu. Táto udalosť bola zvlášť citlivá pre členské a kandidátske krajiny Severoatlantickej aliancie a štáty juhoeurópskeho teritória. Rok 1999 však bol aj rokom konania Washingtonského summitu Severoatlantickej aliancie, Helsinského summitu Európskej únie, volieb na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, kde sme boli kandidátskou krajinou. Bolo treba konať rýchlo a efektívne.

Na poli európskej integrácie je možné predchádzajúci rok charakterizovať ako dosiaľ najplodnejšie obdobie. Zintenzívnený dialóg s inštitúciami Európskej únie, ako i s členskými krajinami únie, ktorého najmarkantnejším prejavom bola zvýšená styková aktivita, priniesol radikálnu zmenu vnímania Slovenskej republiky v zahraničí a vytvoril dobré východiskové pozície do ďalšieho procesu začleňovania sa do Európskej únie. V máji 1999 Slovensko predložilo Európskej komisii revidovanú verziu Národného programu pre prijatie acquis communautaire, ktorý je kľúčovým dokumentom v procese približovania sa k členstvu v Európskej únii. Pred blížiacim sa Helsinským summitom povzbudzujúco vyznela aj pravidelná správa Európskej komisie o pokroku dosiahnutom Slovenskom v príprave na vstup do Európskej únie. Konštatovala, že Slovenská republika splnila hlavné úlohy v integračnom procese vytýčené na rok 1999. Splnila politické kritériá. Je blízko k hodnoteniu ako fungujúca trhová ekonomika. Pokračujúca ekonomická reforma by mala v strednodobom horizonte umožniť Slovenskej republike dosiahnuť schopnosť odolať konkurenčným tlakom a trhovým silám vnútri Európskej únie.

Slovensku bola vyčítaná nedostatočná pozornosť venovaná administratívnej kapacite a životnému prostrediu. Na základe tejto správy Európska komisia odporúčala začať prístupové rokovania v roku 2000 aj so Slovenskom.

Významným politickým signálom smerom k Európskej únii bolo skončenie monitorovacieho procesu Slovenskej republiky zo strany Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v septembri 1999, ktoré vyznelo pre Slovensko povzbudzujúco na ceste budovania demokratickej spoločnosti. Helsinský summit potvrdil nový prístup Európskej únie k spôsobu ďalšieho rozširovania a teraz závisí už iba od nás, akým tempom budeme schopní plniť podmienky na vstup. V praxi to znamená otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol, aby sme takto postupne odstraňovali hendikep, ktorý voči ostatným krajinám Vyšegradskej štvorky máme.

Vstup do Európskej únie spolu s našimi partnermi z Vyšegradskej štvorky je strategickým cieľom Slovenskej republiky. Preto bol minulý rok aj obdobím intenzívneho úsilia o revitalizáciu vyšegradskej spolupráce. Niet pochýb o tom, že vynaložená snaha priniesla ovocie. Májové stretnutie predsedov vlád krajín V 4 v Bratislave znamenalo oživenie týchto kontaktov. Neformálne stretnutie predsedov vlád vo Vysokých Tatrách nasledované stretnutím prezidentov takisto v Tatrách prinesie do vyšegradskej spolupráce nebývalú intenzitu a úplne nový charakter vzájomných vzťahov. Nepochybne je to práve Slovensko, ktoré môže najviac profitovať z účasti v tomto regionálnom zoskupení. Naši partneri sú členmi Severoatlantickej aliancie, OECD a sú pred nami aj v procese integrácie do Európskej únie. Pre Slovenskú republiku má preto ich sústavná podpora veľký význam.

V oblasti zahraničnej politiky sa pozitívne prejavila aj činnosť prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, ktorý sa hneď po svojom zvolení aktívne zapojil do presadzovania zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky. Jeho rokovania s partnermi a zahraničné cesty prispeli k tomu, že Slovensko je vnímané ako štát s jednotnou líniou zahraničnej politiky.

Odhodlanie vlády Slovenskej republiky urobiť všetky potrebné kroky v príprave na členstvo priniesli výsledky aj v oblasti transatlantickej integrácie. Rozhodnutiu Washingtonského summitu predchádzala diplomatická ofenzíva Slovenskej republiky, ktorá nabrala na vážnosti vo chvíli, keď sa naša krajina zachovala ako spojenec Severoatlantickej aliancie a prispela k riešeniu krízy na Balkáne počas leteckej kampane, ale aj po skončení náletov Severoatlantickej aliancie. Odmietnutie nákupu ruského protiraketového systému S 300 bolo ďalším praktickým krokom, ktorý naznačil, aká seriózna je naša transatlantická orientácia.

Pre samotnú prípravu na členstvo v aliancii bolo kľúčovou udalosťou prijatie Programu zabezpečenia prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO vládou Slovenskej republiky. Prijatím programu sa stav prípravy Slovenska na členstvo v aliancii dostal na kvalitatívne vyššiu úroveň. V súlade s akčným plánom na členstvo bol vypracovaný Národný program prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO, ktorý bol schválený vládou 6. októbra 1999. Jeho prezentáciou bol vykonaný ďalší konkrétny krok smerom k dosiahnutiu svojho prioritného strategického cieľa v oblasti zahraničnobezpečnostnej politiky, ktorým je, ako je to vyjadrené v programovom vyhlásení vlády, dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii v najkratšom možnom čase. Na základe komplexného plnenia národného programu by Slovensko malo byť pripravené kedykoľvek prijať pozvanie za člena aliancie.

Konflikt v Juhoslovanskej zväzovej republike pripomenul potrebu budovania vlastnej európskej obrannej kapacity. Existencia dvoch projektov - európskej bezpečnostnej a obrannej identity zo strany európskych členov NATO a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky zo strany Európskej únie - predpokladá zintenzívnený dialóg medzi Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou.

Slovenská republika, keďže zatiaľ nie je členskou krajinou ani jednej z týchto organizácií, môže sledovať vývoj dialógu. Rozhodne však môžeme deklarovať záujem o efektívny mechanizmus predchádzania a riešenia problémov na európskom kontinente vlastnými kapacitami európskych krajín v úzkej spolupráci a pri koordinácii krokov so Severoatlantickou alianciou.

Úsilie o integráciu do Európskej únie je úzko späté so snahou o členstvo v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré by malo byť akceleráciou plnenia náročných hospodárskych kritérií zo strany únie. Je dôležité uvedomiť si, že sa pokúšame naskočiť na odchádzajúci vlak, pretože táto významná organizácia aj po svojom poslednom rozšírení je rozhodnutá neprijímať také malé krajiny, ako je Slovensko. Nachádzame sa v poslednej fáze prístupového procesu a pevne veríme, že v tomto roku bude Slovensko pozvané za člena OECD.

Slovenská republika je členom 63 medzinárodných organizácií a špecializovaných programov. Ich pôdu využíva na presadzovanie vlastných zámerov v multilaterálnej oblasti zahraničnej politiky, pričom koordinuje svoje postoje k základným otázkam medzinárodného významu s krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami a ďalšími rozvinutými západnými demokraciami, s cieľom zabezpečenia maximálnej podpory pre záujmy Slovenskej republiky.

V roku 1999 bola najvýznamnejšou udalosťou na pôde OSN voľba na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady na obdobie 2000 až 2001. Slovensko vystupovalo ako protikandidát Ukrajiny. Hoci záverečné hlasovanie rozhodlo o tom, že toto miesto na nasledujúce 2 roky obsadí Ukrajina, priebeh hlasovania a podpora, ktorú sa nám podarilo získať, predstavuje značný potenciál pri zintenzívnení kontaktov s mnohými krajinami a prezentácii Slovenskej republiky na pôde OSN s možnosťou jeho zúročenia pri presadzovaní našich záujmov na tejto pôde v budúcnosti.

V súvislosti s Organizáciou Spojených národov nemožno nespomenúť historicky prvú návštevu generálneho tajomníka OSN na Slovensku, ktorú sme vnímali ako poctu a zároveň výraz ocenenia pôsobenia Slovenskej republiky v OSN. Nové vnímanie Slovenska bolo možné sledovať aj na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). To sa neprejavilo iba zvolením slovenského diplomata Jána Kubiša do funkcie generálneho tajomníka OBSE, ale aj pozitívnym hodnotením dôsledného dodržiavania princípov právneho štátu, schválenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín i konštruktívneho prístupu k riešeniu základných opatrení v oblasti integrácie rómskeho obyvateľstva. Postojmi a aktívnymi vstupmi v období prípravy summitu OBSE v Istanbule sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny, ktoré prispeli k pozitívnym záverom tohto vrcholného podujatia OBSE.

V uplynulom roku Slovenská republika výraznou mierou prispela aj k procesu pokonfliktného usporiadania a stabilizácie v krízových oblastiach. Najvýznamnejším bol príspevok stabilizácie situácie v Juhoslávii, a to nielen zapojením sa do mierových síl, ale aj spoluorganizovaním konferencie nazvanej Budúcnosť Juhoslovanskej zväzovej republiky v kontexte povojnovej rekonštrukcie. Táto konferencia sa konala v Bratislave. Odštartovala takzvaný bratislavský proces, ktorý má za cieľ rekonvalescenciu Juhoslávie a jej návrat do demokratickej Európy. Na tomto mieste spomeniem aj moje menovanie za zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Je zrejmé, že Slovensko neostalo v tejto pre Európu bolestivej situácii pasívne a v tomto trende budeme pokračovať.

Bilaterálna dimenzia slovenskej zahraničnej politiky bola v hodnotenom období daná našimi zahraničnopolitickými prioritami. Bola vyvíjaná čulá styková aktivita s členskými krajinami aliancie a Európskej únie. Rakúsko, Taliansko a Španielsko navštívil prezident Schuster. Štyrikrát sa stretol s českým prezidentom Václavom Havlom, trikrát s poľským prezidentom Alexandrom Kwasniewskim, rovnako trikrát s maďarským prezidentom Árpádom Gönczom. Premiér Dzurinda sa dva razy stretol s prezidentom Spojených štátov, rovnako tak so spolkovým kancelárom Schröderom. Vykonal návštevu Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Portugalska, Belgicka, Španielska. Viackrát sa stretol s českým premiérom Zemanom a maďarským premiérom Orbánom a dvakrát s poľským premiérom Busekom.

Okrem spomínaných aktivít bolo uskutočnené veľmi veľké množstvo návštev zo spomínaných krajín na parlamentnej úrovni, na úrovni podpredsedov vlád a ministrov jednotlivých rezortov, prípadne štátnych tajomníkov. Výsledkom tohto úsilia je úplne nové vnímanie Slovenskej republiky prezentované politickými špičkami NATO a Európskej únie a v súvislosti s tým akcelerácia našej európskej a transatlantickej integrácie.

Vzťahy s našimi susedmi sa odohrávali jednak vo formáte Vyšegradskej štvorky, o ktorej som už hovoril, ale rovnako aj na bilaterálnej úrovni. Myslím si, že sme úspešní v odstraňovaní trecích plôch, ktoré medzi nami dosiaľ existovali. Spomeniem aspoň skončenie procesu delenia federálneho majetku s Českou republikou, odbúranie nepotrebného napätia v slovensko-maďarských vzťahoch, na ktoré malo veľmi pozitívny dosah vyriešenie otázky jazykov národnostných menšín, ako aj snaha o nachádzanie mechanizmov na implementáciu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľstve, o priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Symboliku a prísľub trvalého zlepšenia vzťahov v sebe nesie aj rekonštrukcia mostu Márie Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom.

S Poľskom boli rozvíjané tradične dobré vzťahy, pričom zvýšená frekvencia vzájomných návštev potvrdila záujem o hlbšiu spoluprácu. Veľmi inšpiratívne sú pre nás poľské skúsenosti s integráciou do NATO a Európskej únie. Okrem toho je medzi našimi krajinami čoraz intenzívnejšia cezhraničná spolupráca.

Medzi Slovenskou republikou a Rakúskom existovala nezhoda ohľadom jadrovej politiky našej krajiny. Obavy, že Rakúsko by kvôli tomu mohlo vetovať naše prizvanie na rokovanie o vstupe do Európskej únie, sa však nepotvrdili. Do úvahy musíme zobrať i skutočnosť, že u našich susedov prebiehala vtedy predvolebná kampaň, ktorá kalkulovala s tým, že táto problematika je pre rakúskeho voliča veľmi citlivá.

Čo sa týka slovensko-ukrajinskej relácie, táto nadobúda nový význam a kvalitu v kontexte silnejúcej regionálnej hospodárskej spolupráce a európskych integračných procesov vzhľadom na strategický a hospodársky význam Ukrajiny v Európe. Slovenská republika koordinovala svoju politiku voči Ukrajine s líniou Európskej únie a podporovala integračné snahy do európskych politických a ekonomických štruktúr.

Patričný dôraz bol kladený aj na bilaterálnu reláciu s kandidátskymi krajinami NATO a asociovanými krajinami Európskej únie. Dôležitosť takejto spolupráce je zdôraznená aj výsledkami Washingtonského summitu a Helsinského summitu, ktoré postavili tieto krajiny na rovnakú štartovaciu čiaru. Bude preto potrebné do istej miery koordinovať vzájomný postup pri napĺňaní kritérií týchto významných organizácií.

Vzťahy s Ruskou federáciou ovplyvňovalo viacero faktorov. Naša transatlantická orientácia viedla k spojeneckému postoju s NATO počas krízy na Balkáne, ako aj odmietnutiu nákupu systému S-300. Ďalej tu existuje problém okolo deblokácií a, samozrejme, čitateľná snaha vrátiť bilaterálne vzťahy na štandardnú úroveň, ktorá im prináleží.

To, o čo sa pokúšame, je snaha o definovanie obojstranne výhodných pravidiel vzájomnej spolupráce. Impulzom rozvoja bilaterálnych vzťahov s krajinami tretieho sveta bolo hlavne úsilie o získanie podpory na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ale aj hospodárske záujmy Slovenskej republiky v niektorých krajinách. Ale je nutné poznamenať, že ťažisko nášho diplomatického úsilia bolo v predchádzajúcom roku kladené na NATO a na Európsku úniu. V roku 2000 sa však ráta s oživením tejto relácie, teda aktívnejšej spolupráce s regiónmi rozvojového sveta.

Slovenská republika kládla dôraz, a bude to tak aj v budúcnosti, na regionálnu a cezhraničnú spoluprácu. Nemám teraz na mysli iba V 4, ktorej, pochopiteľne, patrí prvé miesto, ale aj stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode, teda CEFTA, Stredoeurópsku iniciatívu, teda SEI, Čiernomorskú hospodársku spoluprácu, euroregióny a podobne. Takýto formát kooperácie vyjadruje našu predstavu budovania stabilného, ekonomicky silného a zo všetkých stránok spolupracujúceho stredoeurópskeho priestoru. Spoločné úsilie navyše odstraňuje ložiská potenciálnych konfliktov a problémov.

V medzinárodnoprávnej oblasti sa ministerstvo zahraničných vecí v rámci svojej pôsobnosti sústredilo na presadzovanie a obhajobu práv a záujmov Slovenskej republiky pri novej normotvorbe, ako aj pri aplikácii medzinárodného práva. Ministerstvo zahraničných vecí ďalej vykonávalo svoju prácu v začatom procese rozvoja zmluvného systému s jednotlivými štátmi. V roku 1999 sa obnovili rokovania vládnych delegácií na expertnej úrovni na vyriešenie základných otázok týkajúcich sa spôsobu realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros zatiaľ bez kladného výsledku.

Zahraničné aktivity ministerstva zahraničných vecí v oblasti práv osôb patriacich k národnostným menšinám boli v uplynulom období ovplyvnené niekoľkými skutočnosťami. Išlo najmä o nadobudnutie účinnosti Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín a s tým súvisiace predloženie správy o jeho implementácii orgánom Rady Európy, zmeny v otázke realizácie národnostnej politiky Slovenskej republiky, vytvorenie mechanizmu implementácie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, prípravu prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, narastajúci význam otázky rómskej národnostnej menšiny nielen v Slovenskej republike, ale aj v ostatných krajinách Európy, hromadné odchody Rómov do niektorých západných krajín a následné zavedenie vízovej povinnosti voči Slovenskej republike zo strany niektorých štátov.

Panie poslankyne a páni poslanci, myslím si, že môžem konštatovať, že v podmienkach rezortu zahraničných vecí sa podarilo splniť úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Slovensku boli znovu otvorené dvere do Severoatlantickej aliancie. Podobne dostala naša krajina pozvánku na rokovania o členstve v Európskej únii. Slová čelných predstaviteľov OECD ubezpečujú, že sme za posledný rok urobili všetky potrebné kroky na získanie definitívneho členstva. Ožila a na plné obrátky sa rozbehla vyšegradská spolupráca. Bilaterálne vzťahy s krajinami Európskej únie a NATO zaznamenali neobyčajné oživenie a počas roka sme mohli sledovať významnú zmenu vnímania Slovenskej republiky u týchto našich strategických partnerov. Bola obnovená a na plné obrátky sa rozbehla vyšegradská spolupráca. Vzťahy s Ruskou federáciou sa darí postupne dostávať na štandardnú úroveň. Slovensko významným podielom prispelo do usporiadania povojnových pomerov v Juhoslávii, znovu pripomeniem bratislavský proces.

Súčasťou dokumentu, ktorý vám predkladám, je aj konkretizácia zámerov zahraničnej politiky na rok 2000. Táto časť materiálu sa začína konštatovaním, že zahraničná politika Slovenskej republiky v roku 2000 bude vychádzať z programového vyhlásenia vlády, ktoré ako priority zahraničnopolitickej oblasti definuje čo najskoršiu európsku a transatlantickú integráciu. V súvislosti s integračným úsilím sa plánuje pokračovanie a prehlbovanie spolupráce v rámci stredoeurópskeho regiónu, predovšetkým s krajinami Vyšegradskej štvorky. Keď som hovoril o spoločnom vstupe do Európskej únie s krajinami V 4 ako o strategickom cieli Slovenskej republiky, veľmi dobre som si uvedomoval náročnosť tohto cieľa. Prioritnou snahou Slovenska počas roku 2000 bude otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol so snahou o dobehnutie krajín, s ktorými sa začalo rokovať už v roku 1998. Tieto krajiny budú mať otvorené všetky kapitoly v prvom polroku 2000. To sú dva roky od otvorenia rokovaní, pri tempe otvárania 7 až 8 kapitol v každom polroku.

Slovenská republika pripravuje pred oficiálnymi rokovaniami negociačné pozície k 15 kapitolám ako výraz pripravenosti Slovenska začať rokovanie vo vyššom počte kapitol, ako to bolo v krajinách prvej skupiny. S veľkou pravdepodobnosťou možno očakávať, že rok 2000 bude rokom definitívneho splnenia jednej zo zahraničnopolitických priorít tejto vlády. Ako som už spomínal, na ministerskom zasadnutí v júni tohto roku alebo v každom prípade do konca tohto roka predpokladáme pozvanie za člena OECD. Predtým však ešte musíme úspešne absolvovať examinácie vo výboroch Cime, CMT v apríli tohto roku.

V oblasti transatlantickej integrácie bude kladený dôraz na realizáciu národného programu PRENAME, teda prípravy na členstvo v NATO, aby vo chvíli, keď padne rozhodnutie o ďalšom rozširovaní Severoatlantickej aliancie, bola naša krajina pripravená adekvátne, teda kladne reagovať. V tejto súvislosti vás chcem ako volených občanov, volených zástupcov občanov Slovenskej republiky upozorniť na fakt, že do NATO musí vstúpiť, obrazne povedané, celá slovenská spoločnosť. Nemôže to byť iba rozhodnutie vlády. Občan musí byť systematicky a korektne informovaný o nesporných výhodách nášho členstva v tejto organizácii a o tom, čo členstvo v tejto organizácii znamená.

Obraciam sa na vás s prosbou, aby ste pri stretnutiach s vašimi voličmi o tejto veci hovorili a prispeli k zvýšeniu informovania našej verejnosti a podpory nášho vstupu do NATO.

V súvislosti s toľko skloňovanou európskou a transatlantickou integráciou ostane bilaterálnou prioritou v roku 2000 vzťah s krajinami týchto dvoch organizácií. Slovenská republika si musí udržať znovuzískanú kredibilitu a z nej plynúcu podporu nášho snaženia. Zámerom našej bilaterálnej politiky v tomto roku bude udržať vysokú intenzitu kontaktov na vládnej, parlamentnej a expertnej úrovni. Aktívnejšia spolupráca sa očakáva s predsedníckou krajinou Európskej únie, ktorou je v prvom polroku Portugalsko a v druhom polroku Francúzsko.

Slovenská republika prikladá kľúčový význam spolupráci s Českou republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou vo formáte V 4. Vzhľadom na zmenenú kvalitu postavenia Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii a k jej preradeniu do skupiny rokujúcich krajín na summite v Helsinkách očakávame užšiu spoluprácu a koordináciu prístupových krokov najmä v oblastiach, ktoré sú v centre záujmu štátov V 4 a majú relevanciu na udržanie vysokého štandardu spolupráce. V roku 2000 bude užitočné a dôležité pokračovať v intenzifikácii vzťahov aj s ostatnými asociovanými krajinami.

Ťažisko vzťahov s Ruskou federáciou bude spočívať na vyváženom rozvoji obchodno-ekonomickej spolupráce a tomu zodpovedajúcom politickom dialógu. Prioritným ostane znižovanie pasívneho salda zahraničného obchodu Slovenskej republiky s Ruskou federáciou a deblokácia dlhu bývalého Sovietskeho zväzu a Ruskej federácie voči Slovensku.

Slovenská republika chce prispieť k povojnovej rekonštrukcii Juhoslávie a využiť možnosti, ktoré ponúka proces obnovy. Určite nemusím zdôrazňovať, že tento proces je atraktívny nielen z politického, ale aj hospodárskeho hľadiska. V tomto roku očakávame, že sa zintenzívni bilaterálna agenda s krajinami oblasti Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Austrálie. Je dôležité uvedomiť si, že časť krajín tohto teritória patrí k najvyspelejším krajinám s členstvom v OECD a pre slovenskú ekonomiku predstavujú rozsiahle trhy i zdroje investícií a výhodných úverov.

S ostatnými podrobnosťami výsledkov slovenskej zahraničnej politiky, ako i s plánmi do budúcnosti sa môžete zoznámiť preštudovaním samotnej Správy o plnení úloh zahraničnej politiky a o zameraní zahraničnej politiky na rok 2000.

Ale predsa len pred záverom by som chcel povedať ešte pár slov o organizačných a personálnych otázkach.

V uplynulom roku venovalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky osobitnú pozornosť aj otázkam organizačného a personálneho charakteru. Pokračoval proces dobudúvania personálneho obsadenia miest vedúcich zastupiteľských úradov Slovenskej republiky. V období roku 1999 a prvých dva a pol mesiaca tohto roka spolu sedem veľvyslancov skončilo svoje pôsobenie na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a zároveň nastúpilo na miesta uvoľnené odchodom predchádzajúceho veľvyslanca, tak aj na miesta vedúcich zastupiteľských úradov obsadené do ich nástupu diplomatom vo funkcii chargé d´affaires devätnásť veľvyslancov Slovenskej republiky.

V dôsledku realizácie uvedených personálnych zmien je ku dnešnému dňu z celkového počtu 65 zastupiteľských úradov a misií Slovenskej republiky 51 riadených veľvyslancom a len 14 zastupiteľských úradov, poväčšine ide o teritóriá arabských a afrických krajín, ako aj štáty Latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie, iba 14 úradov je riadených diplomatom vo funkcii chargé d´affaires. Sieť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky tvorí toho času 58 veľvyslanectiev, 7 stálych misií, 7 generálnych konzulátov a 7 slovenských inštitútov.

V porovnaní s rokom 1998 došlo k zníženiu počtu veľvyslanectiev o jedno zrušením nášho zastupiteľského úradu v San José v Kostarike, zvýšeniu počtu misií o jednu rozdelením Stálej misie v Bruseli na Misiu Slovenska pri NATO a Misiu Slovenska pri Európskej únii, zvýšeniu počtu generálnych konzulátov o dva - generálny konzulát v Bonne a generálny konzulát v Brne - a zníženiu počtu slovenských inštitútov o jeden - pre skončenie činnosti Slovenských inštitútov v Bukurešti a Sofii a otvorenie Slovenského inštitútu v Ríme.

Vytvorenie samostatných misií Slovenskej republiky v Bruseli osobitne pre problematiku NATO a osobitne pre problematiku Európskej únie bolo vynútené prioritami zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky. Otvorenie Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Bonne je dôsledkom preloženia sídla veľvyslanectva z Bonnu do Berlína v auguste 1999 a otvorenie generálneho konzulátu v Brne presunom pobočky konzulárneho oddelenia Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Prahe z doterajšieho sídla v Ostrave. V oblasti rozširovania siete zastupiteľských úradov Slovenskej republiky sa počíta s otvorením zastupiteľského úradu v Lotyšskej republike so sídlom v Rige, tento úrad bude pokrývať všetky tri pobaltské štáty. A v súvislosti s rozhodnutím o zavedení vízovej povinnosti s Ukrajinou otvoríme Generálny konzulát Slovenskej republiky v Užhorode.

V spojitosti s kontinuálnym procesom profesionalizácie slovenskej zahraničnej služby bol príslušným odborným útvarom ministerstva zahraničných vecí splnený celý rad úloh spojených s prerokovaním kvalifikačnej, odbornej a jazykovej úrovne zamestnancov rezortu. Na ilustráciu uvediem realizáciu 49 zahraničných študijných pobytov na diplomatických akadémiách a obdobných vzdelávacích inštitútoch ministerstiev zahraničných vecí v európskych a mimoeurópskych krajinách, na ktorých sa zúčastnilo celkove 55 zamestnancov ministerstva zahraničných vecí. V rámci týchto pobytov boli realizované odborné vzdelávacie programy zamerané na problematiku európskej integrácie, medzinárodnej bezpečnosti a medzinárodnej ekonomiky. V tejto súvislosti bola rezortom prijatá koncepcia prípravy ďalšieho odborného vzdelávania a personálneho rozvoja zamestnancov ministerstva zahraničných vecí.

Ministerstvo zahraničných vecí vytvára taktiež priestor pre vládnych stážistov a krátkodobých stážistov slovenských univerzít a vysokých škôl, ktorí majú takýmto spôsobom možnosť oboznámiť sa so základmi práce zahraničnej služby. V záujme zvýšenia transparentnosti a profesionalizácie personálnej práce ministerstva boli novovypracované, resp. doplnené viaceré vnútroministerské predpisy, také, ako je organizačný poriadok, pracovný poriadok a personálny poriadok.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

v tomto roku, v roku 2000 nás očakáva namáhavá úloha pracovať na posilnení vnímania našej krajiny ako trvalo dôveryhodného partnera. Na to je však potrebné dosiahnuť taký stav, aby zahraničnopolitické smerovanie Slovenska nebolo závislé od toho, kto je momentálne pri moci. Medzi jednotlivými stranami nášho politického spektra môže panovať rozdielny názor na riešenie problémov v hospodárstve, zdravotníctve, školstve, sociálnej sfére alebo podobne, ale nemožno spochybniť skutočnosť, že miesto Slovenska je medzi krajinami demokratického Západu, z čoho vyplýva, že sa medzi ne musí začleniť inštitucionálne.

Chcel by som sa v tejto súvislosti poďakovať aj tým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa zaslúžili o plnenie úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky a pozitívne prispeli k ich presadzovaniu. Úsilie o získanie plnoprávneho členstva v integračných zoskupeniach musí byť vecou nás všetkých. Využívam túto príležitosť a vyzývam vás všetkých, aby ste k tomu prispeli a pokračovali v presadzovaní nášho spoločného cieľa.

V tejto súvislosti vítam politickú deklaráciu sobotňajšieho snemu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorou sa prihlásilo k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Za predpokladu, opakujem, za predpokladu, že tento dokument bude HZDS realizovať vo svojej politike a v praxi pri konkrétnych krokoch súvisiacich s naplňovaním integračných ambícií Slovenska, bude to prínosom pre budúce postavenie našej vlasti v systéme medzinárodných vzťahov.

Skúsenosti našich susedov nás učia, že zahraničná politika krajiny má byť to, čo spája. Rozbehnuté integračné procesy majú horizonty naplnenia presahujúce volebné obdobie. Ak má byť Slovensko úspešné, musí poskytnúť záruky, že európska a transatlantická integrácia je zahraničnopolitickým programom vládnej koalície, ale aj opozície. Využívam túto príležitosť a chcem apelovať na to, aby sme v tomto úsilí zjednotili naše sily. Veď v konečnom dôsledku z toho bude plynúť prospech pre všetkých občanov našej vlasti.

Ďakujem. To je uvedenie tlače číslo 507.

Zatiaľ ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi.

Procedurálnym návrhom sme si odhlasovali, že o 11.30 hodine pred obedňajšou prestávkou prerokujeme

návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

Preto v zmysle schváleného návrhu by som teraz prosil pána ministra Kukana, aby uvoľnil miesto pani ministerke Schmögnerovej. Budeme pokračovať po poludňajšej prestávke uvedením ďalšieho bodu programu, ktorý predkladá pán minister Kukan, Prioritami zahraničnej politiky na rok 2000 až 2003.

Teraz prosím pani ministerku, aby z poverenia vlády uviedla tlač 558, čo je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch.

Pani ministerka, máte slovo.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh na skrátené legislatívne konanie o zákone číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

Prv, ako by som zdôvodnila návrh na skrátené legislatívne konanie, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vás informovala o emisii, ktorú uskutočnila Slovenská republika na zahraničných finančných trhoch, ktorá sa realizovala v pondelok v dopoludňajších hodinách. Bola to prvá emisia Slovenskej republiky v eurobondoch s desaťročnou lehotou splatnosti. Dosiahli sme v nej výrazne lepšie výsledky ako necelý rok predtým, keď sme v júni roku 1999 emitovali na zahraničných finančných trhoch 500 miliónov v euro s lehotou splatnosti na 5 rokov. V čom boli tie lepšie výsledky? Podotýkam, že je zásadný rozdiel, či sa emituje na 5-ročné alebo 10-ročné obdobie, keď sa to zvyčajne odráža aj v určitej rizikovej prirážke, ktorá, čím je dlhšie obdobie, je aj primerane väčšia.

Napriek tomu pri emisii v júni roku 1999 sme dosiahli rizikovú prirážku 4,2 % alebo inak 420 bodov. V pondelok sme dosiahli pri desaťročných eurobondoch rizikovú prirážku 2,17 % alebo 217 bodov. Je to nepochybne veľmi dobrý vývoj rizikovej prirážky Slovenskej republiky a odráža rastúcu dôveru finančných trhov, to, čo sme za necelý rok v porovnaní s emisiou s vlaňajším rokom dosiahli. Finančné trhy ocenili najmä stabilizačnú politiku vlády, ale aj rozbehnuté štruktúrne reformy, napríklad reštrukturalizáciu finančného sektora.

Zároveň by som vás chcela informovať, že sme dosiahli celkový kupón vo výške 7,375 %, to je to, čo budeme strihať pre investorov, a odráža to dva faktory: jednak vývoj toho spreadu, o ktorom som hovorila, čiže rizikovú prirážku 2,17, ktorú sme dosiahli, a druhou zložkou je výška úrokov nemeckých štátnych cenných papierov s platnosťou 10 rokov. Vzhľadom na to, že v poslednom období došlo k nárastu cien cenných papierov, čo odráža vývoj úrokových sadzieb, ktoré stanovuje Európska centrálna banka, celkový kupón, ktorý sme dosiahli ako súčet týchto dvoch položiek, predstavuje čiastku 7,375 %. V porovnaní s minulým rokom je to zlepšenie, pretože lanský kupón predstavoval 7,5. Keby nebol vývoj cien bondov v Nemeckej spolkovej republike taký nepriaznivý, tak celkový kupón by mohol byť oveľa lepší.

Dovoľte mi, aby som vás ešte veľmi stručne informovala, že tým, že sme išli na 10-ročné cenné papiere, mení sa aj štruktúra investorov a tentokrát sa nám podarilo preklopiť štruktúru investorov v prospech strategických investorov a v neprospech tzv. retailových alebo maloobchodných, ak to doslova preložím, investorov. Medzi tými inštitucionálnymi investormi sú predovšetkým penzijné fondy, poisťovacie fondy a iné investičné kapitálové fondy. Z hľadiska štruktúry po tom úplne prvom usporiadaní sa to trošičku zmenilo, ako sme pôvodne informovali, pretože najvýznamnejšími investormi sú investori z Veľkej Británie. A tam zrejme nemáme ešte presne tú štruktúru. Medzi nich patria aj niektorí zahraniční investori, ktorí nakupovali priamo vo Veľkej Británii, na druhom mieste je to Nemecká spolková republika a na treťom mieste je to Taliansko.

Prečo som začala týmto zdĺhavým úvodom? Začala som ním preto, lebo dokončenie celej transakcie predpokladá podpísanie zmluvy, ktorú uzavrie v mene štátu ministerstvo financií, a zo strany manažérov to budú predstavitelia J. P. Morgan a Deutsche Bank, ktorí na základe výberového konania boli vybraní ako manažéri tejto emisie. Pri rokovaniach s týmito predstaviteľmi finančných inštitúcií sme boli upozornení na dva nedostatky v zákone o dlhopisoch. Obidve tieto chyby v zákone o dlhopisoch vznikli vlastne v legislatívnom procese v minulom roku. Chcela by som predsa len opraviť to slovo "chyba", pretože jedna zmena zákona nastala vlastne nepriamou novelou, zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý zasiahol aj do zákona o dlhopisoch, a druhá zmena nebola chyba, ale zámer, ktorý ministerstvo financií realizovalo v zákone o dlhopisoch, keď sme chceli odstrihnúť možnosť, aby splácanie dlhopisov mohli uskutočňovať aj iné ako nebankové inštitúcie. Došlo tam však k istému skratu, keď sme požadovali, aby bankové inštitúcie, ktoré budú túto službu poskytovať ministerstvu financií, boli zriadené podľa zákona číslo 21 o bankách. A, samozrejme, zahraničné finančné inštitúcie nie sú zriadené podľa nášho domáceho zákona o bankách.

Ak by sme neboli schopní urobiť v skrátenom legislatívnom konaní tieto dve malé korekcie, ktoré majú skutočne len v tejto chvíli technický charakter, v zákone o dlhopisoch, neboli by sme schopní podpísať zmluvu, ktorú máme podpísať od minulého pondelka do troch týždňov. Preto by som chcela upozorniť poslaneckú snemovňu a zároveň ju požiadať o podporu návrhu na skrátené legislatívne konanie. Asi by to skutočne znamenalo značné poškodenie Slovenskej republiky, keby emisia, ktorá sa takým úspešným spôsobom uskutočnila - v pondelok bola okamžite predaná, bol o ňu mimoriadny záujem, obchoduje sa s ňou na sekundárnom trhu, obchoduje sa s ňou už dnes za nižšej rizikovej prirážky, ako sme ju pôvodne predali, o jeden až dva percentuálne body - keby sa táto emisia skončila fiaskom. Boli by to skutočne značné hospodárske škody, pretože by bolo potrebné vlastne celú emisiu vrátiť, všetky náklady, ktoré na uskutočnenie emisie bolo potrebné vynaložiť, by boli vlastne vynaložené zbytočne.

Chcem znovu zopakovať, že sa môžu stať aj takéto veci. Nie sme vonkoncom nadšení a prosím, aby ste, vážené pani poslankyne a páni poslanci, pochopili túto situáciu a aj dôvod, prečo vláda Slovenskej republiky odporúča, aby sa táto malá novela zákona o dlhopisoch schválila v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem vám za pozornosť.