Šiesty deň rokovania
28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. marca 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram šiesty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne títo poslanci: pán poslanec Baco, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Petrák. Na zahraničnej služobnej ceste sú pani Belohorská a pán Árpád Duka-Zólyomi.
Skôr ako začneme dnešné rokovanie, chcem uviesť, že včera sme podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku určili dĺžku rečníckeho času na zlúčenú rozpravu k bodu 45 programu (tlač 521) v trvaní 12 hodín. Chcem vás informovať, že čas určený na rozpravu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, je rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd, SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút, SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre nezávislého poslanca čiže jedného nezávislého poslanca sú 4 minúty 48 sekúnd.
Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy o tomto bode programu písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecké kluby. Tiež prosím poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, nezávislých poslancov, aby mi oznámili, v akom poradí budú v rozprave vystupovať. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú pri prezentácii.
Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.
Pripomínam, že v rozprave o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 29a rokovacieho poriadku. Dĺžka rečníckeho času určená na rozpravu je 12 hodín. Už som uviedol určené časy pre jednotlivé poslanecké kluby, preto to nebudem opakovať.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 521, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 521a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budem hovoriť asi štyri minúty, takže neviem, ako naplníme ten priestor, ktorý je k dispozícii.
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo. Dovoľte mi, aby som tento návrh odôvodnil.
Medzinárodný tribunál pre morské právo so sídlom v Hamburgu vznikol v súlade s ustanoveniami Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982, ktorý tak nahradil ženevské dohovory týkajúce sa morského práva z roku 1958. Dohovor na základe svojho článku 308 nadobudol platnosť 14. novembra 1994 a pre Slovenskú republiku 7. júna 1996.
Základnou úlohou tribunálu pozostávajúceho z 21 nezávislých členov volených na zasadnutí zmluvných strán dohovoru je riešiť spory týkajúce sa výkladu a vykonávania dohovoru. Tribunál môže zasadať a vykonávať svoje funkcie kdekoľvek na inom mieste mimo svojho sídla. Na nezávislý výkon funkcií tribunálu je potrebné, aby jeho členovia používali výsady a imunity. Tieto výsady a imunity sú predmetom predloženej Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo, ktorá bola prijatá na 7. zasadnutí zmluvných strán Dohovoru OSN o morskom práve, ktoré sa konalo v dňoch 19. - 23. mája 1997 v New Yorku.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika je stranou Dohovoru OSN o morskom práve, je potrebné, aby v prípade zasadnutia tribunálu na našom území poskytla dané výsady a imunity obsiahnuté v predmetnej dohode členom a úradníkom tribunálu, ako aj osobám zúčastňujúcim sa na tomto konaní. Dohoda v zásade vychádza z ustanovení Dohovoru o výsadách a imunitách OSN zo dňa 13. februára 1946, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.
Samotná dohoda obsahuje preambulu a 35 článkov, ktoré riešia hlavne otázky správnej spôsobilosti organizácie na uzavieranie zmlúv, nadobúdania a scudzovania majetku, imunít majetku proti akýmkoľvek zásahom, výsad vlastníctva akejkoľvek meny, oslobodenia majetku, príjmov a iného vlastníctva od priamych daní, poplatkov, ciel, zákazov a obmedzení na dovoz a vývoz. Rovnako tak je v dohode obsiahnutá problematika nedotknuteľnosti všetkých listín a dokumentov, otázky vyňatia z prisťahovaleckých obmedzení, z registrácie cudzincov v štáte a podobne.
Na zabezpečenie úplnej slobody slova a úplnej nezávislosti pri plnení povinností dohoda upravuje aj otázky imunít predstaviteľov tribunálu proti právnemu konaniu pre ústne alebo písomné výroky a pre všetky činy, ktoré vykonajú pri plnení úradných povinností. Doteraz predmetnú dohodu podpísalo 21 štátov, medzi nimi napríklad Belgicko, Fínsko, Holandsko, Veľká Británia, Nórsko, Portugalsko, Grécko, Nemecko, Austrália. Ratifikovali ju zatiaľ dva štáty, a to Holandsko a Nórsko. Za Slovenskú republiku dohodu podpísal stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Organizácii Spojených národov v New Yorku Peter Tomka dňa 22. júna 1999 v sídle OSN v New Yorku.
Nepredpokladá sa, že po ratifikácii a následnom nadobudnutí platnosti danej dohody vzniknú pre Slovenskú republiku nároky na jej štátny rozpočet.
Vážený pán predseda,
pani poslankyne a páni poslanci,
prosím o schválenie predloženého materiálu a návrhu uznesenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Prosím určeného spravodajcu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Petra Bohunického, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedenej dohody.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
predkladám správu o výsledkoch rokovania Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dohody pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 10. marca 2000. V svojom rozhodnutí zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dohody v stanovenom termíne. Na svojej 51. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 73, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dohody.
Predmetná správa o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74 z 10. marca 2000.
Vážený pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme teraz pristúpiť k losovaniu poradia jednotlivých poslaneckých klubov, ako by mali vystupovať v rozprave. Ibaže k tejto minúte nemám žiadnu prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu. Keďže nie je žiadna prihláška, nie je aktuálne ani losovanie poradia, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce vystúpiť spravodajca? Myslím si, že nie. Navrhovateľ? Tiež nie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k tomuto bodu programu. Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo. Prosil by som ešte raz pani poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
(Hlasy v sále.)
Ja som vyhlásil prestávku do 9.45 hodiny. O 9.47 hodine som začal rokovanie Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Prosil by som spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec P. Bohunický:
Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 2000 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo."
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, ako ho predniesol pán spravodajca. Hlasujeme o návrhu uznesenia.
Prítomných je 72 poslancov.
Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme opätovne hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu uznesenia.
Prítomných je 71 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím všetkých pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 28. schôdzi Národnej rady.
Prosil by som spoločného spravodajcu pána poslanca Bohunického, aby ešte raz zopakoval návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. Nech sa páči, pán poslanec, a dám hlasovať.
Poslanec P. Bohunický:
Pán predseda, v už navrhovanom uznesení som odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu uznesenia. Hlasujeme o návrhu uznesenia, aby sme vyslovili súhlas s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 522, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 522a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.
Pán Roman Kováč, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, predneste procedurálny návrh.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, aby sme o 11.30 hodine prerušili rokovanie toho bodu, ktorý bude na programe, a rokovali o prvom čítaní návrhu novely zákona o dlhopisoch. Tento návrh predkladám z pragmatického dôvodu, aby sme obedňajšiu prestávku mohli využiť na rokovanie výborov. Teda budú to dva body, skrátené konanie a prvé čítanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, zopakujeme si hlasovanie.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kováča, aby o 11.30 hodine bolo prerušené rokovanie o bode, ktorý bude na programe, a aby sme zaradili na rokovanie skrátené legislatívne konanie o novele zákona o dlhopisoch, aby sme využili obedňajšiu prestávku na rokovanie výborov, ktoré sa tým majú zaoberať. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh schválili.
Pán minister, nech sa páči, uveďte bod programu, ktorý som už ohlásil.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno. Dovoľte mi, aby som tento návrh odôvodnil.
Medzinárodná organizácia pre morské dno so sídlom v Kingstone na Jamajke vznikla na základe článku 156 Dohovoru OSN o morskom práve 10. septembra 1982. Dohovor na základe svojho článku 308 nadobudol platnosť 14. novembra 1994. Dňom 7. júna 1996, dňom nadobudnutia platnosti dohovoru pre Slovenskú republiku sa Slovenská republika stala riadnym členom Medzinárodej organizácie pre morské dno. Slovenská republika sa pravidelne zúčastňuje na práci organizácie účasťou svojich zástupcov na jej zasadnutiach a zhromaždeniach a je prepojená na ňu aj prostredníctvom aktivít spoločnej organizácie Interoceanmetal so sídlom v Štetíne v Poľsku. Slovenská republika sa stala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rovnoprávnym členom tejto organizácie. Je to uznesenie vlády číslo 215/1993.
Interoceanmetal v roku 1992 bol zaregistrovaný ako priekopnícky investor, jeden zo šiestich, ktorému bola pridelená rozsiahlejšia časť morského dna, 540 tisíc kilometrov štvorcových, s výskytom mangánových konkrécií v oblasti zlomov Clarion Clipperton v Tichom oceáne medzi Havajskými ostrovmi a južnou Kaliforniou s cieľom prieskumu s neskoršou možnosťou požiadania o uzavretie kontraktu na začatie ich priemyselného využívania. Slovenská republika sa môže podieľať na využívaní týchto zdrojov vzhľadom na to, že sa stala stranou Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 a Dohody o uplatňovaní časti 9 Dohovoru OSN o morskom práve z 29. júla 1994. Prostredníctvom organizácie zmluvné štáty organizujú a kontrolujú činnosť v oblasti najmä s cieľom spravovania jej zdrojov, ktoré sú spoločným dedičstvom ľudstva. Všetky štáty môžu oblasť a jej zdroje využívať výlučne na mierové účely.
Organizácia má svoju právnu subjektivitu. Pri výkone svojich funkcií a plnení úloh používa na území každého zmluvného štátu výsady a imunity. Tieto výsady a imunity sú predmetom predloženého Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno, ktorý bol prijatý na 54. schôdzi zhromaždenia organizácie dňa 26. marca 1998 v Kingstone. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom Medzinárodnej organizácie pre morské dno, je potrebné, aby v prípade plnenia jej úloh na našom území poskytla dané výsady a imunity obsiahnuté v predmetnom protokole pre jej predstaviteľov. Protokol v zásade vychádza z ustanovení Dohovoru o výsadách a imunitách OSN zo dňa 13. februára 1946, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.
Protokol obsahuje preambulu a 22 článkov, ktoré riešia hlavne otázky právnej spôsobilosti, organizácie na uzavieranie zmlúv, nadobúdania a scudzovania majetku, imunít majetku proti akýmkoľvek zásahom, výsad vlastníctva akejkoľvek meny, oslobodenia majetku, príjmov a iného vlastníctva od priamych daní, poplatkov, ciel, zákazov a obmedzení na dovoz a vývoz.
Rovnako tak je v protokole obsiahnutá problematika nedotknuteľnosti všetkých listín a dokumentov, otázky vyňatia z prisťahovaleckých obmedzení, z registrácie o cudzincoch v štáte a podobne. Na zabezpečenie úplnej slobody slova a úplnej nezávislosti pri plnení povinností protokol upravuje otázky imunít zástupcov členov organizácie proti právnemu konaniu pre ústne alebo písomné výroky a pre všetky činy, ktoré vykoná pri plnení úradných povinností.
Doteraz predmetný protokol podpísalo 23 štátov, napríklad Brazília, Fínsko, Holandsko, Grécko, Španielsko, Veľká Británia. Za Slovenskú republiku predmetný protokol podpísal stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku Peter Tomka dňa 22. júna 1999. Nepredpokladá sa, že po ratifikácii a následnom nadobudnutí platnosti predmetného protokolu vzniknú pre Slovenskú republiku nároky na jej štátny rozpočet.
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
prosím o schválenie predloženého materiálu a návrhu uznesenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz prosím spoločného spravodajcu zahraničného výboru Petra Bohunického, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu a najmä o tom, či výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedenej dohody.
Nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem, pán predseda.
Ako poverený člen zahraničného výboru, spoločný spravodajca predkladám správu o výsledku rokovania Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou protokolu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 10. marca 2000. Svojím rozhodnutím zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou protokolu v stanovenom termíne. Na svojej 51. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 75, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou protokolu.
Predmetná správa bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 76 z 9. marca 2000.
Pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako jediný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Zlocha.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
pri prerokúvaní týchto návrhov vo vláde vznikli vo verejnosti rôzne názory, dokonca som bol sám nemilo prekvapený, že niektorí členovia vlády problematiku využívania nerastného bohatstva z morského dna spochybňovali. Preto mi dovoľte, aby som uviedol niekoľko poznámok k pristúpeniu k tejto dohode.
Tretie tisícročie je označované ako tisícročie, v ktorom bude nedostatok surovín. A, samozrejme, počíta sa aj s nedostatkom pitnej vody. Mnohé krajiny sa už niekoľko rokov alebo niekoľko desaťročí snažia využívať 100-percentne vyťažené suroviny alebo využívať druhotné suroviny. Bolo len otázkou času, kedy vďaka technike preniknú, alebo sa budú objavovať záujmy alebo snahy využívať nerastné bohatstvo z morského dna.
Objavenie tzv. konkrécií, mangánových konkrécií s obsahom viacerých prvkov na morskom dne je pokladané za jeden z najvýraznejších úspechov geológie v 20. storočí. Preto nečudo, že touto problematikou sa začala zaoberať aj Organizácia Spojených národov, lebo toto nerastné bohatstvo bolo označené za majetok celého ľudstva. Organizácia Spojených národov zvolala 3. konferenciu o morskom práve už v roku 1973. V roku 1982 bol podpísaný Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve a tento dohovor nadobudol platnosť až v roku 1994. Bola vytvorená aj Medzinárodná organizácia pre morské dno so sídlom v Kingstone na Jamajke a Medzinárodný tribunál pre morské právo so sídlom v Hamburgu.
V roku 1987 prípravná komisia začala v duchu realizácie Rezolúcie Organizácie Spojených národov o morskom práve prideľovať časti morského dna, tzv. claimy v rovníkovej oblasti Tichého oceánu priekopníckym investorom a medzinárodným konzorciám ako potenciálnym investorom. Jedným z potenciálnych investorov sa stala spoločná organizácia Interoceanmetal, ktorej vznik v roku 1987 ratifikovali viaceré štáty okrem bývalého Sovietskeho zväzu. Bolo to aj Česko-Slovensko, Poľská republika, Bulharsko, Kuba, bývalá NDR a Vietnamská socialistická republika. NDR a Vietnamská socialistická republika zo spoločnej organizácie vystúpili, práva a povinnosti prebrala Ruská federácia, po rozdelení Česko-Slovenska aj Česká republika a Slovenská republika. Je zaujímavé, že o pristúpenie k dohode požiadala aj Ukrajinská republika.
V prvých fázach prieskumu geologickými a geofyzikálnymi metódami s využitím satelitov bola preskúmaná pridelená časť morského dna na ploche 540 tisíc kilometrov štvorcových, neskoršie sa skúmaná oblasť upresnila na plochu 300 tisíc kilometrov štvorcových a po skončení ďalšieho prieskumu sa očakáva, že sa táto zaujímavá plocha zúži na 75 tisíc kilometrov štvorcových.
Zaujímavé sú údaje o prognózových zdrojoch týchto mangánových konkrécií s obsahom viacerých kovov. Zásoby sa odhadujú na 20 miliárd ton, ale to je len na zúženom prieskumovom území. Rudné konkrécie sa vyskytujú buď voľne na morskom dne, alebo sú ponorené do morského bahna. Analýzami bol v nich zistený obsah prvku mangánu od 24,9 % do 31,7 %. To je, dalo by sa povedať, veľmi bohatá mangánová ruda. Obsahy železa sú pod 10 %, ale zaujímavé sú obsahy ďalších kovov - niklu, medi a kobaltu. Pri nikle sa obsahy pohybujú od 1,15 % do 1,34 %, pri medi od 1,24 % do 1,73 % a pri kobalte od 0,19 % do 0,24 %.
Samozrejme, každý môže povedať, prečo nevyužívame povrchové alebo podzemné zásoby rúd a prečo sa zaoberáme otázkou ťažby takýchto konkrécií z morského dna. Každý si povie, že to musí byť veľmi drahé. Dalo by sa povedať, že opak je pravdou, pretože náklady na geologický prieskum budú predstavovať len 1 % nákladov. Náklady na ťažbu budú 24 % z celkových nákladov, na dopravu 13 % a najvyššie náklady budú pri spracovaní alebo pri metalurgii, očakávajú sa až 63 %. Teda je možné čakať, že v budúcom tisícročí, keď bude veľký nedostatok nerastných surovín a ľudstvo ich zrejme na svoj bežný život a rozvoj bude potrebovať, bude veľmi aktuálna otázka ich využívania.
Priemerná koncentrácia týchto rúd alebo týchto konkrécií je 9 kg na meter štvorcový. Očakáva sa, že s ťažbou sa môže začať niekedy v roku 2010. Je samozrejmé, že jednou z podmienok na uzavretie kontraktu na ťažbu bude preukázanie technologickej neškodnosti ťažby na morskom dne. Tieto polymetalické konkrécie sú v každom prípade netradičným zdrojom nerastných surovín pre budúce tisícročie. Keďže Slovensko nemá prebytok surovín, dalo by sa povedať, že nemá ich dostatok, tak môžeme už teraz povedať, že je veľmi správne, keď sa Slovenská republika od začiatku podieľa na tejto výskumnej akcii a na príprave ťažby.
Je možné povedať, že využívanie bohatstva morského dna bude mať veľký význam pre občanov Slovenskej republiky aj pre Slovensko ako také. Preto, ak sa chceme podieľať na využívaní nerastného bohatstva z morského dna, mali by sme aj súhlasiť s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno, tak ako sme súhlasili aj s pristúpením alebo ratifikáciou dohody k protokolu.
Chcel by som ešte povedať, že Slovenská republika mala za garanta až do roku 1997 rezort hospodárstva. Vzhľadom na určité nezrovnalosti alebo rôznosť názorov od druhej polovice roka garanciu prebral rezort životného prostredia, ktorý má vo svojej kompetencii aj štátnu správu v oblasti geológie. Naši odborníci sa zúčastňujú na odborných prácach a jeden pracovník je tam dokonca stále. Dalo by sa povedať, že máme možnosť získať aj praktické skúsenosti pri vyhľadávaní tejto netradičnej suroviny. Samozrejme, ak by sme sa nepodieľali, alebo ak by sme odstúpili od týchto aktivít, bola by to veľká chyba, pretože skutočne v budúcnosti by nám tie suroviny mohli chýbať, ale som presvedčený dokonca, že by bola škoda aj majetku, ktorý sme spoločne vybudovali v Štetíne.
Chcel by som vás ubezpečiť, že klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko bude súhlasiť s ratifikáciou.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Zlochu - ako prvý pán poslanec Prokeš a posledný pán poslanec Kozlík. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Veľmi pozorne som počúval pána poslanca Zlochu. Mám len kratučkú poznámku k istej časti jeho vystúpenia. Tá sa týka vlastne porovnávania nákladov. Pokiaľ budeme porovnávať náklady v rámci celkových nákladov na využívanie týchto surovín, tak nedostaneme vôbec žiadnu odpoveď na to, aké náklady sú v skutočnosti. Oveľa ilustratívnejšie by bolo, keby bol porovnával povedzme náklady na geologický prieskum na zemskom povrchu a na morskom dne a proste jednotlivé tieto nákladové položky medzi tým, čo dnes poznáme, a tým, čo očakávame pri ťažbe z morského dna. Rozhodne by sme z toho vedeli viac. Ale tým nechcem nijako spochybniť prístup k tomuto dohovoru.
Na druhej strane si myslím, že by sme mohli byť iniciatívni aj pri inšpiráciách smerom do zahraničia alebo skutočne pri iniciatíve pri založení podobnej organizácie, ale netýkajúcej sa morského dna, ale povedzme Saturnu, lebo rozhodne tam tých prvkov je podstatne viac. Možno to vyznieva v tejto chvíli ako humor, ale technika pokračuje veľmi rýchlym tempom, a veľmi dobre vieme, že ešte, čo ja viem, pred 50 rokmi rozprávať o ťažbe z morského dna bolo možno rovnako iluzórne, ako teraz hovoriť o výskume a prípadne ťažbe nerastných surovín na planétach našej slnečnej sústavy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ak mi dovolíte jednu takú malú poznámočku. Nemám nič proti morskému dnu a prenájmu, aj keď vidím v tom veľký otáznik, ale mám proti tomu, aká pozornosť sa tomu venuje aj v tlači, aj vo vystúpeniach. Táto vláda má iné problémy, cez ktoré prechádza a ktoré zatlmuje rôznymi politickými problémami a podobne. Najväčší problém je nezamestnanosť a tej sa taká pozornosť ani v tlači - aké má vláda rozvojové programy a podobne - nevenuje. A hrajká sa tu s morským dnom, víziami a opíjaním občanov, čo všetko pre nich robí a ako myslí na ich budúcnosť, ale že nerieši súčasnosť, ktorá je neznesiteľná až katastrofálna, to akoby ju vôbec, ale vôbec nezaujímalo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
keďže mám možnosť podľa nového rokovacieho poriadku reagovať, chcel by som pani poslankyni Tóthovej pripomenúť, že súhlas s postupom Slovenskej republiky v rámci Interoceanmetalu bol vydaný vládou predsedu Mečiara. Určite náklady nie sú také vysoké. Myslím si, že ročný poplatok je 150 tis. dolárov. Zúčastňujú sa na ňom bezprostredne naši ľudia a určite v budúcnosti môže priniesť obrovské zisky Slovenskej republike.
Pánu poslancovi Prokešovi by som chcel povedať len toľko. Geológiu Slovenskej republiky poznám pomerne dobre, pretože som sa týmto zamestnaním živil skoro 30 rokov. A môžem ho ubezpečiť, že na Slovensku ložiská mangánových rúd nemáme, prípadne majú také nízke obsahy, že sa ich neoplatí ťažiť. A chcel by som ho skutočne ubezpečiť, že pri využívaní viacerých prvkov bude táto ťažba vysoko zisková. V žiadnom prípade by sme si nemali z tejto problematiky robiť žarty, pretože je to otázka budúcnosti a účasti Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a nakoniec aj pri využívaní týchto konkrécií z morského dna.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce vystúpiť v rozprave pán navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem, pán predseda.
Panie poslankyne, páni poslanci, patrí sa, aby som sa poďakoval poslancovi Zlochovi za kvalifikovaný konštruktívny príspevok a za podporu tohto materiálu. Chcem povedať, že toto je materiál, ktorý vláda považuje za úplne bežný a rutinný. A pokračuje v tom, čo už trvá niekoľko rokov a teraz to treba jednoducho ratifikovať a doviesť do konca.
Dúfam, že návrh podporíte.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec P. Bohunický:
Vážená Národná rada,
predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Podľa schváleného programu teraz nasleduje
správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 a priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003.
Správu o plnení zahraničnej politiky ste dostali ako tlač 507 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 507a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Priority zahraničnej politiky ste dostali ako tlač 535.
Správu o výsledku rokovania materiálu v zahraničnom výbore ste dostali ako tlač 535a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, aby uvedené materiály predniesol.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Žiadam, aby sa postupovalo tak, ako som navrhol včera, aby bola skrátená rozprava na 12 hodín k tomuto bodu programu, pretože zo záznamu jednoznačne vyplýva, že môj návrh nesmeroval k bodom 7, 8, ako o tom dal hlasovať, či ako oznámil pán Hrušovský, ale k bodom 8, 9. Jednoznačne to vyplýva zo záznamu. Prosím, aby sa pre budúcnosť nemanipulovalo so záznamom, pretože v opačnom prípade by sme museli postupovať tým spôsobom, že by sme dali vec na mandátový výbor.
Žiadam, aby sa postupovalo podľa toho, čo sa odhlasovalo. Odhlasovalo sa skrátenie k tomuto bodu programu, teda k bodom 8, 9, nie k bodom 7, 8, ako to v konečnom dôsledku povedal pán podpredseda Hrušovský, pretože on hovoril o bodoch 7, 8 a časti zo záznamu sa jednoducho vynechali. Takže cenzúra sa tu uplatňovať nebude na vystúpenia poslancov.