Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Pán poslanec Nagy, ak vás tu počúvajú vojaci, sú na balkóne, tak tí sa musia smiať nad vaším vystúpením, lebo absolútne nemáte ani šajnu o vykonávaní základnej vojenskej služby, aké povinnosti má vojak základnej služby oproti civilkárovi. To je po prvé.

Po druhé ste si pomýlili pojmy s dojmami, lebo hovorili ste tam v pozmeňujúcom návrhu, ale musíte potom zmeniť ústavu článok 25. Lebo v článku 25 sa jasne hovorí, kedy nemôže vykonávať vojenskú službu, je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, čiže žiadne ďalšie doplnenie nie je možné. To je po druhé.

A po tretie, zrovnoprávnenie civilnej služby so základnou vojenskou službou je vtedy možné, keď sa zmení filozofia mladých ľudí, keď bude cťou každého mladého občana brániť vlasť, tak ako to je napríklad v Slovinsku, kde je civilná služba zrovnoprávnená so základnou vojenskou službou, to znamená jedna k jednej, ale tam nie sú problémy z hľadiska náboru odvedencov, tak ako sú už dnes problémy v Armáde Slovenskej republiky. Nie sú schopní pokryť požiadavky okresných vojenských správ. To znamená, že treba zmeniť, ešte raz hovorím, novelu branného zákona, postupnú profesionalizáciu, ale predovšetkým treba, aby branná povinnosť platila pre každého, tak pre vojaka základnej vojenskej služby do šesťdesiateho roku, ako pre civilkára, lebo je množstvo činností v rámci brannej pohotovosti, ktorú treba vykonávať. A ak túto novelu dnes prijmeme, keďže novela nezakotvuje brannú povinnosť pre civilkára, tak zajtra budete vidieť, keď nadobudne zákon platnosť, koľko bude žiadostí o civilnú službu. Potom vám náčelníci okresných vojenských správ povedia, čo sme prijali za zákon a hneď budete dávať krátku novelu.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Poslanci Palko, Andrejčák, Orava, Cuper, Brocka, Andel, Moric. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Hlásil sa potom ešte podľa § 28 pán minister Kanis ako posledný.

Pán poslanec Andel, chcete vystúpiť v súlade s § 28?

Nech sa páči.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Vážené dámy a páni,

dovoľte mi, aby som aj ja niekoľkými myšlienkami vystúpil k tomuto veľmi dôležitému zákonu a chcem aj reagovať na rozpravu, teda na vystúpenia, ktoré boli v rozprave. Zdalo sa nám, že tento zákon bude jednoduchý a rokujeme vlastne o ňom už dve hodiny. Poslanecký návrh, ktorý sme dostali ako tlač 477, je zákon, ako som povedal, veľmi významný zákon, ktorý môže, ak ho schválime, svojím spôsobom podstatne a veľmi podstatne ovplyvní bezpečnosť štátu a bude viesť k nedostatočnosti naplnenia stavu vojakov základnej služby. Z toho dôvodu som presvedčený, a nielen ja, ale aj ako niektorí moji predrečníci, že ešte v tomto volebnom období budeme musieť znovu pristúpiť k novelizácii tohto zákona, nakoľko táto novela znevýhodňuje a myslím si dosť podstatne znevýhodňuje brancov, ktorí sa rozhodli vykonávať základnú vojenskú službu.

Iste niektorí moji predrečníci tu spomínali i profesionálnu armádu, teda profesionálna armáda by mala tvoriť tú časť, ktorá by nahradila vojakov základnej služby. Iste, v poriadku, toto je dobrá myšlienka, ale zoberme si a priznajme si, že profesionálna armáda, to je čosi, je to otázka budúcnosti, ale ak schválime tento zákon, tento zákon bude otázka súčasnosti. A práve z toho dôvodu, ak nenaplníme stavy, ovplyvníme, skutočne negatívne ovplyvníme bezpečnosť nášho štátu. Iste, boli tu spomínané také krajiny ako Taliansko, Belgicko a niektoré ďalšie, kde je pomer civilnej a základnej služby jedna k jednej. Áno, ale zabudli sme na jednu podstatnú vec, že práve v týchto krajinách je vybudovaná vysoko profesionálna a kvalitná armáda. Čiže v týchto krajinách si môžu dovoliť urobiť pomer civilky k základnej vojenskej službe jedna k jednej.

Ja by som trošku aj odľahčil toto rokovanie a zareagoval by som na to, čo povedal pán poslanec Hofbauer, že tento zákon, to je niečo ako spoločný sex, kde sa každý spolieha na každého. No ono treba to dopovedať ďalej. Je rozdiel, ak mám 20 - 30 rokov, tak sa spolieham, že to nikto neurobí za mňa, ak mám 50 - 60 rokov, tak sa spolieham, že to niekto za mňa urobí. A toto je vlastne ten zákon, že sa spoliehame na to, že namiesto tých civilkárov niekto v dnešných podmienkach, pokiaľ nemáme tú profesionálnu službu, to za niekoho urobí.

Samozrejme tento zákon, ak ho kritizujeme, treba povedať, že má aj svoje klady. Je prínosom najmä v oblasti politiky nezamestnanosti, respektíve napĺňa možnosť výkonu brancov v kratšom čase po odvode. Zároveň nad tým by sme sa mali zamýšľať a viacerí to aj spomenuli, že znevýhodňuje brancov, ktorí sa rozhodnú pre výkon základnej vojenskej služby. Dôvodov na toto tvrdenie je viacero, niektoré tu odzneli. Ale v prvom rade môj dôvod, ktorý tu je a ste to aj naznačili a pán poslanec Tuchyňa aj spomínal čísla, koľko ľudí sa hlási na civilku, ale 10 percent, nech 20 percent brancov z tohto celkového počtu si volí civilku podľa svojho svedomia a svojho náboženského presvedčenia.

Ďalej čo je to znevýhodnenie záklaďákov oproti civilkárom, že civilkár, ako povedal pán Moric veľmi správne, on si odkrúti ja neviem 8 - 9 hodín, ide domov a trávi ostatný čas doma. Je pravdou, že civilkári a najmä tí, a vlastne sú to iba tí, ktorí idú na civilku iba preto, že nechcú byť vojakmi základnej služby podľa svojho svedomia a náboženského presvedčenia, robia neoceniteľné služby, mal som tú možnosť alebo to šťastie či nešťastie priamo v praxi spoznať týchto chlapcov, ktorí skutočne v nemocniciach robia neoceniteľné služby a dnešné zdravotníctvo v tom stave, v ktorom je, ozaj bez týchto služieb, bez týchto chlapcov jednoducho by malo veľmi veľké problémy. Skutočne klobúk dolu. Ale to je, dámy a páni, 10, 20, maximálne 30 percent z civilkárov.

Ďalší veľký problém, ktorý tu je a ktorý robí zamestnávateľom problém pri výkone civilnej služby, je práceneschopnosť občanov vykonávajúcich civilnú službu. Neviem, či si niekto robil analýzu. Je pomerne veľká krátkodobá, pomerne po sebe nasledujúca práceneschopnosť a, samozrejme, i dlhodobá práceneschopnosť. Máme príklady, že civilkári vlastne 80 percent výkonu svojej civilnej služby strávili ako práceneschopní. Čiže ide o to a práve to je to, aby sme zrovnoprávnili záklaďákov, nie civilkárov, aby sme predišli týmto špekulatívnym praktikám, ktoré sa v praxi umožňujú. My sa tu neustále odvolávame na nejaký humanizmus. Súhlasím, ale zabráňme špekuláciám. Nech aj tí ostatní, tak ako tí, ktorí sú presvedčení a zo svojho náboženského presvedčenia robia poctivo v tých nemocniciach a v ďalších veciach, nech robí aj tých 70 percent lajdákov. Prepáčte za výraz, že takto hovorím.

Chcel som dať návrh, ktorý by menil paragraf, respektíve by doplnil § 7 ods. 2 práve o tejto práceneschopnosti, že ak by ho vojenská okresná správa uznala, že je práceneschopnosť viac-menej zo špekulatívnych dôvodov, môže proste tú práceneschopnosť dať nadslúžiť. Bohužiaľ sa mi nepodarilo získať 15 poslancov.

Ako som povedal, diskriminácia vojakov základnej služby sa nám časom vypomstí tým, že branci budú odmietať základnú vojenskú službu a akcieschopnosť armády nie že bude diskutabilná, myslím si, že akcieschopnosť armády - bude neschopná armáda.

Chcel by som poukázať, že vojaci základnej služby okrem vysokej disciplíny, veľkých nárokov na zvládnutie vojenskej techniky a samotného vojenstva nezriedka vykonávajú službu mimo svojho kraja. Čiže nie sú 8 hodín kdesi v práci a potom prídu domov k mamičke, napapajú sa a idú si po svojom na diskotéku a podobne. Preto chcem podčiarknuť to, čo som povedal. Áno, rešpektujme civilnú službu, ale nedávajme prehnané možnosti tým, ktorí si nechcú splniť čestnú povinnosť občana. Tých, ktorí si ju chcú splniť, musíme dostatočne motivovať a práve preto aj pre týchto záklaďákov vytvoriť podmienky na dobrú službu pri výkone základnej vojenskej služby.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu Národnej rady. Pán poslanec Šepták ako prvý, pán poslanec Tuchyňa ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Pána poslanca Šeptáka ale nevidím, takže ďalší v poradí pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda.

Ja by som rád povedal pánu poslancovi Andelovi, že nie je celkom účelné vôbec diskutovať o obsahu tejto novely, pretože dôvodom na jej predloženie vôbec nebola nejaká zmena, ktorá by bola potrebná z hľadiska obranyschopnosti a z hľadiska civilnej služby u nás, ale jednoducho je to priznaním skupiny poslancov, že predčasné voľby sa blížia a je to začiatok ich volebnej kampane.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Tuchyňa.

Poslanec J. Tuchyňa:

Ďakujem, pán predseda, za slovo.

Chcel by som len doplniť pána podpredsedu Andela, že tam, kde sú profesionálne armády, niet civilnej služby a nie opačne, pretože jednoducho nie je potreba. Chcem povedať a ubezpečiť túto snemovňu a dával som si s tým prácu a prepočítal som, že profesionálna armáda je lacnejšia ako armáda s vojakmi základnej služby, a nie nemálo. A nie nemálo. Vláda má vo svojom programe zvýšiť profesionalizáciu a tie úvahy, ktoré sú, tak sa pohybujú niekde okolo 60 až 70 percent vo svojich dokumentoch. Kto ste mali možnosť sa zoznámiť s koncepciou a dostali ju všetci, tú verejnú časť, tak už v roku 2001, nebudem hovoriť čísla, ale v roku 2002 chce znížiť alebo mať počty armády zhruba 30 tisíc, čo znamená, že jednoducho budeme musieť znížiť počty vojakov pravdepodobne nie profesionálov, pretože bude iná štruktúra, ale vojakov základnej služby. A to len na margo toho, že tu stále operujeme tým, že nie sú dostatočné zdroje. Dostatočné zdroje sú, pretože v každom nástupnom termíne je armáda vojakmi základnej služby doplnená na 99 aj niečo, takmer 100 percent, takže zdroje jednoducho sú.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Palko a po ňom pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči, pán poslanec Palko.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som v úvode poďakoval predkladateľom novely zákona o civilnej službe, pretože väčšina ustanovení v ich návrhu smeruje k zlepšeniu fungovania civilnej služby na Slovensku. Dovolím si však prezentovať iný názor v jednom bode, ktorý je podstatný v novele, a to je dĺžka civilnej služby, respektíve pomer medzi dĺžkou trvania civilnej služby a dĺžkou trvania povinnej vojenskej služby.

Základný argument, ktorý používajú tí, čo sú za radikálne zníženie dĺžky civilnej služby, je argument o súčasnom údajnom trestajúcom charaktere civilnej služby. Ja si myslím, že nadobudneme možno trošku iný pohľad, keď sa pozrieme na kvalitu civilnej služby a kvalitu vojenskej služby. Vojak základnej vojenskej služby počas roka prežije po odrátaní dovolenky pod vojenským režimom približne 8 000 hodín. Vojaka základnej vojenskej služby čakajú neskôr ešte cvičenia. Vojak základnej vojenskej služby má obmedzené niektoré občianske práva. Vojak základnej vojenskej služby nesmie opustiť svoj útvar, keď sa mu zapáči. Vojak základnej vojenskej služby v dnešných podmienkach nezriedka vykonáva každý druhý deň 24-hodinové služby. Vojak základnej vojenskej služby je povinný vykonať akýkoľvek rozkaz, potom sa môže až sťažovať. Vojak základnej vojenskej služby je povinný znášať útrapy vojenského života. Vojak základnej vojenskej služby prisahal, že v prípade potreby je pripravený nasadiť aj svoj život.

Prechovávam úctu k tým, ktorí vykonávajú civilnú službu, avšak treba povedať, že civilkár vykonáva civilnú službu osem a pol hodiny denne päť dní v týždni. Zvyšný čas trávi podľa svojich predstáv. Počas dvoch rokov teda vykonáva civilnú službu civilkár fakticky približne 4 500 hodín. Po skrátení civilnej služby na 15 mesiacov by civilkár fakticky vykonával civilnú službu iba približne 2 600 hodín. To znamená, že už pri dnešnom stave je otázne, kto je vlastne diskriminovaný, či vojak základnej vojenskej služby alebo civilkár. A trúfam si povedať, že po skrátení civilnej služby na 15 mesiacov, prípadne ešte radikálnejšie, a aj takými návrhmi sa budeme zaoberať, by sa základná vojenská služba stala zrejme trestom pre tých, ktorí si nevedia alebo nechcú vymyslieť prekážku vo svojom svedomí, na základe ktorej by výkon vojenskej služby odopreli.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že som uviedol argumenty, ktoré vyvracajú tvrdenia o tom, že pri dnešnom stave ide o trestajúci charakter civilnej služby.

Rád by som ešte upozornil na jeden moment, ktorý je veľmi znepokojujúci. V diskusiách okolo civilnej služby, okolo vzťahu medzi civilnou službou a vojenskou službou, v diskusiách v médiách medzi politikmi všeobecne vzniká akýsi mylný dojem, ako keby na Slovensku bola slobodná voľba. Ako keby si na Slovensku podľa našich zákonov mohol každý mladý človek slobodne vybrať, či pôjde na vojenskú službu alebo na civilnú službu. Ale tak to nie je. U nás je povinnosť základnej vojenskej služby a základnú vojenskú službu nemusia absolvovať tí, ktorí majú výhrady vo svedomí alebo pre svoje náboženské presvedčenie. Ale nie je to voliteľná záležitosť v zásade.

Ale z tej diskusie vzniká dojem, ako keby tu bola slobodná voľba a nezriedka sa ako argument na skrátenie civilnej služby, na radikálne skrátenie civilnej služby uvádzajú problémy Armády Slovenskej republiky, objektívne problémy pre nedostatok financií, že armáda nie je schopná povolať na výkon vojenskej služby všetkých odvedených, že nie je schopná povolať ich na výkon tejto služby včas. Ale tento problém predsa nemožno riešiť tak, že budeme radikálne skracovať civilnú službu a dúfať v to, že mnoho mladých ľudí alebo že viacej mladých ľudí sa odvolá na svoje svedomie alebo náboženské presvedčenie. Pretože to by sme vlastne dúfali v to, že títo mladí ľudia zneužijú inštitút civilnej služby, zneužijú inštitút možného odvolania sa na výhrady o svedomí. A totiž k tomuto javu na Slovensku dochádza.

Rád by som upozornil na to, že po roku 1995, keď sa predĺžila civilná služba z 18 mesiacov na 24 mesiacov, došlo k radikálnemu zníženiu žiadosti o civilnú službu. Ako keby svedomie alebo náboženské presvedčenie záviselo od dĺžky civilnej služby. Ale predsa svedomie a náboženské presvedčenie od dĺžky civilnej služby alebo vojenskej služby nezávisia. A ak štatistiky vykazujú, ako keby záviseli, tak ide proste o zneužívanie tohto inštitútu a ja sa obávam, že táto Národná rada tento problém nerieši, ako keby sa s tým zmierila, ako keby sa s tým zmierila celá spoločnosť. A ja sa pýtam, čo sa stane, keď teraz z tých 24 mesiacov skrátime civilnú službu iba na 1,3-násobok vojenskej služby alebo ešte radikálnejšie, že to bude v pomere jedna k jednej. Obávam sa, že dôjde k masívnemu zneužívaniu inštitútu civilnej služby. A toto by sme nemali dovoliť.

Preto si dovolím v mene poslancov Kresťanskodemokratického hnutia dať pozmeňujúci návrh. Tiež sme za skrátenie civilnej služby z dnešných 24 mesiacov, ale navrhujeme kompromis takéhoto znenia. Navrhujeme upraviť text § 1 ods. 4 takto: "Trvanie výkonu civilnej služby je 1,5-násobkom trvania povinnej vojenskej služby." Zhodou okolností toto je aj názor vlády Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ podporíte tento pozmeňujúci návrh, tak podporíte česť vojenskej služby. A to je nie málo. Ak podporíte náš návrh, tak zároveň prejavíte odhodlanie, že táto Národná rada nedopustí, aby dochádzalo k zneužívaniu inštitútu civilnej služby, a tým posilníte právny štát na Slovensku. A do tretice v neposlednom rade, ak podporíte náš pozmeňujúci návrh, tak si myslím, že zvýšite alebo posilníte aj dôveryhodnosť Slovenskej republiky v očiach členských štátov NATO, ktorého členom sa chceme stať. Pretože tým, že posilníme vojenskú službu, posilníme armádu, tak tým aj jasno ukážeme, že nechceme byť len užívateľmi systému kolektívnej bezpečnosti, ale že chceme k vzájomnej bezpečnosti aj prispieť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák a pripraví sa pán poslanec Ošváth.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

rokovanie o návrhu zákona, respektíve o novele zákona o civilnej službe je taká dobrá príležitosť si opäť v poslaneckej snemovni zarečniť, politicky zašermovať a akože riešiť vážny problém. Keď som kedysi ministroval, bili ma palicou civilnej služby všetci. SDĽ, KDH úplne rovnako. Rovnako to bolelo, rovnaké boli argumenty a dnes o nich mlčíme už dlhší čas. Čo vlastne treba v tomto probléme civilná a vojenská služba riešiť. Predovšetkým pri oboch týchto službách spoločnú vec. Zrovnoprávnenie podmienok pre občana, aby 80 percent vojakov, ktorí slúžia v uniforme, necítili nespravodlivosť, ktorú im náš parlament spôsobuje tvrdými podmienkami vojenskej základnej služby. Majú pravdu. V ich očiach je civilná služba oveľa výhodnejšia ako vojenská. Ale možno ďalších 10 percent chlapcov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, má pocit, že tento parlament im spôsobuje nespravodlivosť, lebo sú veľmi nedôstojné alebo nevýhodné podmienky civilnej služby. A majú pravdu. Nie je to služba tam, kde oni chcú. Nie je za to platené tak dobre, ako predtým boli alebo ako si to želajú, a kým tento pocit nespravodlivosti u 80 percent mužskej časti slovenského obyvateľstva jedného ročníka nevyriešime, ale ani tých ďalších 10, ktorí majú iný názor, nevyriešime, tak do toho času budeme nespravodliví voči jedným a druhým.

Som za to, aby sa nespravodlivosť, keď už musí byť páchaná, cítila len obmedzeným počtom ľudí. Asi preto tí mladí z SDĽ, keď videli, že minister sa nehýbe, tak sa pustili a vypracovali návrh. Tí trošku starší potom, vlastne v tom duchu bez riešenia základného problému ho zlepšovali no a my ostatní do toho hovoríme a dnes vznikol návrh, ktorý je lepšie neprijať. Je to naozaj zlé. Nerieši to odstránenie toho prvého problému, nespravodlivosť vo všetkých ľuďoch, ktorých sa dotýka dnes a ktorých sa bude dotýkať za rok alebo za dva. Teda treba riešiť. Ako to riešiť u vojakov základnej služby? Dá sa to riešiť tým, že urobíme výkon služby taký, aký oni potrebujú a ktorý im vysvetlíme, prečo nie je pohodlnejší. Veď vojakom základnej služby nie je tajné, že v Nemecku vojak základnej služby smie byť zamestnaný len 8 hodín denne, slovenský vojak je zamestnaný, použijem nemecký názov immerwehre, stále 24 hodín. Aj v noci mu hrozí poplach. A musí bežať a plniť rozkazy. Nemecký dôstojník má právo vojakovi základnej služby len 8 hodín rozkazovať, všetko, čo je nad 8 hodín, mu musí zaplatiť alebo dať náhradné voľno. To, bohužiaľ, ešte nie sme slovenskému vojakovi schopní urobiť. Ale svet pozná takéto prípady.

Ako to riešiť u vojakov alebo u občanov, ktorí idú do civilnej služby? Vieme, že do toho čosi hovorí dĺžka služby. Áno, každý sa odvoláva, že je to nespravodlivé. Ale myslím si, že treba najprv veľmi objektívne posúdiť, či sprísniť postih za povrchný výkon civilnej služby, teda za povrchný výkon pracovných povinností, či sprísniť postih za absenciu, či rozšíriť možnosti, kde všade týchto chlapcov uplatniť, aby nemuseli na výkon tejto služby čakať. A dovoľujem si tvrdiť, že rozhodnutie bývalého náčelníka Generálneho štábu, ktoré viedlo k tomu, že občania Slovenska nemajú možnosť nastúpiť vojenskú službu vtedy, keď im to zákon stanovuje, škodí slovenskému občanovi. Nemôžu nastupovať do práce, lebo nemajú za sebou vojenskú službu. A presne taký stav sme svojím rozhodnutím vytvorili v civilnej službe. A ak sa netrafíme napríklad dĺžkou služby, lebo o podmienkach zatiaľ nikto takmer nehovorí, tak jedine dĺžkou služby môžeme obmedziť, ako dlho budú čakať.

Pretože nie je urobený objektívny rozbor skutočných podmienok, len o nich hovoríme, tak musíme ísť na kvalifikovaný odhad. Niekedy síce prináša dobré riešenia, ale priznajme si, že aj teraz budeme len hádať vlastným subjektívnym pocitom, či sa pridať k jednej tretine násobku, k jedenapolnásobku alebo jedna ku jednej, ako navrhoval predseda Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť vo výbore, dnes už je za 1,3. Ak nevyriešime základný problém, nevyriešime nič.

Nesúhlasím však s tým, čo KDH spočiatku tvrdilo a teraz niektorí kolegovia z opozície to použili, najprv zmeniť iné zákony a potom riešiť tento. Nie. Toto treba hoci aj odhadom riešiť teraz. A neriešme všetko, pretože dnes mám hlavne pocit, že tam niektorí ľudia vidia príležitosť, ako zapracovať rôzne právnické fígle, aby sa mohli chváliť, že to oni vymysleli alebo niektorí, ktorým po niekoľkých rokoch platnosti zákona prekáža jedno slovo, aj keď teda neviem, či je to správne po slovensky alebo nie. Alebo či použijeme tento zákon len na to, či budeme riešiť rozpor, kto má právo z koalície predkladať návrhy zákonov, či je to aj SDĽ alebo len KDH. Nerobme to na úkor našich ľudí. Radšej priznajme, že sa bojíme spustiť prieskum verejnej mienky všetkých chlapcov, ktorí v tomto kalendárnom roku alebo dnes majú byť vo výkone služby bez ohľadu na to, či tam sú alebo nie sú, alebo urobme medzi nimi referendum aj u tých, ktorí majú nastúpiť v priebehu roka alebo dvoch a tí nám povedia, ako si oni predstavujú spravodlivosť, aké majú byť podmienky pre vojenskú a pre civilnú službu.

Áno, kto je hlboko presvedčený a je v rozpore s jeho svedomím nástup služby, aj keby sme naozaj vytvorili podmienky až trestajúce za to, že má takýto názor, aj tak tam nenastúpi. Špekulanti cúvnu pred tvrdosťou, pokiaľ bude silnejšia, ale ak to 80 percent, páni, z tohto ročníka, a to sú voliči, požaduje a hodnotí vaše stanoviská ako nespravodlivé, o vaše hlasy ide, respektíve o hlasy vo váš prospech. Zvážte preto pri tom, či budete hlasovať za jedna ku jednej, aby ste uspokojili možno 5 alebo 10 percent tých, čo nechcú slúžiť štátu, nechcú sa podieľať na jeho obrane, alebo tých ostatných, tých možno 90 percent, ktorí sú ochotní a dokonca za pocitu, že to robíme na ich úkor.

Dovoľte mi, aby som pripomenul, že nesúhlasím s tým, že zákon o civilnej službe povedie k nedostatku vojakov základnej služby. To nie je pravda. Veď to, čo nám predvádza minister obrany, keď bez toho, aby sa poistil medzinárodnou dohodou s vládou o tom, že naši susedia budú rovnakým tempom v rovnakých časových termínoch znižovať počty zbraní a počty vojenskej techniky a ideme to robiť bezhlavo iniciatívne my, to robili stachanovci. Možno nerobili, že sa to o nich len písalo, ja neviem. Bolo to veľmi dávno a ja som pri tom nebol, ale takýto úderníci, takýto príklad dávať zahraničiu, keď sa ideme jednostranne oslabovať, to nie je dobrý príklad. To nie je bránenie národných a štátnych záujmov, to sú konkrétne kroky k tomu, aby sme boli takí mizerne slabí, že raz budeme plakať, že sme civilnú službu spustili. A to by nebolo správne.

Preto si myslím, že treba riešiť problém tejto spravodlivosti občanov Slovenska, povedať im áno, ukazuje sa, pretože dnes viacej vojakov čaká na výkon základnej služby alebo občanov na nástup na výkon základnej vojenskej služby než civilnej, môžeme si čas výkonu civilnej skrátiť, pretože tam sa môže objektívne hlásiť viacej občanov, aby čakali rovnako. A to je naozaj jediný dôvod, ktorý nás oprávňuje k tomu, aby sme zmenili a skrátili výkon civilnej služby. Až dokážeme vytvoriť podmienky, že budú nastupovať okamžite všetci či do vojenskej alebo do civilnej, môžeme sa baviť o iných otázkach. A do toho času môžeme o tom hovoriť politicky, ako chceme. Môžeme ľuďom vysvetľovať dôvody také alebo onaké, ono sa to nechytá, nie je to vierohodné, ľudia tomu neveria a zbytočne strácame čas. Som za to, aby sme skrátili výkon civilnej služby, pretože je tam možné mať väčší počet žiadateľov. Možnože za rok sa to pohne takým smerom, že budeme predlžovať. Aj to povedzme rovno a nebojme sa toho, a možno, že za dva roky tú civilnú službu zrušíme úplne, ale nerobme to ako iniciatívu, ako podstrkovanie sa zahraničiu, ale na základe dohôd s našimi susedmi, pretože na tom po zavedení profesionálnej služby zrejme v druhom, treťom roku plne profesionálnej služby budú armády podstatne lacnejšie. Inak to ani nebude a ja som presvedčený, že raz sa toho aj slovenskí občania dožijú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Keďže nie sú faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ošváth a pripraví sa pán poslanec Cuper. (Hlas z pléna.)

Prepáčte, je to prepísané, nemám okuliare, pomýlil som sa, pán kolega, ospravedlňujem sa. Máte slovo.

Poslanec B. Orava:

Vážený pán predsedajúci,

vážený minister,

vážená Národná rada,

cieľom poslaneckej novely je zrovnoprávniť, a to čo najviac možností výberu pre mladých mužov, ktorí sú postavení pred otázku na vlastné svedomie: Nastúpim na ročnú povinnú vojenskú službu alebo nastúpim na dvojročnú povinnú civilnú službu. Otvorene poviem, že zo skúseností, ktoré máme zo stretnutí s mladými ľuďmi, a tu si netreba dávať ružové okuliare, k obidvom návrhom pristupujú rovnako ako takmer ku všetkému, k čomu sú prinucovaní. Väčšinou to považujú za obmedzovanie svojich práv a odďaľovanie profesionalizácie v osobnom živote. Je to oprávnené práve v období, keď na obidve povinné služby je problém sa vôbec dostať a ich čakatelia na obidve sa pohybujú v rozmedzí medzi 6 až 8 tisíc mužov.

V spoločnosti už prebieha niekoľko mesiacov otvorená diskusia na témy dĺžky vojenskej služby, formy odopretia vojenskej služby, ako aj témy hlavne vo vojenských kruhoch, ktoré sa týkajú redefinovania pojmov štátna služba, obrana vlasti, národná bezpečnosť. Niektorí diskutujúci sa dnes, ale aj v médiách pokúsili porovnať počet hodín, ktoré strávia vojaci v armádnom režime, t. j. 365 dní krát 24 hodín, keď si odpočítame 28 dní dovolenky, s počtom hodín, ktoré strávia civilkári v práci. Vychádzali z predpokladu, že civilkári sú povinní odpracovať 8,5 hodiny denne a 5 dní v týždni. Podľa môjho názoru je tento predpoklad nesprávny aj vecne, ale keď už sme sa dali na takéto porovnávanie, v zákone, ktorý je teraz platný, v § 10 ods. 3 sa hovorí, že zamestnávateľ má napríklad právo nariadiť civilkárovi takzvanú pracovnú pohotovosť, ktorá spolu s pracovným časom môže trvať až 16 hodín denne.

Ak by sme chceli porovnávať napríklad skutočný čas, možno by sa ukázalo, že práve vojaci dnes strávia výcvikom podstatne menej času ako v minulosti a možno aj niekedy menej ako civilkári v práci. Ale podľa môjho názoru takéto porovnávanie je nesprávne aj z principiálneho hľadiska, zbytočne sa tak len dostávame k dlhému radu ťažko riešiteľných dilem typu, či sa viac narobí vojak základného umeleckého súboru alebo civilkár, ktorý sa stará o starých ľudí v domove dôchodcov a podobne. Spomedzi rôznych variantov dĺžky riešení sme sa nakoniec rozhodli pre model koeficient 1,3-násobok, nechcem sa už k tomu vracať, stále je možné diskutovať o inom modeli stanovenia dĺžky civilnej služby, treba si však uvedomiť, že dĺžka civilnej služby, ktorá je v súčasnosti v našom návrhu novely, je kompromisná a v kontexte právnych úprav európskych štátov je skôr štandardná.

Čo sa týka odopretia povinnosti, našou snahou je, aby sa mladý muž mohol slobodne rozhodnúť a bez časového stresu. O značnej diskriminácii je nutné hovoriť hlavne voči tým, ktorí napríklad počas svojho štúdia na vysokej škole zmenili svoj názor a zmenili svoje presvedčenie alebo náboženské vierovyznanie. Títo mladí muži mali podľa terajšej platnej novely jednoducho smolu a prijímajú službu v armáde ako nutné zlo. V horšom prípade sú trestne stíhaní alebo vo výkone trestu za vyhýbanie sa tejto povinnosti, na čo nás napríklad upozornil aj osobitný spravodajca Výboru pre ľudské práva OSN. Navrhovaná novela odstraňuje tieto deformácie a dáva každému odvedenému brancovi väčšie, nehovorím ideálne, väčšie možnosti výberu medzi základnou vojenskou službou a civilnou službou.

Aj keď bol v legislatívnom pláne vlády zákon o civilnej službe plánovaný na máj v roku 1999, ale už pre tu stanovené podmienky vieme, kvôli čomu bol vlastne odložený, sa stotožňuje s predstavou ministerstva obrany o presune kompetencií riadenia civilnej služby z rezortu ministerstva obrany na ministerstvo práce, aj keď, bohužiaľ, naša novela nedokáže riešiť túto otázku, aj napriek tomu sme sa rozhodli ju podať, pretože rieši ostatné minimálne takisto dôležité veci, ktoré sú v zákone potrebné, ako je skrátenie, rozšírenie okruhu organizácií, ako aj povinnosť okresnej vojenskej správy oboznámiť branca o možnosti výberu a rozšírenie možnosti podania vyhlásenia.

O podrobnostiach a technických záležitostiach už hovorili moji predrečníci, ja sa chcem na záver vyjadriť ku vzťahu civilná služba a obrana vlasti a bezpečnosť vlasti. Tu ma nezastupiteľné miesto Armáda Slovenskej republiky a stotožňujem sa s týmto názorom a podľa môjho názoru je potrebné chrániť a rozvíjať jej autoritu v štáte. Ale aj z vlastných skúseností viem, že skutočné rešpektovanie akejkoľvek autority dosiahneme len jej slobodným výberom a ochotou podriadiť sa jej. Akékoľvek iné riešenie bude účinné len dočasne a v konečnom dôsledku uškodí samotnej autorite a a v tomto prípade Armáde Slovenskej republiky.

Ak v spoločenskom živote toľko diskutujeme o integrácii do Európskej únie a NATO, tak treba podotknúť, že v členských krajinách týchto zoskupení sú vo väčšinou prípadov buď armády profesionálne, alebo má mladý človek možnosť rovnocennej voľby - vojenčina alebo civilná služba. A to platí aj pre tých, ktorým svedomie neumožňuje vziať do rúk zbraň, ale ktorí chcú pomôcť vlasti iným spôsobom. Položme si otázku, budú mladí muži s odporom k zbrani v armáde jej skutočným prínosom? Práve toto bol primárny motív predloženia našej novely a chceli sme odstrániť deficit demokracie pri možnosti voľby medzi vojenčinou a civilkou. Som si vedomý toho, že nie je to ideálne riešenie, ale je to lepšie riešenie ako riešenie žiadne. Ja vás prosím o vyjadrenie, podporu tejto poslaneckej novele.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán kolega.

S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Hofbauer, Gajdoš, Šepták. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Orava, vy ste tu zdôvodňovali niečo, čo nie je predmetom v tej novele zákona a dovolávali ste sa čohosi, čo je úplne iné. Mňa mrzí, že ste nepočúvali vystúpenie vášho politického spolupartnera pána Vladimíra Palka, ktorý myslím si, že to vysvetlil, zdôvodnil a zargumentoval veľmi vecne, čo konštatujem napriek tomu, že nie je mojím politickým súkmeňovcom. On predsa veľmi vecne zdôvodnil, ako je to s obranyschopnosťou, ako je to s morálnym právom odstúpenia či pristúpenia k civilnej službe. A ak dovolíte, vy sa odvolávate na svedomie, rešpektovanie svedomia, na základe ktorého sa umožňuje nezobrať do rúk zbraň. No ale títo mladí ľudia, ktorí sú ochotní alebo nie sú ochotní zobrať v rámci svojho svedomia zbraň do rúk, vzápätí sa stávajú veľmi spokojnými pracovníkmi civilno-bezpečnostných služieb obťažkaní zbraňami, kupujú si krátke či dlhé guľové zbrane a brokové zbrane a sú členmi v poľovníckych zväzoch a združeniach, strieľajú na všetko, čo sa v lese hýbe. To je jednoducho pokrytectvo. Škoda, že táto novela neobsahuje v sebe aj to, že tí, ktorí z dôvodu svedomia nie sú ochotní zobrať do ruky zbraň, tak sú toho zaviazaní doživotne vrátane nemožnosti manipulácie s krátkymi i dlhými guľovými zbraňami aj brokovými zbraňami. To ma mrzí, že aj toto tento poslanecký návrh neobsahuje. Ale opäť opakujem, škoda, že ste nepočúvali pána Vladimíra Palka.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Orava,

ja si myslím, že je scestné tvrdenie alebo myslenie, alebo predstava o tom, že zákonom sa dajú riešiť krajnosti. Zákon predsa musí predstavovať systémové riešenie stavu, ktorý musí predstavovať určitý štandard, určitú stabilitu spoločnosti. Problém civilnej služby tak ako problém vojenskej služby je problémom až na poslednom mieste o peniazoch. Za všetkým sú peníze, peneži, peniaze.

Takže pokiaľ by bol dostatok zdrojov, dnes by sme sa nezaoberali problematikou civilnej služby, pretože mali by sme plne profesionálnu armádu, a tým by alternatívna služba v štáte nebola. Ale ak nie je taká situácia, tak skutočne treba hľadať principiálne a systémové riešenia, a nie riešenia, ktoré, ako vy sám tvrdíte, nie sú ideálnymi, ale sú nejakými. Podľa mňa sú jednoznačne riešeniami populistickými, účelovými. Takže tie pokoj a zásadné riešenie problému neprinesú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán kolega.

Slovo má pán poslanec Šepták.

Nech sa páči.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Pán poslanec Orava,

hovorili ste o tom, že by ste rád upozornili na dve veci, a to, či sa viac narobí civilkár v sociálnej sfére alebo vojak v dychovej hudbe. Ja som takisto za slobodu rozhodovania, ale myslím si na druhej strane, že civilná služba nemôže byť prechádzkou ružovou záhradou, aby nám tam všetci mladí ľudia utekali ako do takej zásobárne. A práve preto je to treba presne špecifikovať. A takisto chcem povedať, že súhlasím s vami pán Orava, že táto novela je potrebná a je potrebné novelizovať tento zákon. Ale myslím si, že predbiehate čas touto novelou. Najskôr treba znovelizovať iné súvisiace zákony, ktoré sú v platnosti. Som presvedčený, že treba dodržať postupnosť krokov, lebo inak sa táto vaša novela míňa účinkom.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán poslanec.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper a pripraví sa pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Cuper:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

už to tak vyzerá, že celá táto schôdza bude asi schôdzou takzvaných politicko-účelových noviel zákonov. Nebol by som vystúpil, nebyť náhody, ktorá ma k tomu priviedla a s ktorou som sa stretol na Právnickej fakulte univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Inšpiroval ma k tomu tento plagátik, ktorý tam visel a na ktorom Študentská rada vysokých škôl vás pozýva na stretnutie s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Milanom Ištvánom. Téma - novela zákona číslo 207/1995 Zb. o civilnej službe a tendencia vývoja základnej služby v Slovenskej republike. Prednáška sa koná 8. marca 2000 o 16.00 hodine v jedálni vo vestibule Študentského domova Tajovského ulica pri fakulte prírodných vied. Téma, ktorá sa ťa týka. Nebolo by na tom nič zvláštneho, keby Študentská rada vysokých škôl zo zákona nebola orgánom, na ktorý je dekoncentrovaná istá právomoc pána ministra školstva. Pán minister školstva ju platí, a teda v prípade účasti jej a pána Ištvána na tejto prednáške ide o zjavné spojenie politickej strany alebo zástupcu politickej strany, i keď v rúšku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky so štátnym orgánom alebo orgánom, ktorý zo zákona vykonáva isté štátne funkcie.

Takto si teda spoluprácu politických strán a štátu zrejme nepredstavujeme, pretože ak sa to raz stalo v prípade Sergeja Kozlíka, boli toho plné noviny a zaoberali sa tým najmenej týždeň, ako HZDS zneužíva štátne inštitúcie na presadzovanie politických záujmov. Ja toto pokladám za flagrantný príklad presadzovania straníckych, úzko straníckych záujmov cez politické strany alebo cez ktoré presadzujú politické strany svoje úzke stranícke záujmy.

Novela je zjavne účelová, vidieť to aj z vystúpenia pána Oravu, spojila sa v nej demokratická mládež ľavicová aj pravicová. Svedčilo by o tom aj to, že sa zapojili aj ďalšie inštitúcie ako Občianske oko, ktoré dnes rozdávalo pri vstupe do parlamentu tieto celkom objemné materiály, ktorí nás žiadajú o podporu.

Teraz k samotnému návrhu zákona o civilnej službe. Samotná novela je, ako to správne povedal pán poslanec Langoš, nie úplná. Svedčilo by o tom aj to, že bol zmenený samotný názov novely, a to by svedčilo o tom, že mala byť stiahnutá, pretože obsah musí byť vyjadrený názvom novely, a ak sa zmení názov, samozrejme, obsah už nemusí zodpovedať samotnému názvu alebo obdobne, takže v každom prípade nie je úmyslom zákonodarcu predkladať a meniť názov zákona počas legislatívneho procesu.

Pokiaľ ide o samotný obsah, je vyjadrený v § 1. O ten zrejme zákonodarcom alebo navrhovateľom zákona išlo. Bolo už tu o tom povedané veľa, že ide vlastne o skrátenie civilnej služby, respektíve jej zrovnoprávnenie so základnou vojenskou službou, ktorú musia uskutočňovať mladí občania tohto štátu. Bolo už tu povedané veľa o tom, že sa to nedá zrovnoprávniť, lebo ide o dve kategórie, ktoré sa jednoducho zrovnoprávniť nedajú, aj keď tu bola snaha pána Oravu presvedčiť nás o tom, že to ide. V tomto smere sa prikláňam k názoru jeho straníckeho kolegu pána Palka, že jednoducho ide o entity neporovnateľné.

V ústave v článku 25 je povedané, že obrana Slovenskej republiky je vecou každého občana. V odseku 2 je povedané, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon. Tento zákon má ustanoviť v § 1, že civilná služba je iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ak podľa tohto zákona odoprie vykonávať povinnú vojenskú službu s vyhlásením, že je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.

Je potrebné povedať, že pojem v rozpore s náboženským svedomím je pojem veľmi široký. Neidentifikuje ho bližšie ani pánom Nagyom navrhované doplnenie, že ide zrejme o rozpor s filozofickým a etickým svedomím. Pokiaľ by išlo o náboženské vyznanie, na Slovensku je jediné náboženstvo, ktoré zákon uznáva a ktoré má problém s tým, že jeho príslušníci nie sú ochotní brať do rúk zbraň, a to si myslím, že je jehovistické vierovyznanie. Príslušníci iných vierovyznaní nezakazujú explicitne vo svojich ustanoveniach alebo vo svojich predpisoch brať občanom do rúk zbraň. Bolo už tu povedané v konečnom dôsledku, že väčšina tých, ktorí idú a argumentujú na civilnú službu s tým, že to robia z tých dôvodov, že je to v rozpore s ich svedomím, v neskoršom období bežne používajú zbrane či už pre zábavu alebo potešenie z lovu, alebo z iných dôvodov a dokonca môžu vykonávať aj pracovnú činnosť v civilno-bezpečnostných službách.

V tomto smere tento pojem - rozpor so svedomím je veľmi vágny a jeho špecifikácia by si vyžiadala určiť istý etalón, ako už tu povedal aj pán poslanec Langoš, ktorý tento zákon nerieši, pretože je to vec aj iných zákonov nadväzných na túto novelu. Preto si myslím, že návrh, ktorý podal či už pán poslanec Nagy alebo pripomienky Občianskeho oka, ktorí žiadajú doplniť ustanovenie aj o to, že by sa niekto mohol vyhnúť základnej vojenskej službe aj z titulu toho, že v súlade s jeho svedomím je lepšie, ak by vykonával ochranu ľudských práv, kultúrnych, teda ľudských práv alebo by slúžil v oblasti kultúry a školstva, podľa mňa je zľahčením problematiky, pretože by vlastne zvýhodňovalo tých, ktorí sa vyhýbajú vojenskej službe a dokonca by sa vyhýbali aj ťažšiemu výkonu náhradnej civilnej služby, pretože len predsa je rozdiel, ak niekto pracuje, ako už tu bolo povedané, v nejakom domove dôchodcov, v nemocnici alebo ak by vykonával svoju náhradnú civilnú službu trebárs ako aktivista Občianskeho oka, alebo ak by takúto službu vykonával ako učiteľ, alebo pracovník Knažkovho ministerstva kultúry, ak to dobre chápem. Myslím si, že to by narúšalo tú realitu, ktorá len predsa vychádza z toho, že náhradná civilná služba je istou aj sankciou za to, že sa niekto vyhýba základnej vojenskej službe alebo že teda nechce ísť na vojenskú službu z dôvodov teda svedomia.

Je pravda aj ten krajný názor, že takýmto postupom by sme vlastne zneschopnili značnú časť slovenskej spoločnosti v prípade napadnutia obraňovať Slovenskú republiku. Ja si myslím a skôr som náchylný veriť tomu, že väčšina mladých občanov Slovenskej republiky má vo svojom presvedčení aj pocit vlastenectva. Ja som sa s tým stretol dokonca v Anglicku, v debate, pán Kužma to počúval, môže potvrdiť, kde jeden mladý Slovák sa tak identifikoval s anglickým prostredím, že tvrdí, že jeho ideálom po skončení vysokej školy je slúžiť v každom prípade v ozbrojených silách Veľkej Británie, pretože už má aj anglické občianstvo a podľa možnosti, samozrejme, tí, ktorí majú aj istý štandard, aj istý honor a je to, ako tvrdil tento mladý človek, vysokoškolák, je to vec prestíže každého mladého anglického človeka, teda vysokoškolsky vzdelaného, aby si odslúžil aj základnú vojenskú službu primeranú teda jeho budúcemu postaveniu ako špičkového manažéra alebo riadiaceho pracovníka.

V tomto smere aj náš zákon alebo návrh novely zákona nič o tom nehovorí. Pokladám to za nedostatok návrhu novely zákona, ktorá sa aspoň v úvodnej časti mohla s týmto problémom vyrovnať, aby vytvorila protiváhu tým názorom, ktoré hovoria, že náhradná civilná služba je vlastne istou sankciou za to, že občan alebo mladý človek nie je ochotný odslúžiť 12 mesiacov v ozbrojených silách Slovenskej republiky. V takom prípade by táto myšlienka bola oslabená.

Nie som za to, aby mladý človek slúžil 24 mesiacov náhradnej civilnej služby, viem pochopiť mladých ľudí, ktorí nechcú slúžiť v ozbrojených silách. Nemám dobrý pocit. Sám som musel odslúžiť 24 mesiacov kedysi v ozbrojených silách bývalej Československej republiky, a to ešte v krízových rokoch 1968 - 1969, keď som predtým odmietol cvičiť spartakiádu, bol som poslaný do trestného pluku Janovice. Nemal som dobrý pocit z toho, pretože naozaj, ako tu už bolo povedané mnohými predrečníkmi, tá radosť slúžiť v ozbrojených silách musí vychádzať z presvedčenia. Vlastne pocit vlastenectva je podľa mňa v tejto oblasti dôležitý, ale nie som ani za to, aby náhradná civilná služba bola v trvaní v rozsahu 12 mesiacov, ako to predpokladajú niektorí predkladatelia zákona, a po úpravách nie som si celkom istý, či by to mali byť teda 3 mesiace navyše, to znamená 15 mesiacov, skôr som ochotný hlasovať za návrh, ktorý tu bol predložený pánom poslancom Palkom v rozsahu teda 1,5-násobku, to znamená, že bolo by to tých 17 mesiacov náhradnej civilnej služby.

Má to svoje ratio, sú tu na to dôvody, ktoré tu boli aj z iných strán vysvetlené. Nechcem sa k nim vracať. Treba nájsť seriózny kompromis medzi populizmom alebo medzi politickou účelovosťou politických strán a požiadavkami občianskej spoločnosti, ktorá si žiada, aby len predsa každý mladý človek podľa možnosti alebo aspoň drvivá väčšina z nich mala základný vojenský výcvik a náhradná civilná služba by mala byť len pre tých, ktorí naozaj z vážnych náboženských alebo ako to hovorí zákonodarca doteraz z vážnych aj dôvodov svedomia nemôžu nastúpiť na základnú vojenskú službu.

To by bolo, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, z mojej strany všetko.

Ďakujem za pozornosť.