Predseda NR SR J. Migaš:

S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predseda.

Chcem nadviazať na myšlienku pána poslanca Gajdoša, ktorý hovoril, že túto novelu, respektíve novelizovať prerokúvaný zákon by bolo treba v celom komplexe a v systémovej súvislosti na iné zákony. Ja som tiež toho názoru. Osobne postrádam, že v tomto zákone nie je riešená systémová súvislosť na zákon o zbraniach a strelive, pretože viacerí naši mladí občania, ktorí odmietnu vykonať základnú vojenskú službu z náboženských dôvodov, to znamená, že sú a priori proti zbraniam, majú určité filozofické myslenie, vôbec im to neprekáža, aby si vzápätí požiadali o zbrojný pas a boli držiteľmi strelných zbraní. Ergo, na základnú vojenskú službu nejdú, lebo majú apatiu proti zbraniam, zbrane odmietajú, ale zbrojný pas a svoju súkromnú zbraň nosia. Vážení, toto je veľká nelogickosť, ktorú by ste mali, keď už vstupujete do tohto zákona, upraviť so systémovou nadväznosťou na zákon o zbraniach a strelive, pretože aj naši občania už viackrát poukázali na túto skutočnosť a osobne som toho názoru, že túto otázku bude treba upraviť.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem.

Ja budem reagovať na predrečníka v tom smere, že nespomenul, či vôbec prekladatelia konzultovali túto novelu zákona priamo s kompetentnými, to znamená s náčelníkmi okresných vojenských správ a s náčelníkmi úradov vojenskej správy, lebo oni sú podľa branného zákona priamo kodifikovaní na riešenie úloh štátnej správy. To znamená, že títo by vám vedeli najlepšie povedať, aké problémy sú v súčasnosti z hľadiska civilnej služby a čo všetko spôsobí táto novela v zabezpečovaní úloh štátnej správy na úseku obrany. Ešte raz hovorím a plne sa stotožňujem s mojím predrečníkom, že schválite túto novelu a zajtra bude už znova novela, lebo absolútne totálny chaos nastane v zabezpečovaní požadovaných ozbrojených síl z hľadiska požiadaviek jednotlivých útvarov.

Tak ako som hovoril vo svojom slove, dnes je už nedostatok jednotlivých funkcií, dnes je nedostatok, už sa prijímajú ľudia, ktorí v podstate sú v inej zdravotnej klasifikácii, tak ako sú, poviem príklad, v zdravotnej klasifikácii A. Čiže toto treba jednoznačne všetko prehodnotiť, tak ako som povedal, treba prijať novelu branného zákona, skrátiť civilnú službu či skrátiť základnú vojenskú službu a potom predložiť novelu o civilnej službe.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Langoš a po ňom pán poslanec Zajac.

Poslanec J. Langoš:

Pán predseda, ďakujem za slovo.

Dámy a páni,

osobne som čakal v priebehu minulého roka niekedy na jeseň, že tu vystúpi s novelou branného zákona a súčasne s novelou zákona o civilnej službe minister obrany, pretože z predvolebných tribún všetci politici a kandidáti všetkých štyroch strán vládnej koalície sľubovali okrem iného i úpravu civilnej služby a naša vláda sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení a vo svojom programe, že postupne prebuduje armádu sovietskeho typu na profesionálnu armádu malú, rýchlu, vyzbrojenú modernými zbraňami a zbraňovými systémami, ktorá nebude postavená, respektíve ktorá nebude potrebovať povolávanie širokých, veľkých počtov záloh v rôznych obdobiach ohrozenia krajiny.

Dnes prišla skupina poslancov s novelou zákona o civilnej službe. Ako sme sa dopočuli, pôvodný návrh vyšiel z dielne Mladej demokratickej ľavice. Ja si dovolím využiť túto príležitosť, a urobme to všetci, aby sme diskutovali o tomto probléme, ktorý je oveľa širší ako problém, o ktorom hovorí táto novela, v širších súvislostiach. Tento problém je vážny, je to ťažký problém a je to jeden z najvážnejších problémov Slovenskej republiky po roku 1993, ktorú budujeme ako demokratický, právny štát slobodných občanov, a kde sme sa zaviazali transformáciou armády prejsť na armádu profesionálneho typu.

Hovorí sa tu o vlastenectve a vlasteneckej povinnosti. Áno, kedysi na začiatku storočia, možno v minulom storočí to patrilo k dobrej kontinentálnej tradícii západnej kultúry a civilizácie - všeobecná branná povinnosť, a teda služba v ozbrojených silách ako služba občianskej cti a vlastenecká povinnosť.

Od roku 1948 sa Slovensko stalo politickou a ekonomickou kolóniou Sovietskeho zväzu a vlasťou sa stala Moskva, moskovská vláda. Vlasť, teda vláda. Tá rozhodovala o ekonomických pomeroch, tá rozhodovala i o organizácii, podriadenosti, výzbroji slovenskej armády alebo Československej armády, ale i slovenskej armády. V roku 1968 po zlyhaní v podstate komunistickej moci, tej špičky komunistickej moci bola naša vlasť alebo naša krajina, naša domovina okupovaná, vojensky okupovaná a žili sme dvadsať rokov vo vojensky okupovanej krajine, teda v krajine okupovanej cudzou vojenskou mocou, cudzou vlasťou, cudzou vládou. Komunistická špička, teda vláda Slovenskej republiky kolaborovala so svojou moskovskou vlasťou. V roku 1990 po páde komunistickej diktatúry sa na Slovensku obnažila spálená krajina citovo z hľadiska vlastenectva alebo nejakých zvyškov vlastenectva, citovo vypálená krajina a na tejto púšti sa začali ujímať staré klanové mýty, ohne a dymy, ale toto nie je vlastenectvo.

Som presvedčený, že keď sa dostaneme, keď dostojíme svojim záväzkom a keď na Slovensku naše hranice, našu zvrchovanosť, našu územnú celistvosť, hodnoty demokracie a slobody bude brániť profesionálna armáda, armáda profesionálov, keď dôstojníci slovenskej profesionálnej armády sa budú zo zahraničia vracať s vyznamenaniami, som presvedčený, že sa bude oživovať ten cit, ktorým je vlastenectvo, tá hrdosť a istá istota, že áno, máme tu armádu, ktorá v tých najhorších časoch dokáže zasiahnuť a mladí muži, absolventi vysokých škôl alebo muži, ktorí sa pripravujú na svoj profesionálny život, alebo profesionálnu prácu nebudú musieť uvažovať, že rok, dva, tri, ako je to od vlani, od roku 1997 zvykom, budú čakať rok, dva, tri na výkon základnej vojenskej služby alebo na výkon civilnej služby a budú prakticky nezamestnanými. Toto môže oživiť city vlastenectva. Vlastenectvo nemožno vynútiť, vlastenectvo je skutočne cit. Vynútené vlastenectvo vyvoláva odpor, potláčaný odpor, vyvoláva nenávisť alebo ľahostajnosť a boli sme po roku 1948 svedkami emigrácie, odchodu z domoviny státisícov ľudí, a pritom sa hovorilo o vlastenectve. Pritom na Slovensku bola všeobecná branná povinnosť. Mladí muži rukovali do armády, vykonávali základnú službu v ozbrojených silách. Ale kde tu bol vlastenecký cit?

Tá diskusia sa vo verejnosti v posledných dňoch zredukovala na jeden parameter - pomer medzi dĺžkou základnej vojenskej služby a civilnej služby. Ale toto nie je tá podstata a meritum veci. Podľa môjho názoru treba urobiť i novelu branného zákona. Totiž málokto vie, že absolventi civilnej služby po absolvovaní 24 mesiacov sú vyraďovaní z vojenskej evidencie. Čo to je za forma, o ktorej hovorí ústava, ale v súčinnosti aj so všeobecnou brannou povinnosťou a s vecou cti. Podľa môjho názoru treba skrátiť, respektíve postaviť na roveň dĺžku - alebo je možné a je dobré - základnej vojenskej služby a civilnej služby. Súčasne treba novelizovať branný zákon tak, aby i absolventi civilnej služby zostávali vo vojenských evidenciách, pretože branná povinnosť má výraz v tých najťažších časoch a situáciách, do ktorých sa môže republika dostať vo vojnovom stave, kde tiež nie všetci muži narukujú a bránia vlasť so zbraňou v ruke, ale je potrebné vykonávať množstvo funkcií, množstvo prác bez zbrane pod vojenským velením. V čase brannej pohotovosti štátu podobne.

Ale čomu sa nevyhneme ani v mierovom čase, v čase mieru, to je výnimočný stav. Výnimočný stav ako ohrozenie takého rozsahu, že musí byť nasadená armáda a musia byť povolané i zálohy, teda prírodné alebo priemyselné katastrofy takého rozsahu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť štátu, ktoré môžu ohroziť i ústavné pomery a ktoré môžu ohroziť ľudské životy vo veľkom rozsahu. A vtedy kde sú absolventi civilnej služby, keď tu platí istý princíp všeobecnej brannej pohotovosti? Armáda alebo vojenské správy ich nemajú už v evidenciách. To je druhá vec.

Tretia vec. V podstate vláda za minulý rok tým, že nezabezpečila svoju povinnosť podľa zákona, nezabezpečila približne 8 tisíc odvedencom výkon základnej vojenskej služby a asi 10,5 tisíca mladým mužom, ktorí sa rozhodli absolvovať civilnú službu, nezabezpečila ani výkon vojenskej služby, ani výkon civilnej služby, teda približne 20 tisíc mladých ľudí v minulom roku boli poškodení, pretože predovšetkým tých vojakov, tých brancov nikto nechcel zamestnať alebo málokto zamestnal ešte pred absolvovaním základnej vojenskej služby. To je ale povinnosť vlády v tomto čase a v tejto situácii. My sa nemôžeme vyhovárať na to, že prebieha transformácia. Pokiaľ nebude zriadená profesionálna armáda a ustanovená zákonom, musí vláda, teda štát musí vykonať, zabezpečiť i tieto svoje ako povinnosti zo zákona. Takže tento stav, v ktorom žijeme už niekoľko rokov, dokonca poškodzuje tisíce a desaťtisíce mladých ľudí, ktorí sú handicapovaní pri hľadaní zamestnania, civilného zamestnania.

Takže diskujme o tomto a nielen o tejto parciálnej novele, ktorú ja by som mohol pokojne prijať a s ňou súhlasiť, ale verte, že keď minister predloží návrh novely branného zákona, budem tu vystupovať a budem presadzovať, aby absolventi civilnej služby zostali vo vojenských evidenciách a dnes už som náchylný podporiť i to, aby neboli vyňatí absolventi civilnej služby spod vojenskej jurisdikcie.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Gajdoš a posledný pán poslanec Slota ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Hovoriť v súvislosti s novelou tohto zákona o vlastenectve je absurdné. Môžeme uvažovať o znížení alebo zrovnoprávnení dĺžky civilnej služby s dĺžkou vojenskej služby vtedy, ak budeme mať na 70 percent profesionalizovanú Armádu Slovenskej republiky. Potom môžeme v takýchto intenciách uvažovať, ale zrovnoprávniť ju za súčasného stavu je obrovské riziko, o ktorom som hovoril vo svojom vystúpení. Samozrejme, že je aktuálne znížiť dĺžku civilnej služby na, podľa mňa, na jeden a polnásobok dĺžky vojenskej služby. To zodpovedá súčasnosti, zodpovedá to i zdrojom a možnostiam tohto štátu. Ísť pod túto hranicu je neprijateľné. Ďalej je potrebné v novele tohto zákona sprísniť postih za porušovanie disciplíny pri výkone civilnej služby a ďalej treba dosť zásadným spôsobom rozšíriť možnosti výkonu civilnej služby.

Ja som omylom vo svojom vystúpení povedal o pôsobení v nadáciách. To tam v zákone nie je, ospravedlňujem sa, mal som na mysli pôsobenie adeptov na civilnú službu alebo výkon civilnej služby v sociálnej sfére. Takže všetko so všetkým súvisí. Táto novela má veľké množstvo nedostatkov, je nekompatibilná, je rozháraná. Ďalšie pozmeňujúce návrhy...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

So záujmom som si vypočul môjho cteného kolegu, ktorý svoj príspevok rozdelil na dve také hlavné časti. O tom, že tí, ktorí majú civilnú službu, tak už potom po jej skončení nemajú brannú povinnosť, a o dĺžke brannej povinnosti. Ja by som chcel povedať, že vojak, keď je v brannej službe, tak je tam 24 hodín a má 24 hodín vlastne brannú povinnosť. Ten, kto robí civilnú službu, tak 8 hodín sa skončí a padla. Tie výpočty, či by to mal byť 1,5-násobok alebo 1,3-násobok, alebo 1,428-násobok, tie sú irelevantné. Myslím si, že dĺžku vojenskej služby, keď je 8-hodinový pracovný čas, tak ju treba natiahnuť na tri roky. Teda dĺžka náhradnej vojenskej služby by podľa mojich výpočtov mala byť nie dva roky, ale tri roky. Pretože každý takýto človek si odrobí svojich 8 hodín a ide domov. Pritom nepočítam, že branná povinnosť vojaka trvá ešte ďalej až do konca života.

Čiže navrhujem a dám asi taký pozmeňujúci návrh, že dĺžka náhradnej brannej služby by nemala trvať 1,3 ani 1,4, ani 1,728-násobok, ale by mala trvať trojnásobok, to znamená dĺžku pracovného času, počas ktorej má vojak dĺžku svojej služby. Pán poslanec, rád by som, keby ste sa možno potom niekedy v kuloároch so mnou o tomto pozhovárali, myslím si, že si osvojíte môj názor.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Ja budem reagovať na môjho predrečníka. Pán poslanec Langoš hovoril, že nebol predložený zákon v máji 1999, že dnes je už v podstate máj roku 2000, a pretože nebol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe, to vlastne vyvolalo ten chaos. A nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Langošom, ktorý hovorí, že dnes je počet odvedencov či už v civilnej službe alebo v základnej vojenskej službe čaká na výkon z hľadiska finančných nedostatkov. Nie je to pravda, to bolo v minulosti. Dnes je pravda taká, že títo čakajú na zmenu zákona, a preto sú predkladané odklady, rôzne špekulatívne potvrdenia, rôzne PN, to znamená, že čakajú na novelu branného zákona, na novelu zákona o civilnej službe. A tak, ako to bolo deklarované ministrom, čiže celý rok v podstate sa zvyšuje počet žiadateľov, lebo nikto nechce ísť na základnú vojenskú službu alebo na civilnú službu z hľadiska zákona, lebo vlastne dnes je to podľa nich nevýhodné.

Druhá vec je, že sa tu hrá s politickou kartou. Pre mňa je výhodné, keby bolo, poviem príklad, jedna k jednej, tak ako to je v Slovinsku. Ale tam je filozofia úplne iná. Tam nie je problém z hľadiska nástupu brancov, tak ako je dnes problém obsadiť jednotlivé posty. To znamená, že tá filozofia je absolútne o niečom inom. Lebo si myslím, že filozofia by mala byť, že ktorému nedovolí náboženské vyznanie, tak by mal byť zrovnoprávnený. A treba si uvedomiť, že je aj branná povinnosť. Čiže ak chceme zrovnoprávniť výkon civilnej služby, tak jednoznačne by mala byť branná povinnosť zakotvená, to znamená či už pre základnú vojenskú službu alebo pre civilnú službu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Langoš, je zábavné a zaujímavé sledovať meandre toku vašich myšlienok, pretože sú také kľukaté. Vy ste tu uvádzali, že nediskutujeme o tejto parciálnej novele, ale o nejakom úplne inom ďalšom zábere. Ja žiadny iný ďalší záber ako parlamentnú tlač tu predloženú nemám, vy, ak ju máte, tak to uveďte a diskutujme o tom. Ale my tu máme predložený konkrétny návrh konkrétnej novely zákona a bavíme sa o tomto konkrétnom bode.

A ešte k niektorým vašim poznámkam. Napríklad to, že vlastenecká povinnosť vojakov a armády je prežitkom 19. storočia. Pokúste sa niečo podobné hlásať príslušníkom americkej námornej pechoty, pozemnej armády alebo letectva, vojakom, alebo dôstojníkom tejto armády. To sú najväčší vlastenci, s akými som sa kedy stretol a keby ste im toto povedali, tak asi sa vám nielen nahlas vysmejú. A vedeli by prečo.

Na rozdiel od vás, keď vy vyjadrujete dúfanie, nádej a takmer istotu, že dôstojníci a vojaci slovenskej armády sa budú zo zahraničia vracať v budúcnosti s vyznamenaniami, tak ja dúfam a pevne verím, že tomu tak nebude. Lebo vracať sa zo zahraničia s vyznamenaniami, to znamená nechávať v zahraničí zabitých "nepriateľov" a ja by som bol veľmi rád, keby slovenskí vojaci a slovenskí dôstojníci nemali žiadnych nepriateľov v zahraničí a neboli nasadzovaní na intervenčných zahraničných frontoch na nejaké cudzie zahraničné ciele.

Čo sa týka optimalizácie profesionálnej armády, tak nie som si istý, či k tomuto cieľu naša armáda momentálne smeruje, keď jej početný stav sa pomaličky blíži počtu poštárov, jej rýchlosť sa blíži rýchlosti pešej pechoty a čo sa týka výzbroje, nemá na čom lietať a už pomaličky nebude mať ani obrnené transportéry a tanky, o ženijnej technike nehovoriac. Takže je to taká skutočne mierová armáda na úrovni hádam pomocníkov s lopatami pri živelných pohromách.

Predseda NR SR J. Migaš:

Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Slota.

Poslanec J. Slota:

Áno, ďakujem pekne za slovo.

Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Langoša, keď hovoril o tej kolónii Sovietskeho zväzu. Ja čiastočne s tým súhlasím, že sme boli tou kolóniou a naše ozbrojené sily boli vlastne pod praktickým velením Moskvy. Ale pán minister obrany Kanis to určite veľmi dobre pozná, pretože on vtedy bol veľmi nápomocný tomuto veleniu a vedeniu Varšavskej zmluvy, ako aj veleniu Sovietskej armády a tých ďalších partizánov a boľševikov. Ja by som chcel len zdôrazniť, že teraz, tohto času my už nie sme ani kolóniou, my sme obyčajnou banánovou republikou ako Panama, respektíve ďalšie krajiny strednej a Južnej Ameriky. My v podstate už nerozhodujeme o ničom, nerozhodujeme ani o tom, či má niekto preletieť ponad naše územie alebo nemá.

Bohužiaľ sme sklapli opätky nad tou skutočnosťou, že sme povolili prelet zločineckej organizácie, aby bombardovala slovanský, náš slovanský bratský národ v Juhoslávii. Ako to mám nazvať, to je kolónia alebo čo sme? My už nie sme ničím, ničím proste ani pred svojím vlastným národom, ani pred svetom, ani pred Európou. To je fakt a skutočnosť, len sa akože robíme, že ako ešte, že niečím sme, ale to je len fikcia. A o vlastenectve, keď pán Langoš hovorí, no tak to mi je na smiech, keď taký človek ako pán Langoš hovorí o vlastenectve, to neviem, či sa mám smiať alebo plakať.

Ja by som chcel zdôrazniť, že keď v našich dejinách, ktoré boli robené buď pod cudzou nadvládou, alebo čižmou, pod ktorou...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Zajac a po ňom pán poslanec Nagy ako posledný písomne prihlásený.

Poslanec P. Zajac:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

zdanlivo tu riešime izolovaný problém toho, či sa má skrátiť civilná služba alebo nie. A ja by som rád hneď vyslovil názor, svoj osobný názor, že sa má skrátiť a v tomto zmysle budem podporovať tento návrh novely zákona. Ale predsa len by som rád upriamil pozornosť na logiku, o ktorú tu ide a ktorá bude hrať naozaj dôležitú rolu pri príprave branného zákona, tak ako o tom hovoril predseda Demokratickej strany Ján Langoš, pretože otázka, či skrátiť teraz civilnú vojenskú službu, súvisí aj s tým, ako chápeme našu obranu, či ju chápeme ako obranu individuálnu alebo kolektívnu. A keď používam slovo kolektívna, tak myslím na obranu, ktorá je súčasťou NATO a v tomto zmysle my poslanci za Demokratickú stranu hovoríme celkom jednoznačne, že sme za kolektívnu obranu a sme za to, aby slovenská armáda bola súčasťou NATO. Kto toto nepovie, potom sa môže skrývať vo svojich výhradách voči tejto novele zákona za rozličné okrasy. Ale v podstate ide o túto otázku, pretože, ak má Slovenská republika vstúpiť do NATO, je nevyhnutné, a hovorí o tom aj súčasná doktrína, zmeniť úplne charakter súčasnej armády na malú, akcieschopnú na rýchle nasadenie. A z toho sa odvíja potom aj potreba zmenšovať jej počty, tak ako k tejto reforme armády patrí aj zvýšenie, zásadné zvýšenie počtu civilných zamestnancov na ministerstve obrany, zvýšenie jazykovej prípravy a kompatibility dôstojníckeho zboru s NATO. To sú podmienky, jedna z nich je aj zníženie počtu členov, rázne zníženie počtu slovenskej armády a z toho sa potom odvíja aj potreba narábať s civilnou službou tak, aby sa stala súčasťou celého tohto procesu.

Druhá otázka je, aká je naša cieľová predstava. Či je naša cieľová predstava armáda toho typu, ako máme dnes, založená na všeobecnej brannej povinnosti, alebo či je našou cieľovou predstavou cez poloprofesionalizáciu dostať sa až k profesionálnej armáde. Dovolím si tu prezentovať názor Občianskej demokratickej mládeže, s ktorým sa stotožňujem, že cieľovou predstavou má byť profesionálna armáda. Kým ale k tomuto cieľu dôjdeme, zatiaľ tu existuje všeobecná branná povinnosť a potom prichádza na rad konkrétna otázka, to znamená otázka civilnej služby. A tá základná otázka stojí tak: Má byť civilná služba popoluškou voči základnej vojenskej službe alebo má byť rovnoprávna s vojenskou základnou službou? A to sa netýka len dĺžky, ale základného ponímania toho, či je civilná služba rovnako ako základná vojenská služba, či je službou.

Ja to poviem rovno, zatiaľ sa civilná služba veľmi často chápe ako nejaká možnosť uliať sa. Ale chcel by som povedať, a to je už ďalšia odpoveď, že ak hovoríme o civilnej službe, tak si musíme položiť základnú otázku, kde sa má vykonávať, kto ju má garantovať a akú má mať povahu. A rád by som povedal, že si myslím, a to je už otázka budúceho branného zákona, že treba odstrániť dva extrémy, v ktorých sa zatiaľ pohybujeme. Na jednej strane civilná služba nemá dnes jasne stanovené podmienky, to znamená, že dáva veľkú voľnosť pre tých, ktorí ju nastúpia, a niekedy naozaj prestáva mať charakter verejnej služby.

Na druhej strane civilná služba dnes vie byť niekedy veľmi ťažká, ťažká a neprimeraná skúsenosti, príprave a schopnostiam mladých ľudí, ktorí na ňu nastupujú. Čiže pokiaľ budeme hovoriť o civilnej službe ako o službe, musíme mať dostatočne jasne vymedzený charakter tejto služby. Teda mala by to byť v každom prípade služba, verejná služba, ale celkom určite by mala aj zodpovedať tomu, čo by som nazval skúsenosťou mladého človeka, čo by som nazval pripravenosťou mladého človeka. Jednoducho povedané, nemožno hodiť mladého človeka bez akejkoľvek odbornej prípravy, mentálnej prípravy niekedy do takých neuveriteľne ťažkých podmienok, v ktorých môžu len stroskotať.

Čiže pokladám za veľmi potrebné v brannom zákone vymedziť aj charakter vojenskej služby, rovnako ako v ňom bude treba jasne vymedziť, pod koho má civilná služba podliehať, či to má byť ministerstvo obrany alebo ministerstvo práce a sociálnych vecí. A až potom nastupuje na rad otázka, aká má byť dlhá civilná služba, t. j. otázka, ktorou sa pri tejto novele zaoberáme, a tu prichádza do úvahy v tejto chvíli to, čo navrhuje táto novela a v budúcnosti prichádza za istých podmienok, a to podmienok presne stanovených, pokiaľ všeobecná branná povinnosť bude existovať, aj skrátenie civilnej služby, tak ako aj základnej vojenskej služby ešte vo väčšej miere a zároveň sa otvára aj možnosť pre úvahy o tom, či má byť pomer medzi základnou vojenskou službou a civilnou službou stanovený ešte v nižšom pomere, to znamená prípadne aj jedna ku jednej, ale s tým, že by sa museli veľmi jasne pomenovať práve podmienky výkonu tejto civilnej služby.

Na záver by som chcel povedať, že budem podporovať túto novelu zákona predovšetkým vzhľadom na ten úbežník alebo na ten cieľ, ktorý si stanovujeme, a myslím si, že je dobré, že tento krok prichádza v tomto čase, pretože nevieme celkom presne, v ktorej chvíli sa dostane na stôl poslancom celý branný zákon, takže chápem túto novelu zákona ako prvý krok k tomuto brannému zákonu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

S faktickými poznámkami vystúpia pán Prokeš ako prvý, pán poslanec Gajdoš ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Prokeš, máš slovo.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Zajac tu hovoril o kolektívnej obrane. Lenže obrana je vždy proti niekomu, tam je tá väzba úplne jasná, dokonca aj gramatická v slovenskom jazyku. A ak máme vstupovať s niekým do nejakého paktu kvôli obrane, teda proti niekomu, tak by sme mali aspoň vedieť, že proti komu. A treba povedať, pán poslanec Langoš, ktorý tu vykrikuje, že je to proti Rusom, tak treba povedať otvorene, že na Slovensko z východu vojna ešte neprišla, pán poslanec Langoš. Zatiaľ prišla vždy na Slovensko zo západu, prípadne z juhu. Takže pokiaľ nevieme definovať, proti komu sa chceme brániť, tak je veľmi nebezpečné s kýmsi sa spájať proti komusi, o kom ani neviem, kto to je. A treba povedať, že NATO už dnes dávno nie je obranným paktom, to predviedlo v Juhoslávii. Je to útočný pakt alebo môžeme to, čo sa dialo v Juhoslávii, veľmi eufemisticky nazvať ostrým cvičením vojsk NATO na cudzom území. Ale v princípe je to to isté, medzinárodné právo to jasne charakterizuje ako agresiu, ako vojnový zločin.

K samotnému zákonu, pán poslanec Zajac, treba povedať, že tvrdo diskriminuje tých, ktorí sú ochotní brániť svoju vlasť. Predložený návrh zákona skutočne týchto ľudí diskriminuje, pretože sú ochotní vlastne aj preliať svoju krv. Tí druhí nie.

A pokiaľ sa pýtate proti komu? Je to proti komukoľvek, kto prichádza zvonka, ale to neznamená spájať sa s jedným proti druhému tam vonku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Zajac, dovolávanie sa poklesu početného stavu armády so súbežným nárastom počtu civilných zamestnancov, stavom administratívy ministerstiev je, myslím si, že presne taký administratívnobyrokratický prístup, ktorým sa nezvýši bojaschopnosť, ale sa zvýši byrokracia. Úradník ešte v živote nikoho neubránil, okrem svojej úradníckej pečiatky a úradníckych rukávcov, takže toto je myslím si veľmi málo šťastná obrana, neviem teda, čo týmto chcete brániť.

A čo sa týka proklamovanej kolektívnej obrany, dovoľte mi prirovnanie, že je asi rovnako efektívna a účinná ako kolektívny sex, kde sa každý spolieha na toho druhého a sám nepriloží ruku k dielu, takže v tomto smere to, myslím si, nebol tiež práve najšťastnejší príklad.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Sitek, po ňom pán poslanec Gajdoš.

Nech sa páči.

Poslanec J. Sitek:

Ja budem reagovať na predrečníka, pána poslanca Zajaca, asi zrejme nečítal dôvodovú správu. Pán poslanec, ja vám prečítam dôvodovú správu, kde je napísané, že nový zákon z roku 1995 výrazne zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil postup pri podávaní vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby a umožnil výkon civilnej služby vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky s využitím vzdelania a schopností občanov vykonávajúcich civilnú službu vo všetkých pracovných činnostiach. To znamená nie, že dnešný zákon nepresne nešpecifikuje podmienky. A dokonca tu ďalej píše, že zákon odstránil zvýhodňovanie a v podstate postavil vojenskú civilnú službu vzhľadom na podmienky výkonu na rovnakú úroveň. To predkladajú, či to dávajú do dôvodovej správy predkladatelia, čiže vlastne súhlasia s tým zákonom, ktorý dnes prebieha, či ktorý dnes platí. A ak niekto chce zmeniť zákon, tak už som raz povedal, čo treba zmeniť. Treba zmeniť novelu branného zákona. Postupná profesionalizácia, ktorá prebieha, bude reagovať na daný stav, to znamená, že dnes si nemôžeme dovoliť v dnešnom stave zmeniť, znevýhodniť základnú vojenskú službu oproti civilnej službe, lebo je akútny nedostatok odvedencov. A ešte raz zvýrazňujem ten fakt, že je akútny nedostatok odvedencov, nie je možné zabezpečiť tie potreby armády. Ak zmeníte branný zákon, ak sa bude profesionalizovať armáda, tak potom môže ísť výkon na jedna k jednej, tá filozofia môže tu byť. Ale branná povinnosť musí byť zakotvená pre každého, či už pre vojaka základnej služby alebo pre civilkára. To znamená, že vlastne ten zákon, ktorý dnes platí, je postavený na rovnakú úroveň. Tým, že prešla gescia pod ministerstvo obrany, urobil sa poriadok, ešte raz zvýrazňujem poriadok v civilnej službe, lebo v podstate bolo málo kontroly a vlastne sa robilo len na papieri a nerobilo sa skutočne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem.

Silu reťaze určuje jej najslabšie ohnivko. To neznamená, že už dopredu by sme sa mali zmieriť s tým, že práve Armáda Slovenskej republiky alebo Slovenská republika bude tým najslabším ohnivkom v kolektívnom systéme obrany. Naopak musíme urobiť všetko pre to, aby sa Armáda Slovenskej republiky kvalitatívne vyrovnala ostatným armádam členských štátov NATO, potom jej postavenie bude suverénne a bude si môcť i v rámci individuálnych úloh pri zabezpečovaní a garantovaní suverenity štátu plniť dôstojnú úlohu. Toto je naše poslanie, toto je naša občianska povinnosť. Ja si myslím, že skrátením dĺžky civilnej služby neposilňujeme pozíciu mladých ľudí, zachovaním dĺžky civilnej služby na jeden a polnásobok alebo uzákonením dĺžky civilnej služby na jeden a polnásobok zákonnej služby nediskriminujeme mladých občanov. Oni sa v podstate v súčasnosti diskriminujú sami a my im aj týmto chceme vytvoriť podmienky na to, aby sa cítili menejcenní v spoločnosti.

Ak som hovoril, že je absurdné hovoriť v súvislosti s novelou tohto zákona o vlastenectve, tak je to pravda, pretože ak tento zákon v takejto podobe, v akej je predložený, prijmeme, tak i ten zvyšok vlastenectva, ktorý v mladých ľuďoch ešte je, proste sa touto možnosťou vyhnúť sa vojenskej službe, ísť ľahšou cestou, sa u nich vytratí.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Nagy ako posledný písomne prihlásený, potom budú ústne prihlášky.

Poslanec L. Nagy:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

v spoločnej správe k návrhu novely zákona o civilnej službe pod bodom 3 nachádzate pozmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti k definícii civilnej služby. Tento návrh znie: "Civilnú službu je občan povinný vykonať, ak podľa tohto zákona odoprie vykonať povinnú vojenskú službu z dôvodu náboženského, etického, filozofického alebo z dôvodu svedomia." K tejto definícii chcem dodať, že ona vychádza formálne z odporúčania Európskeho parlamentu z 18. januára 1994, ktoré hovorí, že za odopierača výkonu základnej vojenskej služby z dôvodu rozporu svedomia má byť pokladaný ten, kto má nastúpiť výkon základnej vojenskej služby a odmieta tak urobiť z dôvodu náboženského, etického, filozofického alebo z dôvodu svedomia a žiada všetky členské štáty, teda Európsky parlament, aby prevzali túto definíciu. Vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom vyhovieme odporúčaniu Európskeho parlamentu z roku 1994.

Táto definícia civilnej služby spresňuje dôvody odopretia základnej vojenskej služby. Nejde pritom o rozširovanie, ale presnejšie vymedzenie dôvodov odopretia. Pravdu povediac pri tomto spresnení pôjde o kategóriu mladých ľudí, ktorí nie na základe náboženského presvedčenia alebo otázok svedomia chcú si zvoliť alternatívnu civilnú službu, ale na základe iného hodnotového systému, ktorý nemusí byť nábožensky založený, alebo na základe hodnotového systému inej životnej filozofie. Teda chcem podčiarknuť, že tu ide o také spresnenie pojmu, ktoré sa opiera o odporúčanie Európskeho parlamentu a opiera sa aj o súhlas členov gestorského výboru.

Vážené dámy, vážení páni, vo svojej druhej poznámke chcem podporiť návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, čo sa týka dĺžky civilnej služby. Civilnú službu je potrebné chápať ako službu rovnocennú so základnou vojenskou službou vo všetkých jej dôsledkoch. Nie je správne diskriminovať ľudí, ktorí si volia túto službu v porovnaní s ostatnými mladými ľuďmi. Alternatívna služba nesmie mať teda trestajúci charakter. Takýto názor zastávajú poslanci Európskeho parlamentu vo svojom už spomínanom odporúčaní z 18. januára 1994, ako aj rezolúcia komisie Organizácie Spojených národov z roku 1989, ďalej odporúčanie a rezolúcia z roku 1989 Výboru ministrov Rady Európy. To isté opakuje aj rezolúcia Komisie OSN pre ľudské práva z roku 1995 číslo 83.

Vo svojej podstate tu teda ide o zabezpečenie rovnocennosti a rovnoprávnosti všetkých občanov, čiže o zabezpečenie základného ľudského práva aj vo vzťahu k základnej vojenskej službe a vo vzťahu k civilnej alternatívnej službe.

Zavedenie civilnej služby na začiatku deväťdesiatych rokov v Československu bolo základným prelomom v myslení nás všetkých, v posudzovaní tých, ktorí odopierali nastúpiť na základnú vojenskú službu. Bol to prelom v našom myslení v zmysle prechodu na akceptovanie základných ľudských práv, tak ako je to akceptované vo svete. Po desiatich rokoch teda nastal čas, aby sme tento proces dokončili a dovŕšili.

Preto odporúčam, aby ste svojím hlasovaním podporili návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v návrhu, ktorý je uvedený pod číslom 9, 10 a 42 spoločnej správy. Tieto návrhy zrovnoprávňujú civilnú službu so základnou vojenskou službou čo do ich trvania.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Nagya. Ako prvý pán poslanec Prokeš, posledný pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem.

Ja by som rád pánu poslancovi Nagyovi len pripomenul, že už v histórii bolo veľa pokusov odstrániť vojny a nastoliť svetový mier odmietaním brániť sa. Zatiaľ všetky tieto pokusy veľmi žalostne zlyhali. A pripomína mi to, ako keby vlk presviedčal stádo oviec, že je úplne zbytočné brániť sa, že veď to k ničomu nevedie, treba mať presvedčenie, že tým, že sa nebudeme učiť brániť a nebudeme sa brániť, vlastne nebudeme nikdy a nikým ohrození. Myslím si, že pokiaľ by sa mali takéto myšlienky šíriť, bolo by dobré, keby začali práve krajiny NATO s tým, a až tieto odzbroja, budem za to, aby Slovenská republika nemala ani jedného svojho vojaka, ale dovtedy si myslím, že skutočne by sme mali prestať diskriminovať tých, ktorí sú ochotní preliať za svoju krajinu krv, a hlavne nemali by sme korumpovať ich presvedčenie poskytovaním výhod, ak nepôjdu na vojenskú službu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

Poslanec J. Gajdoš:

Vážený pán poslanec Nagy, ak by sa mali do slova a do písmena naplniť vaše požiadavky na rovnoprávnosť výkonu vojenskej a civilnej služby, tak tento parlament by nemohol prijať novelu tohto zákona. Nemohol v žiadnom prípade. Ja neviem, či ste absolvovali vojenskú službu niekedy v minulosti, a ak áno, tak si spomeňte na podmienky vojenskej služby a skúste ju porovnať s podmienkami výkonu civilnej služby. Absolútne sa nedajú prirovnať. Absolútne. V každom prípade je vojak základnej služby alebo vojak vojenskej služby oproti vykonávateľovi civilnej služby znevýhodnený či už v otázke 24-hodinových služieb so zbraňou, nesie zodpovednosť za život svoj aj život iných, či už účasťou na vojenských cvičeniach, či už vykonávaním výcviku v zložitých terénnych i poveternostných podmienkach, či už nesením zodpovednosti za obrovské materiálové hodnoty, trestnoprávnej zodpovednosti, nedá sa to porovnať. Prosím vás, nepleťte si to. A na základe určitých teórií chcete zrovnoprávniť tieto služby. Nikdy nebudú rovnoprávne, nikdy nebudú mať rovnocenné podmienky. My sa môžeme snažiť o maximálne priblíženie sa podmienok jednej i druhej služby možno z ľudského hľadiska, nikdy sa nám to nepodarí z praktického hľadiska.

Ďakujem.