Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, máte slovo, pani Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcem nadviazať na časť vystúpenia pána doktora Cupera, kde spomínal účasť poslancov vládnej koalície a členov vlády na pôde vysokých škôl. Je pravdou a skutočnosťou, že v poslednom čase čím ďalej tým viac a častejšie takéto návštevy sa na vysokých školách opakujú, a to pod rôznymi titulmi.

Problém je hlavne v tom, že sú to prevažne diskusie s politicky zameraným obsahom a, samozrejme, aj prvkom kampane. Nectí sa skutočnosť, že vysoké školy sú akademická pôda, kde takéto návštevy s takýmto obsahom vystúpení nemajú čo robiť. V minulom období bola kritika za jednu alebo dve návštevy nesmierna aj v tlači a dnes takéto návštevy sú na bežiacom páse. Dokonca aj na stredných školách, pred niekoľkými mesiacmi na Gymnázium na Grösslingovej v Bratislave zavítali ministri, dokonca aj exprezident Kováč, a ako inak aj s manželkou, a robili tam diskusiu na politickú tému. Vážení, toto sú skutočne prešľapy, ktoré, keď budete v tom pokračovať, nemôžete zabrániť potom aj nám, aby sme navštívili vysoké školy. Teda zvážte, či je toto únosné, lebo opakujem, vysoká škola je akademická pôda.

Podpredseda M. Andel:

Ďakujem.

Pán poslanec Sitek. Nech sa páči.

Poslanec J. Sitek:

Ja budem reagovať na pána poslanca Cupera. Myslím si, že zabudol ako člen ústavnoprávneho výboru poukázať na jeden fakt, a to na ten, že aj keď je schválený nový rokovací poriadok, tento návrh zákona bol podaný 9. decembra a má spĺňať tie požiadavky, ktoré rokovací poriadok ustanovuje a nie je možné, aby sa v spoločnej správe potom v článku 1 vlastne dopĺňali ďalšie dve novely zákonov do návrhu zákona. To znamená, že ja žiadam, aby sa ústavnoprávny výbor týmto zaoberal, lebo potom vlastne celá novela zákona nie je opodstatnená, lebo tie ďalšie dve novely zákona povinne z názvu (83 a 372) vlastne musí obsahovať. Čiže podľa mňa bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, lebo tento zákon bol daný do parlamentu ešte pred novým rokovacím poriadkom, ktorý dnes vyšiel v Zbierke zákonov, a myslím si, že ani ten v Zbierke zákonov neobsahuje, aby boli v záhlaví doplnené ďalšie dve novely zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážení kolegovia,

tento návrh zákona prešiel veľmi zložitým vývojom. Už minulý rok, v polovici roka sa ho chystalo predložiť ministerstvo obrany do prvého čítania, potom pre isté nezhody medzi rezortom obrany a sociálnych vecí sa predkladanie tohto návrhu odročilo, ale práve v tom čase sa do diskusie k podobe tohto návrhu zákona zapojili aj mimovládne organizácie a tretí sektor a práve z tohto sektora sa na mňa obrátili predstavitelia mužských rehoľných rádov s návrhom, aby mohli vykonávať civilnú službu ich členovia v týchto spoločnostiach.

Oni nemajú problémy s ťažkosťami alebo tvrdosťou vojenskej služby. Život v reholi je častokrát tvrdší ako vojenská služba. Preto navrhujem v § 1 ods. 2 na konci vety za slovami "živelných pohrôm" doplniť slová "a členovia reholí v štátom evidovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach", odkaz pod čiarou "zákon SNR číslo 192/1992 Z. z. o registrácii cirkví a náboženských spoločností". Úplné znenie ods. 2 potom bude: "Občan vykonáva civilnú službu v zamestnávateľských organizáciách v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, pri ochrane životného prostredia a pri likvidácii živelných pohrôm a členovia reholí v štátom evidovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach."

Prečítal som celé znenie ods. 2, lebo v tom návrhu, ktorý máte v laviciach, chýbajú dve slová "členovia reholí", ale je zrejmé teda, že ide o mužské rehoľné rády.

Dovoľte mi niekoľko slov k zdôvodneniu môjho doplňujúceho návrhu. V novom systéme sociálnej politiky sa ráta s výraznejším pôsobením neštátnych subjektov, ktoré sa angažujú najmä v oblasti sociálnej práce a sociálnych služieb. Sociálne služby dnes poskytujú obce, občianske združenia s humanitným zameraním, Slovenská katolícka charita, Slovenský Červený kríž, Evanjelická diakónia, Gréckokatolícka diecézna charita, Misijné hnutie svätého Vincenta a tiež štátom evidované cirkvi a náboženské spoločnosti. Práve ony sa angažujú v prostredí, kde je pôsobenie štátnej správy málo účinné a efektívne. Doplnením textu o štátom evidované cirkvi a náboženské spoločnosti mierne rozširujem, respektíve spresňujem okruh možností vykonávania civilnej služby.

Civilná služba pre rehoľníkov v reholi neznamená, že po 8,5 hodinách môžu ísť domov. Neznamená zneužitie inštitútu civilnej služby a neznamená to ani únik od vojenskej služby či spoločenských povinností, lebo rehoľník zostáva v reholi takpovediac aj po robote, spravidla celý život.

Veľmi sa mi páčil bonmot Jána Budaja, ktorý sa podpisoval pod tento môj poslanecký návrh, keď povedal, že ak by im to niekto závidel, túto možnosť civilnej služby v reholi, ak to schválime, nech si to s nimi vymení.

Ďakujem vám za to, že podporíte tento pozmeňujúci návrh.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

dovoľte mi, aby som uviedol k tejto novele zákona, že si myslím, že táto siahodlhá diskusia je úplne zbytočná. Skupina poslancov, ktorú reprezentuje môj kolega Ištván, myslím si, že urobila istý populistický krok medzi mladými ľuďmi. Uznávam, že na to majú právo a svojím spôsobom ich aj obdivujem, že takto lacno si dokážu naháňať hlasy. Na druhej strane si myslím, že akékoľvek odôvodnenie takejto novely je diskutovateľné.

Tak ako sa dá diskutovať o dĺžke civilnej služby, tak takisto sa dá diskutovať aj o dĺžke základnej vojenskej služby a takisto ako tu človek môže byť demagogický, tak aj tam môže byť demagogický. Ja by som mohol argumentovať napríklad, že Izrael, ktorý je obkľúčený zo všetkých strán nepriateľom, arabskými štátmi, tak v ňom je dĺžka základnej vojenskej služby muži - ženy tri roky.

Slovensko je takisto obkľúčené vojskami NATO, a preto by takisto základná vojenská služba mohla byť keď nie tri roky tak aspoň dva roky. A zdôvodníme si to a budeme o ten svoj dôvod, samozrejme, bojovať. Odvolávať sa teda na okolie, že Európska únia hore-dole, na sever, na juh, je úplne zbytočné, je to hlúposť, pretože je to v určitom čase, sú to štáty, ktoré sa rôznym spôsobom vyvíjajú a sú tam iné podmienky. A teda aj akékoľvek odhady, niekto povedal, že odborný odhad, neviem, čo to je v tomto prípade odborný odhad, je to takisto úplná "magorina", takže akýkoľvek odhad nie je odhadom, ale je skôr, povedal by som, určitým subjektívnym názorom na dĺžku civilnej služby.

Myslím si, že ak by civilná služba, to je môj názor, ak by civilná služba voči základnej vojenskej službe mala trvať jedna k jednej alebo jeden rok a jeden rok, tak je to absolútna degradácia základnej vojenskej služby, absolútna degradácia akéhosi vlastenectva. Nie je to ani otázka svedomia, pretože civilná služba je v mnohých prípadoch naozaj zneužívaná najmä na to, aby teda ten mladý človek nemusel narukovať. Preto som si dovolil a dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vo svojej podstate sa vám môže zdať, že je totožný s návrhom pána poslanca Palka, ktorý môže vo vašom hlasovaní vyhrať, pretože pán Palko je môj kolega, je zároveň predseda branno-bezpečnostného výboru, ale to konštatovanie, že 1,5-násobok základnej vojenskej služby sa mi nezdá vhodné, pretože základná vojenská služba nie je štatistika. Základná vojenská služba je naozaj vecná záležitosť, kde v čase vojny človek môže položiť život.

Preto by som navrhoval takú novelu, že v § 1 ods. 4, by sa nahradili slová "o 3 mesiace" slovami "o 6 mesiacov". Čiže som to kvantifikoval, aby to bolo o 6 mesiacov. Je to v podstate to isté, ale to kvantifikovanie je to presné určenie a nie je to akýsi štatistický pojem. Zdôvodňoval som to tým, a skupina poslancov, ktorá sa pod to podpísala, že vojak je 24 hodín denne v pohotovosti, výkon civilnej služby je osem hodín denne. Navrhovaná zmena lepšie vystihuje duševné a fyzické rozdiely zaťaženia vojaka základnej vojenskej služby a človeka v civilnej službe.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil ešte minister obrany pán Kanis. Ako posledný vystúpi v rozprave.

Nech sa páči, máte slovo.

Minister obrany SR P. Kanis:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

najskôr by som chcel povedať pár slov k histórii toho, ako vlastne táto poslanecká novela vznikla. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky malo v roku 1999 navrhnúť novelu zákona o civilnej službe. Táto novela bola navrhnutá v plánovanom termíne podľa plánu legislatívnych úloh vlády, ale vyrástol tam jeden problém, ktorý sa nepodarilo prekonať, a to bol nesúlad medzi ministerstvom obrany a ministerstvom práce a sociálnych vecí, kto má vlastne uskutočňovať správu celej tejto záležitosti.

Ako viete, do roku 1995 správu výkonu civilnej služby vykonávalo ministerstvo práce a sociálnych vecí a potom zákonom číslo 207/1995 Z. z. sa to presunulo na ministerstvo obrany. Počuli sme tu už aj názor o tom, že bolo to potrebné vzhľadom na veľký neporiadok, ktorý v tejto oblasti bol. Keďže sme sa ministri nedohodli, chcel by som zdôrazniť, že to je ozaj vecný problém, lebo aj minister práce a sociálnych vecí je z tej istej strany, ale nedospeli sme k dohode, a tak legislatívna rada vlastne nás opäť nútila, aby sme sa dohodli. Nedohodli sme sa a z toho dôvodu som ja stiahol návrh tohto zákona. Poviem to natvrdo, že pre nás je to principálna otázka, som presvedčený, že zákon o civilnej službe nepatrí do rezortu ministerstva obrany. To, že je v rezorte ministerstva obrany, spôsobuje množstvo komplikácií, o ktorých ste tu vy dnes diskutovali. Čiže tu je ten základný problém. Toto zablokovanie využila teda skupina poslancov, ktorá vychádzajúc aj z istých nálad v časti mladých mužov alebo v časti novinárskej obce sa začala aktivizovať a zrodila sa novela, ktorú predložilo.

Tak ako tu už bolo povedané, pripomienky, ktoré boli k tejto novele či už zo strany Legislatívnej rady alebo vlády Slovenskej republiky, vytvárali predpoklad na to, že ak sa tieto pripomienky budú systémovo akceptovať, prípadne ak sa ešte zlepšia, tak by potom bolo nenáležité, aby sa opäť pripravoval nejaký zákon. To nie je preto, že by niekto nechcel pripraviť návrh novely zákona alebo nový zákon, to nie je pre nás problém, pretože už v decembri táto veľká novela bola prichystaná, ale problém sa začína v tom, že nakoľko sa tieto pripomienky akceptovali, a aká bude podoba tejto novely, ktorú tu vy prijmete. Boli to veľmi rozsiahle pripomienky, a ak sme aj porovnávali, tak asi 80 percent ich bolo osvojených a zapracovaných potom do stanoviska výboru pre obranu a bezpečnosť, keďže vždy musíme predpokladať aj dáke návrhy, ktoré sú v rámci rozpravy, nevieme celkom presne, čo z toho vzíde.

Ja som aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť tlmočil štyri základné pripomienky, z ktorých dve boli akceptované a dve akceptované neboli. Preto už teraz si dovolím povedať, že vzhľadom na zložitosť tejto problematiky, ak by z hlasovania vyplynuli nejaké také podoby, že by sa dostali do rozporu niektoré veci, veľmi by som vás prosil, aby potom tento záverečný produkt bol teda zhodnotený, či nie sú tam nejaké kontroverzné veci a prípadne aby sa využila možnosť potom vrátenia do druhého čítania a táto záležitosť sa dopracovala. Pretože ak niektoré veci sa stanú kontroverzné, tak bude z toho veľmi problémový zákon a bude veľmi problémová aj prax, ako sa má realizovať.

Keďže my sme neprerazili v tom, že to má mať ministerstvo práce a sociálnych vecí, jednoducho plníme si túto povinnosť, ale hovorím, že viaceré komplikácie sú spôsobené práve tým, že to je v našej gescii.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

myslím si, že ako zákonodarcovia si uvedomujeme, že spoločnosť je vo veľkom pohybe a aj pri najlepšej vôli práve reálny vývoj niekedy prekonáva obsah zákonov, a teda malo by byť prirodzené, že vidíme v zákonoch aj možnosť istej modifikácie, samozrejme, keď je to namieste. To neznižuje povinnosť robiť kvalitné zákony. Ale aj pri tomto zákone sa ukázalo od roku 1995, že skutočne sa stávajú problematické niektoré ustanovenia tohto zákona. Ustanovenie o dĺžke civilnej služby, potom skutočnosť, že podľa znenia zákona sa tí mladí muži, ktorí išli na civilnú službu, stávali v mnohých prípadoch tou najlacnejšou pracovnou silou, vykonávali činnosť v podobách, ktoré boli nedôstojné toho, čo sa nazýva civilná služba ako alternatíva základnej vojenskej služby. Takisto sa ukázalo, že zrejme treba zmierniť otázky lehôt, v ktorých možno odoprieť výkon základnej vojenskej služby vzhľadom na to, že to museli robiť branci vo veľmi krátkom čase a odvedenci v krátkom čase a častokrát teda až neskôr sa dostávali do iných pozícií. No a, samozrejme, že problémom sa ukázalo aj spravovanie v celej tejto záležitosti.

Myslím si, že všeobecne je nám jasné, že treba novelizovať tento zákon, ale celá záležitosť je istým hľadaním miery. Možno povedať, že niet exaktných riešení. Niet exaktných riešení ani čo sa týka dĺžky civilnej služby, je to skôr hľadanie nejakého zlatého stredu alebo vhodnej dĺžky, ktorá spĺňa nejaké parametre. Na ministerstve obrany boli urobené isté analýzy toho, ako je to aj s dĺžkou civilnej služby. Dospelo sa k tomu, že v podstate to osciluje tak okolo 1,5-násobku dĺžky trvania základnej vojenskej služby. O násobku hovorím preto, lebo poslanci v tom svojom pôvodnom návrhu použili takisto konštrukciu pričítavania troch mesiacov. To je podobná logika, ako tu poslanec Moric povedal, aby sa pričítavalo šesť mesiacov. Ukázalo sa však, že ak dôjde k pohybu aj v dĺžke základnej vojenskej služby, tak vlastne potom to pričítavanie v prípade náhradnej služby, ktorá je práve pre tých, ktorí majú ja neviem dve deti alebo sú v situácii, ktorá si zaslúži osobitné riešenie, tak by v tom prípade to načítavanie mesiacov jednoducho viedlo k takému predlžovaniu, že by boli na tom horšie ako tí, ktorým sa skracuje. Preto násobok.

Viacerí páni poslanci tu myslím si veľmi presvedčivo zdôvodnili, aký je rozdiel medzi základnou vojenskou službou a civilnou, čo sa týka povinností dotyčného mladého muža. Vychádzam z toho, čo tu povedali, aké argumenty, a takisto zastávam názor podľa ústavy, že nikoho nemožno poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, a preto si dovolím vyjadriť, že nebolo by spravodlivé a nezodpovedá ani vecnému obsahu týchto služieb, aby civilná služba trvala v pomere jedna ku jednej k základnej vojenskej službe, tak ako to prešlo vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Jednoducho to je návrh, ktorý podľa môjho názoru nezohľadňuje celkovú situáciu, ktorá v tomto prípade je či už v oblasti základnej vojenskej služby alebo civilnej služby. Aj keď ako som už povedal, hľadanie tej miery je vecou naozaj vás poslancov a myslím si, že je to možné rozhodnúť jedine hlasmi, ktoré uplatníte.

Pozitívne hodnotím, že poslanci navrhli zosúladiť ustanovenie § 7 ods. 2 návrhu zákona s branným zákonom. Podľa branného zákona úrady vojenskej správy vykonávajú na druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú okresné vojenské správy. V § 7 ods. 2 sa teda navrhuje, aby o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných vojenských správ vo veci nezapočítania zmeškaných dní civilnej služby rozhodovali úrady vojenskej správy. S takýmto ustanovením však možno súhlasiť len za predpokladu, že bude novelizovaný aj § 15 zákona o civilnej službe, podľa ktorého o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných vojenských správ rozhoduje ministerstvo obrany. Inak budú tieto ustanovenia kontradiktórne.

Výhrady mám aj k navrhovanému rozsahu vecných plnení poskytovaných zamestnávateľov občanovi vykonávajúcemu civilnú službu. V § 9 ods. 2 je potrebné doplniť tak, aby v prípade, že zamestnávateľ nemá možnosť poskytnúť občanovi vykonávajúcemu civilnú službu bezplatné ubytovanie, uhrádzal tomuto občanovi preukázané cestovné náklady súvisiace s denným dochádzaním občana na miesto výkonu civilnej služby. Okrem toho je nevyhnutné ustanovenie preformulovať tak, aby mal občan nárok na stravu najmenej trikrát denne, služné a príspevok na ošatenie mesačne vo výške 300 Sk v každom prípade, a nielen podľa potreby. V žiadnom prípade však nemôžem súhlasiť s tým, že za neodobratú stravu sa peňažná náhrada neposkytuje, pretože občanovi vykonávajúcemu povinnú vojenskú službu peňažná náhradu za neodobratú stravu patrí.

Chcem oceniť to, že pán poslanec Tuchyňa zohľadnil aj práve istú kolíziu nástupného termínu na základnú vojenskú službu s navrhovaným dňom účinnosti tohto zákona a podporujem, aby tento zákon nadobudol účinnosť s ohľadom na zabezpečenie potrieb ozbrojených síl v nadväznosti na to, čo som povedal, 1. augusta roku 2000. Otázkou zostáva, samozrejme, ako budú doriešené otázky, v akom režime budú absolvovať civilnú službu tí, ktorí už boli na civilnej službe, ale majú ju prerušenú, a tí, ktorí si podali vyhlásenie za predchádzajúcich právnych úprav.

K názorom, ktoré tu boli povedané, predsa len považujem za potrebné sa vyjadriť. Viacerí ste tu vystupovali a hovorili, že by bolo bývalo vhodné, aby tento zákon, novela tohto zákona bola podaná v komplexe iných zákonov. Musím však povedať, že táto novela nemá súvislosť s niektorými inými zákonmi. Je možné rozhodovať aj o dĺžke tejto služby bez ohľadu na to, aká je základná vojenská služba, pretože princíp násobku vlastne zabezpečuje, že ten princíp platí aj v prípade, že sa skráti základná vojenská služba. Novela branného zákona je aj v tejto veci skrátenia základnej vojenskej služby pripravená. Je opäť vecou diskusie v parlamente, či sa pre to rozhodnete alebo sa pre to nerozhodnete.

Boli tu viaceré vyjadrenia aj o tom, že by sa vyriešila vec profesionalizáciou. Len pre zaujímavosť by som chcel povedať, že do roku 2002 sa podľa schválenej koncepcie zníži počet tých postov, kde sú vojaci základnej služby, o 7 000, a počet profesionálov o 1 500, to je väčšinou prirodzený odchod. Takže aj z toho vidieť, že pomer profesionálnych vojakov a záklaďakov sa bude meniť. Pravda s tým, že oveľa zložitejšou vecou je už, ako zmeniť vnútornú štruktúru profesionálnych vojakov tak, aby z dvoch tretín dôstojníkov sme prešli na jednu tretinu dôstojníkov. To je samo osebe veľmi zložitá viacročná úloha.

Veľmi závažný problém tu bol nastolený viacerými, že vo vzťahu štát a občan by mali byť riešené veci tak, aby mladému mužovi, ktorý má narukovať, štát tieto podmienky aj pripravil. Niektoré štáty to riešia takisto zákonnou úpravou. Napríklad v Taliansku je to riešené tak, že ak z viny štátu nenastúpi mladý muž na základnú vojenskú službu do jedného roka, tak už nepôjde na základnú vojenskú službu. Česká republika pripravovala zákon, neviem, či už je prijatý alebo nie je, viem, že bol v štádiu príprav, v ktorom sa hovorí takisto, že ak z viny štátu mladý muž nenastúpi na základnú vojenskú službu do dvoch rokov, tak opäť už nie je povolaný na základnú vojenskú službu. Čiže aj tento problém je aktuálny a každý štát ho rieši podľa toho, aká je mienka a aký je názor parlamentu. Domnievam sa, že aj tieto veci práve v súvislosti s množstvom mladých mužov, ktorí čakajú na základnú vojenskú službu alebo civilnú, budeme musieť riešiť.

Chcel by som však podotknúť, že veľká väčšina tých, ktorí čakajú na základnú vojenskú službu aj na civilnú, nečakajú preto, že by neboli miesta, ale čakajú preto, že majú zákonný odklad. Zákonný odklad predovšetkým z dôvodov toho, že študujú a jednoducho si presúvajú výkon tejto základnej povinnosti až po štúdiách. A teda, aby sme nevychádzali z tých čísiel, že sú to len tí, ktorí nemôžu ísť.

Čo sa týka posudzovania, aký je stav pri výkone základnej vojenskej služby, iba pár viet by som chcel povedať. Sú to veci a problémy, ktoré pretrvávajú roky, a preto netreba podľa môjho názoru z nich robiť len nejaký akútny problém, ktorý vznikol teraz, ale sú to problémy, ktoré majú svoju genézu.

Čo sa týka reformy a čo sa týka aj toho, čo tu hovoril aj pán poslanec Andrejčák o znižovaní zbraní, akoby sme sa jednostranne oslabovali. Je dobre známe, že tieto procesy prebiehajú vo všetkých okolitých štátoch, a ak mám spomenúť nášho južného suseda, tam takisto prebieha prechod na 45-tisícovú armádu a v poslednom čase sa diskutuje, že by mala byť v Maďarsku 25-tisícová profesionálna armáda a mala by sa zrušiť všeobecná branná povinnosť.

Viaceré problémy, ktoré sú na Slovensku, sú problémami rovnakého typu, ako sú aj v krajinách, ktoré sú naši susedia.

Na záver by som chcel ešte podotknúť práve ohľadne celkového súladu tých zmien, ktoré vy tu odhlasujete. Vzhľadom na závažnosť argumentov, ktoré tu odzneli, ako aj vzhľadom na to, že je možné, že z tohto hlasovania vzídu aj isté kontroverzné normy, ktoré by boli potom v rozpore, dovolím si vás požiadať, aby ste pri hlasovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona o civilnej službe prihliadali aj na tie pripomienky, ktoré som povedal. Súčasne si dovoľujem upozorniť na tú skutočnosť, že v prípade schválenia poslaneckého návrhu novely bez ohľadu na tie pripomienky, ktoré som tu vyjadril, mohol by sa prijatý zákon pre ministerstvo obrany stať veľmi problémovým a v praxi by sa mohli vyskytnúť pri jeho aplikácii veľmi vážne problémy. V takomto prípade by muselo ministerstvo obrany pristúpiť k vypracovaniu nového návrhu zákona o civilnej službe, čo by však rozhodne neprispelo k právnej istote občanov a k stabilite právneho poriadku. Preto si vás dovolím požiadať, aby, ak dôjde k dákej kontroverznosti, sa uplatnil inštitút vrátenia zákona do druhého čítania a jeho dopracovanie tak, aby nevznikli problémy s jeho realizáciou.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister bol posledný, ktorý požiadal o vystúpenie v rozprave o tomto návrhu zákona. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo k rozprave pán navrhovateľ? Áno.

Poslanec M. Ištván:

Vážené dámy,

vážení páni,

ak dovolíte, pokúsim sa byť stručný.

Veľmi pekne ďakujem všetkým paniam a pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave. Myslím si, že bola vecná, veľmi korektná. Aj keď, bohužiaľ, aj na tejto pôde, ako aj na pôde viacerých besied, kde som bol na Slovensku, už taká tá nepresnosť býva. Škoda, že u bývalého ministra obrany, keď používa slovné spojenie vojenská civilná služba alebo civilná vojenská služba, to je tak, ako keby som o nejakom chlapovi povedal, že je tehotný. Myslím si, že aj čistou terminológiou by sme vniesli do tejto problematiky viac svetla. V každom prípade si myslím, že zákon z roku 1995 nevniesol vôbec rovnoprávnosť medzi civilnú a vojenskú službu. Skôr naopak. O tom svedčila tá kritika medzinárodných inštitúcií a rozpor s odporúčaniami povedzme Rady Európy, Európskeho parlamentu alebo Organizácie Spojených národov. Pripomeniem preto krátko len dve veci, povedzme odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 1989, ktoré hovorí, že alternatívna, čiže civilná služba by nemala mať trestajúci charakter a jej trvanie by v porovnaní s vojenskou službou malo byť v rozumných limitoch. Súčasne Rezolúcia Európskeho parlamentu z roku 1992 vo svojom 51. odseku vyzýva, aby: "Alternatívna služba bola poskytovaná s rovnakou dĺžkou ako vojenská služba tak, aby jej dĺžka nemohla byť považovaná za sankciu alebo odradenie."

Preto, ak mi dovolíte, prejdeme k pozmeňujúcim návrhom. Na úvod by som chcel, teda v tomto duchu podporiť vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Šimko a ktorý sa týka 1,3-násobku vojenskej služby, ktorá bude vlastne dĺžkou civilnej služby. A taktiež by som chcel podporiť aj druhý pozmeňujúci návrh z rozpravy a ten predniesol pán poslanec Tuchyňa. Týka sa účinnosti tohto zákona. S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesli páni poslanci Palko a Moric v mene skupiny predkladateľov, si dovolím povedať, že nesúhlasím, pretože predstavujú inú filozofiu, ako sme prezentovali my. A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Brocku, tak to nechávam na zváženie vám. V každom prípade skupina poslancov prezentuje určitú predstavu o tom, aké by mali byť prioritné zamestnávateľské organizácie a v spoločnej správe je potom, samozrejme, aj špecifikovaný ďalší postup v prípade nedostatku voľných pracovných miest na trhu práce.

Pánu poslancovi Sitekovi by som chcel povedať, že, samozrejme, skupina predkladateľov konzultovala predložený návrh novely zákona aj s odborníkmi aj z rezortu ministerstva obrany alebo povedzme aj z úradov vojenských správ, alebo z okresných vojenských správ. Vecne treba povedať, že samozrejme, boli rozporuplné ohlasy. Niektorí nás podporovali, niektorí nie, ale to už tak jednoducho chodí. My ako skupina poslancov sme sa rozhodli a predložili sme túto novelu zákona.

V každom prípade treba povedať, že je úplne prirodzené, že na takúto vážnu tému je viacero názorov, najmä viacero odborných názorov. Bolo to vidieť aj počas rokovaní vo výboroch, keď povedzme poslanci Hnutia za demokratické Slovensko v jednom výbore prezentovali také stanovisko, v druhom onaké a v treťom nejaké úplne iné zase stanovisko, ale to je úplne normálne, lebo takéto stanoviská prezentovali povedzme aj poslanci, ktorí sú v jednom spoločnom klube SDK. Na niektoré vecné otázky mali z vecnej stránky niektorí iný názor.

V tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za spoluprácu a chcem vyjadriť presvedčenie, že tento zákon schválime, postúpime do tretieho čítania a potom aj schválime.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca si žiada vyjadriť sa k rozprave.

Poslanec P. Ošváth:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som sa stručne na záver vyjadril k diskusii k predmetnej novele zákona. Táto novela vyvolala v našej spoločnosti aj v politických kruhoch veľa polemík. Treba uznať skutočnosť, že súčasne platný zákon stanovuje najdlhšiu povinnosť civilnej služby v Európe, to znamená dvojnásobok. Takýto zákon v Európe nemá žiadna krajina. Už pán poslanec Šimko vo svojom vystúpení vlastne vymenoval, ako je to v ostatných krajinách v Európe. Skutočne sme v tomto smere na chvoste a ja nevidím opodstatnenosť, aby tento stav zotrvával. Preto považujem návrh skupiny navrhovateľov za opodstatnený. Je možné diskutovať alebo polemizovať o tom, ktorý z pozmeňujúcich návrhov, ktorý bol predložený, je skutočne najobjektívnejší a najopodstatnejší.

Otázkou je, ako to uviedli niektorí diskutujúci vo svojich vystúpeniach, či sa dá posudzovať spravodlivosť a objektívnosť dĺžky civilnej služby. Mnohí argumentujú tým, že svedomie brancov sa predsa nedá merať stanovovaním dĺžky civilnej služby či skutočnosťou, že civilná služba nemôže byť trestom za odopretie základnej vojenskej služby z dôvodov svedomia. Ja by som si znovu dovolil zopakovať jeden číselný údaj, ktorý veľmi výrečne hovorí o tejto skutočnosti, a síce, že v roku 1995, to znamená v čase, keď bol zmenený zákon a civilná služba z jedenapolnásobku bola zvýšená na dvojnásobok, bolo 24 369 brancov, ktorí žiadali o civilnú službu, ale na budúci, na ďalší rok, keď sa o polovicu skrátila táto civilná služba, klesli títo žiadatelia na 13 954. To znamená takmer o polovicu, presne tak ako o polovicu bola skrátená civilná služba.

Ak by som teda subjektívnym spôsobom chcel hodnotiť tento číselný fakt, mohol by som si dovoliť hádam povedať, že svedomie niektorých alebo časti brancov je priamo úmerné dĺžke civilnej služby. Pri zohľadnení potrieb obranyschopnosti štátu, a to aj pri zavedení profesionálnej armády, pretože aj tá musí mať svoje mobilizačné zálohy, a možného zneužívania inštitútu civilnej služby na špekulatívne zámery niektorých brancov sa mi javí ako najprimeranejší návrh pána poslanca Palka, ktorý je identický so stanoviskom ministerstva obrany, aby civilná služba bola jedenapolnásobkom základnej vojenskej služby.

Tu by som zároveň chcel vyjadriť svoje negatívne stanovisko k pozmeňujúcemu poslaneckému návrhu, ktorý navrhol, aby dĺžka civilnej služby bola rovnaká ako dĺžka základnej vojenskej služby - to bol návrh pána poslanca Langoša, teda jedna ku jednej. Ja ho považujem za diskriminačný voči tým vojakom, ktorí nastupujú na základnú vojenskú službu, pretože títo potom ešte vykonávajú 12-týždňové vojenské cvičenie a vlastne vykonávajú tú službu dlhšie ako žiadatelia o civilnú službu. Takže vlastne týmto spôsobom by sme sa dostali do polohy, že by boli diskriminovaní tí, ktorí sú ochotní, ako to niektorí povedali, brániť svoju vlasť. A preto skutočne tento návrh neodporúčam prijať. Mohli by vzniknúť z toho značné problémy pri povolávaní brancov do armády.

Návrh pána poslanca Palka, tak ako to vyjadril vo svojom vystúpení, súvisí aj s integračnými ambíciami Slovenska do bezpečnostných štruktúr v Európe. Ak ich chceme totiž naplniť, nemôžeme byť len pasívnymi konzumentmi európskej bezpečnosti, ale jej aktívnymi spolutvorcami a podľa toho musí vyzerať aj náš prístup k budovaniu armády a stanovenie dĺžky civilnej služby, ako aj podmienok výkonu civilnej služby s tým úzko súvisí. Preto vás prosím o dôkladné zváženie vášho rozhodnutia pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k predmetnému návrhu novely zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, na návrh alebo na požiadanie pána spravodajcu a pána navrhovateľa, ako aj pána ministra obrany vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Budeme pokračovať hlasovaním o 17.50 hodine. Prosil by som dovtedy, aby páni spravodajca, navrhovateľ a zástupcovia ministerstva obrany zosúladili svoje stanoviská a mohli by sme pristúpiť k hlasovaniu.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe. Prosil by som pána spoločného spravodajcu, pána navrhovateľa, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcu, aby pán spravodajca uviedol jednotlivé návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave pri prerokúvaní návrhu zákona.

Prosím vás, aby sme sa prezentovali. Zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále, či sme schopní prijímať uznesenia a hlasovať. Prezentujeme sa, páni poslanci.

Prezentovalo sa 74 poslancov.

Prichádzajú ďalší. Prosil by som pána spravodajcu pána poslanca Ošvátha.

Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, by som dal procedurálny návrh k programu 28. schôdze Národnej rady. Schválili sme si, že body 45 až 48 prerokujeme vo štvrtok 23. marca. Keďže sme veľmi racionálne pristúpili k prerokúvaniu jednotlivých bodov programu, časovo sme sa dostali skôr, ako sme si odsúhlasili prerokúvanie uvedených bodov, dal by som hlasovať, že po hlasovaní o návrhu zákona o civilnej službe, ako aj po odhlasovaní jednotlivých návrhov, ktoré sme prerokovali v piatok v minulý týždeň, by sme pristúpili hneď k prerokúvaniu bodov, ktorých navrhovateľom a predkladateľom je minister zahraničných vecí pán Kukan. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas snemovne alebo treba hlasovať. Netreba hlasovať.

Panie poslankyne, páni poslanci, v priebehu odpoludňajšieho rokovania ste dostali tlač číslo 558 a 559, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Všeobecne dospeli právni experti k názoru, že uvedený návrh vlády spĺňa predpoklady na skrátené legislatívne konanie. Keďže neprijatím tohto návrhu vlády hrozia značné hospodárske a ekonomické škody, ktoré by mohli z titulu neprijatia tohto návrhu vzniknúť, dávam preto návrh, aby program 28. schôdze Národnej rady bol rozšírený o body programu, tlač 558, vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch, ako aj tlač 559, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. V mene štyroch poslaneckých klubov predkladám tento návrh.

Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu.

Prezentovalo sa 74 poslancov.

Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili.

Pán poslanec Moric má návrh.

Poslanec V. Moric:

Pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som konštatoval, že škody nebudú spôsobené prijatím tohto zákona, ale škody môžu byť spôsobené takýmto urýchleným a nezdôvodneným prijímaním takýchto zákonov. To po prvé. A po druhé, škody môžu byť spôsobené a sú spôsobené nekompetentným rozhodovaním niektorých ministrov. Prosím vás pekne, žiadam vás, aby sme tento návrh prerokovali v normálnom legislatívnom konaní a nezrýchľujme zbytočne prijímanie zákonov ani beh dejín Slovenska. Chcel by som poprosiť, pán predseda, vy ste tvrdili, že v novom roku už budeme zákony prerokúvať normálnym postupom. Keby ste toto slovo dodržali. Nie je odôvodnené zrýchlené prerokúvanie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Mám procedurálny návrh, aby sme požiadali pracovníkov úradu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vybrali zo záznamov vyjadrenia predsedu Národnej rady pána Migaša, kde poslancom prisľúbil, že bude striktne dodržiavať a žiadať od vlády, aby dávala návrhy zákonov v riadnom konaní.

Ďalej prosím, aby vybrali z tlače aj všetky jeho vyhlásenia, kde povedal, že neustúpi tlakom vlády, ktorá nepracuje systematicky v legislatíve a potom skráteným legislatívnym konaním dáva závažné návrhy bez splnenia zákonných podmienok.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

O vystúpenie požiadal pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

nevidím dôvod, aby sme robili záznamy alebo čítali záznamy z mojich vystúpení či už tu v Národnej rade alebo mimo Národnej rady, kde som povedal, že je potrebné zmeniť prax, pokiaľ ide o skrátené legislatívne konania, pretože v predošlom období to nebolo vždy využité tak, aby sa napĺňal § 89. Áno, za tým si stojím a otvorene tu pred touto snemovňou aj pred občanmi Slovenskej republiky tak otvorene hovorím a som pripravený jednoducho minimalizovať skrátené legislatívne konania. Ale pokiaľ ide o novelizáciu zákona o dlhopisoch, je taká situácia, že musíme urobiť emisie eurobondov, ide o 500 miliónov euro, čiže ide o sumu asi 20 miliárd Sk. V danom prípade, ak to neurobíme, ak tento zákon nevyjde v Zbierke zákonov do dvoch týždňov, jednoducho pre túto republiku budú veľké národohospodárske škody. Nikdy som nebol tak presvedčený, že práve teraz je potrebné v súlade s § 89 prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní novelu tohto zákona, aby sme neutrpeli veľké národohospodárske škody.

Preto by som sa chcel na vás obrátiť, v danom prípade neberme to ako opozičný alebo koaličný zápas, alebo zápas o tom, či predseda Národnej rady dodržiava svoje slovo, riaďme sa rozumom a konkrétnou situáciou, keď treba urobiť emisiu eurobondov. Ide, opakujem, o sumu 500 miliónov euro, čiže 20 miliárd Sk. Ak to dvoch týždňov nevyjde v Zbierke zákonov, môžeme prísť o túto sumu. Čiže toto je môj dôvod, prečo som súhlasil s tým, aby tento bod programu bol doplnený do rokovania 28. schôdze, aby sme pozitívne o ňom rozhodli. Ide fakticky o veľmi minimálnu novelu, neviďme v tom nič zlé, riaďme sa racionálnym prístupom o tom, že je to potrebné jednoducho v tejto etape vykonať. Prosil by som o podporu v tomto smere.

Ďakujem.