Piaty deň rokovania
28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. marca 2000
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram piaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: Baco, Hort, Kujan, Petrák a Šlachta. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady pani Belohorská.
V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 477 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 477a.
Za skupinu poslancov návrh zákona prednesie pán poslanec Ištván.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Ištván:
Vážené dámy,
vážení páni,
skupina jedenástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vám predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 477). Ako som povedal už vo svojom úvodnom slove pred prvým čítaním, reagujeme tak na verejnú objednávku, ktorá bola v spoločnosti už niekoľko rokov. K nášmu návrhu sa niekoľko mesiacov vyjadrovala široká verejnosť. Mladá demokratická ľavica zorganizovala na podporu návrhu pohľadnicovú kampaň, návrh novely podporili organizácie Občianske oko, Študentská rada vysokých škôl, Európska asociácia študentov práva, Amnesty International alebo Občianskodemokratická mládež. V mojej pošte som zaznamenal okolo 150 ohlasov, absolútna väčšina z nich bola v prospech novely. Podobné ohlasy som zaznamenal aj asi na troch desiatkach besied, ktoré som za ostatné mesiace absolvoval. Najčastejšie pripomienky boli vznášané k okruhu zamestnávateľských organizácií, kde bude možné civilnú službu vykonávať.
Druhou najdiskutovanejšou otázkou boli lehoty, kedy je možné podať vyhlásenie o odopretí výkonu vojenskej služby.
Dovoľte mi krátko ešte predtým, ako sa začne vlastne rozprava, aby som stručne zareagoval na ustanovenia alebo návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Za predkladateľov musím konštatovať, že súhlasíme s absolútnou väčšinou z týchto 42 bodov, je tu diskutabilných iba päť bodov, ale z toho sa vyjadrím len k dvom, a to k bodom 9 a 10 a k bodu 42.
Čo sa týka bodov 9 a 10 dĺžky civilnej služby, myslíme si ako skupina predkladateľov, že by bolo dobré dĺžku civilnej služby ponechať zhruba v návrhu, ktorý je v našom pôvodnom návrhu, ktorý je zhruba základná vojenská služba plus tri mesiace. V tejto súvislosti treba povedať, že skupina predkladateľov túto otázku konzultovala s odborníkmi a v branno-bezpečnostnom výbore sme prezentovali náš pozmeňujúci návrh, ktorý zlepšuje možnosti výpočtu dĺžky civilnej služby na koeficient 1,3 a tento bude prednesený aj dnes v rozprave.
Súčasne sme diskutovali aj otázku účinnosti tohto zákona z jednej strany, aby boli okresné vojenské správy pripravené v podstate spracovať všetky údaje, ktoré vyplynú z prijatia tohto zákona o civilnej službe, a súčasne zabezpečiť plynulosť prechodu na režim tohto zákona. A preto sa nám zdá ako rozumné a tiež bude prednesený pozmeňujúci návrh, ako ste našli aj v tlači na stole, aby účinnosť nebola 1. júla, ale až 1. augusta.
Toľko z mojej strany v úvodnom slove, teším sa na vecnú a bohatú diskusiu a som presvedčený, že dnes schválime zákon o civilnej službe a o to vás chcem poprosiť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 477), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní uvedeného návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 494 zo dňa 9. decembra 1999 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Nebudem ich čítať, pretože tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte všetci k dispozícii v laviciach a gestorský výbor odporúča Národnej rade:
a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,
b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Prosím vás pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili za poslanecké kluby pán poslanec Sitek, ten vystúpi ako prvý, ďalej písomne sa prihlásili pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Szabó, páni poslanci Tuchyňa, Gajdoš, Langoš, Zajac a Nagy.
Nech sa páči, ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Sitek. Po ňom pán poslanec Ján Šimko.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
najprv sa vyjadrím k návrhu zákona číslo 207/1995 Z. z. prijatému za našej vlády, ktorý v podstate reagoval na tú situáciu, ktorá vtedy vznikla.
Tento zákon číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe výrazne zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil postup pri podávaní vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby a umožnil výkon civilnej služby vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky, zvýrazňujem vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky s využitím vzdelania a schopností občanov vykonávajúcich civilnú službu vo všetkých pracovných činnostiach.
Zákon odstránil zvýhodňovanie a v podstate postavil vojenskú civilnú službu vzhľadom na podmienky výkonu na rovnakú úroveň. Zároveň zakotvil povinnosť vojenských správ povolávať občanov na výkon civilnej služby prednostne k zamestnávateľom štátu, obcí a zariadení Armády Slovenskej republiky.
Čiže vlastne sme reagovali na tú situáciu, že tento zákon, ktorý bol predtým prijatý, vlastne využívalo veľa mladých ľudí na špekulatívne dôvody a vlastne ústava, ktorá definuje v článku 25, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho vedomím, s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, vlastne bola zneužívaná.
Tento zákon, myslím si, jednoznačne reagoval na tú situáciu, o čom svedčí aj niekoľko čísiel, keď výrazným podielom niekoľko desiatok tisíc čakateľov na civilnú službu výrazne poklesol, dá sa povedať, o 50 percent. Tento zákon vlastne, ktorý dnes platí, reagoval na tú situáciu, čiže vlastne filozofia, aby to mladí ľudia využívali z hľadiska ústavy, ešte, myslím si, dlho potrvá podľa môjho osobného názoru, tak ešte možno i dve generácie potrvá, aby sa vlastne využívala ústava a nevyužívali civilnú službu na špekulatívne dôvody.
Ale prečo taká situácia dnes vznikla. Minister obrany Slovenskej republiky v decembri roku 1998 po nastúpení už vtedy reagoval na situáciu a hovoril, že bude prijatý nový zákon. Najprv, že bude skrátená základná vojenská služba, a potom na to, že bude skrátená civilná služba.
Dodnes v podstate toto nie je predložené, a pritom legislatívny plán úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 hovorí, že takýto zákon už v máji roku 1995 mal byť predložený a prijatý Národnou radou. Okrem toho aj zákony, ako ústavný zákon o bezpečnosti Slovenskej republiky, návrh zákona o ozbrojených silách a návrh zákona o obrane, toto všetko malo byť predložené v roku 1999, lebo myslím si, že všetko so všetkým súvisí.
V roku 2000 mal byť predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351, to je branný zákon. A tu chcem poukázať, vlastne čo sa stane, keď bude civilná služba výraznou mierou znížená, keď dnes vlastne nie je znížená základná vojenská služba, tak ako to je v programovom vyhlásení vlády, a tak ako to viackrát hovorili vrcholní predstavitelia v rezorte obrany.
Myslím si, že dnes sa vlastne nejakým spôsobom obchoduje s dĺžkou civilnej služby. Ale myslím si, že treba sa opýtať, či nie je civilná služba zneužívaná najmä na to, aby sa mladý muž vyhol základnej vojenskej službe.
Tu by som chcel zvýrazniť to, že nezodpovedné plnenie úloh zo strany ministerstva obrany, tak ako som už povedal, že si neplnilo tie plány, legislatívny plán úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999, vyvolalo v širokej verejnosti opodstatnenú diskusiu o riešení samého problému. Inštitút civilnej služby bol zavedený v súlade s ústavou pre tých, pre ktorých je služba v armáde v rozpore s ich svedomím alebo s náboženským vyznaním, tak ako hovorí článok 25 Ústavy Slovenskej republiky. Som presvedčený, že veľa mladých ľudí považuje absolvovať základnú vojenskú službu za vec cti. Tak ako to v tom istom článku ústava zakotvuje a minimálne za splnenie svojej vlasteneckej povinnosti.
Treba pripraviť, podľa mňa, solídny zákon podľa článku 18 ústavy tak, aby vlastne definoval tie podmienky, čo vlastne očakáva štát od občanov, ktorým stanovuje zákon povinnosť vojenskej služby, akým prínosom má byť výkon civilnej služby pre štát a ktorý rezort má znášať náklady spojené s výkonom služby. Lebo myslím si, že v tej dôvodovej správe, kde sa hovorí, že 8 795 občanov čaká dnes na výkon služby a predkladatelia hovoria, že táto novela to vyrieši, tak sú na veľkom a veľkom omyle. Lebo nie je tu štruktúra týchto čakateľov. A keď sa pozrieme vlastne, aká je štruktúra, sú to predovšetkým tí ľudia, ktorí, keď bol zavedený inštitút civilnej služby, vykonávali základnú vojenskú službu, dali vyhlásenie a boli prepustení a dnes čakajú na výkon civilnej služby. Keď to zoberieme, tak je to mesiac, dva mesiace a možno niekoľko dní. Čiže to je podstatná zložka. Ďalšia zložka je tá, kde zamestnávateľská organizácia nevie refundovať 14 dní podľa Zákonníka práce, ktorých povolá na civilnú službu. Lebo každá organizácia musí refundovať, či už je to ministerstvo obrany na základe základnej vojenskej služby alebo inštitúcia, 14 dní musí uhradiť odvedencovi z platu, či už vykonáva základnú vojenskú službu alebo civilnú službu. To znamená, že zamestnávatelia nechcú preto povolávať do zamestnávateľských, lebo nemajú na to finančné prostriedky.
A, samozrejme, ďalšia zložka je aj tá, keď príde povolávací rozkaz na civilnú službu, tak v podstate majú PN a vlastne odmietajú sa zúčastňovať. Čiže je minimálny počet ľudí z týchto 8 795, ktorí dnes čakajú na civilnú službu, ktorí chcú vykonávať civilnú službu. Jednoznačne je dokázané, že medzi touto zložkou sú tí, ktorí nechcú vykonávať civilnú službu a ani po prijatí novely, tak ako je predkladaná, či už bude násobok 1:1 alebo k 1,5 alebo 1,3, títo absolútne nemajú záujem vykonávať civilnú službu.
Čo sa týka samotného zákona. Samotný zákon nie je dobrý, o čom svedčí niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov. Dokonca aj samotný názov zákona sa zmenil a tu sa treba opýtať, či náhodou nebol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, lebo návrh zákona bol predložený ešte pred zmenou rokovacieho poriadku a vlastne návrh zákona je úplne v inom znení, tak ako ho predkladajú predkladatelia.
Čo by som chcel zvýrazniť, že návrh zákona vôbec nereaguje na súčasnú situáciu v rezorte obrany. A či už pán poslanec Langoš hovorí v dnešných novinách alebo iní, nesúhlasil by som s nimi, lebo vlastne dnes je akútny nedostatok odvedencov do armády.
Tak ako bolo v minulosti, že bol prebytok, dnes vlastne sú povolávaní do armády aj tí, čo nespĺňajú zdravotnú klasifikáciu. Mám presné údaje, ako ide populácia, keď ročník 1980 sa narodilo 46 898 mladých ľudí, tak v roku 1992 sa narodilo 36 133 mladých mužov. To znamená, že populácia radikálne klesá. Je to o 10 tisíc menej za 12 rokov, a keď zoberiem zdravotnú klasifikáciu, ktorá je podmienkou na absolvovanie základnej vojenskej služby, tak iba 66 percent populácie ročníka 1992 je zdravá. Keď zoberiem, že v ročníku narodenia 1980 bolo v celkovej zdravotnej klasifikácii či už A a B, ktorí sú povolaní na základnú vojenskú službu, 74 percent, tak dnes je to už iba 66 percent.
Keby som zhodnotil dnešný stav, tak je 24 209 mladých ľudí, ktorí sú zdravotne schopní na výkon základnej vojenskej služby. Čiže dnes je úplne iná situácia v Armáde Slovenskej republiky, je akútny nedostatok odvedencov podľa požiadaviek útvaru už dnes. Tak ako to bolo pred dvoma rokmi, že bol veľký prebytok z hľadiska finančných prostriedkov, že nemohli absolvovať základnú vojenskú službu, dnes je práve naopak. Dnes je nedostatok brancov. A keď bude tento zákon prijatý v takej podobe, v akej je, tak vlastne ešte absolútne znevýhodní, znevýhodní tých, ktorí chcú ísť na základnú vojenskú službu. To je jedna vec. Ale druhá vec, že bude absolútne nedostatok ľudí a bude ohrozené v podstate doplňovanie ozbrojených síl.
Treba si to uvedomiť, čo to vlastne pre samotné mobilizačné doplnenie záloh, ktoré treba doplniť prijatím novely zákona o civilnej službe, znamená. Ja si myslím, že to absolútne bude priamo paralyzovať už teraz nežiaduci stav. Treba sa nad týmto zamyslieť. Lebo hovorím ešte raz. Mám presné údaje, že napríklad už dnes je nedostatok vodičov. Dnes v podstate povolávajú takých ľudí, ktorým vlastne zaniká o niekoľko rokov výkon základnej vojenskej služby. Čiže vlastne týmto prijatím novely zákona sa tento stav jednoznačne znefunkční, bude priamo ohrozené doplňovanie ozbrojených síl a, samozrejme, ďalšie veci, ktoré z tohto vyplývajú.
Čo sa týka samotného zákona, tak je zaujímavé, že tento zákon, keby som ho porovnával s branným zákonom, absolútne nerieši brannú povinnosť. Páni, veď sa nad tým treba zamyslieť. A ak podľa branného zákona číslo 351 je vojak na základnej vojenskej služby povinný do 60. roku plniť brannú povinnosť, to znamená, že v prípade brannej pohotovosti štátu sa musí zúčastňovať, a ten kto odmietne základnú vojenskú službu a vykoná civilnú službu, tak podľa tohto zákona je vlastne absolútne vyňatý z brannej povinnosti a v podstate ho nemôže nikto povolať.
Myslím si, že v prípade brannej pohotovosti je niekoľko činností, ktoré treba vykonávať. Mám predovšetkým na mysli obslužné činnosti. To znamená, že tento návrh zákona, ktorý je takto predložený, absolútne nereaguje na daný stav v Armáde Slovenskej republiky. Je to vytrhnuté z kontextu. Tak ako som už povedal v úvode, má byť branný zákon, ktorý v súlade s programovým vyhlásením vlády má znížiť základnú vojenskú službu a potom nadväzovať zákon o civilnej službe.
Ja si myslím, že som povedal dosť argumentov na to, aby ste sa potom pri hlasovaní nad tým zamysleli, lebo nechcem byť v role okresných vojenských správ a v role veliteľov útvarov, ktoré budú riešiť tie veci z hľadiska nedostatku brancov. Na základe týchto argumentov klub za Slovenskú národnú stranu nepodporí tento návrh novely zákona o civilnej službe.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Šimko a po ňom pani poslankyňa Szabó.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
dámy a páni poslanci,
vážená snemovňa,
na tom, že zákon o civilnej službe je spoločensky i ekonomicky žiaduce zmeniť, sa určite všetci zhodneme. Slovensko má vari najdlhšiu civilnú službu - až 24 mesiacov, teda dvojnásobok dĺžky povinnej základnej vojenskej služby. V iných krajinách je to maximálne 1,5-násobok. Napríklad v Českej republike, Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku a v iných, ako je Dánsko, Taliansko, prípadne Švédsko, je pomer 1:1, teda tak, ako navrhuje skupina poslancov v novele zákona. Uvediem ďalšie štáty, len aby sme si uvedomili, ako dlho trvá základná povinná vojenská služba a dĺžka civilnej služby. Takže v Dánsku je to 9 mesiacov základná vojenská služba, 9 mesiacov civilka, v Taliansku 10 vojenská, 10 civilka, vo Švédsku 7,5 mesiacov vojenská, 7,5 mesiacov civilka, vo Fínsku pomer 8 mesiacov a 13 mesiacov, v Nemecku 10 mesiacov a 13 mesiacov a tak ďalej, až sa dostaneme k štátom, ako je Česko, Poľsko a Slovensko, kde máme rovnakú dĺžku povinnej základnej vojenskej služby, a to 12 mesiacov, ale už civilka je rôzna, v Česku 18 mesiacov, v Poľsku 18 mesiacov a na Slovensku 24 mesiacov.
V súčasnosti platný právny stav na Slovensku teda pôsobí dojmom trestu tým chlapcom, ktorí sa z dôvodu svedomia alebo náboženského cítenia rozhodli pre civilnú službu. Nejdete na riadnu vojnu, tak si pobudnite na civilke dvakrát tak dlho.
Skupina poslancov, ktorá návrh na skrátenie civilnej služby predkladá, je toho názoru, že civilná služba nemôže byť trest. S tým môžeme súhlasiť. Gestorský výbor odporučil schváliť dĺžku civilnej služby v rovnakom časovom úseku ako povinnej základnej vojenskej služby, teda pomer 1:1. Buďme však realisti. Mnohí mladí ľudia považujú čas v základnej vojenskej službe za stratený, preto môžeme očakávať, že ak by prešiel návrh na pomer 1:1, neúmerne stúpne počet záujemcov o civilnú službu. Kto bude vykonávať riadnu základnú povinnú vojenskú službu? Iba tí, ktorí chcú pracovať v povolaniach, kde sa vyžaduje absolvovanie základnej povinnej vojenskej služby, teda budúci colníci, napríklad policajti. Možno to pre zmenu oni budú chápať ako nespravodlivosť, že slúžia v náročnejších a prísnejších podmienkach a rovnako dlho ako civilkári.
Preto podávam pozmeňujúci návrh - upraviť text návrhu skupiny poslancov § 1 ods. 4 takto: "Trvanie výkonu civilnej služby je 1,3-násobku trvania povinnej základnej vojenskej služby alebo jej nevykonanej časti zaokrúhlene na celé dni nadol." Tento pozmeňujúci návrh máte, dámy a páni poslanci, na svojich stolíkoch s tým, že spresňujem, že medzi slovami "trvania povinnej vojenskej služby", ako je uvedené v písomnom texte, treba zaradiť pojem "trvania povinnej základnej vojenskej služby".
Takáto dikcia pružne umožní meniť dĺžku civilnej služby vzhľadom na zámer skracovať vojenskú základnú službu bez ďalšej novely tohto zákona. Koeficient 1,3 naplní aj požiadavky odporúčania Výboru ministrov Rady Európy číslo R/89/8, ako aj požiadavky rezolúcie Európskeho parlamentu číslo A30025 z roku 1992, ktoré požadujú rovnosť povinnej vojenskej služby a alternatívnej služby. Takéto riešenie zabezpečí naplnenie Ústavy Slovenskej republiky, to, čo tu už bolo povedané, v článku 12, ľudia sú slobodní a rovní. Branný zákon v § 19 stanovuje dĺžku základnej vojenskej služby 12 mesiacov a v § 26 ods. 2 stanovuje povinnosť 12 týždňov zdokonaľovacej služby pre vojakov a poddôstojníkov v zálohe. Stanovovanie navrhovaného koeficientu 1,3 zabezpečí približne rovnakú dĺžku povinnej a civilnej služby.
Verím, dámy a páni poslanci, že tento návrh podporíte.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sitek. Nech sa páči. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán Šimko sa spýtal, kto bude chodiť na základnú vojenskú službu, keď sa zmení koeficient. Tak ja sa ho tiež spýtam, prečo sa podpísal potom na tú novelu, lebo ústava jasne hovorí v článku 25, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Bol som na návšteve v Poľskej republike s pánom predsedom Palkom, kde vlastne zasadá nižšia skupina - komisia a posudzuje, či to vyhlásenie má vypovedaciu hodnosť, to znamená, či to je v záujme ústavy z hľadiska vyznania a vierovyznania. Dnes príde na okresnú vojenskú správu a napíše z hľadiska vyznania, vierovyznania.
Čiže to je jednoznačné, tá špekulácia, ktorá bola pred rokom 1995, sa znova objaví a potom sa pána poslanca Šimka ja spýtam, ako budú zabezpečené útvary a zariadenia z hľadiska potrieb armády, lebo touto novelou sa absolútne nerieši ten stav, ktorý je. Myslím si, že mala byť prijatá novela branného zákona o skrátení základnej vojenskej služby a potom následne byť prijatá novela o civilnej službe.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Oľga Szabó.
Poslankyňa O. Szabó:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľujem si upriamiť vašu ctenú pozornosť na fakt, že Ústava Slovenskej republiky v kapitole Základné ľudské práva a slobody v článku 25 uvádza, že obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Pritom nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti upravil zákon číslo 18/1992 Zb. o civilnej službe, ktorý nahradil v roku 1995 zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. Nový zákon zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil postup pri podávaní vyhlásenia o odopretí výkonu vojenskej služby, zároveň zakotvil povinnosť vojenských správ povolávať občanov na výkon civilnej služby prednostne k zamestnávateľom štátu, obcí a armády. Uplynutím času sa však zmenila aj právna úprava v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ukázalo sa aj to, že zákon o civilnej službe z roku 1995 neadekvátne stanovil dĺžku trvania civilnej služby na dvojnásobok trvania základnej alebo náhradnej služby.
Uvedené nedostatky mieni odstrániť poslanecký návrh tým, že upravuje dĺžku trvania civilnej služby tak, aby nemala trestajúci charakter. Umožní výkon civilnej služby aj u ďalších zamestnávateľov, zosúladí ustanovenie zákona o civilnej službe s ustanoveniami branného zákona. Nemenej dôležitým cieľom je aj to, že zo zákonom taxatívne vymenovaných humánnych dôvodov umožní skrátenie civilnej služby alebo odpustenie jej zvyšku. Pre vašu informáciu uvádzam, že podľa branného zákona základná služba trvá 12 mesiacov, náhradná 5 mesiacov a zdokonaľovacia služba 12, respektíve 16 týždňov. Podľa poslaneckého návrhu trvanie výkonu civilnej služby je 1,3-násobkom trvania povinnej základnej vojenskej služby ako jej nevykonanej časti zaokrúhlene na celé nadol.
Ako členka výboru pre obranu a bezpečnosť odporúčam vziať túto verziu vzhľadom na to, že v niektorých štátoch Európskej únie je obdobie civilnej služby 1,5-násobkom základnej služby. V iných štátoch však trvá civilná služba rovnako ako základná. Keby sme prijali predkladaný návrh, civilná služba by bola približne taká dlhá ako súčet základnej a zdokonaľovacej služby. Dúfam, že 1,3-násobok je priemerná a pre väčšinu prijateľná dĺžka trvania civilnej služby.
Podľa predkladaného návrhu civilná služba by mala aj naďalej patriť do pôsobnosti ministerstva obrany, hoci v spoločnosti sú úvahy aj o tom, že by bolo správnejšie ju zaradiť do kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Som si vedomá toho, že novela zákona nemôže naraz vyriešiť všetky otvorené otázky. Konštatujem, že uvedený návrh odstráni najzávažnejšie nedostatky platnej právnej úpravy, preto si dovoľujem vysloviť podporné stanovisko.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Pán poslanec Slota a pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ja by som, pani poslankyňa, len chcel pripomenúť, že pred článkom 25 je v ústave ešte článok 18, kde sa hovorí, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútenú službu. Ale, samozrejme, je tam aj výnimka, kde sa hovorí, že ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby. Ja by som chcel zdôrazniť, že to, čo sa tu predkladá ako novela, to je vyložená špekulácia. To nie je novela, to je hlúposť entého rangu, tak ako prijímame v poslednom čase veľa takýchto noviel a zákonov. A keď my chceme dehonestovať vojenskú službu na takú úroveň, vojenská služba by mala byť pre každého mladého chlapca Slováka cťou. A my ju dehonestujeme na úroveň ja neviem upratovača alebo ja neviem na akú úroveň, aby som zasa nepovedal nejakú vulgárnosť, pretože toto by bolo potrebné označiť skutočne vulgárnymi slovami. Chcem zdôrazniť, že takýto zákon nijaký poriadny Slovák by nemal v žiadnom prípade podporiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ja mám dve pripomienky k pani kolegyni. Po prvé, keď bola prijatá novela zákona z roku 1995, tak každý hovoril, predovšetkým ľavicovo orientovaní politici, že to je proti ľudským právam, aby bol výkon civilnej služby pod gesciou ministerstva obrany. A div sa, svete, predkladajú to väčšinou poslanci za SDĽ a znova je to v gescii ministerstva obrany. Čiže či to nie je proti ľudským právam, čo ste v podstate v minulosti hovorili.
A ešte druhá pripomienka k pani kolegyni, či to vedomie a svedomie sa stratilo, že keď sa zvýšila dĺžka civilnej služby, myslím si a som presvedčený, že na základe vedomia a svedomia tí, ktorí nemajú záujem byť so zbraňou v ruke, a náboženského vyznania, tak tým je to jedno, či civilná služba bude tri roky. Oni nepôjdu na tú základnú vojenskú službu. Čiže ja som zvedavý, kto stratí to vedomie a svedomie a náboženské vyznanie, keď sa civilná služba skráti a potom pôjde na civilnú službu na základe článku 25 ústavy. To by sa zišlo pozrieť. Ešte raz vám hovorím, vážte slová, čo hovoríte, a zoberte si vojenských expertov, ktorí čakajú na to, aký právny chaos nastane v armáde a v doplňovaní ozbrojených síl podľa požiadaviek útvarov jednotlivých zariadení Armády Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Tuchyňa. Po ňom pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
podávam pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny článku 2 s týmto textom: Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. 8. 2000. Odôvodnenie: Pôvodný termín "účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov" i návrh v spoločnej správe výborov Národnej rady, ale i návrh vlády 1. 7. 2000 je možné spojiť s pravidelným nástupným termínom odvedencov, teda 1. 7. A takýto termín, spoločný termín, by mohol spôsobiť mnoho organizačných problémov, rôznych mylných výkladov a pochopení tých, ktorých sa zákon dotýka. Termín účinnosti 1. 8. by týmto problémom predišiel. Súčasne odporúčam hlasovať o bode číslo 42 spoločnej správy výborov Národnej rady (tlač číslo 477a) samostatne.
Niekoľko slov k novele zákona. Je skutočnosťou, že dĺžka civilnej služby v Slovenskej republike je v Európe najdlhšia. Len pre prehľad nebudem opakovať to, čo tu povedal pán poslanec Šimko, ale v podstate jedenásť krajín má totožných alebo má profesionálnu armádu. Tri krajiny majú dlhšiu službu o tri mesiace, dve krajiny o štyri mesiace a päť krajín o šesť mesiacov. Teda ide o to, či sa my novelou zákona priblížime k európskemu štandardu alebo sa budeme od európskeho štandardu vzďaľovať. Myslím si, že pozmeňujúci návrh koeficientom 1,3 nás zaradí medzi určitý priemer v Európe. Tým jednoducho naplníme i požiadavky Výboru ministrov Rady Európy, Rezolúciu Európskeho parlamentu požadujúcu určitú rovnosť. Ak si osvojíme inú krajnosť, musíme sa teda pýtať, či skutočne smerujeme tam, kam to všetkými dokumentmi deklarujeme.
Naša pomoc Armáde Slovenskej republiky nespočíva v stanovení dĺžky civilnej služby. Našou povinnosťou je pomôcť v reštrukturalizácii, výraznejšej modernizácii, v profesionalizácii, a tak ako tu už bolo inými citované, hlavne prijatím potrebných zákonov. A síce doplnením ústavy o potrebné opatrenia zabezpečujúce obranu štátu, či už je to ďalší zákon o národnej bezpečnosti, zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách, zákon o Rade obrany štátu alebo národnej bezpečnosti, alebo zákon o krízovom manažmente. Novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý umožní v armáde zabezpečiť národné obranné plánovanie, ale i z hľadiska integrácie sú to rôzne integračné zákony, ako zákon o otvorenom nebi, zákon o bezpečnostnom úrade, teda o previerkach, ale predovšetkým, vážené kolegyne a kolegovia, i v budúcnosti je to vydelenie dostatku finančných prostriedkov.
Niekoľko reakcií. Povolávanie za brannej pohotovosti štátu, áno, počítame, že v niektorom z pripravovaných zákonov či zákonom o obrane, prípadne v niektorých iných zákonoch skutočne zakotvíme povinnosť týchto ľudí, ktorí vykonajú civilnú službu, povolávať na pomocné práce i za brannej pohotovosti štátu, poviem to vulgárne, kopať zákopy, prípadne vykonávať rôzne zdravotnícke úkony a podobne.
Z hľadiska presnosti údajov, áno, doteraz čaká na výkon menších či väčších dĺžok zhruba 8 720 asi ľudí, ale chcem povedať iné číslo. Do roku 1995 požiadalo celkom o civilnú službu 24 369 občanov Slovenskej republiky. Ale v roku 1996 po prijatí tvrdšieho zákona to už bolo 13 954. V roku 1997 - 12 804, v roku 1998 - 13 540, v roku 1999 - 14 570 občanov. Teda ani výrazné zvýšenie neznamenalo pokles, ba naopak, znamenalo zvýšenie žiadateľov o civilnú službu.
Nemôžem celkom súhlasiť z hľadiska počtov a podobne, pretože mám údaje Štatistického úradu, o ktorých tu bola reč. Tie sú trochu odlišné. Napríklad v tomto roku, lebo máme devätnásťročných mužov zhruba 45 491, trvale neschopných je 4 048, dočasne neschopných je 6 650, čiže povinnosť vykonať vojenskú základnú alebo alternatívnu službu má 14 794 ľudí a k tomu ešte tých 6 650, ktorých je dočasne neschopných, ktorých schopnosť sa mení.
Takže prosím o pochopenie a podporu zmeny novely zákona a prípadne pozitívnych zmien, ktoré k tomuto zákonu smerujú.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gajdoš. A po ňom pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
neviem, či má význam hovoriť ešte v rozprave k návrhu tohto zákona. Musím vysloviť poľutovanie nad tým, že v poslednom čase sa parlament zaoberá účelovými politickými zákonmi, ktoré skôr majú zlepšovať volebné preferencie a prieskum verejnej mienky voči vládnej koalícii, než by prinášali racionálnu zmenu do života. Aj tento zákon je zákonom populistickým, v skutočnosti nič neriešiacim, naopak prinášajúcim obrovské problémy do štátnej správy. Prinášajúci obrovské problémy čo do otázky regrutačných zdrojov, ale i čo do otázky umiestňovania čakateľov na výkon civilnej služby.
Pokiaľ by sa k iniciatívnemu návrhu poslancov Národnej rady bolo rešpektovalo stanovisko vlády, pokiaľ by sa s týmto stanoviskom stotožnil gestorský výbor, bola by novela tohto zákona životaschopná a mohol by som sa aj ja, hádam aj poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko s ňou stotožniť. Ale v takom stave, v akom je a v akom v konečnej redakcii bude, pretože sú predkladané ďalšie a ďalšie pozmeňujúce návrhy, bude mať nulový efekt, skôr mínusový efekt než efekt pozitívny.
Ak sa neustále vraciame do minulosti, do roku 1995, keď bola prijatá novela zákona, ktorá sprísňovala podmienky na výkon civilnej služby, musím povedať, že sme to urobili z jedného prostého dôvodu. V tom čase rapídne narastal počet žiadateľov o civilnú službu. Až takým spôsobom, že sa to nedalo inak zvládnuť len účelovou novelou zákona, ktorá zdvojnásobila dĺžku výkonu civilnej služby oproti vojenskej službe.
Ak prijmeme v súčasnosti novelu, ktorá zrovnoprávňuje čo do časového hľadiska výkon civilnej služby a vojenskej služby, v momente nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa budú lavínovite šíriť žiadosti o výkon civilnej služby. Ako to chce štátna správa zvládnuť, keď nijak zvlášť v zákone neupravuje spôsob umiestňovania adeptov na civilnú službu? Stále je to len sféra štátnej služby v sociálnych a iných organizáciách, ktoré majú charakter nadačnej činnosti. Ja si myslím, že by bolo vhodné prijímať zákon o civilnej službe s komplexom zákonov o ozbrojených silách, teda aj branný zákon. Predkladať zároveň zmenu kompetenčného zákona, pretože aj týmto zákonom zostáva kompetencia na výkon civilnej služby v rezorte ministerstva obrany. Ak už teda chcem robiť poriadok, upratať si na vlastnom dvore, treba to robiť dôsledne, a nie účelovo populisticky.
Mohol by som predložiť aj ja novelu zákona, ktorou by sa niektoré paragrafy, ktoré sú podľa mňa účelové a chybné, zmenili, ale viem, že by som to robil zbytočne, pretože by takýto doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh neprešiel. Z toho titulu si počkám, ako budete hlasovať o predloženej novele zákona. Garantujem vám, že ak prejde v takej podobe, ako ju odporúčal gestorský výbor, že neuplynie veľa vody a budete predkladať do parlamentu účelovú novelu zákona, ktorou sa budete chcieť vyzuť z problémov, ktoré ste si takouto novelou zákona nadrobili.
Takže toto je moje stanovisko. Odporúčal by som poslancom a poslankyniam Národnej rady, aby skutočne pri schvaľovaní tohto zákona prevládal rozum, a nie populizmus a už vôbec nie emócie. Myslím si, že v snahe politicky sa zvýrazniť, mladí poslanci urobili tomuto štátu alebo urobia tomuto štátu, ak zákon v takejto verzii, v takejto podobe prejde, medvediu službu.
Ďakujem za pozornosť.