Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci, pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Delinga.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

ctená snemovňa,

dovoľte mi zaujať stanovisko k vládnemu návrhu zákona o hnojivách. Tento zákon je významný a dôležitý z viacerých aspektov. Je to poľnohospodárska výroba, potravinárstvo, zdravie človeka, životné prostredie, ochrana prírody, výroba priemyselných hnojív a podobne. Svoje stanovisko zaujmem z pohľadu obsahu rizikových prvkov v hnojivách a ich možných nepriaznivých účinkov jednak na prírodu ako takú, rastliny a zvieratá a rovnako aj na zdravotný stav obyvateľov. Práve cieľom tohto návrhu zákona je stanovenie zásad realizácie environmentálnej prevencie v oblasti výživy aj v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady Európy vo vzťahu k životnému prostrediu. Zreteľne sú stanovené kritériá na aplikáciu hnojív.

Návrh zákona túto vecnú podstatu zahŕňa v § 10 - Používanie hnojív, odsek 2 v znení, citujem: "Do hospodárskych hnojív nesmú byť vnášané rizikové prvky a rizikové látky, ktoré by mohli narušiť vývoj pestovaných rastlín alebo ohroziť potravinový reťazec, alebo znečistiť pôdu." Túto problematiku obsahuje aj tento prerokúvaný návrh zákona v § 11 - Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy, odsek 1 v znení, citujem: "Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy, jej pravidelné zisťovanie vybraných parametrov, jej chemických vlastností súvisiacich s pôdnou úrodnosťou a s jej znečisťovaním rizikovými prvkami a rizikovými látkami, cieľom ktorého je regulovať používanie hnojív tak, aby sa dosiahla alebo udržala trvalá produkčná schopnosť pôdy a vylúčilo sa jej znečisťovanie."

K uvedeným odsekom obidvoch paragrafov zaujmem spoločné stanovisko. Prirodzená úrodnosť pôdy je podmienená drobovitou štruktúrou, ktorá umožňuje vode ľahké vsakovanie do nižších vrstiev a počas sucha znovu jej výstup do najvyšších častí. To je jedna stránka veci. Ale bez humusu sa takáto štruktúra nevytvorí. Tým, že boli nahradené maštaľné hnojivá priemyselnými, ohrozili túto drobovitú štruktúru a navyše nepridala jej ani ťažká mechanizácia, ktorá pôdu ešte viac utláčala. Veľmi často sa stáva, alebo je to bežné, že dažďová voda, alebo aj teraz po roztopení snehu, ako to vidieť na našich poliach, voda nevsakuje a stojí aj niekoľko dní na povrchu rovnakých miest. Pri svahovitom teréne vidieť vodu stekať a odnášať so sebou v priemere asi jednu štvrtinu hnojív a pesticídov do potokov. Je pravda, že priemyselné hnojivá vracajú do pôdy tie látky, ktoré jej boli odobraté zberom úrody. Ale vždy majme na pamäti, že týmito hnojivami sa do pôdy dostávajú aj cudzorodé látky, ktoré sa predtým v nej nenachádzali.

V tejto súvislosti chcem upozorniť ctenú snemovňu ešte na jeden veľmi dôležitý fakt. Prevažná väčšina biocídov, t. j. insekticídov, herbicídov, rodenticídov alebo fungicídov, obsahuje tiež cudzorodé látky. V nadväznosti na to, čo som uviedla, veľmi som uvítala tento vládny návrh zákona o hnojivách s návrhom vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva o ustanovení požiadaviek na hnojivá. V tejto vyhláške sú pomenované rizikové prvky, ako je kadmium, olovo, ortuť, arzén, chróm a ďalšie v závislosti od skupiny hnojív. Ja osobne považujem za veľmi významné, že v tejto vyhláške sú stanovené aj limitované hodnoty týchto rizikových prvkov v jednotlivých skupinách hnojív, pestovateľských substrátoch, v pôdnych pomocných látkach a zároveň aj ich prípustné odchýlky.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva o agrochemickom skúšaní poľnohospodárskych pôd a zisťovanie pôdnych vlastností, lesných pozemkov, ktorý obsahuje princípy a metódy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd, ktoré sú uvedené v prílohe 3. Okrem iného sú v tejto vyhláške uvedené stanovenia rizikových prvkov, ale aj chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov, perzistentných orgánov chlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzydioxínov a tak ďalej. Ja toto považujem za významný pokrok a krokom ku kvalite nášho pôdohospodárstva. Aj to zdôvodním.

Vplyvom chemizácie nastali podstatné zmeny v pôdnej faune. Žiaľ, musím konštatovať, aj negatívne. Dnes nevidieť jarné záplavy chrústami, poklesol počet dážďoviek, ktoré majú významnú úlohu pri kyprení pôdy, a tým aj napomáhaní jej bakteriálnej činnosti. Znížili sa počty spevavého vtáctva, dravcov. Postupne takto môžem vymenúvať chrobákov, plazy, vtáctvo, cicavce, z ktorých mnohé druhy sú dnes chránené. Dnes už otvorene môžeme hovoriť o ochrane a zachovaní genetických zdrojov, fytogenofondu a genofondu živočíchov, ktoré sa počtom za niekoľko desiatok rokov veľkou mierou znížili pod tlakom priemyslu, pôdohospodárstva, ale aj dopravy a ďalších činností človeka. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že intenzívnym hnojením sa dosahuje vysoká úroda na našich poliach, ale vznikajú aj riziká pre negatívne ovplyvňovanie životného prostredia a samotného človeka, ktorý v tomto prostredí žije.

Neodborným hnojením, nevhodnou skladbou hnojív vo vzťahu k zloženiu pôdy sa do nej aplikuje nadbytok niektorých látok vrátane cudzorodých. Tak môže dôjsť k prehnojeniu pôdy, tieto látky sa dostanú do povrchových a podzemných vôd a či chceme, alebo nie, sú absorbované aj v nadmerných množstvách rastlinnými plodinami. Cudzorodé látky sa v rastline len nepatrne zapájajú do fyziologických procesov. V prevažnej väčšine sa ukladajú v bunkových vakuolách, v povrchových vrstvách byle rastlín a podobne. Rastlinami, ako krmivom, sa dostávajú do živočíšneho organizmu, kde sa ukladajú najmä v pečeni, obličkách a ďalších orgánoch. Postupne môžu vyvolávať poruchy ich činnosti, čo sa neskôr prejaví aj na celkovej zmene zdravotného stavu človeka. Niektoré cudzorodé látky prestupujú priamo do svalového tkaniva - mäsa hospodárskych zvierat alebo zveri, ktoré sa používa na konzumáciu obyvateľmi. Veľmi agresívnymi cudzorodými látkami je napríklad arzén. Fosforečnými hnojivami sa dostáva do pôdy kadmium, ktorý pôsobí karcinogénne a vplýva na sterilitu zvierat a, žiaľbohu, aj na ľudí. Karcinogénne napríklad pôsobia aj polychlórované bifenyly. Takto by som mohla pokračovať ďalej.

Pred sebou máme návrh zákona o hnojivách, ktorého realizáciou v praktických podmienkach budeme predchádzať týmto nežiaducim negatívnym vplyvom. Natíska sa mi myšlienka, ktorú často vyslovujem: Dosiahnutie pokroku civilizácie neznamená zvíťaziť nad prírodou, ale naučiť sa s ňou múdro žiť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o hnojivách je krokom k múdremu využívaniu prírody. Poslanci Strany demokratickej ľavice prerokúvaný návrh zákona podporia.

Úplne na záver, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi upozorniť vás na nesprávny údaj uvedený v návrhu vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva o ustanovení požiadaviek na hnojivá v prílohe číslo 1 k vyhláške Limitné hodnoty rizikových prvkov v hnojivách, v hospodárskych hnojivách, v pôdnych pomocných látkach a pestovateľských substrátoch. Je to bod 1 - Minerálne hnojivá, pôdne pomocné látky, bod a) minerálne hnojivá s fosforečnou zložkou, v ktorých je hmotnostný zlomok celkového fosforu ako oxidu fosforečného 5 % a viac. Je tam tabuľka, v ktorej je uvedená hodnota 50 mg kadmia na 1 kg oxidu fosforečného. Tento údaj je nesprávny, správny údaj má byť 5 mg.

Zdôvodnenie: Obsah kadmia v jednotlivých druhoch fosforečných hnojív sa pohybuje od 37,5 mg/kg. Napríklad je to superfosfát typu Afrika 60,4 mg/kg, superfosfát juhoslovanskej výroby a môže sa pohybovať až do 170 mg/kg. Tieto obsahy kadmia sa uvádzajú ako veľmi rizikové. Sú známe prípustné maximálne hodnoty obsahu kadmia v jednom kilograme fosforečných hnojív zo zahraničia. Môže to byť aj 8 mg. Osobne považujem údaj 5 mg za správny, a to vzhľadom na rizikovosť tohto prvku, jeho akumuláciu v pôde, v organizme, či už rastlín, živočíchov, alebo človeka, a dĺžku jeho eliminácie, ktorá sa počíta na desiatku až niekoľko desiatok rokov.

Ďakujem pekne za pozornosť. Skončila som.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kadlečíková má faktickú poznámku.

Prosím obsluhu, aby zapli mikrofón pani poslankyne Kadlečíkovej.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova.

Dovolím si vysloviť podporné stanovisko k vystúpeniu pani poslankyne Angelovičovej, jednak teda k tomu jej návrhu, ktorý predložila pri kadmiu, ale zároveň by som chcela zdôrazniť aj to, že tento zákon vlastne vedie k ďalšej harmonizácii s legislatívou Európskej únie a je ohromne dôležitý pri registrácii.

Ale predsa len by som si dovolila povedať aj to, pri jej slovách, ktoré sa týkali nadmerného hnojenia, že Slovensko v posledných desiatich rokoch o tom už nie je. Totiž napríklad v roku 1997 údaje za rozvojové krajiny hovorili, že hnojili 22 kg/ha, u nás na Slovensku to vtedy bolo 42 kg/ha, čiže vlastne sme sa približovali rozvojovým krajinám, zatiaľ čo vyspelé krajiny sa pohybovali na úrovni od 160 až 240 kg. Kvôli tomu, že u nás sa vstupy hnojív do pôdy zvýšili, čo sa týka cien, viac ako o 100 %, pomaly Slovensko sa stáva zaujímavou krajinou najmä z hľadiska biopotravín, a to najmä po afére s dioxínmi, ktorá sa objavila v Belgicku a v ďalších krajinách. Práve z tohto dôvodu by bolo potrebné prehodnotiť aj koncepciu našej poľnohospodárskej výroby a vlastne z chudoby vyťažiť cnosť a týmto smerom teda ísť aj v Slovenskej republike.

Zároveň by som však chcela uviesť aj na podporu výrobcov chemických hnojív na Slovensku, že mali by na jednej strane podporovať podniky aj reálnymi cenami a možnosťami, ale na druhej strane mali by sme podporovať najmä domácich výrobcov...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pán poslanec Delinga, máte slovo.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predsedajúci,

pán podpredseda vlády,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovolím si pripojiť sa do rozpravy v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o hnojivách. Je to špecifický zákon, ktorý legislatívne upravuje jednu z veľmi dôležitých činností najmä v rastlinnej výrobe. A v podstate ten, kto dneska v poľnohospodárstve podniká, nepodniká bez rastlinnej výroby a takmer vo všetkých kútoch našej vlasti by sme chceli dosiahnuť, dá sa povedať, čo najväčšiu produkčnosť. Z tohto pohľadu sa teda dívame pri posudzovaní tohto návrhu na tri aspekty. Na aspekt potreby a účinnosti hnojív pre poľnohospodárstvo a lesy, na aspekt spôsobu výroby, dodávok, čiže distribúcie a skladovania hnojív, a to či hnojív, ktoré sa vyrobia tu doma, v našej produkcii, alebo aj hnojív, ktoré sem importujeme. A v neposlednom rade je to legislatívna úprava z pohľadu výroby, certifikácie a aplikácie hnojív pre poľnohospodárov. Vieme veľmi dobre, že hnojivá sú nielen reprodukčný nástroj, ale že sú aj nástroj, ktorý hlboko zasahuje do ekonomiky našich poľnohospodárskych podnikov, a preto má aj z hľadiska uskladňovania veľmi náročné podmienky a myslím, že legislatíva, ktorá je spracovaná v tomto návrhu, je, dá sa povedať, prijateľná.

Chcel by som teda oceniť aj z pohľadu nás poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, že tento návrh vládneho zákona je dobrým zákonom, tak ako aj všetky predchádzajúce zákony, ktoré z kuchyne rezortu pôdohospodárstva do nášho parlamentu prichádzali, a verím, že aj pre budúcnosť nebude poľavené z tejto kvalitatívnej stránky.

Aj napriek tomu, že tento návrh zákona je kvalitatívne dobrý a vo výbore pre pôdohospodárstvo bolo prijatých niekoľko návrhov, ktoré sú obsahom spoločnej správy, dovolím si predsa len ešte predniesť také spresňujúce tri návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktoré v podstate spresňujú také memento, ktoré sa dotýka predovšetkým poľnohospodárskych prvovýrobcov jednak z hľadiska skladovania hnojív a jednak z hľadiska potom evidencie, ktoré musia v podstate zodpovedať podmienkam jednak zdravej výživy a dobrého životného prostredia. Hlavne ide o to, aby ten, kto bude mať na starosti kontrolu, a v tomto prípade či je to Ústredný kontrolný a skúšobný ústav, alebo aj rezort pôdohospodárstva, kde sme mu vložili do tohto zákona túto povinnosť, by sa mal snažiť zohľadniť aj súčasné možnosti našich poľnohospodárskych podnikov a nevyžadovať tvrdo podľa zákona takú vysokú byrokraciu, akoby tento zákon v sebe obsahuje a mohol aj vlastne nútiť poľnohospodárske podniky. Preto chcem navrhnúť, aby sa ešte nejaké menšie úpravy na zladenie tejto situácie v zákone uskutočnili. Ide o tieto tri návrhy:

Predovšetkým v § 9 v ods. 1 pod písm. a) si myslím, že treba slovo "trvalým" nahradiť dvomi slovami, a to "obchodným názvom a typom", pretože ide o označenie a balenie hnojiva. A keďže ide o kompatibilitu s § 8, kde v ods. 1 pod písm. b) sa presne uvádza, ako sa majú hnojivá označovať a ako majú byť teda aj evidované, tak si myslím, že práve toto písm. a) v § 9 v ods. 1 nie je v tejto kompatibilite.

Ďalej navrhujem, aby v § 10 ods. 7 pred slovo "povinnú" sa vsunulo slovo "na požiadanie". A tu vychádzam z toho, že tým sa stane zhodná požiadavka s ods. 5 v tom istom paragrafe, kde sa vylúči pochybnosť, či sú podnikatelia povinní každoročne predkladať prehľad o spotrebe hnojív kontrolnému ústavu alebo či sú povinní túto evidenciu predkladať len na požiadanie tohto kontrolného ústavu.

Vychádzam z toho, že dnes máme zhruba 1 300 právnických osôb v poľnohospodárstve a asi okolo 16 tisíc fyzických osôb a keby každá táto osoba predkladala každoročne na kontrolný a skúšobný ústav evidenciu o používaní a skladovaní hnojív, bola by to prílišná byrokracia. A myslím, že by zaťažovala aj tento kontrolný úrad. Preto viac sa prikláňam k tomu, aby išlo o fakultatívnu podmienku výberu kontrolným úradom, kto mu má predložiť túto evidenciu. Tým sa nezbavuje, samozrejme, poľnohospodársky podnik toho, že musí viesť evidenciu pre svoje vnútro, pre svoje ja. Ale keď kontrolný úrad príde na kontrolu a bude chcieť podklady vidieť a bude to chcieť mať, tak požiada poľnohospodársky podnik, aby mu evidenciu predložil.

Zároveň je to § 10 ods. 7, kde pred slovo "povinnú" navrhujem vsunúť slovo "na požiadanie". Čiže zostáva tam všetko, ako je, len vsúvam tam slovo "na požiadanie". Je to zároveň aj z toho pohľadu, že v § 15, ktorý hovorí o pokutách, ktorý je viazaný práve na to, či poľnohospodárske podniky dodržia legislatívu a potrebné náležitosti, takisto aby neboli zbytočne sekírované kontrolným úradom, že vlastne by táto väzba mala byť na § 10 a na ods. 5 a 7, a teda takisto navrhujem do § 15 ods. 1 písm. b) vsunúť pred slovo "neposkytnúť" slová "na požiadanie". Čiže zasa ide o terminus technicus, keď kontrolný úrad požiada, tak je poľnohospodársky podnik povinný predložiť túto evidenciu. Ak ju nepredloží alebo nemá, kontrolný orgán ho sankcionuje a v tom prípade sa nemôže vyviniť z toho, že by neporušoval zákon.

Z tohto pohľadu si myslím, a na kvalitatívne zlepšenie daného návrhu vládneho zákona by som bol veľmi rád, vážené pani poslankyne a páni poslanci, ale aj požiadam pána podpredsedu vlády, aj pána spoločného spravodajcu, aby tieto moje návrhy akceptovali.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Angelovičová a poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Angelovičová, máte slovo.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja ešte doplním pána poslanca Delingu o významné paragrafy tohto zákona. Je to § 9 a 10 tohto predloženého zákona. Tieto paragrafy ustanovujú okrem iného aj používanie hnojív, spôsob ich aplikácie tak, aby nebolo ohrozené životné prostredie, ale predovšetkým kvalita vôd. Sú nám známe výsledky monitorovania kvality pitnej vody. Najčastejšie sú prekročené práve hladiny arzénu a dusičnanov. Arzén je, vieme, že cudzorodou látkou, je veľmi agresívnou, ale dusík je súčasťou priemyselných a takisto hospodárskych hnojív. Práve tieto vyhlášky k tomuto zákonu ustanovujú používanie množstiev podľa účinnej látky a takisto aj spôsoby aplikácie týchto hnojív. To znamená, že tento zákon zabraňuje prenikaniu týchto látok, ale aj iných, do podzemných častí, to znamená do nižších vrstiev pôdy, a tým aj do podzemných vôd. To znamená, že týmto zákonom sa bude zabraňovať práve intoxikácii podzemných vôd. To znamená pitnej vody.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Ja chcem vyjadriť potešenie, že toto je jeden z návrhov, s ktorým, myslím si, môžeme súhlasiť, aj koalícia, aj opozícia.

Ale chcem sa vrátiť k jednej veci a prosím vás, pán podpredseda, aj keď dopredu hovorím, nebude sa to dotýkať tohto zákona, ale rada by som len predsa povedala niečo a vrátila sa k jednému materiálu, ktorý sme tu pred časom prerokúvali. Bol to program zdravej výživy obyvateľstva. Vtedy v rozprave vystúpil pán poslanec Klemens, ktorý je teraz spoločným spravodajcom, a ja som vo svojej faktickej poznámke reagovala na jeho vystúpenie, keď som ho kritizovala, že teda síce pekné veci deklaruje, ale že skutočnosť je iná a že aj pri hlasovaní o štátnom rozpočte sa zachoval tak ako väčšina koaličných poslancov, že teda pekné reči majú, ale nič neurobia pre to, aby sa to premietlo aj do praxe. Pán poslanec Klemens ma upozornil, že to nie je tak, že on vtedy hlasoval inak. Ja som si to overila, naozaj mal pravdu.

Tak, pán poslanec, ospravedlňujem sa vám. Vy ste jeden z mála poslancov SDĽ, ktorý ste hlasovali inak. Takže prepáčte.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme tento bod ešte dokončili vystúpeniami pána navrhovateľa a pána spravodajcu. Áno.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Ďakujem pekne.

Chcel som poďakovať všetkým vystupujúcim. Pani poslankyňu Angelovičovú chcem osobitne ubezpečiť o tom, že upozorním na chybu, ktorá sa vo vyhláške vyskytuje. My ju dnes, samozrejme, neschvaľujeme, je predložená v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a som presvedčený, že spoločnými silami tento nedostatok odstránime.

Ďakujem tiež za podporné vystúpenie pani predsedníčky výboru Kadlečíkovej.

K návrhom, ktoré tu odzneli. Pán poslanec Delinga, ja súhlasím s druhým a tretím návrhom. Bez problémov. Ale prvý návrh je sporný. Chcete nahradiť slovo "trvalým" slovami "obchodným názvom". Ale to slovo "trvalým" vyjadruje, že to má byť nezničiteľné, že to označenie má trvať nejaký čas. A z tohto pohľadu si myslím, že práve s odvolaním sa na § 8 ods. 1 písm. b) vlastne to znamená, že to slovo "označiť" znamená, že sa použije obchodný názov, a to slovíčko "trvalým" vyjadruje len, že má ísť o bezpečné označenie, ktoré bude trvať určitý čas. Čiže tento prvý návrh, ak by ste dovolili po tomto vysvetlení, by som neodporúčal prijať. Tie ďalšie dva áno. Zosúlaďujú vlastne zákon, vnútorne vytvárajú mu určitú kompatibilitu.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy predložené v spoločnej správe, súhlasím so všetkými zmenami, ktoré sú v spoločnej správe uvedené. Aj s návrhom, ako pán spoločný spravodajca odporúčal o nich hlasovať. Myslím si, že ide o zmeny, ktoré smerujú k tomu, že v niektorých častiach sa návrh legislatívnotechnicky, gramaticky či štylisticky zlepší a v jednom prípade, myslím, sa aj lepšie vyjadrí to, čomu hovoríme harmonizácia.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

kolegyne a kolegovia,

v prvom rade aj ja by som sa chcel poďakovať tým, ktorí v rozprave vystúpili, a to pani poslankyni Angelovičovej a pánu Delingovi. Musím podotknúť, že ide skutočne o veľmi úzku špeciálnu odbornú problematiku hnojív organických i anorganických, pevných i tekutých, jednozložkových i viaczložkových, pričom táto problematika pre laickú verejnosť nepatrí medzi prioritné, ale pre poľnohospodárov, výrobcov a distribútorov hnojív však zostáva zákon o hnojivách veľmi dôležitý. Cieľom navrhovaného zákona je prijatie takého legislatívneho predpisu, ktorý upraví a dá do súladu činnosť výrobcov a distribútorov hnojív s užívateľmi pôdy, na ktorú sa hnojivá aplikujú, vrátane povinnosti štátnych orgánov na ich kontrolu. Poslaním zákona o hnojivách je udržať kvalitu a bezpečnosť hlavne anorganických hnojív uvádzaných na trh, preverenie ich úžitkových vlastností, ako i úrovne poskytovaných služieb v oblasti hnojenia a agrochemického skúšania pôdy. Konštatujem, že z rozpravy vyplynuli tri pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán kolega poslanec Delinga, ktoré pre mňa sú akceptovateľné, pretože spresňujú a proste sú spresňujúce v nadväznosti na to paragrafové znenie, ktoré, dúfam, hlasovaním prijmeme. A o týchto troch pozmeňujúcich návrhoch nechám hlasovať až po hlasovaní o návrhoch gestorského výboru.

Na záver chcem povedať, že vládny návrh zákona o hnojivách pri akceptovaní návrhov gestorského výboru a azda i návrhov, ktoré vyplynuli z rozpravy, je dobrý a prosím o jeho podporu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

prerušujem dnešný deň rokovania 28. schôdze. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine podľa schváleného programu.

Takže do zajtra do 9.00 hodiny dovidenia.