Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči bol posledný písomne prihlásený.
Ústne sa už prihlásili títo poslanci: pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Zelník. Pýtam sa, či sa ešte hlási niekto ústne do interpelácií. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči, pán Gašparovič, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán podpredseda, moja prvá veta bude hneď vychádzať z rokovacieho poriadku, kde v § 130 ods. 7 sa hovorí, že na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády ospravedlniť ministrov. Ale konštatujem, že nie sú tu všetci, a dokonca nie sú ani tí, ktorí majú nahradiť ospravedlnených ministrov. Chcem povedať, že moja interpelácia má smerovať na predsedu vlády. Predseda vlády sa nedal nikým zastupovať, preto by som prosil, pán podpredseda, keby pán predseda vlády prišiel. Chcem ho interpelovať. Myslím si, že snemovňa počká. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, samozrejme, interpeláciu môžete odovzdať aj písomne.
Poslanec I. Gašparovič:
Ja som si toho vedomý, ale som si vedomý, že mám v ruke zákon a že tu musí byť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán predseda vlády je ináč prítomný, o chvíľočku príde.
Poslanec I. Gašparovič:
Však práve preto prosím, keby prišiel. Ja budem mať veľmi krátku interpeláciu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
To sa mu ani neoplatí prísť.
(Čakanie na premiéra.)
Podľa mojich informácií pán premiér tu nie je.
Pán poslanec, nech sa páči. Chcete pokračovať?
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, nechcem komplikovať situáciu vám ani poslancom Národnej rady, svoju interpeláciu prednesiem. Je to síce typické, pretože si myslím, že na Slovensku vôbec vláda nie je. Nie sú predložené zákony, nepracuje na programovom vyhlásení, takže akceptujem, že zrejme pán premiér už ani dnes sa necíti byť premiérom tejto vlády.
Chcem interpelovať pána predsedu vlády kvôli určitým názorom na problém, ktorý mala riešiť táto Národná rada, a to vzdanie sa mandátu pána poslanca Sládečka. Dobre vieme, že pán poslanec Sládeček, tak ako nás informoval predseda parlamentu, poslal predsedovi list, že sa vzdáva mandátu. Ako na začiatku tejto schôdze nám predseda Národnej rady oznámil, pán poslanec Sládeček z dôvodov, ktoré tu nebudem citovať, ale dosť vážnych dôvodov, toto svoje vzdanie sa funkcie vzal späť. V novinách a z vyhlásení niektorých predstaviteľov vlády, myslím tu aj pána podpredseda Hamžíka, sme sa dozvedeli, že pána poslanca Sládečka z parlamentu pošlú von napriek tomu, že chce ostať ďalej poslancom, a to spôsobom, že pani ministerku Machovú prezident republiky na žiadosť predsedu vlády odvolá, ona sa vráti na svoj mandát, ktorý normálne získala vo voľbách. Tým, že pán Sládeček je náhradníkom, z parlamentu bude musieť odísť a potom zase pán prezident na základe žiadosti predsedu vlády tú istú bývalú pani ministerku, v tomto čase poslankyňu, vymenuje za ministerku.
Chcem sa spýtať, či ústava, ktorá dodnes platí, bude platiť aj v tomto prípade, keďže v článku 73 sa hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Teda aj pán Sládeček je poslancom a je zástupcom občanov. V ústave sa ďalej hovorí, akým spôsobom poslanec z parlamentu odíde. Tam sa hovorí jednoznačne, kedy z parlamentu musí odísť. A to v tom prípade, ak mandát poslanca zaniká, ak bol poslanec právoplatne odsúdený za obzvlášť nebezpečný úmyselný trestný čin alebo sa vzdal funkcie. Vieme, že na pána Sládečka je podané trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu, ale ústava o tom nehovorí. Ústava hovorí o právoplatnom odsúdení. Teda my vôbec nevieme, či sa pán poslanec Sládeček takéhoto skutku dopustil, alebo nie. Napriek tomu takýmto obchvatom okolo ústavy chce údajne vláda na čele s pánom premiérom urobiť takýto nie ústavný krok. Nehovorím protiústavný, ale hovorím, nie ústavný krok. Pýtam sa, ako zdôvodní odvolanie pani ministerky z funkcie. Že si neplní svoje povinnosti? Že je neschopná? A nechcem to ďalej všetko hovoriť. Keďže aj my poslanci si myslíme, že to nie je pravda. A po tých dvoch dňoch, troch dňoch alebo troch týždňoch, keď pán Sládeček bude z parlamentu von, potom zavolá pani poslankyňu a bude navrhovať prezidentovi, aby ju schválil, lebo je vynikajúca, plní program vlády a všetko je v poriadku.
Páni poslanci, prestaňme, a páni predsedovia politických strán, páni predsedovia vlád, prezidenti, všetci prestaňte robiť obchvaty okolo ústavy. Podobné sa stalo niečo v Holandsku v roku 1994, kde prinútili poslanca, ktorý zatajil daň alebo platil menej daní, aby odišiel z poslaneckého postupu bez rozhodnutia súdu a bolo z toho zle.
Preto sa pýtam, pán predseda vlády, mohli ste tu byť a odpovedať mi hneď, je to pravda, že to chcete urobiť takýmto spôsobom? Je to pravda, že chcete takto obchádzať ústavu a zosmiešniť voliča Slovenskej republiky?
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán minister Čarnogurský chce odpovedať.
(Reakcia z pléna.)
Pán minister má hocikedy právo na základe rokovacieho poriadku pýtať si slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Mám právo hovoriť.
(Reakcia z pléna.)
Ja mám právo hovoriť, požiadal som o slovo a chcem toto právo využiť.
Chcem povedať toľko, pán poslanec Gašparovič. Úprava volebného zákona o nastupovaní náhradníkov bola pôvodne taká, že náhradníci nemohli nastupovať podľa rozhodnutia vedení politických strán, ale na základe svojho poradia na volebnej listine, čiže voliči rozhodovali o tom, kto mohol a kto by nemohol nastúpiť za náhradníka.
Pán poslanec Gašparovič, vy, vaša strana ste zmenili toto ustanovenie volebného zákona. My sme vtedy protestovali proti takejto zmene. Hlasovali sme proti takejto zmene. Napriek tomu ste vy presadili túto zmenu volebného zákona a vy ste spôsobili, že právo voličov rozhodovať o nástupe náhradníkov do parlamentu bolo oslabené a právo vedení strán bolo posilnené. Pán poslanec, najskôr sa zamyslite nad rozhodovaním a nad politikou vašej vlastnej strany, ktorá toto spôsobila, a potom hovorte kritiku iným.
Ďakujem.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby sme zachovali pokoj. Samozrejme, na interpeláciu pána poslanca Gašparoviča bude musieť...
(Reakcia poslanca z pléna.)
Moment, pán poslanec, nekývte, nekričte, ešte som nedokončil.
... bude musieť odpovedať pán predseda vlády. Ale vy ste predsedovi vlády dávali otázky, pán predseda na vašu interpeláciu, samozrejme, bude odpovedať. Máte proti tomu nejaké námietky?
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, nemám námietky, ja viem, že mi pán predseda vlády musí odpovedať do 30 dní písomne. Ja som s tým spokojný. Ja proti tomu vôbec neprotestujem, ale podľa rokovacieho poriadku vystúpil pán minister a my máme právo na jeho vystúpenie odpovedať faktickými poznámkami.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Preto som vám aj dal slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Preto si aj toto beriem ako faktickú poznámku.
Pán minister spravodlivosti, doktor práv, viete, že nemáte pravdu, že miešate všetko dokopy. Ja som hovoril o ústave, o rokovacom poriadku a o zákone. Ja som hovoril, že je to mimo ústavy takto odvolať poslanca. To nemá nič spoločné v tomto prípade s volebným zákonom. Pán minister, uvedomte si to.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, pán poslanec Cuper a pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Ja tiež chcem pripomenúť pánovi ministrovi spravodlivosti, že pán Gašparovič sa pýtal na úplne iný problém. V ústave v článku 81 sú vymenované dôvody, kedy poslanec prichádza o poslanecký mandát. Ani jeden z týchto dôvodov v prípade pána Sládečka tu nie je. Pán Sládeček sa mandátu nevzdal a ani nebol právoplatne odsúdený. Ale vy chcete urobiť to, že na jeho miesto vrátite pani ministerku Machovú, lebo pán Sládeček obsadzuje náhradný mandát, a potom keď ho dostanete z parlamentu, pána Sládečka, pán prezident znova vymenuje pani ministerku za ministerku. A budete sa tváriť, že sa nič nestalo, že je všetko v absolútnom poriadku, tak ako to bolo v prípade Ďuračku, kde vyšli najavo ešte ďalšie skutočnosti, že celý tento cirkus okolo jeho osoby do istej miery bol zinscenovaný, boli na tom zainteresované aj tie vaše médiá, ktoré vy máte pod kontrolou a ktoré ovládate. A v konečnom dôsledku ešte aj cez pojednávania a proces boli tieto médiá zainteresované.
Takže nehovorme tu o nastupovaní náhradníkov. Volebný zákon hovorí o tom, kedy občania môžu rozhodnúť, pretože je tam jasne povedané, že ak dostane niekto 10 % a viac preferenčných hlasov, tak sa uplatňuje aj vôľa voličov. A uplatňuje sa aj vôľa politickej strany. Takto sme to schválili tu v tomto parlamente. Vy ste možno boli proti tomu. Nič vám v tom nebránilo, aby ste to už boli dávno zmenili, keď ste mali vtedy takú silnú vôľu po tom, aby ste uprednostnili občanov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ešte pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Musím reagovať na to, čo povedal pán minister, pretože ide do minulosti a irituje nás, aby sme nejakým logickým spôsobom akceptovali to, že politická strana rozhoduje v parlamente, že nerozhodujú poslanci a že nerozhodujú poslanci ako zástupcovia voličov.
Pán minister, keď už chcete ísť dozadu, tak v slovenskom parlamente sa menili poslanci aj pri okrúhlych stoloch. V roku 1990 prichádzali do parlamentu na základe niečoho celkom iného. Keď už chcete ísť dozadu, tak ste mohli ísť aj do rokov, ktoré platili aj v rokoch osemdesiatych a sedemdesiatych. Tiež sa menili poslanci a odvolávali sa na ústavu a na zákony, ale myslím si, že rozhodujúce je to, čo platí dnes. Dnes platí ústava, ktorá bola týmto parlamentom schválená, dnes platia zákony, na základe ktorých poslanci boli zvolení v slobodných a demokratických voľbách. A na základe tohto je povinná a, priam by som povedal, musí konať aj táto vláda, ktorá dnes v tomto štáte vládne a nemôže si niečo vymýšľať a analogickým spôsobom prispôsobovať to, čo bolo v minulosti. Preto vaše argumenty sú absolútne neprijateľné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková vystúpi v interpeláciách ako druhá ústne prihlásená. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážení osihotení členovia vlády,
dovoľte mi, aby som interpelovala ministra zdravotníctva pána Šagáta.
Ale skôr ako mu položím tri otázky, pán podpredseda, chcem vyjadriť nespokojnosť. Pán minister Šagát sa nezúčastňuje ani jednej interpelácie. Pri mojich interpeláciách ešte nebol pán minister ani raz prítomný. Nepovažujem takýto prístup ministra zdravotníctva za seriózny, pretože otázky, ktoré som na neho aj minule kládla, na ktoré mi do dnešného dňa neodpovedal, považujem za závažné. Netýkajú sa iba regionálnych problémov, ale problémov celého slovenského zdravotníctva. Tak dúfam, že pre budúcnosť, pán podpredseda, alebo vy alebo predseda parlamentu dokáže zabezpečiť, aby minister zdravotníctva bol prítomný na interpeláciách. Skutočne tu nebol ešte ani raz. Svedčia o tom nakoniec aj záznamy, ktoré robí televízia, či už verejnoprávna STV, alebo aj vnútorný okruh, ktorý sa nahráva.
Prvá otázka na pána ministra.
V Národnej obrode zo dňa 16. 3. bola uverejnená aj súhrnná informácia z 80. schôdze vlády Slovenskej republiky, z ktorej som sa dozvedela, že vláda včera stiahla z rokovania materiál s názvom Návrh na zmenu zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie. Tento zoznam bol schválený 30. júna 1999. Okrem toho, že uvedený materiál z 30. júna 1999 bol vypracovaný v rozpore s vami predloženým materiálom, ktorý sa volá Rozpracovanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky rezortu zdravotníctva, kde na strane 13 uvádzate: "Vláda pri privatizácii zohľadní záujem zamestnancov zdravotníckych zariadení a záujem obcí", čo je na prvom mieste zdravotnícki pracovníci, na druhom obce. Ale už v materiáli, ktorý bol predložený 30. júna, na strane 1 píšete, že v prvej etape v roku 1999 sa budú privatizovať zdravotnícke zariadenia bezodplatným prevodom na obec a priamym predajom vopred určenému záujemcovi, už zdravotnícki pracovníci vypadli.
Zároveň ste pri prerokúvaní tohto materiálu v Národnej rade Slovenskej republiky prisľúbili, že o ďalších etapách privatizácie odštartujete verejnú diskusiu. Táto sa však nekonala ani nekoná, a to ani v odborných kruhoch. A gestorský výbor nie je do dnešného dňa informovaný o výsledkoch prvej etapy privatizácie, ktorá podľa toho materiálu končila v roku 1999. Podľa mojich informácií a informácií z médií proti bezodplatnému prevodu zdravotníckych zariadení na obce protestovali profesijné združenia, ako aj neštátni poskytovatelia zdravotníckych zariadení, ktorí sa cítia diskriminovaní. Preto vás žiadam o poskytnutie informácií o skončení prvej etapy privatizácie a zároveň o predloženie materiálu o druhej etape privatizácie, ktorá sa má realizovať od roku 2000. A, samozrejme, žiadam, aby gestorský výbor, keď materiál, ktorý bol včera stiahnutý z vlády, prejde vládou, aby bol gestorský výbor o tomto materiáli informovaný a aby sa o ňom viedla diskusia.
Druhá otázka. Počas poslaneckej návštevy v Košickom a Prešovskom kraji v dňoch 8. a 11. marca som navštívila aj nemocnicu v Bardejove. Riaditeľ tejto nemocnice bol v čase mojej návštevy v Bratislave u vás, pán minister, riešiť problém reprofilizácie lôžok a zrušenie lôžok v uvedenom zariadení. Prijal ma však jeho zástupca a primári niektorých oddelení. Zaujímala som sa hlavne o problém zrušenia reumatologického oddelenia, ktoré bolo dané do prevádzky v roku 1993 a je jediným zariadením takéhoto druhu v Slovenskej republike, pretože Výskumný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch má iba 120 lôžok a navyše plní aj výskumné úlohy a občania z východného Slovenska majú iba minimálnu šancu byť hospitalizovaní v tomto ústave. So službami oddelenia v Bardejove sú maximálne spokojní. O tom, ako oddelenie vyzerá, ako funguje, som sa bola presvedčiť na vlastné oči a môžem hodnoverne po návšteve viacerých nemocníc v krajinách Európskej únie povedať, že spĺňa európske kritériá v pozitívnom zmysle slova. Oddelenie má takmer 100-percentnú obložnosť, je rentabilné, pracujú v ňom lekári s vysokou odbornou kvalifikáciou.
Dúfam, pán minister, že svoje rozhodnutie o zrušení tohto oddelenia z 29. 2. 2000 prehodnotíte a zachováte ho. Veď podľa vami predložených materiálov, ako je rozpracovanie programového vyhlásenia vlády, návrh transformačných krokov a podobne by sa malo k reprofilizácii a rušeniu lôžok pristupovať po zhodnotení situácie v danom regióne, podľa stavu lôžok, ich potreby na počet obyvateľov regiónu, podľa typov ochorení a ďalších kritérií. V tomto prípade sa však tak neudialo a vami poverený krajský koordinátor rozhodol bez toho, že by sa s problematikou primerane oboznámil.
Tretia otázka sa týka Fakultnej nemocnice v Bratislave. Vážený pán minister, v posledných mesiacoch sa šíria rôzne šumy okolo Fakultnej nemocnice v Bratislave na Mickiewiczovej ulici. Aj v dnešnej Pravde je uverejnený článok s touto problematikou. Aj v tomto článku, aj v ostatných článkoch, ale aj medzi lekármi tohto zariadenia sa hovorí o presťahovaní kliník Fakultnej nemocnice do Nemocnice s poliklinikou v Petržalke a na Kramáre a o odpredaji budov súčasnej Fakultnej nemocnice zahraničnému kupcovi. Viem, že ste sa pre Rádio Twist vyjadrili, že k odpredaju budov nedôjde, napriek tomu vás žiadam o komplexnú odpoveď, aké máte plány s Fakultnou nemocnicou, pretože podľa vášho vyjadrenia na moje opakované otázky vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na dostavbu budovy budúcej, teda plánovanej Fakultnej nemocnice v Bratislave na Rázsochách nie sú finančné prostriedky.
Dúfam, že na základe tejto vašej písomnej odpovede na všetky otázky, hlavne tú druhú a tretiu, budem môcť potom informovať aj lekárov a pacientov, ktorí pracujú v týchto zariadeniach a ktorí sa liečia v týchto zariadeniach.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predtým, než bude interpelovať, dovolila si vyjadriť poľutovanie nad tým, že pán predsedajúci mi neudelil faktickú poznámku, hoci som sa príslušným hlasovacím zariadením prihlásila. Lenže tým, že ešte na tabuli boli mená tých, ktorí budú interpelovať, tak vlastne z tohto zoznamu som sa vygumovala. Keď som zdvíhala ruku, tak to už nebolo akceptované. Je mi ľúto, ale nedá sa nič robiť. Som tu preto, aby som interpelovala.
Ako prvého mám záujem interpelovať neprítomného pána predsedu vlády s nasledujúcou otázkou, ktorú mi položili mnohí občania pri našom minulotýždennom výjazde na východnom Slovensku. Otázka znie, či predseda vlády považuje na Slovensku naše politické prostredie za štandardné, keď predseda vlády je predsedom dvoch politických subjektov. Pre náš vstup do Európskej únie sa totiž popri ďalších kritériách, ktoré sú známe, vyžaduje aj existencia štandardného politického prostredia. Osobne sa nedomnievam, že je toto politické prostredie štandardné, keď nielen predseda vlády, ale aj členovia vlády sú členmi dvoch, prípadne možno i troch politických subjektov. Preto pripájam otázku na predsedu vlády: Kde vo svete existuje vláda, ktorej členovia sú členmi viacerých politických subjektov?
Ďalšia moja interpelácia je na podpredsedu vlády pána Csákyho. Táto otázka súvisí s otázkou rómskej komunity. V denníku Národná obroda som si prečítala 9. marca tohto roku, že sú nejaké problémy so štatistikou Rómov. Pre materiály slovenská vláda do Európskej únie dáva oficiálnu informáciu, že na Slovensku existuje 500 tisíc Rómov, zatiaľ čo oficiálna slovenská štatistika uvádza, že na Slovensku žije 80 tisíc Rómov. Keby nebol taký veľký matematický rozdiel, opakujem čísla, 500 tisíc Rómov a 80 tisíc Rómov, nedávala by som túto interpeláciu, ani by som ju nedávala vtedy, keby som si nebola prečítala názor vidieckej organizácie pre komunitné aktivity vlády v menovanom denníku, v Národnej obrode, kde predstaviteľ tejto organizácie uvádza, že slovenská vláda zneužíva údaje o počte Rómov. Preto moja otázka na pána podpredsedu vlády je: Aké sú oficiálne počty Rómov na Slovensku? Ďalej v poslednom čase pri emigrácii Rómov akej národnosti boli Rómovia, resp. osoby, ktoré sa do Anglicka a iných západoeurópskych štátov v týchto akciách vlastne podieľali? Ešte lepšie špecifikujem otázku: Koľko z daných počtov bolo národnosti rómskej a koľko iných národností?
Ďalšia otázka je opätovne na pána podpredsedu vlády Czsákyho a moja interpelácia znovu vychádza z početných listov, ktoré som dostala od našich občanov z južného Slovenska. Tieto informácie spočívajú v tomto: Mestská televízia v Dunajskej Strede informovala, že od 1. mája 2000 nastane ďalšia etapa premenúvania ulíc podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva. Toto mestské zastupiteľstvo, v ktorom nie je ani jeden člen slovenskej národnosti, rozhodlo, že dôjde k takémuto premenovaniu ulíc v Dunajskej Strede: Gabčíkovská ulica sa má od 1. mája nazývať Ulica Sándora Petöfiho, Mlyny sa majú nazývať ako Časť Józsefa Attilu, Jánošíkova ulica sa má nazývať ako Ulica Lászlóa Amádea, Námestie 1. mája sa má nazývať Námestie sv. Štefana, Hollého ulica má byť premenovaná na Ulicu Ferenca Liszta, Ulica kapitána Nálepku má byť premenovaná na Ulicu Kálmána Mikszátha a Duklianska ulica má byť premenovaná na Ulicu Lajosa Kossutha. Už z bežného počutia je zrejmé, že ide o premenovanie všetko po osobách významných pre maďarské dejiny.
Preto kladiem pánu podpredsedovi vlády otázku, aký je jeho názor na tento počin, či si myslí, že takýto postup mestského zastupiteľstva zlepší situáciu vzťahov na južnom Slovensku.
Ďalej by som chcela jednoznačne uviesť, že nečakám odpoveď, v ktorej by mi pán podpredseda vlády oznámil, že to premenovanie ulíc je v kompetencii miestnej, resp. mestskej samosprávy. Túto vedomosť ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky mám a nebola by som rada, keby toto bolo obsahom odpovede, pretože by som to považovala za podcenenie mojich znalostí. Ja sa pýtam na stanovisko podpredsedu vlády, ako on túto situáciu vníma. Či tieto kroky on považuje za správne.
Ďalšia moja interpelácia je na ministra hospodárstva. Týka sa štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel. Ešte v auguste minulého roku bolo v tlači zverejnené, že zisk pred zdanením tohto podniku bol 9,4 mld. za 1. polrok. Z uvedeného čísla možno predpokladať, že zisk tento podnik za minulý rok mal plus-mínus slovom a písmom 18 mld. Sk. Keď porovnáme tento zisk s rokom 1998, myslím len ten, ktorý máme presný, teda bol zverejnený, za prvý polrok, tak zistíme, že v porovnaní s rokom 1998 zisk tohto štátneho podniku sa zvýšil o 3,1 mld. Pokiaľ berieme za celý rok, potom niečo plus-mínus 6 mld. Z toho možno usúdiť, že štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel je nielen zlatou nosnicou z podnikov Slovenskej republiky, ale ja aj prosperujúcim podnikom so zvyšujúcou sa ziskovosťou. Pretože v poslednom čase sú jasné signály, že tento podnik má byť privatizovaný, teda podnik, ktorý takmer 18 mld., samozrejme, ešte s odpočítaním určitých daní, dáva do štátneho rozpočtu, pýtam sa pána ministra hospodárstva, čím po privatizácii sa nahradí výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Pretože dane sú neporovnateľne nižšie ako spomínané zisky. Takýto výpadok ja ako členka dvoch vlád si neviem predstaviť, čím nahradíme v slovenskej ekonomike.
Osobne to považujem, a myslím, že aj celá Mečiarova vláda to dala jasne najavo, za úplné šialenstvo, za krok, ktorý by sme my nikdy neurobili. Teda opakujem moju otázku: Po privatizácii štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel čím sa nahradí tento príjem, ktorý každoročne plynie do nášho rozpočtu?
Ak dovolíte, ďalšia krátka interpelácia je na ministerku Schmögnerovú, taktiež neprítomnú. Táto interpelácia vychádza z početných, a musím povedať, zúfalých listov našich občanov, ktoré dostávam nielen ja, ale, ako mám aj informácie, ďalší poslanci, najmä opoziční. Pisatelia píšu a prikladajú doklady, ako nemožno vyžiť z podpory v nezamestnanosti, z penzie a často aj z platov, ktoré rodiny poberajú. Veľký počet občanov ma žiadal, aby som zverejnila tu z tohto miesta ich zúfalú situáciu, v ktorej si nevedia dať rady. Chcem povedať, že to nie je možné a vzhľadom na početnosť listov neprichodí mi ani čas na odpovede na tieto listy. Samozrejme, chcem sa touto cestou pisateľom aj ospravedlniť, ale nemôžem si nepovšimnúť obsah týchto listov, a preto kladiem pani ministerke otázku, vychádzajúc aj zo skutočností, že poslanci opozície viackrát žiadali pri zostavovaní programu rokovania parlamentu, aby vláda Slovenskej republiky predložila prepočty dosahov tzv. ozdravovacích opatrení na jednotlivé sociálne skupiny našich občanov. Pretože aj tu sediaci poslanci vládnej koalície vždy hlasovali proti tomu, aby takýto materiál sa dostal do parlamentu.
Preto vás, vážená pani ministerka, prosím a žiadam, aby ste poslancom poskytli, keďže máme dôvodné podozrenie, že ministerstvo financií nemá prehľad o dosahoch, poskytli písomný elaborát, v ktorom by ste osvedčili, aké dosahy vaše opatrenia majú na jednotlivé sociálne skupiny našich občanov. Pretože na základe listov, ktoré dostávame, tie dosahy sú neúnosné, neetické, nemorálne a pre našich občanov nesmierne kruté.
Ďalšia veľmi krátka interpelácia je na tu prítomného pána ministra vnútra. Týka sa prípadu nášho speváka. Pán minister vie, už raz som ho interpelovala, vedúci skupiny Elán spevák Ráž utrpel pri dopravnej nehode zranenia vážneho charakteru. Na základe mojej interpelácie, pán minister, ste ma informovali, že spisový materiál bol odoslaný do Nemecka. Žiadala by som vás, keby ste boli taký láskavý ma opätovne informovať, ako sa v konaní postupuje.
Vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, to boli moje interpelácie. Ďakujem vám, že ste im venovali taktiež pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia vystúpi v interpeláciách pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja sa vo svojich interpeláciách, teda v úvode svojich interpelácií, lebo ich bude viacej, ale budem sa usilovať byť naozaj stručná, chcem vrátiť k problému, ktorý interpeloval už pán poslanec Zlocha. Mám teraz na mysli porušovanie zákona v obci Veľké Úľany, miestna časť Nové Osady-Sedín, teda porušovanie zákona akciovou spoločnosťou Golf Club Madaras pri ťažbe štrkov a štrkopieskov. Chcela by som k tejto interpelácii pána Zlochu povedať len tri krátke poznámky.
Jednak chcem upozorniť predstaviteľov vlády, ktorých sme interpelovali s týmto problémom, že posielame žiadosť aj na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a predmetom tejto žiadosti je, samozrejme, požiadavka, aby bolo dôsledne prešetrené porušovanie zákonov spoločnosťou Golf Club Madaras Bratislava, ale aj nedôsledný postup a nevyvádzanie dôsledkov z porušovania zákonov orgánov štátnej správy. Prečo si myslím, že je to nesmierne dôležité, a osobne, priznám sa vám, budem považovať túto našu žiadosť za skúšku pre Najvyšší kontrolný úrad, či naozaj bude rozhodovať objektívne a či sa ujme tohto prípadu tak, ako predpisujú zákony v tomto štáte. Preto, lebo z celého problému je evidentné, že táto firma takmer 2 roky hrubo porušovala zákon. Hrubo šliapala po zákone a ťažila štrk a štrkopiesky bez povolenia Banského úradu v rozpore so všetkými zákonmi, ktoré sa ťažieb v takýchto lokalitách a takýchto komponentov sa týkajú.
Navyše je veľmi pozoruhodné, že táto akciová spoločnosť, ktorá, opakujem, takmer 2 roky načierno ťažila štrky a ťaží doteraz štrky a štrkopiesky v obci Veľké Úľany v miestnej časti Nové Osady-Sedín, za tie 2 roky bola mnohými orgánmi štátnej správy vyzvaná, aby teda prerušila ťažbu, aby zastavila ťažbu, lebo táto ťažba je v rozpore so zákonom. Bola mnohými orgánmi štátnej správy upozorňovaná na to, že porušuje zákony. Bola pokutovaná zo strany mnohých štátnych orgánov. Podotýkam, že ani jednu pokutu doteraz táto spoločnosť nezaplatila. A zaujímavým spôsobom sa v priebehu tých dvoch rokov menil názor dotknutých orgánov štátnej správy, že vlastne z toho prvého apriórneho odporu sa zrazu ich postoj menil na schválenie, hoci sa už spomínaná akciová spoločnosť nedopúšťala len toho, že porušovala zákon a bez povolenia ťažila štrk a štrkopiesky, ale napríklad v rámci územného konania na Okresnom úrade v Galante sa dopustila falšovania listín. Podpisovala na listiny ľudí, ktorí o tomto podpise nevedeli a ktorí napokon podali na túto akciovú spoločnosť aj trestné oznámenie za to, že teda ich podpisovala v rozpore so zákonom, teda falšovala verejnú listinu.
Ja som strašne zvedavá, k akým výsledkom dospeje Najvyšší kontrolný úrad aj kvôli tomu, že sa po Veľkých Úľanoch potichu šepká, že v pozadí celej tejto veľkej, mamutej, takmer dvojročnej devastácii krajiny je jedna firma, nebudem ju tu menovať, na čele ktorej je veľký mecenáš strán vládnej koalície, nebudem ho menovať. Znovu opakujem, som veľmi zvedavá na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu, ale, samozrejme, aj na to, aký postoj k celému tomuto problému zaujmú všetci traja ministri, ktorí boli interpelovaní už v spomenutej interpelácii, ktorej sa veľmi, veľmi detailne venoval pán poslanec Zlocha.
A teraz mi dovoľte, aby som interpelovala pána ministra Macejka. On už dnes na túto tému, o ktorej chcem hovoriť, hovoril na hodine otázok, ale jeho odpoveď na otázku, ktorú mu položil poslanec Národnej rady, ma neuspokojila. Naopak, presvedčila ma, že pán minister buď klamal, alebo ho klamú jeho podriadení, ktorí mu pripravovali podklady v súvislosti s položenou otázkou. Ako iste viete, ako už zrejme všetci tušíte, celá táto otázka sa dotýka Rádia Nitra, resp. Rádia Hviezda FM, jeho zastavenia a vlastne aktivít Slovenských telekomunikácií v súvislosti s vypnutím tohto rádia.
Chcela by som sa spýtať pána ministra predovšetkým na to: Pán minister, kedy boli Slovenské telekomunikácie sprivatizované? Vy mi zrejme odpoviete, že neboli. Mne sa zdá, že boli, lebo sa správajú ako súkromná spoločnosť, a nie ako štátna akciovka. Pokiaľ ma pamäť neklame, prečítala som si napríklad v poslednom čase v médiách vyjadrenie predstaviteľov telekomunikácií, ktoré na kritiku, že na reklamu v minulom roku dali 500 mil. korún, odpovedali asi takým spôsobom, že je to vlastne ich vec, koľko na reklamu dali, že tieto údaje sú nepravdivé a zavádzajúce, ale výšku, ktorú dala táto spoločnosť, táto akciovka, podotýkam znovu, štátna akciovka na reklamu, nebude zverejňovať, pretože je to interná vec spoločnosti. Znovu sa teda pýtam, sú Slovenské telekomunikácie súkromnou spoločnosťou alebo štátnou spoločnosťou? Nemá právo slovenská verejnosť a daňový poplatník vedieť, koľko táto štátna spoločnosť vynaložila v minulom roku na reklamu, keď sa hovorí, že to bolo viac ako pol miliardy korún? Myslím si, že v dnešnej ekonomickej mizérii to nie je až taká zanedbateľná suma. Bola by som veľmi zvedavá, ako sa k tejto otázke vyjadria predstavitelia Slovenských telekomunikácií, ale aj aký máte názor na túto vec vy, pán minister.
Rovnako si myslím, pán minister, že ste klamali, alebo ak ste neklamali, tak vás klamali vaši podriadení, keď vás informovali o príčinách vypnutia už spomínaného Rádia Hviezda FM v súvislosti so splátkovým kalendárom a podobnými vecami. Nebudem zachádzať do detailov, tak ako ste to spomínali v odpovedi na otázku v rámci hodiny otázok. Nie je to pravda. Predstavitelia Rádia Hviezda FM vás prosili, chceli by sa s vami stretnúť, chceli by vám vysvetliť pozadie celej kauzy, aby vás presvedčili a predložili by vám jasné dôkazy o tom, že celá táto záležitosť má veľmi tvrdé politické pozadie a nejde o nič iné len o likvidáciu rádia, ktoré sa pokúšalo informovať slovenskú verejnosť objektívne a ktoré ako jedno z mála médií na Slovensku dodržiavalo vlastne zásadu, že dávalo priestor všetkým politickým silám na Slovensku, a nie jednostranne len predstaviteľom vládnej koalície, čo zrejme niekomu veľmi ležalo v žalúdku.
Takže, pán minister, bola by som veľmi rada, keby ste si zistili všetky náležitosti okolo tohto problému a keby ste si zároveň zistili, akú politiku vlastne presadzuje akciová spoločnosť Slovenské telekomunikácie napríklad pri príprave zmlúv s jednotlivými médiami. Mám teraz na mysli rozhlasové spoločnosti. Ako je možné, že napriek rovnakým podmienkam, rovnakým frekvenčným rozsahom niektoré rádio dostane sumu, ktorú musí zaplatiť, ktorá dosahuje výšku 2 200 000 korún, a v inom rádiu táto suma predstavuje 1 600 000 korún, hoci podmienky sú absolútne rovnaké, porovnateľné. Chcela by som počuť názor predstaviteľov Slovenských telekomunikácií, z čoho vyplynul tento rozdiel a prečo je jedno médium zvýhodňované, iné naopak je takýmto spôsobom znevýhodňované a šikanované, doslova likvidované.
Ja verím, pán minister, že keď sa budete najbližšie vyjadrovať k tejto téme, tak nám poviete fakty, a nie výmysly vašich podriadených, ktoré vám napísali a ktoré ste tu dnes prečítali, lebo si myslím, že ako šéf rezortu máte zodpovednosť aj za túto oblasť a neospravedlňuje vás to, že vám vaši podriadení pripravia v odpovedi veci, ktoré nie sú pravdivé.
Dovoľte mi, aby som ďalej interpelovala veľmi krátko podpredsedu vlády pána Pála Csákyho. Nebudem hovoriť detailne o celom probléme, lebo sa ho tu dotklo už niekoľko poslancov. Mám na mysli ten nešťastný seminár, medzinárodný seminár v Bruseli, na ktorom bol účastný aj pán Kvarda, poslanec Národnej rady, zastupujúci Stranu maďarskej koalície. Medzinárodný seminár, ktorý bol venovaný menšinovej politike na Slovensku, chcem pripomenúť, a na tomto medzinárodnom seminári odzneli mnohé názory, ktoré, bohužiaľ, teda reprezentoval zrejme aj pán Kvarda. To je jeho záležitosť a bola by som napokon rada, keby našiel odvahu a vyjadril sa aj on k celej záležitosti, ale chcem hovoriť teraz o inej veci.
Na tomto medzinárodnom seminári odzneli aj názory šéfa organizácie OPRE ROMA Wolfa Brigena, ktorý okrem iného vyhlásil, že slovenská polícia voči občanom rómskej národnosti postupuje neprimerane a brutálne, rómske ženy sú bez ich vedomia v nemocniciach sterilizované. My sme sa dohadovali, že teda niekto to tam povedal. Ja teraz hovorím presne meno človeka, ktorý to tam na tomto seminári vyhlásil, volá sa Wolf Brigen a je to šéf organizácie OPRE ROMA.
Pán podpredseda vlády, ja vás žiadam z tohto miesta, aby ste si preverili tieto slová, v akej podobe na tomto seminári odzneli, a aby ste ako podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za národnostné menšiny a ľudské práva podnikli veľmi rázne kroky, aby sa pán Brigen ospravedlnil alebo aby najprv dokázal, odkiaľ má pramene takýchto informácií. A ak to nebude vedieť dokázať, aby sa v plnej miere ospravedlnil, lebo si myslím, že je to naozaj aj záležitosť slovenskej vlády, aby nezostala ľahostajná voči takýmto útokom na Slovenskú republiku.
Ďalej mi dovoľte interpelovať pána ministra kultúry, ktorého s humorom ľudia začínajú nazývať "garážmajster", ale ja sa nebudem pokúšať o takýto humor. Budem sa usilovať byť veľkorysá a stále ho budem nazývať ministrom kultúry, hoci si nemyslím, že je dobrým predstaviteľom kultúry tejto vlády.
Pán minister, vy ste spomínali vo svojom dnešnom vystúpení v parlamente, reagujúc tiež na jednu z otázok, ktorú ste dostali v rámci hodiny otázok, ako veľkoryso slovenská vláda podporuje našich krajanov, teda zahraničných Slovákov, a dokonca ste si veľmi opovážlivo dovolili tvrdiť, že táto vláda podporuje krajanov oveľa viac, ako ich podporovala bývalá vláda. Ako dôkaz vašej argumentácie ste použili spojenie, že z celej sumy, ktorú teda súčasná vláda vynakladá na podporu krajanov, až jedna pätina ide na podporu slovenskej menšiny v Maďarsku.
Pán minister, to môže byť pravda, že to je jedna pätina, len sa obávam, že tá jedna pätina je možno 2,50 Sk. Nejde o jednu pätinu, ide o to, akú sumu dávate na projekty a čo podporujete. A bola by som veľmi rada, z tohto miesta vás žiadam, pán minister, aby ste predložili slovenskému parlamentu zúčtovanie roku 1999, ste nám ho dlžný. Zatiaľ ste to nepredložili. A to zúčtovanie podľa mňa by malo obsahovať jednak projekty a sumu, ktorou tieto projekty boli podporené, projekty, ktorých autormi boli zahraniční Slováci, teda projekty, ktoré slúžia na podporu kultúry zahraničných Slovákov. A zároveň vás žiadam, aby ste poskytli slovenskému parlamentu podklady, ktoré budú obsahovať úplné informácie o prideľovaní finančných prostriedkov Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, či už v jednotlivých rozpočtových kapitolách ministerstva, alebo aj prostredníctvom fondu Pro Slovakia vo všetkých komisiách za rok 1999, podotýkam. Viem, že rok 2000 sa bude riešiť len teraz, viem, že to komisie nemajú jednoduché. Peňazí je málo, žiadostí je neúrekom, ale keďže ste boli jedným z popredných bojovníkov za to, aby ministerstvo kultúry za Mečiarovej vlády veľmi dôsledne zverejňovalo informácie o prideľovaní finančných prostriedkov, myslím si, že to bola správna požiadavka. Napokon ministerstvo kultúry to aj robilo. Žiadam vás, aby ste si rovnako túto povinnosť voči slovenskému parlamentu splnili. A znovu upozorňujem, tak ako som to robila už pri minulých interpeláciách, prosím, pán minister, aby to boli informácie úplné, aby to neboli tabuľky, tak ako ich pripravujete, že tam bude názov inštitúcie a suma, a nikto ani nebude vedieť, na čo tie peniaze boli určené, ani akým spôsobom sa minuli. Myslím si, že už je rok 2000, mohli by ste podať úplnú informáciu, aby poslanci parlamentu mohli posúdiť z vašej informácie, či je všetko v poriadku. Verím, že sa tejto úlohy zhostíte tak excelentne, ako to robíte vo svojich hereckých vystúpeniach, keď označujete svojich politických protivníkov za mafiánov. V tom ste majster, pán minister.
Dovoľte mi, aby som na záver interpelovala predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.
Pán Dzurinda, chcem sa na vás obrátiť s niekoľkými problémami. Ten prvý sa dotýka vášho brata. Odpustite mi, nechcem tu vnášať nejaké vaše rodinné úrovne, to naozaj nie, ale predsa len sa veľmi pozoruhodne váš brat v minulých dňoch predstavil slovenskej verejnosti. Inak chcem pripomenúť, že váš brat Miroslav je riaditeľom Divízie železničných koľajových vozidiel Slovenskej republiky a práve ako riaditeľ tejto divízie sa na zasadnutí hospodárskych pracovníkov Slovenských železničných koľajových vozidiel Železníc Slovenskej republiky v Žiline predstavil naozaj v excelentnom svetle, kde napríklad ľudí, ktorí podpísali petíciu za štrajk železničiarov, nazval ľuďmi štvrtej kategórie. Rovnako sa vyjadril, že ak ešte bude riaditeľom spomenutej divízie a bude musieť zo železnice prepúšťať ľudí, zoberie si listiny tých železničiarov, ktorí podpísali štrajk, a práve týchto ľudí bude prepúšťať.
Chcem sa vás spýtať, pán premiér, či súhlasíte s takýmito postupmi svojho brata a s takýmito názormi a či sa podpisujete pod tieto jeho princípy v jeho riadiacej práci. Myslím si, že sú to princípy veľmi pozoruhodné a rada by som si vypočula váš názor na ne.
Tak ako váš brat delí ľudí na rôzne kategórie, dokonca minimálne štyri, ako sme sa dozvedeli v Žiline, zdá sa, že ani vám takéto delenie ľudí nie je cudzie, pán premiér, preto, lebo s veľkým prekvapením som prijala informáciu o tom, že Národný program boja proti korupcii alebo aj pripravovaná novela ústavy a ďalšie materiály, ktoré sú určené aj na verejnú diskusiu a majú byť podľa vašich slov prísne kontrolované očami verejnosti, sú zverejnené a budú sprístupnené slovenskej verejnosti prostredníctvom internetu a prostredníctvom internetu bude mať možnosť slovenská verejnosť aj vstupovať do tohto programu veľmi aktívne, resp. bude môcť pripomienkovať novelu ústavy.
Chcem sa vás spýtať, pán premiér, či viete, koľko percent slovenskej verejnosti má možnosť komunikovať prostredníctvom internetu. Viem, že čísla z roku 1997 hovorili o istých odhadoch, bolo to len zlomkové percento, obávam sa, že pri dnešnej ekonomickej situácii sa toto percento určite nezvýšilo. Takže zdá sa, že ten slobodný prístup k informáciám alebo informovanie verejnosti si vy predstavujete asi tak, že tu budete vytvárať jednu elitnú skupinu občanov, ktorí majú na to, aby mohli komunikovať a pracovať s internetom. To je tá elita, to je zrejme tá vaša prvá kategória, ktorá sa bude môcť vyjadrovať aj k Národnému programu boja proti korupcii, aj k novele ústavy a k iným veciam. A tí iní majú smolu, nemajú na to, aby mohli komunikovať cez internet, sa nebudú môcť vyjadrovať k ničomu. Takže mali by ste zvážiť, pán premiér, či je takýto prístup k občanovi Slovenska prijateľný. A ak hovoríte o tom, ako táto vláda excelentne a dôsledne trvá na tom, aby bola verejnosť informovaná, tak sa vás chcem spýtať, či ste naozaj zvolili tie prijateľné a občanovi Slovenskej republiky dostupné spôsoby komunikácie a informovania, lebo podľa toho, ako sa to deje už so spomínaným Národným programom boja proti korupcii a s pripravovanou novelou ústavy, musím o tom silne pochybovať.
Pán premiér, dovoľte mi, aby som na záver položila jednu otázku aj vám, aj členom vašej vlády. A v úvode pred touto otázkou mi nedá nespomenúť jednu nie veľmi príjemnú tému, ktorá dominovala v našich médiách v uplynulých týždňoch. Išlo o pamätnú tabuľu s portrétom prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorú odsúhlasilo Mestské zastupiteľstvo v Žiline, nebudem spomínať detaily, iste si to všetci dobre pamätáte. Viete, koľko bolo okolo toho kriku, a viete napokon, že sa aj vláda veľmi ostro dištancovala od celej záležitosti a výsledok bol taký, že Mestské zastupiteľstvo v Žiline odvolalo inštalovanie tejto tabule, ktorá mala byť, pokiaľ sa dobre pamätám, inštalovaná 14. apríla tohto roku, 14. marca tohto roku, prepáčte.
Nie, nechcem sa vyjadrovať k pamätnej tabuli v súvislosti s prezidentom Tisom, ja sa chcem spýtať, či bude vláda rovnako vehementne reagovať aj na veci, ktoré sa týkajú súsošia sv. Cyrila a sv. Metóda v Komárne. Aj keď sa vám nezdá, že tieto veci spolu súvisia, budete prekvapený, veľmi úzko súvisia preto, lebo keď ste klamali, pán premiér, zhruba pred 2 mesiacmi verejnosť, že je celá problematika v Komárne vyriešená preto, lebo mestské zastupiteľstvo schválilo reliéf rôznych svätých, medzi nimi aj sv. Cyrila a Metoda, vo výške 1,25 m, ktorý bude umiestnený aj na jednej z budov na Námestí Európy, že celý problém je vyriešený, nie je vyriešený preto, lebo ten projekt, ktorý schválilo Mestské zastupiteľstvo v Komárne, je úplne iným projektom a rieši úplne iný problém a požiadavka postaviť súsošie, resp. inštalovať súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda v Komárne na verejnom priestranstve, ktorú predkladali predstavitelia Matice a predstavitelia občianskeho združenia v Komárne, tá doteraz nebola splnená a doteraz sa Mestské zastupiteľstvo v Komárne touto vecou adekvátne nezaoberalo.
Očakávam, pán premiér, že vás bude rovnako znepokojovať aj táto záležitosť a že rovnako vehementne vstúpite do celej záležitosti ako vláda, aj vy ako jej predstaviteľ, tak ako ste to urobili v prípade toho problému v Žiline. Ale rovnako, pán premiér, dúfam, že sa veľmi vehementne zasadíte aj o to, aby Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch urobilo nápravu, ak to môžem povedať veľmi jemne, a prestalo každoročne udeľovať vyznamenania, pamätnú tabuľu, na ktorej je vyobrazený vojnový zločinec János Eszterházy. Doteraz sa to v Nových Zámkoch deje a zaujímave je, že nositeľmi tohto vyznamenania sú aj niektorí poslanci Strany maďarskej koalície. Zaujímalo by ma, pán premiér, kedy sa bude táto vláda dištancovať od takýchto spôsobov. A rovnako by ma zaujímalo, kedy sa členovia vlády nominovaní do slovenskej vlády Stranou maďarskej koalície budú dištancovať od poslancov, ktorí nosia vyznamenanie s portrétom vojnového zločinca Jánosa Eszterházyho.
Ďakujem.