Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalším interpelujúci je pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Krajči, možno je to vtipné, ale je to vyhrážka.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jozefa Macejka v nasledujúcich bodoch.
Prvý bod, problematika privatizácie Slovenských telekomunikácií.
Vážený pán minister, do súčasnosti váš rezort nepredložil odpočet realizácie telekomunikačného projektu I a telekomunikačného projektu II, ktorý sa realizoval v súlade s programovým vyhlásením vlády v rokoch 1993 - 1995. V rámci týchto dvoch projektov, telekomunikačných projektov I a II, sa realizovala zásadná modernizácia, skapacitnenie, digitalizácia telekomunikačnej sústavy Slovenskej republiky. Na účely tejto modernizácie a realizácie týchto projektov rezort a vláda zobrali úvery zo zahraničných investičných prostriedkov, ktoré boli plne zabezpečované a návratnosť bola krytá výlučne zo zdrojov Slovenských telekomunikácií, teda rozpočet Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky nezaťažili ani korunou. Tieto projekty akým spôsobom boli naplnené a skončené? Žiadam vás, aby ste zdokumentovali v súčasnosti v rámci mojej interpelácie. Z akých dôvodov?
Rozvoj telekomunikácií v rokoch 1993 - 1994 predpokladal vstup zahraničného partnera, zahraničného strategického partnera do Slovenských telekomunikácií, ale metódou zvýšenia základného kapitálu tohto v tom čase najväčšieho štátneho podniku v oblasti spojov. Teda nie siahnutím na základné imanie Slovenských telekomunikácií. Súčasná vláda pristúpila k úplne inému modelu, to znamená nie navŕšením základného imania zahraničným partnerom alebo partnerom, ktorý vstúpi do privatizácie Slovenských telekomunikácií, ale metódou výpredaja základného imania Slovenských telekomunikácií, teda jeho rozpredávaním. Teda Slovenské telekomunikácie podľa súčasnej metodiky sa nebudú zhodnocovať, ale rozpredávať.
Podiel Slovenskej republiky sa nebude zvyšovať, ale klesať až na minimum, prípadne úplne na nulový bod. Toto sú zásadné veci, ktoré sú ovplyvňované tým, že vlastne hodnota základného imania Slovenských telekomunikácií realizáciou telekomunikačných projektov I a II sa zhodnocovala, zvyšovala, a to sa teraz v súčasnosti touto koncepciou súčasnej vlády vlastne rozpredáva. Moja otázka potom znie: Načo sa potom zhodnocovali Slovenské telekomunikácie, keď to, čo sa zhodnotilo, vy vypredávate?
Vážený pán minister, v súčasnosti vláda vyhlásila a váš rezort konštatoval, že bola uskutočnená uzávierka ponúk pre zahraničných partnerov, uchádzačov, ktorí sa môžu uchádzať o privatizáciu a vstup do Slovenských telekomunikácií. Tento záver sa údajne uskutočňoval vlastne včerajším dňom. Najzávažnejšími partnermi, ako bola verejnosť informovaná, sú partneri Deutsche Telekom a Östereichische Telekom. Moja otázka v tejto súvislosti na vás je v tom smere, že oba tieto zahraničné telekomunikačné podniky sú štátne podniky. Deutsche Telekom je nemecký štátny podnik a rakúske telekomunikácie takisto sú rakúsky štátny podnik. Teda Slovenské štátne telekomunikácie sa idú "privatizovať" tak, že sa predajú zahraničnému štátnemu podniku? To je čo za privatizácia? To predsa nie je privatizácia, ale to je výpredaj telekomunikačnej sústavy jedného štátu telekomunikačnému podniku iného štátu. Veď to je predsa nezmysel, aký v civilizovanom štáte pravdepodobne nepočul nik. To nie je žiadny vstup zahraničného kapitálu, a dokonca ani vôbec žiadny vstup kapitálu do týchto podnikov, pretože sa neuskutočňuje zvýšenie kapitálu, ale ide o výpredaj toho, čo Slovenská republika a všetci daňoví poplatníci do telekomunikačnej sústavy premietli formou jej zhodnotenia.
V súvislosti s týmto a v súvislosti s mojou interpeláciou sa vás pýtam na ďalšiu otázku. Akým spôsobom a kde bude sídliť ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože predmetom predaja Slovenských telekomunikácií je aj budova, v ktorej sídli ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, teda predáte v rámci telekomunikácií aj sídlo ministerstva? Budete platiť tomu, kto kúpi Slovenské telekomunikácie, budete teda platiť prenájom za fungovanie ministerstva v ich budove? Ak to tak nie je, vyňali ste budovu ministerstva z objemu predmetu privatizácie telekomunikácií? Pokiaľ mi je známe, nič také sa neudialo, to znamená, že táto vláda predáva aj budovu vlastného ministerstva? No to je skutočne vynikajúca skutočnosť, ktorá nemá obdobu v žiadnom štáte, ani v civilizovanom, ani v necivilizovanom.
Štvrtý námet v súvislosti s privatizáciou Slovenských telekomunikácií je skutočnosť, že včera bola uzávierka podania uchádzačov o privatizáciu Slovenských telekomunikácií. Ale do súčasnosti, a to ani na vládnej úrovni, nejestvuje schválená predstava telekomunikačného zákona, ktorý vlastne by mal formulovať mantinely toho, v čom partner na trhu telekomunikačných služieb by mal možnosť pôsobiť. Teda tí, ktorí vstupujú alebo majú záujem vstúpiť do tohto priestoru Slovenských telekomunikácií, tak vlastne nevedia, za akých podmienok, za akých mantinelov a vlastne za akých pravidiel hry vstupujú do tohto procesu.
Tento nezmysel bezpochyby sa premieta aj do ceny alebo do predstáv zahraničných partnerov, ktorí sa o privatizáciu telekomunikácií uchádzajú, pretože vstupujú do teritóriá, ktoré nie je jasne zadefinované a jasne ohraničené. Takýmto spôsobom sa privatizácia nikde neuskutočňuje, a pokiaľ Slovenská republika takýmto spôsobom postupuje, vláda Slovenskej republiky tak iba dokumentuje, že jej tečie do topánok v krajnej miere a že vlastne uskutočňuje sa výpredaj za podmienok, keď vláda nedefinuje za akých. Tento zmätočný stav sa bezpochyby premietne do ponukovej ceny zahraničných partnerov, ktorí sa zaručene nebudú pretekať v ponuke smerom nahor, ale jedine v ponuke smerom nadol, pretože to, čo predvádza rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, to je prejav chaotickosti.
Moja druhá interpelácia sa týka rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií v oblasti železničnej dopravy.
Pán minister, Železnice Slovenskej republiky vždy mali problémy so svojimi finančnými tokmi a vždy mali problémy s finančným zabezpečením svojej modernizácie a rozvoja. Veľmi dlho to bolo spojené s tým, že finančné prostriedky a finančné objemy, ktoré federálna vláda delila pre železnice, v tom čase ešte Česko-slovenské štátne dráhy, sa delili v podiele dĺžky železničných tratí v rámci federácie, pričom štyri pätiny dĺžky tratí sa nachádzali na území Českej republiky, iba jedna pätina sa nachádzala na území Slovenskej republiky. Ale čo sa týka prepravných výkonov, dve tretiny prepravných výkonov sa realizovali na železničnej sieti Slovenskej republiky a iba jedna tretina prepravných výkonov na území Českej republiky. Bolo to dané tým, že železničná sieť Českej republiky je úžasne prehustená a málo zaťažená, pretože bola budovaná v podmienkach rakúsko-uhorského mocnárstva, ktoré malo iné predstavy na dopravnú obsluhu územia.
Po nadobudnutí našej samostatnosti a ustanovení samostatného štátneho podniku Železníc Slovenskej republiky boli stanovené pravidlá hry, akým spôsobom štát bude participovať na prevádzke tohto najväčšieho štátneho podniku, ktorý v tom čase mal zamestnanosť približne 60 000 pracovníkov, v súčasnosti asi 50 000. Dlhý čas Železnice Slovenskej republiky boli ziskové, a ak nie ziskové, tak aspoň neboli stratové. Pozícia štátu vo vzťahu k Železniciam Slovenskej republiky je jasne deklarovaná formou úhrady za výkon vykonaný v záujme štátu a tento podiel bol stanovený zákonom. Teda štát má povinnosť platiť Železniciam Slovenskej republiky úhrady za výkony, ktoré železnice vykonávajú v štátnom záujme.
No v uplynulom období najväčším neplatičom voči štátu sa ukázal práve samotný štát a tento stav sa absurdne hrozivo zvýšil práve v minulom kalendárnom roku, keď zadlženie Železníc Slovenskej republiky vyskočilo o 15 mld. Sk v priebehu jediného kalendárneho roku, čiže 1999. Súčasne v tom istom roku, v roku 1999, objem prepravných výkonov Železníc Slovenskej republiky klesol o 40 %. Čiže to sú absurdné nožnice, keď zadlženie sa zvýšilo, prepravné výkony klesli o 40 %, a to predovšetkým preto, že prepravné trasy z územia Slovenskej republiky sa odklonili mimo územia Slovenskej republiky. Argumentácia, že Železnice Slovenskej republiky sú samostatný podnik a sú za svoje hospodárenie zodpovedné, nezodpovedá pravde, pretože Železnice Slovenskej republiky sú ustanovené zákonom, osobitným zákonom, kde dozorná rada a správna rada tohto najväčšieho štátneho podniku je priamo v kompetencii ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, a to obsadením ako čelných pozícií správnej rady, tak predovšetkým čelných pozícií dozornej rady.
Takže moja interpelácia v tomto bode sa týka, akým spôsobom hospodárilo ministerstvo a bolo zodpovedné za hospodárenie Železníc Slovenskej republiky, keď ich prepad len za minulý kalendárny rok sa zvýšil o 15 mld. a za pokles prepráv územím Slovenskej republiky o 40 %.
Ďalší bod interpelácie na ministra Macejka sa týka problematiky výstavby diaľnic.
Pán minister, komunikačná sústava diaľničnej siete na území Česko-slovenskej republiky bola stanovená uznesením federálnej vlády z roku 1963, keď boli stanovené zásadné trasy, ktorých smerovanie a trasovanie sa zásadným spôsobom nezmenilo.
Pán minister, prosím vás, veľmi ma rušíte, keď sa bavíte veľmi nahlas. Máte veľmi zvučný barytón.
Od roku 1963 riaditeľstvo diaľnic, ktoré podliehalo pod Federálne ministerstvo dopravy, preskúmalo formou vyhľadávacích štúdií a porovnávacích štúdií prakticky všetky trasy a urobilo to na veľmi kvalitnej úrovni, pretože bolo obsadené dobrými profesnými odborníkmi a na základe toho boli aj odporúčané trasy aj ich jednotlivé varianty. Trasa v smere sever - juh, ktorá bola obsiahnutá do transeurópskej magistrály po roku 1993, bola preskúmaná vo vedení severne od Považskej Bystrice, a to vo variante Považská Bystrica - Bytča - Žilina, ako aj Považská Bystrica - Rajecká dolina - Žilina. Vybraný variant, ktorý bol posúdený aj na základe porovnávacej štúdie EIA rezortom životného prostredia na základe porovnania investičných aj prevádzkových nákladov, bol zvolený v polohe Považská Bystrica - Bytča - Žilina, a to predovšetkým aj v nadväznosti na severo-južnú magistrálu Jadran - Balt, ktorá vedie smerom na Poľsko. V tomto smere táto trasa bola rozostavaná a Mečiarovou vládou bol realizovaný rozostavaný úsek v smere na Žilinu, medzi Považskou Bystricou a Žilinou, s vyrazením prieskumnej štôlne v dĺžke 2,7 km diaľničného tunela Ovčiarsko.
Absolútne nepochopiteľne po nástupe súčasnej vlády prišlo k zastaveniu týchto stavebných prác, opustenie tejto trasy a, naopak, začala sa skúmať trasa cez Rajeckú dolinu, ktorá už bola dávno predtým preskúmaná v rámci federácie aj v rámci Slovenskej republiky v roku 1992 - 1993, keď ja som bol zodpovedný za tento rezort, a na základe týchto preskúmaní bola vybraná trasa, v ktorej polohe bol vyrazený tunel Ovčiarsko. V súčasnosti sa vynaložilo nie menej ako 300 mil. Sk na skúmanie štúdie trasa, ktorá už bola opustená, a to na základe osobných názorov, osobných rozhodnutí zodpovedných pracovníkov Správy ciest Slovenskej republiky, pretože ich rodisko na nachádza v polohe Rajeckej doliny. Takýto postup je absolútne nezmyselný.
Pán minister, ja vás idem upozorniť na skutočnosť, že takýmto spôsobom hospodáriť so štátnymi prostriedkami štátneho rozpočtu je nemysliteľné a bezpochyby tieto vaše postupy sa stanú predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní, pretože ide o nehorázne plytvanie finančnými prostriedkami, keď sa opúšťa vyrazená trasa tunela a skúma sa trasa, ktorá nemá šance, aby bola schválená, pretože diaľničná trasa tam vedie v ochrannom pásme kúpeľov v Rajeckej doline.
Posledný bod, pán minister Macejko, sa týka problematiky výstavby mosta cez Dunaj v trase Košickej ulice v Bratislave.
Viem, že nejde o most, ktorý spadá do kompetencie, alebo podlieha pod kompetenciu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale napriek tomu sa nachádza v kompetencii vlády inou formou. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík tlmočil stanovisko, že investičné náklady na výstavbu tohto mosta, ktorý sa má začať stavať v tomto kalendárnom roku, presiahnu 2 mld. Sk. Finančné prostriedky na to Bratislava nemá a prostriedky budú získané úverom zo zahraničia, a to so štátnou garanciou, garanciou vlády Slovenskej republiky. Preto moja otázka znie: Vláda Slovenskej republiky a váš rezort bude garantom pre finančné prostriedky tohto mosta, ktorý z hľadiska rozvoja dopravnej sústavy Bratislavy nie je dominantný? Pretože tento most spája predmostie diaľničnoželezničného Prístavného mosta na pravom brehu Dunaja s tým istým predmostím na ľavom brehu Dunaja, čiže je to vlastne súbežný most s jestvujúcim diaľničnoželezničným mostom Pálenisko.
Moja druhá interpelácia sa týka podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnosti pána Pála Csákyho.
Pán podpredseda vlády, 10. marca 2000 v Bruseli sa konal seminár o ľudských právach, ktorého sa zúčastnil váš predstaviteľ Strany maďarskej koalície pán József Kvarda, ktorý sa na tomto seminári vyjadril, že je to po prvý raz, keď môže použiť ako Maďar svoju materčinu na tejto úrovni. Okrem toho, že je to klamstvo, je to hrubé ohovorenie tohto štátu a je to vlastne zásah do ľudských práv všetkých občanov tohto štátu, pretože ide jednoducho o ohovorenie, oklebetenie právneho systému práv národnostných menšín, ale aj práv väčšinového národa. Žiadam vás o vysvetlenie, pán Csáky, akým spôsobom zareagujete na toto stanovisko pána Kvardu, pretože to bolo bohato na belgickej úrovni publikované, rozširované a stalo sa predmetom článku, a dokonca v titulku tohto článku v belgickej tlači.
Ďalej v rámci toho istého seminára odznelo tvrdenie belgickými partnermi, že Rómky na území Slovenskej republiky po pôrodoch sú bez ich vedomia sterilizované. Toto nehorázne tvrdenie takisto bolo bohato publikované v belgickej tlači a ja vás žiadam, pán podpredseda vlády Csáky, aby ste zdôvodnili, akým spôsobom vy ako podpredseda vlády pre ľudské práva a národnosti ste na tieto výroky belgickej tlače reagovali, akým spôsobom ste ich odmietli alebo dementovali. Ak ste ich nedementovali, tak ste vlastne potvrdili pravdivosť tohto tvrdenia. Ak áno, na ktorých klinikách rómske ženy sú sterilizované? Ku koľkým takýmto prípadom prišlo? Kde a ktorí lekári takéto zákroky robili? Žiadam vás o písomné zodpovedanie týchto mojich požiadaviek v rámci interpelácie na vašu osobu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší vystúpi pán poslanec Slobodník.
Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážení páni ministri,
dámy a páni,
táto snemovňa nezažila takú neúctu voči sebe, ako jej prezentuje vláda Mikuláša Dzurindu. Bolo tu niekoľko ministrov, bolo tu niekoľko podpredsedov vlády, odišli, všetka česť tým, ktorí zostali. Samozrejme, na tých sa moja výčitka nevzťahuje. Ale ako je možné, že tu odišlo niekoľko ľudí, ktorí tu mali počas interpelácii sedieť? To je naozaj trápne a takto sa to nikdy nedialo. To je absolútna neúcta. Aj sám pán premiér nech mi odpustí, je to mladý človek, možno nemá celkom v poriadku prostatu, to ja neviem, ale každú chvíľu odbehuje a každú chvíľu sa vracia. Tak ja si myslím, že jeden premiér, dôstojný premiér by tu mal sedieť stále a raz odísť, keď už teda nemôže vydržať.
Moja prvá interpelácia je na neho, aby som ho tu ešte zastihol, ak by náhodou chcel odísť. Týka sa slovensko-maďarských vzťahov a obsahuje niekoľko podbodov.
Pán premiér, boli ste pred niekoľkými dňami v Békešskej Čabe, kde ste sa stretli so svojím kolegom pánom Orbánom. Hovorilo sa tam, alebo malo sa tam hovoriť aj o tom, aby v maďarskom parlamente na základe zákona 77, schváleného ešte dávno v roku 1993, boli po jednom zástupcovi v parlamente 13 predstavitelia 13 menšín. Prvá otázka znie: Rokovali ste o tom, informovali ste o tom slovenskú verejnosť, informovali ste o tom parlament?
Druhá otázka na pána predsedu vlády v súvislosti s reorganizáciou a územným členením. Chcem sa ho spýtať, či si uvedomuje, čo to znamená pre Slovensko, keď zveril dva posty pre regionálny rozvoj dvom predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny. Či je to logické, aby pán podpredseda vlády Csáky a zároveň pán minister Harna boli tými, ktorí majú rozhodovať o územnom členení Slovenska?
V tejto súvislosti sa spytujem pána predsedu vlády, či pozná knihy svojho podpredsedu vlády pána Csákyho Maďari na Slovensku z roku 1997, vyšla po anglicky, a druhá Medzi dvoma svetmi vyšla po maďarsky v roku 1998. V jednej i druhej knihe pán podpredseda vlády vyzdvihuje také veci, ktoré sú pre Slovensko absolútne neprijateľné. Tam napríklad hovorí na jednom mieste, že na južnom Slovensku by mali vzniknúť 3 - 4 župy, v ktorých by fakticky mali mať prevahu občania maďarskej národnosti.
Chcem sa spýtať pána predsedu vlády, či pozná mapku z tejto knihy, kde je rozdelené územie Slovenska podľa predstáv predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, predovšetkým pána Csákyho ako autora knihy. Tam sú vytvorené také kraje alebo župy, ktoré sú absolútne prípravou na referendum o odtrhnutí južného Slovenska od Slovenskej republiky a o jeho pričlenení k Maďarsku. Je tam napríklad Komárňanská alebo Novozámocká, ešte sa nerozhodli, župa, kde by malo byť sídlo, ktorá zasahuje až za Nitru. A pretína to, čo si nedovolili so Slovenskom urobiť ani ministri zahraničných vecí fašistických štátov Ribbentrop a Ciano, keď v novembri 1938 robili ústupky a keď sa konala známa arbitráž vo Viedni. Vtedy zostala aspoň železničná cesta Bratislava - Nitra - Kozárovce - Zvolen a, samozrejme, aj cestná doprava cez Hronskú Breznicu a cez, ešte predtým, Hronský Beňadik. Teraz podľa plánov, ktoré sú nakreslené na mape a sú teda oficiálnym dokumentom maďarskej koalície, by boli preťaté aj tieto cesty a pre úhobých Slovákov by zostávala iba cesta na stredné Slovensko: Bratislava - Žilina - Vrútky - Zvolen - Banská Bystrica.
Chcem vedieť, či si pán predseda vlády preštudoval túto knihu Maďari na Slovensku, je po anglicky, pokiaľ viem, pán predseda vlády číta po anglicky, tak by si ju mal zadovážiť. Ak ju nemôže zadovážiť, ochotne mu ju dám k dispozícii, aby si mohol preštudovať, čo sa tam hovorí. V týchto dokumentoch vydaných pánom Csákym, v týchto knihách vydaných pánom Csákym sa nie na jednom, nie na dvoch miestach požaduje zmena hraníc, zmena politických hraníc z roku 1920, ako ich on nazýva, alebo strategických, na hranice etnické. Chcem vedieť, či pán predseda vlády pozná tieto názory svojho podpredsedu.
Ďalej sa ho chcem spýtať v súvislosti s územným členením, ktoré vlastne do veľkej miery realizuje sny maďarskej koalície, a teda pána Csákyho najmä ako autora knihy, že aké opodstatnenie má Gemerská župa a Košická župa v tom členení, v akom to pripravil Vojtech Nižňanský.
Mám ďalej otázku na pána podpredsedu vlády, či je únosné, aby o územnom členení Slovenska s takou mierou zodpovednosti rozhodovala Demokratická strana, to znamená pohrobkovia VPN, ktorí, ako je známe, Slovenskú republiku nechceli a ktorí sú teraz najzodpovednejší spolu s predstaviteľmi maďarskej koalície za územné členenie. Pán Nižňanský je gestor, lepšie povedané, exponent Demokratickej strany Slovenska. A tých 60 tisíc, maximálne, voličov, ktorých má Demokratická strana zo 4 200 000, ju sotva oprávňuje na to, aby práve oni rozhodovali o územnom členení Slovenska, aby sa usilovali podľa tradícií dobrých vzťahov VPN a MNI (Maďarskej nezávislej iniciatívy) z prvých rokov po roku 1989 rozhodovať o Slovensku a jeho budúcnosti.
To je otázka, ktorú kladiem aj slovenskému národu, nielen pánu premiérovi, či si uvedomuje, čo sa chystá, aké územné členenie sa chystá a kto ho chystá. To sú otázky na pána predsedu vlády ohľadom hraníc, opakujem, najmä súvisia s tým, či pozná obsah kníh pána Csákyho, v ktorých sa dehonestuje slovenský národ, ku ktorému sa aj pán premiér, dúfam, hlási, a v ktorom sa hovorí o Slovákoch, že nie sú ešte národom, že iba teraz dozreli, že je to ľud, ktorý sa iba teraz stal národom, a preto trpí komplexom menejcennosti, to je jedna z jeho výčitiek, a vraj závidíme Maďarom a Čechom, že nemáme také dejiny ako oni. To je to privlastňovanie celých uhorských dejín, samozrejme, Maďarskom.
Tak to sú moje otázky súvisiace s tým. Ak bude treba, predložím texty aj v origináli, aj v maďarčine, aj v slovenčine pre pána premiéra, aby si to preštudoval. Ale dúfam, že prejaví aj sám iniciatívu a že si tieto knihy zadováži.
Musím využiť prítomnosť pána ministra vnútra, jedného z mála, ktorí tu skutočne vytrvali.
Pán minister vnútra, ja by som chcel predsa len vedieť a či by ste nemohli informovať parlament a prípadne aj verejnosť, ako to bolo s predstaviteľom Deutsche Bundes Nachrichtendienst pánom Skošníkom, ktorý prišiel na Slovensko - údajne podľa informácií, ktoré boli vtedy uverejnené -, odovzdal nejakú výbušninu, ktorá sa potom objavila na stretnutí prívržencov KDH v Športovej hale na Pasienkoch, ale dlho predtým sa tvrdilo, že to vlastne urobila SIS. Tak by som rád vedel, keby ste ma informovali, ako prebehlo to vyšetrovanie. A keďže pán Peter Tóth je takým dvorným novinárom KDH, vieme aj o rodinných zväzkoch, ktoré má jeho príbuzná, teda rodinných zväzkoch Petra Tótha so sekretárkou pána ministra Čarnogurského v KDH, tak by ma zaujímalo, ako je možné, a to by ste mali vy ako minister vnútra mi na to odpovedať, ako je možné, že pán Tóth po tom, čo Skošník vyhlásil, že doniesol tú výbušninu a uschoval ju na stanici v akejsi schránke, ako mohol pán Peter Tóth napísať, lepšie povedané, telefonovať do Bundesnchrichtendienst, či to máte prešetrené, prečo to mohol urobiť, keď sa spytoval: Čo to tam robí ten váš agent Skošník?
Ja si myslím, že každý normálny občan Slovenskej republiky, za ktorého sa pokladám aj ja, keby zavolal na Deutsche Bundesnachrichtendienst, tak by mu tam odpovedali. A tam mu odpovedali, to treba ešte dodať, že my to vyšetríme, zistíme, ako to bolo. Keby som zavolal ja alebo hociktorý iný človek na túto bezpečnostnú službu, tak by mi asi odpovedali, prepáčte, dovolali ste sa na cintorín alebo do kvetinárstva, alebo toto je zubárstvo, alebo súkromný podnik.
Takže rád by som vedel, či ministerstvo vnútra má tieto veci prešetrené. Zároveň sa pýtam pána ministra vnútra, ako stojí vyšetrovanie vo veci Gabura, Siemens, Miestne zastupiteľstvo Bratislavy, čo sa v tejto veci vyšetrilo.
Moja ďalšia otázka je na ministerku financií pani Schmögnerovú.
Dozvedel som sa aj z posledného vládneho vyhlásenia Maďarskej republiky, už vydaného vládou pána Orbána, že Maďarsko chce zvýšiť v pomere k minulosti podporné kvóty pre národnostné menšiny maďarské za hranicami tohto štátu. To znamená, aj toto vyhlásenie z roku 1998 po prevzatí moci uznáva, že takéto peniaze sa poskytovali na Slovensku predstaviteľom národnostných menšín. Jeden z predstaviteľov národnostných menšín, z ohľaduplnosti ho nebudem menovať, mi v roku 1993 ako ministrovi, keď sa dožadoval príspevku 3 mil. korún na literárnu činnosť maďarskej národnostnej menšiny, ktoré napokon dostal, vtedy povedal, že nie on, ale iní predstaviteľ maďarstva na Slovensku, predseda Spolužitia, dostal v tom roku 1993 60 mil. forintov na túto činnosť.
Moja otázka znie: Podliehajú tieto peniaze zdaneniu? Ak peniaze, ktoré dostávali exponenti maďarstva na Slovensku, v parlamente, predsedovia politických strán alebo teraz už predstavitelia zjednotenej Strany maďarskej koalície dostávali a dostávajú takého peniaze, spytujem sa pani ministerky, či sú to dary, ktoré podliehajú zdaneniu, alebo nie. Ak podliehajú zdaneniu, tak by som ju prosil o informáciu, čo podnikne alebo podnikla na to, aby sa príslušná suma, príslušná daň z týchto nemalých darov dostala do štátnej pokladnice.
A posledná moja interpelácia je na neprítomného pána podpredsedu Csákyho, ktorý, samozrejme, odtiaľto odišiel, ako keby tušil, že budem aj o ňom hovoriť.
Pán podpredseda vlády dostal odo mňa asi 35 otázok. Z týchto mi odpovedal na tri. Na tri odpovedal tak, že sa to dá pokladať za odpoveď. Na zvyšných vyše 30 vôbec neodpovedal. Tak mu predložím teraz zoznam týchto otázok, nebudem vás nimi unúvať a predlžovať čas. Dám mu ich písomne a žiadam ho, aby mi, ako to vyžaduje zákon, ako to vyžaduje jeho povinnosť podpredsedu vlády, člena vlády, na každú z týchto 30 otázok odpovedal. Dúfam, že nakoniec ho donútim, aby na tieto otázky odpovedal, pretože zatiaľ sa tomu vyhýba úspešne najrozličnejšími úskokmi, najrozličnejšími vyhýbacími manévrami, ktoré samo osebe by bolo treba aj obdivovať, že má takú invenciu a vie sa vyhnúť týmto otázkam, ale rozhodne si nemyslím, že by to mohol robiť natrvalo, rozhodne si nemyslím, že by takto mohol balamutiť všetok slovenský národ, ktorý vyžaduje odpovede cez nás poslancov na tie otázky, ktoré sa týkajú cti tohto národa, minulosti tohto národa, sebavedomia tohto národa a jeho územnej celistvosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia interpelujúca je pani poslankyňa Sabolová.
Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
niekoľko krátkych interpelácií.
Interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Vážený pán minister, chcem vás požiadať o prehľadnú informáciu v rámci celého Slovenska, ako sa uplatnil príspevok na bývanie v rámci sociálnej pomoci pre poberateľov sociálnej podpory, keďže príspevok bol prínosom pre sociálne odkázaných.
Druhá interpelácia je opäť na pána ministra. Vážený pán minister, žiadam vás o konkrétne informácie, ako chce rezort sociálnych vecí riešiť využívanie prostriedkov vo Fonde zamestnanosti z pasívnej politiky na aktívnu. Je reálne v roku 2000 zvýšiť finančné prostriedky na zamestnávanie nezamestnaných na verejnoprospešné práce alebo v nejakej inej forme?
Tretia interpelácia je na ministra hospodárstva. Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci vratných obalov, o ktorej som hovorila na hodine otázok 10. februára 2000. Ako chce rezort zabrániť kolapsu vratných obalov v Slovenskej republike, resp. aké kroky podnikne rezort v tejto problematike? Odpoveď z ministerstva životného prostredia som hneď po hodine otázok od pána ministra Miklóša dostala. Preto podobnú otázku hlavne na váš rezort vám dávam v tejto interpelácii. Táto situácia vratných obalov najviac postihne spotrebiteľa, ktorý bude platiť viac a nemá možnosť výberu tovaru.
Štvrtá interpelácia je na pána ministra kultúry. Vážený pán minister, chcem sa opýtať, či budú v roku 2000 vyčlenené prostriedky v rezorte kultúry na jubilejný rok 2000. Ak áno, aké sú podmienky na poskytnutie príspevkov. Kto koordinuje predkladané projekty a aká suma bude vyčlenená na projekty? Iste o tom rozhodne vláda. Zároveň vás však chcem požiadať o prehľadnú informáciu o finančných prostriedkoch z roka kresťanskej kultúry v roku 1999, t. j. na aké projekty, adresne popísať, boli použité a koľko finančných prostriedkov bolo poskytnutých na jednotlivé projekty, pričom žiadam uviesť rozčlenenie na čerpanie po schválení celého projektu vo vláde a po schválení doplnku po uznesení vlády z decembra 1999.
Piata interpelácia je na pána ministra životného prostredia. Vážený pán minister, v akom stave je obrátkový fond Štátneho fondu životného prostredia? Boli, resp. budú poskytnuté finančné prostriedky z tohto fondu? Aké budú, resp. aké sú podmienky na pridelenie prostriedkov obrátkového fondu? Žiadam vás o zaslanie týchto podmienok.
A ešte posledná interpelácia, otázka na podpredsedu vlády pána Hamžíka. Vážený pán podpredseda, čo ste urobili pre dostatočnú informáciu v regiónoch, t. j. obec, mesto, štátna správa, o podporných európskych fondoch. Prečo doteraz nebola spracovaná kompletná verejná informácia o všetkých fondoch spoločne cez nejaký informačný bulletin dostupný pre verejnosť so špecifikáciou podmienok, kontaktov a zodpovedných pracovníkov? A či bude poskytnuté odplatne alebo bezodplatne. Ak by bola spracovaná takáto celistvá informácia, vyhli by ste sa nekonečným otázkam a návštevám nielen poslancov, ale aj zástupcov miest a obcí. A vyhli by sme sa názorom, že tieto fondy slúšia len pre úzku skupinu ľudí.
V tomto roku sa zdá, že prostriedky z európskych podporných fondov, ktoré mala čerpať Slovenská republika, môžu prepadnúť v prospech iných krajín z dôvodu nesplnenia kritérií zo strany kompetentných štátnych orgánov. Aké opatrenia ste prijali v prípade, že sa vyskytujú tieto problémy, aby tieto nedostatky im boli bezodplatne odstránené?
Moje interpelácie sú vlastne zopakovaním mnohých otázok z hodiny otázok, pretože nie všetci poslanci sa dostanú k svojim otázkam. A bolo by veľmi dobré, ak by páni ministri, ktorí sú určite pripravení na hodinu otázok, mohli svoju písomnú odpoveď po hodine otázok v zmysle rokovacieho poriadku dať poslancom a nemuseli by sme tie isté otázky predkladať na niekoľkých hodinách otázok.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Mušková.
Pripraví sa pán poslanec Krajči, ak tu bude.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda vlády,
interpelujem vás vzhľadom na hrozivý stav v Slovenskej republike aj v oblasti kriminality, konkrétne drogovej kriminality.
Po mestách Slovenska sa potulujú mladí ľudia, ktorí v lepšom prípade žobrú, v horšom prípade kradnú, alebo dokonca zabíjajú, aby získali peniaze na drogy. V armáde sa množia prípady vojakov, ktorí drogujú. Viedenská polícia, ktorá zadržala autobus s 20 kg heroínu, ktorý smeroval na Slovensko, tvrdí, že ústredie týchto pašerákov je v našom hlavnom meste. Popri týchto zlovestných signáloch, ktoré hovoria o kritickej situácii, práve za vašej vlády, v najsledovanejšom elektronickom médiu v Markíze v najlukratívnejšom vysielacom čase odznie nehorázna propagácia drog. Podobná propagácia síce v piesni, ale propagácia, odznela aj vo verejnoprávnej televízii dňa 17. 2. 1999.
Ako je možné, pán predseda, že pri toľkých vašich deklaráciách o zákonnosti v televízii Markíza, o ktorej hovoria, že ste v nej ako doma, a vo vami ovládanej Slovenskej televízii sa odvysiela program ohrozujúci zdravý vývoj našich detí a mládeže? Ako je možné, že je umožnené dílerom drog, teda mafii, propagovať svoj tovar cez televízne obrazovky priamo v rodinách, bytoch a domoch našich občanov? Azda posuniete túto otázku na ministerstvo vnútra, ale moja interpelácia smeruje na vás, pretože reštrikcie, ktoré môže polícia uplatniť, nie sú veľa platné, lebo pôsobia až po kriminálnych činoch, po tragédiách. Je nevyhnutná prevencia. Ale absolútne kontraproduktívne pôsobia také relácie v médiách, o ktorých som hovorila. Keďže sa poslanci vládnej koalície odmietli zaoberať v Národnej rade touto problematikou, aspoň formou interpelácie apelujem na vás, aby ste sa vo vláde vážne zaoberali touto situáciou. Aj keď rozhlasová a televízna rada v tejto veci koná, jej postihy budú tiež až po trestnom čine. Po nezákonnom čine.
Preto vás, pán predseda, žiadam, aby vláda a jednotlivé rezorty venovali tomuto problému náležitú pozornosť, aby k takýmto prejavom v budúcnosti nedochádzalo a váš záujem o tento problém neostal iba v deklaratívnej polohe.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči je ďalší interpelujúci a fakticky posledný písomne prihlásený.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky.
Obraciam sa, pán predseda, na vás s riešením problému, ktorý čoraz viac vystupuje do popredia hlavne v súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. V dňoch 3. a 4. júna 1999 sa stretli v Prahe predstavitelia profesionálnych organizácií autoškôl z európskych štátov a zástupcovia inštitúcií, ktoré vykonávajú výcvik žiadateľov o vodičské oprávnenie a vykonávajú skúšky žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia. V kongresovom centre v Prahe sa na rokovaní, ktoré bolo organizované v záujme štátov strednej a východnej Európy, zúčastnili aj zástupcovia trinástich európskych štátov.
Prezident Európskej federácie autoškôl vysvetlil na stretnutí, že zvyšovanie dopravnej bezpečnosti a zdokonaľovanie prípravy vodičov nemožno pripravovať v rámci Európskej únie bez účasti štátov východnej a strednej Európy. Medzinárodná organizácia EFA predstavuje jednu z významných európskych inštitúcií v oblasti dopravnej výchovy a rad jej odporúčaní a stanovísk sa premieta v legislatíve Európskej únie. Dnes má EFA 17 členov, pričom 15 z nich je z členských štátov Európskej únie.
Pripomeňme si, že v predošlých rokoch sa aj bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika zúčastňovala, dokonca uskutočňovala významné medzinárodné akcie zamerané na bezpečnosť cestnej premávky, ako i výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie v spojitosti s dopravnou nehodovosťou. V súčasnosti sa Slovenská republika nezúčastňuje na takýchto stretnutiach aj preto, že neexistuje na Slovensku organizácia, ktorá by združovala výcvikové zariadenia. A taktiež Slovenská republika nie je členom CIECA, medzinárodnej organizácie, ktorá združuje subjekty vykonávajúce skúšky vodičov v jednotlivých štátoch Európy.
CIECA má úzke kontakty na komisie Európskej únie, spolupôsobí pri vytváraní tzv. európskeho vodičského preukazu a veľmi aktívne spolupracuje na medzinárodných projektoch dopravných spoločností. Cieľom tejto organizácie je postupná harmonizácia skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie tak, aby ich vedomosti boli skutočne kvalitné a na medzinárodne porovnateľnej úrovni. Jednou z dôležitých požiadaviek na skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie je ich skvalitňovanie a objektivita. Objektivita skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie, koncipovane ich obsahu tak, aby mali vzťah k realite v cestnej premávke, správny vzťah skúšky a výučby v autoškolách, využívanie nových médií vrátane počítačových skúšok z teórie ako záruky objektívnosti skúšky, neustála analýza výsledkov, zavádzanie zahraničných skúseností do praxe skúšobných organizácií, to je podľa odborníkov z CIECA jediná cesta, ako zaručiť, že do premávky na pozemných komunikáciách sa dostanú len dobre pripravení vodiči.
V otázke skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie stanovisko CIECA je jednoznačné. Dobre skúšať môže len ten, kto je schopný vyhodnotiť prípravu v autoškole a, samozrejme, vlastné správanie žiadateľa o vodičské oprávnenie, teda človek s inštruktorskou, pred rokom 1999 s učiteľskou praxou, dokonalou odbornou prípravou a vzdelanostnou úrovňou.
V Slovenskej republike platí od roku 1997 vyhláška ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií číslo 95/1997 v znení neskorších predpisov o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie, o doškoľovacom kurze vodičov a o doškoľovacom kurze inštruktorov, ktorá pomerne kvalifikovane rieši výcvik žiadateľov o vodičské oprávnenie. V Európe je však dávno jasné, že aj tá najkvalitnejšia administratíva vôbec nie je zárukou dobrej, kvalitnej prípravy budúcich vodičov.
Podľa poznatkov z konferencie vplyv osobnosti učiteľa alebo inštruktora je nezanedbateľný. Dohľad nad výcvikovými zariadeniami a dodržiavaním učebnej osnovy, ustanovený vykonávacou vyhláškou, majú v Slovenskej republike odbory dopravy a cestné hospodárstva príslušných okresných úradov. Je otázkou, koľko zamestnancov uvedeného odboru je držiteľom inštruktorského preukazu. Záverečná časť prípravy žiadateľov o vodičské oprávnenie - skúška je v kompetencii ministerstva vnútra a vykonávanie skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie rieši vyhláška ministerstva vnútra číslo 90/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie vo vyspelých štátoch, napríklad v Nemecku, sú smerované jednotlivými štátmi do rúk neštátnych skúšobných organizácií.
Ako to s preverovaním vedomostí žiadateľov o vodičské oprávnenie je, uvediem poznatky z krajín Európy, tej Európy, do ktorej sa chce Slovenská republika čo najskôr dostať.
Tak napríklad v Estónsku skúšky vykonávajú skúšobné organizácie, a tak ako u nás sa prvý vodičský preukaz vydáva na skúšobné obdobie dvoch rokov. Táto lehota môže byť vodičovi predĺžená o ďalšie dva roky, ak sa vodič v skúšobnej lehote dopustí viacerých priestupkov. V Belgicku už skúša žiadateľov o vodičské oprávnenie desať rôznych privátnych organizácií. V Nemecku sú to dve, TUV a Dekra, s presným vymedzením pôsobnosti, čo je veľmi potrebné z hľadiska konkurencie, ktorá však pri takomto výkone činnosti nie je na prospech. V Portugalsku skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie vykonáva profesionálny Zväz autoškôl. Ak pridáme, že formou poverenej organizácie príslušným ministerstvom sú skúšky vykonávané v Belgicku, Holandsku, Nemecku, Estónsku, Grécku a Veľkej Británii, postrehneme, že tu dochádza k zásadnému vývojovému trendu, ktorý sa bude postupne presadzovať v celej Európe.
Najďalej v objektivite skúšok dospelo Švédsko, kde začiatkom roka zaviedli skúšanie pomocou testov generovaných počítačom. Test má 70 otázok so 4 výberovými odpoveďami. Systém činnosti poverenej skúšobnej organizácie zaistí vysokú kvalitu vykonávaných skúšok s priamou väzbou na zvýšenie bezpečnosti na cestách, umožní návrat časti finančných prostriedkov do systému integrovanej dopravnej výchovy, zvlášť vodičov, a výrazne ušetrí finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Doterajší systém vykonávania skúšok má z hľadiska priamych súvislostí zásadné nedostatky, a preto ho možno už počítať za prežitý. Za jeden z vážnych nedostatkov tohto systému možno považovať tú skutočnosť, že doteraz jedinou poverenou osobou, pred ktorou sa vykonávajú skúšky z odbornej spôsobilosti, ďalej len skúšobný komisár, môže byť len príslušník Policajného zboru, ktorý je zaradený v službe dopravnej polície, ktorá ako taká je vo výkone svojej pôsobnosti týmto výrazne viazaná ako personálne, tak i organizačne.
Na jednej strane pri akútnom nedostatku príslušníkov dopravnej polície v oblasti prirodzeného a nezastupiteľného výkonu služby pri zabezpečovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je vykonávanie skúšok v autoškolách pre nich zjavnou záťažou. A na druhej strane práve kvôli uvedeným súvislostiam samotným skúškam pričasto chýba nevyhnutná organizačná presnosť, logická kontinuita s predchádzajúcim výcvikom a z psychologického hľadiska s výrazne negatívnym vplyvom na ich priebeh a konečný výsledok. Toto potvrdzuje napríklad i ustanovenie § 23 ods. 1 vyhlášky ministerstva vnútra číslo 90/1997, v ktorom termín a miesto konania skúšok z odbornej spôsobilosti určí okresný dopravný inšpektorát tak, aby sa mohli vykonať do 30 dní odo dňa prihlásenia žiadateľa o vodičské oprávnenie na skúšky výcvikovým zariadením. Pri súčasnom monopolnom postavení okresného dopravného inšpektorátu je tento stav neúnosný.
Ďalej nároky na odbornú spôsobilosť skúšobného komisára boli a doteraz sú vo svojich súvislostiach až príliš liberálne, ktoré už v súčasnosti nezaručujú skúškami objektívnosť a vysokú profesionálnu úroveň. Pri jednoduchej matematike, ak je ročne vyskúšaných v Slovenskej republike 70 až 80 tisíc žiadateľov o vodičské oprávnenie, pričom správny poplatok podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je 1 000 Sk a niekedy aj 2 000, je príjem do štátneho rozpočtu pri skromnosti 80 mil. Sk. A tu sa natíska otázka. Čo z uvedeného príjmu štát, ktorý musí mať záujem o to, aby do cestnej premávky boli zaradení držitelia vodičského preukazu, ktorým bude vozidlo slúžiť a nestane sa pre nich nástrojom na zabíjanie, čo vlastne na zvýšenie právneho vedomia v oblasti cestnej premávky štát robí, do čoho investuje? Teda po rokoch investícií, čo sa mu má v kladnom zmysle vrátiť vo vzťahu k cestnej premávke a vo vzťahu k dopravným nehodám a vo vzťahu k pojmu život. Odpoveď tu musí byť krátka a jasná. Do tejto časti prevencie rozvoja dopravnej výchovy od detí cez mládež a vodičov sa vždy vyplatí investovať finančné zdroje. Samozrejme, ak nie sú financie doma, hľadajme spôsob, ako ich získať. A tu je spôsob, ako ich získať.
Tí, ktorí teraz sú zodpovední za to, ako sa bude mladá generácia správať, a tí, ktorí prídu po nás, to budú hodnotiť. Preto nás všetkých, vládu Slovenskej republiky, kompetentné orgány zaväzujú k povinnosti do budúcnosti riešiť aj tento problém, ktorý sa síce dá aj odložiť, no nemyslím si, že by to bolo správne riešenie. Využiť tvorivé možnosti občanov-odborníkov v tejto oblasti a podať im pomocnú ruku je našou úlohou.
V roku 1999 schválila vláda Slovenskej republiky uznesenie, ktorým sa stanovil presun správnych agend z orgánov Policajného zboru na orgány miestnej štátnej správy. V súvislosti s týmto presunom by sa boli riešili aj skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie. Následne po schválení uznesenia vlády sa na jednotlivých stupňoch štátnej správy začali plniť úlohy s prípravou presunu kompetencií, čiže v oblasti čiastočného nákupu výpočtovou technikou alebo napríklad zabezpečenie spojenia na úrovni krajský úrad, okresný úrad, krajské policajné riaditeľstvo, okresné policajné riaditeľstvo. Samozrejme, s presunom evidencie obyvateľstva a vydávania osobných dokladov, verejných listín, ako sú občiansky preukaz, pas, vodičský preukaz, evidencie vozidiel, by bola riešená aj otázka zabezpečenia skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie, a tým aj súvisiaca činnosť skúšobných komisárov. Dnes už vieme, že toto uznesenie vláda zrušila.
Chápeme súčasný stav, sú aj jasné priority, ale predsa ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pri posudzovaní výkonu technických kontrol cestných vozidiel (STK) presunulo týmto činnosť na ním poverenú organizáciu. Bol to krok správnym smerom a nevidíme dôvod, pre ktorý by nemohlo fungovať zlepšenie tejto situácie aj v oblasti, o ktorej som hovoril, to znamená zabezpečenie vydávania vodičských preukazov. Chcem sa teda opýtať, či vláda Slovenskej republiky sa bude zaoberať touto otázkou a bude riešiť tento problém tak, aby sa Slovenská republika aj v tejto oblasti priblížila ku krajinám Európskej únie.
Ďalšiu interpeláciu smerujem na ministra vnútra Slovenskej republiky.
Zo skúseností vieme a z terénu sa ozýva, že mnohí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia majú vážne odborné výhrady voči mediálnej praxi, ktorú uplatňuje minister vnútra Ladislav Pittner a šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor. Odborníci z praxe tvrdia, že prostredníctvom informácií a vyjadrení, ktoré opakovane zaznievajú v médiách, a v rozpore so zákonom dochádza k úniku informácií dôležitých pre priebeh vyšetrovania. Často sa tiež stretávajú s flagrantnými prípadmi porušenia prezumpcie neviny a neprípustnými situáciami, keď sa obvinený o začatí trestného stíhania alebo o takomto úmysle dozvedá skôr z médií ako od vyšetrovateľa. Tretia časť výhrad smeruje k tomu, že vedenie rezortu vnútra šírením cielených informácií zneužíva verejnosť na rôzne spravodajské hry, ktorých cieľom, alebo ktorých cieľ nie je vždy jasný ani samotným autorom.
S názornou ukážkou takejto praxe sme sa stretli v prípade Jozefa Roháča a Imricha Oláha, ktorých generál Ivor na tlačovej besede v podstate označil za vrahov Róberta Remiáša a zverejnil ich fotografie. Uviedol, že obaja muži sú v celoštátnom pátraní, pretože ich pobyt nie je známy. Podozrenie na oboch mal svojou výpoveďou nasmerovať Karol S., človek z podsvetia, zároveň však aj policajne chránený svedok. Ten podľa zverejnených informácií neskôr polícii za záhadných okolností zmizol a poslal pánu Ivorovi list, v ktorom svoju výpoveď voči Oláhovi a Roháčovi odvolal. V kauze Remiáš tak už máme, ak nerátame Oskara Fegyveresa, troch zmiznutých. Minulý týždeň sa však prostredníctvom redakcie Sme ozval vraj hľadaný Jozef Roháč a písomne odpovedal na otázky, ktoré mu položil redaktor Peter Tóth. Súdiac podľa textu, nedovzdelaný kriminálnik v intelektuálne vyspelých odpovediach s výbornou štylistikou, s nepochybným šarmom komunikácie a bohatými výrazovými prostriedkami poprel svoju účasť na vražde Remiáša, pričom z nej v kocke obvinil bývalú políciu a SIS. Na potvrdenie pravosti svojho listu pridal aj otlačok prsta. O daktyle vzápätí redaktor Tóth tvrdil, že sa našiel aj na použitom výbušnom systéme, ktorý usmrtil podnikateľa Borosa v Budapešti.
Generál Ivor pre denník Sme tieto tvrdenia nevyvrátil a nepotvrdil. Z jeho odpovede však vyplynulo, že polícia nepozná miesto Roháčovho pobytu. Opačne však zareagoval minister vnútra Ladislav Pittner. Pre TA SR povedal, že to nie je tak, lebo polícia má informácie o pobyte hľadaného, ale z takticko-strategických dôvodov sa o nich nezmieňuje. Dôvod neveriť agentúrnej správe? Teda ako je to? Polícii síce ušiel chránený korunný svedok v prípade smrti Róberta Remiáša, ale zato má prehľad o pohybe osôb viac ako dôvodne podozrivých z jeho vraždy? Vychádza nám jediné, predpokladať, že kriminalisti z takticko-strategických dôvodov čakajú na moment, keď sa spomenutí páni tiež stanú obeťou atentátu, ako to bolo v prípade Sýkoru, Holuba, Žaluďa, Kollárika i mnohých ďalších.
Chcem sa preto znovu opýtať: Akú hru tu rozohráva ministerstvo vnútra, prípadne jeho čelný predstaviteľ minister vnútra? Podľa vás, pán minister, je správne, ak niektorí novinári dostávajú informácie operatívneho charakteru a tieto potom v médiách zverejňujú? Veď je jasné, že Peter Tóth aj Zita Sujová sú vaše hlasné trúby, ktoré takéto informácie púšťajú. Chcem sa opýtať, pán minister, či sa to deje s vaším súhlasom.
V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na ministra vnútra Ladislava Pittnera a chcem sa ho opýtať, koľko vyšetrovateľov Policajného zboru odišlo zo špeciálnych vyšetrovacích tímov a ktorý vyšetrovateľ je vlastne dnes procesne zodpovedný za vyšetrenie tzv. zavlečenia Michala Kováča, pretože odvtedy sa to niekoľkokrát zmenilo.
Ďalšia interpelácia ide na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejka.
Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS obraciam sa na vás, vážený pán minister, s touto interpeláciou, ktorá sa týka nejasností okolo výberu poskytovateľa služieb ochrany objektov a majetku Slovenských telekomunikácií, a. s. Celý výber sprevádzal rad čudných okolností, ktoré oprávnene vzbudzujú nedôveru.
Dovoľte mi, aby som popísal mnou zistené skutočnosti. Slovenské telekomunikácie, a. s., vyhlásili v roku 1999 neverejnú, tzv. užšiu obchodnú súťaž na výber poskytovateľa služby ochrany objektov a majetku Slovenských telekomunikácií. Zakrátko prihláseným záujemcom oznámili listom zo dňa 17. 8. 1999, že neverejná obchodná súťaž bola zrušená a bude vyhlásená verejná obchodná súťaž. Stalo sa tak spomínaným listom, ktorý podpísal Ing. Urmiak Peter, vedúci odboru obchodu Slovenských telekomunikácií, a. s. Nasledovalo oznámenie, ktorým bola verejnosť informovaná, že Slovenské telekomunikácie, a. s., Bratislava vyhlasujú verejnú obchodnú súťaž SBS. Predmetom už teda verejnej súťaže podľa listu podpísaného Miroslavom Tordom, riaditeľom sekcie marketingu Slovenských telekomunikácií, mal byť, citujem, "výber poskytovateľa služby ochrany objektov a majetku Slovenských telekomunikácií, a. s., na území Slovenska na týchto teritóriách - Bratislavský kraj, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky kraj, Žilinský a Banskobystrický kraj, Prešovský a Košický kraj".
Zdanlivo bolo všetko v poriadku. Oznámenie Slovenských telekomunikácií o vypísaní obchodnej verejnej súťaže bolo aj publikované vo viacerých periodikách. Aj keď okolo publikovania inzerátu vznikli ďalšie nejasnosti, súťaž mala prebiehať do 20. augusta 1999. Prihlásení účastníci však boli na okolnosť, že s inzerátom čosi nie je v poriadku, upozornení listom, datovaným až 19. augusta 1999. No a že v skutočnosti nie je v poriadku vôbec nič, to sa záujemcovia o súťaž dozvedeli zakrátko. Už 30. septembra 1999 dostali totiž ďalší list, ktorý im oznamoval, že Slovenské telekomunikácie, a. s., v súlade s § 283 rušia verejnú obchodnú súťaž vyhlásenú 19. augusta. Tento konečný verdikt podpísal JUDr. Emil Hubinák, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských telekomunikácií, a. s. Koniec a bodka.
Vážený pán minister, bodku za touto súťažou-nesúťažou však dať nemôžeme. Pomimo toho, čo som popísal a čo sa teda odohrávalo viac-menej verejnosti na očiach, paralelne prebiehali ďalšie udalosti. Už v čase mnou popísaného rušenia a opätovného vyhlasovania súťaže, nepodareného inzerátu a s ďalšími udalosťami záujemcovia o súťaž na konkurze získali informácie, že o ochrancovi budov a majetku Slovenských telekomunikácií je už pravdepodobne rozhodnuté. Verejne sa hovorilo o tom, že víťazom je už vopred súkromná bezpečnostná služba Dynasty, v pozadí ktorej je istá finančná spoločnosť. Spoločnosť neslávne známa tým, že bola len celkom nedávno spájaná s niektorými aktivitami z vlády odídeného pána ministra Černáka. V čase, keď o celej veci už čvirikali aj vrabce na streche a keď sa verejne už nič nedialo, veď sa vlastne podľa zákona a podľa listu, ktorým bola súťaž zrušená, ani nemohlo diať, dostali však do objektov pôšt a telekomunikácií po celom Slovensku ich riaditelia ďalší list. Pozrime sa, čo v ňom stojí napísané:
"Vážený pán riaditeľ, na základe výsledkov výberového konania realizovaného na Ústredí Slovenských telekomunikácií boli pre ďalšie obdobie komisiou vybrané nové súkromné bezpečnostné služby Dynasty, a. s. Bratislava, Servis, a. s., Košice a Zásah osem, a. s., Prievidza. Ochranu objektov začnú tieto SBS vykonávať dnom 1. 2. 2000."
Potom už nasledujú podrobné pokyny pre riaditeľov, čo všetko majú zabezpečiť. Tento list z 10. 1. 2000 podpísal opäť nám už známy JUDr. Emil Hubinák, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských telekomunikácií, a. s. Teda ten istý pán, ktorý listom z 30. 9. oznámil skutočnosť, že verejná obchodná súťaž bola zrušená. Súťaž verejná i neverejná boli zrušené, ale napriek tomu tu máme víťazov výberového konania.
Pripomínam vám, vážený pán minister, že v čase, keď tieto čudné okolnosti vrcholili, teda v januári a začiatkom februára tohto roku, o celej veci písal denník Nový deň. Ten zároveň prostredníctvom publikovaných článkov vyzval vás a riaditeľa Slovenských telekomunikácií, a. s., k zaujatiu stanoviska. Redakcia naň podnes čaká márne. Aj to svedčí o tom, že pochybnosti, ktoré celý postup Slovenských telekomunikácií vzbudil, nie sú neopodstatnené. V mene verejnosti, v mene našich voličov, aj v mene svojom ako poslanec Národnej rady vás v tejto záležitosti interpelujem a žiadam odpoveď, ako vlastne táto verejná súťaž prebiehala.
V ďalšej interpelácii sa obraciam znovu na ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.
V posledných dňoch a týždňoch bola alebo už predtým bola voči Okresnému riaditeľovi Policajného zboru Snina rozpútaná nenávistná kampaň s jediným cieľom, jednoznačným a priehľadným, zdiskreditovať a poškodiť riaditeľa Okresného riaditeľstva Snina plukovníka Jakubova a vedenie okresného riaditeľstva. Na tento cieľ zneužíva svoje postavenie a právomoci prezident Policajného zboru pán Pipta. Interpelujem preto až teraz, lebo dotyčný pán je už mimo Policajného zboru a nechcel som mu poškodiť, kým bol ešte riadnym príslušníkom Policajného zboru, preto som čakal, ako celý prípad dopadne. Tento prípad je školskou ukážkou personálnych čistiek a psychických nátlakov, ktoré sú vyvíjané v Policajnom zbore, aby príslušníci Policajného zboru, ktorí boli vo funkciách v predchádzajúcom období, z týchto funkcií odišli.
Podstata problému spočíva v tom, že policajný prezident svojím rozkazom číslo 2 z 12. 1. 1999 prijal voči riaditeľovi Okresného riaditeľstva Snina personálne opatrenie v podobe zníženia osobného príplatku o 15 % za vymyslený dôvod, a to dlhodobý pokles objasnenosti trestnej činnosti na útvare, ktorý riadi. Pričom výsledky v objasňovaní v tomto čase boli tretie najlepšie na Slovensku. Voči tomuto rozkazu sa odvolal, v dôsledku čoho ho minister vnútra Ladislav Pittner svojím rozhodnutím z 18. 2. 1999 zrušil. K zrušeniu rozkazu došlo pod ťarchou faktov, ktoré zo strany prezidenta Policajného zboru neboli absolútne rešpektované. Ministerskí úradníci, ktorých nemôžem menovať, ma upozornili, že tento umelo vyrobený spor síce okresný riaditeľ vtedy vyhral, ale že je to víťazstvo, za ktoré v krátkom čase zaplatí, pretože sa voči nemu prijmú ďalšie opatrenia. Veľmi rýchlo sa aj dočkal.
Dňa 24. 2. 1999 v odpoludňajších hodinách došla na okresné riaditeľstvo skupina pracovníkov Prezídia Policajného zboru z Bratislavy, Krajského riaditeľstva Prešova, Úradu inšpekčnej služby a vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva z Prešova. Až vo večerných hodinách ho upovedomili, o čo vlastne ide. Oznámili mu, že dvaja policajti kriminálky Okresného riaditeľstva Snina vykázali trestné činy na osoby, ktoré zomreli. Po tomto oznámení sa začal kolotoč nezákonností so zúrivou snahou niečo dokázať za každú cenu.
Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Prešov Dr. Benjamín Puškáš, prítomný na okresnom riaditeľstve, vyslovil stanovisko, že nejde v danej veci o trestný čin a nie je dôvod vznášať voči policajtovi obvinenie. Na základe tohto jeho postoja ho riaditeľ inšpekčného odboru Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru plukovník Svetlík donútil toto obvinenie aj proti jeho názoru a vôli vzniesť. Urobil to tak, že mu dal fúkať do prístroja na zisťovanie alkoholu, a keďže vyšetrovateľ Puškáš mal požité alkoholické nápoje, tak požiadal Svetlíka, aby mu nedal fúkať, že má pred dôchodkom a že urobí inšpekcii protislužbu a vznesie proti policajtom obvinenie a aj vypočuje mladistvého svedka, ktorý by mal usvedčovať policajtov. Toto neskôr aj vykonal. Plukovník Svetlík na základe tohto zmeneného postoja voči Puškášovi žiadne opatrenie ani už neprijal a upustil od toho, aby Puškáš fúkal do prístroja. Plukovník Svetlík takto hrubým spôsobom zneužil svoju právomoc a vynútil si nezákonné rozhodnutie vyšetrovateľa Krajského úradu Prešov. Pri otázke na jeho osobu, prečo to robí, uviedol, že má pokyn z Bratislavy a výsledok musí byť podľa želania Bratislavy a že to všetko je zamerané proti riaditeľovi okresného riaditeľstva.
Ďalší dvaja policajti inšpekcie ministerstva vnútra Furčák a Kyšeľa bezdôvodne zatvorili v nočných hodinách mladistvého svedka Michala Kruľa do cely policajného zaistenia a tam ho ponechali hodinu. Toto svedok aj vypovedal pred vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania v Prešove a tiež to, že k výpovedi podľa želania inšpekcie bol donútený. Takéto bezprecedentné hrubé zneužitie právomoci pracovníkov inšpekcie ministra vnútra malo za následok psychické zlomenie svedka, ktorý potom svoju výpoveď urobil už podľa ich želania s tým, že obvinil policajtov kriminálnej polície, že títo vykázali trestnú činnosť na mŕtveho Brezu neoprávnene. V priebehu troch týždňov celú výpoveď odvolal, že vypovedal pod nátlakom inšpekcie. Ukázal celu, v ktorej bol zatvorený, a potvrdil pôvodnú výpoveď urobenú pred pracovníkmi kriminálky zo Sniny, ktorá len potvrdila nevinu policajtov.
Vyšetrovateľovi krajského úradu vyšetrovania Puškášovi bol bezdôvodne prípad odňatý, a to len preto, že naďalej zastával názor, že v danej veci nejde o trestný čin, a bol pridelený novému vyšetrovateľovi Glezovi, ktorého sústavne osobne ovplyvňuje riaditeľ košickej inšpekcie plukovník Svetlík a vyhráža sa mu, že vyšetrovanie musí dopadnúť podľa želania zvrchu. Aby dojem z tohto celého vykonštruovaného procesu bol silnejší, zariadili príslušní ľudia z policajného prezídia, aby patrične okorenený článok bol uverejnený v Novom Čase s cieľom dehonestovať prácu vedenia Okresného riaditeľstva v Snine aj prácu radových policajtov.
V polícii je povinnosť vyplývajúca zo zákona dokumentovať trestnú činnosť aj proti tomu, kto zomrel. Je to uvedené v § 159 ods. 2 s poukazom na § 11 od. 1 písm. e) Trestného poriadku. Tieto prípady sú štatisticky vykazované a nachádzajú sa skoro na všetkých, ak nie všetkých okresoch. Ich vykazovanie bolo stále, odkedy existuje štatistika v polícii bez ohľadu na skutočnosť, ktorý minister riadil rezort. Tieto čísla je možné vybrať zo Štatistického evidenčného odboru v Banskej Bystrici.
Je veľmi priehľadné, že takáto kontrola sa vykonala len v Snine, a keď sa nenašli nedostatky, tak sa museli vyrobiť. Hlavným dôvodom týchto podlých aktivít zo strany súčasného vedenia je fakt, že sa našiel na Slovensku riaditeľ okresného riaditeľstva, za ktorým sú dobré výsledky a ktorý dobrovoľne neodišiel z funkcie, tak ako mu to naznačovali. Z tohto dôvodu sú bezohľadne porušované zákony, len aby bol zdiskreditovaný. Pomstychtivosť policajného prezidenta v tomto prípade je evidentná a nepochopiteľná.
Uvedené informácie vám, pán minister, dávam na vedomie a myslím si, že ako minister vnútra by ste si ich mali preveriť, pretože policajt, o ktorom hovorím, prežil v Policajnom zbore a odslúžil 27 rokov a nezaslúži si, aby takýmto spôsobom z Policajného zboru musel odísť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)