Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Kukana. Ten nie je prítomný. Bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Naši južní susedia pri každej príležitosti vyslovujú obavy o osudy občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Kedy vy vyslovíte obavy o osudy Slovákov v Maďarsku?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci
a vážený pán poslanec menovite,
dovoľte mi zapochybovať o tom, že oficiálni predstavitelia Maďarskej republiky formulujú otázky týkajúce sa maďarskej národnostnej menšiny tak dramaticky, ako to implikuje znenie vašej otázky. Počas môjho pôsobenia v tejto funkcii som sa s použitím spojenia "obavy o osud občanov maďarskej národnosti na Slovensku" zo strany vlády Maďarskej republiky nestretol.
Je celkom prirodzené, že sa o naše menšiny navzájom zaujímame, hovoríme o ich postavení, pripravujeme a realizujeme programy pomoci menšinám. Hovoríme o nich bez predsudkov a nepociťujeme potrebu vyvolávať v tejto súvislosti napätie. Môžem vás ubezpečiť, že pri stretnutiach najvyšších ústavných predstaviteľov slovenská strana vždy otvára otázku zastúpenia menšín v maďarskom parlamente. Iste ste si všimli, že spôsob našej komunikácie a naša politika voči menšinám sú iné a prinášajú Slovensku prospech. Som si istý, že pozitívnym prístupom sa nám darí dosiahnuť oveľa viac ako konfrontáciou.
Ak by ste chceli zapochybovať, že je to za cenu obetovania potrieb našej menšiny v Maďarsku, tak vás môžem ubezpečiť, že to určite nie. Pre našu menšinu nerobíme o nič menej ako predchádzajúca vláda. Asi jedna pätina doteraz použitých účelových prostriedkov, ktoré ministerstvo zahraničných vecí vyčlenilo na pomoc krajanom, bola poskytnutá na projekty slovenskej menšiny v Maďarsku, a to máme silné komunity vo Vojvodine, v Českej republike a v mnohých ďalších štátoch. Pripravujeme zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov.
Na záver by som ešte rád uviedol vyjadrenie predstaviteľov najväčších krajanských združení v Maďarsku (pán Fúzik, pani Baráneková), že s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky majú tradične najlepšie vzťahy, čo je tiež zaujímavá informácia, najmä ak si uvedomíme existenciu ďalších inštitúcií, ktoré sa hlásia k úlohe pomáhať krajanom a majú na to zdroje.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
ak by túto odpoveď vypracoval pán minister Kňažko, ani by som sa nečudoval, ale ak ju vypracoval minister zahraničných vecí, nehnevajte sa, veľmi sa čudujem. Ak on nemá žiadne informácie, že predstavitelia Maďarska neustále vyslovujú obavy o osud menšín v zahraničí, ja potom naozaj neviem, či minister nečíta monitoring alebo je k týmto otázkam hluchý.
To, ako sa správajú napríklad v tom vzorovom Maďarsku, o tom najlepšie svedčí fakt, že v súčasnosti je v Maďarsku 10 600 ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Na Slovensku je ich 566 700 maďarskej národnosti. To je výsledok dobrej, a dovolím si tvrdiť, vzornej politiky, ktorú národnostiam robili vlády na Slovensku. Ale, naopak, v Maďarsku sa robilo všetko možné, iné, všetko pre to, aby sa počet občanov Maďarska iných národností znížil. Veď nakoniec aj to vidno, že prakticky nemajú žiadne funkcie okrem "veľkohubého" národnostného zákona, ktorý je k dispozícii, a nemajú prakticky žiadne zastúpenie, žiadne noviny, žiadne príspevky.
A pokiaľ ide o dôsledky, ktoré na Slovensku pre túto politiku sú, odporučte pánovi ministrovi zahraničných vecí, nech sa ide pozrieť na juh Slovenska, ako sa tam správajú k Slovákom, ktorí sú tam národnostnou menšinou. Preto si naozaj myslím, že by ste mali, alebo minister zahraničných vecí by mal otvorene vyjadrovať obavy o osud národností a hlavne slovenskej národnosti v Maďarsku a žiadať recipročné opatrenia. To, čo robia oni, aby sme robili aj my.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, budete reagovať?
(Hlasy z pléna.)
Minister kultúry SR M. Kňažko:
No takéto pokriky, samozrejme, nie sú o nič menej trápne.
Ale ja by som upresnil, ak dovolíte, pán poslanec Zlocha, že pán minister zahraničných vecí hovorí veľmi zrozumiteľne, že počas jeho pôsobenia v tejto funkcii sa použitím spojenia, teraz cituje vašu otázku, "obavy o osud občanov maďarskej národnosti na Slovensku zo strany vlády Maďarskej republiky" nestretol. To znamená, vládni predstavitelia Maďarskej republiky takouto dramatickou formou neformulujú svoje prípadné výhrady alebo pripomienky k politike národnostných menšín na Slovensku, čo môžem potvrdiť. Trebárs i v rezorte kultúry hovoríme o rôznych potrebách v kultúrnych projektoch a podpory kultúrnych inštitúcií v Maďarsku aj na Slovensku. Ale tá formulácia, ako ste ju použili vy, obavy o osudy občanov, skutočne takýmto spôsobom sa, toto nie je terminológia v medzinárodných vzťahoch. To môžem povedať veľmi zodpovedne. A to, čo sa stalo v Maďarsku za dlhé roky, samozrejme, nemožno nevidieť, ale treba tiež vidieť ten dlhodobý vývoj, to sa nestalo za posledný rok.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zlocha pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "Počas vášho pôsobenia vo vláde sa výrazne zvýšila emigrácia Rómov do krajín Európskej únie. Nevidíte medzi týmito skutočnosťami súvislosť?"
Nech sa páči, pán vicepremiér.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
moja odpoveď je, nevidím takéto súvislosti. Nevidím, pretože počas občasného zvýšeného odchodu Rómov zo Slovenskej republiky, ten proces sa začal počas pôsobenia minulej vlády. Takže ja by som mohol túto otázku otočiť a opýtať sa vás, či vy ako člen bývalej vlády necítite zodpovednosť za tento proces a v súvislosti s týmto procesom a vaším vládnutím. Ja to, samozrejme, pán poslanec, však neurobím, pretože považujem za veľmi neprijateľné spolitizovanie a zneužívanie situácie Rómov na politické účely.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Ja môžem s ľútosťou povedať, vážený pán predseda, vážená Národná rada, že už od členov vlády ani neočakávam nejaké konkrétne odpovede. Môžem vás ubezpečiť, pán podpredseda, že počas nášho pôsobenia do zahraničia odišlo nepomerne menej Rómov, ako odchádza počas vášho pôsobenia. Teda ja by som očakával, že robíte analýzy, máte nakoniec už vládneho zmocnenca, a hľadáte príčiny. Pokiaľ viem, Rómovia sú naďalej rozhádaní a zasa v akcii. Všímam si dobre noviny, čo ste vy urobili, taký zaujímavejší krok pre Rómov, zriadili ste, neviem, predškolské zariadenie alebo škôlku v Zemnom v okrese Nové Zámky, kde sa však tie rómske deti neučia slovensky, ale rómsky a maďarsky. Ja to pokladám za trošku málo za pomaly rok aj polročné pôsobenie vo vláde. Pre Rómov totiž treba urobiť nepomerne viac, ako sa robí v súčasnosti. Ja si dovolím tvrdiť, že my sme toho urobili určite oveľa viac, ako toho robíte vy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, budete reagovať?
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Veľmi stručne.
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec,
samozrejme, nechcem brať vaše právo na váš názor. Len chcem povedať, že celé zahraničie hodnotí našu politiku aj v tejto oblasti, ako aj v menšinovej oblasti, ako veľmi pozitívnu politiku. Nedávno minister zahraničných vecí Veľkej Británie sa vyjadril práve v Slovenskej republike, tu v Bratislave, že súčasná slovenská vláda robí skutočne maximum v tejto oblasti a komunikuje so všetkými zahraničnými inštitúciami. A domnievam sa, že v takejto politike budeme pokračovať a chceme pokračovať a, samozrejme, chceme spolupracovať aj s rómskou komunitou.
Ale ešte raz chcem zdôrazniť, vážený pán poslanec, nepovažujem za prijateľné a za šťastné zneužívanie skutočne ťažkej situácie niektorých vrstiev rómskej komunity na politické účely.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Drobný pre pána ministra Ftáčnika. Ten nie je prítomný, čiže bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Obmedzené počty prijímaných študentov do prvého ročníka nás oddiali od prijatia do OECD?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán poslanec Drobný,
v ostatnom období majú počty novoprijímaných rastúcu tendenciu. S ohľadom na nákladovosť štúdia počty študentov dennej formy štúdia stagnujú a počty študentov externej formy štúdia sa zvyšujú rýchlejšie, tak ako to uvádza nasledujúca tabuľka:
Rok 1997: denné štúdium 23 120, externé štúdium 7 113, spolu 30 233.
Rok 1998: denné štúdium 23 212, externé štúdium 8 839, spolu 32 051.
Rok 1999: denné štúdium 22 866, externé štúdium 9 353, spolu 32 219.
Pomalší nárast počtu novoprijatých študentov súvisí s niektorými známymi skutočnosťami, a to najmä chronická nedofinancovanosť vysokoškolského vzdelávania a vedy na Slovensku. Rast počtu novoprijatých študentov externej formy štúdia súvisí s tou skutočnosťou, že vysoké školy hľadajú cesty zefektívnenia využitia finančných prostriedkov, pretože zabezpečenie tejto formy štúdia je finančne menej náročné. Znižovanie počtu novoprijatých študentov podľa jednotlivých skupín študijných odborov súvisí s celospoločenskou situáciou prezamestnanosti v niektorých zamestnaneckých skupinách. Podľa zákona o vysokých školách o počtoch novoprijímaných študentov rozhodujú akademické senáty vysokých škôl a fakúlt.
Experti OECD vo svojej správe v roku 1992 odporučili zvýšenie počtu novoprijatých na vysokoškolské štúdium na úroveň 30 % z populačného ročníka 18-ročných. Súčasné tendencie rastu počtu študujúcich aj s ohľadom na demografický pokles umožnia toto odporúčanie expertov splniť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister,
ďakujem za odpoveď, ale je tu jeden Damoklov meč, ktorý nad nami visí. To zvýšenie na 30 % sa prakticky nedosiahne pri týchto číslach, ktoré ste tu predstavili a také sú skutočne. A nielen to. Úradníci z ministerstiev, ktorí odoberajú absolventov vysokých škôl, nám už manipulujú s číslami kvázi akoby numerus clausus, že sa má istým spôsobom obmedziť prijímanie študentov na vysoké školy do prvého ročníka z dôvodov nedofinancovania vysokých škôl.
Napríklad na minulom zasadnutí výboru pre zdravotníctvo sa hovorilo azda zámerne, alebo z nevedomosti o absolventoch lekárskych fakúlt v počte 900 až 1 000 ročne. Ale skutočnosť je taká, že je to len 600 ľudí a je to práve dostatok pre potreby nášho trhu a plus 20 % na trhy Európskej únie. Takže ja to nevidím tak hrozne v realite, ako to mnohí úradníci už teraz deklamujú, ako by sa pripravovali naozaj na reštrikcie prijímaných, neviem, akým spôsobom. Pretože mali ste úplnú pravdu, o tom rozhodujú akademické senáty. Ale je tu možnosť dajakým spôsobom inak škrtiť finančné prostriedky a potom prinútiť akademické senáty naozaj prijať numerus clausus a istým spôsobom znevýhodniť mladé ročníky ľudí, aby dosiahli to 30-percentné kvórum vysokoškolského vzdelania. A k tomu prakticky máme veľmi ďaleko, pretože v súčasnosti je to len 12 %.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Nebudem reagovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
V poriadku.
Máme dve minúty do konca. Už len minútu. Je vyčerpaný čas na hodinu otázok. Čiže ďakujem pekne. Končím bod - hodina otázok.
Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým sú interpelácie.
Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady. Prosím, aby viedol ďalšie rokovanie Národnej rady.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať ďalším bodom podľa programu, a sú to
interpelácie poslancov.
Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a, samozrejme, toto môže urobiť cez podateľňu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne do tohto bodu sa prihlásili siedmi poslanci: páni poslanci Gajdoš, Zlocha, Hofbauer, Slobodník, pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Krajči.
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Gajdoš.
Pripraví sa pán poslanec Zlocha.
(Ruch v sále.)
A zároveň chcem upozorniť vážených poslancov a poslankyne, aby nerušili rokovanie.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené kolegyne, kolegovia,
prvou interpeláciou chcem riešiť veľmi citlivý problém, chcem oznámiť, že nie politický, ale občiansky, ktorý sa dotýka občanov okresu Sabinov. Mám pred sebou petíciu občanov mesta Sabinov a blízkeho okolia. Dovoľte, aby som vám ju prečítal.
"Petícia proti zrušeniu Vojenského nápravného útvaru v Sabinove a využitiu jeho objektov na účely umiestnenia cudzincov
Podpísaní občania mesta Sabinov a blízkeho okolia vyjadrujeme touto petíciou svoje záporné stanovisko k rozhodnutiu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, podľa ktorého má byť v rámci reformy Armády Slovenskej republiky zrušený Vojenský nápravný útvar v Sabinove s tým, že toto zariadenie bude využité inými rezortmi. Sme za to, aby v meste Sabinov bol zachovaný vojenský útvar iného zamerania.
Vojenský útvar tu má bohatú tradíciu. V ostatných rokoch bol pre mesto i okolie veľkým prínosom pri zabezpečovaní okamžitej pomoci pri živelných pohromách a odstraňovaní ich následkov, pôsobí ako psychologickopreventívny činiteľ na úroveň kriminality, najmä u problémových skupín občanov.
Rozhodne protestujeme proti tomu, aby v prípade zrušenia vojenského útvaru boli kasárne využité na účely umiestnenia cudzincov, či už ako cela predbežného policajného zadržania pre cudzincov, záchytný utečenecký tábor, migračný tábor a podobne. Náš región trápi vysoká nezamestnanosť a veľká koncentrácia spoločensky neprispôsobivých osôb. Sme proti tomu, aby sa tu sústreďovali ďalšie problémové skupiny ľudí. Mestu a regiónu treba pomôcť, a nie ďalej komplikovať naše životné podmienky.
Veríme, že sa pri definitívnom rozhodovaní o osude vojenského útvaru zohľadní aj naše stanovisko. V meste Sabinov a jeho okolí žijeme a budeme žiť my, nie tí, ktorí o veci administratívne rozhodujú bez ohľadu na našu mienku."
Pod túto petíciu je podpísaný petičný výbor a 3 500, zatiaľ, 3 500 občanov mesta Sabinova a blízkeho okolia.
Ja rešpektujem prebiehajúci transformačný proces Armády Slovenskej republiky i reformné kroky, ktoré vedenie rezortu prijíma. Chcem sa však ohľadom na text a situáciu, ktorá môže vzniknúť po prijatí možno nedostatočne uváženého rozhodnutia vo vzťahu k likvidácii vojenského útvaru, opýtať pána ministra obrany, pána Kanisa, či sa nezaoberal znova prehodnotením tohto rozhodnutia, či nemieni prehodnotiť toto svoje rozhodnutie vzhľadom na zložitú situáciu, ktorá v okrese je, a ešte zložitejšiu situáciu, ktorá môže nastať, ak v kasárňach bude umiestnené zberné stredisko pre imigrantov.
Ja mám pred sebou aj štatistický výkaz obyvateľov v okrese. Je to smutné konštatovanie, ale jednu štvrtinu obyvateľstva okresu tvorí rómske obyvateľstvo, ktoré, bohužiaľ, vo väčšine obcí predstavuje občanov neprispôsobivých. Viem si aj domyslieť, že v momente, keď bude zriadený vo vojenskom útvare, teda v jeho objektoch, zberný tábor, títo neprispôsobiví občania si okamžite nájdu cestu, ako vojsť do kontaktu s imigrantmi, a problémy, ktoré v súčasnosti v okrese títo neprispôsobiví občania predstavujú, budú narastať geometrickým radom. Bude sa šíriť prostitúcia, dílerstvo a užívanie drog. Bude sa zvyšovať kriminalita a napätie medzi občanmi.
Ja som si minulý týždeň prešiel objekt nápravnovýchovného útvaru, musím konštatovať, že predstavuje objekt, ktorý nepotrebuje v súčasnosti veľké investície do opravy, je funkčný a spôsobilý na to, aby v ňom mohla byť umiestnená trebárs aj iná vojenská jednotka. O iných objektoch, ktoré v Armáde Slovenskej republiky máme, nemôžeme toto konštatovať, skôr potrebujú nákladné investície na rekonštrukciu. Preto by bolo potrebné, vážený pán minister, skutočne i z tohto pohľadu sa myšlienkou alebo rozhodnutím o zrušení a nevyužívaní objektu v Sabinove pre účely armády znovu zapodievať. O toto by som vás chcel v tejto prvej interpelácii poprosiť zároveň s tým, aby ste zohľadnili i petíciu, ktorú som tu predniesol.
Druhá interpelácia je na pána ministra vnútra a tiež má charakter petície, ktorou sa občania mesta Humenného a obce Lackovce obracajú už tentoraz na poslancov a poslankyne Národnej rady.
"Obraciame sa na Vás ako občania Humenného a Vaši voliči na základe uskutočneného miestneho referenda. Metské zastupiteľstvo v Humennom dňa 22. júna 1998 schválilo uznesenie číslo 310 v súlade s príslušnými zákonmi Slovenskej republiky, a tým sa naplnili všetky zákonné predpoklady na vznik novej obce.
Na základe tohto zákonného postupu vláda Slovenskej republiky schválila dňa 30. júna 1999 nariadenie číslo 167, ktorým vznikla okrem iných aj samotná obec Lackovce. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 315 zo dňa 11. 8. 1999 vyhlásil nové voľby do orgánov samosprávy obcí vrátane volieb v Humennom a v novovzniknutej obci Lackovce. Voľby sa všade uskutočnili, len v Humennom a Lackovciach z dôvodov obštrukcie väčšiny poslancov v Mestskom zastupiteľstve v Humennom za SDĽ a SOP nie. Tým bolo zabránené nám občanom Humenného a Lackoviec zvoliť si v nových voľbách svojich poslancov a primátora. Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 333 zo dňa 11. 12. boli na sobotu 11. 3. 2000 vyhlásené nové voľby do orgánov samosprávy obcí, ale nie do orgánov samosprávy v Humennom a Lackovciach.
Dolupodpísaní občania konštatujeme, že rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Humennnom a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky boli porušené naše práva garantované občanom ústavou v článku 30 ods. 1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má byť jedným z garantov demokracie a dodržiavania právneho poriadku Slovenskej republiky, ako prvý muž zákonodarnej moci podľa nášho názoru porušil zákon, pretože zákon 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších noviel predsedovi Národnej rady v § 48 ods. 1 ukladá, citujem: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási nové voľby, ak a) sa v niektorej obci z akýchkoľvek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona." Odsek 2: "Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky sa ukladá, ak nastala skutočnosť podľa ods. 1 písm. a), vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky nové voľby do 14 dní od uverejnenia výsledkov volieb Ústrednou volebnou komisiou."
Vážení páni poslanci,
vážené pani poslankyne,
obraciame sa na Vás ako predstaviteľov zákonodarného zboru Národnej rady Slovenskej republiky a žiadame vás, aby ste sa osobne zasadili o nastolenie právneho stavu v našom meste, kde sú občanom upierané ich základné ústavné práva. Právo na slobodne a demokraticky zvolenú samosprávu. Uvítali by sme, keby ste boli iniciátormi príslušného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a stručnej novelizácie zákona 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy, ktorá by vyriešila obdobné situácie aj do budúcnosti. Veríme, že svojím rozhodným konaním potvrdíte, že ste nezabudli na nás voličov.
S úctou."
Nasledujú podpisy občanov mesta Humenné a obce Lackovce.
Prečo sa obraciam s touto interpeláciou na pána ministra vnútra? Z jedného prostého dôvodu. Okrem týchto občanov sa na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky obrátil svojím listom aj pán František Mašlej z Lackoviec, číslo 36, ktorý v duchu predneseného textu petície, ktorý som pred chvíľou prečítal, apeluje na povinnosť predsedu Národnej rady rešpektovať zákon.
Žiaľ, na list, ktorý bol adresovaný predsedovi Národnej rady 17. februára, predseda Národnej rady neodpísal, odpísala riaditeľka jeho sekretariátu pani Soňa Kyselová, ktorá vo svojej odpovedi konštatuje:
"Predseda Národnej rady Jozef Migaš svojím rozhodnutím číslo 315 z roku 1999 vypísal voľby do orgánov samosprávy, ktoré zastupiteľstvo v Humennom nerealizovalo. Dôvody nevykonania týchto volieb a nerešpektovania rozhodnutia predsedu Národnej rady v súlade so svojou kompetenciou zisťoval Výbor Národnej rady pre verejnú správu. S týmto účelom výbor uskutočnil poslanecký prieskum v Humennom. Výsledky tohto prieskumu s odporúčaniami výboru boli predložené ministrovi vnútra Slovenskej republiky a očakávame rozhodnutie o ďalšom postupe. Po obdržaní návrhu ministra vnútra bude predseda Národnej rady postupovať, tak ako doteraz, v súlade so zákonmi."
Preto sa pýtam pána ministra vnútra, či už má pripravený návrh na riešenie tohto problému a aký bude postup ministerstva vnútra pri porušení zákona zo strany orgánov Mestského zastupiteľstva mesta Humenného.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na prvú interpeláciu pána poslanca Gajdoša chce pán minister Kanis hneď odpovedať.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Chcem reagovať na interpeláciu pána poslanca Gajdoša ohľadne existencie vojenského nápravného ústavu v Sabinove.
Vážený pán poslanec, ja som tam nie tak dávno bol a priamo som si celé to zariadenie pozrel. Stretol som sa s prednostom okresného úradu, s primátorom mesta, ako aj veliteľom útvaru a takisto od nich som počul dôvody, pre ktoré napokon vznikla petícia a aj ten obsah petície je mi známy. Chcel by som upozorniť predovšetkým na to, že tento nápravný ústav je súčasťou jedného zákona, to znamená, že jeho zrušenie musí ísť aj cez Národnú radu, to je prvá dôležitá skutočnosť.
Druhá dôležitá skutočnosť je taká, že hľadáme možnosti, či by predsa len nebolo možné v podstate veľmi dobré materiálne podmienky, ktoré sú tam, čo sa týka teda zdravia budov a vôbec celkovej bonity, či by sa to nedalo využiť inak. Je neudržateľná skutočnosť, že vojakov, ktorých tam pobýva, je tak od 10 do 20 a je tam 120 zamestnancov, čo je neadekvátny pomer, ale vzhľadom na budovu a priestor tam vlastne musí byť taký počet, takže zvažujeme, či by sme nemohli reformu istým spôsobom korigovať a usmerniť tak, že by sa tam dali nejaké ďalšie jednotky. Prichádzajú do úvahy také strážne jednotky, ktoré majú na starosti neďaleké muničné sklady. Prípadne ešte nejakým iným spôsobom tento priestor využiť.
Ja si uvedomujem tie argumenty, ktoré hovorí či už prednosta, primátor, alebo aj veliteľ. Na druhej strane zas naše úsilie zachovať tam pracovné miesta viedli k tomu, že sme toto zariadenie, teda priestory, ponúkli aj ministerstvu vnútra, ak by ho dokázalo využiť, práve preto, aby sa zachovali pracovné miesta, lebo keby sme zrušili terajší útvar, tak v podstate by tí ľudia prišli o zamestnanie. Čiže aj tá naša predstava, že by to dostal niekto iný do gescie, iný rezort, vychádzala predovšetkým, aby sa tam zachovali pracovné miesta.
Celá vec, aj keď bola už v istých dokumentoch vyjadrená, nie je rozhodnutá a napokon, ako som povedal, musí ísť cez Národnú radu, v tomto prípade. Celá vec je v štádiu zvažovania, či sa to nedá nejakým spôsobom ináč využiť, tak, že by tam išli vojenské jednotky z podmienok, ktoré sú nejaké nevhodné. Čiže pracuje sa na tom, myslím si, že dospejeme k nejakému riešeniu a potom vás môžem informovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší interpelujúci je pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
pán predseda vlády,
páni ministri,
vážená Národná rada,
mám pripravených viac interpelácií. Prvá sa týka ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa.
V poslednom období sa výrazne zvyšuje počet prípadov porušovania zákonov životného prostredia. Porušuje sa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zákon o ochrane prírody a krajiny nepovolenými výrubmi stromov, znižujú sa odvody do štátneho rozpočtu za znečisťovanie vôd i ovzdušia. Opäť a nie v malom množstve sa objavujú nové nelegálne skládky odpadov, ktoré vzhľadu krajiny neprospievajú. Zdá sa mi, že orgány štátnej správy sa správajú benevolentne a porušenia zákonov dostatočne nesankcionujú. Je zaujímavé, že v súvislosti s tým sa zvyšujú aktivity na porušovanie zákonov vo veci spaľovania odpadov či ukladania odpadov na skládky, ktoré sú často povoľované či tolerované orgánmi štátnej správy, teda tými, ktorí by mali byť garantmi dodržiavania zákonnosti. Ako by si neuvedomovali, že tak opäť výrazne poškodzujeme životné prostredie a to sa potom určite prejaví na zhoršovaní kvality povrchových a podzemných vôd a v konečnom dôsledku na zdraví občanov.
Jedným z takýchto príkladov trestuhodného postupu k životnému prostrediu môžu byť snahy prevádzkovateľa EKOČERGOV, a. s., Hertník v katastrálnom území obce Bartošovce v okrese Bardejov. Táto skládka bola vybudovaná v súlade s programom odpadového hospodárstva pre región Bardejov. Stavebné povolenie vydané Obvodným úradom životného prostredia Bardejov túto skládku určilo na likvidáciu odpadu skládkovaním kategórie komunálny odpad. Neskoršie sa začali objavovať snahy prevádzkovateľa skládky získať súhlas aj na likvidáciu nebezpečných odpadov. Tieto snahy boli odôvodňované zlou ekonomickou situáciou spoločnosti napriek tomu, že tretina nákladov bola hradená zo Štátneho fondu životného prostredia. Bolo to viac ako 5 mil. korún. A takisto sa odôvodňujú vysokými nákladmi na prevádzkovanie skládky.
Dňa 22. 10. 1998 okresný úrad, odbor životného prostredia, žiadosti vyhovel a udelil súhlas na ukladanie 73 druhov nebezpečných odpadov kategórie "N". Teda odpadov kategórie "N", teda nebezpečných odpadov vrátane PCB a PCT. Napriek tomu, že skládka bola urobená na komunálny odpad a jej technický stav nevyhovuje na uskladňovanie takýchto druhov odpadov. Napríklad fólia je uložená len v časti skládky, potom hrozí nebezpečenstvo prieniku kvapalných zložiek do pôdy a nakoniec aj do podzemných vôd. Toto rozhodnutie bolo vydané i napriek tomu, že skládka na nebezpečný odpad by mala byť posudzovaná podľa zákona EIA, teda zákona o vplyve na životné prostredie. Občania obce Bartošovce i obecné zastupiteľstvo s týmto postupom nesúhlasia. Pripravili petíciu proti tomuto rozhodnutiu. Nie je bez zaujímavosti, že do tohto procesu presadiť ukladanie nebezpečných odpadov na skládku vybudovanú na ukladanie komunálneho odpadu zasahoval svojimi nekompetentnými príkazmi prednosta okresného úradu.
Koniec koncov okrem "kompetentných usmernení" prednostu Okresného úradu v Bardejove môžu "kompetentne" zasahovať i niektorí ďalší pracovníci odboru životného prostredia, ktorých kvalifikáciou je politická príslušnosť, a nie odborné vzdelanie. Stavebné povolenia napríklad vydáva absolvent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra, odbor zootechnika.
Vzhľadom na viaceré nevyjasnené skutočnosti vás, pán minister, žiadam o dôsledné prešetrenie prípadu porušovania zákonov a, samozrejme, aj o zabezpečenie nápravy.
Moja druhá interpelácia je vedená na ministra pôdohospodárstva pána Pavla Koncoša.
Pri výjazde poslaneckého klubu HZDS do okresu Michalovce som sa v jednej obci dozvedel o zaujímavých odpredajoch majetku v roľníckych družstvách. Občania upozorňovali na príklad roľníckeho družstva hospodáriaceho na pôde v obciach Slavkovce, Malé Raškovce a Zemplínske Kopčany. Podrobnejšie údaje o odpredaji hnuteľného majetku boli uverejnené vo východoslovenských novinách v Zemplínskom denníku dňa 9. marca 2000. Kúpnu zmluvu uzavrelo roľnícke družstvo s Agrospolom, spol. s r. o., Michalovce v septembri 1998. Zmluva bola uzavretá bez vedomia členskej schôdze družstva vlastníkov i bez vedomia jeho predstavenstva, okrem predsedu a podpredsedníčky predstavenstva, ktorí ju podpísali.
Členovia družstva sa o jej existencii dozvedeli až vtedy, keď kupujúci Agrospol začal z družstva vyvážať majetok. V podstate celý hnuteľný majetok, živý i mŕtvy inventár, celkove 130 položiek, bolo odpredaných za 1 620 tisíc Sk. Dalo by sa povedať - za babku. Ako rozšafne si počínali predávajúci, je možné dokumentovať na nasledujúcich príkladoch. Osobné auto Favorit S 135 LS za 4 140 Sk, osobné auto Favorit S 135 za 15 630 Sk, cisternové nákladné auto KAS 10 za 100 Sk, traktory za 100 až 170 Sk, kombajn E 516 za 140 Sk. Dokonca predali aj kombajn, ktorý mali na lízing, za 28 580 Sk, výkrmové ošípané predali v živej váhe po 15 Sk/kg a odstavčatá za 23 Sk/kg. Takto zo dňa na deň prišlo o prácu v družstve viac ako 80 zamestnancov. Vlastníci pozemkov si kladú celkom logické otázky: Kto obrobí a oseje ich polia, ktoré na 10 rokov prenajali družstvu? Kto im vyplatí mzdy za niekoľko mesiacov, ktoré nedostali? Kto im dá odstupné? Kto im pomôže nájsť prácu, aby mohli uživiť seba a svoje rodiny? Kto bude platiť dane? Kto to všetko spôsobil?
Bolo by dobre, pán minister, keby roľníci, pracovníci družstva, vlastníci pozemkov dostali kvalifikované odpovede z rezortu poľnohospodárstva. Ja sa vás, pán minister, navyše pýtam: Toto je ozdravovanie poľnohospodárstva a náprava chýb v záujme zabezpečenia potravinovej bezpečnosti?
Tretia interpelácia opäť ide na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa.
Vzhľadom na to, že sa v médiách, ako aj vo vyhláseniach predstaviteľov súčasnej vládnej koalície vyskytujú rôzne údaje o bytovej výstavbe a ukončených bytoch v roku 1999, obrátil som sa na ministerstvo životného prostredia prostredníctvom výboru pre životné prostredie už pred dvoma či troma mesiacmi s nasledujúcimi otázkami: Koľko bytov bolo rozostavaných v roku 1999? Koľko bytov bolo ukončených v roku 1999? Koľko bytov bolo skolaudovaných v roku 1999? Na koľko bytov bolo vydané užívacie povolenie? Odpoveď odborného pracovníka generálneho riaditeľ sekcie ma prekvapila. Nedal mi požadovanú odpoveď, ale odporučil mi niekoľko inštitúcií, na ktoré sa mám s uvedenými otázkami obrátiť.
Chcel by som vás, vážený pán minister, upozorniť, že ministerstvo životného prostredia týmto jednoznačne porušilo zákon číslo 171 zo 14. mája 1998 o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Ministerstvo životného prostredia je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť životného prostredia a aj pre územné plánovanie a stavebný poriadok. Teda ministerstvo zo zákona bolo povinné dať mi na konkrétne jednoznačné otázky aj jednoznačné odpovede. Ak odborná sekcia tieto údaje nemala k dispozícii, čo by som pokladal za hrubú chybu, určite si ich mohlo vyžiadať od príslušných krajských úradov, odborov životného prostredia. Keďže podľa § 5 právo na sprístupnenie informácií o životnom prostredí má každý bez preukázania právneho či iného nároku, záujmu alebo dôvodu, som presvedčený, že váš odborný pracovník nemôže toto právo uprieť ani poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky. Preto vás, vážený pán minister, žiadam o urýchlené odpovede na uvedené otázky.
Posledná interpelácia je na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa, ministra hospodárstva pána Ľubomíra Haracha a ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Koncoša.
Obyvatelia obce Veľké Úľany, miestna časť Osady-Sedín, nás upozornili na porušovanie zákona v ich obci akciovou spoločnosťou Golf Club Madarás so sídlom v Bratislave na Grösslingovej ulici 46 pri ťažbe štrkov a štrkopieskov. Po oboznámení sa so žiadosťou sme zistili, teda pani poslankyňa Podhradská a ja, že uvedená firma ťažila štrk a štrkopiesok v uvedenej lokalite bez toho, aby mala povolenie príslušného banského úradu. Golf Club požiadal Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Galante o zmenu využitia územia v júli 1998. Územné konanie bolo začaté 20. 7. tohto roku, ale už 22. 7. 1998 bolo prerušené, pretože navrhovateľ Golf Club Madarás v žiadosti nedoložil požadovanú dokumentáciu. Napriek tomu už začiatkom augusta 1998 uvedená firma s ťažobnými prácami začala bez povolenia banského úradu, bez vydania územného rozhodnutia, bez súhlasu na vyňatie z pôdneho fondu, bez stanovísk dotknutých orgánov, bez vyriešenia konfliktov záujmov a bez jasného zámeru investora.
Podľa pôvodného návrhu sa napríklad uvádza, že po skončení ťažby budú všetky objekty slúžiace na ťažbu odstránené, lokalita bude daná do pôvodného stavu a pôda bude zrekultivovaná. Neskoršie sa tento zámer zmenil v tom zmysle, že vodné plochy po skončení ťažby budú slúžiť na zarybnenie a športový rybolov. Napriek týmto nedostatkom a hrubému porušovaniu zákonov, sťažnostiam občanov, petíciám, kontrolám obecného zastupiteľstva, Okresného úradu, odboru životného prostredia, v Galante, Obvodného banského úradu v Bratislave firma po celý čas v ťažbe pokračovala bez ohľadu na protesty občanov, ktorí majú domy v blízkosti ťažobnej jamy a ktorým hluk bagrov, triedičiek a nákladných áut znepríjemňoval život počas dní aj nocí a ktorým prašnosť po prechádzajúcich desiatkach nákladných áut taktiež k spokojnosti neprispieva.
Dokonca aj napriek pokutám, ktoré firme uložil Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Galante a Obvodný úrad v Bratislave, a čo je najhoršie, aj po rozhodnutí obvodného banského úradu o okamžitom zastavení ťažby 19. 4. 1999. Územné rozhodnutie Okresného úradu, odboru životného prostredia, v Galante na ťažbu štrkov a štrkopieskov banským spôsobom dočasné umiestnenie objektov, zariadení a staveniska na obdobie 5 rokov a následné využitie vodných plôch na zarybnenie a športový rybolov bolo vydané až 14. 7. 1999. Obvodný banský úrad v Bratislave vydal povolenie na ťažbu až vo februári tohto roku. Územné rozhodnutia a povolenie na ťažbu boli vydané napriek tomu, že štrk a štrkopiesok sa ťaží v druhom ochrannom pásme vodného zdroja pitnej vody Jelka, vzdialeného cca 6 km. Hrozí nebezpečenstvo kontaminácie a znehodnotenie veľkozdroja pitnej vody ropnými látkami z ťažobných strojov a nákladných áut.
Po upozornení miestnych občanov na porušovanie zákona sme sa s problémom nelegálnej ťažby štrkov a štrkopieskov oboznámili bezprostredne v lokalite a sme presvedčení, že stavebník, a. s., Golf Club Madarás, neskôr pretransformovaná na Štrkopiesky Sedín, a. s., Bratislava, hrubo a dlhodobo porušovala zákony a nerešpektovala rozhodnutia orgánov štátnej správy a že si nedôsledne plnili povinnosti aj zainteresované orgány štátnej správy: Okresný úrad životného prostredia v Galante, Krajský úrad životného prostredia v Trnave, Obvodný banský úrad v Bratislave a Banský úrad v Banskej Štiavnici. Príslušné orgány štátnej správy neurobili dostatočné rázne opatrenia, ktoré by nepovolenej ťažbe štrkov a štrkopieskov zabránili.
Preto vás, vážení páni ministri, pán minister životného prostredia, pán minister hospodárstva a pán minister pôdohospodárstva, žiadam o dôsledné prešetrenie porušovania zákonov a. s. Golf Club Madarás Bratislava, pretransformovaný na Štrkopiesky Sedín, a. s., Bratislava, ako aj nedôsledného postupu a nevyvádzanie dôsledkov z porušovania zákonov orgánmi štátnej správy.
Ďakujem za pozornosť.