Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec,
v mojom vystúpení nebolo žiadne moralizovanie. Nemám to vo zvyku a mám pocit, že ani vám osobne to nepristane, pán Krajči, vzhľadom na to, čo sa spája s vaším menom a vaším pôsobením napríklad vo funkcii ministra vnútra. Vôbec vám to nepristane. Vo svojej doplňujúcej otázke ste nič nového nepovedali, takže necítim nijakú potrebu odpovedať na hypotetické otázky tohto typu "keby". Moja odpoveď vychádzala z faktov, opierala sa o fakty a s týmto aj skončím.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kadlečíkovej. Otázka znie: "Ako sa plní zákonná povinnosť odvodu Fondu národného majetku Slovenskej republiky voči Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva a potravinárstva vo výške 50-percentného podielu na výnose a privatizácii štátnych podnikov v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, vyplývajúceho zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1994 Z. z., § 2 písm. a)?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani predsedníčka,
Fond národného majetku Slovenskej republiky je povinný v zmysle zákona číslo 40/1994 Z. z. odvádzať do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva, tak ako ste uviedli aj v otázke, 50-percentný výnos z privatizácie štátnych podnikov, ktoré boli v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. Za roky 1994 až 1999 vznikol nárok pre Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo výške 2,742 mld. Sk. Z tejto sumy štátny podporný fond dostal sumu 960 mil. Sk, čo znamená, že suma 1,782 mld. Sk zostala nezaplatená. Podstatná časť z tohto neuhradeného záväzku je dedičstvom po predchádzajúcej vládnej koalícii. Konkrétne ide o sumu 1,631 mld. Sk. V roku 1998 neboli zo strany Fondu národného majetku zaplatené splátky ešte za rok 1996.
Vzhľadom na skutočnosť, že v rokoch 1997 až 1998 fond prijímal prevažnú časť splátok od dlžníkov v dlhopisoch, nevytvárali sa finančné prostriedky na úhradu do štátneho podporného fondu. Schválený rozpočet Fondu národného majetku na rok 2000 uvedenú sumu obsahuje v položke prevedených neuhradených záväzkov z predchádzajúcich období. V súčasnom období tento záväzok dosiahol sumu, ako som už uviedol, 1,782 mld. Sk. Splnenie záväzku voči štátnemu podpornému fondu v plnom rozsahu za súčasnej finančnej situácie Fondu národného majetku a schváleného použitia očakávaných príjmov z privatizácie - uvádzam, že celkom 65 mld. Sk na dlhopisy a do štátneho rozpočtu v roku 2000 - nie je reálne možné očakávať. Rýchlosť naplnenia tohto záväzku bude závislá v plnom rozsahu od realizácie od nových privatizačných prípadov v roku 2000 a 2001.
Dostal som ešte celkom čerstvé stanovisko zo štátneho podporného fondu, vážená pani poslankyňa, ktoré na jednej strane konštatuje to, čo som povedal, zmienený záväzok 1,78 mld. Sk, zároveň obsahuje to stanovisko informáciu, že v roku 1999 Fond národného majetku Slovenskej republiky odviedol iba 50 mil. Sk. To, čo je nové a chcem doplniť, je nasledujúce:
V tomto roku ku dňu 15. marca 2000 nebol vykonaný žiaden odvod, ale 8. marca sa uskutočnilo rokovanie zástupcov štátneho podporného fondu s viceprezidentom Prezídia Fondu národného majetku pánom Dr. Pavlom Hulíkom, kde zástupca fondu prejavil ochotu akceptovať odvod do 30. júna 2000 v rozsahu najnaliehavejších potrieb financovania schválených podpôr štátneho podporného fondu. Na základe uvedeného fond spracoval spátkový kalendár do 30. júna 2000 v rozsahu 420 mil. Sk, ktorý bol na Fond národného majetku Slovenskej republiky zaslaný 11. marca tohto roku.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani predsedníčka, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem pekne.
Chcem len poznamenať, že pán premiér dal naozaj vyčerpávajúcu odpoveď. Takú mám aj ja, lenže, pán premiér, chcela by som poprosiť ešte o to, že vzhľadom na to, že práve poľnohospodárstvo bude najťažšou kapitolou pri našich rokovaniach s Európskou úniou, a keďže je tam poddimenzovanosť tých 10 mld. korún pri investíciách v rezorte, aby sa súčasne prihliadalo aj na osobitné podmienky financovania v tomto rezorte a už od tohto roku, tak ako je to v programovom vyhlásení vlády a tak, aby to harmonizovalo aj s požiadavkami Európskej únie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér? Ďakujem.
Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Suchára. Otázka znie: "Vedenie mesta Krupina nadhodnocovaním prevedených prác spreneverilo značnú časť z 50 mil. Sk, ktoré mestu dala vláda Slovenskej republiky na odstraňovanie povodňových škôd. Ako vláda Slovenskej republiky zabezpečí kontrolu použitia týchto prostriedkov a postih zodpovedných pracovníkov Mestského úradu v Krupine?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 764 z 8. septembra 1999 boli podľa bodu C III z kapitoly Všeobecná pokladničná správa - Rezerva na riešenie dopadov nových zákonných úprav a iných vplyvov - uvoľnené finančné prostriedky pre Krajský úrad v Banskej Bystrici v celkovej sume 107 883 000 Sk na úhradu 50 % škôd na miestnych komunikáciách, chodníkoch, mostoch a lávkach. Krajský úrad podľa bodu C VIII tieto finančné prostriedky presunul na okresné úrady, ktoré následne podľa prílohy k uzneseniu poukázali finančné prostriedky na úhradu uvedených škôd jednotlivým obciam. Mestu Krupina boli poukázané prostriedky približne v sume, ako ste uviedli, 49 725 000 Sk.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky určilo termín predloženia vyúčtovania použitia týchto prostriedkov do 31. 12. minulého roku. Mesto Krupina vzhľadom na časovú tieseň požiadalo ministerstvo financií o výnimku z časového použitia prostriedkov do 30. júna tohto roku. Žiadosti bolo vyhovené a mestu Krupina bola udelená výnimka z časového použitia prostriedkov na sumu 14 567 774 Sk do 30. júna tohto roku, pričom zúčtovanie poskytnutých prostriedkov je potrebné predložiť do konca júla tohto roku. Krajský úrad v Banskej Bystrici predložil ministerstvu financií vyúčtovanie použitých finančných prostriedkov k 31. 12. 1999 na sumu 35 157 226 Sk. Prvotné doklady o použití prostriedkov sú uložené na príslušnom mestskom úrade, pričom príslušný okresný úrad vykonal kontrolu týchto dokladov.
Podľa informácie podanej z Krajského úradu v Banskej Bystrici na základe vášho podnetu, pán poslanec, prednosta krajského úradu vydal dňa 16. marca príkaz kontrolným útvarom krajského úradu na vykonanie kontroly na Mestskom úrade v Krupine. Mám list datovaný zo 16. 3. tohto roku, list pána Pavla Sečkára, prednostu krajského úradu, ktorý píše na Úrad vlády to, čo som vám oznámil, s koncovkou, že o výsledku kontroly krajského úradu ma bude do 14 dní informovať.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Suchár:
Vážený pán predseda vlády,
chcem len upresniť, že podľa stavebných odborníkov, podľa ich odhadov bolo prestavaných len asi 25 mil. a skoro celá suma už bola minutá. Jednak tým, že sa jednotlivé faktúry nadsadzovali. Napríklad malá lavička z dvoch skruží cez potok stála 800 000. Aj tým, že sa objednávali tieto práce vo firmách, ktoré absolútne nemali právo takéto práce vykonávať, a tie si to zase objednávali v ďalších firmách. Dnes sa týmto problémom bude zaoberať aj Mestské zastupiteľstvo v Krupine, správu predkladá hlavný kontrolór. Ale vzhľadom na to, že hlavný kontrolór, primátor i prednosta sú všetci z jedného hnutia, myslím, že to nebude mať ten správny efekt, aby sa táto situácia objasnila. A treba povedať, že je veľmi odsúdeniahodné, keď sa peniaze určené na povodne strácajú v iných vreckách, ako boli pôvodne určené tým občanom, ktorí boli postihnutí.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér, budete reagovať?
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Chcem vám dať ponuku, pán poslanec, veľmi si vážim vašu aktivitu, 50 mil. z jednej strany nie je veľa, ale z druhej strany, ak máte takéto indície, dávam vám ponuku, aby sme sa obaja zasadili za dôsledné prešetrenie použitia týchto peňazí. 16. marca prednosta krajského úradu mi čosi napísal, do 14 dní mi dá stanovisko. To, čo mi napíše, vám dám absolútne k dispozícii a uvidím, či budeme spokojní. Keď nebudeme, budeme spolu hľadať opatrenia, ako poznať pravdu a ako prijať nápravu toho, čo zistí príslušná kontrola.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtá otázka pre predsedu vlády je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Po odstavení dvoch blokov atómovej elektrárne V1 v rokoch 2006 a 2008 bude na Slovensku nedostatok elektrickej energie. Odporučíte občanom Slovenska, aby si pred vstupom do Európskej únie urobili zásoby sviečok?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
váš predpoklad, že bude nedostatok elektriny, vyplýva zo starých prognóz. Z prognóz Slovenských elektrární z roku 1996, keď sa predpokladal kontinuálny nárast spotreby rovnaký, aký je rast hrubého domáceho produktu. Tieto predpoklady však skutočný vývoj nepotvrdil. Odborníci zo Slovenských elektrární boli prítomní na rokovaniach s Európskou komisiou a spracúvali podklady na tieto rokovania.
Počas vlády, ktorej ste boli členom, pán poslanec, Slovensko muselo dovážať viac ako 14 % elektriny zo zahraničia. Mimochodom vždy za cenu nižšiu, ako sme dokázali vyrobiť doma. Prvýkrát v histórii v roku 1999 prevládol vývoz elektriny nad dovozom. Nebolo to však ani tak zásluhou nového zdroja v Mochovciach, ktorý vyrábal v skúšobnej prevádzke iba sporadicky, bolo to najmä poklesom domácej spotreby. Domáca spotreba elektriny klesá od roku 1997 už štvrtý rok a podľa našich troch rozvodných závodov z ich zmlúv na dodávku vyplýva, že bude spotreba naďalej klesať aj v roku 2000.
Nemám veľa času, len chcem vás teda ubezpečiť, že skrátením termínu uzatvorenia Bohuníc nič zlého ani energetike, ani občanom nehrozí, práve naopak.
Ďakujem vám pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády skončil. Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov pre členov vlády.
(Ruch v sále.)
Ale chcel by som poprosiť pánov poslancov a členov vlády, aby si veci, ktoré majú vybaviť s členmi vlády, vybavili mimo rokovacej miestnosti a mimo bodu programu hodina otázok. Týka sa to aj pána poslanca Kozlíka.
(Smiech v sále a reakcia poslankyne z pléna.)
Áno, aj pána ministra. Povedal som.
Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k odpovediam na otázky členov vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Podhradská pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Pán minister, máte informácie o tom, že v Slovenskej republike sú vraj Rómky po pôrode bez ich súhlasu sterilizované?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani poslankyňa,
nemám takúto vedomosť, nemá ju ani k 15. marcu odbor kontroly a sťažností ministerstva zdravotníctva.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Musím sa priznať, že ma vaša odpoveď potešila, ale chcela by som vás zároveň upozorniť na informácie, ktoré sa objavili minulý týždeň v slovenskej tlači, informácie z tlačovej konferencie, ktorá bola v Bruseli zhruba pred dvoma týždňami. Inak bol na nej prítomný aj poslanec Národnej rady pán Kvarda, ten by vás mohol bližšie o tom informovať, čo tam všetko odznelo, lebo medzi iným bola informovaná prítomná novinárska verejnosť, že na Slovensku sa porušujú menšinové práva. A okrem iného tam odznela informácia, že Rómky sú takým spôsobom, ako som to naznačovala vo svojej otázke, sterilizované.
Myslím si, pán minister, že - keďže táto otázka súvisí s vaším rezortom - bola by som veľmi rada, keby ste ešte raz preverili túto informáciu. A chcela by som sa vás spýtať, či si nemyslíte, ak sa potvrdí toto, čo som tu naznačila, že teda táto informácia, ktorá v podstate osočuje Slovenskú republiku a odznela na tej spomínanej tlačovej konferencii, či by nebolo namieste, aby ste požiadali podpredsedu vlády Pála Csákyho, ktorý je podpredsedom pre menšinové kultúry, teda pre národnostné menšiny a ľudské práva, aby sa obrátil na príslušné európske inštitúcie a uviedol na pravú mieru všetky veci, aby sa zabránilo takýmto záležitostiam a skutočne aby sa na európskych fórach už takéto informácie o Slovensku, ktoré nemajú iný cieľ len hanobiť a poškodzovať dobré meno Slovenskej republiky, aby sa už na takýchto fórach takéto zavádzajúce informácie neobjavili.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Áno. Ďakujem pekne za podnet, pani poslankyňa.
Jednak sa budem kontaktovať s pánom poslancom, ak bol prítomný na tej tlačovej konferencii, aby mi uviedol ďalšie podrobnosti.
Ja ťažko viem aktívne skúmať, či k takýmto veciam na Slovensku dochádza. Poznám však z roku 1994, bol takto obviňovaný istý odborný pracovník ministerstva zdravotníctva, čo skončilo posunutím tých materiálov orgánom činným v trestnom konaní, ktoré potom zbavili obvinenia tohto človeka. To znamená, ani v minulosti, i keď bol takýto podnet, pamätám sa naň, toto skúmanie orgánmi činnými v trestnom konaní nebolo pozitívne, teda vylúčilo takýto postup. Pokiaľ by ste, eventuálne ktorýkoľvek z pánov poslancov alebo paní poslankýň sa dozvedel o takýchto indíciách, samozrejme, prešetríme to. Ale inak sa my s tým nejako nebudeme zaoberať, s výnimkou toho, čo ste uviedli, pokiaľ by to bolo osočovanie na úrovni osočovania Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Ako vám funguje predajňa na kolieskové korčule na Lermontovej ulici v budove, ktorá je majetkom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Pán poslanec má zmysel pre vtip, lebo pred časom sa to isté pýtal v súvislosti so štátnym tajomníkom, ale aby som bol vecný. Nájomná zmluva na Lermontovej ulici 1 bola uzatvorená s Ing. Jánom Poláčikom zo dňa 16. apríla minulého roka. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov na čas určitý 5 rokov. V podstate ide o jednu miestnosť, chodbu a WC spolu s výmerou 90 m2. Predmetné miestnosti boli dlhodobo nevyužité pre zlý technický stav a vyžadovali pomerne rozsiahle prostriedky na údržbu. Okrem toho sa nájomca zaviazal, že si privedie do objektu na vlastné náklady prípojku elektro. Nájom predstavuje spolu 185 620 korún za rok plus náklady za vodu a vykurovanie. Spolu je to 208 436 korún. Nájomca si svoje záväzky voči ministerstvu vnútra, to znamená nájom a fakturované platby, za rok 1999 splnil.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
tuto máte reklamu na kolieskové korčule. Je mi zrejmé, že po voľbách v roku 1998, keď pán Dzurinda chodil na bicykli, možno prejdeme aj na korčule, pretože pri cenách benzínu, ktorý je dnes, je to aktuálne. Ale je zarážajúce to, že tieto priestory veľmi dobre poznám, pretože tam bol niekedy Klub policajtov. Tam sa schádzali policajti, aby si oddýchli a odrelaxovali sa od ťažkej práce. Mala tam byť lekáreň ministerstva vnútra, ktorá je umiestnená v špatných podmienkach nemocnice ministerstva vnútra. Boli na to vypracované projekty. To znamená, tieto peniaze sú vyhodené, ale uprednostňujete aktivity predaja kolieskových korčulí pred aktivitami pre policajtov. Pán minister, chcem sa spýtať, či ste ochotný túto zmluvu vypovedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Pokiaľ ide o to, čo vravíte, že by tam mala byť lekáreň atď., neviem o tom, ale príslušní pracovníci mi dajú na to odpoveď. Pravdepodobne náklady boli také veľké, že vzhľadom na to, že ich treba použiť na iné účely, tak to nemohlo byť zrealizované. Ale pokiaľ ide o to, či tie kolieskové korčule sú alebo nie sú dôvodom na to, aby som vypovedal zmluvu, ja som túto zmluvu ani neuzatváral. A opäť nechám preskúmať týmto pracovníkom, či by malo význam takúto zmluvu vypovedať, pretože suma, ktorú platí tento nájomca, je, myslím si, viac ako slušná.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Števček pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Môžete, prosím, zhrnúť a zinterpretovať príčiny vypnutia vysielania nitrianskej rozhlasovej stanice Hviezda FM?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Slovenské telekomunikácie, a. s., odštepný závod Rádiokomunikácie, dňa 1. 3. 2000 o 24.00 hodine prerušili vysielanie Rádia Nitra, spol. s r. o., s názvom rozhlasovej stanice Hviezda FM na kótach Nitra-Zobor, Banská Bystrica-Suchá Hora a Ružomberok-Úložisko. K uvedenému kroku Rádiokomunikácie pristúpili vzhľadom na neúmerne vysoký dlh Rádia Nitra za poskytované služby. Vypnutiu predchádzalo niekoľkomesačné neúspešné rokovanie.
Prvý splátkový kalendár bol podpísaný ako súčasť k Dodatku číslo 2 základnej zmluvy dňa 16. 6. 1998 s vyrovnaním dlhu do konca roku 1998. Tento dlh nebol vyrovnaný. Rádiokomunikácie pristúpili na ďalšie tri splátkové kalendáre, z ktorých ani jeden sa neplnil. Medzitým dlh Rádia Nitra stanice Hviezda FM neustále narastal. Preto v decembri 1999 bol prvýkrát oznámený ako výpovedný dôvod - neplnenie splátkového kalendára. Rádio Nitra nereagovalo. Následne bolo zaslané 10. 1. 2000 upozornenie a 14. 2. 2000 posledné upozornenie, na ktoré Rádio Nitra reagovalo až v posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty, t. j. 22. 2. 2000. V ten deň bola podpísaná posledná dohoda o úhrade pohľadávok s termínom plnenia prvej splátky 1. 3. 2000.
Dohoda obsahuje súhlas odberateľa s okamžitým ukončením vysielania v prípade neuhradenia stanovených splátok. Súčasne bolo dohodnuté, že následné obnovenie vysielania bude možné okamžite v deň uhradenia definovanej dlžnej splátky. Keďže do dnešného dňa nebola uhradená dohodnutá splátka, Rádio Nitra zostáva vypnuté. V roku 1999 Rádio Nitra uhradilo sumu približne 3,3 mil. Sk, čo predstavuje vyrovnanie dlhu za rok 1997. Platby nie sú uhradené od februára 1998 až do prerušenia vysielania. Priemerná mesačná platba za vysielanie predstavuje približne 700 tis. Sk.
Ešte pre zaujímavosť, obdobný postup je uplatňovaný voči všetkým licenčným rádiám, podmienkou je dodržanie podpísaného splátkového kalendára. Neplnenie tejto podmienky malo za následok vypnutie vysielačov Rádia Lokál Komárno dňa 10. 2. 2000 a Rádia DCA Dubnica dňa 14. 3. 2000.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec P. Števček:
Ďakujem, pán minister.
Pochopiteľne, nie som v situácii, aby som nahováral ministerstvo, aby nerešpektovalo aj v tomto prípade zákony. Len predsa by som zacitoval z jedného dokumentu, ktorý som ako poslanec dostal, kde sa hovorí napríklad aj takáto veta: "Zdôvodňovanie zrušenia vysielania výškou nedoplatkov je len priehľadnou výhovorkou, pretože pri striktnom uplatňovaní tohto kľúča by museli Slovenské telekomunikácie rovnako postupovať voči prevažnej väčšine súkromných rozhlasových staníc pôsobiacich na Slovensku." K tomu ešte dodám, k tomuto citátu, napríklad fakt, že aj verejnoprávny Slovenský rozhlas, verejnoprávna Slovenská televízia dlhujú telekomunikáciám niekoľko sto miliónov korún. Tuším, že je to 3/4 mld. korún. Okrem toho sa mi dostalo do ušú, pán minister, že práve Rádio Hviezda, nitrianske, malo trošku alebo badateľne iné sadzby než niektoré iné rádiá.
Ďalej by som ešte pripomenul, pri nedorozumení vypnutia Rádia Twist boli veľké vytriasačky a som zvedavý, či aj človek, ktorý dal vypnúť Rádio Nitra, teda Hviezda FM, tiež bude mať podobné vytriasačky.
(Hlasy v sále.)
Áno, ako pán Gašparovič dodáva, bol odsúdený za tento fakt, za tento čin. Ide totiž o to, pán minister, že toto rádio skutočne bolo jedno z najvyváženejších. Odmietam tvrdenie, že to bolo rádio HZDS, bolo proste vo svojich spravodajských, publicistických...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, váš čas uplynul.
Nech sa páči, pán minister, chcete reagovať?
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem. Áno.
Nie je úlohou telekomunikácií alebo Rádiokomunikácií skúmať predmet vysielania alebo obsah vysielania rádia, takže s tým by som to v žiadnom prípade nespájal. A myslím si tiež, že ústretovosť Rádiokomunikácií, ako už vyplýva z týchto termínov niekoľkých splátkových kalendárov, bola dostatočná a takým istým spôsobom postupujú voči všetkým rádiám. Určite aj tým, že dodržiavajú splátkové kalendáre. Som o tom presvedčený. Ak máte iné informácie, nech sa páči, poskytnite ich. Ale myslím si, že 2 roky neplatiť, prijať 3 splátkové kalendáre, nezačať platiť ani jedno, takže to bol už pádny dôvod pre Rádiokomunikácie na toto upozornenie, čiže na vypnutie. A ako som už aj citoval, súčasne bolo dohodnuté, že následné obnovenie vysielania bude okamžite v deň uhradenia dlžnej splátky, nie celej sumy, ale tejto prvej splátky, ktorá bola dohodnutá v poslednom splátkovom kalendári.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Miklósa, ten nie je prítomný. Pardon, poplietol som si Miklošovcov. Čiže bude odpovedať pán minister. Otázka znie: "Aký je názor ministerstva životného prostredia na pripravovanú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy?"
Nech sa páči, pán minister.
Ešte raz sa ospravedlňujem.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec Zlocha,
vážený parlament,
ministerstvo životného prostredia jednoznačne podporuje koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy vrátane presunu kompetencií v životnom prostredí na samosprávne orgány. Samozrejme, pri konkrétnom prerokovaní, ktoré kompetencie majú prejsť na ktorý samosprávny orgán, budeme vyžadovať vysokú odbornosť, pretože výkon štátnej správy v životnom prostredí nie je jednoduchá administratíva, ale vyžaduje odborný prístup a myslíme si, že niektoré výkony nebudú môcť vykonávať najnižšie samosprávne orgány.
Ministerstvo životného prostredia podporuje najmä tú časť pripravovanej koncepcie, ktorá smeruje k opätovnému vytvoreniu samostatných úradov životného prostredia, resp. osobitných sietí, špecializovaných sietí štátnej správy. Plne si pritom uvedomuje obťažnosť tohto kroku v situácii zníženia počtu zamestnancov štátnej správy v krajoch a okresoch po kumulácii úradov v roku 1996. Pre vašu informáciu, ktorú zrejme poznáte, v tom čase bolo 1 869 zamestnancov a po kumulácii zostalo na odboroch životného prostredia 1 239 zamestnancov. Bol to úbytok skoro o 34 %. Popri tom sa, samozrejme, všeobecná štátna správa zväčšila.
Jednoznačne musíme konštatovať, že prijatie zákona číslo 222/1996 Z. z. bolo vo výkone a organizácii štátnej správy pre životné prostredie - nechcem teraz hodnotiť iné výkony, inú štátu správu -, ale pre štátnu správu, pre životné prostredie bolo výrazným krokom späť. Dôsledky sa prejavili jednak na zhoršení podmienok na regionálnej aj miestnej úrovni, ale aj v zhoršení alebo v značnom poklese príjmov do Štátneho fondu životného prostredia. Pri medziročnom hodnotení príjmovej časti Štátneho fondu životného prostredia to predstavovalo pokles asi o 120 mil. korún. Boli to príjmy, pokles príjmov od znečisťovateľov a porušovateľov predpisov o životnom prostredí. Nápravu týchto chýb v intenciách koncepčne považujeme za nevyhnutnú a prioritnú úlohu rezortu životného prostredia. Okrem toho tento trend odpovedá aj Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že vláda sa bude usilovať o zvýšenie samostatnosti rozhodovania v otázkach životného prostredia.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Ďakujem, pán predseda Národnej rady.
Pán minister hovoril, že integrácia štátnej správy bola krokom späť. Ja by som chcel povedať toľko, že to, čo sa udialo na okresných úradoch a krajských úradoch na odboroch životného prostredia po nástupe tejto vlády, bolo návratom do čias socialistických. Vy ste totiž vymenovali do funkcií alebo ministerstvo vnútra ľudí nekompetentných. Na okresných úradoch a krajských úradoch sú ľudia, teda tí noví ľudia, bez preukazov odbornej spôsobilosti. Doložte mi, koľkí tieto skúšky urobili? Jedna vec.
Druhá vec, stále sa hovorí, čo všetko sa stane, ale v materiáloch, ktoré má predložené pán Nižňanský alebo z tej drobnosti, ktoré viem, o životnom prostredí sa tam hovorí strašne málo. Hovorí sa niečo o delených kompetenciách: samospráva - štátna správa. A o štátnej správe sa hovorí skôr ako o inšpekcii.
Pán minister, viete o tom, že od roku 2001 alebo 2002 budú zrušené okresné úrady životného prostredia? Toto je v životnom prostredí podľa môjho názoru návrat do doby kamennej. Preto ak chcete deklarovať, že my sme urobili chyby, tak najskôr sa pozrite, čo robí vaša vláda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Pán poslanec Zlocha, asi nemáš poslednú verziu koncepcie decentralizácie a modernizácie štátnej správy, práve naopak, tam sa hovorí o úradoch životného prostredia v budúcnosti. A hovorí sa aj o tom, že tieto úrady môžu vytvárať špecializované siete, čiže nemusia prísne sledovať administratívne členenie štátu. Čiže to je nesprávna informácia, ktorú máš.
Druhá vec je, že o životnom prostredí je tam rovnako hovorené ako o všetkých ostatných štátnych správach. Sú tam vymenované tzv. fúzy kompetencií. Sú tam vymenované všetky kompetencie, ktoré má životné prostredie. Je to tam vymenované a je tam návrh, ako by mali tie jednotlivé kompetencie prejsť na samosprávne orgány.
Čo sa týka tej prvej otázky, to je naozaj vážna otázka. K tomu by som chcel povedať, k tej odbornosti by som chcel povedať to, že tá odbornosť na okresných a krajských úradoch práve závisí aj od toho, že tieto úrady, teda odbory životného prostredia na krajských a okresných úradoch nie sú pod riadením rezortu životného prostredia, ale jednoducho pod všeobecnou štátnou správou, a preto ministerstvo životného prostredia jednoducho nemá kompetenciu priamo ovplyvňovať túto odbornosť. Na druhej strane ešte chcem, samozrejme, že nejaké kompetencie existujú.
Chcel by som však povedať to, že táto odbornosť nových pracovníkov na krajských úradoch a okresných úradoch súvisí do značnej miery s nežiaducou novelizáciou nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 163/1992, ktorú sme onoho času vypracovali, keď som bol námestníkom ministra životného prostredia, ktorým sa ustanovujú predpoklady na výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť. Táto novelizácia sa uskutočnila nadväzne na zákon číslo 222/1996 a jej dôsledkom došlo k zníženiu nárokov na odbornú spôsobilosť funkcionárov a ostatných zamestnancov miestnej štátnej správy. Zamestnanci nevykonávajú skúšky odbornej spôsobilosti, ktoré boli v rokoch 1992 - 1996 povinné. Bolo tam aj tzv. ekologické minimum, ktoré museli absolvovať. Museli absolvovať 80 hodín školenia a museli vykonávať skúšky.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nadväzne na opätovné osamostatnenie úradov životného prostredia predloží vláde Slovenskej republiky na schválenie aj novelu nariadenia vlády 163/92 a pokúsime sa znovu zaviesť režim zvyšovania odbornej spôsobilosti ich zamestnancov, ktorý platil pred rokom 1996. Ja súhlasím naozaj s tým, že tá odbornosť nie je dostačujúca. A veľmi dobre vieš, pán poslanec Zlocha, že mimoriadne stojím o tú odbornosť a budeme sa o toto snažiť. Na druhej strane chcem povedať, že ani tak, keď budú absolvovať úradníci 80-hodinový kurz a skúšky, ešte to nie je dostačujúce. Čiže naším dlhodobým cieľom je, aby sa prijímali do štátnej správy pracovníci s príslušným vysokoškolským vzdelaním.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Piatu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Prečo ste zrušili dovoznú prirážku na transformátory?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
vážená pani poslankyňa,
opak je pravdou. S účinnosťou od 1. januára tohto roku bola vyhláškou ministerstva financií dovozná prirážka zavedená. Čiže opakujem, lebo ste sa rozprávali, opak je pravdou.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani ministerka, či poslankyňa, exministerka.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Áno. S tou vládou to už vyzerá zle.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Dovozná prirážka na transformátory bola zrušená. Ja som transformátory vybrala iba ako jednu z komodít, pretože moja podotázka je takéhoto charakteru. Celá terajšia vláda, hlavne ústami pána premiéra, rozpráva o tom, že treba podporovať domácich výrobcov, treba kupovať domáce produkty a treba zabezpečovať domáci trh. Na slovenskom domácom trhu sa dejú opačné veci. Uprednostňujú sa tu hlavne zahraniční výrobcovia. Čiže naše výrobky zostávajú v mnohých prípadoch pozadu, tým sa dostávajú naši slovenskí výrobcovia do insolventnosti. Musia znižovať zamestnanosť a začína nám narastať nezamestnanosť. Keďže sa s tou nezamestnanosťou už veľmi boríme, aj toto by bola určitá možnosť, ako zamedziť upadaniu jednotlivých podnikov.
No a ja sa chcem spýtať vás, pán minister, ale týka sa to v podstate celej vlády, prečo sa vlastne nerešpektujú slová premiéra o ochrane domáceho trhu a domácich výrobcov. Či je to preto, že ignorujete premiéra, alebo je to preto, že ignorujete domácu výrobu?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Najlepšie na príklade, pani poslankyňa, ktorý súvisí presne s otázkou, ktorú ste položili, s otázkou transformátorov.
Pôvodne boli transformátory zaradené do tej kategórie, na ktoré sa mala vzťahovať dovozná prirážka. Fakt je ten, že boli pri tvorbe vyhlášky v minulom roku z tejto kategórie vyňaté. Pravda je i to, že dovozná prirážka sa vzťahovala na tie komponenty, z ktorých domáci výrobcovia, napríklad v BEZ-ke, kde iste dobre poznáte situáciu, pani poslankyňa, kde domáci výrobcovia z týchto komponentov transformátory vyrábajú. A práve preto, pani poslankyňa, aby sme vytvorili rovnaké podmienky na domácom trhu, tak z hľadiska dovozu transformátorov, pretože sa u nás kompletujú také druhy výroby, ktoré exportujeme, tak práve preto bola pre nich dovozná prirážka pôvodne zrušená. A aby sme toto vyrovnali, urobili sme to, že sme teraz dovoznú prirážku zaviedli, čím sa vyrovnala situácia tak pre domácich výrobcov, ktorí dovážajú komponenty na výrobu transformátorov a sú tieto komponenty zaťažené dovoznou prirážkou, ako aj priamych dovozcov transformátorov.
Chcem vás poinformovať, pani poslankyňa, že pripravujeme, samozrejme, iste viete, ako bude klesať dovozná prirážka, je náš záujem vyrovnať túto situáciu, a chcem vás aj informovať, že rovnako domáci, ako aj zahraniční investori budú mať výhodu, že stroje a zariadenia, ktoré budú mať investičný charakter, budú oslobodené nielen od dovoznej prirážky, ale aj dovozného cla.
Ďakujem.