Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Brockovi za jeho vystúpenie v rozprave.
K jeho vystúpeniu sú štyri faktické poznámky, ako posledná pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť uplatňovania ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Brocku.
Dávam slovo ako prvej pani poslankyni Aibekovej.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Mám niekoľko poznámok k vystúpeniu pána poslanca Brocku.
Po prvé ma prekvapuje, že teraz pozitívne reaguje na tento návrh, hoci on sám vystúpil, keď predkladal pán minister novelu, ktorá sa týkala tých dôchodcov, tak vtedy ste vystúpili na podporu, že dôchodca, ktorý pracuje, má platiť. Takže rázne ste sa otočili, ale beriem. Vy naozaj sa veľmi otáčate, každé tri mesiace máte nejaký iný názor. Vaše úvahy boli síce zaujímavé, ale sú absolútne mimo prerokúvaného návrhu. Je len prvé čítanie, toto malo naozaj odznieť až v druhom čítaní. A ja s takouto filozofiou nebudem súhlasiť, pán poslanec, pretože buďme radi, že tie deti študujú na strednej škole, že nevyjdú ako 14, 15-ročné a že sa nám niekde nepotulujú. To je aj podpora ďalšieho vzdelávania, ale hovorím, to je na diskusiu na iný priestor. Naozaj to nepatrí k tomuto zákonu.
A ja na rozdiel od vás dúfam v zdravý rozum poslancov a dúfam, že tento návrh neprejde do druhého čítania, pretože ja si neviem predstaviť, ako na tieto návrhy bude reagovať okrem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny aj ministerka financií. Pretože týmito piatimi návrhmi jej absolútne rozbíjate štátny rozpočet. Ale to je jej vec. A pán poslanec, či vy, či predkladateľ, preboha, verejnoprospešnými prácami sa nedá vyriešiť nezamestnanosť, ktorá sa šplhá k 600 tisícom. Tu musia byť úplne iné mechanizmy. Tie verejnoprospešné práce musia mať úplne iný charakter a musia riešiť niečo iné. Čiže neriešte verejnoprospešnými prácami niečo, čím chcete zalepiť len oči.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Brocka, naozaj sa nechcem vystaviť podozreniu, že by som chcela obhajovať vašu koaličnú vládu, ale predsa len mi pripadá vaše herecké vystúpenie, ktoré ste tu zahrali v úvode z vášho diskusného príspevku v rozprave, že ako vás teda nesmierne rozčuľuje, že tieto veci nerieši vláda a musí to riešiť parlament. Tak som sa musela pousmiať a oceniť teda skutočne vaše herecké umenie, lebo si myslím, že ak by vás bolo skôr štvalo, ako pracuje táto vláda, ak by vás to bolo štvalo napríklad v júni minulého roka, keď sa tu predkladala novela zákona o Sociálnej poisťovni, ktorá spôsobila mnohé problémy, ktoré teraz chce riešiť návrh pána poslanca Kováča, tak sme tu nemuseli dnes diskutovať na túto tému. Takže, pán poslanec, naozaj, nehnevajte sa, myslím si, že by ste mali byť trošku čestnejší keď nie voči tomuto parlamentu, tak aspoň voči voličom a priznať si, že teda čo vás vlastne štve, kedy vás to štve a či dnešné vaše vystúpenie nie je náhodou len pokusom o populistické balamutenie voliča.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán poslanec Cuper má slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán kolega Brocka,
mám obavu, že ste nehovorili pravdu, lebo neviem si celkom dobre predstaviť, či štát odvádza aj do Sociálnej poisťovne za stredoškolákov, do zdravotnej to by bolo v poriadku, ale aj keby to tak bolo, tak aj tak si myslím o tomto vašom návrhu zákona, tak ako si myslím o Andrassyho návrhu zákona, ktorý sme prerokovali pred chvíľou, že sú to bezradné opatrenia administratívneho charakteru, ktorými chcete znížiť nezamestnanosť. Teda hrozivú, katastrofálnu nezamestnanosť v tomto štáte. Ale zamýšľajte sa radšej nad opatreniami, ktoré by extenzívnym spôsobom rozvíjali ekonomiku v tomto štáte, aby sa vytvárali pracovné miesta, aby ľudia nachádzali prácu, a nie tým, že budeme robiť kupecké počty a budeme presúvať bremeno z jednej generácie na ďalšiu generáciu. Tým sa absolútne nič nevyrieši. Ako ste hovorili, 360 miliónov zdrojov v rámci rozpočtu neznamená takmer absolútne nič z rozvoja alebo v rámci investícií, ktoré by slovenská ekonomika potrebovala, aby sa vytvorili normálne efektívne pracovné miesta, z ktorých by zamestnávatelia odvádzali do fondov a ktoré by aj živili ľudí. Vráťte sa tam, kde sme boli my, to znamená, rozvíjajte extenzívnym spôsobom ekonomiku, vytvárajte takto pracovné miesta, a nie manipulujte, manipulujte administratívno-technickými charakteristikami. To by som odpustil pánu Andrassymu, pán kolega Brocka, lebo je ľavicový politik zvyknutý ešte z predchádzajúceho režimu a naučený od svojich kolegov, ale vy ste pravica.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Brocku, kde uvažuje o presune prostriedkov od skupiny stredoškolákov, respektíve učňov. Pán kolega, vy viete veľmi dobre ako bývalý minister, že Sociálna poisťovňa má ročne obrat 90 miliárd korún. Opravte ma, ak sa mýlim. Mesačne 4, 4,5 miliardy korún. Čo to je 350 miliónov, čo to je? To je naozaj len veľmi malá čiastočka, omrvinka z mesačného rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá sa stratí ako kvapka v mori. To je po prvé.
Po druhé, znovu vás prosím, páni predkladatelia, aby ste doložili kvantifikáciu dosahov na rozpočet Sociálnej poisťovne, o ktorom som hovorila, kvantifikáciu dosahov na štátny rozpočet. Ak podporíme v druhom čítaní za klub HZDS, môžem povedať, tento návrh novely, tak iba v tej prvej časti, kde naprávate svoje chyby a omyly, ktoré ste spáchali na dôchodcoch. Inak si myslím, rovnako ako pri predchádzajúcich návrhoch zákonov, že aj táto novela je populistická, je postavená na vode a jedinou snahou a možno aj dúfaným výsledkom je zvýšenie percent popularity, pán poslanec Kováč.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Keltošovej.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Kováč.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Ja skutočne ľutujem, asi by bolo lepšie, keby človek pred podaním takéhoto zákona navštívil poslanecké kluby a tam namieste vydiskutoval veci, pretože teraz je zbytočné opakovať alebo možno zbytočné opakovať to, čo som už raz povedal.
Vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste kritizovali, aké obrovské nároky na štátny rozpočet mnou navrhovaná novela bude mať. No ak dovolíte, aby som teraz citoval. Čo sa týka nápravy vecí u dôchodcov, tam nebude žiadny dosah na štátny rozpočet. To asi budeme súhlasiť, pretože za dôchodcov neplatil doteraz štát a nebude platiť ani v budúcnosti.
A teraz pokiaľ ide o skupinu osôb, ktoré teraz uvádzam, že sú to občania vykonávajúci verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu. Vážené kolegyne a kolegovia, doteraz štát podľa § 14 ods. 8 a ods. 9 platil poistné za uchádzačov o zamestnanie, respektíve o uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie. Teda sú to presne ľudia, ktorí dostávajú sociálnu pomoc, hlásia sa ako uchádzači o zamestnania. Dnes časť týchto ľudí podľa mojej novely nazývame občania vykonávajúci verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu. Ak sme doteraz platili 280 tisícom ľuďom, budeme naďalej platiť 280 tisícom ľuďom, ale časť tých 280 tisíc ľudí sa bude nazývať občania vykonávajúci verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu. Povedzte mi, aký nárok vznikol na štátny rozpočet. Tí istí ľudia, ten istý počet ľudí, ten istý odvod, len je to v dvoch skupinách. Veď ja teraz chápem ministerstvo financií, ktoré napísalo takýto posudok, pretože to je, žiaľ, dosah toho, že máme také legislatívne pravidlá, že každý zákon musí byť dávaný osobitne. Keby to bolo bývalo v jednom zákone ako I, II, III, tam by bolo jasné, aj odboru analýz na ministerstve financií by bolo jasné, že ide o tie isté osoby, že sa tu nezvyšuje nárok na rozpočet, lebo je to tá istá osoba, ten istý, ktorý sa dnes volá uchádzač o zamestnanie, sa zajtra bude volať občan vykonávajúci verejnoprospešné práce. Ide o tú istú sumu. To znamená, že nerastie tam nárok na zdravotné poistenie.
Myslím si, že pán poslanec Gašparovič sa pýtal, či kto, pán poslanec Cuper sa vlastne pýtal, či ozaj štát platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za žiakov stredných škôl. Áno, je to tak, je to presne v § 14 ods. 8 písm. a) a ods. 9 písm. a) - štát platí poistné na nemocenské poistenie za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl a žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Aj dôchodkové, odsek 9 je - štát platí poistné na dôchodkové zabezpečenie za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi. Takže to je presne to, o čom hovoril pán poslanec Brocka. Je to v zákone, máme to takto napísané, že za stredoškolákov dávame dôchodkové poistenie.
Chcem teda povedať, opakovane sa chcem vrátiť, tento návrh zákona nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Naopak po doplnení návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Brocka, bude šetriť štátny rozpočet. Zakladá istý nárok, zakladá návrat smerom k dôchodcom, zakladá nárok na Sociálnu poisťovňu, to je pravda. Už som povedal v úvode, že vidím rezervy Sociálnej poisťovne v dovybraní nedoplatkov alebo zvýšení tlaku na výber nedoplatkov, ktoré Sociálna poisťovňa má vo výške takmer 30 miliárd korún.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spravodajca. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Krumpolec:
Ja sa vyjadrím len stručne, pretože pochopiteľne hlasovať sa teraz nebude. Chcem uviesť na margo tých predchádzajúcich pripomienok, že keď som minule ako spravodajca mal určitú výhradu, to sa týkalo nie zákona o dôchodcoch, ale o tom, či bude predčasný dôchodok alebo nie. Vtedy som mal to vyhlásenie. Ale ako bývalý dôchodca, skôr než som išiel do Národnej rady, pochopiteľne sa stotožňujem s tým, čo tu bolo povedané. Aj vo výbore som mal taký názor, že dôchodcom sa deje krivda. Ale viete, že vtedy bol skôr tlak na to, aby sa zaviedol systém dôchodca buď mzda, alebo dôchodok. Tak som bol uspokojený aspoň s tým, že sa umožní dôchodcom pracovať, tak potom som stiahol svoje protesty proti tomu, aby sa nezavádzala diskriminácia. Ale je tu naozaj diskriminácia. Bol by som rád, keby poslanci tak vládnej, ako aj opozičnej časti pochopili, že tú diskrimináciu by bolo vhodné voči dôchodcom napraviť. Preto by som prosil, keby sme to podporili.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Ďakujem zároveň pánu spravodajcovi za prácu pri týchto dvoch návrhoch zákonov.
Páni poslanci, panie poslankyne, ďalším bodom je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 536. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 559.
Dávam slovo poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
budem veľmi stručný, pretože tu ide o podobný problém ako v Sociálnej poisťovni a je to zákon, ktorý je viazaný na prijatie zákona o sociálnej pomoci. Ak v zákone o sociálnej pomoci vytvoríme skupinu, ktorá bude poberať pomoc v hmotnej núdzi vo forme možnosti zamestnať sa v obci, je otázka, kto za túto skupinu bude platiť poistné. Doteraz za nich platil poistné do zdravotného poistenia štát. Ja navrhujem, aby štát pokračoval v platbe za tieto osoby. To znamená, navrhujem, aby bolo do § 10 ods. 6 doplnené písmeno s) za osobu, kde štát platí poistné, za osoby vykonávajúce verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu, je tu odkaz na zákon o sociálnej pomoci.
Chcem tým vopred predísť námietkam, že ide o zásah do štátneho rozpočtu. Opakovane ide o tie isté osoby, za ktoré už štát zdravotné poistenie platí. Nebude platiť viac, bude platiť presne tú istú dávku čo doteraz za presne ten istý počet osôb, za ktoré platil doteraz. Preto opakujem znovu, nejde o nárok na štátny rozpočet, ide len o inými slovami definovaných tých istých ľudí, ktorí sa dnes skrývajú pod pojem občania, ktorí sú uchádzači o zamestnanie a poberajú hmotnú pomoc.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu. Opakujem znovu, musel som ho predložiť osobitne, pretože také sú naše legislatívne pravidlá, i keď viem, že ideálne by bolo, keby sa to predkladalo v zákone o sociálnej pomoci ako súčasť novely zákona o sociálnej pomoci. Inými slovami definovanú skupinu, za ktoré vykonáva štát platby a za ktoré vykonával platby aj doteraz. Verím, že túto novelu podporíte.
Ďakujem vám pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto navrhovateľa.
Zároveň dávam slovo pani poslankyni Anne Záborskej, ktorú príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo určil ako spravodajkyňu.
Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa A. Záborská:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila pri rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.
Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú zo zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. februára 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady aj Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája a gestorský výbor do 5. mája 2000.
Pán predsedajúci, buďte taký dobrý a otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Vyhlasujem, že ako jediná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Aibeková, ktorej dávam slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
sľubujem vám, že dnes poslednýkrát, ale predsa len pán poslanec ja neviem, prečo stále zavádzate Národnú radu. Ja vám neberiem vaše právo dávať návrhy. Aj keď naozaj sa veľmi divím tomu, že najskôr rozdelíte výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci na dva samostatné výbory a tvrdíte, že to bolo preto, aby sme sa mohli venovať problematike zdravotníctva, potom tu vstupujete do kompetencie ministerstvu práce a dávate jeden návrh za druhým. Tie návrhy nielen z obsahovej stránky, ale aj z formálnej stránky ste zle pripravili. Pri tom predchádzajúcom ste hovorili, že nemá dosah na štátny rozpočet. Ale veď si jasne pozrite prílohu, ktorú dáva vedúci odboru štátneho rozpočtu na ministerstve financií a jasne tvrdí, že má dosah na štátny rozpočet. Tak neviem, prečo klamete. Teraz si stačí pozrieť takisto stanovisko k ďalšiemu návrhu zákona. Tak nerobte z nich, prosím vás, hlupákov. Tento pán riaditeľ odboru štátneho rozpočtu tam prežil niekoľko vlád a robí tam dlhé roky, pretože je to dobrý odborník. Tak ja neviem, prečo negujete jeho stanovisko. Navyše sám pán poslanec v úvodnom ústnom slove tvrdíte niečo iné, čo píšete v dôvodovej správe. V dôvodovej správe jasne píšete: Rozširuje sa okruh osôb, za ktorých je platiteľom odvodov do zdravotného poistenia štát.
Vážené dámy, vážení páni, ja si vždy pozriem pôvodnú novelu a veľmi pozorne som si prečítala aj teraz zákon číslo 273/1994 Z. z. V § 10, ktorý sa nazýva Platitelia poistného, ods. 6 sa hovorí, že štát je platiteľom poistného za 17 skupín obyvateľov. Keď vznikal zákon číslo 273, bolo to 9 skupín obyvateľov. My zaťažujeme stále štát väčšími a väčšími platbami a teraz ste vymysleli ešte ďalšiu skupinu. A nepovedali ste pravdu, že tento zákon nebude mať zmysel, nie keď neprijmete zákon číslo 274, ale keď neprijmete zákon o sociálnej pomoci, lebo je tu jasný odkaz, ktorý máte, vy ste hovorili o zákone číslo 274, a nie o sociálnej pomoci. Takže neviem, pán poslanec, len z nejakého populistického dôvodu, že teraz sa zakladá nová strana a vy tam pravdepodobne kandidujete na nejakú funkciu, tu predkladáte jeden návrh zákona za druhým, ktorý nemá zmysel, ktorý nevyrieši to, čo chcete vyriešiť. Navyše tu dehonestujete prácu ministerstva financií, odboru, ktorý má na starosti štátny rozpočet, pretože nie je seriózne tvrdiť, že to nebude mať dosah na štátny rozpočet. Samozrejme, že to bude mať dosah, keď sa rozširuje 17 skupín na 18. Táto skupina nie je v zákone číslo 273 vymenovaná. Takže, pán poslanec, zamyslite sa nad tým, že na jednej strane tvrdo obhajujete štátny rozpočet, vláda tu podhodí asi 20 alebo 25 zákonov na skrátené legislatívne konanie, aby mala naplnené príjmy štátneho rozpočtu, konkrétne minister práce, sociálnych vecí a rodiny predkladal asi 5 návrhov zákona, čo som kritizovala, že boli v skrátenom legislatívnom konaní, vy ste za to všetko hlasovali, vyjadrovali ste tomu podporu, zrazu je tu marec a neviem, z akých dôvodov chcete situáciu riešiť takýmto spôsobom. Prečo nehľadáte spôsob, aby štát platil za menej skupín občanov.
Ešte keď ste boli podpredsedom vlády v rokoch 1993 a 1992 a pripravoval sa problémový rozpočet na rok 1993, pardon, 1994, pretože v roku 1993 sa len vytvorila Národná poisťovňa, už vtedy sme hovorili, že predsa ak chceme vstúpiť do Európskej únie, v krajinách Európskej únie štát neplatí za takýto široký okruh obyvateľov do zdravotného alebo sociálneho poistenia. My namiesto toho, aby sme zužovali počet týchto skupín, aby nám do toho rozpočtu prišlo viac, ho každou novelou rozširujeme a rozširujeme a vy tu vlastne znovu rozširujete o túto skupinu občanov. Naozaj chcete týmito zákonmi maskovať problém nezamestnanosti, ktorý nie ste schopní riešiť. Ja viem, že to nie je jednoduché, skutočne, keď je taká vysoká nezamestnanosť, tak sa to nedá nejakým populistickým zákonom, že zavedieme tu verejnoprospešné práce a nezamestnanosť nám klesne na polovicu. Toto nie je riešenie. Keby ste dávali konkrétne riešenia na riešenie problematiky nezamestnanosti, tak vás podporím nielen ja, ale celý náš poslanecký klub HZDS, ale toto nie sú riešenia.
Navyše prečo by vaše koaličné problémy tu mal riešiť parlament? Ja budem s veľkým očakávaním čakať, čo na toto povie ministerstvo financií, čo na to povie minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak on tu dáva v decembri a vystavuje sa tu kritike skráteného legislatívneho konania a vy ako poslanec vládnej koalície a som presvedčená, že bez konzultácie s ním dávate takéto novely zákonov. Nepovažujem to, pán poslanec, za seriózne. Myslím si, že naozaj, keby ste sa venovali problematike zdravotníctva, ktoré je v katastrofálnom stave, a predkladali tu návrhy zákonov, ktoré prospejú zdravotníctvu, tak vám zatlieskam a poviem, áno, toto má robiť koaličný poslanec, ale takto nehnevajte sa, my takéto návrhy zákonov rozhodne nebudeme podporovať, pretože sú nekvalitné a navyše zavádzate poslaneckú snemovňu, zavádzate poslaneckú snemovňu. A pritom každý, kto si tie návrhy zákonov prečíta, tak jasne sa tam dočíta, aký majú dosah na štátny rozpočet.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktická poznámka - pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem podporiť kolegyňu pani poslankyňu Aibekovú, pretože naozaj takáto drobná novela nie je systémovým krokom. Totiž touto krátkou novelou by hádam prišlo niečo viac financií do zdravotných poisťovní, isteže zdravotníctvo sa nachádza v zlej finančnej situácii, ale tento nedostatok sa mal riešiť v systémovom návrhu štátneho rozpočtu, a to tým, že štát si mal splniť svoju morálnu odvodovú povinnosť a mal zaplatiť do zdravotných poisťovní toľko, aby proste nebol dnes problém pri financovaní zdravotníctva.
Čiže plne podporujem, že treba robiť systémové kroky, a nie takéto drobné kozmetické úpravy, ktoré nevyriešia podstatný problém, ktorý tu je. A to, čo spomínala ešte pani poslankyňa Aibeková k otázke situácie v zdravotníctve, naozaj je katastrofálna a je škoda, že tento parlament sa nezaoberá touto otázkou, pretože tu skutočne hrozí jeden výbuch v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nemocnice nemajú na špeciálny zdravotnícky materiál. Posúvajú sa neúmerným spôsobom čakacie lehoty na vyšetrenia, na operácie. Zdravotnícki pracovníci pracujú v strese, pretože nemajú na adekvátnu liečbu. Nechcem už hovoriť o platových pomeroch zdravotníckych pracovníkov, pretože tento parlament aj neschválil alebo odmietol schváliť návrh do programu, aby sme sa zaoberali, aby sme si aspoň vypočuli predstavu o tom, aké má byť ohodnotenie lekárov, teda platová tarifa predtým, než sa schváli zákon o verejnej službe. A preto si myslím, že takéto krátke kozmetické novely by nemali zakrývať skutočné problémy, ktoré sú v rezorte zdravotníctva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ako posledná s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Keltošová. Končím zároveň možnosť uplatniť ďalšie faktické poznámky.
Prosím.
Poslankyňa O. Keltošová:
Pán predsedajúci,
musím povedať s veľkým sklamaním, že táto novela zákona mi naozaj nestojí ani za to, aby som išla za rečnícky pult. Myslím si, že je to už len tá posledná kvapka do toho krčaha tých nezmyslov, čo sme si tu dnes vypočuli. Obávam sa, že ak takýmto spôsobom bude poslanecká snemovňa suplovať úlohu vlády, tak môžeme parlament už teraz poslať na jarné aj letné prázdniny dohromady, pretože ak táto vláda nebude stále plniť svoje legislatívne úlohy, tu už nepôjde len o nás ako opozíciu, ktorí budeme kritizovať nedostatok zákonov v lehote, ktorú si vláda sama dala, ale predstavte si, že my sme pyšní na to, že budeme otvárať osem kapitol v rokovaní s Európskou úniou.
Páni a dámy, ja sa teším na to "tempo", ktoré, ak táto vláda bude takto pokračovať, bude nasledovať pri rokovaniach o jednotlivých kapitolách. Tam už sa nebudete môcť vyhovárať na to, čo všetko urobila Mečiarova vláda alebo neurobila. Jednoducho táto vláda je neschopná. Táto vláda nie je tím zohraných odborníkov. Je to tím rozvadených politikov, ktorým vôbec nejde o to, ako znížiť nezamestnanosť, jednoducho ide im o to, aby teraz v tejto situácii urvali ten najväčší kus koláča. Nezamestnanosť im môže byť ukradnutá.
Ja si vážim pána poslanca Kováča, že v tejto situácii sa zahral na nejakého zástupcu alebo nástupcu jednotlivých ministrov, ale myslím si, že toto nie je vaša úloha, pán poslanec, aj keď ste vo vládnej koalícii. Naopak, naozaj ste predsedom zdravotníckeho výboru a ja som naozaj očakávala, že ak vyjdete vy osobne s toľkými návrhmi noviel zákonov, že sa budú dotýkať predovšetkým zdravotníctva, počtu zdravotných poisťovní, systému platieb. Napríklad to, čo hovoril pán poslanec Zelník, aké budú platy lekárov predtým, než prijmeme zákon o verejnej službe, ale toho sme sa nedočkali. Je mi to ľúto, takže len takto.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram a vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Kováč, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
po tretíkrát opakujem to isté a pokúsim sa to zopakovať hádam tak, aby tomu porozumeli ľudia. Hovorím, že sa rozširuje okruh ľudí, za ktorých platí štát, ale nie počet ľudí, za ktorých platí štát. Je dôležité, že sa nerozširuje počet, pretože ak by sa rozširoval počet, potom je to nárok na štátny rozpočet. Ak dnes je v zákone napísané v jednom bode, že sú to osoby, ktoré poberajú dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti, tam je to ešte podľa starej nomenklatúry, no tak ak sa toto písmenko rozdelí na dve písmenká a časť týchto osôb sa bude volať inak, tak to nie je nárok na štátny rozpočet, ale je to nový okruh poistencov. Ale nie je ich viac a nie je to nárok na štátny rozpočet. Nemôže ich byť viac, pretože keby neboli v tomto chlieviku, tak budú v chlieviku písmena i), stále to budú tie isté osoby. Ja už neviem, ako to mám lepšie a lapidárnejšie vysvetliť. Pokúsim sa to vysvetliť na inom príklade.
Máme tu pod písmenom j) osoby napísané, že štát platí za vojakov základnej vojenskej služby a za osoby vykonávajúce civilnú službu. Ak by som tieto dve písmená rozdelil a urobil jeden odsek, vojaci základnej služby, a druhý odsek osoby vykonávajúce civilné služby, zväčšujem okruh osôb, lebo ich bude o jedno písmenko viac, ale stále ich bude rovnaký počet a nebude to nárok na štátny rozpočet. Presne to isté navrhujem v tomto zákone. Tí, ktorí dostávajú sociálnu pomoc, musí za nich platiť štát poistné. Bude ich viac, tak bude štát platiť viac. Máte pravdu, ale to nie je spôsobené mojou novelou. To je spôsobené tým, že rastie počet ľudí, za ktorých štát platí poistné, pretože rastie počet osôb, ktoré dostávajú pomoc v hmotnej núdzi. A ak túto skupinu ľudí rozdelím na dve skupiny a ten súčet sa nemení, tak stále platím za rovnaký počet. Ja už neviem, ako by som to vysvetlil, že to nemá dosah na štátny rozpočet a zdôvodňujem, prečo sa to tak stalo.
Ak by sme mali legislatívne pravidlá, že by som mohol tieto zákony dať do jedného, tak, samozrejme, aj na ministerstve financií by bolo jasné, že ide o tie isté osoby a že nedôjde k rozšíreniu počtu osôb, za ktoré platí štát poistné. Ale tým, že tie zákony, aj keď sú odovzdané spolu, sú na konzultáciu na ministerstvo financií poskytované osobitne, môže dôjsť k takémuto. Netvrdím, že urobili chybu, len tvrdím to, že v danom prípade neposúdili presne ten dosah, pretože ide skutočne o tie isté osoby. Je to pomoc obciam, je to pomoc tým, ktorí poberajú hmotnú núdzu a sú nezamestnaní. Obce dostanú k dispozícii ľudí, za ktorých štát bude platiť príspevok na mzdu alebo ich celú mzdu, bude za nich platiť poistné do dôchodkovej poisťovne, poistné do zdravotnej poisťovne. Toto bude výsledok prijatia tých troch noviel, o ktorých hovorím.
Myslím si, že stojí za to, aby sme tieto novely posunuli do ďalšieho čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie.
Ďakujem pekne pani spravodajkyňa, ďakujem pekne aj pán poslanec Kováč.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 531. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 555.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento návrh máte pod parlamentnou tlačou číslo 531.
Ak sa pri aplikácii zákona objavia v praxi vážne problémy, je úlohou zákonodarného zboru pružne na ne zareagovať a pokúsiť sa ich cestou legislatívnej iniciatívy odstrániť, prípadne aspoň neutralizovať.
Predložený návrh zákona reaguje jednak na dlhodobé problémy, ktoré spôsobuje platná právna úprava v činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na problémy, ktoré sa v plnej nahote prejavili najmä na konci funkčného obdobia sudcov Ústavného súdu zvolených v roku 1993. Návrh zákona, ktorý predkladám, predstavuje určitú symbiózu námetov a podnetov sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj predkladateľov tohto návrhu. Ide v ňom o riešenie siedmich čiastkových problémov, ktoré sú podľa navrhovateľov zrelé na legislatívnu úpravu.
Po prvé ide o stanovenie účinnejšieho zákonného mechanizmu na zosúlaďovanie stanovísk senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Doterajšia právna úprava týkajúca sa zosúlaďovania stanovísk senátov Ústavného súdu sa vzťahuje len na konanie o výklade ústavy a ústavných zákonov. Pokiaľ viem, v praxi sa doposiaľ vôbec táto právna úprava neuplatnila a jej použitie v praxi je aj do budúcnosti skôr teoretické. Nehovoriac už o tom, že v novele Ústavy Slovenskej republiky sa rozhodovanie o výklade ústavy a ústavných zákonov navrhuje preniesť z pôsobnosti senátov Ústavného súdu do pôsobnosti pléna Ústavného súdu.
K právne odchylným názorom senátov Ústavného súdu môže v praxi dôjsť najmä v konaní o ústavných sťažnostiach a v konaní o podnetoch fyzických a právnických osôb, ktorí namietajú porušenie svojich ústavných práv. Myslím si, že sa všetci zhodneme v tom, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak zákon vytvára možnosť na vydanie rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré budú vo svojej podstate kontradiktórne, to znamená, že si budú odporovať. Mechanizmus, ktorý navrhujeme, spočíva v tom, že ak určitý senát Ústavného súdu v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k odchylnému právnemu názoru ako iný senát Ústavného súdu, ktorý už vydal rozhodnutie, predloží tento senát ešte pred vyhlásením rozhodnutia, to znamená pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, túto spornú otázku na zaujatie stanoviska plénu Ústavného súdu. Stanovisko pléna Ústavného súdu bude potom pre všetky senáty vo všetkých ďalších konaniach záväzné.
Druhý návrh, ktorý navrhujeme upraviť, vychádza z podnetu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a je reakciou na dlhodobý problém, ktorý existuje v praktickej činnosti Ústavného súdu. Ide o otázku pôsobenia súdnych poradcov pri Ústavnom súde. Podľa platnej právnej úpravy musia súdni poradcovia spĺňať dve základné zákonné požiadavky, musia mať ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie a musia mať za sebou 10-ročnú právnickú prax. Táto dĺžka praxe sa ukazuje ako neúmerne dlhá a neumožňuje zapojiť do práce Ústavného súdu kvalifikovaných mladších právnikov, ktorí majú úprimný záujem venovať sa profesionálne práve tým oblastiam práva, ktoré tvoria predmet činnosti Ústavného súdu.
Treba otvorene povedať, že ide o špecifickú oblasť práva a že v tejto oblasti práva nemáme dostatok kvalifikovaných odborníkov. Žiada sa povedať aj to, že kvalifikovaní právnici z dlhšou právnou praxou nemajú záujem pracovať na Ústavnom súde Slovenskej republiky, pretože toto povolanie je pre nich možno aj z ekonomických dôvodov málo príťažlivé. Títo spravidla uprednostňujú profesionálne pôsobenie v súkromnej advokátskej praxi, prípadne v justičnej sfére. Vzhľadom na charakter práce súdnych poradcov sa nám zdá opodstatnené znížiť zákonom požadovanú dĺžku právnickej praxe z 10 na 5 rokov a umožniť tak výkon funkcie súdnych poradcov aj vekovo mladším právnikom.
Po tretie navrhujeme úpravu § 17, ktorá smeruje k zjednoteniu právnej úpravy pri platových pomerov sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v čase, keď sudca nevykonáva svoju funkciu pre chorobu, s právnou úpravou iných ústavných činiteľov. Doposiaľ jednoznačná právna úprava tohto problému neexistuje a tieto otázky spôsobujú vážne výkladové problémy v praxi.
Po štvrté sa navrhuje úprava konania o podnete podanom v zmysle článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v tom smere, aby aj podnecovateľ bol už v momente podania podnetu zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom. Navrhovaná úprava je opäť reakciou na doterajšiu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá ukazuje, že často sú na Ústavný súd predkladané veľmi nekvalifikované podnety, s ktorými podnecovatelia často len z formálnoprávnych dôvodov nie sú spôsobilí v konaní uspieť. Nehovoriac už o tom, že posudzovanie takýchto nekvalifikovaných podnetov spôsobuje nemalú záťaž pre sudcov Ústavného súdu. Nami navrhované riešenie zaručuje občanom podnecovateľom kvalifikovanú ochranu ich práv, a tým vytvára aj väčšie predpoklady na úspešné ukončenie celého konania pred Ústavným súdom v prospech týchto podnecovateľov.
Po piate navrhujeme upraviť mechanizmus rozhodovania Ústavného súdu o vylúčení sudcov pre zaujatosť v senátnych veciach. Podľa platnej úpravy rozhoduje o týchto otázkach ten istý senát Ústavného súdu, t. j. vlastne sudcovia, ktorých zaujatosť namieta niektorý z účastníkov konania. Inými slovami sudcovia rozhodujú sami o sebe. Takýto stav nie je únosný, a preto navrhujeme, aby o námietke zaujatosti sudcu Ústavného súdu rozhodoval iný senát Ústavného súdu určený podľa rozvrhu práce.
Po šieste navrhujeme úpravu § 32 ods. 1, prostredníctvom ktorej chceme ustanoviť možnosť sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky formulovať svoje menšinové stanovisko k rozhodnutiu pléna alebo senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Takéto odlišné stanovisko sudcu by sa uverejňovalo rovnako ako ostatné časti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, to znamená, bolo by k dispozícii jednak účastníkom konania, ale i odbornej, ako i laickej verejnosti. Tento návrh považujeme za mimoriadne dôležitý. Podľa nášho názoru výrazne preventívnym spôsobom pôsobí na kvalitu v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Možnosť publikovať odlišné stanoviská sudcov totiž nesporne vytvára nepriamy tlak na to, aby sa rozhodnutie pléna, respektíve senátu Ústavného súdu formulovalo veľmi precízne a bolo jasne odborne vyargumentované. Musí sa opierať aj o argumenty, ktoré vyvracajú, respektíve sa aspoň snažia vyvrátiť menšinové stanovisko sudcu. Aj zahraničné skúsenosti ukazujú, že možnosť publikovať menšinové stanoviská sudcov majú pozitívny vplyv na judikatúru ústavných súdov a takisto na rozvoj ústavnej teórie.
Po siedme podľa platného ustanovenia § 75 zákona číslo 38/1993 Z. z. začína Ústavný súd obligatórne, to znamená z úradnej povinnosti, konanie podľa príslušných ustanovení zákona v prípade, ak dostane od vlády Slovenskej republiky oznámenie, že výbor pre ľudské práva upozornil vládu, že opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom niektorého orgánu verejnej moci Slovenskej republiky sa porušilo právo sťažovateľa uvedené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach. Je dobré, že takéto ustanovenie v zákone číslo 38/1993 Z. z. existuje, pretože jeho účelom je zabezpečiť určité zosúladenie medzinárodnoprávnej a vnútroštátnej ochrany základných práv a slobôd. Napriek tomu si myslíme, že platná právna úprava je nedostatočná a vyžaduje určité korekcie vo forme rozšírenia, a to v dvoch smeroch:
Po prvé. Je neopodstatnené, že platná právna úprava sa orientuje len na všeobecný medzinárodnoprávny mechanizmus ochrany základných práv a slobôd, ktorý sa vytvoril pri Organizácii Spojených národov prostredníctvom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, respektíve jeho opčných protokolov, a vôbec sa nedotýka mechanizmu, ktorý poskytuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly. Oba tieto medzinárodnoprávne mechanizmy sú rovnocenné a navyše praktické poznatky ukazujú, že naši občania viac využívajú mechanizmus Európskeho dohovoru, ktorý je pre nich jednak prístupnejší, a navyše podľa môjho názoru aj oveľa efektívnejší. Z týchto dôvodov navrhujeme rozšíriť úpravu obsiahnutú v § 75 aj na systém medzinárodnoprávnej ochrany poskytovanej Európskym dohovorom pre ľudské práva a základné slobody.
Po druhé. Podľa platnej úpravy začína Ústavný súd konanie podľa § 75 až potom, keď výbor pre ľudské práva a po prípadnej novelizácii aj Európsky súd pre ľudské práva a slobody meritórne rozhodol a účelom konania pred Ústavným súdom je len zabezpečiť vykonanie rozhodnutia výboru pre ľudské práva, čo je funkcia viac-menej pasívna. Všeobecná tendencia smerujúca k zbližovaniu medzinárodnoprávnej a vnútroštátnej úpravy ochrany základných ľudských práv a slobôd umožňuje ísť aj domácej právnej úprave ďalej. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby už samotné prijatie sťažnosti na ďalšie konanie Európskym súdom pre ľudské práva alebo Výborom pre ľudské práva bolo obligatórnym dôvodom na začatie konania pred Ústavným súdom v tejto veci. Takýto mechanizmus umožní vyriešiť niektoré spory, ktoré vzniknú medzi občanmi a inými fyzickými osobami a Slovenskou republikou v domácich podmienkach, čo je oveľa výhodnejšie, ako prehrať spor so všetkými dôsledkami v konaní pred medzinárodným orgánom.
Vážené dámy, vážení páni, myšlienky, ktoré som prezentoval, tvoria obsah a základné ciele predkladanej novely. Som presvedčený, že navrhované legislatívne riešenia, praktická činnosť Ústavného súdu potrebuje a aj preto verím, že tento návrh získa vašu podporu.
Ďakujem pekne.