Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej sa hlási pán poslanec Krajči a pán poslanec Drobný. Dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Ako prvý pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne za slovo.

V nadväznosti na vystúpenie pani Aibekovej by som chcel povedať, že naozaj je zarážajúce, že tí, ktorí dostali ľudí do sociálnej biedy, dnes sa snažia populistickými zákonmi hľadať spôsob riešenia a znižovať štatistiku ľudí, ktorí sa objavujú v evidencii nezamestnaných. Je to absolútne farizejské a priehľadné, pán poslanec, a chcem povedať, že zrejme robíte služby novovzniknutému politickému subjektu, vy už ste v šiestom politickom subjekte, tak zrejme chcete propagovať tento politický subjekt a predkladáte takéto nezmyselné zákony.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím, pán poslanec Drobný má slovo.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Nadviažem na kolegyňu Aibekovú v tom zmysle, že dôvodová správa je, tak sa zdá, pritiahnutá za vlasy. Argumentuje niektorými argumentmi, ktoré sa mi zdajú byť pseudoargumentmi. Ale na druhej strane samotný predkladateľ dáva tú doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. A tu musím konštatovať, že podobné právne normy a právne riešenia, legislatívne riešenia sociálnych problémov v Európskej únii neexistujú. Teda ani aproximácia nášho práva akosi nie je týmto spôsobom riešená. Tak si myslím, že napríklad v piatom bode doložky zlučiteľnosti vzhľadom na tretí bod nie je možné uviesť charakteristiku právnych noriem Európskej únie. To znamená, nie je to kompatibilné s tým, čo sa v Európskej únii deje.

Pritom nemôžete, pán kolega ani kolegyňa Aibeková tvrdiť, že v Európskej únii nie sú analogické situácie. Tam sú tiež analogické situácie a Európska únia napriek tomu ako zoskupenie národných štátov alebo štátov vôbec má veľké praktiky a veľkú skúsenosť v tomto riešení a k takýmto legislatívnym normám nepristúpila. Teda ako to vysvetlíte a musím doplniť pani kolegyňu Aibekovú, že to je ťažko vysvetliteľné, pretože aproximovať právo k európskym kultúrnym krajinám musí byť, by som povedal, prax vládnej koalície, prax vlády, ale povedzme aj koaličných poslancov. V tomto bode ale váš návrh nespĺňa tieto kritériá aproximácie práva.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi.

Pýtam sa, kto z poslancov sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Keltošová. Nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a dávam slovo pani poslankyni Keltošovej.

Nech sa páči.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie mojej kolegyne pani poslankyne Aibekovej v tom, že chcem upozorniť ctenú snemovňu na zákon zákonov, ktorým je ústava. Podľa mňa táto novela zákona o sociálnej pomoci ide proti ústave, konkrétne proti článku 35 ods. 1, kde sa hovorí, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania, čiže nikoho nemožno nútiť do práce ako do takej. Po druhé sa hovorí v tom istom článku 35, že občania majú právo na prácu a ďalej štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. To je presne zákon o sociálnej pomoci, o ktorom teraz hovoríme. Čiže je to článok 35 ústavy, kde sa hovorí o slobodnej voľbe povolania. A chcem dať do pozornosti, pán poslanec Kováč určite o tom vie, že Slovensko je viazané konvenciou Medzinárodnej organizácie práce o zákaze nútenej práce.

Pán poslanec, páni predkladatelia, ak toto prejde v tejto snemovni, ja vás ubezpečujem, že pán minister práce Magvaši bude mať veľké problémy v júni v Ženeve v aplikačnom výbore. Jednoducho je neprijateľné, aby ste pod akoukoľvek zámienkou s akýmkoľvek dobrým úmyslom nútili niekoho pracovať pod sankciou, že ak neprijme prácu, príde o podporu, je to nútenie práce. Ak neprijme, tak mu znižujete na 50 percent jeho príjem. Ak si uvedomíte, že 4 tisíc korún je dnes životné minimum, tak sa pýtam, že z dvoch tisíc korún, kto vyžije. Toto sú dva veľmi vážne momenty a nielen to, že je to v nesúlade s ústavou, ale budeme pod veľkou paľbou kritiky aj Medzinárodnej organizácie práce. Nemôžete, znovu opakujem, nesmiete pod akoukoľvek zámienkou, dobrým úmyslom, súčasnou ekonomickou situáciou nesmiete nútiť občana, aby musel odpracovať svoju sociálnu dávku, pretože ústava hovorí, že ak si sám nemôže nájsť prácu, štát je povinný ho hmotne primerane zabezpečiť bez náhrady, bez akéhokoľvek pracovného zaradenia. Toto ústava nepripúšťa.

Takže to sú moje dve veľmi vážne výhrady, aby ste tento návrh neposunuli do druhého čítania. Myslím si takisto, že presun alebo rozšírenie povinného okruhu osôb o tých, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi na základe živelných pohrôm a tak ďalej, bude mať dosah na štátny rozpočet, pán poslanec, a to treba vyčísliť. Na základe, bohužiaľ, aj minuloročných skúseností alebo povedzme z roku 1998, najnovších skúseností v súvislosti so záplavami, je možné získať štatistiky, aký veľký je okruh osôb, čo by to znamenalo, aký dosah na štátny rozpočet, koľko to bude stáť dávok sociálnej pomoci a potom možno môžeme zvažovať o nejakej inej alternatíve. Ale, preboha, nie takto. Nemôžete primitívne, nasilu nanútiť človeka, ktorý si objektívne nevie nájsť prácu, za jeho sociálnu dávku, na ktorú má nárok z ústavy, aby zobral prácu. Okrem toho pochybujem, silne pochybujem, že v praxi sa bude dať takýto spôsob zamestnávania dlhodobo nezamestnaných realizovať. Skôr sa mi to zdá, ako také dosť lacné a populistické gesto.

Ešte by som si dovolila upozorniť skutočne na nedostatky, ktoré už tu boli avizované v súvislosti s vaším predchádzajúcim poslaneckým návrhom, pán poslanec Kováč. Ak si ctíme rokovací poriadok, v ktorom sa hovorí, že treba doložiť k dôvodovej správe všetky povinné doložky v súlade s ústavou, ekonomické vysvetlenie, zdôvodnenie vecnej stránky problému, paragrafové znenie, ja naozaj trvám na tom, aby tento návrh neprešiel, pokiaľ tam nebude stanovisko ministerstva práce, pokiaľ tam nebude stanovisko vlády, ministerky financií. A do tretice chcem povedať, že takýto návrh novely zákona bude hanbou pre túto snemovňu, ak ju prijmete. Spomínala som, že priemer nezamestnaných na jedno voľné novovytvorené pracovné miesto je 55 na Slovensku, sú okresy ako spomínaný Svidník, kde ich je 91. Ak by boli voľné pracovné miesta, môžeme zvažovať rôzne iné techniky, ako využiť dlhodobo nezamestnaných.

Takisto chcem povedať a hovorila som to už viackrát v rozprave, prečo sa nepozriete na projekty povedzme z Veľkej Británie alebo z Francúzska, ako riešili tieto dva štáty problém dlhodobej nezamestnanosti. Sú známe modely, a dokonca osvedčené. Viete, že Veľká Británia aj Francúzsko dnes majú historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti od druhej svetovej vojny. Španielsko detto. Prečo sa nepoučíme? Prečo sa musíme učiť na vlastných chybách? Takže zdá sa mi tento návrh nedokonalý, protiústavný, v rozpore s medzinárodnými konvenciami, preto ho naozaj nemôžem podporiť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni Keltošovej za jej vystúpenie v rozprave.

Faktické poznámky majú traja páni poslanci, ako posledný pán poslanec Brocka. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Prvú faktickú poznámku pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem podporiť slová pani poslankyne Keltošovej. Slovenská národná strana svojho času tiež prišla s podobným zákonom a pamätám sa, presne takéto isté vysvetlenie sme dostali aj my. Jednoducho je to proti všetkých predpisom. Skutočne nie je možné nikoho nútiť na prácu. Bohužiaľ, ja s tým takisto nesúhlasím, ale je to tak. Je to tak, že nevieme proti tomu účinne bojovať a pravdepodobne sa budeme musieť poučiť zo zahraničia, ako oni s tým bojovali.

Takže len toľko, ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Aibeková ako druhá.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Ja by som si dovolila nadviazať na pani poslankyňu Keltošovú dvoma bodmi. Jednak si myslím, že veľmi dobre hovorila o tom medzinárodnom porovnávaní. Skutočne, ak sa chceme zaoberať touto problematikou, máme veľmi úspešné modely v Európe či už tie, ktoré menovala ona, ale napríklad aj severské krajiny, ako sú Švédsko, Dánsko. Takže tam sú iné prijateľné modely, ako riešiť túto situáciu. Toto je absolútne nevhodný a protizákonný spôsob. Jediné, s čím by som v tomto zákone súhlasila a myslím si, že o tom keby ste predložili novelu, nemáme ani my námietky, a to je doloženie bodov 1, 2 a 5, rozšírenie sociálnej a hmotnej núdze o živelnú pohromu, haváriu a katastrofu, pretože v ostatných rokoch je ich na Slovensku dosť a týmto občanom tiež treba zabezpečiť adekvátnu pomoc. Ale to je jedno jediné, s čím môžeme v tomto zákone súhlasiť. Ale nič iné. Celý ten zákon skutočne stojí na vode, navyše je proti rokovaciemu poriadku, pretože nedodali ste tie materiály, ktorý poslanec, keď predkladá, tak musí, musí doložiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Chcem zareagovať na pani poslankyňu Keltošovú, súhlasím s ňou, že ten návrh zákona nie je dokonalý, ako žiadny návrh zákona nie je dokonalý. A chcem povedať aj ostatným kolegom poslancom, že tento návrh zákona chce okrem iného odstrániť ten problém legislatívnej nezamestnanosti, ktorý sme tu zaviedli práve zákonom o sociálnej pomoci. Že dnes, ak niekto hoci nechce alebo nepotrebuje pracovať alebo nemôže pracovať, ale ak je sociálne odkázaný a chce dávku sociálnej pomoci, tak sme ho vyhnali na úrady práce. Jednoducho návrh odstraňuje túto deformáciu a my chceme, aby na úradoch práce boli naozaj iba tí, ktorí chcú pracovať a pre ktorých úrady práce by mali nájsť vhodné zamestnanie. Ak by sa v Európskej únii vykazovala nezamestnanosť tak ako u nás, tak vám môžem povedať, že nebude 10 percent, ale bude možno 20 percent práve z tohto dôvodu. Čiže by som prosil kolegov poslancov, že v druhom čítaní môžeme prispieť každý troškou do mlyna a zlepšovať aj tento poslanecký návrh zákona a ja budem hlasovať za to, aby šiel do druhého čítania.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Kováč. Áno.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som zareagoval na tvrdenia, ktoré odzneli v rozprave k tomuto zákonu. Bolo mi jasné, že tento návrh vyvolá prudkú odozvu, pretože je to pravda, ja to priznávam, ruší filozofiu skúmania toho, čo bolo a nahrádza ju filozofiou skúmania toho, čo bude. A hovorím to s absolútnou otvorenosťou a zodpovednosťou. Mňa nezaujíma, ako sa kto dostal do hmotnej núdze, ale mňa zaujíma to, či sa chce vlastnou prácou z tejto núdze dostať. A v tomto prípade je mi všetko jedno, či je to ten, ktorý bol prepustený z práce, ale teraz pôjde pracovať. Je pre mňa významnejší ako ten, kto z objektívnych dôvodov sa stal nezamestnaným, ale teraz pracovať nechce. (Hlas zo sály.) Moment, dovoľte mi. Nebudem diskutovať s vami, ja budem hovoriť a potom sa môžete vyjadriť možno aj vy. Áno, mením filozofiu zákona. Opakujem znovu. Nezaujíma ma minulosť, zaujíma ma, ako sa chce nezamestnaný človek, ktorý je v hmotnej núdzi, z tejto situácie, z tejto situácie dostať.

Odpoveď pani poslankyni Aibekovej. Áno, prerokoval som túto vec so Združením miest a obcí Slovenska. Bol som v sociálnej komisii Združenia miest a obcí Slovenska. Sociálna komisia Združenia miest a obcí Slovenska privítala návrh tohto zákona. Považuje ho za veľmi dobrý a, samozrejme, má kompletný materiál k dispozícii. Písomné vyjadrenie povedali, že dajú, keď bude v druhom čítaní. Rovnako ako isto viete, aj vláda sa vyjadruje k návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní, a nie k tomu, ktorý ide do prvého čítania, pretože množstvo zákonov do druhého neprejde a bola by to zbytočná práca pre vládu. To by sme asi mali vedieť, keď sa oháňame legislatívnymi pravidlami, že to je takto.

Dovoľte mi, aby som sa zmienil o jednej veľmi vážnej veci, o ktorej hovorila pani poslankyňa Keltošová. To je otázka, či to je alebo nie je nútená práca. To je skutočne veľmi vážna vec. A ďalšiu otázku položila, či niekto môže vyžiť z 50 percent životného minima. Tak ste to položili, 2 tisíc korún. Pani poslankyňa, vy ste navrhli zákon o sociálnej pomoci, kde je napísané, že sociálna pomoc je definovaná tak, že tento zákon určuje, čo sú to základné životné podmienky. Vy ste sem dostali do toho zákona ustanovenie, že je to jedna teplá strava denne a prístrešok. To ste spravili vy. Vy ste povedali, že ten občan, ktorý je zo subjektívnych dôvodov nezamestnaný alebo v hmotnej núdzi, dostane 50 percent dávky, 2 tisíc korún. Pýtam sa, ako títo občania majú vyžiť, keď vy tvrdíte, že z toho sa vyžiť nedá. Ale tento zákon ste v tejto forme napísali vy.

Chcem odpovedať aj na to so slobodnými mamičkami. Pani poslankyňa, nevypadlo to. Nevypadlo to. (Hlasy v sále.) Ja som bol tiež proti tomu. Neviem, kto to odhlasoval, ale ten zákon bol prijatý v roku 1998. Vtedy, keď ste boli vy vo vláde.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, prosím vás, nevykrikujte.

Pán poslanec, pokračujte v rozprave.

Poslanec R. Kováč:

Toto ustanovenie bolo jednoznačne prijaté v pôvodnom znení zákona a originálneho...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím pokoj, páni poslanci, pokoj.

Poslanec R. Kováč:

... originálneho zákona. Pani poslankyňa, poďte sa so mnou pozrieť. Uverejnený v roku 1998 Zb., mám naschvál staré znenie.

(Hlasy z rokovacej sály.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kováč, pokračujte ďalej.

Poslanec R. Kováč:

Je to ťažké, nebudem o tom s vami diskutovať. Prosím prečítajte si tento text. Prečítajte si tento text a uvidíte.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pokračujte ďalej.

Poslanec R. Kováč:

V tomto zákone boli takýmto spôsobom slobodné matky diskriminované. Ide o otázku, či niekoho nútime alebo niekoho nenútime. Pani poslankyňa, ak by jediná forma pomoci v hmotnej núdzi bola táto práca, tak by to bolo nútenie. Máte pravdu. Ale ja som v úvode hovoril, že občan, ktorý sa ocitne v hmotnej núdzi, má právo voliť si medzi tromi variantmi riešenia tejto situácie. Môže si vybrať. Ja ho nenútim pracovať. Môže si vybrať iné riešenie. Môže sa starať o dieťa a bude dostávať sociálnu dávku v plnej výške. Môže si zvoliť to, že sa bude starať o dieťa. To bolo aj doteraz v zákone, že sa mohol starať, len doteraz sa mohol starať iba do 7 rokov, teraz navrhujem, aby sa mohol starať do 15 rokov. Teda nejde o nútenú prácu. Nejde o nútenú prácu, ide o jednu z foriem sociálnej pomoci, ktorú ponúkame.

Čo sa týka vašich údajov o nezamestnanosti a úspechoch, myslím si, že v niektorých štátoch máte pravdu, v niektorých štátoch nie. Chcem povedať, a to som povedal na začiatku. Ja neriešim ani ma nezaujíma v tejto chvíli otázka, akým spôsobom zasiahne tento zákon percentuálne do výšky nezamestnanosti. Pre mňa je veľmi dôležité, či sa nám podarí prerušiť ten uzavretý kruh, v ktorom sa ocitá nezamestnaný, dlhodobo nezamestnaný človek. A ten môžete prerušiť tak, že mu ponúknete prácu, ktorú on prijme. Ak sa rozhodne, tak takto sám ten kruh preruší. Myslím si, práveže takéto riešenie, že sa človek rozhodne pracovať na skrátený pracovný úväzok, že takéto riešenie je vhodné aj na prerušenie dlhodobej nezamestnanosti, je vhodné aj na to, aby sme ľudom, ktorí sú v dlhodobej nezamestnanosti, ich situáciu zľahčili, je vhodné aj na to, aby sme vrátili mnohých ľudí do pracovného procesu, najmä mladých ľudí, je vhodné aj na to, aby títo ľudia odovzdali časť toho, čo spoločnosť do nich investuje, prostredníctvom sociálnej pomoci odovzdali spoločnosti späť.

Ja vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste zákon do druhého čítania posunuli.

Len na okraj poznámka k živelným katastrofám. Už dve poslankyne z opozície mali rôzny názor. Pani poslankyňa Aibeková by akceptovala takéto riešenie, pani poslankyňa Keltošová nie. Je skutočne veľmi ťažko vyčísliť, akým spôsobom sa bude riešiť otázka obetí prírodných katastrof. Vláda to obyčajne rieši tak, že vyčlení vo svojom rozpočte a vo svojej rezerve takú dávku, ktorá je rezervou pre takéto situácie a my v zákone vlastne len upravujeme podmienky, aby táto rezerva mohla byť použitá. Iste by som mohol povedať alebo vyčísliť, ak katastrofa postihne 500 tisíc ľudí alebo 100 tisíc ľudí, koľko bude treba na to prostriedkov, treba vidieť, aký je rozsah katastrofy, ako hlboko by zasiahla do života tých občanov. Nie je také jednoduché to vyčíslenie. Preto treba priznať, áno, v prípade vzniku katastrofy štátny rozpočet musí rátať s tým, že občanom Slovenskej republiky treba pomôcť, a musí rátať s tým, že musí mať na to legislatívnu normu, ako im môže pomôcť.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pýtam sa, či si žiada zaujať stanovisko k rozprave pán spravodajca.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Poslanec J. Krumpolec:

Ďakujem.

Ja nejdem rozoberať teraz filozofiu zákona. Len chcem pripomenúť pani poslankyni Aibekovej, že ja som uviedol, že zákon základá nároky na štátny rozpočet. Pochopiteľne, neuvádzal som sumu, pretože táto zatiaľ vyčíslená nebola.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán spravodajca.

Ďakujem zatiaľ pánu spravodajcovi.

Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o týchto návrhoch zákonov neskôr. Po prerokovaní všetkých troch.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 537. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 560.

Dávam teraz slovo poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

novela zákona o sociálnom poistení obsahuje dva okruhy problémov. Ten prvý okruh problémov je v spojitosti s pred chvíľou rokovaným návrhom o sociálnej pomoci a hovorí iba toľko, že občania, ktorí prijmú ponuku práce na skrátený pracovný úväzok ako formu sociálnej pomoci a budú pracovať v prospech obce, za týchto občanov bude naďalej odvádzať poistné na dôchodkové zabezpečenie štát, pretože obce na to finančné prostriedky nemajú. Žiadne nové nároky na štátny rozpočet sa týmto neuvádzajú, pretože ide len o tých istých ľudí, ktorí doteraz dostávali dávky sociálnej pomoci a platil za ne poistné štát a tí istí ľudia dnes sú definovaní v zákone ako osobitná skupina a bude za nich zase pokračovať v platbe štát. Toľko na vysvetlenie jednej časti návrhu.

Tá druhá časť návrhu sa vracia k novele zákona o sociálnom poistení, ktorý sme urobili v novembri v minulom roku a v ktorom sme zaviedli povinnosť pre dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok a popritom sú v pracovnom pomere alebo pokračujú v samostatnej zárobkovej činnosti a zaviedli sme im povinnosť, aby ďalej platili na dôchodok. Na prijatie tohto zákona, tejto novely bolo veľa kritických pripomienok. Tie kritické pripomienky sa skoncentrovali najmä do tej oblasti, že vyžadujeme od týchto občanov, od týchto dôchodcov vyžadujeme platbu na dôchodkové zabezpečenie bez toho, že by sme im za to niečo ponúkli. Ja si myslím, že takýto postup nebol správny, a myslím si, že je celkom normálne a ľudské priznať si chybu v našom hlasovaní a že treba túto chybu odstrániť. Ak by občania dostali alebo ak by bol návrh, že sa im potom po skončení práce zvýši dôchodok o 0,5 percenta, o 1 percento, prosím, aj to by už niečo hovorilo o dobrých mravoch, ale ak od niekoho vyžadujeme platbu a nedáme mu za to nič, to sa nezhoduje, myslím si, s akýmkoľvek princípom, ktorý v našej spoločnosti uplatňujeme.

Môj návrh je veľmi jednoduchý, vrátiť sa v tomto zákone k predchádzajúcemu zneniu, to znamená, že občania, ktorí sú v dôchodku, poberajú dôchodok a naďalej pokračujú v práci, nemusia platiť na dôchodkové zabezpečenie. Na zdravotné a nemocenské to je iná kapitola.

Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k vyčísleniu. Na štátny rozpočet tento krok nebude mať vplyv. Bude mať vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne celkom určite, pretože Sociálna poisťovňa kalkulovala so ziskom takmer 1 miliardy od týchto dôchodcov. Opakujem, za túto miliardu im nič neponúkala, nič im nechcela vrátiť. Myslím si však, že v čase, keď Sociálna poisťovňa má viac ako 30 miliárd nevymožených pohľadávok, je voči občanom poctivejšie zvýšiť tlak na neplatičov, ako vyžadovať od dôchodcov práve takéto dávky, za ktoré vlastne poisťovňa nedá nič. Chcem povedať, že tá situácia sa dostala do rozmerov, že najmä malí živnostníci dôchodcovia, ktorí si privyrábali na dedinách k svojmu dôchodku a zarobili mesačne možno k dôchodku 800 až 1 000 korún, sú dnes nútení platiť 1 300 korún poistného. Reakcia je taká, že hromadne vracajú živnostenské listy a vzdávajú sa tejto práce. To znamená, poisťovňa aj tak by nezískala ten zisk, ktorý si sľubuje od týchto dôchodcov.

Chcem vás požiadať, aby ste podporili tento návrh. Ide o 48 tisíc dôchodcov, o ktorých vlastne dnes rokujeme.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.

Poslanec J. Krumpolec:

Vážený pán podpredseda,

páni poslanci, poslankyne,

v súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady konštatujem, že tento návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje aj paragrafové znenie, ako aj dôvodovú správu. Navrhovateľ reaguje na poslednú úpravu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorá vyvolala negatívny ohlas pracujúcich dôchodcov. Chceme napraviť stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi tým, že dôchodcovia sa zbavujú povinnosti odvodu na dôchodkové zabezpečenie. Súčasne definuje novú skupinu občanov, za ktorých odvody na dôchodkové zabezpečenie vykonáva štát.

Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to chcem zdôrazniť, návrh neobsahuje kvantifikáciu dôsledkov jeho realizácie na štátny rozpočet. Realizácia samotného zákona si vyžiada dosah na štátny rozpočet z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, za ktorých bude platiteľom odvodov do Sociálnej poisťovne štát.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na to, že po rozprave, pokiaľ nebudú iné návrhy, odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh poslanca Národnej rady Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 3. mája 2000 a gestorský výbor do 5. mája 2000.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram teraz všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Aibeková ako jediná. Po jej vystúpení a po faktických poznámkach potom budú ústne prihlášky do rozpravy.

Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

skôr ako prejdem k tejto prerokúvanej novele, keďže o poslednej nebolo hlasované, pán poslanec, neviem, k čomu ste robili novelu, keďže zákon o sociálnej pomoci bol dvakrát novelizovaný - december 1998, jún 1999. Pán poslanec sa odvolával iba na novelu z roku 1998. Takže prosím, páni poslanci, keď robíte novely, tak si aspoň riadne preštudujte zákony. Vyšlo to pod číslom 195 a potom číslo 389 z roku 1998, ale pod číslom 155 bola novela z 9. júna 1999. Na túto ste pán poslanec zabudli.

Teraz k ďalšiemu vášmu návrhu. Ja v tomto prípade musím oceniť, že ste zareagovali na moje opakované kritické výhrady, ktoré som mala pri novele zákona číslo 274. Hoci pán minister Magvaši vtedy nakričal, obhajoval to, spolu sme vystupovali aj vo VTV, kde obhajoval to znenie, ktoré vy teraz naprávate. Dokonca dúfam, že aj pán poslanec Krumpolec si vstúpi do svedomia, pretože aj on vtedy obhajoval, že kvôli niekoľkým dôchodcom nemôžeme postihovať tých ďalších a tak ďalej, ale beriem to. Pozrite si svoje vystúpenie, pán poslanec Krumpolec, ja má veľmi dobrú pamäť, ako som vám ukázala aj pri tých predchádzajúcich zákonoch, ale beriem to. V tomto prípade to beriem, že ste sa pokúsili napraviť zákon, pretože ste boli bombardovaní skutočne desiatkami občanov, ktorých ste pôvodným návrhom diskriminovali. Takže v tomto prípade beriem, pán poslanec, vaše kritické ospravedlnenie sa, že ste hlasovali tak, ako ste hlasovali. Napriek mnohým upozorneniam, vtedy ste hlasovali ako jeden muž a jedna žena. Prešli tri mesiace, ajhľa, názor iný.

Napriek tomu, pán poslanec, aj tu je tá istá výhrada, ktorá je voči všetkým vašim návrhom zákonov. A ja ju odcitujem. "Podľa odboru štátneho rozpočtu si realizácia zákona vyžiada dôsledky na štátny rozpočet, pretože sa rozširuje okruh osôb, za ktorých platiteľom odvodov do Sociálnej poisťovne je štát." A znovu ste nepredložili ekonomickú analýzu, čo to bude stáť, koľko to bude mať dosah na rozpočet. Zároveň, dámy a páni, ako môže pracovať Sociálna poisťovňa, keď ten návrh zákona išiel na skrátené konanie, pretože mal súvis so štátnym rozpočtom, Sociálna poisťovňa kalkulovala s týmito prostriedkami, ktoré jej teraz zoberiete. Čiže je schválený aj rozpočet Sociálnej poisťovne a toto bude mať dosah aj na rozpočet Sociálnej poisťovne. Takže ja kvitujem túto nápravu, ale keď urobíte A musíte urobiť aj B. Čiže musíte vyčísliť dosah na štátny rozpočet a dosah na Sociálnu poisťovňu.

Takisto navrhujem, aby tento zákon neprišiel do druhého čítania, kým tu nebude urobená táto ekonomická analýza, dosah na štátny rozpočet a dosah na Sociálnu poisťovňu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť, pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

Nech sa páči.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

takisto ako moja predrečníčka chcem oceniť sebakritickosť predkladateľov, ktorí po troch mesiacoch zistili, že urobili chybu. V návale horlivosti alebo neviem pod tlakom času urobili chybu vo vzťahu k dôchodcom. Zrejme sa im to vrátilo aj vo výške politických preferencií v prieskumoch verejnej mienky. Taký je život. Myslím si, že každý takýto krok, ktorý zasahuje do sociálnych systémov, by mal byť veľmi starostlivo zvažovaný, pretože sa dotýka naozaj všetkých. To neboli len voliči HZDS, dôchodcovia, ktorí sa ohradzovali, určite boli medzi protestujúcimi aj voliči SDK, respekktíve SDKÚ. Takisto ako v tom prvom prípade, keď sme sa pýtali na spoluprácu s inštitúciami, v tomto prípade so Sociálnou poisťovňou, sa pýtam aj teraz. Čo to urobí s rozpočtom Sociálnej poisťovne, aké legislatívnotechnické dôsledky to bude mať, aké materiálno-technické dôsledky to bude mať pre Sociálnu poisťovňu? Boli vydané určité výmery, teraz sa budú tie výmery meniť. To všetko sú náklady, čo bude stáť poštovné a tak ďalej. Čiže jeden neuvážený krok, ja chcem vedieť, aké finančné dosahy to bude mať na rozpočet Sociálnej poisťovne, nielen pokiaľ ide o okruh ďalších osôb, za ktorý bude platiť štát, ale aj pokiaľ ide o náklady spojené s nápravou tohto veľmi, veľmi neuváženého kroku v nedávnej minulosti.

Ďalej by som chcela povedať, že nová skupina občanov, za ktorých odvody na dôchodkové zabezpečenie bude vykonávať štát, ja si myslím, pán poslanec, že minimálne by bolo treba sa opýtať skutočne na odbore štátneho rozpočtu ministerstva financií, či sa s tým ráta či už vo Všeobecnej pokladničnej správe alebo v iných kapitolách, neviem, z čoho bude štát brať peniaze na poistné pre občanov, ktorí vykonávajú verejnoprospešné práce. A do tretice neurazte sa, ja si vážne myslím, že takéto zásahy do poistných systémov sa nemajú robiť každého štvrťroka. To sú vyvážené systémy s obrovským množstvom peňazí, ktoré sú rozkalkulované na tých 12 mesiacov, a jednoducho akýkoľvek zásah do takéhoto poistného systéme môže vnášať zmätok, chaos. To, čo doteraz v Sociálnej poisťovni nebolo, sa môže stať následkom takýchto noviel, či už v minulosti alebo aj v súčasnosti. Je to neprofesionálna práca, prepáčte, a je to práca, ktorá je zrejme vyvolaná tým tlakom verejnosti na vás, na vašu stranu a na vaše hnutia bez toho znova, aby ste mali reálny finančný odhad, čo to urobí so štátnym rozpočtom a so Sociálnou poisťovňou.

Takže vám skutočne navrhujem tak ako pani Aibeková, stiahnite to, doplňte to o požadované údaje. To nielen my požadujeme, to požaduje aj rokovací poriadok. Čiže tento návrh nemá náležitosti, ktoré požaduje rokovací poriadok, a a myslím si, že vyšli by ste z toho čestne, keby ste formálne uznali tieto nedostatky a stiahli tento návrh.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Brocka vystúpi ďalej v rozprave.

Nech sa páči.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

milí kolegovia poslanci,

ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Štve ma to, že tu nie sú ministri z vlády a že my musíme vlastne spolu s opozíciou aj za nich pracovať na takýchto veciach. Čiže moja kritická výhrada na stranu vlády, v tomto s vami súhlasím. Naozaj my sa dnes bavíme o veciach, ktoré tu mali predkladať ministri z vlády. Ale keďže považujeme situáciu za vážnu, myslím si, že čakať, ako to vy navrhujete, vrátiť a neprerokovať, no tak to, ak by sa ma to netýkalo, tak by som mohol podporiť taký návrh, ale mňa hnevá 20-percentná nezamestnanosť. A myslím si, že by nás to malo všetkých hnevať a môžeme aj my poslanci pozitívne ovplyvniť túto nezamestnanosť smerom dolu.

A teraz by som rád odpovedal aj na vami položené otázky, pani Keltošová alebo pani Aibeková, že to má dosah na štátny rozpočet. Kde na to štátny rozpočet zoberie, keď rozširujeme okruh tých, za ktorých bude musieť štát platiť do Sociálnej poisťovne za verejnoprospešné práce, teda za tých, ktorí budú zamestnaní. Ja dokonca chcem navrhnúť v druhom čítaní, keď podporíte tento návrh do druhého čítania, so súhlasom predkladateľa, že ja dokonca navrhnem rozšíriť ešte viac okruh tých, za ktorých bude štát platiť. A vysvetlím prečo. A dokonca aj navrhnem, odkiaľ zobrať peniaze a ešte ušetríme aj v štátnom rozpočte.

(Ruch v sále.)

Áno, samozrejme, chcem to teraz povedať. Ale vďaka poslancovi Cuperovi sa to nedozviete, ak ho neumravníte, tak nepoviem.

Pozrite sa, dnes je v evidencii úradov práce veľmi veľa tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať alebo nechcú pracovať. A dokonca ste aj sami povedali, že ich je toľko, že úrady práce ani pre nich nemajú miesto, aby ich umiestnili, ale oni sú tam len preto, lebo ak chcú, aby niekto za nich platil dôchodkové poistenie alebo nemocenské poistenie, preto sú v evidencii úradu práce. To znamená, že jednoducho je istá chyba alebo my sami ich tou platnou legislatívou nútime, aby šli do evidencie, a pritom nie sú to tí praví uchádzači o zamestnanie. Ale v dôchodkovom zabezpečení máme taký, by som povedal, luxus, že napríklad štát ročne platí, predstavte si, na dôchodkové zabezpečenie študentov stredných škôl. A nie je to málo. Samozrejme, platí aj za študentov vysokých škôl, keď sa títo pripravujú na povolanie. A poviem vám niekoľko čísel, lebo ja chcem navrhnúť, aby sme sa už začali správať ako rozumní hospodári. A keďže je nespravodlivé napríklad voči vysokoškolákom, ktorí študujú päť rokov, a to znamená, že neskôr začnú pracovať a zarábať si na svoje živobytie, a vlastne tí, ktorí sú len so stredoškolským vzdelaním alebo možno s učňovským, tak sú istým spôsobom aj z hľadiska štatistiky na tom sociálne lepšie, lebo už si zarábajú dlhšie na seba, ale pritom z hľadiska dôchodkového zabezpečenia sú na tom úplne rovnako. A ja si myslím, že v dnešnej situácii platiť na dôchodkové zabezpečenie stredoškolákov je taký luxus, aký si nemôžu dovoliť ani v západnom Nemecku. A poviem vám čísla.

V roku 1998 štát platil do Sociálnej poisťovne ročne za 291 tisíc stredoškolákov 392 miliónov korún. Minulý rok platil za 260 tisíc stredoškolákov 346 miliónov korún. Ja si myslím, že ak ušetríme tieto prostriedky, samozrejme, za vysokoškolákov, a to je istým spôsobom aj výrazom spravodlivosti voči ich nevýhodnému postaveniu z tohto pohľadu, aby štát ďalej prispieval alebo platil poistné tých 111 korún na dôchodkové zabezpečenie, ale jednoducho vo vzťahu k študentom stredných škôl toto treba zrušiť. A, samozrejme, tu sa zrazu vytvára priestor, v štátnom rozpočte máme 350 miliónov korún, ktoré môžu slúžiť práve ako zdroj prostriedkov na platenie poistného pre tých, ktorí sa chcú zamestnať v rámci verejnoprospešných prác. A navrhujem, aby to bolo napríklad aj vo vzťahu k rodičom, ktorí sa celodenne starajú o nezaopatrené dieťa do 7 rokov veku dieťaťa, to znamená v predškolskom veku. Zo štatistiky vieme, že do troch rokov, keď sú na materskej dovolenke, títo sú vlastne zabezpečení, ale keď sa skončí materská dovolenka, tak ak sa majú kam vrátiť, vrátia sa do zamestnania, ak sa nemajú kam vrátiť, tak sa registrujú na úradoch práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Odhadujem, že z tohto opatrenia, ktoré má multiplikačný efekt, to znamená z hľadiska prorodinnej politiky, keď nemôžeme znižovať dane zamestnaným rodičom, nemôžeme zvyšovať odpočítateľné položky, tak toto opatrenie, ak by využilo 50 alebo 60 tisíc rodičov, tak sú to 2 percentá z miery nezamestnanosti a ročne to štát stojí 80 miliónov korún, 80 miliónov korún proti 350 miliónom, ktoré dnes štát platí za stredoškolákov, ktorí sa pripravujú na povolanie. Myslím si, že voči rodinám s deťmi je to zmysluplnejšie, keď sa rodičia o deti starajú v predškolskom veku a že naše deti v dospelom veku to vlastným pričinením všetko dobehnú.

Čiže budem navrhovať v druhom čítaní, verím, že podporíte tento návrh, aby sme urobili v § 14 zákona o Sociálnej poisťovni takúto drobnú úpravu. A zároveň odkážeme pani ministerke financií, že peniaze aj na prispievanie za tých cez verejnoprospešné práce zrazu budú a dokonca ešte štátny rozpočet aj ušetrí. Chcel by som dať rovnako návrh, aby tento zákon bol pridelený na prerokovanie aj výboru pre financie, rozpočet a menu, lebo je to otázka financií aj Sociálnej poisťovne, jej rozpočtu, a o ňom rokujeme v tomto výbore. Čiže prosil by som, keby ste podporili aj ten pozmeňujúci návrh.