Teraz prosím pána poslanca Romana Kováča a pani poslankyňu Keltošovú, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcov. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom bode, ktorý sme prerušili pred obedňajšou prestávkou, o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zamestnanosti.
Prosil by som pani poslankyňu Keltošovú, aby uvádzala hlasovanie o návrhoch, tak ako boli prednesené v rozprave v prvom čítaní. Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V rozprave k predmetnej novele zákona o zamestnanosti odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Prvý bol môj, keď som navrhla nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350 o rokovacom poriadku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať ako o prvom. Pani poslankyňa Keltošová navrhla nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Poslankyňa O. Keltošová:
Druhý pozmeňujúci návrh dal pán poslanec Brocka, ktorý navrhuje pokračovať v druhom čítaní o tejto novele zákona v zmysle toho istého § 73 ods. 3, ale písm. c).
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku, ktorý odporúča, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Uveďte druhé hlasovanie, pani poslankyňa.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 562 z 28. februára 2000 prideliť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája 2000.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Keltošová, ktorá odporúča na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady schváliť uznesenie, ktorým pridelíme návrh zákona výborom, určíme gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa prezentovali, pretože vizuálne je prítomných v rokovacej sále viac poslancov. Treba rozhodnúť o pridelení návrhu zákona výborom, pán poslanec, treba prijať aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona, preto by som prosil, aby sme zopakovali ešte raz hlasovanie. Prosím všetkých prítomných v rokovacej sále, aby sa prezentovali a hlasovali, v opačnom prípade budeme nútení použiť hlasovanie pomocou skrutátorov. Prezentujeme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Panie poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady ďalším bodom programu, ktorým je
návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie a voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Doktor Andrej Huorka listom zo dňa 9. decembra 1999 oznámil Národnej rade Slovenskej republiky, že podľa § 21 ods. 3 písm. e) zákona číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci sa vzdáva funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, do ktorej bol Národnou radou Slovenskej republiky zvolený. Na základe tohto oznámenia pána doktora Huorku je potrebné, aby Národná rada podľa § 21 ods. 2 zákona o štátnej pomoci odvolala z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc menovaného pána doktora Huorku. Súčasne je potrebné, aby Národná rada zvolila nového riaditeľa tohto úradu.
Návrh na odvolanie a voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc ste dostali ako tlač 513.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh odôvodnil podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákonom číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci bol dňom 1. januára 2000 zriadený Úrad pre štátnu pomoc. S účinnosťou od 1. januára bol uznesením Národnej rady do funkcie riaditeľa úradu zvolený JUDr. Andrej Huorka. Dňa 22. decembra 1999 tento listom oznámil, že sa vzdáva funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc z dôvodu podľa § 21 ods. 3.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2000 prijala uznesenie číslo 74/1999. V bode A1 uvedeného uznesenia navrhla z dôvodu podľa § 21 ods. 3 zákona číslo 231/1999 Z. z. odvolať doktora Andreja Huorku na vlastnú žiadosť z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc. Zároveň v bode A2 navrhla z dôvodu podľa § 21 ods. 2 do funkcie nového riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc zvoliť doktora Miroslava Hladíka. V zmysle uvedeného zákona vláda predkladá Národnej rade návrh na odvolanie doktora Andreja Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc a návrh na zvolenie doktora Miroslava Hladíka za nového riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Tento návrh vlády bol prerokovaný na 39. schôdzi Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a bol v tomto výbore prerokovaný bez pripomienok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za návrh vlády.
Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vlády v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu.
Pán poslanec Farkas.
Ešte predtým by som prosil všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať.
Pán poslanec Farkas, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu na odvolanie a voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc (tlač 513) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Svojím rozhodnutím číslo 542 z 15. februára 2000 pridelil uvedený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 10. marca 2000.
Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedený návrh prerokoval a prijal k nemu uznesenie číslo 341 zo 7. marca 2000, pričom súhlasil s uvedeným návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po prvé odvolať doktora Andreja Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc z dôvodu vzdania sa funkcie podľa § 21 ods. 3 písm. e) zákona číslo 231/1999 Z. z. Po druhé doktora Miroslava Hladíka zvoliť za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi za informáciu o prerokovaní tohto návrhu v gestorskom výbore.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže pán poslanec Huorka sa vzdal tejto funkcie sám z vlastnej iniciatívy, navrhujem, aby sme o jeho odvolaní hlasovali verejne a potom na osobitnom hlasovacom lístku spolu s ďalším bodom programu sme vykonali tajnú voľbu nového predsedu tohto úradu.
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní, aby sme hlasovali o odvolaní pána Huorku verejne. Prezentujme sa a hlasujme. Prosím pánov poslancov, aby sa prezentovali, prípadne tých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o odporúčaní hlasovať o odvolaní pána doktora Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc verejne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Budeme teda hlasovať verejne o odvolaní pána Huorku z funkcie riaditeľa pre štátnu pomoc. Návrh máte ako tlač číslo 513. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o odvolaní Andreja Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc z dôvodu, že listom zo dňa 22. decembra 1999 sa podľa § 21 ods. 3 zákona o štátnej pomoci vzdal dobrovoľne uvedenej funkcie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala doktora Andrea Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Chcem pripomenúť, že tajné hlasovanie o návrhu na voľbu riaditeľa Národného úradu pre štátnu pomoc vykonáme spoločne s tajným hlasovaním o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme ďalej pokračovať
návrhom vlády na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady o Národnej banke Slovenska viceguvernéra banky Slovenska vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády po schválení Národnou radou na obdobie šiestich rokov. Vláda Slovenskej republiky podala návrh na vymenovanie viceguvernéra, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 510.
Prosím teraz podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády predmetný návrh vlády odôvodnil.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dňa 30. júla 1999 bol do funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky Ing. Marián Jusko, CSc., predtým viceguvernér Národnej banky Slovenska. Od tohto obdobia je funkcia viceguvernéra Národnej banky neobsadená. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na vymenovanie Ing. Eleny Kohútikovej, CSc., za viceguvernérku Národnej banky Slovenska. Navrhovaná kandidátka spĺňa všetky kritériá a podmienky na výkon funkcie viceguvernérky Národnej banky Slovenska. Je uznávanou odborníčkou v oblasti makroekonómie a menovej politiky doma aj v zahraničí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.
Prosím teraz predsedu Výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby podal informáciu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore, ktorý je gestorským výborom.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska Ing. Elena Kohútikovej (tlač 510) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska predložila návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a zároveň požiadala prerokovať tento návrh na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Svojím rozhodnutím číslo 536 z 8. februára 2000 pridelil tento návrh vlády Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 10. marca 2000.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska Ing. Eleny Kohútikovej a prijal uznesenie číslo 339 zo 7. marca 2000, v ktorom súhlasil s vládnym návrhom na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska Ing. Eleny Kohútikovej a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska a riaditeľa Národného úradu pre štátnu pomoc.
Na hlasovacom lístku máte uvedené, hlasujem za návrh, proti návrhu a zdržiavam sa hlasovania. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom, alebo ten, ktorý je prepisovaný, alebo doplňovaný. Hlasovacie lístky sú farebne odlíšené.
Prosím teraz pánov overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k hlasovaniu.
Pani poslankyne, páni poslanci, predpokladám, že hlasovanie o týchto dvoch personálnych návrhoch nebude trvať dlhšie ako polhodinu, preto vás prosím, aby sme uskutočnili hlasovanie do 15.15 hodiny, keď poprosím povereného overovateľa, aby vyhlásil výsledky tajného hlasovania. Prosím všetkých pánov poslancov, aby hlasovali.
(Akt tajného hlasovania.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.
Prosím teraz povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, a počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, ako aj počet neplatných hlasovacích lístkov.
Pán poslanec Kužma, nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska, ktoré sa konalo 15. marca 2000.
Na tajné hlasovanie o návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných. Zo 105 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za návrh hlasovalo 57 poslancov, proti návrhu hlasovalo 31 poslancov, hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Na schválenie návrhu na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že návrh na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska bol schválený.
Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok tajného hlasovania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Teraz vás prosím, aby ste oznámili výsledky hlasovania o voľbe Miroslava Hladíka za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, ktorá sa konala 15. marca 2000.
Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné. Zo 108 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Miroslava Hladíka hlasovalo za 64 poslancov, proti bolo 27 poslancov, hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc zvolený Miroslav Hladík.
Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok tajného hlasovania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Kužmovi za oboznámenie výsledkov hlasovania.
Na základe tohto oznámenia konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní schválila návrh vlády na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska a ďalej Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila Miroslava Hladíka za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc dňom 16. marca 2000.
Budeme pokračovať v ďalšom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, tak ako sme si ho schválili v navrhnutom programe 28. schôdze. Prosím pána podpredsedu Igora Presperína, aby viedol ďalšie rokovanie Národnej rady.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci,
vážené panie poslankyne,
pokračujeme v rokovaní
návrhom pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 538, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 561.
Dávam teraz slovo poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na novelu zákona o sociálnej pomoci. Táto novela vychádza z princípov, o ktorých som hovoril už pri úvodnom slovo pri predchádzajúcom zákone. Ja som uviedol, že problém nezamestnanosti je možné riešiť, samozrejme, len ekonomickým spôsobom, ale nás v sociálnej sfére očakáva riešenie sociálnych dosahov a ťažkých sociálnych dosahov nezamestnanosti. Dnes vieme povedať, že na Slovensku je viac ako 230 tisíc dlhodobo nezamestnaných. Ak Slovensko považuje hranicu 12 mesiacov za dlhodobú nezamestnanosť na rozdiel od niektorých iných štátov, ktoré hovoria o 6-mesačnej hranici, napríklad Veľká Británia, ale všeobecne je prijatá táto hranica za hranicu dlhodobej nezamestnanosti. My dobre poznáme aj údaje, ktoré sa týkajú pracovnej motivácie a vôbec osobných psychologických postojov ľudí, ktorí sa ocitnú v nezamestnanosti. Ak stratu životného partnera hodnotíme 100 negatívnymi bodmi, tak strata zamestnania sa hodnotí 65 až 70 negatívnymi bodmi v živote človeka. To znamená, že každý jedinec stratu zamestnania považuje za mimoriadne vážnu a mimoriadne ťažkú situáciu. On prechádza po strate zamestnania niekoľkými fázami. Prvé štyri dni trvá fáza šoku, potom je taká trojmesačná fáza, fáza optimizmu, deväťmesačná fáza pesimizmu a končí sa to tak fatalizmom, prakticky po deviatich mesiacoch sa stráca úplne motivácia k práci.
Teda naša povinnosť je... (Hlasy v sále.) Áno, hovorím o sociálnej pomoci, vážení páni. Naša legislatívna povinnosť je upraviť zákon, aby sa podarilo zastaviť tento negatívny vývoj v postavení dlhodobo nezamestnaného človeka. Teda opakujem znovu. Náš návrh nesmeruje k tomu, aby sme vytvárali nové pracovné príležitosti v rámci zlepšenia ekonomického stavu. Náš návrh smeruje k tomu, aby sme zastavili vývoj dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku, pretože sú známe skúsenosti, že stačí sa začať zaoberať problematikou nezamestnaného človeka a jeho motivácia sa hneď zlepší.
Čo všetko obsahuje princíp tohto zákona? Po prvé opúšťame princíp vyšetrovania, či je alebo nie je zo subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov človek v hmotnej núdzi. Pretože náš zákon o sociálnej pomoci toto považuje za prvoradé kritérium a rozdeľuje občanov na tých, ktorí sú zo subjektívnych dôvodov v hmotnej núdzi a ktorí sú z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, teda my sa zaoberáme problémom, ako sa človek do tej hmotnej núdze dostal, a nie problémom, ako sa z nej dostane von. Pretože na to, ako sa z nej dostane von, tento zákon obsahuje návod - hľadať si zamestnanie.
V súčasnosti podľa posledných údajov máme za minulý rok 144 tisíc ľudí, ktorí dostávajú príspevok v nezamestnanosti, v mesiaci decembri bol tento počet takýto, a máme 3 500 voľných miest. Akokoľvek by ten človek sa snažil hľadať si nové miesto, akokoľvek by sa ten človek snažil, aj okresné úrady práce akokoľvek by sa snažili, vlastne nie sú schopné prerušiť ten jeho začarovaný cyklus nezamestnanosti. Naším cieľom je teda ustúpiť od princípu vyšetrovania vecí minulých a zavinenia takého alebo onakého. Myslím si, že o tých zavineniach sme hovorili pri prijímaní tohto zákona dosť a mnohé z nich sú dosť spochybniteľné, ale naopak zavádzame princíp sledovania toho, či ten človek, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi, sa z nej chce dostať a či nie.
Ďalej tento návrh, ktorý predkladáme, je schopný riešiť aj problematiku umele vytváranej nezamestnanosti. Uvediem ako príklad ženu, ktorá sa chce starať o deti. Nechce chodiť do práce, ale chce sa starať o deti, o rodinu. Pokiaľ chce dostať sociálnu dávku, musí sa hlásiť ako nezamestnaná. Musí chodiť na úrad práce a musí sa hlásiť ako nezamestnaná. Ona nikdy predtým nerobila a ani neplánuje chodiť do zamestnania. Len je dôležité, že má dostať dávku sociálnej pomoci, a preto musí byť evidovaná ako nezamestnaná.
Ďalej si myslím, že je možné odstrániť takýmto spôsobom čiernu prácu, pretože navrhujeme taký systém pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi a sú súčasne nezamestnaní, ktorý dokáže do značnej miery takúto čiernu prácu obmedziť, rovnako prácu v zahraničí.
Na čom je postavený náš návrh. Náš návrh je postavený na tom, že nanovo definujeme formy sociálnej pomoci v hmotnej núdzi. Doterajšie formy boli skutočne len financie alebo vecné plnenie tam, kde nebola spoľahlivá istota, že niekto si za tie financie ozaj tie vecné predmety, ktoré potrebuje na život, kúpi. My zavádzame iné formy sociálnej pomoci.
Po prvé je to pomoc v hmotnej núdzi, po druhé je to ponuka práce na skrátený pracovný úväzok a po tretie je to dávka na zabezpečenie základných životných potrieb. Občan si môže voliť, ktorú túto cestu uplatní, ktorú formu sociálnej pomoci si zvolí, teda dobrovoľne sa rozhodne pre to, ktorú formu si vyvolí. Tá prvá forma je určená občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi, definuje zákon, čo to je hmotná núdza a patrí predovšetkým dôchodcom, ktorí sú v hmotnej núdzi, tých už je veľmi málo, či už starobným alebo invalidným, nezaopatreným deťom, rodičom s deťmi do 15 rokov, ktorí sa riadne starajú o dieťa, a tí, ktorí sa starajú o občana, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Takéto kategórie poznal aj predchádzajúci zákon a u nich neskúmal mieru zavinenia, ako sa dostali do sociálnej núdze.
Tá druhá skupina je asi najzaujímavejšia. Ponuka práce na skrátený pracovný čas ako forma sociálnej pomoci. Je to ponuka práce v prospech obce alebo podnikov, ktoré majú s obcou uzavretú zmluvu na výkon tejto činnosti. Je to práca na pracovný úväzok v rozsahu 0,4 až 0,6 podľa toho, v akej pracovnej kategórii zamestnanec pracuje.
Finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie tejto práce, sú prostriedky, ktoré majú k dispozícii sociálne odbory a ktoré boli pôvodne určené na sociálnu pomoc. Čo má zabezpečiť táto forma pomoci? My vieme dobre, že celá sociálna pomoc je vlastne formou solidarity, ale formou jednostrannej spoločenskej solidarity. Peniaze, ktoré sú získané od daňových poplatníkov, sa dajú tým, ktorí potrebujú sociálnu pomoc. My zavedením takéhoto inštitútu práce na skrátený pracovný čas ako formy sociálnej pomoci vyžadujeme, aby v sociálnej situácii bola obojstranná solidarita. Tí, ktorí zarábajú, dajú zo svojich daní peniaze, a tí, ktorí ich dostávajú, odvedú časť práce v prospech obce, v prospech spoločnosti.
Konečne existuje tretia forma, ak sa občan nerozhodne prijať prvé alebo druhé riešenie, má právo, samozrejme, na tretiu formu pomoci v hmotnej núdzi, a to je pomoc vo forme dávky na zabezpečenie základných životných potrieb. Táto dávka predstavuje 50 percent životného minima. Aj dnes ju pozná zákon, ale zákon ju v dnešnej forme poskytuje tým, ktorí sú zo subjektívnych dôvodov v hmotnej núdzi.
Ostatné časti nášho návrhu vlastne len upravujú zmenu, ktorá nastala v zákone tým, že sa zavádzajú tri formy sociálnej pomoci.
Druhý okruh, ktorý sme navrhli upraviť v tomto zákone, je novela niektorých ustanovení zákona v tom zmysle, aby sa hmotná núdza, ktorá vznikla pôsobením prírodnej katastrofy, havárie alebo ďalších kritérií od občanov, aby sa táto hmotná núdza rátala tiež medzi tie skutočnosti, pre ktoré občan môže využiť zákon o sociálnej pomoci. Mám na mysli napríklad vlaňajšie povodne na východnom Slovensku alebo iné podobné katastrofy, ktoré môžu našich občanov postihnúť a ktorým zákon vlastne len v obmedzenej miere dovoľoval využiť tie možnosti, ktoré zákon o sociálnej pomoci dáva.
Dotknem sa aj ustanovenia alebo správy, ktorú mám od ministerstva financií, že dôjde k zvýšenému nároku na štátny rozpočet a síce v súvislosti, oni to uvádzajú v súvislosti so zavedením použitia tohto zákona v prospech občanov, ktorí boli postihnutí nejakou prírodnou katastrofou, povodňou, haváriou alebo podobne. Áno, v takýchto prípadoch to bude nárok na štátny rozpočet. V prípade, že budú povodne, v prípade, že budú iné prírodné katastrofy, bude to zvýšený nárok na štátny rozpočet. V inom prípade nie, pretože občania, ktorí doteraz dostávali sociálnu dávku, ju budú dostávať v rovnakej výške, akurát, že budú musieť odviesť za túto sociálnu dávku prácu. To znamená, dostanú túto sociálnu dávku vyplatenú v podobe mzdy.
Myslím si, že toto riešenie je riešenie, ktoré odpovedá trošku aj na celospoločenskú objednávku, pretože množstvo ľudí chce, ak už dávajú zo svojich daní peniaze na sociálne dávky, aby sa v prospech nich, v prospech obce a v prospech vecí, ktoré požadujú, aspoň čiastočne odovzdal pracovný výkon, ktorým sa tieto finančné prostriedky nahradia.
Vážené kolegyne a kolegovia, verím, že po zvážení tohto návrhu tento návrh odsúhlasíte na postup do druhého čítania a že takýto návrh, na ktorý sú potom naviazané ďalšie dve novely, to znamená novela zákona o sociálnom poistení a novela zákona o zdravotnom poistení, vysvetlím potom v ďalšom, prečo pri týchto zákonoch je tá väzba, že takýto návrh prijmete a že ten bludný kruh dlhodobo nezamestnaných presekneme tým, že im ponúkneme prácu v prospech obce.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
v súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje paragrafované znenie aj dôvodovú správu. Navrhovaná novela si dáva za cieľ rýchlejšie zapojenie nezamestnaného do pracovného procesu. Vychádza zo zásady neskúmať, akým spôsobom sa občan do hmotnej núdze dostal, ale dôraz kladie na to, aby nezamestnaný aktívnou prácou ukončil obdobie svojej nezamestnanosti.
Novela definuje skrátenie pracovného úväzku pre jednotlivé tarifné triedy na to, aby občan dostal mzdu vo výške životného minima. Novela rieši aj problém, ktorý vzniká v súvislosti s poskytovaním sociálnej pomoci, ak je občan obeťou prírodnej katastrofy alebo havárie.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky konštatuje, že realizácia tohto zákona si vyžiada dôsledky na štátny rozpočet z dôvodu hmotnej a sociálnej núdze o dôsledky z mimoriadnych udalostí.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 561 z 28. februára prideliť návrh poslanca Národnej rady Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 195/1996 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Aibeková, ktorej dávam slovo. Ako jediná bola písomne prihlásená.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
aj keď je mi veľmi ľúto, že pri takomto dôležitom zákone, ako je zákon o sociálnej pomoci, je prázdna poslanecká sála, dúfam, že aspoň tí, ktorí sú prítomní, si pozorne vypočujú moje kritické výhrady k predkladanému poslaneckému návrhu zákona.
Pán poslanec Roman Kováč hovoril síce dlho, ale hovoril dlho preto, aby vás zmiatol, pretože tento zákon nie je nič iné ako nepodarok. Považujem navyše za veľmi neseriózne od poslanca vládnej koalície, že nekonzultoval tento návrh zákona so všetkými koaličnými partnermi, pretože ja pochybujem, že SDĽ, ktorá má svojho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, sa stotožní s takýmito návrhmi.
Je to neseriózne aj preto, že uplynulo iba niekoľko mesiacov, neviem či v novembri alebo v decembri predkladal minister práce rozsiahlejšiu novelu o sociálnej pomoci. Tento zákon bol už dvakrát novelizovaný a novelu predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja som presvedčená, aj keď hovorím, žiadnemu poslancovi neberiem jeho poslaneckú iniciatívu, je to plné právo poslanca a má sa to aj diať, ale nie v takýchto zákonoch, kde sa mení podľa tohto návrhu filozofia celého zákona.
Pán poslanec, navyše ste zavádzali a, bohužiaľ, aj spoločný spravodajca zle prečítal stanovisko riaditeľa odboru štátneho rozpočtu, pretože ten hodnotí zákon ako celok, že neobsahuje kvantifikáciu dôsledkov jeho realizácie na štátny rozpočet. Nielen kvôli tým dôvodom, o ktorých hovoríte, že sa rozširujú prípady hmotnej a sociálnej núdze o tie prípady, ktoré sú uverejnené v zákone. Celkove bude mať vplyv na nárast prostriedkov, ktoré sú požadované zo štátneho rozpočtu.
Takže zavádzali ste a ja si myslím, že seriózny poslanecký návrh by mal obsahovať konkrétny a precizovaný rozbor dôsledkov na štátny rozpočet. Vaše návrhy robia z rozpočtu trhací kalendár. Nebolo tu prostriedkov na zdravotníctvo, na školstvo a vy tu teraz chcete takýmito zákonmi zo štátneho rozpočtu trhať kusy.
Navyše, pán poslanec, skutočne idete absolútne proti filozofii zákona o sociálnej pomoci. Ja si myslím, že v roku 1998, keď bol predkladaný tento návrh, sa podarilo práve rozlíšiť subjektívne a objektívne dôvody, z ktorých sa občan ocitne v sociálnej a hmotnej núdzi. Toto občania dávno požadovali. Predsa nechcete, aby hodnotení boli rovnako tí, ktorí nechcú pracovať, nehľadajú si prácu, ale čakajú s natrčenou dlaňou, čo dostanú bez toho, aby sa kedykoľvek v živote pričinili o to, aby pracovali a hľadali si prácu. Vy keď zrušíte subjektívne a objektívne dôvody, tak hádžete, ľudovo povedané, do jedného vreca tých, ktorí chcú pracovať, ale nemôžu si nájsť prácu, a tých, ktorí nechcú pracovať.
Ďalej takisto dôvodová správa je pomerne nekvalifikovane napísaná. Veľmi ma prekvapuje, pán poslanec, že tu píšete: Zákon diskriminuje slobodné matky, ktoré z rôznych, často osobných dôvodov nechcú uviesť meno otca dieťaťa. Takéto matky považujete za osoby v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Ale veď o tom tu bola diskusia, keď bol predložený zákon o sociálnej pomoci. A väčšinou, teda poslankyne, ženy aj pán poslanec Gašparovič vystúpili za to, aby sa týmto ženám ponechalo toto právo. Pokiaľ sa ja pamätám, tak toto zo zákona vypadlo. Tak to sa mi tu celkom nezdá, a keď by to nevypadlo, tak ma prekvapuje, že vy to teraz dávate a dávate vlastne nám za pravdu.
Takže za tri mesiace ste natoľko zmenili svoje vnímanie a svoj vzťah k tomu zákonu? Keď bol prijímaný tento zákon, tak ste mu predovšetkým vytýkali, že hádže do jedného vreca zdravotne ťažko postihnutých občanov s ostatnými, ktorí sa ocitnú v hmotnej a sociálnej núdzi. Teraz zrazu nevyužívate tento priestor, aby ste dali osobitný zákon pre týchto občanov, ale riešite tu niečo iné.
Takže to je moja ďalšia otázka: Aké stanovisko k týmto návrhom má napríklad Združenie miest a obcí Slovenska, pretože tu chcete presunúť mnohé povinnosti na obce? K tomuto sa obce vôbec nevyjadrili, nevyjadrovala sa vláda. A ja považujem za podstatné, aby sa k takémuto dôležitému zákonu vyjadrila vláda.
Teraz ďalej v článku zase píšete články, pritom články sú iba rímskymi číslicami, toto sú všetko body. Čiže v bodoch 7 a 8 píšete: "Presnejšie definuje nový druh sociálnej pomoci v hmotnej núdzi, a to ponuku zamestnania na skrátený pracovný úväzok, a stanovuje podmienky tohto zamestnania ako druhu sociálnej pomoci."
Vážené dámy a páni, v tomto zákone o sociálnej pomoci je jasne definované, čo to je sociálna núdza, aká je a ako sa do nej občan môže dostať a ako mu treba z tejto núdze pomôcť. Ale predsa práca, zamestnanie nie je sociálna pomoc, to je nejaká úplne iná kategória. O tom hovorí zákon o zamestnanosti, ale sociálna pomoc by mala hovoriť, a tak je celý duch a filozofia zákona, o ľuďoch, ktorí nie sú schopní si nájsť prácu, nemôžu si nájsť prácu, áno, a preto je im povinný štát pomáhať. To bola filozofia toho zákona. Vy absolútne túto filozofiu narúšate a mňa bude veľmi zaujímať, ako sa minister práce vyjadrí k tomu, že zrazu subjektívne a objektívne dôvody padajú, ale potom nehovoríte, podľa akých dôvodov bude ten občan posudzovaný. Všetci budú zo subjektívnych dôvodov? Alebo všetci budú z objektívnych dôvodov?
Takže, pán poslanec, ale tak potom všetci budú musieť dostať sumu, ktorá sa rovná životnému minimu. Môže obec zabezpečiť túto prácu pre všetkých? Nehnevajte sa, ale zase je to iba ďalší dôvod, aby ste papierovo, administratívne vykázali nižší počet nezamestnaných. Ale problém nezamestnanosti týmto neriešite, práve naopak, poškodzujete občanov, ktorí si to zamestnanie nemôžu nájsť. Ak hovoríte, že je filozofia taká, že pre všetkých rovnako, ale toto vaša novela nerieši. Toto nerieši, tak ako to chcete riešiť.
Preto žiadam, aby tento návrh nešiel ďalej do druhého čítania, aby bolo jasné stanovisko vlády a aby ste dodali jasne, keď už ho chcete dať do druhého čítania, čo to bude stáť, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet. Ako môžete prijímať takéto zákony? Jeden za druhým je tu balík zákonov, poukážem aj pri tých ďalších, ktoré majú dosah na štátny rozpočet. Ako môžete takýto návrh zákona odovzdať? Považujem toto za neseriózne a absolútne populistické. Problém nezamestnanosti sa musí riešiť úplne inými mechanizmami, a nie takýmito návrhmi zákonov. Dúfam, že tento zákon neprejde do druhého čítania a že naopak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ak má záujem riešiť túto situáciu, tak minister podá komplexnejšiu novelu a komplexnejší návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)