Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Chcem podporiť pani poslankyňu Keltošovú v tom pohľade na prechodné zamestnanie alebo na využitie, respektíve nevyužitie tých pracovníkov, ktorí sú v sezónnych prácach zamestnaní v poľnohospodárstve, že to nie je možné, pretože keď si prakticky zoberieme manažovanie či už v živočíšnej výrobe alebo rastlinnej výrobe, nejde len o to, či niekto bude mať pracovisko v poriadku. To musí mať aj tak v poriadku, pretože to patrí do jeho náplne práce. V zimnom období sa zvyšujú materiálno-technické náklady, na ktoré ten podnik v súčasnosti nemá. To znamená, že ak by tým pracovníkom chcel ukladať alebo dať štvrtinový pracovný čas, aby niečo robili, tak ich musí zabezpečiť ďalšími materiálno-technickými podmienkami, podmienkami bezpečnosti práce a ďalšími a ďalšími nákladmi, ktoré by v tomto prípade boli nákladmi zbytočnými a niet na ne, pretože každý manažér v podniku sa snaží náklady znižovať, a nie zvyšovať, pretože v rozpočte ich nemá pokryté. A v druhom pohľade, keď si chce dnes zamestnávateľ obstarať materiálno-technické podmienky, musí platiť dopredu. Nikto mu nedá na to, že bude platiť povedzme za náradie, že bude platiť za líčidlá alebo za maľby. Musí zaplatiť dopredu. Kde na to zoberie prostriedky? Takže to nie je taká jednoduchá vec, a to by viedlo v podstate k tomu, že tí pracovníci by si mohli vynucovať, aby im zamestnávateľ nejakú prácu dal a mohli by tam vzniknúť zbytočné rozbroje. Takže považujem za nelogické týmto to zdôvodňovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Chcem sa spýtať, pán poslanec Kužma, takisto sa hlásite do rozpravy? S faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

Poslanec J. Kužma:

Pani poslankyňa Keltošová mi v mnohých veciach hovorila z duše, ale potom treba priznať aj inú farbu, že ak chceme zrušiť sezónnu prácu s tým, že ju nebudeme všetci dotovať, znamená to, že v tejto prvovýrobe či v poľnohospodárskej, či v stavebnej budeme mať trvalo zamestnaný nižší stav ľudí. Je to taký prípad, že potom presun pravovnej sily musí ísť do služieb, kde ich dokážeme držať celý rok v pracovnej zamestnanosti, ale potom sa treba takto správať i pri schvaľovaní dotácií. Lebo na jednej strane im schvaľujeme dotácie a na druhej strane vlastne neumožňujeme alebo nechceme dotovať sezónnosť výroby. Takže potom berme rovnaký meter, nedávajme dotácie, znížme tam trvalú zamestnanosť v týchto sezónnych odboroch a snažme sa presunúť pracovnú silu do iných odborov. Potom ten krok je systémový.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem pekne.

Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Kalman. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán podpredseda,

vážení kolegovia,

súhlasím s pani poslankyňou Keltošovou pri jej kritických výhradách voči vláde a aj s niektorými kritickými poznámkami k predloženému poslaneckého návrhu zákona, lebo naozaj to, že je tu zrazu toľko návrhov zákonov, ktoré sa snažia, a z radov poslancov, pomôcť riešiť taký vážny problém, ako je nezamestnanosť a poslanci skôr ako vláda, nie je to úplne v poriadku. Ale zasa by som to neodmietal z princípu, lebo my istým spôsobom takto vyvíjame tlak aj na vládu, ale je to aj, povedal by som, istý náš signál voči verejnosti, že nám nie sú ľahostajné takéto vážne a veľké sociálno-ekonomické problémy.

Správa štátu je veľmi nákladná a veľmi málo efektívna. V tom sa zhodneme, preto výsledkom toho sú rôzne reformy, napríklad aj reforma verejnej správy. Čo sa týka inštitucionálneho usporiadania trhu práce, tak na súčasné pomery a súčasnú situáciu je predimenzovaná, ale teraz nehovorím napríklad o takých smerných číslach ako podiel uchádzačov o zamestnanie na jedného sprostredkovateľa práce. Teraz hovorím o tom, že v dnešnej situácii úrady práce sú vlastne inštitúciami, ktoré nemajú žiadne prostriedky na aktívnu politiku trhu práce. Všetky prostriedky, ktoré sa vyberú na poistnom, sa takmer všetky rozdelia vo forme podpory v nezamestnanosti. A pritom tá správa je dosť vysoká. Každá šiesta koruna vybraná na poistnom sa vlastne stroví v tej veľmi zložitej inštitúcii, akou je Národný úrad práce. Výkonné orgány, teda Národný úrad práce, ústredie, krajské úrady, okresné úrady, samosprávne detto, správne výbory krajských úradov, okresných úradov, zo zákona majú istú náplň, len to je náplň pre náplň. Viem si predstaviť, že bez niektorých vecí by sme sa aj obišli a že by sme vedeli oveľa účelnejšie a efektívnejšie vykonávať.

A len ako porovnanie, keďže je to rovnako verejnoprávna inštitúcia, spomeniem Sociálnu poisťovňu. Bývalá pani ministerka Keltošová vie veľmi dobre, o čom hovorím, lebo oni nekopírovali nové územnosprávne členenie, ale snažili sa lepšou organizáciou práce organizovať činnosť tejto inštitúcie. Myslím si, že to je možné a aj Národný úrad práce má rezervy. Keďže ide o financie a nielen financie Národného úradu práce, ale aj štátneho rozpočtu, odporúčam do uznesenia, aby sme sa aj týmto návrhom zaoberali, aby sme mohli o ňom rokovať aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Tým chcem povedať okrem iného aj to, že odporúčam napriek istým aj osobným výhradám voči tomu návrhu, aby sme o ňom rokovali aj v druhom čítaní.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

myslím si, že pani poslankyňa Keltošová veľmi jasne začala svoju spravodajskú správu, a to tým, že tento zákon nemôže ísť do druhého čítania, pretože nespĺňa náležitosti, ktoré určuje rokovací poriadok. Čiže keď si odmyslíme aj tú obsahovú stránku, ku ktorej sa naozaj možno kriticky vyjadrovať, jednoducho ak chcete, vážené dámy a vážení páni, dodržať rokovací poriadok, nemôžete posunúť tento zákon do druhého čítania, pretože naozaj nespĺňa náležitosti. Pozrite si naozaj veľmi presné vyjadrenie riaditeľa odboru štátneho rozpočtu, kde veľmi jasne píše, že tento návrh, ak by bol schválený, bude mať dosah na štátny rozpočet. Chceme takýto zákon prijať? V poriadku, to je jedno rozhodnutie. Ale po druhé, pozrite si, ako je urobená dôvodová správa, ako je zdôvodnená takzvaná osobitná časť. To naozaj je taký poslanecký nedorobok. Ja chápem a neuberám právo pánu poslancovi možnosť predkladať takýto návrh, ale ak poslanec predkladá návrh, tak by ho naozaj mal predkladať na úrovni. Pán poslanec, navyše zákon, článok je vždy rímskymi číslicami, a to ostatné už nie sú články. Čiže aj takúto chybu máte v tej osobitnej časti. Je absolútne nedostatočne spracovaná aj dôvodová správa, aj vysvetlenie účelu zákona.

Napokon ma veľmi prekvapuje, pretože sme tento zákon novelizovali minulý rok. Vtedy ho predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny a tam sa hovorilo aj o možnosti redukcie krajských úradov. Tam bol určený spôsob, ako sa môže redukovať krajský úrad, či v tom kraji musí byť aj krajský úrad alebo nie. Veľmi správne to povedala pani poslankyňa Keltošová, že tam, kde je enormne vysoká nezamestnanosť, na východnom Slovensku, v Prešovskom a Košickom kraji je 30, 35-percentná, ale navštívili sme obce, kde je 80-percentná nezamestnanosť, tam si myslím, že má opodstatnenie, pretože môže nadregionálne pôsobiť. Ale to je vec názoru, pán poslanec, neberiem aj takúto možnosť, ale prekvapuje ma, že pán poslanec vtedy nevyužil možnosť a nedal takýto pozmeňujúci návrh. Bolo by to legislatívne čistejšie, pretože tento návrh je naozaj legislatívne zle spracovaný.

Ja chápem, pán poslanec, že sa snažíte riešiť, a to je druhý okruh, pre ktorý predkladáte tento návrh, takzvané sezónne práce. Ale nehnevajte sa, ten bod 31, tak ako je formulovaný, je tak veľmi komplikovane určený a navyše tu dávate takisto iba možnosť okresnému úradu poskytnúť na základe dohody na prechodný čas príspevok. Čiže môže. Vieme, v akom stave sú úrady práce, že majú nedostatok finančných prostriedkov. Národný úrad ako taký zápasí s finančnými prostriedkami a nemá už finančné prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, de facto iba vypláca príspevky v nezamestnanosti. Takže ja si myslím, že váš dobrý úmysel, ktorý nepopieram, tak ako je napísaný, nepovedie absolútne k ničomu. Preto sa nehnevajte, ale túto novelu, tak ako je predložená, pokladám za úplne zbytočnú a odporúčala by som vám, aby ste ju naozaj prepracovali, aby ste ju prepracovali po dohode s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože to je ďalšie, čo tu chýba. Ono pravdepodobne príde a musí prísť vyjadrenie vlády a ja predpokladám, že nebude pozitívne, pretože veľmi správne vystihol pán poslanec Delinga, že táto vaša myšlienka jednoducho v praxi nebude realizovateľná. Pretože naozaj tieto sezónne práce sa vyskytujú predovšetkým v poľnohospodárstve a zabezpečiť aj len ten 40-percentný úväzok, myslím si, že tí páni poslanci, ktorí pôsobia v tejto oblasti, sa vyjadria rovnakým spôsobom, keď aj nie tu v pléne, tak potom vo výbore.

Na záver vás znovu upozorňujem, že ak ho posuniete do druhého čítania, porušíte zákon o rokovacom poriadku, pretože naozaj z tejto legislatívnotechnickej stránky, keď už nehovorím o vecnom obsahu, by mal byť zákon vrátený na dopracovanie.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem vám, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halmeš.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec F. Halmeš:

K formálnej stránke sa nechcem vyjadriť, ale chcem sa vrátiť k tomu, čo pani poslankyňa naznačila, k obsahovej stránke týkajúcej sa krajských úradov práce.

Predovšetkým my sme v novele zákona, ktorá bola urobená, v zákone o zamestnanosti, splnomocnili predstavenstvo Národného úradu práce, aby rozhodovalo o vytváraní územných orgánov práce. Možno, že táto novela trošku aj predbieha zámer Národného úradu práce, ktorým je posilňovať vytváranie úradov práce tam, kde trh práce reálne existuje. Nebude to priamo kopírovať inštitúcie štátnej správy a ten nový návrh existencie krajských úradov práce bude mať trošku iný obsah. Budú sa sústreďovať na špecifické činnosti v jednotlivých regiónoch.

Myslím si, že ak to bude v druhom čítaní, tak to zosúladenie s predstavou predstavenstva Národného úradu práce aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bude možné a mohli by sme dosiahnuť ten cieľ, ktorý tieto inštitúcie sledujú. Ja budem hlasovať po tomto zdôvodnení, pokiaľ sa nenájdu neprekonateľné problémy formálneho charakteru, za to, aby sme to posunuli do druhého čítania, ale aby sme dosiahli potom koordináciu s týmito inštitúciami, aby sme nenarušili povedzme tú koncepciu, ktorá je vzájomne previazaná.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kalman.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

už v predchádzajúcom vystúpení som hovoril o tom, že je tu tendencia nahrádzať niekoho iného, v tomto prípade vládu, aj keď snahu a sympatickú snahu o riešenie nezamestnanosti treba oceniť. Postavme si však otázku, čo tento návrh v konečnom dôsledku môže pre samotnú prax znamenať alebo akým spôsobom otázku nezamestnanosti môže vyriešiť.

K prvému momentu. Návrh na zrušenie krajských úradov. Pripúšťam možnosť, že môžeme vysloviť v určitých súvislostiach nespokojnosť s činnosťou doterajších krajských úradov alebo že sa nám môžu javiť v súvislosti s vysokými nákladmi v rámci Národného úradu práce ako veľmi nákladné a je potrebné hľadať spôsob zníženia týchto správnych nákladov. Na druhej strane si ale musíme uvedomiť, že zámer vytvoriť tieto krajské úrady v podstate z niečoho vychádzal. Vychádzal napríklad aj v súvislosti s postupným prenosom kompetencie na regionálne či samosprávne orgány. Dnes máme mnohé regióny, ktoré by sme mohli nazvať za kritické a kde je skutočne potreba v súčinnosti všetkých kompetentných riešiť daný problém, nehovoriac už o budúcom určitom zameraní.

Na druhej strane opäť máme tendenciu sa prispôsobovať danému stavu a nehľadať problém riešenia v iných oblastiach. Ak teda konštatujeme alebo vychádzame z tézy, že sú zbytočné tieto orgány alebo majú slabú kompetenciu, prečo nehľadáme možnosť v súvislosti s podmienkami, ktoré sú, tieto kompetencie určitým spôsobom korigovať. A v tejto súvislosti, tak ako som vo svojom prvom vystúpení hovoril a poukazoval na potrebu konzultácie, minimálne konzultácie so sociálnymi partnermi, napadá mi myšlienka, pretože aspoň som nepostrehol, či pán kolega Kováč ako predkladateľ uviedol alebo neuviedol, aké stanovisko je v tomto prípade Národného úradu práce. Nemala byť najprv vykonaná určitá analýza činnosti okresných úradov, krajských úradov, respektíve v celkovom kontexte celého Národného úradu práce? A na základe tejto analýzy a na základe týchto zámerov alebo tých nedostatkov, alebo plusov, ktoré by táto analýza ukázala, by sme mohli potom postupovať. V tomto smere hovoríme o niekom bez niekoho. Tento moment mi tu chýba.

Druhá moja poznámka alebo okruh poznámok. K otázke zamestnanosti sezónnych pracovníkov v tom, aby boli v trvalom pracovnom pomere. Priznám sa, že som konzultoval s viacerými zamestnávateľmi tento moment a názory sú tiež rozličné. Názory sú aj také, že očakávajú od toho, že budú mať možnosť zamestnať viacej ľudí a určitým spôsobom získať finančné zdroje. Jednoducho povedané, už teraz sa hľadajú možnosti, ako zneužiť tento systém najmä v súvislosti s doterajšími poznatkami, keď vieme, ako sa, respektíve, že sa vyskytli prípady, keď prostriedky, ktoré boli vydávané na aktívnu politiku zamestnanosti, boli určitým spôsobom zneužívané. Ale zamýšľajú sa predovšetkým nad inou skutočnosťou. Ak hovoria, že mám prijať alebo zamestnať mimo sezóny napríklad štyroch sezónnych pracovníkov, zdôrazňujú, že pre neho je oveľa lepšie, ak zamestná jedného na plný úväzok. A vysvetľuje to trebárs tými ekonomickými podmienkami, ktoré načrtol pán kolega Delinga.

Dámy a páni, veď zamestnať 5, 6 mesiacov určitý počet pracovníkov trebárs aj za tú cenu, že budú zametať cesty alebo komunikácie v danom podniku, alebo maľovať, znamená, že tým pracovníkom treba dať ochranné pracovné prostriedky. Znamená, že na tých pracovníkov treba vynaložiť určitú energiu, znamená, že tým pracovníkom treba zabezpečiť trebárs teplú stravu, a to sú všetko náklady, ktoré nie všetci chcú alebo budú, alebo si to môžu v konečnom dôsledku dovoliť. A potom nie je zanedbaná ani skutočnosť či tento moment, ktorý sa navrhuje, bude vlastne akceptovaný samotnými pracovníkmi. Pán Kováč hovoril, že o 2,4 percenta by sa mohla znížiť nezamestnanosť, asi toľko je tých nezamestnaných, respektíve sezónnych pracovníkov.

Zoberme si, aký je priemerný príspevok v nezamestnanosti, a zoberme si, aké sú asi priemerné mzdy v sezónnych prácach. A zoberte si potom ten rozdiel, vytvorte si akýkoľvek model. Trebárs 6 000 korún, a to som už povedal veľmi veľa na sezónnu prácu, žiaľ, veľa, lebo taká je realita vo vzťahu k priemernému príspevku nezamestnanosti, a teraz si zoberte, že ten zamestnávateľ bude mať tendenciu napríklad 02, nebude mať ani tendenciu maximálneho využitia navrhovaného 04, aký je to rozdiel v samotnom príjme toho zamestnanca. A teraz si spočítajte, že ten rozdiel je asi 1 000 korún, 1 200 korún možno maximálne, či ten zamestnanec vôbec bude chcieť chodiť do práce. Hlavne keď si uvedomíme, aké sú náklady trebárs len na cestovné do práce a všetko ostatné, čo s tým súvisí. Preto si myslím, že v praxi tento návrh alebo ak by bola prijatá táto novela, neprinesie to očakávanie, aké očakávanie majú predkladatelia tohto návrhu tejto novely. Alebo skutočne sa stane, že si narobíme oveľa viac problémov v oblasti komunikácie medzi úradmi práce, podnikateľmi a samotnými zamestnávateľmi.

Myslím si, že zákon, ktorý prerokúvame, má v tomto prípade veľa otáznikov, veľa nejasností. Aj z tohto pohľadu je diskutabilné, či by sme ho mali v takomto ponímaní prijať. Už nehovoriac o tom, že nech sa pozrieme na túto formu z akejkoľvek stránky, musíme prísť k názoru, že problém nezamestnanosti, podstatu nezamestnanosti nerieši, ale opäť len rieši určité minimálne zníženie štatistiky v oblasti nezamestnanosti. Jednoducho povedané, aj naďalej bude pretrvávať súčasný stav možno trošku v inej forme, možno v nejakej skrytej forme nezamestnanosti. Aj z tohto pohľadu teda nebudem podporovať tento návrh.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán poslanec.

Chcem sa spýtať predkladateľa pána Kováča, či sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

neviem, či sme sa dobre počúvali, pretože mnohé tie pripomienky, ktoré tu odzneli, mi pripadajú tak, že sme možno nepochopili význam niektorých slov. Mám tu na mysli predovšetkým pripomienky pána poslanca Kalmana, pána poslanca Delingu, ale aj pani poslankyne Aibekovej. Je pochopiteľné, že keď zamestnávateľovi nebude vyhovovať zamestnávať sezónnych pracovníkov aj mimo sezóny, tak s takouto žiadosťou na okresný úrad práce nepôjde. Však nerobme zo zamestnávateľov hlupákov. Pokiaľ mu to bude vyhovovať, tak sa pokúsi dosiahnuť dohodu o tom, aby finančné prostriedky, ktoré by nezamestnaní dostali ako dávku v nezamestnanosti, mohol dostať zamestnávateľ a vyplácať ju vo forme mzdy ako príspevok na udržanie pracovného miesta. Tým odpovedám aj pánu poslancovi Kalmanovi. Ja neviem pochopiť zamestnávateľa, ktorý by robil také prieky, že by zamestnal toho zamestnanca za menej peňazí, než dostane naňho od úradu práce. To si neviem dosť dobre predstaviť. Prečo by zamestnával na 02. Ten príklad, ktorý ste použili, pán poslanec, ja viem, čo ste chceli povedať, ale ten príklad, ktorý ste použili, nebol logicky vhodný, pretože má skrytý rozpor.

Rovnako chcem povedať aj pani poslankyni Keltošovej. Položila takú vážnu otázku, o čo tu vlastne ide. Hovorila to predovšetkým preto, že finančné prostriedky z Národného úradu práce by mali ísť niektorým zamestnávateľom na úkor iných zamestnávateľov. Chcem povedať, že dochádza k omylu, pretože nerušíme predchádzajúce ustanovenie paragrafu, to znamená, že ten, kto mení technológiu, dostane ďalej prostriedky.

Po druhé. Nepôjde o prostriedky z Národného úradu práce navyše, lebo ten Národný úrad práce by ich musel vyplatiť aj tak, aj tak ako dávku v nezamestnanosti. Ide len o presun vnútri rozpočtu okresného úradu z jednej kapitoly do druhej. To znamená, že nebude to dávať na meno nezamestnanému, ale dá to zamestnávateľovi, ktorý to môže vyplať ako formu príspevku mzdy. Teda nejde to z nášho vrecka do vrecka podnikateľov. Je to z nášho vrecka do vrecka nezamestnaných tak ako doteraz, ktorým však prerušíme obdobie neistoty, ktorým prerušíme to obdobie frustrácie, ktorým neistotu, či ich znovu prijmú do práce, túto neistotu zrušíme. Ja si myslím, že to stojí za to. Hovoríte o tom, že sa to bude zneužívať. Nuž viem, že šikovní ľudia zneužijú všetko. Samozrejme, že bude snaha zneužiť aj toto ustanovenie a myslím si, že sa nevyhneme ani v akomkoľvek zákonodarstve, mohol by som priniesť množstvo a množstvo dôkazov, akým spôsobom sa zneužíva alebo zneužíval existujúci zákon o zamestnanosti. Akékoľvek ustanovenie je možné zneužiť. Je to otázka okresného úradu práce, ktorý musí strážiť dodržiavanie dohody, ktorú uzavrie so zamestnávateľom. Ak dôjde k porušeniu tejto dohody, má právo, samozrejme, okresný úrad od takejto dohody odstúpiť. To bude súčasť a je to aj doteraz súčasť každej dohody.

To znamená námietku, že ide o znevýhodnenie predchádzajúcej skupiny, tú neberiem, pretože nemením vôbec pravidlá, a neberiem ani finančné zdroje, ktoré by mali byť určené tej inej skupine podnikateľov, ktorí sú tí dobrí a prinášajú peniaze zo zahraničia a vytvárajú novú technológiu. Neberiem. Zostávajú na tej istej úrovni ako doteraz.

Opakujem znovu, o koho ide. Odpoveď. Ide o nezamestnaných. Ide o nezamestnaných a riešenie ich problému nezamestnanosti.

Pánu poslancovi Delingovi som odpovedal. Tu nejde o povinnosť toho zamestnávateľa. Opakujem znovu, ak to pre neho nie je výhodné, že ho to stojí veľa peňazí, že bude musieť nakupovať, no tak mu tie nástroje musí kúpiť. Keď ich nekúpi mimo sezóny, tak ich kúpi v sezóne. Jednoducho raz tú prácu, o ktorej ja hovorím, že nie je efektívna, on ju raz musí urobiť. Tu je len otázka, či ju bude robiť s pracovnou silou, ktorú platí naplno alebo to bude robiť pracovná sila, na ktorú dostáva príspevok na jej mzdu z Národného úradu práce.

Súhlasím s pánom poslancom Kalmanom, že k tomuto návrhu mal byť predložený názor Národného úradu práce. Nepochybujem, že takýto názor dostaneme, ak posunieme zákon do druhého čítania. Takisto ako k ostatným druhým čítaniam dostávame názor.

Chcel by som povedať, že nesúhlasím s názorom ministerstva financií, že ide o čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu navyše. Opakujem práve preto, že zrušením krajských úradov práce sa vytvorí dostatočný počet prostriedkov na to, pretože to zdôvodňujú tým, že zavádzam detašované pracoviská. Navyše tie detašované pracoviská už v minulosti zavedené boli aj mimo existencie zákona, ale tu navyše získavam finančné prostriedky zo správneho fondu, ktoré dovolia uhradiť existenciu detašovaných pracovísk. Nejde vôbec o žiadne prostriedky navyše.

Veľmi vážna pripomienka je, či ide o centralizáciu alebo nejde o centralizáciu činnosti, či teda máme zachovať krajské úrady práce na to, aby tam pracovalo ďalej 80 ľudí, sedelo a podieľalo sa na príprave dokumentov, a to je všetko. To vlastne vyplýva z náplne tejto práce alebo zabezpečovalo stratégiu plnenia realizácie politiky zamestnanosti a iné podobné kroky, alebo máme posilniť v rámci regiónu tie zložky úradu práce, ktoré sú skutočne výkonné. Ja som hlboko presvedčený, doteraz nás stále presvedčovali pracovníci ministerstva práce a sociálnych vecí, ako je málo výkonných pracovníkov na okresných úradoch, aký je veľký počet nezamestnaných na jedného zamestnanca. Nuž presuňme im pracovné sily z kraja tak, aby sa mohli venovať nezamestnaným.

Rovnako si myslím, že rozvoj politiky zamestnanosti či už regionálny alebo celoštátny, veľmi dobre a veľmi dobrým spôsobom dokáže zvládnuť Národný úrad práce za predpokladu, že mu okresné úrady pripravia regionálny rozvoj svojho územia, v ktorom pôsobia. Ako viete, Slovensko je krajina, ktorá je typická tým, že pracovná sila je málo mobilná. Nám nepomôže regionálny rozvoj, ak zabezpečíme v regionálnom rozvoji vznik pracovných príležitostí na úplnom inom konci kraja. My musíme pôsobiť v mieste s pracovnými príležitosťami, v mieste, kde ten nezamestnaný vznikol alebo v jeho najbližšom okolí. To si myslím, že už neviem, kto tu spomínal, že doprava je drahá, myslím si pán poslanec Kalman o tom hovoril. To znamená, nám pomôže len to, keď okresné úrady práce zaujmú veľmi seriózne stanovisko práve k tomu, ako sa má rozvíjať zamestnanosť v ich okrese, mestách a miestach a na dedinách jeho okresu.

Teda ak mám zhrnúť túto diskusiu, boli tu také dve vážne pripomienky, ktoré beriem, a sú to pripomienky, by som povedal, viac technické. To je otázka, že tento zákon neobsahuje, respektíve novela zákona neobsahuje vetičku, ktorá sa vyžaduje pri predkladaní zákona, že nejde o novelu, ktorá je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ja sa ospravedlňujem, že táto vetička v predkladacej správe nie je. Ostatné to, čo dodržuje, to, čo žiada legislatívny poriadok pri predkladaní návrhu, to všetko v návrhu zákona je. Ja vás teda skutočne prosím, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme vytvorili podmienky na to, aby sme vytvorili možnosť pre nezamestnaných, aby sme riešili ich problém, sezónnych pracovníkov, aby sme aj krajský úrad práce alebo jeho zamestnancov dali do tej činnosti, ktorú si nezamestnaní skutočne vyžadujú a ktorú potrebujú.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

K rozprave sa chce vyjadriť pani poslankyňa Keltošová. Nech sa páči.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

ja som vo svojom úvodnom slove ako spravodajkyňa povedala, potvrdila to aj pani poslankyňa Aibeková, nakoniec aj pán poslanec Kováč, že uvedený návrh nespĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 68. Nám ani tak nešlo o veľké číslice, ale malé číslice alebo o súlad s ústavou. Hoci aj to je vážny nedostatok. Nám išlo o to, čo aj potvrdilo ministerstvo financií, že tu nie je ekonomická kvantifikácia dosahov na štátny rozpočet. Celkom výnimočne súhlasím so stanoviskom ministerstva financií a toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som dala návrh hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), to znamená nerokovať ďalej o tomto návrhu.

Ešte jednu stručnú poznámku k argumentom, ktoré tu odzneli. Znova je zarážajúce pre mňa ako pre spravodajkyňu, že dnes prerokúvame dve novely toho istého zákona, zákona o zamestnanosti číslo 387. Aj z toho vidno, ako nesystémovo pracujete, aj z toho vidno, ako vláda skutočne nestíha plniť svoj legislatívny plán úloh, aj z toho vidno, že nemáte koordináciu medzi sebou. Je to závažná téma. Je mi ľúto toho obrovského počtu nezamestnaných, ale takýmto spôsobom, ak znížite nezamestnanosť, tak to budú maximálne 2, 2,5 percentá a nerieši to problém. Nerieši to problém, o ktorom by sme tu mali hovoriť, ale to už je iná otázka.

K pánu Brockovi, že Sociálna poisťovňa si to zariadila inak, áno, len to je nepochopenie úlohy inštitúcií. Sociálna poisťovňa vyberá a vypláca a nerozhoduje o ďalšom použití. To znamená, nerozhoduje o nezamestnaných, nerozhoduje o projektoch, nerozhoduje o aktívnej politike trhu práce. Ona jednoducho vyberie povinne, dostane odvody a presne vie, koľko v ktorom okrese má dôchodcov, kedy im a v akej výške musí vyplatiť dôchodok. To je všetko. Preto naozaj Sociálna poisťovňa nepotrebuje medzičlánok, ako je krajskú úrad práce. Znovu apelujem na to, neunáhlite sa, príde reforma verejnej správy. Je tu už možnosť aj teraz utlmiť činnosť krajských úradov práce, vytvárať detašované pracoviská, nechajte to na reformu verejnej správy, koľko tam bude vyšších územných celkov. Ľahko je veci rušiť, ale ťažko je ich potom znovu zakladať, zháňať odborných pracovníkov, technický potenciál a tak ďalej, neunáhlite sa.

Ďakujem pekne. A chcem sa opýtať, pán predsedajúci, či budeme hlasovať teraz alebo až po obedňajšej prestávke.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Až po obedňajšej prestávke, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne pánu navrhovateľovi aj pani poslankyni Keltošovej.

Vyhlasuje obedňajšiu prestávku. Keďže som už skôr počas dopoludňajšieho rokovania oznámil, že pán predseda zvoláva zasadnutie Medziparlamentnej únie, tak by som prosil prítomných poslancov, aby zostali na rokovaní Medziparlamentnej únie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine. Podľa schváleného bodu programu by sme mali začať voľbami, tak ako je uvedené v programe, a hlasovaním o tomto prerokúvanom bode. Takže o 14.00 hodine pokračujeme v rokovaní 28. schôdze.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu. Predpoludňajšie rokovanie sme prerušili rokovaním o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zamestnanosti. Odporúčam vám teraz, aby sme pokračovali v rokovaní podľa schváleného bodu programu tak, že by sme pristúpili k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, ktoré boli určené pri schvaľovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako body programu na dnešný deň po skončení prestávky, a potom by sme pristúpili k hlasovaniu, keď prerokujeme tieto tri body.

Preto prosím teraz podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády predniesol

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 514, súčasťou ktorého je aj návrh na uznesenie, ktorý predkladá gestorský výbor pod číslom 514a.

Prosím, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

predkladám na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky návrh Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Zmluva bola prerokovaná vládou Slovenskej republiky a podpísaná v Bratislave dňa 8. septembra 1999.

Uzavretím predkladanej zmluvy bude vytvorený rámec napomáhajúci zintenzívnenie vzájomných hospodárskych aktivít. Štát Izrael patrí medzi krajiny, ktoré sú v ekonomickej oblasti pre Slovenskú republiku dôležité, a preto je potrebné zmluvne upraviť aj vzájomné daňové vzťahy. Je to prvá zmluva, ktorá sa uzatvára v daňovej oblasti medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael. Zmluva upravuje zdaňovanie príjmov právnických osôb a fyzických osôb za vykonávanie stavebných, montážnych prác, ako aj príjmov za poskytovanie služby vrátane poradenských alebo riadiacich. Súčasne rieši zdaňovanie príjmov z nehnuteľného a kapitálového majetku.

Uzatvorením zmluvy sa zaručuje právo rezidentov oboch zmluvných štátov na rovnaké zaobchádzanie v daňových otázkach. Dôraz je kladený na možnosť vzájomnej výmeny daňových informácií a ich používanie v daňovom alebo súdnom konaní, ktoré napomôže predchádzanie daňových únikov.

Zmluva si nevyžiada dodatočné úpravy v právnom poriadku Slovenskej republiky ani neovplyvní ostatné medzinárodnoprávne dokumenty. Nevyžaduje dodatočné výdavky zo štátneho rozpočtu, naopak, jej uplatnením sa predpokladá pozitívny dosah na príjmy štátneho rozpočtu vytvorením prostredia napomáhajúceho zintenzívnenie hospodárskych aktivít.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu vlády na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a štátom Izrael.

Teraz by som prosila spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Kozlíka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v gestorskom výbore.

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážená snemovňa,

dovoľte mi, aby som informoval o spoločnej správe k predmetnej zmluve.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránenie daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 547 z 22. februára roku 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predloženú zmluvu prerokoval a na svojom zasadnutí 7. marca tohto roku uznesením číslo 343 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vysloviť súhlas.

Podobne Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval túto zmluvu na svojom zasadnutí 7. marca tohto roku a uznesením číslo 224 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade s touto zmluvou vysloviť súhlas.

Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 344 zo 7. marca tohto roka schválil spoločnú správu výborov Národnej rady, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu s touto zmluvou.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam pokračovať v rokovaní.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prosil by som všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú v budove Národnej rady, avšak sa nezdržiavajú v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o prerokúvanom bode programu, ako aj o prerokovanom dopoludňajšom bode programu, aby sme mohli pokračovať nerušene v ďalšom priebehu schôdze. Prosím pánov poslancov, málo je nás.

Prosím vás, prezentujme sa, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Zisťujeme iba počet prítomných, nehlasujeme.

Prosím spoločného spravodajcu pána Kozlíka, aby predniesol návrh na uznesenie.

Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

Poslanec S. Kozlík:

Vážená Národná rada,

dovoľte mi predniesť návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 514).

Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Kozlík, ktorý odporúča vysloviť súhlas s navrhovanou zmluvou medzi Slovenskou republikou a štátom Izrael. Hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 87 poslancov.

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a pánu poslancovi Kozlíkovi.